Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/23/2024 1219200212 29. 01. 2026 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2026:1219200212.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Lumius Slovakia, s. r. o. "v likvidácii", Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 36 416 541, zast. JUDr. Jana Ivánová, advokátka, Sklenárova 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, zast. soukeník - štrpka s. r. o., Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o žalobe žalobcu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22. júna 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22. júna 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom obnovu konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010 zamietol. II. výrokom žalovanému súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na §§ 397 písm. e), § 403 ods. 1, 2, § 404 písm. c), § 414, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd konštatoval, že predmetom konania je žalobcom podaná žaloba na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010. V uvedenom konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.792.188,01 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.785.937,95 eur a titulom náhrady škody v sume 1.006.250,06 eur. Súd rozsudkom č.k. 54Cb/8/2010-540 zo dňa 12.11.2013 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Rozsudok nebol napadnutý odvolaním, a preto dňa 19.02.2014 nadobudol právoplatnosť. Vo veci už bolo súdom rozhodnuté s tým, že súd obnovu konania zamietol. Po podaní odvolania žalobcom odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dôvody, ktoré by jasne a presvedčivo predstavovali vysvetlenie súdom prijatého záveru o tom, že v danej veci nie je daná personálna ani vecná súvislosť medzi konaním, obnovy ktorého sa žalobca domáha a rozhodnutím Súdneho dvora EÚ č. C-305/17, a teda že toto rozhodnutie Súdneho dvora EU nie je pre strany tohto sporu záväzné. Súd neposkytol v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivé argumenty, ktoré ho viedli k zamietnutiu žalobcom navrhovanej obnovy konania. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorou odôvodňoval záväznosť rozhodnutia súdneho dvora č. C-305/17 pre strany v tomto konaní. Súd následne poukázal na to, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odôvodňoval tým, že rozsudok č.k. 54Cb/8/2010-540 zo dňa 12.11.2013 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.12.2018 vo veci C-305/17 a ktoré je aj pre tieto sporové strany záväzné. Vo veci C-305/17 bol predmetom návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II z 28. februára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 26. mája 2017, ktorý súvisí s konaním: FENS spol. s r.o. proti Slovenskej republike - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Súd dospel k záveru, že v danej veci nie je daná personálna a ani vecná súvislosť medzi konaním, obnovy ktorého sa žalobca domáha a rozhodnutím Súdneho dvora č. C-305/17. Návrh na začatie prejudiciálneho konania a následne aj rozhodnutie sa týka sporu medzi spoločnosťou FENS spol. s r.o. a Slovenskou republikou zastúpenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, v ktorom sa prejednáva nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci sú obe sporové strany obchodné spoločnosti (žalobca spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovaný akciová spoločnosť), teda podnikateľské subjekty, u ktorých sa predpokladá ich vyššia miera profesionality a odbornosti. Na základe toho musia zodpovedne uvážiť obsah zmluvných ustanovení a posúdiť mieru rizika pri ich dojednávaní ako aj samotné podnikanie. Žalobca sa v konaní 54Cb/8/2010 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody z dôvodu, že žalovaný mu ako vývozcovi elektriny protiprávne účtoval od 01.01.2008 do 31.03.2009 systémový poplatok za vývoz elektriny z územia Slovenskej republiky, ak sa nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená. Predmetný poplatok bol účtovaný na podklade Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, ktorá sa riadila ustanoveniami zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ako aj Obchodného zákonníka (Článok VIII ods. 13: „Užívateľ sa zaväzuje uhrádzať poplatok za poskytnutie systémových služieb za vývoz elektriny, ktorý nebol preukázateľne dovezený na vymedzené územie na základe regulovanej ceny v zmysle § 12 ods. 9 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z. z. Výška poplatku je stanovená podľa platného rozhodnutia ÚRSO.“). Žalovaný postupoval v súlade s platnou legislatívou a predmetný poplatok v podstate iba premietol do zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že nemal inú možnosť, iba predloženú zmluvu akceptovať a podpísať, inak by ho žalovaný odpojil od siete a tým mu v podstate ukončil možnosť podnikať v danom odvetví, nemožno akceptovať. V prípade takejto hrozby mal možnosť domáhať sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca záväznosť rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-305/17 vyvodzuje aj z tej skutočnosti, že sa tým potvrdila neplatnosť čl. VIII ods. 13 Zmluvy odvolávajúceho sa na ust. § 12 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 317/2007. Súd uviedol, že si je plne vedomý „doktríny acte éclairé“ a súdny dvor by tú istú prejudiciálnu otázku predloženú v inom konaní neposudzoval. Pri úvahách o posudzovaní nezáväznosti rozhodnutia súdneho dvora vo veci C-305/17 pre konanie, ktorého obnovy sa žalobca domáha, súd okrem predmetu konania prihliadal aj na dôvody, o ktoré súd svoje zamietavé rozhodnutie oprel: „Súd len pre úplnosť považuje v súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviesť, že žalobca v návrhu, ako aj vo svojich ďalších podaniach doručených súdu v priebehu konania uviedol, že neplatnosti čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie považoval za neplatný už v čase uzatvárania zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia. To znamená, že aj v prípade, ak by súd skutočne dospel k záveru, že toto ustanovenie zmluvy je neplatné, nemohol by nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť, nakoľko v tomto prípade by musel aplikovať ust. § 268 Obchodného zákonníka“. Aj z týchto záverov vyplýva, že predmetné rozhodnutie súdneho dvora by na konanie vedené o nároku žalobcu nemalo žiadny vplyv. Inak by to zrejme bolo v situácii, ak by žalovaným v pôvodnom konaní bola Slovenská republika a predmetom konania by bol nárok na náhradu škody, tak ako to bolo aj v prípade konania, v ktorom sa prejudiciálna otázka riešila. Na základe uvedeného možno konštatovať nezáväznosť predmetného rozhodnutia súdneho dvora C-305/17 pre konanie pôvodne vedené pred zaniknutým Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Súd uviedol, že si je samozrejme vedomý toho, že podanie opravného prostriedku je právom (nie povinnosťou) sporovej strany, ak sa s rozhodnutím nestotožňuje a jeho nepodanie nie je zákonnou podmienkou pre povolenie obnovy konania. Uvedená poznámka, že žalobca v pôvodnom konaní nevyužil svoje právo napadnúť prvoinštančné rozhodnutie riadnym opravným prostriedkom, na základe ktorého by bolo možné v odvolacom konaní posúdiť návrh na začatie prejudiciálneho konania, resp. správnosť právneho posúdenia veci, bola mienená v tom kontexte, že žalobca nevyužil možnosť podrobiť rozhodnutie prieskumu v rámci odvolacieho konania. Na tomto mieste súd uvádza, že k prelomeniu zásady res iudicata by malo dochádzať iba vo výnimočných prípadoch a nie pre rozpor
s akýmkoľvek rozhodnutím súdneho dvora. Návrhom na obnovu konania by nemal slúžiť na nápravu prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na podporu svojej argumentácie súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 345/2017 zo dňa 16. mája 2017 (body 21., 22. a 23.). Keďže v tomto konaní mal úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Opravným uznesením č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024 súd opravil chybu v písaní v označení spisovej značky rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 22.06.2023, ECLI:SK:MSBA3:2023:1219200212.12 tak, že správne spisová značka rozsudku znie: „B2-25Cb/5/2019“. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že nový rozsudok opätovne neobsahuje dôvody, ktoré by predstavovali vysvetlenie súdom prijatého záveru o tom, že v danej veci nie je daná personálna ani vecná súvislosť medzi konaním, obnovy ktorého sa žalobca domáha a rozhodnutím Súdneho dvora EÚ č. C-305/17, a teda že toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nie je pre strany sporu záväzné. Súd neposkytol v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivé argumenty, ktoré ho viedli k zamietnutiu žalobcom navrhnutej obnovy konania. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalobcu vychádza zároveň z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedáva presvedčivú odpoveď, prečo má byť žalobcom navrhovaná obnova konania neprípustná. Nespĺňa tak parametre vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, keďže nedáva žalobcovi relevantnú odpoveď na jeho argumenty, čím súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V tomto smere žalobca poukázal najmä na svoju argumentáciu s odkazom na príslušnú judikatúru ohľadom povahy a zásad prejudiciálnej otázky, konkrétne doktrínu acte éclaire a viazanosť vnútroštátnych súdov rozhodnutím SD EU o prejudiciálnej otázke. Trval na tom, že rozsudok súdneho dvora vo veci C-305/17 je pre strany v konaní, ktoré žalobca napáda žalobou na obnovu konania, záväzný, nakoľko rozhoduje o tom istom poplatku. Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-305/17 rozhodol, že „vývozný“ poplatok za elektrinu, ktorý žalovaný (SEPS) účtoval vývozcom elektriny, teda aj žalobcovi (Lumius), je v rozpore s komunitárnym právom. Je teda zrejmé, že tento rozsudok Súdneho dvora EU sa personálne aj vecne týka účastníkov napádaného konania. Žalobca ďalej vo svojich podaniach a prednesoch na pojednávaní zdôrazňoval, že judikatúra Súdneho dvora EU v prejudiciálnom konaní má spätné účinky, t.j. ex tunc. Žalobca nerozumel argumentácii súdu, nakoľko v rámci konania ako aj vo svojom odvolaní voči prvému zamietavému rozhodnutiu o obnove konania poukázal na to, že voči uvedenému vývoznému poplatku sa žalobca v roku 2008 bránil aj podaním návrhu na súd na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27.02.2008, ktorým by bolo žalovanému zakázané účtovanie vývozného poplatku žalovaným až do rozhodnutia vo veci samej. Súd návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod č. 54Cb/61/2008 však nevyhovel a návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol, ktoré rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Tvrdil, že súd nemôže odôvodňovať svoje rozhodnutie o zamietnutí obnovy konania tým, že žalobca sa nebránil voči vývoznému poplatku podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, jednak to nie je pravda a jednak to podľa žalobcu nemá žiadny súvis s tým, či Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je pre strany tohto konania záväzné alebo nie. Podotkol, že v konaní o povolenie obnovy konania súd skúma, či je alebo nie je obnova konania procesne prípustná, a nie to, ako by súd mohol alebo nemohol vo veci v prípade povolenia obnovy konania rozhodnúť. Žalobca mal za to, že preukázal, že boli splnené všetky podmienky stanovené zákonom pre povolenie obnovy konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Namietal, že súd nemôže tvrdiť, že predložený rozsudok súdneho dvora personálne a predovšetkým ani vecne nesúvisí s napádaným konaním, keďže žalobca preukázal, že v oboch veciach sa jednalo o ten istý vývozný poplatok, ktorý žalovaný neoprávnene účtoval žalobcovi, čo práve vo svojom rozsudku súdny dvor potvrdil, keď konštatoval nesúlad tohto vývozného poplatku s komunitárnym právom. Žalobca zdôraznil, že Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-305/17 rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom základného konania, má dopad na sporové strany tohto konania a predovšetkým vyriešilo pre obnovou napádané konanie významnú predbežnú otázku spôsobom odlišným od rozhodnutia v pôvodnom konaní a má vzťah k prejednávanej veci. Rozhodnutie súdneho dvora C-305/17 nemožno za žiadnych okolností vo vzťahu k obnovou napádanému konaniu považovať za „akékoľvek“ rozhodnutie súdneho dvora, a to ani z pohľadu súdom citovaného uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 345/2017. Na základe
vyššie uvedeného je možné jednoznačne tvrdiť, že uvedené Rozhodnutie súdneho dvora zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP, nakoľko odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v tomto konaní dosah. Uvedené konštatuje Ústavný súd SR aj vo svojom rozhodnutí III. ÚS 345/2017. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že obnovu konania povoľuje a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.09.2023. Mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd dostatočne a komplexne vysporiadal s tvrdeniami oboch strán sporu a jasne sa vyjadril k posúdeniu kľúčového kritéria prípustnosti obnovy konania v tomto konaní a síce k otázke záväznosti rozsudku súdneho dvora C-305/17 pre strany sporu. V rozsudku sa súd zaoberá tiež otázkou prelomenia zásady res iudicata cestou obnovy konania. Poukázal na to, že v konaní vedenom pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo dňa 16.05.2017 sa ústavný súd vyjadril k posudzovaniu návrhu na obnovu konania v intenciách právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ktorý zakotvoval ako dôvod obnovy konania rozpor právoplatného rozsudku s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. CSP uvedené ustanovenie modifikuje. Relevantným je podľa novej právnej úpravy také rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora alebo Rady Európskej únie, alebo komisie, ktoré je pre strany záväzné, a teda na základe ktorého sú strany povinné sa riadiť, spravovať, plniť a rešpektovať, a ktoré sa strán sporu priamo vecne aj personálne dotýka. Ďalej žalovaný uviedol, že v odvolaní sa žalobca pomerne rozsiahlo venuje priebehu konania predchádzajúceho podaniu návrhu na povolenie obnovy konania, hoci, ako je z § 397 CSP zrejmé, žaloba na obnovu konania je prípustná len v prípade taxatívne vymedzených zákonných dôvodov, medzi ktoré nepatria prípadné pochybenia pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy. To, že žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý súd zamietol a tiež určovaciu žalobu, ktorú napokon vzal späť, nič nemení na skutočnosti, že dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktorý sa žalobca odvoláva, naplnený nie je. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/8/2010-540 nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, ktoré je pre strany sporu záväzné. Poukázal na to, že žalobca sa v odvolaní opäť vyjadruje k otázke núteného uzatvorenia Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia a faktickej nemožnosti jej úpravy, resp. pripomienkovania. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na argumentáciu uvedenú vo Vyjadrení žalovaného k žalobe na obnovu konania zo dňa 18.08.2019. Žalovaný konštatoval, že postupoval právom aprobovaným spôsobom a v súlade s (v danom čase) platnou legislatívou. Do zmlúv uzatváraných s užívateľmi prenosovej sústavy zapracoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli záväzné pre všetkých dotknutých účastníkov trhu s elektrinou. Pokiaľ žalobcovi vznikli v dôsledku existencie všeobecne záväzných právnych predpisov odporujúcich komunitárnemu právu akékoľvek nároky, tieto si mal uplatniť právom predpísaným spôsobom voči zodpovednému subjektu, ktorým bol v tomto prípade štát. Žalovaný však nie je zodpovedným a pasívne legitimovaným subjektom pre takéto prípady. Subjekt, ktorý je žalovaný a nárok, ktorého sa voči nemu žalobca domáha nie sú s vecou prejednávanou pred súdnym dvorom vo veci č. C-305/17 vecne a personálne prepojené do takej miery, ktorá by legitimizovala „znovuotvorenie“ konania. Opačným prístupom by sa vytvoril neobmedzený priestor pre znovuotvorenie právoplatne skončených konaní, ktoré by s vecou prejednávanou pred súdnym dvorom hoci aj len okrajovo súviseli. Súdny dvor sa v minulosti vyslovil za obmedzenie princípu účinnej právnej ochrany v prospech „zásadných princípov vnútroštátneho súdneho systému, akými sú zásada právnej istoty a z nej vyplývajúca zásada res iudicata“. Podľa názoru súdneho dvora na zabezpečenie právnej stability a istoty právnych vzťahov, ako aj riadneho výkonu súdnictva je potrebné, aby právoplatné súdne rozhodnutia nemohli byť napádané po vyčerpaní právnych prostriedkov alebo po uplynutí príslušných lehôt na podanie opravného prostriedku. Na záver žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné a presvedčivé. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.10.2023, v ktorom zotrval na podanom odvolaní. 6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22. júna 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Žalobca sa v konaní domáhal obnovy konania vedeného bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Súd po prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/5/2019-220 zo dňa 20.05.2021, ktorým obnovu konania zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/12/2022-292 zo dňa 14.11.2022 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd následne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22.06.2023 v znení opravného uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23.01.2024 tak, že obnovu konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010 zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného dospel k záveru, že súd vec správne právne posúdil, pričom konanie nemá žiadnu takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právne závery súdu sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Dôvodom na obnovu konania je okrem iného existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, ktoré je pre strany sporu zároveň záväzné (§ 397 písm. e) CSP). V ustanovení § 397 písm. e) CSP je vyjadrená nadradenosť komunitárneho práva vnútroštátnemu právu. Súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania posudzuje súlad pôvodného rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, keď dôvodom na obnovu konania je existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré je pre strany sporu zároveň záväzné. 14. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v odsekoch 15. a 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcom uplatnenému dôvodu podania žaloby na obnovu konania v zmysle ust. § 397 písm. e) CSP jasne vysvetlil, prečo nemožno v danom prípade predpoklady na povolenie obnovy konania na základe žaloby na obnovu konania podanej žalobcom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považovať za splnené. Žalobca vo vzťahu k uvedenej
argumentácii súdu v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôvody spochybňujúce správnosť uvedených záverov súdu. 15. Vo vzťahu k dôvodu podania (prípustnosti) žaloby na obnovu konania uvedenému v ustanovení § 397 písm. e) CSP v zmysle ktorého „proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné“, ktorý dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania označil žalobca v žalobe, odvolací súd uvádza, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vysvetlil, prečo nemožno ani uvedený dôvod podania (prípustnosti) žaloby na obnovu konania považovať v danom prípade za taký, na základe ktorého je možné v zmysle § 414 CSP povoliť obnovu konania. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že nová právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku sprísnila oproti § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku predpoklady prípustnosti žaloby na obnovu konania v tom zmysle, že zákon - Civilný sporový poriadok v § 397 písm. e) CSP oproti § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje, aby rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorým je právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu členského štátu EÚ v rozpore, bolo pre strany pôvodného konania, v ktorom bolo vydané právoplatné súdne rozhodnutie (dotknuté žalobou na obnovu konania) záväzné. 16. Odvolací súd poukazuje na to, že obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ani ak má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho posúdenia veci. Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúži odvolanie (riadny opravný prostriedok), prípadne dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok). Odvolací súd zastáva názor, že Rozhodnutie súdneho dvora č. C-305/17 sa konkrétne netýka predmetu sporu a jeho strán vedeného pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Pre uplatnenie dôvodu povolenia obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP iné právne posúdenie rezultujúce z iného rozhodnutia nemôže slúžiť ako zákonný dôvod obnovy konania. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 161/2012, podľa ktorého obnova konania neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože takéto pochybenie je možné odstrániť napr. dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním, resp. v konaní pred ústavným súdom postupom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Povolenie obnovy konania pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora EÚ by bolo v rozpore s princípom právnej istoty (keďže medzi pôvodným konaním, a rozhodnutím ktoré sa považuje za dôvod obnovy konania, musí existovať vecný a personálny súvis). Žalobca však v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by svedčili tomu, že vo veci je dôvodné povoliť obnovu konania. 17. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil svoj záver, že danej veci nie je daná personálna a ani vecná súvislosť medzi konaním, obnovy ktorého sa žalobca domáha a rozhodnutím súdneho dvora č. C-305/17. Odvolací súd sa s takýmto záverom stotožňuje. Súd vysvetlil, na základe akých dôvodov konštatoval nezáväznosť predmetného rozhodnutia súdneho dvora C-305/17 pre konanie pôvodne vedené pred zaniknutým Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Ako uviedol súd, návrh na začatie prejudiciálneho konania a následne aj rozhodnutie sa týka sporu medzi spoločnosťou FENS spol. s r.o. a Slovenskou republikou v zastúpenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, v ktorom sa prejednáva nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci sú však obe sporové strany obchodné spoločnosti (žalobca spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovaný akciová spoločnosť), teda podnikateľské subjekty, u ktorých sa predpokladá ich vyššia miera profesionality a odbornosti. Na základe toho musia zodpovedne uvážiť obsah zmluvných ustanovení a posúdiť mieru rizika pri ich dojednávaní ako aj samotné podnikanie. Súd tak dôvodne neakceptoval tvrdenie žalobcu, že nemal inú možnosť, iba predloženú zmluvu akceptovať a podpísať, inak by ho žalovaný odpojil od siete, a tým mu v podstate ukončil možnosť podnikať v danom odvetví, nemožno akceptovať. Z bodu 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pri úvahách o posudzovaní nezáväznosti rozhodnutia súdneho dvora vo veci C-305/17 pre konanie, ktorého obnovy sa žalobca domáha, súd okrem predmetu konania prihliadal aj na dôvody, o ktoré súd svoje zamietavé rozhodnutie oprel, keď aj z týchto vyplýva, že predmetné rozhodnutie súdneho dvora, by na konanie vedené o nároku žalobcu, nemalo žiadny vplyv. Súd pritom akcentoval, že inak by to zrejme bolo v situácii, ak by žalovaným v pôvodnom konaní bola Slovenská republika a predmetom konania by bol nárok na náhradu škody, tak ako tomu bolo aj v prípade konania, v ktorom sa prejudiciálna otázka riešila. Je potrebné zdôrazniť, že k prelomeniu zásady res iudicata by malo dochádzať iba vo výnimočných prípadoch a nie pre rozpor
s akýmkoľvek rozhodnutím súdneho dvora. Návrh na obnovu konania by nemal slúžiť na nápravu prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. 18. Odvolací súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo dňa 16.05.2017, v ktorom uviedol: „Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) má aj rozsudok Súdneho dvora C-234/04 zo 16. marca 2006 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, Súdny dvor tiež uviedol, že na to, aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Týmto rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie). Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti procesnej povahy.“ 19. Čo sa týka argumentácie odvolateľa týkajúcej sa priebehu konania predchádzajúceho podaniu návrhu na povolenie obnovy konania, žalovaný dôvodne poukazoval na to, že z ustanovenia § 397 CSP je zrejmé, že žaloba na obnovu konania je prípustná len v prípade taxatívne vymedzených zákonných dôvodov, medzi ktoré žalobcom vytýkané skutočnosti nepatria. 20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom zastáva právny názor o nezáväznosti predmetného rozhodnutia súdneho dvora C-305/17 pre konanie pôvodne vedené pred zaniknutým Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Súd preto postupoval správne, keď obnovu konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010 zamietol. 21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd zároveň uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22. júna 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).