Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/39/2025 1118219087 28. 01. 2026 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2026:1118219087.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., zast. Mgr. Alexandra Para, advokátka, so sídlom Gagarinova 10/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Mickiewiczova 14, Bratislava, IČO: 30 798 809, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 3/ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. I. XXXX/X, B., 4/ B. G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. I. XXXX/X, B., 5/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX/X, K., 6/ B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. L. XXXX/X, B., 7/ B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. L. XXXX/X, B., 8a/ A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 8b/ B. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/ XX, C., 9/ A. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/XX, C., 10/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/X X, C., XX/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 12/ F. A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 13/ A. J. I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 14/ A. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 15/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 16/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXXX/X, C., 17/ B. T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 18/ O. A. D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 19/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Bratislava – Záhorská Bystrica, 20/ A. B. S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, C., 21/ A. R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXX/XX, S., 22/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XX, C., 23/ O. E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXXX/XX, C., 24/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. L. XX/XX, I. F., 25/ S. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, C., 26/ B. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XX, C., 27/ A. R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XXX/X, C., 28/ U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XXX/X, C., 29/ Company Purchase s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, Bratislava, IČO: 46 877 029, 30/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXXX/XXX, C., 31/ Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, 32/ WODAspol a.s., so sídlom Júnová 23, Bratislava, IČO: 46 192 794, 33/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XX, C., 34/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, F., S., I., 35/ F. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXX, H., 36/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXX/X, C., 37/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XXX, H. C., 38/ A. T. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX/ X, C., 39/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. V. XXX/XX, C., 40a/ A. B. E., F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/XX, C., 40b/ B. F. E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXXX/XX, C., 41/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XXXXX/XX, C., 42/ O. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/X, C., 43/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XXXX/XX, C., 44/ B. S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXXX/XX, C., 45a/ J. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/X, C., 45b/ J. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, C., 46/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. V. XXXX/ XX, C., 47/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, E. V. XXXX/XX, C., 48/ LIONS & PARTNERS, a.s., so sídlom Gr? sslingova 4, Bratislava, IČO: 00 659 215, 49/ A. J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XX, C., 50/ X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, F. XXXXX, S., I., 51/ A. N. M., nar, 21.03.1953, trvalý pobyt M. R. XXXX/XX, C., 52/ A. B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. R. XXXX/XX, C., 53/ A. H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 54/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXXX/X, C., 55/ A. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt ul. 29. augusta 2281/30, Bratislava, 56/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., 57/ IMN, spol. s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 14, Bratislava, IČO: 35 733 110, 58/ VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom Trieda SNP 39, Košice, IČO: 44 166 591, 59/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/X, C., XX/XXXXXXXXX F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/X, C., 61/ U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. XXXX/X, C., žalovaní 1/ až 57/ a žalovaní 59/
až 61/ zastúpení spoločným zástupcom žalovaným 1/, ktorý je zast. BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, Bratislava, IČO: 46 530 894, o určenie neplatnosti písomného hlasovania, ktoré sa konalo v dňoch od 17.10.2018 do 26.10.2018 a o určenie, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam nevzniklo a nie je dané alternatívne zaniklo, o zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 09.10.2024, č.k. B1-10C/40/2018-1096, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalovaní 1/ až 61/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ( výrok I.), zrušil neodkladné opatrenie č.k. 10C/40/2018-755 zo dňa 08.04.2020, právoplatné dňa 16.05.2020 (výrok II.) a žalovaným 1/ až 61/ vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %( výrok III.). 2. Rozhodnutie vo výroku I. právne odôvodnil § 14 ods. 1, 2, 3,4 6, 7,8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“). Prednostne súd prvej inštancie skúmal, či žaloba bola žalobcom, ako prehlasovaným vlastníkom bytov, súdu doručená v prekluzívnej 30 dňovej lehote odo dňa, kedy sa žalobca mohol o výsledku hlasovania dozvedieť. Vzhliadol k tomu, že písomné hlasovanie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa konalo odo dňa od 00:00 hod. do dňa 26.10.2018 do 24:00 hod., pričom výsledky písomného hlasovania boli správcom bytového domu oznámené 31.10.2018 v neskorých nočných hodinách, a to spôsobom v bytovom dome obvyklým zverejneným na adrese B. Z. XX dňa 31.10.2018, v čase od 22:06 hod. a na adrese B. Z. XX, taktiež dňa v čase od 22:09 hod., taktiež elektronicky mailom na mailové adresy vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v bytovom dome na B. L. Z. XX U. XX a to vrátane na mailovú adresu žalobcu, prostredníctvom ktorej žalobca so žalovaným 1/ komunikuje. Z priložených emailových správ mal za preukázané, že tieto maily boli odosielané žalovaným 1/ vlastníkom bytov a nebytových priestorov o 22:33 hod.. Žalobcovi bolo oznámenie o výsledku hlasovania zároveň (nad rámec zaužívaného spôsobu zverejnenia oznámenia o výsledku hlasovania) doručené aj poštovou zásielkou dňa 04.11.2018, ktorú žalobca si prevzal dňa 15.11.2018. Súd mal za to, že výsledky hlasovania boli zverejnené v takom časovom okamihu dňa, resp. večera, kedy sa žalobca účinne už nemohol dozvedieť o ich výsledkoch. Súd dospel k záveru, že o výsledkoch hlasovania sa žalobca mohol dozvedieť účinne až dňom 01.11.2018, z čoho vyvodil, že žaloba bola súdu prvej inštancie doručená včas (počas plynutia prekluzívnej lehoty). Následne súd skúmal splnenie procesných podmienok pre podanie žaloby. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že Oznámenie o vyhlásení písomného hlasovania a písomné hlasovanie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov B. XX, ktoré bolo vyhlásené a konalo sa v dňoch od 17.10.2018 od 26.10.2018, ako aj výsledky písomného hlasovania zverejnené dňa 31.10.2018 na otázky v petite žaloby formulované je neúčinné, súd upriamil pozornosť na ust. § 14 zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd prvej inštancie nepripustil procesný návrh žalobcu na zmenu strán sporu podaný na pojednávaní dňa 09.10.2024, majúc za to, že takýto postup žalobcu bol v rozpore so zásadou predkladať návrh riadne a včas a došlo by k zbytočnému odročeniu pojednávania. Z aktuálneho LV č. XXXX U. Z. XXXX mal za preukázané, že žaloba žalobcu nesmeruje proti aktuálnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Nakoľko nebola splnená procesná podmienka nerozlučného spoločenstva spočívajúca v tom, že žaloba by smerovala voči všetkým aktuálnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov v nehnuteľnostiach v žalobe označených, súd žalobu žalobcu zamietol bez potreby osobitne sa zaoberať meritom veci. Doplnil, že žalovaní 1/ a 58/ nie sú vlastníkom bytu ani nebytového priestoru polyfunkčného domu na adrese B. XX, XXX XX C., súp. č. XXXX a polyfunkčného domu na adrese B. XX, XXX XX C., súp. č. XXXX a nemajú pasívnu vecnú legitimáciu v konaní vo vzťahu k predmetu sporu (§14 ods.8 cit. Zákona). Žalovaný 1/ je subjekt odlišný od vlastníkov, ktorý vykonáva správu v ich mene a z toho dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobcom napadnuté uznesenia sú prejavom vôle vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorí sa písomného hlasovania zúčastnili a teda len vlastníci bytov a nebytových priestorov sú v spore podľa ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. pasívne vecne legitimovaní, keďže len ich tieto rozhodnutia právne zaväzujú. Žalovaný 58/ je dražobnou spoločnosťou, ktorá nie je vlastníkom bytu, respektíve nebytového priestoru v bytovom dome označenom žalobcom a teda nepodieľa sa na správe domu a ani hlasovaním nerozhoduje ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom. Vo vzťahu určeniu, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam v petite označeným ( ktorých žalobca je vlastníkom v 1/1 a to k bytu číslo XX, XX, XX, XX, XX, 24), nevzniklo, respektíve nie je dané, alebo zaniklo súd prvej inštancie uviedol, že predmetné záložné právo k uvedeným bytom vzniká priamo zo zákona, preto žaloba voči žalovanému 1/ nebola podaná dôvodne a súd ju zamietol. Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil, že v konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie ( uznesenie č.k. 10C/40/2018-755 zo dňa 08.04.2020), preto postupom podľa ust. § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), uznesenie zrušil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 CSP a v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý v rozpore s ust. § 80 CSP zamietol jeho návrh na pripustenie zmeny subjektov na strane žalovaného, keď nepripustenie zmeny subjektov na strane žalovaného odôvodnil tým, že uznesenie je potrebné doručovať ostatným žalovaným, ktorí nie sú prítomní na pojednávaní dňa 09.10.2024. Mala mu byť poskytnutá možnosť predniesť uvedený návrh podľa ust. § 80 CSP priamo na pojednávaní diktovaním. Vo vzťahu k žalovanému 1/ uviedol, že tento bol podľa v čase podania žaloby platného ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. záložným veriteľom, vo vzťahu ku ktorému sa domáhal zdržania sa výkonu záložného práva, i keď podľa aktuálnej právnej úpravy sú záložnými veriteľmi všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k žalovanému 58/ uviedol, že tohto označil vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa domáhal zdržania výkonu záložného práva, nakoľko v čase podania žaloby vystupoval ako dražobník a vykonával úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaní 1/až 57/ a žalovaní 59/ až 61/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že považujú postup súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil, vstup žalovaných do konania, za správny a v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Nakoľko boli v konaní úspešnou stranou a podanie odvolania len proti odôvodneniu rozhodnutia je neprípustné, vyjadrili sa k otázke plynutia prekluzívnej lehoty, otázku ktorú súd prvej inštancie posúdil nesprávne. Mali za to, že z ust. § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. ani z iného ust. cit. zákona nevyplýva obmedzenie oznámenia výsledku hlasovania do 18.00 hod., tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Ust. § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. ako okamih zakladajúci začatie plynutia prekluzívnej lehoty označuje oznámenie výsledkov hlasovania, nie oboznámenie sa s oznámením výsledkov hlasovania, či okamih, kedy sa žalobca o výsledku hlasovania mohol dozvedieť. Keďže výsledky hlasovania boli oznámené v písomnej forme zverejnením na vývesných tabuliach na adrese B. XX U. 14 a tiež elektronicky na emailovej adrese žalobcu ( dňa 31.10.2018 v čase od 22:05 do 22:33), prekluzívna lehota začala prehlasovanému vlastníkovi plynúť od uvedeného dátumu a uplynula dňa 30.11.2018. Preto bola žaloba žalobcom doručená súdu po uplynutí prekluzívnej lehoty. Poukázali na skutkovo obdobnú vec vedenú na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 12C/42/2018. Uviedli, že písomné hlasovanie bolo zvolané v súlade s ust. § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., o jeho termíne bol žalobca upovedomený, písomného hlasovania sa zúčastnil a svoju vôľu hlasovaním prejavil, výsledky hlasovania boli žalobcovi oznámené dňa 31.10.2018. Nakoľko žalobca neustálil okruh subjektov na strane žalovaných, súd žalobu správne zamietol, naviac bola žaloba podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania. 5. Žalovaný 58/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nemal v konaní vystupovať ako žalovaná strana, nakoľko nebol súčasťou písomného hlasovania a až po vykonaní písomného hlasovania na základe požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov začal vykonávať úkony súvisiace s výkonom záložného práva a prípravou dražby. Žiadal, aby bol z konania vylúčený, keďže voči nemu nie je žaloba opodstatnenou.
6. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných uviedol, že k vydaniu uznesenia podľa ust. § 80 CSP mohlo dôjsť bez toho, aby bolo pojednávanie odročené. Ak mal súd za to, že by bolo potrebné procesné rozhodnutie doručovať každému žalovanému, nie je zrejmým ustanovenie spoločného zástupcu žalovaných. Poukázal na postup súdu pri doručovaní uznesenia zo dňa 13.12.2023, č.k. B1-10C/40/2018-1037. Rovnako by sa uznesenie doručovalo žalovanému 58/, čo nezakladá prekážku pre ústne vyhlásenie uznesenia o zmene subjektov. O zmene subjektov môže rozhodnúť aj odvolací súd. K argumentácii žalovaných o márnom uplynutí prekluzívnej lehoty sa nevyjadroval. 7. Žalovaní 1/ až 57/ a žalovaní 59/ až 61/ v duplike k vyjadreniu žalobcu opätovne zdôraznili, že žalobca podal žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty, preto mala byť žaloba zamietnutá bez vecného prejednania sporu, čo navodzuje rovnako záver o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Návrh žalobcu na pripustenie vstupu subjektov na strane žalovaných do konania vnímali ako predlžovanie konania i s ohľadom na to, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.04.2024 vyslovil predbežný právny názor, na ktorý žalobca reagoval až po viac ako 5 mesiacoch, čo nemožno považovať za hospodárny prístup. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). 10. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia : a) že oznámenie o vyhlásení písomného hlasovania a písomné hlasovanie Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Mickiewiczova 14, IČO: 30 798 809, ktoré bolo vyhlásené a konalo sa v dňoch od 17.10.2018 (0:00 hod.) do 26.10.2018 (24:00 hod.), ako aj výsledky písomného hlasovania (otázky č. 1,2, 3,4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11,12,13,14,15 ,16,17, 18, 19, 20,21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28) zverejnené dňa 31.10.2018 sú neplatné, b) určenia, že záložné právo zo zákona podľa §15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z v prospech žalovaného 1/ Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Mickiewiczova 14 v Bratislave, so sídlom Mickiewiczova 7104/14, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 30 798 809, k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, nevzniklo a nie je dané, alternatívne zaniklo. 11. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov oprávňuje vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch rozhodnutím prijatom na schôdzi vlastníkov požiadať o ich súdny prieskum žalobou. Predmetom takejto žaloby môžu byť nielen námietky smerujúce proti porušeniu zákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutí absolútnou väčšinou, resp. dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, ktoré sa týkajú vecí patriacich do ich spoluvlastníctva podľa zákona o vlastníctve bytov, ale aj námietky smerujúce proti obsahu týchto rozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o také rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, spoločným nebytovým priestorom, príslušenstvu a pozemku (PL. ÚS 110/2011.) Žaloba musí byť podaná v zákonom ustanovenej lehote, t. j. do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania, resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania. S ohľadom na jasnú dikciu zákona „inak právo zaniká“ ide o lehotu prekluzívnu. 12. Preklúzia je prejavom právnej zásady, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Preklúzia označuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v stanovenej lehote - ide o zánik práva uplynutím času. K tomuto javu dochádza len v prípadoch, ktoré určuje zákon (napr. formulácia „inak právo zanikne“). Na preklúziu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. 13. Právny poriadok ukladá povinnosť každému súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo, t. j. aj bez návrhu. Hoci rozhodnutia zhromaždenia (schôdze) vlastníkov treba považovať za právne úkony sui generis, táto zásada sa na ne nevzťahuje. Zákon totiž výslovne určil, že vlastník sa môže domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi, či zhromaždení vlastníkov v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Zákonom sú prekluzívne lehoty stanovené preto, aby sa zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí vlastníkov aj so značným časovým odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov i tretích osôb. Preto po uplynutí 15-dňovej, resp. 3-mesačnej lehoty už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia, či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. Súdnym prieskumom platných uznesení vlastníkov po uplynutí zákonom stanovených lehôt v inom súdnom konaní (napr. v konaní o zaplatenie pohľadávky iniciovanom voči vlastníkovi správcom zastupujúcim všetkých vlastníkov v dome, ktorého aktívna vecná legitimácia vyplývajúca z uznesenia schôdze vlastníkov nebola na súde nikdy spochybnená žalobou podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení do 30.9.2014) by bol narušený princíp právnej istoty, a tým nielen stabilita v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich správcami, resp. tretími osobami (dodávateľmi tovarov a služieb pre bytový dom). 14. Odvolací súd majúc na zreteli, že dodržanie zákonnej 30-dňovej lehoty, resp. lehoty tri mesiace na podanie žaloby, je súd povinný skúmať ex offo, nakoľko v prípade oneskoreného podania žaloby je potrebné žalobu zamietnuť bez vecného prejedania sporu, skôr ako pristúpil k posúdeniu dôvodnosti odvolateľom uvádzaných odvolacích námietok, prednostne preskúmaval závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu včasnosti podania žaloby. 15. O otázke charakteru prekluzívnej lehoty (v týchto sporoch) má pomerne jasno odborná literatúra. Uvádza sa v nej (okrem iného), že „Ak ide o plynutie zákonnej 15- dňovej lehoty na podanie žaloby, táto lehota má prekluzívny charakter a plynie od oznámenia o výsledku hlasovania. Prekluzívny charakter lehoty vyplýva z dikcie, že „inak právo vlastníka zaniká“, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že táto lehota je lehotou hmotnoprávnou. Súd skúma dodržanie tejto lehoty z úradnej povinnosti a v prípade oneskoreného podania žaloby bude návrh súdom zamietnutý bez vecného prejedania sporu. To znamená, že najneskôr v posledný deň lehoty musí byť už žaloba podaná na súde, pričom nestačí len jej odoslanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty.“ (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2012). 16. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že výsledky písomného hlasovania boli predsedom spoločenstva vlastníkov bytového domu oznámené dňa 31.10.2018, a to zverejnené obvyklým spôsobom na adrese B. Z. XX dňa 31.10.2018, v čase od 22:06 hod. a na adrese B. Z. XX dňa v čase od 22:09 hod., a elektronicky mailom na mailové adresy vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v bytovom dome na B. L. Z. XX U. XX a to vrátane na mailovú adresu žalobcu o 22:33 hod.. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkaz je nesporným, že žalobca mal vedomosť o obsahu „Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania“, obsahom ktorého bola i informácia o spôsobe oznámenia výsledkov písomného hlasovania: „Po vykonaní písomného hlasovania Predseda, Rada Spoločenstva v Dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia hlasovania spôsobom v Dome obvyklým“. V prejednávanej veci tak pojem „obvyklý spôsob“ spĺňalo „zverejnenie na vývesnej tabuli vo vstupnej chodbe“ (str. 6/7 druhý odsek Poučenia v „Oznámení o vyhlásení písomného hlasovania“). 17. Vzhliadnuc k zhorauvedenému má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní včasnosti podania žaloby dôsledne neriadil ust. § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý počiatok plynutia lehoty na podanie žaloby stanovuje od oznámenia výsledku hlasovania, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník zúčastnil na schôdzi alebo písomnom hlasovaní alebo sa o ich výsledkoch nemohol dozvedieť. V prejednávanej veci je tak v súlade s ust. § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z . za okamih začatia plynutia prekluzívnej lehoty potrebné považovať deň kedy predseda spoločenstva vlastníkov oznámil vlastníkom bytov a nebytových priestorov výsledky písomného hlasovania ukončeného dňa 26.10.2018 ( spôsobom obvyklým, na vývesných tabuliach bytového domu v súlade s obsahom poučenia
o oznámení písomného hlasovania), nie deň kedy sa podľa názoru súdu prvej inštancie „ žalobca účinne mohol dozvedieť o ich výsledkoch“, preto prekluzívna lehota začala žalobcovi plynúť dňa 31.10.2018 a uplynula mu dňa 31.11.2018. Nakoľko žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu dňa 01.12.2018, urobil tak po uplynutí prekluzívnej lehoty, preto sa už nemôže úspešne domáhať zrušenia, či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti písomného hlasovania zamietnuť ako oneskorene podanú, bez potreby ju vecne prejednať. 18. Stanovením prekluzívnych lehôt je výrazne podporená zásada vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa mu nepremlčali alebo neprekludovali. Uvedená zásada posilňuje princíp právnej istoty a stabilitu v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich správcami, resp. tretími osobami. Je ňou vyjadrený záujem zákonodarcu o stabilitu a nemennosť prijatých rozhodnutí vlastníkov, ktoré nebudú v zákonnej lehote spochybnené na súde. Zohľadniac uvedené bolo nadbytočným osobitne sa zaoberal dôvodnosťou odvolacej argumentácie odvolateľa, ktorou namietal procesný postup súdu prvej inštancie pri posudzovaní návrhu žalobcu na zmenu strán sporu, nakoľko táto odvolacia argumentácia už nie je spôsobilá privodiť mu priaznivé rozhodnutie vo veci. 19. Vo vzťahu k časti žalobného návrhu, ktorým žalobca žiadal o určenie, že záložné právo zo zákona podľa §15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z v prospech žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, nevzniklo a nie je dané, alternatívne zaniklo, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že poslednou novelou zákona č. 182/1993 Z.z., účinnou od 01.04.2019 došlo k zmene ust. § 15 ods. 1 cit. zákona tak, že záložné právo vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie v prospech spoločenstva vlastníkov (žalovaný 1/). Zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome existuje zo zákona ku každému bytu a nebytovému priestoru v dome. Vznik záložného práva zo zákona v príslušnom katastri nehnuteľností je len deklaráciou tejto skutočnosti. Pričom je zakázané vymazať záložné práva, ktoré existuje podľa zákona č. 182/1993 Z.z. z katastra nehnuteľností. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré upravuje interpretované ustanovenie, patrí do osobitnej kategórie záložných práv práve preto, že vzniká priamo zo zákona. Je to jeden zo štyroch právnych titulov, s ktorými zákon spája zriadenie, resp. vznik záložného práva (ust. § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka). Toto vecné právo slúži v právnych vzťahoch regulovaných zákona č. 182/1993 Z.z. na zabezpečenie pohľadávok, ktoré majú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Zabezpečené sú pohľadávky, vzniknuté z právnych úkonov vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, ktoré sa týkajú domu, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a zastavaného a priľahlého pozemku, ako aj z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru. 20. O vzniku zákonného záložného práva nerozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ani súd alebo správny orgán. Jeho vznik nie je podmienený existenciou konkrétnej pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi ani nie je viazaný na inú právnu skutočnosť. Záložné právo sa vzťahuje na konkrétny byt, resp. nebytový priestor v bytovom dome. Cieľom inštitútu zákonného záložného práva je ochrana práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome voči tým vlastníkom, ktorí si svoje povinnosti včas a riadne neplnia. V tomto prípade sú ostatní vlastníci v postavení záložných veriteľov a môžu sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu. Osobitné postavenie zákonného záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., ako záložné právo sui generis, má iné zákonné predpoklady svojho vzniku a spôsobu uplatňovania, než bežné záložné právo, preto jeho vznik nemôže byť viazaný na inú právnu skutočnosť. Realizačná funkcia takto zapísaného záložného práva sa prejaví až vznikom budúcej pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom. 21. To znamená, že na vznik zákonného záložného práva podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. nie je potrebná žiadna iná právna skutočnosť v zmysle ust. § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznik zákonného záložného práva k bytu a nebytovému priestoru nie je podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. podmienený jeho zápisom v katastri nehnuteľností (záznam plní iba evidenčnú funkciu), toto právo vzniká na základe inej právnej skutočnosti a časovo nie je viazané na moment právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru, o vykonaní zápisu vo forme záznamu. Z toho vyplýva, že časovým momentom vzniku zákonného záložného práva k bytu alebo nebytovému priestoru
je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prvým vlastníkom, resp. dátum účinnosti príslušného zákonného ustanovenia, na základe ktorého záložné právo vzniklo. 22. Pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal určenia, že záložné právo zaniklo, je potrebné uviesť, že k zániku zákonného záložného práva nedochádza ani podľa ust. § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka (t.j. jeho výkonom bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa), nakoľko aj v prípade, ak by v rámci výkonu zákonného záložného práva na dobrovoľnej dražby neboli zabezpečené pohľadávky vlastníkov uspokojené v celom rozsahu, tieto by vydražením zálohu naďalej existovali na byte alebo nebytovom priestore. V zmysle ust. § 7a ods. 2 a § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. by totiž prešli na nového nadobúdateľa zálohu v rozsahu, v akom neboli pri dražbe uspokojené. 23. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že žalovanému 58/ svedčila pasívna legitimácia v konaní v časti uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, je potrebné zdôrazniť, že uloženia povinnosti žalovaným (t.z. i žalovanému 58/) zdržať sa výkonu záložného práva sa žalobca domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej, čo je zrejmým aj z vyjadrení žalobcu v konaní. Možno tak súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného 58/ vo vzťahu k žalobným petitom (určení neplatnosti písomného hlasovania a určení, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ nevzniklo a nie je dané, alternatívne zaniklo), nesvedčila žalovanému 58/ pasívna vecná legitimácia, závery ktoré odvolateľ v podanom odvolaní osobitne nenamietal. 24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 25. Vzhliadnuc k uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, i keď z iných dôvodov, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP a rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešní žalovaní 1/ až 61/ majú proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).