Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 29CoR/1/2025 1115218757 22. 01. 2026 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2026:1115218757.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. XXX/X, T., zastúpeného: JUDr. Ján Spišák, advokát, Idanská 17, Košice, IČO: 42 242 835, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-37Cb/131/2015-301 zo dňa 22. januára 2025, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav vo veci (odseky 14. a 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 1, § 303 a § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami § 1 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 4 a § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „zákon o rozhodcovskom konaní“). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-7289 zo dňa 29.04.2015. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalobca v zmysle Zmluvy o použití zmenky zo dňa 11.12.2009 (ďalej aj ako „Zmluvy o použití zmenky“) spravil ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého zaplatí dlh za dlžníka (spoločnosť ZEAL s. r. o.), ak ho nezaplatí dlžník sám. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe bodu 5.8. Zmluvy o použití zmenky zo dňa 11.12.2009 bolo medzi žalobcom ako avalistom, žalovaným a dlžníkom (spoločnosťou ZEAL s. r. o.) dohodnuté, že spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, ak do dňa začatia konania vo veci sporu pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie nebolo začaté konanie vo veci sporu na príslušnom súde. Ako sa v predmetnom bode píše ďalej, rozhodcovské konanie, vrátane spôsobu ustanovenia rozhodcu a senátu, bude prebiehať podľa pravidiel uvedených v úverových podmienkach, pričom táto rozhodcovská doložka je vymáhateľná aj osobitne. 1.2. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobu v celom rozsahu zamietol, keď túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Úvodom rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vysporiadal s nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 z dôvodov na strane žalobcu a jeho právneho zástupcu, keďže v konaní išlo už o štvrtú takúto žiadosť, pričom vo všetkých (aj
predchádzajúcich) prípadoch bol dôvodom odročenia vždy (akútny) nepriaznivý zdravotný stav, a to buď samotného žalobcu, alebo aj jeho právneho zástupcu. V oznámení (č. l. 278) súd prvej inštancie žalobcu upozornil, že na ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nemusí prihliadať a súčasne žalobcu poučil, že v prípade pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného stavu sa môže dať zastúpiť inou osobou, resp. iným právnym zástupcom, prípadne súd môže konať a rozhodovať v jeho neprítomnosti. Žalobca žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 odôvodnil sprevádzaním jeho matky na vyšetrenie, a jeho právneho zástupcu z dôvodu práceneschopnosti pre opätovné akútne ochorenie. Nakoľko aj v tomto prípade bol znovu dôvod pre odročenie pojednávania nepriaznivý zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania s ohľadom na oznámenie (č. l. 278) nevyhovel. Len pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ospravedlnenie účasti žalobcu bolo irelevantné, keďže bol právne zastúpený a súčasne nebolo v konaní potrebné vykonať jeho výsluch, pričom jeho výsluch nebol navrhnutý ani žiadnou zo strán sporu. 1.3. Následne súd skúmal, či bola zo strany žalobcu dodržaná lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalovaného 2./) doručený dňa 13.05.2015. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca na súde podal dňa 13.07.2015, teda v posledný deň lehoty. Lehota na podanie žaloby tak bola v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní zachovaná. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal žalobcovou argumentáciou ohľadom absencie právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať vzniknutý spor, ako aj žalobcom tvrdenou neplatnosťou a neexistenciou rozhodcovskej zmluvy. S predmetnou argumentáciou sa však súd prvej inštancie nestotožnil, pretože z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom, žalovaným a dlžníkom (spoločnosťou ZEAL s. r. o.) bola uzatvorená rozhodcovská zmluva v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Zmluvy o použití zmenky zo dňa 11.12.2009 (bod 5.8 zmluvy), čím bola zachovaná jej písomná forma. Okrem toho bola zmluva uzatvorená na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán (bod 5.10 zmluvy). Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a v súlade so zákonnými požiadavkami, kedy si zmluvné strany slobodne a vážne zvolili tento alternatívny spôsob riešenia sporov. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že na neho treba v súvislosti so Zmluvou o použití zmenky nahliadať ako na spotrebiteľa, pretože: a) žalobca mal úzke väzby vo vzťahu k dlžníkovi (spoločnosti ZEAL s. r. o.), v ktorej v čase podpisu predmetnej zmluvy pôsobil jednak ako spoločník a zároveň ako konateľ, b) vystupoval ako ručiteľ spoločnosti ZEAL s. r. o. 1.4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal samotnými dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní taxatívne vymedzuje v ustanovení § 40. Pokiaľ ide o dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3, bod 4 a písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, týmito sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal, nakoľko ich žalobca v konaní vôbec nenamietal. Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie nevzhliadol, keďže tak, ako uviedol vyššie, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená formou písomnej rozhodcovskej doložky v Zmluve o použití zmenky, uzatvorili ju subjekty na to spôsobilé, pričom ich vôľa bola slobodná, vážna a určitá. Keďže právny poriadok nevyžaduje osobitnú formu spôsobilosti na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu v tejto časti vyhodnotil za účelovú. Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o rozhodcovskom konaní pre absenciu upovedomenia žalobcu o ustanovení rozhodcu. V praxi sa štandardne účastníci neupovedomujú samostatne o ustanovení rozhodcu, ale sú informovaní o podaní žaloby, a teda o začatí rozhodcovského konania. Ako vyplýva zo spisu k dotknutému rozhodcovskému konaniu, žalobca (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalovaného 2./) bol o podanej žalobe informovaný podaním rozhodcovského súdu z 01.10.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2014 a ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 16.10.2014. Z predmetného podania zároveň vyplýva, že za rozhodcu bol ustanovený rozhodca D.. D. U. a žalobcovi bola daná lehota v trvaní 15 dní na podanie námietok voči zvolenému rozhodcovi, ktorú žalobca nevyužil. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V podaní zo dňa 16.10.2014 žalobca nenamietal neoznámenie zvolenia rozhodcu, ani neoznámenie začatia rozhodcovského konania, a preto na tento dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku súd prvej inštancie neprihliadal. Súd prvej inštancie napokon neprihliadal ani na žalobcom namietaný nesprávne zistený skutkový stav zo strany rozhodcovského súdu, či rozporovanie výšky uplatnenej pohľadávky v rozhodcovskom konaní, pretože všeobecný súd nie je oprávnený skúmať obsah rozhodcovského rozsudku čo do zisteného skutkového stavu či jeho právneho posúdenia. Ak žalobca nebol s rozsudkom rozhodcovského súdu po tejto stránke spokojný, mohol žiadať o jeho preskúmanie iným rozhodcom, a to podaním podaným v lehote 15 dní odo dňa doručenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca však ani toto svoje právo na preskúmanie rozhodcovského rozsudku nevyužil. 1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie, prípadne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalobcu mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie podľa žalobcu ďalej nevykonal ani navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V neposlednom rade zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvodom odvolania žalobca konštatoval, že nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 zo strany súdu prvej inštancie považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Právny zástupca žalobcu sa z konaného pojednávania ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti pre akútne ochorenie a žalobca sa naň nemohol dostaviť z dôvodu sprevádzania svojej 88-ročnej matky do kardiologickej ambulancie. Žalobcovi nebolo možné v priebehu niekoľkých hodín nájsť vhodné substitučné zastúpenie, keďže túto situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať. V odvolaní žalobca ďalej namietal, že z podanej žaloby a jej príloh nevyplýva dostatočná špecifikácia vymáhanej pohľadávky čo do výšky istiny, a výšky a dôvodnosti príslušenstva, a preto žalobcovi nie je zrejmé čo a z akého titulu má žalovanému uhradiť. Žalobca v odvolaní aj naďalej zotrval na svojej argumentácii vo vzťahu k neplatnosti a neexistencii rozhodcovskej zmluvy. Žalobca nie je účastníkom úverového vzťahu so žalovaným, nemohol ovplyvniť obsah listín dojednaných medzi žalovaným (Tatra banka, a.s.) a spoločnosťou ZEAL s. r. o., nebol riadne poučený o uzavretí rozhodcovskej zmluvy a o voľbe takejto formy riešenia sporov, pričom žalovaný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ukryl medzi iné zmluvné podmienky s ktorými sa žalobca nemal priestor pred uzavretím zmluvy o použití zmenky oboznámiť. Namietal tiež to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Okrem toho aj naďalej argumentoval, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Záverom odvolania žalobca tvrdil, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a že v konaní nebol riadne zistený skutkový stav. 3. Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 považoval žalovaný za postup súdu súladný s ustanovením § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V priebehu jedného roka (od 16.01.2024 do 21.01.2025) bol termín pojednávania vytýčený trikrát, avšak vždy deň pred termínom pojednávania bola súdu doručená žiadosť o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu zo zdravotných dôvodov. Ak uvedené nepreukazuje zlý zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, na ktorý mal v zmysle poučenia súdu spolu so žalobcom reagovať, tak potom išlo podľa žalovaného len o odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný sa stotožnil aj s argumentáciou súdu vo vzťahu k neprítomnosti žalobcu na predmetnom pojednávaní, keďže bol právne zastúpený a jeho prítomnosť na pojednávaní nebola potrebná. Okrem toho žalovaný poukázal, že žalobca potrebu sprevádzania rodinného príslušníka na ošetrenie v žiadosti len tvrdil, ale žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal. V ostatnom žalovaný v plnom rozsahu odkázal na svoje skoršie písomné podanie zo dňa 15.12.2022 a na obsah ústnych prednesov prezentovaných na pojednávaní konanom dňa 22.01.2025, keďže odvolanie žalobcu je po obsahovej stránke totožným vyjadrením z písomnej časti prvoinštančného konania. 4. Ďalšie vyjadrenia stany sporu súdu nedoručili.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 6.1. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 6.2. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. 6.3. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. 6.4. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 6.5. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 6.6. Podľa § 37 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.7. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1) nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4) rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. 6.8. Podľa § 40 ods. 4 na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
6.9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 C.s.p. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil. Dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil prečo považoval nárok žalobkyne za nedôvodný. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 a 3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje. 8. V kontexte odvolacej námietky žalobcom tvrdeným pochybením súdu prvej inštancie spočívajúcom v nezohľadnení žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania konaného dňa 22.01.2025 o 9:30 hod., súčasťou ktorého bolo aj ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní, čím sa mal súd prvej inštancie dopustiť porušenia žalobcovho práva na spravodlivý proces odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie namietaným procesným postupom nezasiahol do žalobcovho práva na spravodlivý proces. Postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku (§ 183 ods. 2 C.s.p.), ako aj v súlade s princípmi, na ktorých je tento procesný kódex vybudovaný, konkrétne princípom hospodárnosti konania, resp. princípom procesnej ekonómie (čl. 17 C.s.p.). Imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totižto právo na rozhodnutie v tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní. Na to, aby súd mohol objektívne dodržať princíp procesnej ekonómie a konať v súlade s ním, stanovuje Civilný sporový poriadok množstvo inštitútov, v rámci ktorých môže súd efektívne smerovať konanie k rýchlemu, a pritom spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej. Tieto sa týkajú aj samotného pojednávania, keďže v civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. Týmito dôležitými dôvodmi sú dozaista aj dôvody týkajúce sa zdravotného stavu strany konania (resp. jeho zástupcu) tak, ako to bolo v prejednávanom prípade. Problematickým je však situácia, keď sa tieto dôvody (neočakávané a akútne zdravotné komplikácie) začnú v konaní objavovať opakovane, bez ohľadu na to, či sú dôvodné, alebo ide len o pokus o zjavné zneužívanie práva či spôsobovanie nedôvodných prieťahov v konaní, v dôsledku čoho začnú narúšať jeden z kľúčových ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície (hospodárnosť konania). Zákonodarca za týmto účelom v ustanovení § 183 Civilného sporového poriadku normoval, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. V prípade zastúpenia advokátom je táto legislatívna konštrukcia prísnejšia, nakoľko až na pár výnimiek je od neho vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Súd prvej inštancie postupujúc v zmysle predmetného ustanovenia, berúc na zreteľ základné princípy Civilného sporového poriadku, spolu s predvolaním na pojednávanie konaného dňa 22.01.2025 poučil (prostredníctvom prípisu) žalobcu a jeho právneho zástupcu o možnosti dať sa zastúpiť inou osobou, resp. právnym zástupcom v prípade pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného stavu. Súd týmto postupom reflektoval na situáciu, kedy tri po sebe nadväzujúce pojednávania (17.01.2024, 01.03.2024, 25.09.2024) boli odročené z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu. Inak tomu nebolo ani v prípade pojednávania konaného dňa 22.01.2025 z ktorého sa právny zástupca žalobcu, a to aj napriek poučeniu súdu, opätovne pre zdravotné dôvody krátko pred konaním pojednávania ospravedlnil bez toho, aby si za seba našiel náhradu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v poradí štvrtej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel a konal v jeho neprítomnosti. Malo byť v záujme žalobcu, ktorý celé konanie podanou žalobou inicioval, aby o nej bolo rozhodnuté v čo najkratšom čase. Právo na spravodlivý proces prináleží nielen žalobcovi, ale
aj žalovanému. Opakujúce sa odďaľovanie pojednávania zo strany žalobcu do tohto práva žalovaného nepochybne (neprimerane a neudržateľne) zasahuje. Vo vzťahu k prítomnosti žalobcu na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie správne uzavrel, že táto nebola potrebná, keďže bol v konaní právne zastúpený, pričom žiadna zo strán sporu nenavrhla jeho výsluch. Okrem toho žalovaný v rámci odvolacieho konania vhodne namietal, že žalobca dôvody svojej neprítomnosti (sprevádzanie rodinného príslušníka na lekárske vyšetrenie) ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. 8.1. Žalobcom vytýkané dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v odvolacom konaní kopírujú tie, ktoré tvrdil pred súdom prvej inštancie, pričom rovnako, ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd sa s nimi nemohol stotožniť. V tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje na dôsledné právne posúdenie súdu prvej inštancie (odseky 29. až 34. napadnutého rozsudku) pričom závery ním vyslovené sú nielen vecné, ale aj správne. Žalovaný (v postavení veriteľa) so spoločnosťou ZEAL s. r. o. (v postavení dlžníka) dňa 11.12.2009 uzatvoril Zmluvu o kontokorentnom úvere č. S01415/2009 v znení jej dodatkov (ďalej aj ako „Zmluva o kontokorentnom úvere“), v zmysle ktorej žalovaný poskytol spoločnosti ZEAL s.r.o. úver vo výške 200.000,- €. Obsahom predmetnej zmluvy je aj rozhodcovská doložka (bod 9.4.2 zmluvy), v zmysle ktorej strany sporu založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Pre účely tohto konania je podstatným, že za spoločnosť ZEAL s.r.o. v čase uzatvorenia zmluvy konal žalobca v postavení jej štatutárneho orgánu (konateľa). Žalobca bol súčasne aj jej spoločníkom. V totožný deň uzatvoril žalovaný so spoločnosťou ZEAL s.r.o. a žalobcom Zmluvu o použitý zmenky v znení jej dodatkov. Podstatou predmetnej zmluvy bolo prevzatie ručiteľského záväzku žalobcom za spoločnosť ZEAL s.r.o. v prípade, ak táto nebude splácať poskytnutý úver zo Zmluvy o kontokorentnom úvere riadne a včas. Realizácia ručiteľského záväzku bola dojednaná formou zmenkového vyplňovacieho práva. Opätovne, aj v tomto prípade je súčasťou Zmluvy o použitý zmenky rozhodcovská doložka (bod 5.8 zmluvy), ktorou zmluvné strany založili v prípade sporu právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Keďže sa spoločnosť ZEAL s.r.o. dostala s plnením úveru do omeškania, a povinnosť úhrady dlhu z úverovej zmluvy nesplnil ani žalobca (v rámci prevzatého ručiteľského záväzku), pristúpil žalovaný k podaniu žaloby na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie, ktorý o podanej žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. II/2014-7289 zo dňa 29.04.2015. 8.2. Pokiaľ ide o neplatnosť a neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie správne konštatoval, že táto bola uzatvorená platne formou rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní), pričom spĺňala aj všetky ostatné na ňu kladené požiadavky, či už to boli požiadavky formálne (písomná forma v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní), alebo neformálne (slobodná, vážna a určitá vôľa zmluvných strán v zmysle bodu 5.10 Zmluvy o použití zmenky v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neudržateľnou je aj argumentácia žalobcu, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne poukázal na úzke väzby žalobcu k obchodnej spoločnosti ZEAL s.r.o. ako jej konateľa a spoločníka. Hlavný záväzkový vzťah (úverová zmluva) je vzťahom obchodnoprávnym, pričom následne k nemu zmluvné strany uzavreli sekundárny záväzkový vzťah (ručiteľský), v rámci ktorého na seba žalobca prevzal ručenie za svoju spoločnosť ZEAL s.r.o. Za daných okolností žalobcovi v žiadnom prípade nesvedčí postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne (podporne) poukázal aj na rozhodnutie Najvyššie súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndc/10/2016, či viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (odsek 7. rozsudku). V tomto smere je neopodstatnená aj argumentácia žalobcu, že rozhodcovskú zmluvu nemohol platne uzavrieť, pretože nebol so žalovaným v hlavnom úverovom vzťahu. V prípade ručiteľských záväzkov dotyčná osoba nikdy nie je subjektom hlavného záväzkového vzťahu, pretože podstatou ručenia je plniť záväzok za niekoho iného. Ak by žalobca vystupoval ako strana úverovej zmluvy, pravdepodobne by bol v postavení spoludlžníka, a teda ručiteľská zmluva by stratila akúkoľvek logiku či opodstatnenie. Rovnako neopodstatnené sú aj žalobcove tvrdenia o potrebe individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky. Takúto požiadavku zákon nevyžaduje, pričom ustanovenia o individuálnom dojednaní z Občianskeho zákonníka [§ 53 ods. 1) ani požiadavky normované v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka] či v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na predmetné konanie neaplikujú, keďže tak ako odvolací súd uviedol vyššie, žalobca nebol spotrebiteľom, a preto nejde o spotrebiteľské rozhodcovské konanie. 8.3. V neposlednom rade sa odvolací súd nestotožnil ani s dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku pre absenciu riadneho upovedomenia o ustanovení rozhodcu (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o rozhodcovskom konaní), keďže žalovanú stranu môže rozhodcovský súd upovedomiť o tom, kto
bude spor rozhodovať aj v rámci výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe. V takomto prípade sa predmetné oznámenie zasiela spolu s podanou žalobou. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade, keď upovedomenie o ustanovení rozhodcu je súčasťou výzvy na doručenie žalobnej odpovede zo dňa 01.10.2014, ktorú si žalobca prevzal dňa 03.10.2014. Žalobca tak o ustanovení rozhodcu bol riadne upovedomený a preto zo strany rozhodcovského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu žalobcových procesných práv. Napokon súd prvej inštancie správne nezohľadnil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nedostatočnej špecifikácie žalovanej pohľadávky, zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov zo strany rozhodcovského súdu. Odvolací súd upozorňuje na dôležitú skutočnosť, že súd v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku nemôže skúmať hmotnoprávnu stránku či predložené dôkazy. Súd v tomto type konaní je oprávnený preskúmavať len procesnú stránku rozhodcovského konania, t. j. či rozhodcovské konanie prebehlo tak, ako v zmysle zákona malo (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2570/2007 zo dňa 28. mája 2009). 9. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezaoberal, keď v odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie neodchýlil od príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, zákona č. 244/2002 Z. z. a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je dôvodná z dôvodov uvedených vyššie. 10. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.), vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorom súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).