Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/90/2024 1120215918 25. 02. 2026 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2026:1120215918.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, Štúrova 17, 040 01 Košice, proti žalovanému: BRAAND GROUP, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1921/2A, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 45 262 357, právne zast.: WITT&KLEIM Legal s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-37Cbi/13/2020-124 zo dňa 15.08.2024, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-37Cbi/13/2020-124 zo dňa 15.08.2024 potvrdzuje. II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 29 ods. 6, § 122 ods. 1, 2, § 124 ods. 1, 2, 4, 6, § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“), § 32 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 566 ods. 1, § 568 ods. 1, § 571 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu podanú v zákonnej lehote, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávok popretých reštrukturalizačným správcom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si hromadnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok prihlásil do reštrukturalizačného konania dlžníka BRAAND GROUP, s.r.o., pohľadávky nadobudnuté postúpením od obchodnej spoločnosti CALETOS, s.r.o., evidované v zozname pohľadávok pod č. 194 až 196 a vlastnú pohľadávku evidovanú v zozname pohľadávok pod č. 197. Reštrukturalizačný správca pohľadávky žalobcu č. 194 až 196 poprel čo do právneho dôvodu a celej výšky, nakoľko žalobca nepreukázal ich vznik a reálne poskytnutie fakturovaných služieb, ktoré mali spočívať vo výkone činnosti stavbyvedúceho. Pohľadávku evidovanú pod č. 197 správca poprel čiastočne čo do výšky v sume 507,98 EUR pre zánik splnením dňa 27.09.2019. Vo zvyšku prihlásenej sumy 388,82 EUR zostala pohľadávka č. 197 nepopretá a nesporná (nebola popretá čo do právneho dôvodu a ani vo výške). Žalobca sa petitom žaloby domáhal určenia, že jeho pohľadávky vedené v zozname pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní dlžníka BRAAND GROUP, s.r.o., sp. zn. 8R/1/2020, pod č. 194 vo výške 1.566,99 EUR, pod č. 195 vo výške 1.560,83 EUR, pod č. 196 vo výške 1.347,20 EUR a pod č. 197 vo výške 896,80 EUR, sa považujú v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, poradia,
vymáhateľnosti a výšky pohľadávky za oprávnené a zistené. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 1.2. Súd prvej inštancie poukázal na nesporné tvrdenia strán, a to, že medzi právnym predchodcom žalobcu (postupcom) a žalovaným bola dňa 15.03.2019 uzatvorená Mandátna zmluva s predmetom: výkon činnosti stavbyvedúceho a súčasne medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 18.03.2019 uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti (ďalej aj „Dohoda“) na činnosť stavbyvedúci. Nebolo sporné, že predmet obidvoch zmluvných vzťahov bol totožný. Nebola sporná ani skutočnosť, že činnosť stavbyvedúceho vykonával žalobca. Sporné bolo, na základe akého právneho vzťahu, a teda, či žalobca vykonával činnosť stavbyvedúceho v zmysle mandátnej zmluvy alebo Dohody. Sporným bol ďalej nárok žalobcu na úhradu mzdy na základe dohody o pracovnej činnosti v rozsahu 507,98 EUR a nesprávne uplatnené príslušenstvo pohľadávok. 1.3. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že popierací prejav správcu je dôvodný a žalobca jeho opodstatnenosť nespochybnil. 1.4. Vo vzťahu k pohľadávkam zapísaným v zozname pohľadávok pod č. 194, 195, 196, konštatoval, že faktúry priložené k prihláškam nepreukazujú vznik istín pohľadávky, ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb. Žalobca si v prihláške nesplnil povinnosť preukázať nárok a v incidenčnom konaní nie je priestor na jeho preukazovanie nad rámec prihlášky. Zdôraznil, že žalovaný, ako vyplýva z listinných dôkazov (č. l. 40 spisu), ešte v roku 2019, pred začatím reštrukturalizačného konania, vyzval postupcu (právneho predchodcu žalobcu) na preukázanie plnenia povinností z mandátnej zmluvy. Nevzhliadol dôvodnou obranu žalobcu, že okrem faktúr, ktoré neboli sporné, nemal dôvod prikladať k prihláške akékoľvek ďalšie listinné dôkazy. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobca disponoval originálom stavebných denníkov a nič mu nebránilo relevantné fotokópie priložiť k prihláške. Ďalej uviedol, že z popieracieho prejavu správcu nevyplýva spor o platnosť právneho úkonu (t. j. mandátnej zmluvy). Správca nespochybnil platnosť zmluvy. Poprel len vznik pohľadávok, ktorými sú nároky na zaplatenie odmeny za výkon činnosti mandatára (t. j. nároky z plnenia predmetu zmluvy) pre nepreukázanie reálneho výkonu tejto činnosti mandatárom. Nie je možné si zamieňať popretie právneho dôvodu pre nepreukázanie vzniku pohľadávky s namietaním vzniku a existencie právneho titulu, na základe ktorého mala vzniknúť predmetná pohľadávka. Keďže existencia právneho titulu prihlásenej pohľadávky nebola sporná, súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom strán sporu a svedkyne, pre jeho nadbytočnosť a neopodstatnenosť pre rozhodnutie vo veci. Za nepodstatný pre posúdenie merita veci vyhodnotil aj navrhovaný dôkaz - vyžiadanie kontrolných výkazov žalovaného za mesiace 07/, 08/, 09/2019 pre účely zistenia, či faktúry žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve. Uviedol, že evidencia, resp. neevidencia faktúr v účtovníctve nebola popieracím dôvodom. Faktúry sú účtovným dokladom a nepreukazujú vykonanie činnosti v nich fakturovaných. Keďže uvedené nemá relevanciu pre rozhodnutie, návrh na doplnenie dokazovania uložením edičnej povinnosti žalovanému zamietol. Pre neopodstatnenosť zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením originálu stavebných denníkov. Poukázal na to, že súdu postačujú fotokópie jeho relevantných častí, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Zo stavebného denníka nie je možné dospieť k záveru, že došlo k výkonu činnosti stavbyvedúceho mandatárom v zmysle mandátnej zmluvy. Táto skutočnosť zo stavebného denníka nevyplýva. Podľa mandátnej zmluvy bol mandatár povinný vykonávať činnosť osobne. Na osobný výkon tejto činnosti, ale nebol odborne spôsobilý, preto ju osobne vykonávať nemohol. Žalobca nikdy netvrdil, že došlo k plneniu z mandátnej zmluvy priamo mandatárom alebo, že by medzi mandantom a mandatárom mala existovať dohoda umožňujúca mandatárovi splnomocniť tretiu osobu na výkon predmetu činnosti, ktorú mal vykonávať mandatár osobne. Existenciu pohľadávky a nedôvodnosť popieracieho prejavu nepreukazujú ani žalobcom predložené výpisy z účtov postupcu, z ktorých nevyplýva, že by tam uvedené platby boli úhradami konkrétnych faktúr za realizáciu činností z mandátnej zmluvy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o dôvodnosti pohľadávok zapísaných pod č. 194 až 196. Nepreukázal, že by mandatárovi svedčalo právo na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy a obrana ani dôkazy žalobcu neboli spôsobilé spochybniť popierací prejav správcu. 1.5. Súd prvej inštancie uzavrel, že popierací prejav správcu obstojí aj pokiaľ ide o popretie príslušenstva z istín pohľadávok zapísaných pod č. 194 až 196, ktoré si žalobca v prihláške uplatnil ako poplatok z omeškania. Takýto nárok z mandátnej zmluvy nevyplýva, preto žalobcom uplatnený poplatok z omeškania bol správcom popretý dôvodne. Nie je úlohou správcu nahrádzať aktivitu veriteľa, ktorý nesprávne, alebo nepreskúmateľne vyčísli uplatňovaný nárok, najmä, ak nie je zrejmé, s použitím akej sadzby a za aké obdobie si ho uplatňuje. Je zrejmé, že žalobca si mienil
prihlásiť do reštrukturalizácie nejaké príslušenstvo pohľadávky, avšak uplatnil ho spôsobom, ktorý je nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť výpočtu príslušenstva, rozporovanú aj žalovaným vo vyjadrení k podanej žalobe, žalobca v konaní neodstránil a neozrejmil, na základe akého výpočtu dospel k uplatneným sumám. 1.6. K pohľadávke zapísanej pod č. 197 vo výške 896,80 EUR, popretej správcom v časti sumy 507,98 EUR, súd uviedol, že vo zvyšnom (nepopretom) rozsahu, teda vo výške 388,82 EUR je prihlásená pohľadávka vyplývajúca z dohody o pracovnej činnosti žalobcu zistená a nesporná. V časti, v ktorej pohľadávka nebola popretá, je žaloba nedôvodná. 1.7. K výške 507,98 EUR, popretej správcom pre zánik splnením dňa 27.09.2019, prvoinštančný súd uviedol, že žalobca nerozporuje prijatie platby, avšak uvádza, že nebola plnením v zmysle Dohody, ale malo ísť o úhrady na základe potvrdení o výdavkoch vynaložených žalobcom v súvislosti s výkonom jeho činnosti, a to na spotrebované pohonné hmoty, odmeny za práce vykonávané tretími osobami na diele. Dôkazné bremeno týchto tvrdení žalobca neuniesol a nemajú oporu ani v samotnej Dohode so žalovaným. 1.8. Žalobu ako nedôvodnú zamietol a titulom úspechu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP, čím napadnutému rozhodnutiu vytýkal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové závery vyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena tvrdení, na ktorých zakladal dôvodnosť žaloby. Vo vzťahu k pohľadávkam zapísaným v zozname pod č. 194 až 196 uviedol, že tieto nadobudol postúpením od spoločnosti CALETOS, s.r.o., s ktorou mal žalovaný uzavretú mandátnu zmluvu na výkon činnosti stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“, s dohodnutou odmenou v sume 1.500,- EUR mesačne. Prihlásené a správcom popreté pohľadávky predstavujú nárok na nevyplatenú odmenu za mesiace júl až september. Odmena bola riadne fakturovaná faktúrami priloženými k prihláške. Istina s úrokom z omeškania bola žalobcovi postúpená. Podľa odvolateľa si jeho právny predchodca povinnosti z mandátnej zmluvy riadne plnil a žalovaný vystavené faktúry nespochybnil. V odvolacej argumentácii namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil skutočnosti, pre ktoré neprihliadal na argumenty a tvrdenia žalobcu. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie na jeho prípad nesprávne aplikoval judikatúru vyšších súdov, a to citované rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu. Ako vyplýva z dôvodov rozsudku, prvoinštančný súd považoval za nesprávne zaoberať sa okolnosťami uvádzanými nad rámec obsiahnutý v prihláške a jej prílohách, čím žalobcovi znemožnil riadne uplatňovať svoje práva a preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku. Podľa odvolateľa je absurdné a právne nelogické tvrdenie, že súd sa nemôže zaoberať záväzkovým vzťahom medzi dlžníkom a veriteľom a okolnosťami uzavretia zmluvy, od ktorej je vznik pohľadávky závislý. Prvoinštančný súd dospel k nesprávnym právnym a skutkovým zisteniam najmä z dôvodu, že bez riadneho odôvodnenia zamietol všetky žalobcom navrhované dôkazy, čím nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Zotrval na tvrdení, že popretý veriteľ môže v incidenčnom konaní predkladať dôkazy preukazujúce oprávnenosť popretej pohľadávky. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/60/2017 z 23.03.2018, potvrdzujúcom rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/30/2016, kde NS SR uvádza: „…, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by žalobca ako veriteľ nemohol prihlásené pohľadávky prípadnými listinnými dôkazmi doložiť aj následne v priebehu incidenčného konania.“ Uviedol, že citované rozhodnutie je aplikovateľné aj na prihlášku a popretie pohľadávky v reštrukturalizácii v zmysle § 122 a 124 ods. 4 ZKR. Podľa odvolateľa bolo potretie jeho pohľadávok správcom účelové a nezodpovedajúce skutočnému stavu. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca ako veriteľ nesplnil povinnosť riadne preukázať existenciu svojej pohľadávky už v prihláške. Je nepochybné, že dôkazné bremeno
preukázania prihlásených pohľadávok kladie na veriteľov aj existujúca judikatúra. Túto povinnosť žalobca nesplnil. Súd prvej inštancie v konaní správne aplikoval konštantnú rozhodovaciu prax (cit. rozhodnutia) najvyšších súdnych autorít. Nemožno očakávať, že súd v incidenčnom konaní bude suplovať nedostatky prihlasovateľa pohľadávky (žalobcu) a prizná incidenčnému konaniu charakter konania o plnení povinností. Poukázal na správnosť záveru súdu prvej inštancie v konštatovaní, že faktúra priložená k prihláške nepreukazuje splnenie povinností z mandátnej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. V následných vyjadreniach strany sporu zotrvali na predchádzajúcich tvrdeniach. Žalobca vo vzťahu k argumentácii o nevykonaní ním navrhovaných dôkazov doplnil, že v konaní pred súdom prvej inštancie riadne označil návrhy na výsluch svedkov, ako aj skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom preukázané a na vykonaní dôkazov zotrval. Návrhmi na výsluch svedkov žiadal preukázať tvrdenia týkajúce sa okolností uzavretia mandátnej zmluvy. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, formou verejného vyhlásenia potvrdil vecnú správnosť rozsudku, hodnotiac odvolanie žalobcu ako nedôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom odvolania a vyjadrení strán v odvolacom konaní, dospel k záveru o správnosti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ani jeho procesný postup, nevykazujú pochybenia, ktoré by zakladali dôvodnosť žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov. 8. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnenými odvolacími dôvodmi a odvolacou argumentáciou nespochybnil vecnú správnosť výroku, ani skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pod č. 197. K tejto správcom čiastočne popretej výške pohľadávky žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie tvrdenia (argumentáciu) spochybňujúce správnosť záverov súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo vzťahu k tejto pohľadávke. 9. Odvolacia argumentácia odvolateľa (žalobcu) v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov smerovala k pohľadávkam z mandátnej zmluvy, zapísaným pod č. 194 - 196. Žalobca prvoinštančnému súdu vytýkal naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov pre nevykonanie dokazovania, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa pri vecnom prieskume odvolaním napadnutého rozsudku, vymedzenom odvolaním, zameral na skúmanie právnej relevancie popieracieho dôvodu reštrukturalizačného správcu žalovaného k pohľadávkam č. 194 - 196. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si hromadnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok do reštrukturalizačného konania žalovaného prihlásil celkovo štyri pohľadávky, z ktorých tri (zapísané v zozname pod č. 194 - 196) nadobudol postúpením od spoločnosti CALETOS, s.r.o., a za právny dôvod ich vzniku označil Mandátnu zmluvu zo dňa 15.03.2019 uzavretú medzi mandantom BRAAND GROUP, s.r.o. (žalovaným) a mandatárom CALETOS, s.r.o.. V poradí štvrtá pohľadávka bola vlastnou pohľadávkou žalobcu právnym titulom Dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 18.03.2019 medzi zamestnávateľom BRAAND GROUP, s.r.o., a zamestnancom M. G.. 11. Reštrukturalizačný správca žalovaného oznámením datovaným dňom 23.09.2020 upovedomil žalobcu o popretí jeho pohľadávok z mandátnej zmluvy v celom rozsahu istiny a príslušenstva čo do právneho dôvodu a výšky, pre nepreukázanie reálneho poskytnutia fakturovaných služieb a vzniku pohľadávky (odmena za výkon činnosti stavbyvedúci). Príslušenstvo z uplatnených istín, ktoré žalobca v prihláške vymedzil ako poplatok z omeškania, správca poprel z dôvodu, že z mandátnej zmluvy nárok
na zaplatenie takéhoto poplatku nevyplýva. Správca poukázal na to, že veriteľ v prihláške v kolonke úrok z omeškania vyplnil len nesprávnu percentuálnu sadzbu 5 % a v stĺpci „poplatok z omeškania“ uviedol peňažné vyčíslenie, ktoré nezodpovedá ani správnemu výpočtu úroku z omeškania (ako prípadného zákonného nároku). 12. Odvolací súd v zhode so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že predmet oboch zmlúv uzavretých v rovnakom čase, tak Mandátnej zmluvy uzavretej dňa 15.03.2019, ako aj Dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 18.03.2019, bol identický, a to výkon činnosti stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“. Prvoinštančný súd dôvodne a opodstatnene riešil medzi stranami spornú otázku, či žalobca vykonával činnosť stavbyvedúceho v zmysle mandátnej zmluvy, a či v tomto smere bol popierací prejav správcu opodstatnený. Správne vyhodnotil, že obsahom popieracieho prejavu správcu nie je spochybnenie platnosti mandátnej zmluvy (právneho titulu), ale nepreukázanie reálneho nároku na odmenu z mandátnej zmluvy, teda nepreukázanie vzniku prihláškou uplatnenej pohľadávky. 13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že činnosť stavbyvedúceho vykonával osobne. Nepreukázal však, že ju vykonával alebo by bol oprávnený vykonávať ju v zmysle mandátnej zmluvy. Sám žalobca v konaní uviedol, že v rovnakom čase došlo k uzavretiu dvoch samostatných zmlúv na identický predmet, čo samo o sebe vzbudzuje pochybnosti o právnej dôvodnosti duplicitného plnenia za výkon rovnakej činnosti. 14. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že činnosť stavbyvedúceho bola reálne vykonávaná na základe mandátnej zmluvy. Túto skutočnosť nepreukazujú ani fotokópie stavebného denníka založené v spise. Nevykonanie dôkazu originálom stavebných denníkov považuje odvolací súd za opodstatnené, nakoľko predložené fotokópie, z ktorých nemožno vyvodiť, že išlo o plnenie z mandátnej zmluvy, musia preukazovať rovnaký obsah ako žalobcom navrhovaný originál stavebného denníka. Záver prvoinštančného súdu o dostatočnosti dôkazu fotokópií stavebného denníka, preto odvolací súd považuje za správny. 15. Odvolací súd dopĺňa, že činnosť stavbyvedúceho, ktorá má povahu viazanej živnosti, je oprávnená vykonávať len kvalifikovaná osoba disponujúca osvedčením o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti alebo osvedčením o získaní osobitnej odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho. Mandátna zmluva vo svojich ustanoveniach neobsahovala uvedenie žiadnej konkrétnej osoby, ktorá je za mandatára (CALETOS s.r.o.) oprávnená na výkon tejto činnosti a ktorá by ju reálne vykonala. Žalobca na preukázanie tejto skutočnosti neprodukoval v prvoinštančnom konaní žiadne dôkazy. Žalobcom navrhované dôkazy (výsluch svedkov za účelom preukázania okolností uzavretia mandátnej zmluvy, kontrolné výkazy o evidovaní faktúr v účtovníctve, originál stavebného denníka) prvoinštančný súd vyhodnotil správne ako nedôvodné pre rozhodnutie vo veci. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca nepreukázal tvrdenia o plnení činnosti z mandátnej zmluvy, ktorú bol mandant podľa jej obsahu povinný vykonať osobne. 16. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že z obsahu mandátnej zmluvy navyše vyplývala povinnosť výkonu tejto činnosti osobne a nie sprostredkovane treťou osobou, konkrétne žalobcom, ktorý bol vo vzťahu k žalovanému sám viazaný samostatným právnym titulom - Dohodou o vykonaní práce, na základe ktorej mu za dohodnutú a vykonanú činnosť bola vyplatená aj mzda. 17. Správnosť skutkových a právnych zistení prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje aj vo vzťahu k príslušenstvu istín z pohľadávok, ktoré si žalobca uplatnil ako poplatok z omeškania, hoci na tento osobitný právny inštitút nepreukázal hmotnoprávny nárok. Ani v tomto smere žalobca dôvodnosť popieracieho prejavu správcu nespochybnil. 18. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku dostatočne jasne, konkrétne a určito zodpovedal na všetky skutkové a právne otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Riadne a dostatočne sa vysporiadal s otázkou dôvodnosti žalobcom uplatnených dôkazných návrhov. Vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, správne ustálil skutkový stav a uviedol relevantné dôvody, pre ktoré nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o dôvodnosti podanej žaloby a nepreukázal tvrdenú účelovosť a neopodstatnenosť popieracieho prejavu správcu, ktorý súd v incidenčnom konaní posudzuje výlučne len z hľadiska jeho obsahu (t. j. do dôvodov, pre ktoré správca pohľadávku poprel). 20. Odvolací súd v súvislosti s oprávnením správcu poprieť pohľadávku dopĺňa, že správca nie je zmluvnou stranou právnych úkonov dlžníka, ani advokátom dlžníka. Úlohou správcu je ochrana veriteľov a nie ochrana úkonov, motívov alebo pohnútok dlžníka, ktoré ho viedli k uzavretiu právnych úkonov, o plnení povinností z ktorých má správca pochybnosť. Úlohou správcu je dosiahnuť pomerné uspokojenie pohľadávok len tých veriteľov, ktorí pravosť a existenciu svojich pohľadávok riadne preukázali. Za týmto účelom je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať doručené prihlášky a v prípade zistenia ich nedôvodnosti alebo relevantných pochybností o ich dôvodnosti, tieto v spornom rozsahu poprieť. Správca dôvodne poprel prihlásené pohľadávky, ktoré žalobca v prílohách prihlášky (listinách k nej priložených) dostatočne a riadne nepreukázal. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal nedôvodnosť popieracieho prejavu správcu. 21. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 22. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).