Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/117/2024 1222201591 24. 02. 2026 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2026:1222201591.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovaným: X/ R.. B. Y., I.. XX.X.XXXX F. X/ R.. E. Y., nar. 1.5.1971, obaja bytom Bratislava, Budovateľská 12, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. mája 2023 č. k. 9C/14/2022-257, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol žalobu, ktorou ako správca nehnuteľného majetku štátu uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov (na LV č. XXXX pre kat. územie I.) pod garážami žalovaných bez právneho dôvodu. Žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že v zmysle zák. č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu správca majetku štátu vymáha pohľadávku štátu v mene štátu (§ 2, § 3). V zákone č. 258/1993 Z. z., ktorým bol žalobca zriadený, nie je osobitná úprava o vymáhaní pohľadávok štátu, žalobca mal preto konať v mene štátu podľa § 3 ods. 2 zákona o štátnych pohľadávkach, a nie vo vlastnom mene. Obdobne podľa úpravy v zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu (§ 2 ods. 2). 3. Neprihliadol na závery dovolacieho súdu v 2Cdo/94/2002, keď uvedené rozhodnutie bolo vyhlásené ešte pred prijatím zákona o pohľadávkach štátu. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a pre nesprávne právne posúdenie veci žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Domnieval sa, že súd prvej inštancie na činnosť žalobcu nesprávne aplikoval zákon o správe majetku štátu, keďže tento sa nedotýka podnikateľských subjektov, ktorým žalobca v zmysle zákona 258/1993 Z. z. nepochybne je. Z tohto zákona nevyplýva povinnosť žalobcu konať pred súdmi v mene štátu, žalobca je preto oprávnený konať vo vlastnom mene. Tvrdil, že bezdôvodné obohatenie sa získalo na jeho úkor ako správcu nehnuteľnosti, a nie na úkor Slovenskej republiky ako jej vlastníka, keďže v prípade uzavretia nájomnej zmluvy by nájomné bolo príjmom žalobcu. Neuzatvorenie nájomnej zmluvy nespôsobuje zánik povinnosti žalobcu tento majetok spravovať, odvádzať z neho dane apod. Poukázal tiež na a závery dovolacieho súdu v 2 Cdo 94/2002.
5. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 7. Žalobca ako správca pozemkov vo vlastníctve štátu (zapísaných na LV č. 3883 pre kat. územie Nivy) v spore uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia za ich užívanie žalovanými bez právneho dôvodu pre neuzavretie nájomnej zmluvy. Ide o pozemky zastavané garážami v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. 8. Súd prvej inštancie záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyvodil zo v spore správne aplikovaného zákona o pohľadávkach štátu (zák. č. 374/2014 Z. z.), do vecnej pôsobnosti ktorého i patria pohľadávky, ktoré vznikli zo zákona. Takýto charakter má nepochybne i pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ). 9. Za správcu, ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu, sa považuje správca, ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí (§ 3 ods. 3 písm. c). 10. V danom spore je tiež daná osobná pôsobnosť zákona o pohľadávkach štátu. Žalobcu je potrebné považovať za správcu pohľadávky štátu, pretože v spore uplatnená peňažná pohľadávka súvisí s majetkom štátu, ktorého správu žalobca vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o pohľadávkach štátu v poznámke 7 odkazuje na zákon o správe majetku štátu. 11. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) za správcu majetku štátu sa považuje tiež právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu. Žalobca je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 258/1993 Z. z., (nie je napr. štátnym podnikom alebo obchodnou spoločnosťou), súčasne mu bol do správy zákonom zverený majetok štátu (§ 10 ods. 1, čl. 1 zák. č. 258/1993 Z. z. v znení 259/2001 Z. z.). Je splnená tiež podmienka podľa § 1 ods. 1 zákona o správe majetku štátu, t. j. majetok štátu vo verejnoprospešnej sfére, keď žalobca poskytuje výkony vo verejnom záujme (§ 20 zák. č. 258/1993 Z. z.). Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, zákon č. 258/1993 Z. z. bližšie ani neupravuje konanie žalobcu ako správcu majetku štátu, táto úprava napokon z vyššie uvedených dôvodov ani nie je potrebná. Postup žalobcu pri správe majetku štátu je determinovaný zákonom o správe majetku štátu. 12. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že z poznámky 16a ku ustanoveniu § 9 zákona o správe majetku štátu vyplýva, že na žalobcu sa zákon o správe majetku štátu nevzťahuje. Zákon č. 258/1993 o Železniciach SR totiž neobsahuje žiadnu právnu úpravu v celkom zásadnej a základnej otázke konania správcu pred súdmi a inými orgánmi, obdobnú úprave v ustanoveniach § 3 ods. 2 zákona o pohľadávkach štátu a § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu. 13. Na žalobcu je preto potrebné hľadieť ako na správcu majetku štátu v zmysle zákona o správe majetku štátu, v dôsledku čoho je tiež správcom pohľadávky štátu podľa § 3 ods. 1 zákona o pohľadávkach štátu. 14. S ohľadom na správnosť záverov súdu prvej inštancie o vecnej i osobnej pôsobnosti zákona o pohľadávkach štátu, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca je povinný pohľadávku štátu, vzniknutú zo zákona, ktorá súvisí s majetkom štátu, ktorý žalobca spravuje, vymáhať v mene štátu podľa § 3 ods. 2 tohto zákona, a nie vo vlastnom mene. Obdobne, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia v opačnom procesnom postavení žalobcu, 1 Cdo/241/2018. 16. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie 2 Cdo 94/2002, z jeho odôvodnenia v texte odvolania vyplýva, že dovolací súd už pred prijatím zákona o pohľadávkach štátu považoval bezdôvodné obohatenie za priamu pohľadávku štátu, ktorej správu vykonáva správca v mene štátu, a nie vo vlastnom mene. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
18. V odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže im nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).