Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/93/2025 1120217827 17. 06. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:1120217827.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu PLANET Travel, s.r.o., Jégeho 12, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 794 674, práv. zast. KORABOVA & LOVICH s.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 131 931, za účasti intervenienta na strane žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 14092 Praha 4 - Michle, Česká republika, Ič: 649 48 242, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, práv. zast. ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zast. FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 760.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti výrokom I., III. a IV. rozsudku Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-37Cb/116/2020 zo dňa 23.5.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-37Cb/116/2020 zo dňa 23.5.2025 v napadnutom výroku I., III. a IV. potvrdzuje. II. Žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 760.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 760.000,EUR od 9.2.2020 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, tretím výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,68%, a štvrtým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť intervenientovi na strane žalobcu trovy konania v rozsahu 99,68%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom odmietnutia poistného plnenia. Svoju žalobu skutkovo vymedzil tým, že v roku 2016 sa stal vlastníkom a prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia PLANET 1, typ plavidla: 27 plávajúce zariadenie, ENI číslo: XXXXXXXX, číslo lodného osvedčenia: 1477, miesto registrácie: Bratislava, domovský prístav: Bratislava, rok stavby: 2009, H/Tmax/Bv: 1,52m / 1,027m / 0,50m, výtlak (objemový) 116,78 m3, rozmery plavidla LxBxHmax: 47,95/17,5/7,67m, max. počet osôb: 95, s platnosťou lodného osvedčenia 26.8.2025. V roku 2017 bola na plávajúcom zariadení vykonaná rekonštrukcia, po ktorej bolo plavidlo umiestnené na prístavnej polohe s označením OP BA 24 na riečnom 1.867,400 pri ľavom brehu vodnej cesty Dunaj v súlade so schémou vyviazania, zhotovenou v spoločnosti SHIPTECH,
s.r.o., IČO: 44 070 390 a bolo uvedené žalobcom do prevádzky s primárnym účelom poskytovania reštauračných služieb pre konečných spotrebiteľov, verejnosti známa ako reštaurácia Knajpa na Dunaji. Dňa 10.4.2016 uzatvorili strany sporu poistnú zmluvu č. 6589051382 / číslo návrhu: 441-8024669 z 10.4.2016, v znení jej dodatku, označeného ako verzia č. 1 zo 4.3.2017, predmetom ktorej bol produkt živelného poistenia, vzťahujúci sa na plávajúce zariadenie. Strany sporu si vo vložke č. 1 k poistnej zmluve dojednali agregovanú poistnú sumu vo vzťahu k poisteniu plávajúceho zariadenia na sumu 750.000,- EUR a vo vzťahu k hnuteľným veciam poistnú sumu vo výške 50.000,- EUR. Žalobca mal okrem živelného poistenia dojednaný aj produkt poistenia pre prípad v rámci vložky č. 2 k poistnej zmluve. Dňa 25.12.2018 v čase o 09:22:51 hod. došlo k náhlemu odtrhnutiu plávajúceho zariadenia a k zrážke s pontónom 484/DÚ-P-12 na riečnom kilometri č. 1.867 a následne na riečnom kilometri č. 1.861,2 sa plávajúce zariadenie zrazilo s kotviacou nákladnou rumunskou loďou URSEL. Po zrážke sa plávajúce zariadenie rozlomilo na dve časti, ktoré vytlačili remorkéry z plavebnej dráhy na pozdĺžnu podhladinovú kamennú hrádzu v úrovni 1.857,5 riečneho kilometra, kde sa nachádzalo miesto dočasného vytlačenia častí plávajúceho zariadenia až do 3.4.2019, kedy boli zvyšky plávajúceho zariadenia odstránené spoločnosťou SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Bratislava. Pre nemožnosť ďalšieho použitia bolo plávajúce zariadenie rozdelené a jeho zvyšky boli následne rozpálené. Následkom plavebnej nehody došlo k úplnej deštrukcii plávajúceho zariadenia, ako aj k zničeniu všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v jeho priestoroch. Príčina vzniku plavebnej nehody bola predmetom odborného vyšetrovania zo strany Dopravného úradu a jeho výsledkom bolo vydanie správy o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody plávajúceho zariadenia „PLANET 1“ z 09.07.2019, č. j.: 33834/2019. Podľa predmetnej správy príčinou vzniku plavebnej nehody bol nárast a následné prekonanie maximálneho prípustného napätia vo vyväzovacích lanách, spôsobené spolupôsobením hydrologických činiteľov: sila prúdu toku (sila spôsobená hydrodynamickým odporom plavidla); meteorologických činiteľov (vietor v sile víchric smere toku prúdu); plaveným drevom zachytávajúcim sa na priehradovej konštrukcii. Vo vzťahu k preukázaniu existencie meteorologických činiteľov ako príčiny vzniku plavebnej nehody boli vypracované dva meteorologické posudky zo strany Slovenského meteorologického ústavu, ktoré potvrdili, že meteorologická situácia v čase vzniku plavebnej nehody bola ustálená ako silný nárazový vietor západný až severozápadný s rýchlosťou až 75 km/hod., t.j. dosahujúci rýchlosť víchrice v smere toku prúdu. Na príčine vzniku plavebnej nehody sa zhodli znalci z odboru vodná doprava: A.. E. E., A.. E. H. C. A.. J. Š.. Znalci zhodne konštatovali, že príčinou vzniku plavebnej nehody bol silný vietor, dosahujúci silu víchrice 75 km/hod., fúkajúci v poprúdnom smere, vplyvom ktorého došlo k nanášaniu a nahromadeniu rôznych plávajúcich predmetov (stromy, konáre, pne), ktoré ostali zachytené na plávajúcom zariadení. Vplyvom silného vetra, za súčasného zvýšeného vodostavu rieky Dunaj, následne dochádzalo k nanášaniu ďalších plávajúcich predmetov na plávajúce zariadenie až do takej miery, že sa cez nich vlny prelievali na prednú palubu. Voda a zrejme aj časť nečistôt zaťažila provu plávajúceho zariadenia natoľko, že sa zanorila a vznikol ,,klinový efekt“, ktorý v spolupôsobení so silným poprúdnym vetrom zatláčal provu plávajúceho zariadenia pod hladinu. Ďalšie zanáranie plávajúceho zariadenia bolo nezvratné a v tom čase stále vyviazané plávajúce zariadenie sa v prednej časti ponorilo až po strechu. Hydrodynamický odpor, ktorý vznikol takto zanoreným plávajúcim zariadením, spôsobil roztrhnutie uväzovacích lán a následné uvoľnenie plávajúceho zariadenia. Žalobcovi bola v dôsledku plavebnej nehody spôsobená škoda v dôsledku úplnej deštrukcie plávajúceho zariadenia, ako aj v dôsledku zničenia všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v momente plavebnej nehody na palube plávajúceho zariadenia, vrátane reštauračných zásob. Náklady na postavenie plávajúceho zariadenia stanovené súdnym znalcom A.. E. E. sú v sume 769.167,- EUR bez DPH. Zničenie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v momente plavebnej nehody na palube plávajúceho zariadenia predstavuje sumu 52.555,- EUR bez DPH ako hodnoty hnuteľných vecí a sumu 10.106,11 EUR bez DPH ako hodnota zásob, čo v súhrne predstavuje sumu 62.661,11 EUR bez DPH. Žalovaný zamietol poskytnutie poistného plnenia v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou z dôvodu, že nejde o poistnú udalosť podľa uzavretej poistnej zmluvy. Žalobca sa nestotožnil so skutočnosťami uvedenými zo strany žalovaného v odmietnutí poistného plnenia zo dňa 24.1.2020 a uplatnil si žalobným návrhom po odpočítaní 5% spoluúčasti sumu 760.000,- EUR s príslušenstvom. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznal. Argumentoval tým, že medzi pôsobením vetra na vyviazané plávajúce zariadenie a rozpoltením, resp. zrážkou plávajúceho zariadenia a nákladnou loďou URSEL, neexistuje bezprostredná priama príčinná súvislosť. Poprúdny vietor aj v rýchlosti 75 km/hod. nie je spôsobilý pôsobiť na plávajúce zariadenie tak, že zatlačí jeho prednú časť. Pritom odtrhnutie plávajúceho zariadenia bolo spôsobené práve ponorením tohto
plávajúceho zariadenia do takej miery, že sa plávajúce zariadenie malo ponoriť až po strechu, ktoré v zmysle uvedeného nemohlo spôsobiť prúdenie poprúdneho vetra. K odtrhnutiu vyväzovacieho lana došlo napätím spôsobeným ponorením plávajúceho zariadenia v dôsledku zvýšenej vodnej hladiny a následného prelievania vody cez palubu a nie pôsobením vetra. K ponoreniu plávajúceho zariadenia došlo v dôsledku vodným prúdom nanesených plávajúcich predmetov. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v čase vzniku plavebnej nehody v mieste plavebnej nehody fúkal vietor v rýchlosti 75 km/hod. Argumentoval posudkom zo dňa 14.1.2019, ktorý sa vyjadruje k maximálnej rýchlosti vetra v rozmedzí dní 24. až 25. decembra 2018, čo vo vzťahu k rozhodnej dobe, teda dobe vzniku plavebnej nehody nemá výpovednú hodnotu. Posudok zo dňa 2.3.2020 sa vyjadruje k maximálnej rýchlosti vetra v čase po západe slnka zo dňa 24.12.2018 na deň 25.12.2018, a teda k dobe vzniku plavebnej nehody tiež nemá výpovednú hodnotu. Slovenský hydrometeorologický ústav vydal posudok z 2. 3. 2020 s výpovednou hodnotou k rozhodnej dobe a rozhodnom mieste, v obsahu ktorého vyplýva, že vietor nedosahoval rýchlosť víchrice v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, pretože dosahoval rýchlosť do 65 km/hod. Podľa názoru žalovaného na poistenú vec nepôsobilo dynamické pôsobenie hmoty minimálne 9 hodín a 20 minút pred odtrhnutím plávajúceho zariadenia, pričom v rámci predchádzajúceho dňa nedošlo k odtrhnutiu resp. ponoreniu plávajúceho zariadenia. Namietal aj výšku nároku, ktorá nie je žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný ako dôkaz predložil súdu prvej inštancie meteorologický posudok č. 872/2019 zo dňa 19.12.2019 spolu s faktúrou. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. 441 - 8024669 v spojení s vložkou č. 1 k poistnej zmluve č. 441 - 8024669 a s vložkou č. 2 k poistnej zmluve č. 441 - 8024669. Dňa 25.12.2018 došlo k zničeniu poisteného plávajúceho zariadenia vrátane hnuteľných vecí a zásob nachádzajúcich sa na danom plávajúcom zariadení. Žalovaný prešetril škodovú udalosť a v liste označenom ako „Škodová udalosť č. 9566713609 zo dňa 25.12.2018 - Odmietnutie uplatneného nároku na poistné plnenie - zaslanie vyjadrenia spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Grooup“ zo dňa 24.1.2020 žalobcovi oznámil, že zamieta poskytnutie poistného plnenia v súvislosti so škodovou udalosťou v celom rozsahu z dôvodu, že nešlo o poistnú udalosť podľa uzavretej poistnej zmluvy. Poukázal na meteorologický posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu, podľa ktorého dňa 25.12.2018 dosiahol vietor v mieste rizika maximálnu rýchlosť až 65 km/hod.. V zmysle osobitných poistných podmienok je víchricou dynamické pôsobenie hmoty vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť minimálne 75 km/hod.. Udalosť nie je možné považovať za poistnú udalosť pre absenciu poistného rizika-víchrica. Ďalej poukázal na dohodnutú adresu rizika Dunaj-Kravany nad Dunajom, pričom miestom vzniku škodovej udalosti je Bratislava, Nábrežie Dunaja - Námestie M. R. Štefánika, teda nejde o dohodnutú adresu rizika. Súd prvej inštancie ako spornú vymedzil otázku, či postup žalovaného, ktorý neposkytol poistné plnenie, bol správny. 5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 261 ods. 1 a 9, § 369 ods. 2 Obch. zák., § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 1 až 4, § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá, § 806 Obč. zák. a dospel k záveru, že bolo naplnené poistné riziko víchrica, čo zakladá povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie, pretože došlo k zničeniu poistenej veci v dôsledku náhodnej udalosti spôsobenej víchricou. Súd prvej inštancie považoval za nesprávnu obranu žalovaného, ktorá vychádzala z meteorologického posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 19.12.2019, pretože nezohľadňuje postupný vznik plavebnej nehody a striktne sa drží dňa 25.12.2018, kedy došlo k odtrhnutiu plávajúceho zariadenia a rýchlosti vetra v ten deň 65 km/hod. Naopak z posudkov predložených žalobcom vyplýva, že plavebná nehoda vznikala postupne, kedy vplyvom vetra došlo k nahromadeniu naplavením na plávajúcom zariadení, cez ktoré sa následne prevaľovala voda (vietor spôsoboval aj vlny), zanárala plávajúce zariadenie až natoľko, že laná nevydržali a plávajúce zariadenie odplávalo. Rovnaké okolnosti sú uvedené aj v odbornom vyjadrení č. 7/2019 a č. 12/2019 A.. E. E., v znaleckom posudku č. 14/2020 A.. J. Š. a v znaleckom posudku č. 1/2019 A.. E. H.. Podľa názoru súdu prvej inštancie, meteorologický posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 2.3.2020 je zásadný, pretože ide o lokalitu, ktorá priestorovo najviac súvisí s miestom havárie. Koryto rieky Dunaj prirodzene zvyšuje rýchlosť prúdenia vzduchu, a preto vietor vstupujúci do koryta rieky môže dosahovať vyššiu rýchlosť než je zaznamenané v okolí; koryto Dunaja predstavuje priestor s vyššími rýchlosťami vetra. Rovnako aj v Správe o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody, ktorú vypracoval Dopravný úrad, sa meteorologická situácia popisuje ako silný nárazový vietor západný až severozápadný s rýchlosťou až 75 km/hod., vietor v smere toku prúdu. Podľa odborného vyjadrenia č. 1/2025 doc. K.. H. Y., CSc., rýchlosť vetra v takom prípade môže byť ešte
viac než 75 km/hod.. Zároveň doc. K.. H. Y. poukázal na fakt, že meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti koryta rieky Dunaj a preto je smerodajný posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu z 2.3.2020, ktorý popisuje miesto najviac súvisiace s miestom plavebnej nehody. Podľa tohto posudku dosiahol vietor rýchlosť v nárazoch až 75km/h, čo spĺňa charakteristiku víchrice podľa čl. VIII Výklad pojmov OPP. Súd poukázal aj na výsluchy znalcov / body 10 a 12 rozsudku/, ktorí zhodne uviedli, že víchrica bola príčinou plavebnej nehody. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že neboli zistené žiadne nedostatky vo vyviazaní plávajúceho zariadenia, a teda plavidlo bolo vyviazané v súlade s predpismi (v podrobnostiach body 36. až 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 6. Vo vzťahu k výške poistného plnenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca predložil znalecký posudok č. 5/2019 v znení jeho doplnenia č. 3/2020 A.. E. E., ktorý určil náklady na postavenie plávajúceho zariadenia vo výške 923.000,- EUR s DPH (769.167,- EUR bez DPH) a zoznam zničených hnuteľných vecí a zásob v celkovej hodnote 62.661,11 EUR bez DPH. Žalovaný relevantným spôsobom výšku škody nespochybnil. Nesporným bolo, že vložka č. 1 k poistnej zmluve č. 441 - 8024669 upravuje poistnú sumu plávajúceho zariadenia vo výške 750.000,- EUR (na novú cenu) a poistnú sumu hnuteľného majetku vo výške 50.000 ,- EUR (na novú cenu). Súd prvej inštancie vychádzal z Článku XI Plnenie KOOPERATIVY-Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106. Ustálil, že nová cena bola medzi stranami sporu dohodnutá, a preto platí Článok XI Plnenie KOOPERATIVY bod 6. písm. a) VPP, že ak bola poistená vec zničená vzniká poistenému právo, aby mu poisťovateľ vyplatil sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom v čase vzniku poistnej udalosti potrebným na znovunadobudnutie veci rovnakého alebo porovnateľného typu, druhu, kvality a parametrov, alebo nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na výrobu veci rovnakého alebo porovnateľného typu, druhu, kvality a parametrov. Podľa znaleckého posudku č. 5/2019 v znení jeho doplnenia č. 3/2020 A.. E. E. ide o sumu 769.167 EUR bez DPH, pričom znalec vychádzal z ponuky lodenice. Svedok A.. M. k výške škody uviedol, že výšku škody v expertnej správe určili podľa znaleckého posudku A.. E. a v spolupráci s A.. Š.. Expertná spoločnosť, ktorú si žalovaný objednal, vychádzala z posudku A.. E. a z podkladov predložených žalobcom, čo potvrdzuje aj predbežná expertná správa o škode víchricou na plavidle Planet 1 z 19.2.2019. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2019 v znení jeho doplnenia č. 3/2020 A.. E. E., ktorý určil sumu na znovupostavenie plavidla na 769.167 EUR bez DPH. 7. Súd prvej inštancie zároveň podrobne zdôvodnil svoje závery vo vzťahu k adrese rizika plavebného zariadenia (v podrobnostiach body 49. až 52. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a ustálil, že plávajúce zariadenie nie je nehnuteľnosťou, ale hnuteľná vec schopná plavby po vnútrozemských vodných cestách a žalovaný poistil toto zariadenie nevhodným produktom bez spracovanej metodiky; táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal v úmysle poistiť plávajúce zariadenie, pričom tento úmysel bol žalovanému známy, keďže došlo k schváleniu výnimky, a žalovaný vedel, že poisťuje plávajúce zariadenie a nie nehnuteľnosť. Uzavrel, že adresu rizika je treba vykladať ako dve miesta poistenia a pre právajúce zariadenie je tak smerodajné miesto „Dunaj“, keďže ide o hnuteľnú vec. Vzhľadom ku skutočnosti, že k poškodeniu plávajúceho zariadenia došlo na rieke Dunaj, jedná sa o miesto uvedené vo Vložke č. 1 k poistnej zmluve č. 441-8024669, je preukázaný nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia. 8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 750.000,EUR za zničenie poisteného plávajúceho zariadenia a sumy 50.000,- EUR za zničenie hnuteľných vecí a zásob nachádzajúcich sa na plávajúcom zariadení. Celkovo ide o sumu 800.000,- EUR (maximálna dohodnutá suma), od ktorej je potrebné odpočítať dohodnutú spoluúčasť 5 %, t.j. sumu 40.000,- EUR. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi sumu 760.000,- EUR. Súd prvej inštancie zároveň k bodu 11. Článku XI Plnenie KOOPERATIVY VPP uviedol, že rozdiel medzi vyplateným plnením a novou hodnotou je žalovaný povinný vyplatiť len v prípade, ak poistený do dvoch rokov od poistnej udalosti preukáže, že nehnuteľnú vec opravil alebo znovuzriadil, alebo že tak činí. Uzavrel, že tento bod 11. je neaplikovateľný, pretože sa viaže len na zničenie nehnuteľnej veci, čo plávajúce zariadenie rozhodne nie je. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, priznal súd v súlade s § 369 ods. 2 Obch. zák. žalobcovi zákonný úrok z omeškania z priznanej sumy 760.000,- EUR od 9.2.2020, teda po uplynutí 15 dní od 24.1.2020, t.j. od ukončenia šetrenia poistnej udalosti a žalobu žalobcu v časti o úrokoch z omeškania požadované skôr než od 9.2.2020 ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,68% ako aj intervenientovi na strane žalobcu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému rovnako v rozsahu 99,68% (v podrobnostiach body 54. - 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 9. Proti výrokom I., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a trpí vo svojej podstate samotnou nepreskúmateľnosťou. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vyslovil závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre posúdenie veci, a rozhodol na základe nepodloženej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Namietal, že poistenie sa vzťahuje len na poistné udalosti, ku ktorým dôjde v mieste poistenia. V zmysle Vložky č. 1 bod 3 je adresa rizika označená ako „Dunaj - Kravany nad Dudanom“. Opakovane zotrval na svojej obrane, že ku škodovej udalosti nedošlo v mieste adresy rizika, ale pri obchodnom centre Eurovea na ľavom mieste brehu rieky Dunaj. Nestotožnil sa s názorom súdu, že adresu rizika je nutné vykladať ako dve miesta poistenia, pričom smerodajné má byť miesto „Dunaj“. Podľa žalovaného tento záver súdu nemá oporu v poistných dojednaniach a ani vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie poistného plnenia zo živelného poistenia v zmysle Vložky č. 1 Poistnej zmluvy, konkrétne z doplnkového živelného poistenia, ktorým je v zmysle článku II bod 2.1. písm. b) VPP poistne kryté poškodenie alebo zničenie poistnej veci v dôsledku víchrice. Žalovaný má za to, že medzi pôsobením vetra na vyviazané plávajúce zariadenie a rozpoltením pri zrážke s nákladnou loďou URSEL neexistuje bezprostredná priama príčinná súvislosť, avšak súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením žalovaného relevantným spôsobom nevysporiadal. Podľa názoru žalovaného príčinou ponorenia a následného odtrhnutia plávajúceho zariadenia bolo zvýšenie hladiny Dunaja a následné zachytenie značného množstva naplavených nečistôt na čele zariadenia. Žalovaný tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s príčinami vzniku škodovej udalosti a mal za to, že žalobca nepreukázal, že v čase škodovej udalosti a ani pred ňou bola intenzita vetra 75 km/hod.. Argumentoval tým, že v zmysle meteorologického posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 872/2019 zo dňa 19.12.2012 vyplynul záver, že vietor nedosahoval rýchlosť víchrice v zmysle poistnej zmluvy, nakoľko dosahoval rýchlosť do 65 km/hod.. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2019 A.. E. E., ktorý bol predložený bez akejkoľvek posudkovej časti alebo príloh, z ktorých by sa dali odvodiť závery a hodnoty, ku ktorým znalec dospel. Mal za to, že závery znalca nie sú žiadnym relevantným spôsobom odvoditeľné. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient na strane žalobcu, ktorý považoval odvolacie dôvody žalovaného za nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za zákonné, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal proti intervenientovi na strane žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. V reakcii na odvolacie dôvody vrátane odvolacej argumentácie žalovaného, sa intervenient stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v rozsahu, že žalovaný poistil plávajúce zariadenie nevhodným tipom poistenia, a to poistenie nehnuteľnosti, ktoré malo byť druhovo najbližšie poistenie k tomu, čo žalobca žiadal poistiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nedisponoval samostatným produktom pre poistenie plávajúcich zariadení. Žalovaný si bol v čase vzniku poistného vzťahu vedomý toho, že poisťuje hnuteľnú vec určenú na plavbu po Dunaji, a nie nehnuteľnosť, ktorá je spojená so zemou pevným základom. V poistnej zmluve bola adresa rizika dojednaná ako dve miesta poistenia „Dunaj - Kravany nad Dunajom“. Plácajúce zariadenie bolo určené na plavbu, tak rozhodujúca adresa rizika je celý tok Dunaja. K príčine ponorenia a následného odtrhnutia plávajúceho zariadenia intervenient uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že k plavebnej nehode došlo vplyvom vetra, ktorý dosahoval intenzitu až 75 km/hod., čo zároveň napĺňa pojem víchrice v zmysle poistnej zmluvy ako poistného rizika. Podľa intervenienta bolo preukázané, že k plavebnej nehode došlo v príčinnej súvislosti s víchricou a námietky žalovaného považoval za nedôvodné. Intervenient uviedol, že žalovaný až v podanom odvolaní namieta výšku uplatneného poistného plnenia zo strany žalobcu, pričom sa jedná o novotu v odvolacom konaní, na čo by nemal odvolací súd prihliadať. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybňoval výšku poistného plnenia v rozsahu ako bola vyčíslená znaleckým posudkom č. 5/2019 v znení doplnenia č. č. 3/2020 A.. E. E..
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v rámci svojho odvolania neuvádza žiadne vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť mu priaznivé rozhodnutie vo veci. Žalobca napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Súd prvej inštancie v ňom náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa riadil tak pri zisťovaní skutkového stavu veci a vykonanom dokazovaní, ako aj pri právnom posudzovaní svojho meritórneho rozhodnutia. Žalobca zároveň odkazuje na svoje písomné podanie - Záverečnú reč zo dňa 11.4.2025, v ktorej je už obsiahnuté stanovisko žalobcu takmer ku všetkým odvolacím námietkach žalovaného. K adrese rizika opätovne uviedol, že adresa bola naformulovaná a do poistnej zmluvy uvedená zo strany žalovaného, pričom k uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom samostatného finančného agenta H. P., vykonávajúceho činnosť pre žalovaného. Žalobca bol žalovaným ubezpečený o tom, že adresa „Dunaj - Kravany nad Dunajom“ je súladná s požiadavkami žalobcu a súbežné ponechanie adresy rizika „Kravany nad Dunajom“ nemá žiadny vplyv na miesto poistenia plávajúceho zariadenia, ktorým je celá rieka Dunaj. Žalobca poukázal tiež na množstvo ďalších dôkazov preukazujúcich úmysel oboch sporových strán poistiť plávajúce zariadenie s územnou platnosťou celej rieky Dunaj. Žalobca vo vzťahu k výsluchu svedka E. zdôraznil, že tento svedok je v poistných dokumentoch jednoznačne uvedený ako disponent poistenia, pričom nemôže mať vedomosť o vnútroorganizačnej štruktúre žalovaného a nevie sa vyjadriť k otázke, kto mal za žalovaného podpisovať a kto reálne podpísal poistné zmluvy v internom prostredí žalovaného. Žalovaný po uzavretí poistnej zmluvy prijímal od žalobcu úhrady poistného, vykonal šetrenie poistnej udalosti a vyzýval žalobcu na vykonanie úhrad poistného aj po vzniku poistnej udalosti. Žalovaný napokon poskytol žalobcovi čiastočné poistné plnenie v sume 30.948,-EUR titulom nákladov na odstránenie a rozpálenie zvyškov plávajúceho zariadenia podľa čl. XV. Bod 2 VPP MP 106, čím akceptoval existenciu poistenia a skutočnosť, že ide o poistnú udalosť. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie správne posudzoval správnosť postupu žalovaného výlučne z dôvodov uvedených v liste zo dňa 24.1.2020, pričom na iné dôvody ani ex lege nemohol prihliadať, keďže žalovaný v zmysle zákona tieto dôvody meniť nesmie. Preto odvolacie námietky žalovaného v bode 19. odvolania považoval za právne nerelevantné. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami žalovaného v bode 23. až 36. odvolania, v ktorých žalovaný spochybňuje príčiny vzniku plavebnej nehody. Žalobca opätovne poukázal na závery Dopravného úradu, ktorý stanovil príčiny vzniku plavebnej nehody ako aj na závery znalcov (A.. J. Š., A.. E. E., A.. E. H.P.), ktorí sa zhodli na tom, že príčinou vzniku plavebnej nehody bol silný vietor dosahujúci silu víchrice 75 km/hod. fúkajúci v poprúdnom smere, vplyvom ktorého došlo k nanášaniu a nahromadeniu rôznych plávajúcich predmetov, ktoré ostali zachytené na plávajúcom zariadení až do takej miery, že za súčasného zvýšeného vodostavu rieky Dunaj sa cez ne prelievali vlny na prednú palubu plávajúceho zariadenia. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tvrdenie žalovaného v bode 31. odvolania považuje bez opory vo vykonanom dokazovaní. V reakcii na spochybnenie meteorologickej situácie zo strany žalovaného, ktorá predchádzala vzniku plavebnej nehody, sa žalobca pridržiava svojich doterajších vyjadrení a stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie v bodoch 36-38, 42 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K spochybneniu znaleckému posudku znalca A.. E.na E., žalobca uviedol, že žalovaný v tejto súvislosti počas celého súdneho konania neuviedol konkrétne výhrady a argumenty, v dôsledku ktorých by mal byť tento znalecký posudok nesprávny alebo nepreskúmateľný. Podľa žalobcu predmetný znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov a je zrejmé, že tento obsahuje nie len posudkovú časť, ale aj prílohy. Žalobca navyše už v priebehu prvostupňového konania poukazoval na skutočnosť, že predmetný znalecký posudok preverovala aj spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. na základe objednávky žalovaného, pričom ani táto nemala k znaleckému posudku A.. E. E. žiadne výhrady a tento v celom rozsahu akceptovala. Žalobca tiež uviedol, že znalec A.. E. E. bol vypočutý na pojednávaní dňa 17.1.2025, kde podrobne vysvetlil, akým spôsobom postupoval a z čoho vychádzal, pričom pre účely stanovenia nákladov na postavenie plavidla a technickej hodnoty plavidla štandardne použil podklady z lodenice, ktoré tvoria súčasť znaleckého posudku. Podľa názoru žalobcu použitá znalecká metodika je štandardná pri určovaní nákladov na postavenie plavidla a technickej hodnoty plavidla, pričom žalovaný napriek tomu, že predmetný znalecký posudok bez bližšieho odôvodnenia spochybňuje, nepoložil znalcovi v rámci jeho výsluchu na pojednávaní dňa 17.1.2025 žiadne otázky, súvisiace so znaleckým posudkom. S ohľadom na uvedené žalobca považoval odvolacie námietky ako účelové bez vecného opodstatnenia. Záverom žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu a k vyjadreniu intervenienta na strane žalobcu nevyjadril.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 10.6.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu a intervenienta na strane žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 19. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia poistného plnenia po tom, čo došlo k deštrukcii plávajúceho zariadenia, ako aj k zničeniu všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v jeho priestoroch. Žalobca mal u žalovaného uzavreté združené živelné poistenie, vzťahujúce sa v zmysle poistnej zmluvy zo dňa 10.4.2016 na plávajúce zariadenie na agregovanú poistnú sumu vo výške 750.000,- EUR a na hnuteľný majetok na agregovanú poistnú sumu vo výške 50.000,- EUR. Dňa 25.12.2018 v čase o 09:22:51 hod. došlo k náhlemu odtrhnutiu plávajúceho zariadenia a k zrážke s pontónom 484/DÚ 12 na riečnom kilometri č. 1.867 a následne na riečnom kilometri č. 1.861,2 sa plávajúce zariadenie zrazilo s kotviacou nákladnou rumunskou loďou URSEL. Po zrážke sa plávajúce zariadenie rozlomilo na dve časti a dňa 3.4.2019 boli zvyšky plávajúceho zariadenia odstránené. Pre nemožnosť ďalšieho použitia bolo plávajúce zariadenie rozdelené a jeho zvyšky boli následne rozpálené. 20. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, v rámci svojej procesnej obrany predložil meteorologický posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 872/2019 zo dňa 19.12.2019 a namietal, že fúkal slabší vietor (podľa SHMÚ do 65 km/hod.) a príčinou nehody bola vysoká voda a nečistoty, ktoré neboli poistnou zmluvou kryté. Ako spornú súd prvej inštancie vymedzil otázku, či postup žalovaného, ktorý neposkytol poistné plnenie, bol správny. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal svoj nárok na vyplatenie poistného plnenia /po odpočítaní 5% spoluúčasti vo výške 40. 000,-Eur/ vo výške 760.000,- EUR s príslušenstvom. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.
21. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v rozsahu, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nepodloženej konštrukcie o príčine vzniku poistnej udalosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal k dispozícii dostatok zhodujúcich sa znaleckých posudkov a záverov, ktoré prevážili nad meteorologickým posudkom Slovenského hydrometeorologického ústavu č.872/2019 zo dňa 19.12.2019 a tvrdeniami žalovaného o tom, že príčinou vzniku nehody bola vysoká hladina vody a nánosy, nie vietor, ktorého intenzita dosahovala 65 km/hod. S poukazom na závery Dopravného úradu, meteorologických posudkov Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 33/2019 zo dňa 14.1.2019 /č.l.103/ a číslo 164/2020 zo dňa 2.3.2020 /č.l. 104/ a na závery súdnych znalcov podávajúcich vo veci znalecké posudky súd prvej inštancie správne ustálil, že víchrica, vysoká hladina a nánosy nepôsobili izolovane. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že plavebná nehoda vznikala postupne a práve poprúdny vietor o sile víchrice až 75 km/hod. spôsobil, že došlo k nahromadeniu naplavením na plávajúcom zariadení, cez ktoré sa následne prevaľovala voda a zanárala plávajúce zariadenie, čo viedlo k zaplaveniu paluby plávajúceho zariadenia vlnami, odtrhnutiu a zrážke so zakotvenou nákladnou loďou URSEL. V nadväznosti na uvedené, tvrdenia žalovaného o absencii príčinnej súvislosti nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú a v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 22. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, ktorou namietal, že dohodnutým miestom poistenia s adresou rizika poistnej udalosti nie je Bratislava, Nábrežie Dunaja - Námestie M. R. Štefánika ale zmluvne dojednaná adresa rizika Dunaj - Kravany nad Dunajom, odvolací súd uvádza, že poistnú zmluvu koncipoval žalovaný, prostredníctvom samostatného finančného agenta H. P.¸ ktorý poistenie so žalobcom dojednával. Žalovaný použil formuláciu adresy rizika „Dunaj - Kravany nad Dunajom“, pričom vedel, že poisťuje pohyblivé plávajúce zariadenie (hnuteľnú vec), čo potvrdzuje udelenie výnimky zo strany žalovaného. Keďže žalovaný nemal produkt pre plávajúce zariadenia, zvolil poistenie nehnuteľnosti. Je nesporné, že žalobca disponoval lodným osvedčením na vnútrozemskú plavbu a z povahy plávajúceho zariadenia vyplýva, že sa nejedná o nehnuteľnosť pevne spojenú so zemou. Navyše z výsluchu svedka H. P.F. vyplynulo, že sa jedná o adresu rizika „Dunaj“, pričom ozrejmil rozdiel v adrese rizika vo vložke č. 1 a vo vložke č. 2 tým, že označenie „Kravany nad Dunajom“ ostal z pôvodnej zmluvy a svedok ho uviedol do zmluvy s odôvodnením, že banka vyžadovala uvedenie miesta rekonštrukcie plávajúceho zariadenia /v podrobnostiach bod 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia/. Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že žalovaný poistil plávajúce zariadenie nevhodným produktom, a v takomto prípade zodpovednosť za nesprávny výber poistenia nemožno pripísať na ťarchu žalobcu. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že adresa rizika zahŕňa celý tok rieky Dunaj. Odvolací súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že žalovaný poistnú zmluvu dlhodobo rešpektoval, pravidelne prijímal platby poistného, vykonal šetrenie plavebnej nehody a zasielal výzvy na platby poistného aj po plavebnej nehode. S ohľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. 23. V reakcii na odvolaciu námietku žalovaného, ktorou rozporoval výšku škody určenej znaleckým posudkom č. 5/2019, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie výšku škody relevantne nerozporoval. K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie v bode 43. posledná veta odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však v podanom odvolaní napáda znalecký posudok A.. E. č. 5/2019 a tvrdí, že závery znalca nie sú žiadnym relevantným spôsobom odvoditeľné. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou obranou žalobcu v rozsahu, že predmetný znalecký posudok preverovala aj spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. na základe objednávky žalovaného, k spornému posudku nemala žiadne výhrady a tento v celom rozsahu akceptovala. Rovnako dňa 17.1.2025 bol na pojednávaní vypočutý znalec, ktorému žalovaný nepoložil žiadne otázky. Odvolací súd tu považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenia žalovaného, ktorými rozporuje výšku škody určenú znaleckým posudkom č. 5/2019 nie sú novotami v odvolacom konaní, ktoré možno uplatniť za podmienok uvedených v zmysle § 366 C.s.p., a preto na tieto „novoty“ neprihliadal. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. 24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou namieta arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a túto považuje za nedôvodnú.
Samotný fakt, že sa žalovaný nestotožňuje s interpretáciou dôkazov zo strany súdu, nezakladá vadu nepreskúmateľnosti. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 25. Predmetom odvolacieho prieskumu bol napadnutý aj výrok III. a výrok IV. rozhodnutia týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci. Vo vzťahu k týmto výrokom považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia. 26. Odvolací súd zdôrazňuje, že je v zmysle ust. § 380 ods.1 C.s.p. rozsahom odvolania viazaný, a preto prejednal odvolanie žalovaného len v rozsahu podaného odvolania. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a IV., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).