Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/79/2025 1120210353 25. 03. 2026 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2026:1120210353.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v spore žalobcu: W. J. H. I. B. Á. K. M. H. R. B. Á., narodená 01.07.1983, trvale bytom Pri zvonici 27, Bratislava, zastúpená JUDr. Zoltánom Valentovičom, narodený 23.02.1971, trvale bytom Pri zvonici 27, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Palárikova 15, Bratislava, o zaplatenie 11.840,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B1-16C/33/2020-251, zo dňa 17.03.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-16C/33/2020-251, zo dňa 17.03.2025 potvrdzuje. II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. B1-16C/33/2020-251, zo dňa 17.03.2025, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 11.340,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 15.10.2018 do zaplatenia. Žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia zrekapituloval obsah podaní procesných strán a skutkovo z výsledkov dokazovania ustálil, že právnemu predchodcovi žalobcu, Y. S. (ďalej aj poškodená), bola dňa 25.07.2018 spôsobená škoda na motorovom vozidle Audi A8, EČV: O Škodu zavinil vodič motorového vozidla Ford Tranzit, EČV: O povinne zmluvne poistené u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX. Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o nehode, v ktorom vinník priznal svoju vinu. Právny predchodca žalobcu (poškodená) nahlásil škodu a požiadal o obhliadku v autorizovanom servise pre vozidlá Audi. Žalovaný vykonal dňa 30.07.2018 obhliadku vozidla a dňa 31.07.2018 a 07.08.2018 vykonal doobhliadku, pričom o nich vyhotovil zápis o poškodení s fotodokumentáciou. Autorizovaný servis vykonal pre žalovaného výpočet/posudok - kalkuláciu číslo XXXXXXXXXX pre presnú špecifikáciu výšky opravy vozidla v celkovej sume 19.371,02 eur. Právny predchodca žalobcu (poškodená) podal dňa 01.08.2018 u žalovaného uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný poskytol poistné plnenie v celkovej výške 8.522,30 eur. Poškodená požiadala o vyplatenie plnenia rozpočtom. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 2, § 4, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 a § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 381/2001 Z. z.); § 420, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797, § 799 ods. 2, § 823 zákona č. 40/1964
Zb. - Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.). Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný v spore výšku škody žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, len namietal, že k vzniku škody nemohlo dôjsť, pretože žalobca nepreukázal opravu vozidla a následné uhradenie faktúr za jeho opravu. Táto argumentácia vo vzťahu k vzniku škody podľa súdu prvej inštancie neobstojí, keďže škoda nevzniká až momentom úhrady za opravu motorového vozidla, ale momentom, kedy dôjde k jeho poškodeniu a zníženiu jeho hodnoty, čo je možné preukázať práve predloženým znaleckým posudkom zameraným na určenie miery poškodenia vozidla. Súd prvej inštancie poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/200/2011, podľa ktorého „je východiskom určenia výšky škody na veci cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a podobne, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985).“ Na základe uvedeného súd prvej inštancie argumentoval, že žalobca mohol výšku škody preukázať nielen tým, že predloží faktúry za opravu vozidla v servise spolu s dokladom o ich úhrade, ale aj tým, že predloží znalecký posudok preukazujúci výšku škody, resp. iné objektívne zhodnotenie poškodenia motorového vozidla. Škoda na vozidle totiž vzniká už momentom jeho poškodenia, a nie až momentom uskutočnenia jeho opravy, a teda je možné hodnotu takéhoto poškodenia ustáliť aj bez opravy vozidla. Podporne poukázal súd prvej inštancie na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.08.2022, sp. zn. 3Cob/36/2021, v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.07.2020, sp. zn. 4Cob/49/2020 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2021, sp. zn. 4Cob/37/2020. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že samotná oprava vozidla a faktúry vystavené za opravu majú ten význam, že takto vyfakturovaná suma sa môže odlišovať od ohodnotenia škody vykonanej bez opravy vozidla, t. j. môže nastať rozdiel vo výslednej cene práce účtovanej jednotlivými servismi (najmä v prípade ich rozlišovania na autorizované a neautorizované), prípadne v cene náhradných dielov z dôvodu odlišnej predajnej marže jednotlivých servisov a podobne. Avšak samotné ohodnotenie poškodenia bez opravy nie je vylúčené, a to najmä v prípade plnenia na základe rozpočtu, o ktorý poškodená e-mailom zo dňa 12.08.2018 aj požiadala. To podľa súdu prvej inštancie znamená, že výška škody bola stanovená na základe výpočtu a nie na základe skutočnej opravy a dokladu o úhrade za jej vykonanie. Žalobca teda nebol povinný predkladať žalovanému akýkoľvek doklad preukazujúci opravu vozidla, ako ani dokladovať sumu za túto opravu, resp. jej úhradu. Uvedené potvrdzuje aj záver rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 3Cob/78/2021. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že v danej veci bola preukázaná výška žalobou uplatneného nároku, a to znaleckým posudkom o výške škody na motorovom vozidle. Podľa znaleckého posudku číslo XXXXXXXXXXXX, znalca Ing. V. S. predstavovala výška škody na vozidle Audi A8 4,2 TDI, EČV: O pri poistnej udalosti dňa 25.07.2018 sumu 20.362,67 eur s DPH. Východisková hodnota vozidla bola 93.200,- eur s DPH a všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 45.524,47 eur s DPH. Podľa doplnku číslo X tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota vozidla v poškodenom stave je 23.428,- eur s DPH. Znalec vo svojom posudku uviedol, že všetky položky náhradných dielov v systéme Audatex sú drahšie ako v kalkulácii žalovaného, niektoré z nich až 3 - 3,5 násobne viac. Počas návštevy autorizovaného servisu Porsche Bratislava na Seneckej ceste boli potvrdené ceny náhradných dielov pohybujúce sa v oblasti podľa systému Audatex, pričom ceny náhradných dielov predložené žalovaným sú podľa tohto autorizovaného servisu ceny neoriginálnych náhradných dielov. Cena práce podľa systému Audatex predstavuje hodinovú sadzbu v sume 95,16 eur bez DPH a trvanie opravy vozidla je v rozsahu 52,7 hodín. Naproti tomu žalovaný čas trvania opravy vôbec neuvádza, avšak pri prepočte s časom trvania za použitia technológie stanovenej výrobcom by bola cena za hodinu práce účtovaná podľa žalovaného v sume 16,54 eur bez DPH, t. j. 19,85 eur s DPH. Metodika stanovovania výšky škody na vozidlách odporúča v prvom rade použiť alternatívu opravy podľa autorizovaného servisu. Náklady na opravu vozidla predstavujú menej ako 50 % zo všeobecnej hodnoty vozidla v sume 45.524,47 eur, preto sa nejedná o totálnu škodu na vozidle. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nárok žalobcu je v celej výške dôvodný, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť krátenia poistného plnenia. Osobitne vtedy, ak odmietal plniť zostávajúcu časť poistného plnenia v sume 11.840,37 eur s odôvodnením, že žalobca nepreukázal opravu vozidla, resp. úhradu faktúr, avšak časť tohto plnenia v sume 8.522,30 eur už uhradil v čase, kedy tiež neboli splnené podmienky, na ktoré v spore žalovaný poukazuje. Súd prvej inštancie vyhodnotil postup žalovaného ako svojvoľný, dokonca v rozpore s jeho vlastnou kalkuláciou opravy zo
dňa 30.07.2018 (č. l. 198), podľa ktorej sú náklady na opravu vozidla v sume 14.412,76 eur s DPH. Žalovaný napriek takto určenej hodnote nákladov na opravu vozidla túto nerešpektoval a poškodenej vyplatil len časť v sume 8.522,30 eur. Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný poskytol plnenie nižšie, než bolo vypočítané v kalkulácii predloženej samotným žalovaným. Krátenie poistného plnenia žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné, keďže bolo vykonané bez akejkoľvek opory v právnej úprave alebo v zmluve, a to len so stručným poukazom na primerané náklady na opravu - plnenie rozpočtom. Avšak aj takýto rozpočet podľa súdu prvej inštancie musí odzrkadľovať skutočné náklady na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, v opačnom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre náhradu skutočnej škody. Osobitne vtedy, keď vlastná kalkulácia žalovaného určuje sumu vyššiu, ako žalovaný jednostranne a svojvoľne strhne a následne vyplatí poškodenému. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka je taký postup, aby sa poškodenému v plnej miere kompenzovalo jeho právo na náhradu škody. Opačný prístup k prejednávanej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody na poškodenom vozidle v celom rozsahu, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol v rozpore s právnym poriadkom a judikatúrou súdov. Skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú nielen účelne vynaložené náklady, ale aj náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu, čo v danom prípade predstavuje žalobou uplatnená suma 11.840,37 eur ako doplatok k už poskytnutej časti poistného plnenia žalovaným v sume 8.522,30 eur. Výška škody na motorovom vozidle bola jednoznačne preukázaná. Žalovaný naopak nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť krátenia vyplateného poistného plnenia, kedy zo sumy poškodenia vozidla vo výške 20.362,67 eur s DPH vyplatil len pomernú časť vo výške 8.522,30 eur s DPH. Súd prvej inštancie takýto postup žalovaného považuje za svojvoľný a nedôvodný, bez akéhokoľvek právneho základu, a to aj v prípade, ak sa jedná o plnenie rozpočtom požadovaným poškodeným. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi priznal ním uplatnený nárok v sume 11.840,37 eur. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení nároku žalobcu na úroky z omeškania postupoval v zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedených v náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020, ktorým zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom dovolací súd riešil otázky omeškania s plnením poisťovne podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný má dve odlišné a samostatné právne povinnosti, ktorými je povinnosť zlikvidovať poistnú udalosť najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Splnením len jednej z povinností žalovaného pritom nezaniká druhá povinnosť žalovaného. Sankciou za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností je vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. V uvedenom prípade má teda žalovaný postavenie dlžníka, a pokiaľ plnenie neposkytne do 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré musí ukončiť do troch mesiacov od oznámenia, dostáva sa do omeškania sankcionovaného ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto považoval za dôvodný aj úrok z omeškania uplatnený v žalobe. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a žalobcovi, ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonom určenej lehote odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný považuje odôvodnenie rozsudku za nepresvedčivé a tvrdí, že súd prvej inštancie sa nedokázal vysporiadať so všetkými jeho námietkami. Namieta, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s jeho argumentáciou prezentovanou v konaní a svojim rozsudkom sa odklonil od zaužívanej súdnej praxe slovenských súdov v obdobných právnych veciach. Žalovaný argumentuje, že plnil náhradu škody právnemu predchodcovi žalobcu tzv. rozpočtom, a to na základe kalkulácie zo dňa 25.07.2018. Následne právny predchodca postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorý sa u žalovaného dožadoval plnenia, tzv. skutočnej škody na základe kalkulácie opravy autorizovaného servisu, neskôr na základe znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX v zmysle jeho doplnkov (ďalej aj znalecký posudok). Žalovaný odmietol plnenie žalobcovi, pretože takto kvantifikovaná škoda predstavuje iba hypotetickú škodu, ktorá nepredstavuje úbytok majetkových hodnôt na strane poškodeného. Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním konajúceho súdu, že škoda nevzniká až momentom úhrady za opravu motorového vozidla, ale momentom kedy dôjde k jeho poškodeniu a zníženiu jeho hodnoty, čo je možné preukázať práve predloženým znaleckým posudkom zameraným na určenie miery poškodenia vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že skutočnú škodu je možné vydokladovať jedine potvrdením
o úhrade za vykonanú opravu motorového vozidla. Tento názor je podľa žalovaného podporený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4MCdo/23/2009, so záverom, že podľa ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa škodou chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Preto podľa žalovaného určiť výšku skutočnej škody je možné až na základe dokladu o úhrade faktúry za uvedenie vozidla do stavu pred škodovou udalosťou, pričom je zrejmé, že každá autoopravovňa určí cenu za opravu inak - odlišne od kalkulácií uvedených v znaleckom posudku. Náhrada škody nie je inštitútom, ktorý má slúžiť k tomu, aby poškodený získal peňažné prostriedky, ktoré v dôsledku škodovej udalosti nevynaložil. Tento postup žalobcu by bol podľa žalovaného aj v rozpore s účelom a zmyslom zákona o povinnom zmluvnom poistení. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Žalovaný zdôraznil, že v prípade, kedy by právny predchodca žalobcu požadoval od žalovaného plnenie skutočnej škody, žalovaný, by vystavil krycí list autoopravovni, v ktorej by si právny predchodca žalobcu nechal vozidlo opraviť, a to podľa faktúry za opravu. Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku odklonil od zaužívanej súdnej praxe, keď priznal žalobcovi ním uplatnený nárok, hoci na jeho strane existovala dôkazná núdza, ktorú žalovaný opakovane namietal. Doklad o úhrade faktúry za opravu vozidla predstavuje neunesenie bremena dôkazu na strane žalobcu v takej závažnej miere, že za to mal byť žalobca sankcionovaný stratou sporu. V súvislosti so svojím tvrdením poukázal žalovaný na závery v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2923, sp. zn. 14Co/73/2022, v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.04.2023, sp .zn. 14Cob/103/2022 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.03.2020, sp. zn. 6Co/20/2020. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd, označené rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 5. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal. 6. Odvolací súd na základe predmetného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. K požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa najvyšší aj ústavný súd vyjadrili vo svojej judikatúre už mnohokrát. Odvolací súd nenašiel dôvody pre potvrdenie námietky žalovaného o nedostatočnom/nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že súdy nemajú povinnosť vysporiadať sa s každým čiastkovým argumentom, pokiaľ proti tvrdeniu strany konania postavia právny názor, v ktorého konkurencii námietky ako celok neobstoja, tak ako tomu bolo v tejto veci. 7. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na základe výsledkov listinných dôkazov urobil správne skutkové zistenia v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v danej veci. V preskúmavanej veci sa žalobca proti žalovanému ako poistiteľovi motorového vozidla EČV: O domáha poistného plnenia vo výške vzniknutej majetkovej škody spôsobenej poškodením motorového vozidla EČV: O pri dopravnej nehode dňa 25.07.2018, zavinenej vodičom poisteného vozidla EČV: O Podľa platnej právnej úpravy ide o uplatnenie priameho nároku poškodeného (právneho nástupcu titulom postúpenia pohľadávky) proti poistiteľovi v zmysle § 823 OZ, podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V podmienkach poistenia škody, ktorá vznikla prevádzkou motorového vozidla je týmto osobitným predpisom zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 4 odsek 2, písmeno b/
zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 8 To, že dňa 25.07.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo EČV: O ktorú škodu pri dopravnej nehode zavinil výlučne vodič motorového vozidla EČV: O poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla u žalovaného nebolo medzi stranami konania sporným. Základom sporu a aj odvolania žalovaného je právne posúdenie, či škoda, na náhradu ktorej má poškodený prevádzkovateľ motorového vozidla proti žalovanému právo na plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. predstavuje rozdiel ceny motorového vozidla na trhu pred poškodením dopravnou nehodou dňa 25.07.2018 a jeho zníženou hodnotou po poškodení. Žalovaný výšku tohto rozdielu, zisteného podľa znaleckého posudku Ing. V. S., č. XXXXXXXXXXXX a jeho doplnku č.1, číslo úkonu XXXXXXXXXXXX, respektíve výpočet všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením 45.524,47 eur (bod 2.7.1. znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX) a výpočet všeobecnej hodnoty vozidla v poškodenom stave 23.428,-eur (bod 2.7.3. doplnku č. X znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX bod 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) nerozporoval. Na svoju obranu žalovaný uvádzal, že výška uplatnenej náhrady škody má zodpovedať sume, ktorá bola skutočne vynaložená na opravu vozidla. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že argumentácia žalovaného, podľa ktorej možno výšku škody určiť až na základe dokladu o úhrade faktúry za opravu vozidla do stavu pred poistnou udalosťou, nie je v okolnostiach tejto veci správna. 9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 10. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 11. Za škodu sa v právnej teórii i praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou na veci sa rozumie taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu (podporne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/23/2008, na ktoré v odvolaní poukázal aj žalovaný). Poškodenie vozidla haváriou jednoznačne predstavuje skutočnú škodu, pretože majetkový stav poškodeného sa znižuje práve o hodnotu, ktorú v dôsledku poškodenia vozidlo stráca. Výška škody je daná rozdielom medzi hodnotou vozidla pred poškodením, t. j. jeho obvyklou (trhovou) cenou a jeho zníženou hodnotou po poškodení, t. j. opäť obvyklou (trhovou) cenou havarovaného vozidla. Na túto (tomuto rozdielu zodpovedajúcu) náhradu má poškodený právo bez ohľadu na to, ako s poškodeným vozidlom naloží, teda či ho opraví alebo nie, pretože účelom náhrady je reparovať zmenšenie majetkového stavu. Spôsob, akým poškodený na poškodenie vozidla reaguje, je spravidla okolnosťou so škodovou udalosťou nesúvisiacou, a nemôže sa preto premietať do rozsahu náhrady. Náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť určená len vyúčtovaním nákladov na jej opravu. Možno vychádzať z porovnania hodnoty veci, akú mala v čase poškodenia, oproti stavu po poškodení s prihliadnutím na rozsah, v akom bola vec poškodená zásahom škodcu (podporne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/200/2011). 12. Keďže účelom náhrady majetkovej ujmy a z nej vyplývajúcej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu je vytvorenie stavu, ktorý existoval pred vznikom škody, pričom tento stav má byť dosiahnutý nápravou všetkej vzniknutej škody, je správny záver súdu prvej inštancie, že poškodený má právo na náhradu hodnoty poškodenej veci v rozsahu jej pôvodnej hodnoty. Ekonomická hodnota veci, v tomto prípade vozidla, sa neodvíja len od jej technického či funkčného stavu, ale od jej celkového úžitku, teda od schopnosti priniesť vlastníkovi hospodársky alebo osobný prospech. Tento úžitok môže spočívať nielen v bežnom používaní veci, ale aj v možnosti jej prenájmu alebo prevodu vlastníctva podľa potrieb majiteľa. Preto oprava vozidla, ktorá by obnovila technickú a funkčnú hodnotu veci do pôvodného stavu neznamená, že zreparovala aj úžitkovú hodnotu veci. Je všeobecne známou skutočnosťou, že cena havarovaného vozidla je vždy nižšia ako cena technicky porovnateľného vozidla, ktoré havarované nebolo. U motorového vozidla dochádza k zníženiu trhovej ceny už len tým, že bolo opravované z dôvodu poškodenia pri dopravnej nehode, a to bez ohľadu na to, či oprava bola vykonaná v kvalite,
ktorá zodpovedá aktuálnym technickým možnostiam, a to v porovnaní s vozidlom, ktoré opravované nebolo. Skutočnosť či poškodený nechá vozidlo opraviť, prípadne akými náhradnými dielmi, nie je rozhodujúca. Jednoducho povedané, ak je niekto nezavinene poškodený, mal by to pocítiť čo najmenej. Ak by teda poškodenému boli nahradené iba náklady na opravu, bez zohľadnenia rozdielu v trhovej hodnote, vec by mu neprinášala rovnaký úžitok a škoda spôsobená protiprávnym konaním by nebola odškodnená v celom jej rozsahu. Z tohto dôvodu potom neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že skutočnú škodu predstavujú len skutočne vynaložené náklady na opravu vozidla (na základe dokladu o úhrade faktúry autoopravovne za uvedenie vozidla do stavu pred škodovou udalosťou), pretože aj keby poškodenému boli nahradené náklady na opravu vozidla po dopravnej nehode, ale po oprave by sa hodnota vozidla nedostala na úroveň pôvodnej obvyklej ceny pred poškodením, bola by tu stále majetková ujma poškodeného, a to v rozsahu medzi obvyklou cenou vozidla pred poškodením a obvyklou cenou vozidla po oprave, ktorú je stále škodca povinný majiteľovi vozidla nahradiť. Nesmie len nastať stav zjavného prínosu pre poškodeného, ktorý v tejto veci zistený nebol. Ak teda bolo súdom prvej inštancie zo znaleckého dôkazu zistené, že poškodené motorové vozidlo EČV: O malo pred poškodením ku dňu 25.07.2018 všeobecnú hodnotu 45.524,47 eur a po poškodení 23.428,- eur, a že poškodená z poistného plnenia dostala 8.522,30 eur (žalovaný už plnil vo výške 8.522,30 eur), potom súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď rozhodol, že do reparácie skutočnej škody, teda obnovenia pôvodného stavu zostáva uhradiť aj žalobou uplatnenú istinu 11.840,37 eur [45.524,47 eur mínus 23.428,- eur = 22.096,47 eur, čo je rozdiel, o ktorý sa znížila hodnota vozidla; 22.096,47 eur mínus 8.522,30 eur poskytnuté poistné plnenie = 13.574,17 eur (viac ako žalovaná istina)]. Aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval aj znaleckým posudkom Ing. V. S., č. XXXXXXXXXXXX ustálenou výškou škody na vozidle 20.362,67 eur, je z kontextu jeho záveru zrejmé, že výška škody má zodpovedať nákladom na uvedenie veci do pôvodného stavu (bod 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). 13. Odvolací súd k odkazom žalovaného na rozhodnutia iných odvolacích súdov - rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/73/2022, zo dňa 27.06.2923, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp .zn. 14Cob/103/2022, zo dňa 27.04.2023 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/20/2020, zo dňa 04.03.2020, poukazuje na to, že ich právne závery netvoria obsah pojmu rozhodovacia ustálená prax (judikát R71/2018). Navyše závery vyslovené v týchto rozhodnutiach ani nie sú v priamej opozícii so záverom v tejto preskúmavanej veci. V týchto rozhodnutiach odvolacie súdy definovali skutočnú škodu na dopravnou nehodou poškodenom motorovom vozidle rovnako ako škodu, ktorá zodpovedá nákladom na uvedenie veci/vozidla do stavu pred poškodením, respektíve túto definíciu nepopreli. Dôvodom neúspechu žalujúcich alebo obrátene povedané, úspechu žalovaného, bola procesná okolnosť neunesenia dôkazného bremena žalobcom k tvrdeniu o výške škody, ktorý stav ale v tejto preskúmavanej veci z pohľadu naplnenia definície skutočnej škody nenastal. 14. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je vo výroku správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, avšak podľa obsahu súdneho spisu mu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. V takom prípade je v súlade s článkom 17 základných zásad CSP, ktorý vyjadruje princíp procesnej ekonómie potrebné rozhodnúť priamo tak, že sa úspešnej strane náhrada trov konania nepriznáva. Tento postup korešponduje aj s ustálenou judikatúrou, napr. uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).