Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/25/2025 1219204275 26. 02. 2026 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2026:1219204275.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X. S. T., X. R. T., M. J. X, J., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., IČO: 36 757 276, Lehotského 4, Bratislava, proti žalovanému: MAKE TECHNOLOGY, s.r.o., IČO: 35 856 599, Ivanská cesta 15, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Minachinom, Korytnická 3, Bratislava, o zriadenie práva vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.12.2024, č. k. B2-52C/51/2019-564, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ktorým zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu peši cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, p o t v r d z u j e a vo zvyšnej napadnutej časti výrok I. m e n í tak, že žalobu zamieta. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva proti žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 66,66%. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.12.2024, č. k. B2-52C/51/2019-564, rozhodol tak, že zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka, okres Bratislava II, obec J. m. č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok I.), uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému odplatu za zriadenie vecného bremena vo
výške 2.043,23 eura v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalovanému priznal proti žalobcom právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 1/3 (výrok III.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia žalobou zo dňa 14.08.2019, v znení po pripustení jej zmeny uznesením konajúceho súdu zo dňa 27.11.2020, žiadali zriadiť vecné bremeno (in rem) v prospech vlastníka pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX“) a parcelným č. XXXX, o výmere 346 m2, druh pozemku záhrada (ďalej len „parcela č. XXXX“) a stavby, so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku parcela č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka (ďalej len „stavba“ alebo „záhradná chatka“), okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len „VL č. XXX“), vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce v bezplatnom práve prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „parcela č. XXXX/X“) a cez pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „parcela č. XXXX/X“), podľa geometrického plánu č. 11/2019 na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky s parcelným č. XXXX/X a parcelným č. XXXX/X zo dňa 30.05.2019, vyhotoveného W.. V. J.Í. - Geoland, Kladnianska 90, 821 05 Bratislava, IČO: 17 367 000, autorizačne overeného dňa 03.07.2019 W.. I. G. a úradne overeného dňa 24.07.2019 pod č. G1- 1432/19 W.. C. E. (ďalej len „GP č. 11/2019“); súčasne žiadali, aby ich konajúci súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 114 eur. Dôvodili, že sú bezpodieloví spoluvlastníci stavby na parcele č. XXXX a pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou, vklad povolený pod V-7926/00 zo dňa 27.06.2001. Pozemky sa spolu s chatkou nachádzajú v záhradkárskej oblasti tvorenej približne z 18 záhrad, prístup, ku ktorým bol počnúc od jej vzniku cez prístupovú komunikáciu slúžiacu vždy len záhradkárom vlastniacim záhrady; v súčasnosti pritom túto komunikáciu tvoria dva pozemky, a to parcela č. XXXX/X, vlastnícky patriaca pôvodnému žalovanému v 1. rade (I. V.) a parcela č. XXXX/X, patriaca žalovanému (pôvodne žalovaný v 2. rade - pozn. odvolacieho súdu), bez vlastníckeho vzťahu k záhradám. Podľa vyjadrenia miestneho úradu Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 01.05.2017 nemal pôvodný pozemok s parcelným č. XXXX, následne rozdelený na parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X, ešte v roku 2001 založený list vlastníctva a bol vedený len na evidenčnom liste č. XXXX. Pôvodný žalovaný v 1. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 46D/401/2008, zo dňa 30.06.2009, kým žalovaný v 2. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V-19505/12 zo dňa 03.09.2012. Žalobcovia ďalej uviedli, že za účelom zabezpečenia bezproblémového prístupu k pozemkom a chatke sa snažili dohodnúť so žalovanými na podmienkach užívania ich nehnuteľností, avšak bez úspechu; od niektorých vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti sa pritom dozvedeli, že ani im sa pri osobnom rokovaní s nimi nepodarilo dospieť k dohode o podmienkach užívania pozemkov. Na uvedenom základe, za účelom riadneho užívania záhrady a chatky, ako i prístupu k nim, nemali inú možnosť ako uplatniť svoje právo žalobou v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 151o ods. 1 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) na zriadenie vecného bremena cez pozemky pôvodného žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade ako povinných z vecného bremena v ich prospech ako oprávnených za primeranú jednorazovú náhradu. Žalobcovia podotkli, že parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X sa nikdy neužívali, ani sa vzhľadom na svoj tvar v budúcnosti nemôžu užívať na iný účel než je komunikácia medzi záhradami v predmetnej záhradkárskej oblasti, pričom oni sami sa inak k svojim nehnuteľnostiam nemôžu dostať; je potom nielen v ich záujme, ale i vo všeobecnom verejnom záujme (všetkých vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti), aby mohli pozemky patriace žalovaným užívať na vstup a prechod svojim motorovým vozidlom alebo peši. Žalobcovia boli toho názoru, že majú naliehavý právny záujem na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z dôvodu uvedeného v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže sa nachádzajú v právnej neistote, či im žalovaní umožnia alebo nie vstup, prechod a prejazd cez ich parcely, a teda sú aj v právnej neistote, či budú alebo nebudú môcť užívať tak záhradu, ako aj chatku; svoje právne postavenie teda bez rozhodnutia súdu považovali za neisté. Žalobcovia za zriadenie vecného bremena navrhli vyplatiť žalovaným náhradu, ktorú určili analogickým použitím znaleckého posudku č. 08/2016 W.. C. L. zo dňa 15.02.2016 (ďalej len „ZP č. 8/2016“); v ňom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sumou 7,07 eura
za 1 m2, keď vychádzala z porovnateľných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. J.. Pri rozlohe parcely č. XXXX/X, o 147 m2, predstavovala celková všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sumu 1.039,29 eura (147 m2 x 7,07 eura = 1.039,29 eura), avšak zohľadniac, že spolu so žalobcami využívajú pozemok ako prístupovú cestu aj ďalší, približne 18 vlastníci záhrad a chatiek, zodpovedala jednorazová primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov sumu 58 eur (1.039,29 eura /18 vlastníkov záhrad = 57,73 eura); v prípade pozemku parcela č. 4362/2, o výmere 142 m2, zodpovedala celková všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sume 1.003,94 eura, čo po zohľadnení využitia aj ostatnými záhradkármi, predstavovala jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena na tomto pozemku sumu 56 eur (1.003,94 eura /18 vlastníkov záhrad = 55,77 eura). 3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.12.2019, sp. zn. 52Csp/51/2019, konanie proti pôvodnému žalovanému v 1. rade zastavil, pričom ďalej konal so žalovaným v 2. rade označujúc ho len ako žalovaný. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ozrejmil, že so žalobcami sa nikdy nestretol ohľadom akéhokoľvek prerokovania podmienok užívania pozemkov. Počas celej doby ako sa stal vlastníkom však týmto, ani iným vlastníkom chatky, či záhrady v danej oblasti, nebránil a ani nemal v úmysle brániť v prejazde po jeho pozemkoch, keď práve naopak, mal záujem na zachovaní dobrých vzťahov a na dohode s nimi. Žalovaný považoval žalobu za podanú predčasne, keď žalobcovia nepreukázali akékoľvek obmedzenie prejazdu po jeho pozemkoch. 5. Súd prvej inštancie rozhodol o veci prvý krát rozsudkom zo dňa 18.07.2022, ktorý na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.11.2023, sp. zn. 3Co/124/2022, v časti zamietnutia žaloby o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov stavby, náhrady za zriadenie vecného bremena a náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie žalobcovia predložili záväzné stanovisko Y. C. D. J. zo dňa 07.10.2024 (ďalej len „stanovisko Hlavného mesta“), rozhodnutie mestskej časti J. - G. J. zo dňa 17.07.2024 a technické údaje motorových vozidiel, kým žalovaný predložil kópiu katastrálnej mapy, fotodokumentáciu, vyjadrenie autorizovaného inžiniera, vyjadrenia SPP-distribúcia a BVS, a žiadosť o odkúpenie pozemku. 6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a podľa výpisu z LV č. XXX zistil, že stavba so súpisným č. XXXXX, postavená na parcele č. XXXX, a pozemky parcela č. XXXX a č. XXXX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalovaný je vlastníkom pozemku parcela č. XXXX/ X a č. XXXX/X. Podľa ZP č. 8/206 stanovila W.. C. L. všeobecnú hodnotu vecného bremena zriadenia a prevádzky inžinierskych sietí. Z listu I.. G. O. zo dňa 11.04.20017 podľa konajúceho súdu vyplynulo, že tento prevzal právne zastúpenie vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v záhradkárskej oblasti na X. A. E. J. (vrátane žalobcov), ktorí deklarovali záujem dojednať podmienky uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena. Právny zástupca žalovaného v odpovedi na predmetný list zo dňa 25.05.2017 žiadal predložiť plnomocenstvá zastúpených vlastníkov, ako i konkrétny návrh odplaty za zriadenie práva vecného bremena v ich prospech. 7. Žalobcovia (po vrátení veci odvolacím súdom) uviedli, že ich pôvodná stavba bola zrealizovaná v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase jej výstavby a následne riadne skolaudovaná, na základe čoho jej bolo pridelené súpisné č. XXXXX. Nikdy pritom netvrdili, že by pôvodná stavba mala byť iným objektom než záhradnou chatkou o výmere 25 m2, ktorá predstavuje drobnú stavbu podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“). Skutočnosť, že ide o skolaudovanú záhradnú chatku neznamená, že má iné právne postavenie ako akákoľvek iná stavba podľa platných právnych predpisov. Žalobcovia ďalej tvrdili, že v roku 2002 vykonali prístavbu k pôvodnej chatke, ktorá bola dočasne riadne povolená na užívanie, pričom následne mala byť v roku 2005 skolaudovaná na dobu neurčitú podľa právnych predpisov účinných v tom období. Dali vyhotoviť geometrický plán č. 17/2024, spracovaný spoločnosťou Geoland W.. V. J., autorizačne overený dňa 11.10.2024 W.. C. Y. a úradne overený dňa 22.10.2024 W.. C. E. pod číslom G1-2018/2024 (ďalej len „GP č. 17/2024“). Na jeho základe došlo k zameraniu reálneho vyhotovenia chatky postavenej a skolaudovanej v roku 2002; jej skutočná výmera predstavuje 40 m2. Práve takto prestavaná chatka bola v minulosti povolená len na dočasné užívanie do 31.12.2004, pričom následne, v domnení, že aj prístavba je postavená na dobu neurčitú, neaktualizovali údaje o stavbe v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa v 1. rade pritom podala dňa 25.04.2024 žiadosť o vydanie nového povolenia na užívanie
prestavanej chatky na mestskú časť J. - G. J., ktorá v predmetnej veci vedie kolaudačné konanie pod č. j. SÚ/1705/14204/2024/KuR. Y. C. J. vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 07.10.2024 potvrdilo, že prestavaná chatka nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využívania územia podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej od 01.01.1990 (s aktualizáciou z roku 1993 a následnými dodatkami účinnými v čase výstavby). Žalobkyňa v 1. rade tiež stavebnému úradu predložila všetky požadované dokumenty pre opätovné vydanie povolenia na užívanie prestavanej chatky a predpokladá jeho bezodkladné vydanie. 8. Žalobcovia vo vzťahu k šírke jazdného pruhu tvrdili, že túto upravujú normy STN 73 6110 „Projektovanie miestnych komunikácií“ (ďalej len „STN 73 6110“) a STN 73 6101 „Projektovanie ciest a diaľnic“ (ďalej len „STN 73 6101“), podľa ktorých táto predstavuje 2 metre. Prístupová komunikácia vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vedúca od ulice Závodná po hranicu ich pozemku, má podľa zistení strán šírku 2 metre a z technického hľadiska je spôsobilá pre prejazd osobných motorových vozidiel, napríklad zn. Š. Q., so šírkou 1.645 mm, zn. Š. D. so šírkou 1.864 mm, ako aj menších nákladných vozidiel typu Multicar M25 so šírkou 1.590 mm. Žalobcovia tiež doplnili, že hoci im v roku 2024 žalovaný nebránil v užívaní prístupovej komunikácie tak ako tomu bolo v minulosti (čo dokladovali fotografiami), ak by konajúci súd žalobe nevyhovel, žalovaný by nebol nijako obmedzený, aby túto komunikáciu v budúcnosti znovu zatarasil hnuteľnými vecami alebo ďalšou bránou, z čoho vyvodzovali, že právo vstupu, prechodu a prejazdu cez prístupovú komunikáciu vo výlučnom vlastníctve žalovaného k ich stavbe by malo byť upravené rozhodnutím súdu prostredníctvom zriadenia vecného bremena in rem v prospech ich stavby. 9. Žalovaný považoval zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov za krajný prostriedok, ktorý by nemal nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné a spravodlivé usporiadanie vlastníckych vzťahov. Vecné bremeno možno zriadiť iba vtedy, ak žalobcovia nemajú možnosť zabezpečiť prístup k svojej nehnuteľnosti iným spôsobom, napríklad nájomnou zmluvou alebo inou dohodou strán. Žalobcovia sa nikdy, ani pred podaním žaloby, ani počas konania, nepokúsili kontaktovať ho s cieľom riešiť otázku ich prístupu k stavbe inou formou, ktorému návrhu by sa nebránil a bol by ochotný hľadať riešenie. Odkázal na judikatúru, najmä rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/401/2016, ohľadne splnenia podmienok pre zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobcovia vykonali na chatke stavebné úpravy, ktoré neboli zosúladené so skutočným stavom a ich skolaudovanie nie je možné bez zabezpečenia prístupu k chatke. Pokiaľ išlo o rozsah požadovaného vecného bremena žalovaný mal za to, že šírka a technické parametre pozemkov neumožňujú prejazd motorovými vozidlami. Za súčasného technického stavu teda podľa neho nie je možné priznať právo prejazdu motorových, a najmä nie nákladných vozidiel. 10. Súd prvej inštancie prejednávanú vec právne posúdil podľa § 151n ods. 1 až ods. 3, § 151o ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách dospejúc k záveru, že žaloba žalobcov je v časti, v ktorej sa domáhajú zriadenia vecného bremena k stavbe, čiastočne dôvodná. 11. Zaoberajúc sa splnením podmienok pre zriadenie práva cesty cez pozemky žalovaného mal za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi záhradnej chatky a pozemkov zapísaných na LV č. XXX v k. ú. G. J., kým žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov parcela č. XXXX/ X S. Č.. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v tom istom katastrálnom území. Žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena v nimi navrhovanom rozsahu ako nevyhnutnom za účelom ich prístupu k stavbe a z dôvodu právnej istoty. 12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe, resp. určení, majúc za to, že pri konštitutívnom zriadení práva prechodu (cesty) cez cudzí pozemok sa naliehavý právny záujem ani neskúma. V konaní súd posudzuje len splnenie zákonných podmienok zriadenia práva prechodu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide o vecné bremeno, ktoré zaťažuje vlastníka pozemku pri stavbe odlišného vlastníka a prichádza do úvahy len vtedy, ak prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Priľahlým pozemkom sú nielen bezprostredne susediace pozemky, ale aj ďalšie pozemky, cez ktoré vedie nevyhnutný prístup k verejnej komunikácii podľa cestného zákona. Právo cesty je núdzovým riešením a musí byť vedené tak, aby čo najmenej zasahovalo do práv vlastníka pozemku, bolo hospodárne a zároveň
umožnilo vlastníkovi stavby dostať sa na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, právo cesty nemožno priznať. 13. Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd za preukázané, že pozemky žalovaného sú v katastri nehnuteľností zapísané síce ako pozemky so spôsobom využitia „inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, avšak z ničoho nevyplýva, že by predstavovali verejnú účelovú komunikáciu v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, na ktorú by bolo vydané stavebné povolenie ako na účelovú cestu podľa § 16 citovaného zákona. Faktickým účelom využitia pozemkov bol pritom prístup k stavbám a pozemkom v záhradkárskej osade, na čo boli tieto i dlhodobo využívané. Samotný žalovaný uviedol, že pozemky vždy slúžili ako prístupová cesta a vlastníci záhrad ich takto používali. Z uvedeného podľa mienky konajúceho súdu vyplynulo, že žalobcovia nemali zabezpečený priamy prístup k ich stavbe z verejnej komunikácie a tento bol možný len cez pozemky žalovaného; zriadenie vecného bremena teda považoval za nevyhnutné. Pritom len samotná skutočnosť, že žalovaný aktuálne prechod cez jeho pozemky neobmedzuje, ešte nevylučuje, že tak nemôže urobiť v budúcnosti. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcom, že pre ich právnu istotu je potrebné upraviť prístup k stavbe aj právne, a to zriadením vecného bremena in rem. Žalovaný pritom v konaní nepreukázal, že by žalobcom ponúkol iné riešenie (napr. odkúpenie pozemkov, zmluvné vecné bremeno, nájom) a tí ho bezdôvodne odmietli. Na základe uvedeného konajúci súd uzavrel, že žalobcovia preukázali splnenie zákonných podmienok na zriadenie vecného bremena v rozsahu práva prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného, keďže iným spôsobom nemôžu zabezpečiť prístup ku svojej stavbe z verejnej komunikácie. 14. Pokiaľ išlo o rozsah vecného bremena, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný neosvedčil, že šírka jemu patriacich pozemkov neumožňuje prejazd osobných motorových vozidiel. Z vyjadrenia autorizovaného inžiniera zo dňa 16.04.2022 vyplynulo, že šírka pozemkov žalovaného predstavuje cca 2 metre, čo postačuje na taký prejazd osobnými motorovými vozidlami. Konajúci súd pritom doplnil, že ani kópia katastrálnej mapy, či GP č. 11/2019 nepreukazujú zúženie pozemkov žalovaného, keď ide o rovné hranice pozemkov z oboch strán; opak žalovaný nepreukázal, pričom ani nežiadal o vykonanie obhliadky, v dôsledku čoho nespochybnil, že cez jeho pozemky je možný nielen prechod peši, ale i prejazd osobnými motorovými vozidlami od verejnej komunikácie k stavbe žalobcov. Pokiaľ však išlo o nákladné motorové vozidlá, žalobcovia nepreukázali, že takýto prejazd je možný, a v tomto rozsahu súd prvej inštancie preto ich žalobe v časti zriadenia vecného bremena nevyhovel. 15. Súd prvej inštancie vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalovaného o nelegálnosti stavby chatky. Vychádzajúc z údajov na LV č. XXX, katastrálne územie G. J., vyplývala z nich existencia stavby so súpisným č. XXXXX (záhradná chatka) na pozemku parcela č. XXXX. Zo stanoviska Hlavného mesta v rámci kolaudačného konania prestavanej chatky pritom vyplynulo, že táto nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využitia územia podľa územnoplánovacej dokumentácie účinnej v čase výstavby. Dôvodom kolaudačného konania sa stal nesúlad výmery 25 m2, evidovanej v katastri nehnuteľností, ktorá nezodpovedala reálnej výmere chatky po prestavbe. Táto skutočnosť však nepreukazuje, že ide o nelegálnu stavbu ako celok. 16. S poukazom na uvedené konajúci súd zriadil vecné bremeno in rem k celým dotknutým pozemkom žalovaného v rozsahu práva prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa prejazdu nákladnými vozidlami, žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalobcovia požadovali zriadiť vecné bremeno k celým pozemkom, nielen k ich časti, nebolo potrebné, aby výrok meritórneho rozhodnutia obsahoval presný odkaz na geometrický plán určujúci len určitú vyčlenenú časť pozemkov. 17. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že so zreteľom na zriadenie vecného bremena bol povinný rozhodnúť aj o primeranej náhrade, keďže v danom prípade išlo o synalagmatický vzťah, na čo poukázal i odvolací súd (v rozhodnutí sp. zn. 3Co/124/2022). Pri určení konkrétnej náhrady konajúci súd vychádzal zo ZP č. 8/2016, ktorý stanovil jej hodnotu na 7,07 eura za m2. V tejto súvislosti podotkol, že žalovaný takto stanovenú sumu síce namietal, avšak nepredložil žiaden znalecký posudok, ktorý by ju relevantným spôsobom spochybnil, keď v tomto smere nezaložil do súdneho spisu ani súkromný znalecký posudok, hoci tak uviedol na súdnom pojednávaní dňa 17.04.2024.
18. Súd prvej inštancie určil náhradu za zriadenie vecného bremena vo vzťahu k celej výmere pozemkov žalovaného, keď celkovú náhradu nerozpočítaval na 1/18 ako navrhovali žalobcovia. Za primeranú jednorazovú náhradu potom ustálil sumu 2.043,23 eura ako súčet sumy 1.039,29 eura (147 m2 × 7,07 eura) za pozemok parcela č. 4362/1 a sumy 1.003,94 eura (142 m2 × 7,07 eura) za pozemok parcela č. XXXX/X; na jej úhradu zaviazal žalobcov. 19. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a § 396 ods. 3 C.s.p., podľa zásady úspechu v spore. Žalobcovia boli v prvoinštančnom a odvolacom konaní úspešní v zriadení vecného bremena pre vlastníka stavby (v rozsahu 1/3), neúspešní boli v zriadení vecného bremena k pozemku v širšom rozsahu a v spôsobe určenia náhrady (v rozsahu 2/3), v ktorom bol úspešný žalovaný. Na základe uvedeného konajúci súdu určil pomer úspechu žalovaného v prvoinštančnom a odvolacom konaní v rozsahu 1/3. 20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podľa obsahu do žalobe vyhovujúcich výrokov, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p. a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu plnú náhradu trov konania. Podľa mienky žalovaného konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie, ktoré označil za nepreskúmateľné, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Konajúci súd napriek rozsiahlemu písomnému odôvodneniu napokon zdôvodnil svoje závery len veľmi všeobecne, pričom bližšie nevysvetlil tvrdenia žalovaného o nelegálnosti stavby žalobcov. Zároveň, v rozpore s odôvodnením zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/124/2022, sa nezaoberal tým, že na pozemkoch, na ktoré zriadil vecné bremeno, prebieha konanie týkajúce sa uloženia inžinierskych sietí, čo preukázal dokumentami založenými do súdneho spisu dňa 22.04.2024. 21. V ďalšom žalovaný uviedol, že zriadenie vecného bremena je krajným riešením a má byť použité len vtedy, ak nemožno zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti inak. Podľa judikatúry sa pod prístupom inak rozumie riešenie napr. nájomnou zmluvou alebo inou dohodou strán. S takým návrhom by však podľa neho mali prísť žalobcovia, a nie on, keďže je v prvom rade v ich záujme, aby mali vyriešený prístup k nehnuteľnosti, a nie v tomto smere zaťažovať jeho. Napokon, on sám sa takému riešeniu nikdy nebránil, bol prístupný k rokovaniam, čo vyplýva z jeho vyjadrení na súdnych pojednávaniach, ako aj z písomných podaní. Napriek tomu sa konajúci súd s touto jeho argumentáciou nevysporiadal, keď len stroho skonštatoval, že neprišiel s ponukou iného riešenia. V tejto súvislosti žalovaný tiež podotkol, že žalobcom nikdy nebránil využívať jeho pozemky, čo žalobcovia sami potvrdili na pojednávaní dňa 09.09.2020. Pokiaľ žalobcovia argumentovali právnou neistotou, či ohrozením ich práv v prístupe ku chatke, boli povinní svoje tvrdenia preukázať, čo sa im nepodarilo, rovnako ako ani tvrdenia ohľadne bránok/zábran, ktoré on neosadil. Práve naopak bol to on, ktorý osvedčil opak, teda svojim konaním preukázal, že na bránení prechodu cez pozemky nemá záujem. Samotné konštatovanie konajúceho súdu, že do budúcna nemožno vylúčiť obmedzenia žalobcov v prístupe k stavbe označil za arbitrárne a nepodložené vykonanými dôkazmi; uvedené potom nezakladá existenciu dôvodnej obavy, ani právnej neistoty na strane žalobcov, a preto ani nemôže založiť podmienky pre zriadenie vecného bremena. 22. Žalovaný mal v ďalšom za to, že konajúci súdu nedostatočne odôvodnil nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena, ktoré i v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/401/2016, možno zriadiť len za splnenia podmienky: a) vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Žalobcovia pritom preukázali len danosť prvej podmienky. 23. Žalovaný zdôraznil, že v konaní namietal existenciu okolností vylučujúcich založiť právo cesty súdnym rozhodnutím, keď tvrdil, že stavba chatky žalobcov je „čiernou stavbou“, a to z dôvodu žalobcami vykonaných stavebných úprav neodzrkadľujúcich skutočný stav, ktoré neboli skolaudované. Dôkazom o tom, je podľa neho rozhodnutie mestskej časti G. J. zo dňa 17.07.2024 o prebiehajúcom konaní o dodatočnom povolení stavby, doplnené o podanie, ktorým boli oslovení susedia žalobcov so žiadosťou o odpredaj časti ich pozemkov. Za týmto účelom, resp. verifikácie pritom navrhol i výsluch žalobkyne v 1. rade, ktorý návrh však konajúci súd nepripustil, čo podľa neho treba považovať za odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Konajúci súd pritom ani nezdôvodnil, prečo jeho návrh na výsluch žalobkyne v 1.rade zamietol. Pokiaľ sa súd prvej inštancie v tejto súvislosti odvolával na dokument - stanovisko Hlavného mesta, podľa žalovaného z neho nevyplývalo, že ide o legálnu stavbu, nakoľko tento tvoril len
prílohu do stavebného konania, v ktorom je potrebné zlegalizovať stavbu postavenú, resp. upravenú v rozpore s platnými predpismi. To, či ide o legálnu alebo nelegálnu stavbu pritom je oprávnený konštatovať len príslušný stavebný úrad konkrétnej mestskej časti. Tvrdenie súdu prvej inštancie o legálnosti stavby teda nemožno považovať za preukázané. 24. Žalovaný v ďalšom namietal i rozsah vecného bremena dôvodiac, že z predložených dokumentov vyplýva, že šírka pozemkov neumožňuje prejazd osobných motorových vozidiel. Podľa neho tak šírka, ako ani technické parametre pozemkov neumožňujú využitie navrhované žalobcami, čo deklaroval i ich právny zástupca vo vyjadrení zo dňa 29.09.2024, v ktorom potvrdil snahu o odkúpenie časti pozemkov od susedov žalobcov za účelom, aby cesta splnila štandardy prístupovej cesty pre osobné motorové vozidlá. Konajúci súd nezistil skutkový stav týkajúci sa šírky sporných pozemkov, či je cez nich možný prejazd osobnými motorovými vozidlami, keď sa stotožnil s klamlivými tvrdeniami žalobcov, že dĺžka 2 metre je na prejazd postačujúca; predmetný rozmer je pritom v najširšom bode pozemkov, v najužšom bode majú pozemky necelý 1 meter. 25. A napokon, žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého do konania nepredložil súkromný znalecký posudok. So zreteľom na ustanovenie § 185 C.s.p. mal za to, že pokiaľ žiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ak existovali pochybnosti o stanovení výšky odmeny, resp. ohľadne nej existoval rozpor, mohol konajúci súd i sám nariadiť také dokazovanie. Konajúci súd totiž nemôže nahradiť názor znalca vlastným, a sám vykonať výpočet hodnoty vecného bremena. 26. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvali na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach a predložených dôkazov. Podľa nich napadnutý rozsudok bol vecne správny, náležite odôvodnený, pričom vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný, ktorý mal počas konania dostatok priestoru na uplatnenie procesných práv, nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz na podporu svojich tvrdení, ktoré vyvrátili výpoveďami a listinnými dôkazmi. 27. Súd prvej inštancie opakovane upozornil žalovaného na koncentračnú zásadu a tento až do skončenia konania nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ani ďalšie vyjadrenia. Konajúci súd správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a na ich základe čiastočne vyhovel žalobe, riadne odôvodňujúc svoje rozhodnutie. Žalobcovia hodnotili konanie žalovaného ako obštrukčné, smerujúce k znemožneniu prístupu k ich nehnuteľnosti v záhradkárskej lokalite. Ozrejmili, že výpis z LV č. XXX v k. ú. G. J. bol súčasťou žaloby a preukazoval existenciu stavby so súpisným č. XXXXX. Ich pôvodná chatka bola postavená v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase výstavby, bola riadne skolaudovaná ako záhradná chatka o rozlohe 25 m2; následná prístavba z roku 2002 bola dočasne povolená na užívanie a mala byť skolaudovaná v roku 2005 na dobu neurčitú. Následne si dali vypracovať GP č. 17/2024, ktorý zameral reálny stav prestavanej chatky s výmerou 40 m2, a to na účely konania o povolenie užívania prestavanej stavby, vedené stavebným úradom MČ J. - G. J. pod č. j. SÚ/1705/14204/2024/ KuR. Poukázali aj na záväzné stanovisko Hlavného mesta, podľa ktorého chatka nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využitia územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie v tom čase. 28. Podľa žalobcov žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho právoplatného stavebného povolenia na vedenie inžinierskych sietí cez sporné pozemky; napokon, ani v prípade budúcej realizácie sietí by vecné bremeno zriadené v ich prospech nepredstavovalo prekážku. Taktiež namietali, že žalovaný nikdy neprejavil záujem o uzavretie dohody ohľadom prechodu a prejazdu cez sporné pozemky, čo podľa žalobcov konajúci súd správne vyhodnotil tak, že o takú dohodu nemá záujem. Podľa ich mienky nemali inú možnosť, ako sa domáhať svojho práva súdnou cestou. Žalobcovia tiež poukázali na fotodokumentáciu dokazujúcu, že žalovaný počas trvania sporu zabarikádoval prechod cez pozemky hnuteľnými vecami, pričom ich odstránil až po vykonaní dokazovania. Tvrdenia žalovaného, podľa ktorých o existencii zátarasov nevedel, sú nelogické vzhľadom na súčasnú prípravu podkladov pre stavebné konanie ohľadne uloženia inžinierskych sietí. 29. Žalobcovia zastávali názor, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby ich žalobe konajúci súd vyhovel. Na uvedené pritom nemala vplyv mylná interpretácia ich vyjadrení zo strany žalovaného ohľadne záujmu na rozšírení prístupovej cesty; vlastníci záhrad sú pripravení zmenšiť svoje pozemky za
účelom jej rozšírenia. V tejto súvislosti podotkli, že súd prvej inštancie opakovane vyzýval žalovaného na predloženie znaleckého posudku týkajúceho sa šírky prístupovej cesty, ktorý žalovaný do skončenia dokazovania nepredložil. Poukázali na normy STN 73 6110 a STN 73 6101, ktoré určujú minimálnu šírku jazdného pruhu 2 metre. Uviedli, že cesta je spôsobilá aj pre prejazd osobných motorových vozidiel, k čomu predložili technické špecifikácie vozidiel zn. Š. Q. a zn. Š. D.. Napokon, aj žalovaný sám predložil dôkaz potvrdzujúci, že šírka prístupovej cesty predstavuje 2 metre. Žalobcovia sa stotožnili so záverom konajúceho súdu, že žalovaný, napriek opakovaným výzvam, nepredložil dôkaz o výške jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena. Vo vzťahu k jej ustáleniu síce očakávali nižšiu odplatu, avšak rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektovali. V závere navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov konania v plnom rozsahu. 30. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného podľa § 385 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní konanom dňa 26.02.2026, na ktorom zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to GP č. 11/2019, fotografiami č. 1, 2, 4 vo vyjadrení žalobcov zo dňa 01.03.2022, fotografiami na č. l. 367 vo vyjadrení žalovaného zo dňa 15.03.2022, vyjadrením W.. L. (autorizovaného inžiniera) zo dňa 16.04.2024, kópiou katastrálnej mapy k LV č. XXX, k. ú. G. J., fotografiou vstupu na pozemky žalovaného zo X. A. E. J., vyjadrením Distribúcie SPP, a.s. k žiadosti o stanovisko zo dňa 16.07.2021, vyjadrením BVS, a.s. zo dňa 19.08.2021, listom OZ Závodná, stanoviskom Hlavného mesta, technickými údajmi motorových vozidiel (č. l. 571-573) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 31. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 32. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe na obsah odvolania žalovaného súd prvej inštancie v ňom rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, citoval ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i patrične vysvetlil. Konajúci súd objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcov za čiastočne dôvodnú, pričom v rozsahu potrebnom sa zaoberal i pre vec rozhodujúcimi námietkami žalovaného; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, keď tieto boli spôsobilé podrobiť ich odvolaciemu prieskumu. 33. Pokiaľ žalovaný konajúcemu súdu vytýkal, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal priebehom stavebného konania o uloženie inžinierskych sietí, o čom predložil dokumentáciu, odvolací súd, po oboznámení sa s jej obsahom, udáva, že z nej vyplýva súhlas Distribúcie SPP, a.s. s realizáciou stavby - plynofikácia - odberné plynové zariadenie, a teda súhlas s tým, aby sa uskutočnilo napojenie na existujúci plynovod pripojený už k distribučnej sieti, ktorý sa nachádza i pod pozemkami parcela č. XXXX/X S. Č.. XXXX/X, keď uzáver plynu, regulátor tlaku plynu a meradlo sa má uložiť do existujúcej skrinky DRZ na hranicu verejne prístupného a súkromného pozemku tak, aby boli prístupné z verejného priestranstva. Pokiaľ ide o pripojenie na vodovod a kanalizáciu, v zmysle vyjadrenia BVS, a.s. zo dňa 19.08.2021 je zrejmé, že bolo navrhnuté na už existujúcu vodovodnú prípojku v existujúcej vodomernej šachte, nachádzajúcej sa v blízkosti vstupnej bránky smerom od X. A.; vodovodná prípojka mala byť pritom len zrekonštruovaná. Odvolaciemu súdu nie je z opravného prostriedku žalovaného zrejmé, aký vplyv mali mať uvedené dokumenty, na ktoré žalovaný poukazoval, na žalobcami navrhované zriadenie vecného bremena na pozemkoch parcela č. XXXX/X S. Č.. XXXX/X, keď žalovaný ani netvrdil, že by tieto mali jeho zriadeniu nejakým, resp. akýmkoľvek spôsobom brániť. 34. V ďalšom treba prisvedčiť správnosti argumentácie žalovaného ohľadne špecifikovaných podmienok potrebných na zriadenie práva cesty, medzi ktoré nepochybne patria a) vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. 35. Zriadenie práva vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je nepochybne výnimočným riešením, pričom pri jeho zriadení je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej a v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Podľa konštantnej judikatúry vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká v prospech vlastníka stavby, za predpokladu,
že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka nie je splnená v prípade, ak vlastník pozemku, ktorým je v danom prípade žalovaný, ponúkne vlastníkovi stavby, teda žalobcom, prevod pozemku alebo jeho časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty za tržnú cenu (k tomu aj R 51/2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1897/2004, sp. zn. 22Cdo 2854/2010). Za osobu s ponukovou povinnosťou označuje súdna judikatúra primárne vlastníka zaťaženého pozemku, ktorý je v tomto smere oprávnený určiť aj požadovanú výšku odplaty, či už za pozemok, v prípade návrhu na jeho odkúpenie alebo za vecné bremeno, ak ho navrhuje zriadiť titulom obligačnej zmluvy. 36. I keď žalovaný v priebehu celého konania deklaroval prístupnosť na iné možné riešenie zabezpečenia dosahu žalobcov k stavbe chatky, nikdy nešpecifikoval konkrétne podmienky a požiadavky, nepredložil v tomto smere žiaden návrh, pričom ani neozrejmil formu realizácie prípadného návrhu, t. j. či už kúpnou zmluvou, na základe dohody o zriadení vecného práva alebo inej dohody, v rámci ktorých by špecifikoval i požiadavku na odplatu, ktorá by mala byť primeraná, resp. obvyklá (trhová); nebolo potom preukázané, že by taký jeho návrh žalobcovia odmietli. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ by žalovaný predložil aspoň neperfektný návrh v tomto smere i v rámci súdneho konania, dala by sa jeho prípadná konkretizácia vyriešiť v jeho priebehu. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na vyjadrenie pôvodného žalovaného v 1. rade (I. V.), ktorý uviedol, že ponúkal záhradkárom, vrátane žalobcov, pozemok parcela č. XXXX/X na predaj, neozrejmil podmienky tohto návrhu, a preto nie je možné ani posúdiť, či navrhoval primeranú odplatu. Konkrétny návrh na vyriešenie prístupu žalobcov k stavbe napokon nevyplýval ani z odpovede žalovaného na list K.. O. zo dňa 11.04.2017. Žalobcovia síce rovnako nepredostreli žiaden návrh dohody na usporiadanie vzťahov k pozemkom pred podaním žaloby, avšak uvedené možno vnímať tak, že neexistuje iná konkrétne špecifikovaná forma návrhu na legálne zabezpečenie ich prístupu k stavbe ako je požiadavka uvedená v žalobe v tomto konaní. 37. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žalobcom nikdy nebránil v užívaní svojich pozemkov na účely prístupu k chatke, a teda nezadal žiadnu príčinu na ich znepokojenie alebo právnu neistotu, odvolací súd udáva, že táto okolnosť sama o sebe nevylučuje možnosť postupu súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak totiž vlastník pozemku trpí prechádzanie cez jeho pozemok, dokonca, ak aj udelí taký prostý súhlas, ktorý však môže kedykoľvek odvolať, nemožno z toho automaticky dovodiť, že pre vlastníka stavby je tým zaistený prístup k jeho stavbe; aj v takom prípade možno zriadiť právo nevyhnutnej cesty, inak by totiž vlastník stavby bol v neistote ohľadne prístupu, ktorý by mohol vlastník pozemku kedykoľvek znemožniť práve tým, že by svoj súhlas zmenil a odvolal ho (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2854/2010). 38. Odvolací súd musel súhlasiť so žalovaným v tom, že zriadiť vecné bremeno práva cesty možno len k stavbe, ktorá nie je nepovolená, dočasná a provizórna. Žalovaný v konaní však nepredložil a z obsahu súdneho spisu ani nevyplýva existencia rozhodnutia podporujúca jeho tvrdenie, že by v prípade záhradnej chatky žalobcov išlo v celom rozsahu o stavbu nelegálnu, tak ako konštatoval i súd prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobcovia uviedli skutkové tvrdenie, podľa ktorého chatka o rozmere 25 m2 bola riadne skolaudovaná, t. j. disponovali k nej kolaudačným rozhodnutím; napokon, inak by k nej neexistovalo ani súpisné číslo, ktoré sa prideľovalo štandardne až po kolaudácii stavby. Žalovaný nesporoval uvedené skutkové tvrdenie žalobcov, ani tvrdenie, že v roku 2002 realizovali prístavbu k pôvodnej chatke a práve k tejto sa vzťahovalo i rozhodnutie o jej kolaudácii a dočasnom užívaní do konca roka 2004. Konajúci súd preto z týchto nesporných skutočností vychádzal, bez potreby ich ďalej dokazovať (§ 186 ods. 2 C.s.p.). Tvrdenia prednesené žalobcami napokon vyplynuli i zo stanoviska Hlavného mesta, s ktorého obsahom sa odvolací súd oboznámil na odvolacom pojednávaní. Vychádzajúc z jeho obsahu je nepochybné, že stavba žalobcov nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využitia územia podľa územnoplánovacej dokumentácie, ktorá platila v čase od 01.01.1990. Zároveň z nej vyplýva, že fotodokumentácia predložená Hlavnému mestu obsahovala údaje o stavbe, keď išlo o objekt záhradnej chaty s časom realizácie pred rokom 2007; chata bola kolaudačným rozhodnutím zo dňa 12.06.2002 povolená na užívanie do doby dočasnej do 31.12.2004. 39. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný namietal, že navrhoval výsluch žalobkyne v 1. rade a konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia neozrejmil dôvody, pre ktoré ho nerealizoval, odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 C.s.p. dopĺňa, že tým, že žalobcovia ozrejmili rozhodujúce skutočnosti ohľadne pôvodnej stavby záhradnej chatky, ako aj jej prístavby, ktoré žalovaný nespochybnil, a konajúci súd z nich vychádzal,
nebolo účelné, ani hospodárne vykonať výsluch žalobkyne v 1. rade, ktorý žalovaný navrhol práve za týmto účelom. Možno pritom súhlasiť so žalovaným, že konajúci súd zľahka dezinterpretoval závery stanoviska Hlavného mesta, keď z neho vyplýva, že stavba nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, čo však nevypovedá nič o (ne)oprávnenosti jej užívania z hľadiska stavebného zákona. Uvedené však rovnako neznamená nelegálnosť celej chatky ako v závere konštatoval i súd prvej inštancie. 40. Žalovaný v ďalšom namietal rozsah vecného bremena dôvodiac, že z predložených dokumentov vyplýva, že šírka pozemkov neumožňuje ich prejazd osobnými motorovými vozidlami. 41. Je nepochybné, že vecné bremeno predstavuje obmedzenie práv vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, ak je zriadené podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je potom potrebné dbať na to, aby pri dosahovaní jeho účelu, obmedzovalo vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti len v nevyhnutnej miere. Podľa zásady od väčšieho k menšiemu, nie je vylúčené, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, iba zriadenie vecného bremena po priľahlom pozemku spočívajúceho v práve prechodu peši, a teda nie v práve prejazdu motorovým vozidlom; k takej situácii pôjde v prípade, keď podľa zistenia má vlastník stavby zabezpečený príjazd motorovým vozidlom ku hranici zaťaženého pozemku, pričom krátka, niekoľkometrová vzdialenosť od tejto hranice ku vchodu stavby nevybočuje od obvyklej vzdialenosti stavieb od miesta príjazdu k nim (k tomu i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2667/2004, sp. zn. 22 Cdo 1432/2007, sp. zn. 22 Cdo 2304/2012). Súdna prax v Českej republike pritom toleruje vzdialenosti od hranice zaťaženého pozemku k stavbe v dĺžke aj 55 m, pričom zohľadňuje i iné do úvahy prichádzajúce individuálne okolnosti, pri posúdení ktorých možno dospieť k záveru o potrebe zaistenia miernejšieho opatrenia na zabezpečenie prístupu vlastníka k stavbe (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 4015/2016). Čisto peší prístup súdy pritom pripúšťajú najmä, ak prejazd vozidlami nie je objektívne možný alebo bezpečný, pričom práve prístup chôdzou považujú za postačujúci na minimálne užívanie stavby. Nie je totiž právom vlastníka stavby mať za každých okolností zabezpečený prístup automobilom až ku vchodu stavby. 42. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami (č. l. 348, 349), ako i žalovaným (č. l. 367, 502), ktorej dokazovanie zopakoval odvolací súd na odvolacom pojednávaní, je zjavné, že motorové vozidlá záhradkárov sa nachádzali a parkovali pred vstupom do záhradkárskej oblasti, a teda nevykonával sa nimi prejazd cez pozemky žalovaného; napokon, ako vyplýva i z vyjadrenia autorizovaného inžiniera W.. L. zo dňa 16.04.2024, s ktorým sa odvolací súd oboznámil, je zjavné, že ide o úzky pás chodníka v celkovej šírke 1,99 m, čo medzi stranami nebolo sporné, cez ktorý je technicky nemožný vstup a prejazd osobnými motorovými vozidlami. Tento vstup mali žalobcovia, ako členovia M. X., pritom evidentne záujem zväčšiť na prejazdnú uličku v šírke 3 m, tak aby docielili získanie plochy pre bezpečný prejazd motorovými vozidlami. K uvedenému smeroval i list OZ X. (č. l. 511) na odkúpenie pozemku parcela č. XXXX a č. XXXX v rozsahu á 50 cm po celej dĺžke uličky na parcele č. XXXX/X, ktorého dokazovanie vykonal odvolací súd. I keď v tomto smere žalobcovia argumentovali a s ich argumentáciou sa stotožnil i konajúci súd, že šírka pozemku necelé 2 metre umožňuje prejazd motorovými vozidlami zn. Š. D. a zn. Š. Q., z ich technických parametrov, ktoré oboznámil odvolací súd na odvolacom pojednávaní, je síce zrejmé, že tieto dosahujú šírku 1.645 mm (1,65 m) v prípade vozidla zn. Š. Q. a šírku 1.864 mm (1,86 m) v prípade vozidla zn. Š. D., avšak je zrejmé, že uvedený číselný údaj nezohľadňuje i šírku bočných zrkadiel na oboch stranách vozidiel a napokon ani manipulačný priestor okolo vozidiel tak, aby bol zaistený bezpečný prejazd týmito vozidlami pozemkami žalovaného, čo pri ich celkovej šírke 1,99 m potom nie je dobre možné. Odvolací súd pritom prihliadol i na to, že v prípade povolenia vjazdu s osobným automobilom by pri šírke pozemku žalovaného ani nemohol byť zabezpečený prechod peši pre inú osobu, keď tomuto by bránilo práve dané vozidlo. 43. Napokon, odvolací súd v tejto súvislosti nemohol prehliadnuť i účel stavby, ku ktorej malo byť právo cesty zriadené a ktorý by mal mať väzbu práve na rozsah práva cesty (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2977/2009). V prípade chatky žalobcov išlo o stavbu využívanú na rekreačné účely, a teda táto neslúžila na každodenné a trvalé bývanie, ako je to v prípade rodinného domu; pri tomto charaktere stavby nebolo nevyhnutné mať na prístup k nej a jej užívanie zabezpečený i príjazd osobným motorovým vozidlom, naviac, pokiaľ od hranice pozemkov žalovaného s ulicou Závodná, na ktorej parkovali motorové vozidlá podľa fotodokumentácie v spise, po stavbu žalobcov bolo potrebné prejsť cca 70 m, čo vyplývalo z GP č. 11/2019 predloženého žalobcami. Napokon, žalobcovia v priebehu celého konania ani neozrejmili dôvody, pre ktoré žiadali zabezpečiť k záhradnej chatke
vjazd motorovými vozidlami, resp. žiadali umožniť prejazd týmito vozidlami cez pozemky žalovaného, nedeklarovali, či majú zabezpečený vstup motorovým vozidlom na svoj pozemok za účelom jeho parkovania; tomuto účelu nemôžu pritom slúžiť pozemky žalovaného. Vecné bremeno a zaťažený pozemok totiž nemá primárne slúžiť na parkovanie motorových vozidiel, len na jeho prejazd (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 3117/2019). 44. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd vyhodnotil za dostatočné a primerane komfortné, aby žalobcovia mali zabezpečený prístup k chatke, t. j. do vzdialenosti cca 70 m od hranice zaťaženého pozemku, len pešou schôdzou cez pozemky žalovaného, ktorú formu považoval za primeranú. Týmto sa naplní nielen účel vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, ale i právo žalovaného ako vlastníka pozemku byť týmto bremenom obmedzený čo možno najmenej, v čo najmenšom rozsahu. 45. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukazovali na STN 73 6110 a STN 73 6101 majúc za to, že šírky prístupovej cesty zodpovedajú vo všeobecnosti minimálne 2 metrom, v prvom rade hodno uviesť, že STN (normy) nie sú právnymi predpismi vyhlasovanými v Zbierke zákonov SR; preto na nich nedopadá režim „iura novit curia“ a ustanovenie § 186 ods. 1 C.s.p. vymedzujúce skutočnosti, ktoré netreba dokazovať. I v zmysle zákona č. 60/2018 Z. z. <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?k=rule&value=4799018&f=3> o technickej normalizácii, konkrétne § 3 ods. 10 tohto zákona je dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie dobrovoľné, pričom tieto normy majú len odporúčací charakter a záväzné sú len tie, pri ktorých je to výslovne uvedené. Projektovanie miestnych komunikácií, resp. diaľníc, na ktoré STN dopadajú, pritom nemá nič spoločné s riešením vecného bremena na súkromnom pozemku. 46. A napokon, pokiaľ žalovaný namietal i nesprávnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalobcov zaplatiť mu odplatu za zriadené vecné bremeno, odvolací súd udáva, že vychádzajúc z jeho odvolania žalovaný v ňom neuviedol rozhodujúcu skutkovú, ani právnu argumentáciu, ktorou by spochybnil konajúcim súdom ustálenú výšku odplaty za zriadenie vecného bremena a ani spôsob jej určenia; pri jej určení pritom konajúci súd vychádzal z rozlohy pozemkov žalovaného a ocenenia vecného bremena sumou á 7,07 eura za m2, aplikujúc analogicky znalecký posudok predložený žalobcami do konania. 47. Je zrejmé, že žalovaný v odvolaní podrobil kritike procesný postup konajúceho súdu, majúc za to, že mal sám nariadiť znalecké dokazovanie (doslovne kontrolné znalecké dokazovanie), ak boli pochybnosti ohľadne odplaty za vecné bremeno. Odhliadnuc od skutočnosti, že súčasný platný a účinný procesný kódex nepozná „kontrolné znalecké dokazovanie“, odvolací súd nemohol odvolacej argumentácii žalovaného priznať úspech. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v rámci procesnej obrany síce vyjadril nesúhlas s odplatou požadovanou žalobcami za zriadenie vecného bremena, udávajúc, že túto žalobcovia neoprávnene žiadajú zaplatiť len v rozsahu 1/18, za použitia cudzieho znaleckého posudku, a preto navrhol nariadiť znalecké dokazovanie (viď podanie zo dňa 22.12.2020 na č. l 288), avšak následne na pojednávaní dňa 17.04.2024, pri zopakovaní svojho nesúhlasu (s výškou odplaty a spôsobom jej ustálenia) deklaroval, že v tomto smere predloží súkromný znalecký posudok (viď vyjadrenie na č. l. 498); za týmto účelom mu napokon konajúci súd poskytol i lehotu 30 dní (č. l. 499). Žalovaný však v konaní súkromný znalecký posudok napokon nepredložil, pričom ani po poučení konajúceho súdu pred ukončením dokazovania nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie v tomto smere. Za tejto procesnej situácie, keď prednesením návrhu na predloženie súkromného znaleckého posudku žalovaný zmenil svoj pôvodný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania konajúcim súdom, nebolo povinnosťou prvoinštančného súdu pristúpiť ex offo k takému dokazovaniu; v rámci kontradiktórneho súdneho procesu patrí totiž dôkazná iniciatíva primárne sporovým stranám. Je pritom zrejmé, že konajúci súd nepristúpil k svojvoľnému ustáleniu odplaty za zriadenie vecného bremena, ako sa mylne snažil navodiť v odvolaní žalovaný, keď vychádzal evidentne z jej ocenenia podľa znaleckého posudku predloženého žalobcami (ZP č. 8/2016). Iné pochybenia konajúceho súdu v súvislosti s ustálením odplaty za zriadenie vecného bremena žalovaný v odvolaní výslovne nešpecifikoval a nenamietal. 48. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ktorým zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., T. Ú. G. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedeného
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu peši cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., T. Ú. G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a cez celý pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/ X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, okres Bratislava II, obec J. - m. č. G. J., T. Ú. G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti ho podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol. 49. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p a § 262 ods. 1 C.s.p. Vychádzal z toho, že žalobcovia sa v konaní domáhali zriadenia vecného bremena za účelom prístupu, a teda v prospech záhradnej chatky, ako i k pozemku parcela č. XXXX a parcela č. XXXX, ktoré malo vo väzbe na každú z nehnuteľností spočívať v práve prechodu peši a v práve prejazdu motorovými vozidlami; ich žalobná požiadavka sa teda vzťahovala k stavbe záhradnej chatky, čo predstavuje 1/3 nároku, ku pozemku parcela č. XXXX, čo predstavuje 2/3 a k pozemku parcela č. XXXX, čo je 3/3 nároku. Žalobcovia neboli úspešní so žalobou o zriadenie vecného bremena vo vzťahu k obom ich pozemkom, a teda v 2/3, pričom boli úspešní so žalobou o zriadenie vecného bremena k stavbe chatky (1/3), avšak len v časti práva spočívajúceho v prechode peši po pozemkoch žalovaného, t. j. v 1/2 z 1/3, a teda v rozsahu 1/6; žalovaný bol potom úspešný vo zvyšnej časti žaloby, t. j. v rozsahu 5/6, pričom jeho celkový procesný úspech predstavuje 4/6 (5/6-1/6), t. j. 66,66 %. Odvolací súd preto žalovanému priznal proti žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 66,66 %. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).