Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/89/2025 1123201009 14. 05. 2026 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2026:1123201009.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. M. X, H., zastúpený : JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou, Zelená 11. Malinov, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO : 00 585 441, zastúpený : FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésová 7325/14, Bratislava, o zaplatenie 855,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. 5. 2025 sp. zn. B1-12C/6/2023 - 76, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II a III p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195,06 eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 195,06 eur od 28. 1. 2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I ). Vo zvyšnej časti ( žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 855,06 eur s príslušenstvom ) žalobu žalobcu zamietol ( výrok II ); napokon žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,40 %, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku ( výrok III ). 2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že je fyzickou osobou ( postupníkom ) na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2022 t.j. poškodeným bola fyzická osoba I. U.Á.. Škoda vznikla škodovou udalosťou na motorovom vozidle Citroen C4, EČV: H.. Škoda vznikla dňa 13.10.2021 škodovou udalosťou v Bratislave pri schádzaní z mosta Apollo, na Einsteinovú ul., keď vodič motorového vozidla pred poškodeným autom prudko zabrzdil, pričom vodič poškodeného vozidla stihlo ubrzdiť, ale vodič za ním nie, a tak došlo k poškodeniu zadnej časti vozidla a zároveň vozidlo zozadu posunulo poškodené vozidlo vpred a tak došlo ku zrážke aj s vozidlom pred ním. Postupca ako aj poistený u žalovaného oznámili škodovú udalosť poisťovni a požiadali o vyplatenie škodovej udalosti z poistenia vyplývajúcu z poistnej zmluvy č. 6613141006/4 a postupca požiadal o úhradu náhrady škody, pričom náhrada škody priamo na poškodenom motorovom vozidle TAXI nie je predmetom tohto sporu. Skutočnosť, že motorové vozidlo bolo užívané ako taxík predkladá žalobca zmluvu nájme vozidla zo dňa 23.06.2021 a osvedčenie vozidla TAISLUŽBY č. TA 0022513. Žalovaný posúdil opravu ako neekonomickú v liste zo dňa 26.10.2021 a dňa 28.10.2021 bolo uhradené plnenie za škodu a až po doručení peňazí mohlo dôjsť k oprave motorového vozidla, pričom oprava bola v celkovej výške 2.300,- eur a ukončená dňa 08.11.202, t.j. má za to, že šlo o ekonomickú opravu vozidla, ktoré bolo evidované ako taxík a postupca do času vykonania opravy bol povinný prenajať si náhradné motorové vozidlo taxi, t. j. tento nárok na prenájom náhradného motorového vozidla považuje v celom rozsahu za dôvodný. Poškodené motorové vozidlo bolo prijaté do
opravy dňa 13.10.2021 a odovzdané opravené postupcovi dňa 08.11.2021 o 14 hod. - vid zákazkový list. Počas opravy motorového vozidla si poškodený postupca prenajal náhradné motorové vozidlo Dacia ( tiež TAXI ) aby mohol vykonávať svoju činnosť v rozsahu trvania opravy ( 27 dní ). Prenájom bol vyfakturovaný prenajímateľom POKUS Bratislava s.r.o. faktúrou č. 010102021 v sume 1.620 eur ( 60 eur/ 1 deň ). Žalovaný uhradil iba 13 dní prenájmu s odôvodnením, že uhradili prenájom do doby ohlásenia totálnej škody ( 25.10.2021 ). Žalovaný sumu 60 eur/1 deň nesporoval. Žalovaný si uplatnil zrážku v sume 7,84 eur za opotrebenie MV ( 777 km ) a zníženie 0,01 eur/za každý km v sume 7,22 eur pričom žalobca nemá vedomosť, ako sa žalovaný k týmto čiastkam dopracoval, nakoľko počet najazdených km, nebol nikde uvedený a preto má za to, že aj v tejto časti žalovaný nedôvodné krátil plnenie. Dôvodom dlhšieho prenájmu bola skutočnosť, že motorové vozidlo bolo opraviteľné a opravené za sumu 2.300 eur a až úhradou škody mohol postupca začať riešiť situáciu, pričom však naďalej potreboval vykonávať prácu taxikára. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/328/2015 zo dňa 08.11.2016 v ktorom „Odvolací súd zdôrazňuje je poškodený dĺžku opraty nemohol ovplyvniť. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opraty, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná..“ Rovnaké rezultát vyplýva aj z rozhodnutia KS BA č. 2Cob/97/2018. Výška žalovaného nároku vyplýva z. fakturovaného prenájmu náhradného motorového vozidla v čiastke 1.620 eur, z ktorej je odčítaná suma zaslaná poisťovňou 764,94 eur. Rozdiel bez DPII v čiastke 855,06 eur tvorí istinu tohto návrhu. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že ku škodovej udalosti došlo, čo žalovaný ani nesporoval, a v časti prenájmu náhradného motorového vozidla vedenej v poisťovni pod PU 9531506431 poisťovňa neuhradila prenájom náhradného motorového vozidla v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe ( odpor voči platobnému rozkazu ) uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná účelnosť prenájmu náhradného vozidla po oznámení o totálnej škode na vozidle. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by po oznámení žalovaného o totálnej škode na vozidle bola následná oprava vozidla opravou ekonomickou. Žalovaný má ďalej za to, že žalobca ani v otázke preukázania nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný je pritom povinný nahradiť skutočnú škodu len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Bolo povinnosťou poškodeného ( resp. žalobcu ), aby preukázal, že náhradné vozidlo bolo zo strany poškodeného prenajaté účelne. Žalovaný poukázal na Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.062016. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poisťovňa je povinná nahradiť skutočnú škodu len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Zároveň nebolo preukázané, že poškodený zaplatil faktúru za prenájom, čoho kauzálnym dôsledkom je skutočnosť, že poškodenému žiadna škoda z titulu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla nevznikla. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že likvidácia škodovej udalosti bola zo strany žalovaného realizovaná plne v súlade so zákonom. 3/ Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že predmetom sporu je výlučne nárok na rozdiel úhrady prenájmu náhradného motorového vozidla v čiastke istiny, pričom žalobca už v podaní predložil dokumentáciu k vykonávaniu povolania a dokumentáciu k náhradnému vozidlu - tiež taxi. Žalobca na podporu svojich tvrdení predkladá ešte dotazník poškodeného k škodovej udalosti č. 9531506431, zaslaného žalovanému , kde dôvod zapožičania vozidla je výkon povolania a zároveň v bode 11 dotazníku uviedol počet najazdených km v rozsahu 1.500 km. V návrhu absentovala úhrada rozdielu za prenájom náhradného vozidla. Žalobca takýmto dôkazom disponuje avšak je aktuálne na dovolenke, a vie zaslať doklad po vrátení sa z dovolenky, takže príjmový doklad doloží v čo najkratšom čase. Vyjadrenie zástupcu žalovaného, ktorý v odpore uvádza, že oprava poškodeného motorového vozidla - taxíka bola neekonomickou je v rozsahu tvrdenia, nakoľko nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by ekonomickú opravu rozporoval. Žalobca už v návrhu preukázal dĺžku prenájmu náhradného vozidla ( od 13.10.2021 do 08.11.2021 ) ako aj výšku opravy poškodeného motorového vozidla a preto vyjadrenie žalovaného považuje za irelevantné. Žalovaný ani nesporuje, že by opravca žalobcu neopravil poškodené motorové vozidlo podľa obhliadky, ktorú vykonal žalovaný, t. j. táto skutočnosť nie je spornou. 4/ Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 14.05.2025, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručením súdu dňa 13.05.2025. Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Opravu vozidla považoval
za ekonomickú, keď hodnota opravy bola 2.300 eur a všeobecná hodnota vozidla bola 2.875,75 eur. Žalobca ďalej poukázal na fakt, že rozhodnutie žalovaného o totálnej škode nie je relevantné, nakoľko žalobca v konaní preukázal, že sa jednalo o ekonomickú opravu, čo žalovaný to nerozporoval. Zotrval na svojej argumentácii, že nájom náhradného vozidla bol dôvodný až do ukončenia opravy. 5/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 13.10.2021 uzatvorili právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ a spoločnosť FOKUS Bratislava s.r.o. ako nájomca, Zmluvu o nájme. Na základe zmluvy bolo nájomcovi prenajaté motorové vozidlo Dacia - Taxi, EČV: H. na obdobie od 13.10.2021 do 08.11.2021. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 60 eur. Z osvedčenia Okresného úradu Bratislava vypláva, že zapožičané vozidlo bolo evidované ako vozidlo taxislužby. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že poškodené bolo vozidlo Citroen C4, EČV: H., škodu spôsobil škodca vozidlom Toyota Rav 4, poisteným u žalovaného. Z osvedčenia Okresného úradu Bratislava vypláva, že poškodené vozidlo ( Citroen C4 ) bolo evidované ako vozidlo taxislužby. Listom zo dňa 26.10.2021 informoval žalovaný právneho predchodcu žalobcu, že dňa 25.10.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukazuje na účet právneho predchodcu žalobcu sumu 2.208,75 eur. Žalovaný poistnú udalosť vzhľadom na stanovené náklady na opravu zlikvidoval ako neekonomickú opravu - totálnu škodu. 6/ Z potvrdenia o prevode vypláva, že suma vo výške 2.208,75 eur bola poškodenému uhradená dňa 28.10.2021. Faktúrou č. 029-11-21 zo dňa 08.11.2021 bola poškodenému fakturovaná oprava za poškodené vozidlo vo výške 2.300 eur. Dňa 08.11.2021 vystavila spoločnosť FOKUS Bratislava s.r.o. poškodenému faktúru č. 010102021, ktorou mu fakturoval prenájom motorového vozidla v celkovej sume 1.620 eur. Zo zákazkového listu vyplýva, že oprava poškodeného vozidla trvalo od 13.10.2021 ( dátum príjmu vozidla ) do 08.11.2021 ( dátum odovzdania vozidla ). Listom zo dňa 13.01.2022 informoval žalovaný právneho predchodcu žalobcu, že dňa 12.01.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukazuje na účet právneho predchodcu žalobcu sumu 764,94 eur. Žalovaný uplatnené poistné plnenie krátil, keď uznal len dobu nájmu za 13 dní t. j. len od 13.10.2021 do 25.10.2021. Ďalej poistné plnenie krátil o paušálne zníženie za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur a o rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur. Dňa 27. 10. 2022 uzatvoril žalobca s poškodeným ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávky predmetom ktorej bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému vo výške 855,06 eur s príslušenstvom. Oznámením zo dňa 27. 10. 2024, oznámil poškodený ako postupca žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.01.2022 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako nájomca uhradil prenajímateľovi nájomné za náhradné vozidlo dňa 20.01.2022. 7/ Po právnej stránke posúdil súd vec podľa § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ďalej podľa § 524 ods. 1, § 523 ods. 2, § 525 ods. 1, § 525 ods. 2, § 526 ods. 1, § 526 ods. 2, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. 8/ Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že prišlo k škodovej udalosti dňa 13.10.2021, ktorú zavinilo vozidlo poistené u žalovaného. Taktiež nebolo sporné, že vznikla poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) potreba prenájmu náhradného vozidla, nakoľko žalovaný čas sumy uhradil, čím uznal dôvodnosť potreby prenájmu náhradného vozidla. Spornou skutočnosťou nebol ani typ prenajatého vozidla a ani cena denného nájmu vozidla. Sporná zostala len dĺžka nájmu náhradného vozidla a krátenie poistného plnenia o paušálne zníženie za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur a o rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur. 9/ Žalovaný vo svojom odpore považoval za sporné aj samotné preukázanie vzniku škody žalobcom, keď uviedol, že nebolo preukázané, že poškodený uhradil faktúru za prenájom náhradného vozidla. Na podklade týchto tvrdení predložil žalobca ako dôkaz príjmový doklad zo dňa 20.01.2022, ktorý bol žalovanému zaslaný a ktorý jednoznačne preukazuje úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla. Predmetný dôkaz bol žalovanému zo strany súdu zaslaný a žalovaný ho následne nijakým spôsobom nespochybnil, z čoho súd dovodil, že medzi stranami sporu po predložená tohto dôkazu už samotný vznik škody sporným nebol. Súd tu poukazuje aj na fakt, že sám žalovaný časť poistného plnenia predstavujúceho náhradu škody za nájom náhradného vozidla poškodenému už uhradil, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.01.2022. Záverom súd poukazuje aj na to, že ku vzniku škody
(poistnej udalosti) na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Podľa zákona o PZP platí, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený alebo poistený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. 10/ Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia o paušálne zníženie za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur a o rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur, súd prvej inštancie považoval krátenie za neodôvodnené. Žalovaný v rámci oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.01.2022 a ani počas celého súdneho konania dôvod takéhoto krátenia poistného plnenia nezdôvodnil. Postup žalovaného spočívajúci v takomto krátení poistného plnenia, nebol ani v rámci poistného konania a ani v konaní pred súdom podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, čo dôvodne namietal aj samotný žalobca. Pokiaľ chcel žalovaný nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietať, resp. spochybňoval, bolo dôkazné bremeno v rovine uvedenej námietky na žalovanom, pričom žalovaný v danej súvislosti neuplatnil žiadnu procesnú obranu. 11/ K samotnej dĺžke nájmu náhradného vozidla súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci bolo poškodenie motorového vozidla vyhodnotené ako tzv. totálna škoda. Pri tzv. parciálnej škode, kedy je poškodené vozidlo ekonomicky opraviteľné je rozhodujúcou skutočnosťou, kedy sa oprava poškodeného motorového vozidla ukončila. Uvedené vyplýva aj zo súdnej praxe, keďže súdy priznávajú náhradu za prenájom motorového vozidla (pri splnení ostatných zákonných podmienok) do doby, kým je poškodené vozidlo opravené a odovzdané do dispozičnej sféry poškodeného. Odlišná situácia vzniká pri tzv. totálnej škode. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nájom vozidla pri tzv. totálnej škode je dôvodný len do momentu oznámenia spôsobu likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla), tento súd považuje za nesprávny. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého by hod dostal taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Rozhodujúcim kritériom pre určenie opodstatnenosti dĺžky nájmu pri tzv. totálnej škode je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov], keďže až do tohto momentu pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla. Súd konštatuje, že v danej veci považoval nájom náhradného vozidla za dôvodný až do momentu poukázanie finančných prostriedkov poškodenému, ktoré boli na jeho účet pripísané dňa 28.10.2021. Poškodený až prijatím týchto finančných prostriedkov získal možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe najvyšší súdnych autorít napr. z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023. 12/ Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nárok na náhradu nákladov je v tomto prípade dôvodný až do vykonania opravy poškodeného vozidla, tento súd prvej inštancie taktiež nepovažoval za správny. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri tzv. totálnej škode je poisťovňa povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla len do momentu poukázania finančných prostriedkov za škodovú udalosť. Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu už totiž nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, a to bez ohľadu na to, o aké motorové vozidlo sa jednalo, na aký účel slúžilo a či bolo alebo nebola jeho oprava po ukončení šetrenia poistnej udalosti realizovaná. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo.
13/ Podľa názoru súdu prvej inštancie tak vznikol poškodenému nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 16 dní t. j. za obdobie od 13.10.2021 do 28.10.2021, keď dňa 28.10.2021 žalovaný poukázal poškodenému finančné prostriedky za škodovú udalosť. Žalobca si voči žalovanému uplatnil za prenájom náhradného vozidla spolu 1.620 eur. Časť z tejto sumy vo výške 764,94 eur bola žalovaným uhradená ešte pred začiatkom súdneho konania. V súdnom konaní si žalobca uplatnil rozdiel medzi žiadanou a vyplatenou sumou vo výške 855,06 eur. Z tejto sumy bola žaloba dôvodná v časti neoprávneného krátenia za najazdené kilometre vo výške 7,22 eur, krátenia za rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur a krátenia za dobu nájmu od 26.10.2021 do 28.10.2021 (3 dni x 60eur/deň spolu 180 eur). Súd prvej inštancie teda žalobe v časti o zaplatenie 195,06 eur vyhovel (výrok I. rozsudku). Naopak žaloba nebola dôvodná časti doby nájmu od 29.10.2021 do 08.11.2021 (11 dní x 60eur/deň spolu 660 eur). Súd prvej inštancie preto žalobu v tejto časti zamietol (výrok II. rozsudku). 14/ Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.01.2022 do zaplatenia, tento bol podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalobcu uplatnený správne, a preto ho súd žalovanému z prisúdenej sumy 195,06 eur priznal. Žalovaný sa dostal do omeškania so svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 12.01.2022, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 27.1.2022. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie svoj právny názor podporil odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 263/2022 : „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák.. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17. decembra 2009 uvádza : „Námitku dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení vlády č. 142/1994 Sb., neshledal dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli v odst. 3 tohoto ustanovení, tj. povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento případ se však v dané veci nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž prodlení pojistitele (žalované) nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst 2 zákona č. 168/1999 Sb.), a protože zákon č. 168/1999 5b. neobsahuje špeciálni úpravu pro prípad prodlení s poskytnutím pojistného plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení, než aplikace ustanovení § 517 odst. 2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“ 15/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca žaloval sumu vo výške 855,06 eur, pričom bol úspešný v časti 195,06 eur, čo predstavuje 22,80 % úspechu a 77,20 % neúspechu žalobcu (resp. 77,20 % úspechu a 22,80 % neúspechu žalovaného). Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 54,40 % (77,20 % - 22,80 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 16/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol ( výrok II ) a proti výroku o trovách konania ( výrok III ), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazoval v odvolaní na to, že žalovaný sám svojvoľne rozhodol, že pri tejto škodovej udalosti došlo pri poškodenom motorovom vozidle ( taxi )
k tzv. totálnej škode, pričom v konaní bolo preukázané, že ide o ekonomickú opravu, čo žalovaný ani nesporoval. Motorové vozidlo bolo opravené v čiastke 2.300 eur a dňa 8. 11. 2021 poškodenému odovzdané, čo žalovaný opäť nesporoval, preto prenájom náhradného motorového vozidla je dôvodný až do ukončenia opravy a nie do jednostranného rozhodnutia o totálnej škode a likvidácii zo strany žalovaného. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. 2. 2023 a tiež rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoCsp/9/2024 zo dňa 30. 10. 2024, podľa ktorého : „K otázke nároku poškodeného za prenájom náhradného vozidla zaujal stanovisko ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022. V uvedenej veci uviedol, že „účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď mu môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla.“ 17/ Žalovaný po doložení PPD na úhradu rozdielu výšku škody v časti prenájmu náhradného motorového vozidla v sume 855,06 eur nesporoval a je zrejmé o čo sa majetok poškodenému zmenšil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že škodovú udalosť a aj nárok na prenájom náhradného motorového vozidla mal súd prvej inštancie posudzovať a vychádzať z parciálnej škody ( teda ekonomickej - a opraviteľnej vo výške pod VH MV a to v časti prenájmu náhradného motorového vozidla do ukončenia opravy ) a nie opierať sa o jednostranné rozhodnutie žalovaného o totálnej škode, ktoré žalobca v konaní rozporoval a žalovaný naopak nerozporoval, t.j. oprava poškodeného motorového vozidla bola nespornou a nárok na náhradné motorové vozidlo je relevantný do ukončenia opravy a prenájom náhradného vozidla ( taxi, ktoré poškodený potreboval k práci ). 18/ Žalobca v súvislosti s opravou motorového vozidla poukazoval aj na zákazkový list vyhotovený 13. 10. 2021 do 8. 11. 2021 ( ktorý žalovaný opäť nesporoval ) a z ktorého je zrejmé v akom čase bolo poškodené motorové vozidlo v oprave a nebolo ho možné používať, a preto je účelnosť náhradného motorového vozidla preukázaná. Náhradné motorové vozidlo mal poškodený požičané výlučne v období, kedy jeho poškodené motorové vozidlo bolo v oprave. Žalobca navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II a III zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 19/ Na odvolanie žalobcu žalovaný vyjadrenie nepodal. 20/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( v zamietajúcom výroku rozsudku s výnimkou sumy 200 € ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 21/ V zmysle § 220 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu uviesť v rozsudku, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Zo skutkového stavu tak, ako bol ustálený v odôvodnení rozsudku, možno vyvodiť, z ktorých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, a ako ich vyhodnotil. So skutkovými a z nich vyvodenými právnymi závermi súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd. 22/ Ako už na to poukázal v odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Medzi tieto nároky je potrebné považovať nielen priame zničenie alebo poškodenie veci. Patrí sem aj škoda (náhrada nákladov), ktorá vznikli poškodenému v súvislosti s poškodením jeho veci. Pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou
je majetková ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. 23/ Nie vždy bude možné poškodené vozidlo opraviť. Ak oprava motorového vozidla bude nerentabilná, pôjde o totálnu škodu. Pôjde o prípad ak predpokladané náklady na opravu prevyšujú všeobecnú hodnotu vozidla. Škodová udalosť bude likvidovaná poisťovňou ako totálna škoda. Následne bude vypočítaná skutočná škoda. Od všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku udalosti bude odpočítaná hodnota použiteľných zvyškov. Poisťovňa oznamuje poškodenému, že ide o totálnu škodu a priznanú výšku poistného plnenia. Odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poisťovne poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie účelnosti dĺžky prenájmu vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti. 24/ Argumentácia žalobcu v predmetnej právnej veci vychádzala práve z jeho názoru, že žalovaný nesprávne označil škodu na ( poškodenom ) motorovom vozidle Citroen C4, EČV : H., rok výroby 2007 ako totálnu škodu. Žalobca namietal, že žalovaný záver o údajnej totálnej škode prijal svojvoľne; pritom v konaní bolo preukázané, že v danom prípade išlo o ekonomickú opravu motorového vozidla - oprava motorového vozidla bola vykonaná za 2.300 eur, pričom všeobecná hodnota motorového vozidla určená žalovaným predstavovala 2.875,75 eur. Žalobca teda argumentoval tým, že nejde o situáciu, kedy by náklady za opravu vozidla ( 2.300 eur ) prevyšovali všeobecnú hodnotu vozidla ( 2.875,50 eur ). Uvedený názor žalobca však nezodpovedá skutočnosti. 25/ Žalobca tvrdí, že žalovaný konštatoval záver o totálnej škode na motorovom vozidle svojvoľne. K tomu je nutné uviesť, že výšku škody na motorovom vozidle stanovuje pre poisťovne buď likvidátor poisťovne, alebo súdny znalec, na základe kalkulácie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. V kalkulácii sa určí všeobecná ( trhová ) hodnota auta pred nehodou ( zohľadňuje sa napr. vek, výbava aj najazdené kilometre motorového vozidla ), ďalej sa vyčíslia náklady na opravu a zohľadní sa aj cena použiteľných zvyškov ( vrak motorového vozidla ). Pokiaľ odhadovaná cena opravu prevyšuje všeobecnú hodnotu vozidla ( zníženú o cenu použiteľných zvyškov ), prípadne sa jej veľmi blíži, ide o neekonomickú ( nerentabilnú ) opravu poškodeného motorového vozidla. 26/ Žalobca v rámci dokazovania predložil súdu vo fotokópii Oznámenie o poistnom plnení, zo dňa 26. 10. 2021 ( týkajúce sa predmetnej škodovej udalosti, č.l. 10, 11 spisu ), ktorého prílohou bol aj výpočet výšky plnenia, podľa ktorého predstavovala všeobecná hodnota vozidla sumu 2.875,75 eur; náklady na zaobstaranie vozidla 33 eur; hodnota predajných zvyškov vozidla sumu 700 eur; poistné plnenie 2.208,75 eur. Žalobca svoj názor založil na argumente o všeobecnej hodnote predmetného vozidla ( pred nehodou ) v sume 2.875,75 eur, s tým, že výška opravy činila sumu 2.300 eur. Z jeho argumentácie je však zrejmé, že opomenul pri stanovení všeobecnej hodnoty sporného vozidla ( 2.875,75 eur ) odpočítať výšku predajných zvyškov vozidla ( 700 eur ). Dôsledkom tohto jeho pochybenia sa potom žalobcovi javí, že výška opravy daného motorového vozidla je rentabilná, ekonomická. Pokiaľ žalobca s uvedeným výpočtom zo strany žalovaného ( likvidátora poisťovne ) nesúhlasil, bolo jeho vecou predložiť súdu nejaký dôkaz ( napr. znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, či iný dôkaz ), ktorým by preukázal opodstatnenosť svojej námietky o tom, že nešlo o tzv. totálnu škodu a že oprava poškodeného motorového vozidla bola ešte ekonomickou. Zo strany žalobcu takýto dôkaz produkovaný nebol, jeho tvrdenie o ekonomickej oprave daného vozidla po dopravnej nehode tak zostalo ničím nepodloženým tvrdením. 27/ Súd prvej inštancie ďalej správne vychádzal zo záveru, že náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú skutočnou škodou. Zaplatením nájomného sa zmenšuje existujúci majetkový stav poškodeného. Náklady prenájmu sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. Skutočnou škodou je preto vyplatené nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Náklady za náhradné vozidlo sú hradné z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si môže uplatňovať tieto náklady v poisťovni, v ktorej je poistené motorové vozidlo, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu. Poškodený musí preukázať poisťovni, že si prenajal motorové vozidlo predložením nájomnej zmluvy. Rovnako musí preukázať, že mu vznikli reálne náklady za prenájom náhradného vozidla. Poisťovňa bude posudzovať oprávnenosť nároku vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ohľadne rozsahu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla. Rozsah náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle riešil aj Najvyšší súd. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015. Skutočná škoda, spočívajúca v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, sa uhrádza len v rozsahu, v akom náklady na vypožičanie (nájom) náhradnej veci boli vynaložené nutne a účelne. Náhradná vec musí pritom zodpovedať parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bola oprávnená osoba vylúčená po určitú dobu.
28/ Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Rozsah náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle je obmedzený hľadiskom účelnosti a nutnosti. Skutočnú škodu treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška náhrady škody nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou (dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške. Skutočná škoda je limitovaná účelne vynaloženou čiastkou. 29/ Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu, keď súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi z ním uplatňovanej sumy náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla ešte vo výške ďalších 180 eur ( 3 dni x 60 eur/deň ), t.j. do 28. 10. 2021, kedy bola poškodenému pripísané plnenie zo strany žalovaného ( ďalej tiež žalovaným neoprávnene krátené plnenie za najazdené kilometre v sume 7,22 eur ako aj neoprávnené krátenie za rozdiel technických hodnôt vo výške 7,84 eur, t.j. spolu 195,06 eur ), kedy ešte bolo možné tieto náklady hodnotiť ako účelné a nutné. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, relevantnou dobou pre priznanie náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla je doba od zapožičania náhradného vozidla do poukázania finančných prostriedkov zo strany poisťovne poškodenému; až tým totiž poškodený získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla ( porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. 2. 2023 ). 30/ Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie ( porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie ( napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05 ). 31/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ( t.j. v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej ako aj vo výroku o trovách konania, výroky II a III ) ako vecne správny potvrdil, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. 32/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).