Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/105/2025 1305208611 29. 05. 2026 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2026:1305208611.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: P. A., Z.. X.XX.XXXX, H. XXXX/X, X., zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bašistom, Štefánikova 8, Poprad, proti žalovaným: 1/ J. V., Z.. X.X.XXXX, Č.. X. XXX/XX, B., 2/ F.. P. V., Z.. X.X.XXXX, Č.. X.T. XXX/XX, B., zastúpeným advokátom JUDr. Pavlom Pospechom, Tabaková 2, Bernolákovo, o vrátenie daru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-12C/122/2005-583, zo dňa 17.1.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako aj v napadnutom výroku zrušujúcom uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B3-12C/122/2005-110, zo dňa 4.8.2010 p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.), návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 20.10.2022 zamietol (výrok III.) a zrušil uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B3-12C/122/2005-110, zo dňa 4.8.2010 (výrok IV.). V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2005 sa žalobca domáhal vrátenia daru, a to nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: B. D., obec: B. - Z. F., katastrálne územie: Z. F.: trojizbového bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné č. XXX, vchod Č.. X. XX, ležiaceho na pozemku parcela registra „. evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXXXX/X o výmere 289 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcela registra „.“. evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXXXX/X o výmere 291 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXXX na pozemkoch zapísaných na parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXXXX/X o výmere 119 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXXXX/X o výmere 289 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape parcela č. XXXXX/X o výmere 291 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „dar“ alebo „nehnuteľnosti“ alebo „predmet darovania“), pričom uznesením zo dňa 4.8.2010 zakázal žalovaným 1/ a 2/ nakladať s darom. 2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca s manželkou darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 10.11.2000 darovali žalovaným dar, pričom zároveň bolo k tomuto daru v
prospech pôvodného žalobcu a jeho manželky zriadené právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva k daru v prospech žalovaných bol povolený dňa 3.6.2001. Pôvodný žalobca dňa 2.1.2003 zriadil vkladné knižky, pričom dňa 10.1.2003 uzatvoril so žalovanou 2/ zmluvu o pristúpení ku zmluve o vklade, ktorej účelom bolo zverenie práva dispozície s vkladmi žalovaným v prípade potreby pôvodného žalobcu a jeho manželky. Žalobca uviedol, že žalovaní bez vedomia pôvodného žalobcu dňa 13.11.2003 z vkladných knižiek vybrali všetky peňažné prostriedky v sume 969.313,30 Sk a použili ich pre vlastnú potrebu. Následne žalovaní v liste zo dňa 4.9.2004 uviedli, že vkladné knižky im na Vianoce 2002 žalobca s manželkou darovali, čo však pôvodný žalobca nepovažoval za pravdivé, keďže žalovaným bola zverená len dispozícia a aj to len v prípade potreby pôvodného žalobcu a jeho manželky. Uvedené pôvodný žalobca považoval za dôvod pre vrátenie predmetného daru. Uviedol, že dňa 21.3.2005 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery, pričom dňa 26.5.2005 bolo vznesené obvinenie voči žalovanej 2/ a dňa 15.8.2007 bola voči žalovanej 2/ podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava I na tom skutkovom základe, že si prisvojila finančné prostriedky z vkladov (v sume 969.313,30 Sk) bez súhlasu a vedomia žalobcu a tie použila pre vlastnú potrebu. Žalovaná 2/ bola v trestnej veci právoplatne odsúdená. Žalobca uviedol, že žalovaný 1/ vedel o spáchaní trestného činu žalovanou 2/ voči pôvodnému žalobcovi, skutok neprekazil, neoznámil ho orgánom činným v trestnom konaní, tento skutok kryl, tvrdil, že finančná čiastka bola darovaná a taktiež aj on použil finančné prostriedky na kúpu záhrady do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a teda jeho konanie hrubo porušovalo dobré mravy. Pôvodný žalobca tvrdil, že po úmrtí jeho manželky (dňa 7.4.2003) mu žalovaní poskytovali pomoc neochotne, umiestnili ho do jednej izby, v prípade návštevy nemal možnosť sa po byte pohybovať, pričom po odsťahovaní pôvodného žalobcu do Popradu jeho veci z izby vysťahovali a umiestnili do garáže. Pôvodný žalobca dňa 29.9.2004 pred notárkou T. X. spísal zápisnicu o vyhlásení domáhania sa vrátenia daru. Poukázal na to, že bez vedomia pôvodného žalobcu žalovaná 2/ dňa 18.3.2003 zrušila a vybrala hotovosť v sume cca 70.000 Sk z jeho účtu vedeného vo V., T..Q.. čo taktiež považoval za dôvod pre vrátenie daru. Uviedol, že vkladné knižky žalovanej 1/ nedaroval, umožnil jej s nimi síce disponovať, avšak to neznamenalo, že si mohla vklady ponechať. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 16.2.2011 pozbavil pôvodného žalobcu spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, pričom mu zároveň ustanovil opatrovníka, ktorým bol žalobca, pričom zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v tomto konaní podľa žalobcu vyplývalo, že v roku 2004 boli mentálne funkcie pôvodného žalobcu primerané veku. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že pôvodný žalobca (T. F. - pozn. odvolacieho súdu) s manželkou (U. F. - pozn. odvolacieho súdu) a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 20.11.2000 v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností pôvodným žalobcom a jeho manželkou ako darcami žalovaným ako obdarovaným (každému vo výške podielu 1/2), ako aj zriadenie vecného bremena v prospech pôvodného žalobcu a jeho manželky spočívajúce v práve doživotného užívania predmetu darovania. Na základe tejto zmluvy sa žalovaní stali podielovými spoluvlastníkmi predmetu darovania o veľkosti podielov 1/2 každý. 4. Pôvodný žalobca a Slovenská Q., T..Q.. (ďalej tiež „banka“) uzatvorili dňa 2.1.2003 dve zmluvy o vklade, na základe ktorých banka prijala vklady od pôvodného žalobcu a vystavila mu vkladové knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX T. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. K obom zmluvám o vklade pristúpila žalovaná 2/ a to na základe zmlúv o pristúpení ku zmluve o vklade uzatvorených dňa 10.1.2003. Zo zmlúv o pristúpení vyplynulo, že žalovaná 2/, označená ako pristupujúci majiteľ vkladových knižiek, pristúpila ku všetkým právam a povinnostiam zo zmlúv o vklade, s čím banka a pôvodný žalobca súhlasili, pričom z právnych úkonov týkajúcich sa zmlúv o vklade boli pôvodný žalobca a žalovaná 2/ oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie dodal, že nesporným bolo, že žalovaná 2/ dňa 23.11.2003 vybrala finančné prostriedky z vkladných knižiek v celkovej sume 969.313,30 Sk a predmetné zmluvy o vklade zrušila. Z dokazovania vyplynulo, že manželka pôvodného žalobcu bola taktiež majiteľkou účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného u V., T..Q.., ku ktorému patrilo právo samostatnej dispozície tak manželke pôvodného žalobcu, ako aj pôvodnému žalobcovi a žalovanej 2/. Účet bol na základe žiadosti žalovanej 2/ zo dňa 18.3.2003 zrušený. Dňa 30.9.2005 žiadal pôvodný žalobca oznámenie kto zrušil účet a vybral z neho peniaze, na základe čoho V., T..Q.. dňa 23.11.2005 oznámila, že žalovaná 2/ bola oprávnená disponovať s účtom samostatne. 5. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že pôvodný žalobca bol v dňoch 18.3.2003 až 4.4.2003 hospitalizovaný, pričom v rámci diagnózy mal uvedenú aj nešpecifickú organickú poruchu osobnosti. Manželka
pôvodného žalobcu dňa 7.4.2003 zomrela, pričom medzi aktíva dedičstva patrili len vkladná knižka č. XXXXXXXXXX R. V.B., T..Q.., na ktorej bolo 667,17 USD a vkladná knižka č. XXXXXXXXXX u Q. A. B. T..Q.., na ktorej bolo 24.438,01 Sk. Jediným dedičom bol pôvodný žalobca. Následne pôvodný žalobca uzatvoril s V., T..Q.. zmluvu o vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. 6. Žalovaní sa po smrti manželky pôvodného žalobcu nasťahovali do predmetu darovania. Z čestného vyhlásenia F. F. vyplynulo, že žalovaných v predmete darovania navštívil viackrát v období od apríla až septembra 2003, ako aj opakovane v roku 2004, pričom v prázdninovom období boli s pôvodným žalobcom spoločne na chate, ktorú vlastnila rodina žalovaných. V danom čase žalovaná 2/ požiadala F. F. o pomoc pri ošetrovaní pôvodného žalobcu, keďže ten mal dekubity na pätách. Počas návštev F. F. obýval pôvodný žalobca jednu izbu v predmete darovania, mal v nej čisto, upratané, pričom počas komunikácie s F. F. (F. - pozn. odvolacieho súdu) vyjadril pôvodný žalobca radosť a spokojnosť so starostlivosťou žalovanej 2/. Podľa čestného prehlásenia M. U. menovaná často vídala žalovaných na spoločnej prechádzke s pôvodným žalobcom, pomáhali mu pri chôdzi, vyjsť po schodoch, pričom ich vzájomná komunikácia bola vždy kľudná a srdečná, nikdy nepočula hádky a nespozorovala ani žiadne konflikty medzi nimi. Uviedla, že pôvodný žalobca mal pozitívny vzťah aj s dcérou žalovaných, pričom opakovane stretla žalovaných aj keď išli za pôvodným žalobcom do nemocnice na návštevu. 7. Z čestného prehlásenia T. V. (matky žalovaného 1/) vyplynulo, že zdravotný stav pôvodného žalobcu a jeho manželky sa zhoršil v roku 2002, na základe čoho sa žalovaní v júli 2002 presťahovali k T. V., keďže to mali bližšie k pôvodnému žalobcovi a jeho manželke. Uviedla, že žalovaní nosili každý deň z vývarovne pôvodnému žalobcovi a jeho manželke obedy, cez soboty a nedele im nakupovali, upratovali, prali prádlo, žehlili, vybavovali lieky. Zároveň s nimi chodili na pohotovosť a odborné vyšetrenia. Keď sa manželke pôvodného žalobcu zhoršil zdravotný stav, žalovaná 2/ vybavovala odborné vyšetrenia pred prijatím do nemocnice. Uviedla, že na každé sviatky pozývali pôvodného žalobcu a jeho manželku k nim domov, oslavovali narodeniny a meniny. Žalovaná 2/ vykonávala veľké upratovanie v predmete darovania viackrát do roka. Uviedla, že pred smrťou manželky pôvodného žalobcu bol jeho zdravotný stav veľmi vážny, mal vodu v pľúcach, ťažko dýchal. Keď manželka pôvodného žalobcu zomrela, žalovaní zabezpečovali všetko okolo jej pohrebu. Po jej pohrebe sa žalovaní na základe prosby pôvodného žalobcu presťahovali do predmetu darovania, keďže on nebol schopný sa sám o seba postarať a potreboval neustálu opateru, mal hnisavé rany, neustále padal a aj malá vzdialenosť mu robila problémy. Dodala, že pôvodný žalobca vždy poznamenal, ako je dobre, že sú žalovaní nablízku, pričom nikdy sa o nich zle nevyjadroval. Videla tiež ako žalovaný 1/ sprchoval pôvodného žalobcu, žalovaná 2/ mu ošetrovala nohy, natierala olejom a strihala nechty. Často ich stretávala na ihrisku pred bytovkou, kde pôvodný žalobca zvykol sedávať na lavičke. Uviedla, že jeho fyzický a psychický stav sa v dôsledku dobrej opatery žalovaných výrazne zlepšil. Aj po smrti jeho manželky oslavovali spoločne narodeniny pôvodného žalobcu, Vianoce aj Veľkú noc. Dcéra žalovaných mala pôvodného žalobcu veľmi rada, chodila ho ráno budiť, spolu sedávali na jeho posteli a spolu sa aj hrali. Keď pôvodný žalobca oslavoval 87 narodeniny (dňa 25.7.2004) boli ho navštíviť, pričom ostala prekvapená, lebo pôvodný žalobca odchádzal do Popradu. Doplnila, že mal slzy v očiach, neustále objímal žalovanú 2/ a aj dcéru žalovaných. Žalovaná 2/ mala tiež slzy v očiach, pričom viackrát sa pôvodného žalobcu spýtala, či si odchod dobre rozmyslel. Keď odchádzal zdôraznil, aby z jeho izby spravili detskú izbu pre dcéru žalovaných. Z výsluchu žalovanej 2/ a žalobcu vyplynulo, že začiatkom júla 2004 išiel pôvodný žalobca do Popradu k žalobcovi na tri týždne. Následne ho žalobca vzal späť do Bratislavy, ale len z dôvodu, aby si pobalil veci a odišli späť do Popradu, kde pôvodný žalobca zostal žiť. 8. Pôvodný žalobca notárskou zápisnicou spísanou dňa 29.9.2004 na Notárskom úrade T. X. vyzval žalovaných na vrátenie predmetu darovania. Vo výzve na vrátenie daru pôvodný žalobca konštatoval, že darovaciu zmluvu s manželkou uzatvorili slobodne bez akéhokoľvek donútenia s tým, že ako bezdetní manželia si chceli zabezpečiť pre prípad choroby a zhoršenia zdravotného stavu starostlivosť a opateru v nevyhnutnej potrebe, čo očakávali od žalovaných i s prihliadnutím na ich príbuzenský vzťah (z darovacej zmluvy vyplynulo, že pôvodný žalobca bol brat starej mamy žalovanej 2/). Pôvodný žalobca ďalej konštatoval, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy boli medzi zmluvnými stranami veľmi dobré vzťahy, a to až také dobré, že s manželkou zverili žalovaným do úschovy ich vkladné knižky, na ktorých mali uložené celoživotné úspory tak, že im dali právo dispozície s nimi, a to na základe pokynov pôvodného žalobcu s manželkou a pre prípad potreby. Uviedol, že dobré vzťahy medzi zmluvnými stranami pokračovali aj po uzatvorení darovacej zmluvy. K zhoršeniu vzťahov došlo až po smrti jeho manželky (dňa 7.4.2003), kedy sa žalovaní nasťahovali do predmetu darovania. Ďalej uviedol, že po
smrti manželky bol hospitalizovaný, pričom po prepustení si jeho zdravotný stav vyžadoval pomoc pri vykonávaní hygieny, zabezpečovaní stravy, návštevy lekára a zabezpečovaní liekov, čo automaticky očakával od žalovaných ako samozrejmosť. Pôvodný žalobca uviedol, že táto pomoc bola žalovanými poskytovaná neochotne a len v nevyhnutnej miere, pričom ho umiestnili v jednej izbe a v prípade návštevy nemal možnosť sa voľne pohybovať po byte. Často zostával doma sám a bol odkázaný na seba, resp. pomoc iných ľudí. Uviedol, že v roku 2004 sa rozhodol, že požiada o umiestnenie v domove opatrovateľskej služby, avšak v priebehu roka 2004, po návšteve príbuzných v Poprade, sa rozhodol presťahovať k príbuzným jeho manželky do Popradu, kde ho prijali vo svojom dome a kde mu zabezpečovali všetky potreby, starostlivosť a opateru. Uviedol, že zistil, že úspory, ktoré mal uložené v peňažných ústavoch, a ktoré mali byť použité pre jeho potreby v starobe, žalovaní z vkladných knižiek vybrali, a to ešte koncom roka 2003, kedy vklady zrušili bez toho, aby ho o tom upovedomili. Konštatoval, že mali ústne dohodnuté, že ak z jeho finančných prostriedkov po jeho smrti zostane, tieto si môžu žalovaní ponechať. Uvedené však považoval za hrubé porušenie dobrých mravov. Taktiež konštatoval, že po jeho príchode do predmetu darovania zistil, že veci z jeho izby žalovaní vysťahovali a umiestnili do garáže bez jeho opýtania. 9. Žalovaní listom zo dňa 10.11.2004, odmietli pôvodnému žalobcovi vrátiť predmet darovania, keďže mali za to, že z ich strany nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by podľa § 630 Občianskeho zákonníka zakladalo právo na vrátenie daru. Zároveň konštatovali, že vo výzve na vrátenie daru neboli pravdivo opísané skutočnosti. Pôvodný žalobca v liste zo dňa 30.11.2004 pripustil, že žalovaným poskytol nemalý obnos peňazí na kúpu záhrady za tým účelom, že tam budú tráviť spoločné chvíle, pričom nepoprel, že túto záhradu navštívil (namietal len počet návštev, ktorý sa mu zdal byť nízky). Zároveň nepoprel ani tú skutočnosť, že mu žalobca dáva rozumy. 10. Okresná prokuratúra Bratislava I podala na žalovanú 2/ obžalobu za spáchanie trestného činu sprenevery na tom skutkovom základe, že si prisvojila finančné prostriedky, ktoré jej boli zverené, a to tým spôsobom, že potom ako na základe zmlúv o pristúpení k zmluvám o vklade zo dňa 10.1.2003 v súvislosti s vkladnými knižkami č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenými v Q. Q., T..Q.. na pôvodného žalobcu získala oprávnenie disponovať s finančnými prostriedkami na nich uloženými, dňa 23.11.2003 bez súhlasu a vedomia pôvodného žalobcu vybrala z týchto vkladných knižiek všetky finančné prostriedky v celkovej sume 969.313,30 Sk a knižky bez vedomia a súhlasu pôvodného žalobcu zrušila, pričom časť vybraných peňazí použila na úhradu poplatku za predčasné zrušenie a zvyšok použila pre vlastnú potrebu, a to napriek tomu, že mali byť použité (na základe ústnej dohody pôvodného žalobcu a žalovanej 2/) pre potreby spojené so starostlivosťou o pôvodného žalobcu s tým, že pre vlastné potreby žalovanej 2/ mohli byť peňažné prostriedky použité až po smrti pôvodného žalobcu. Prokurátor vychádzal z toho, že žalovanej 2/ boli síce pôvodným žalobcom a jeho manželkou zverené peňažné prostriedky na vkladných knižkách, avšak tie mali byť výlučne určené na ich opatrovanie počas choroby a staroby s tým, že až po ich smrti mohli použiť zvyšné peniaze pre vlastnú spotrebu. Uvedené skutočnosti podľa prokurátora vyplývali zo svedeckej výpovede žalobcu, ktorý týmito skutočnosťami disponoval z telefonických rozhovorov s pôvodným žalobcom a jeho manželkou, ako aj výpovede svedka L. Q., J. V. T. G. C., ktorým to mala povedať manželka pôvodného žalobcu pred svojou smrťou. 11. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 23.11.2009 uznal žalovanú 2/ vinnou zo spáchania skutku, ktorý sa jej kládol za vinu. Z výpovede žalovaného 1/ vykonanej v trestnom konaní vyplynulo, že vkladné knižky žalovaná 2/ dostala od pôvodného žalobcu a jeho manželky bez podmienok ako s nimi majú naložiť, pričom sumu 750.000 Sk použili na kúpu záhrady a zvyšok bol určený na stavbu domčeka alebo chatky, na čo mali vypracovaný projekt, pričom pôvodný žalobca mal kúpu pozemku ako aj stavbu odsúhlasiť. Krajský súd v Bratislave, uznesením zo dňa 22.4.2010 odvolanie žalovanej 2/ voči rozsudku zamietol a následne Najvyšší súdy SR dovolanie žalovanej 2/ odmietol. Ústavný súd SR však nálezom zo dňa 30.10.2012 rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave následne zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.11.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 15.4.2019 oslobodil žalovanú 2/ spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý sa jej kládol za vinu nebol trestným činom. Aj tento rozsudok bol však odvolacím súdom zrušený pre jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Po opätovnom vrátení veci Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17.1.2022, právoplatným dňa 2.2.2022, trestné stíhanie voči žalovanej 2/ zastavil. V
uznesení okrem iného konštatoval, že žalovaná 2/ celú škodu v sume 32.175,30 eura hneď po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorým zamietol jej odvolanie voči prvému odsudzujúcemu rozsudku (čiže ešte v roku 2010), zaplatila. 12. Okresný súd Poprad na základe návrhu žalobcu viedol konanie o pozbavenie spôsobilosti pôvodného žalobcu na právne úkony. V rámci tohto konania bol vyhotovený znalecký posudok o duševnom stave pôvodného žalobcu zo dňa 2.2.2011, v ktorom súdna znalkyňa dospela k záveru, že u pôvodného žalobcu išlo o organické poškodenie mozgových funkcií s obrazom stredne ťažkej demencie. Išlo o chronické degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavovalo prítomnou ťažkou poruchou pamäti, orientácie a intelektu, pričom u pôvodného žalobcu bol výrazne defektný úsudok a chápavosť, mal postihnutú reč, nebol schopný previesť logické úlohy, úsudkové úkony a aj novopamäť mal výrazne defektnú. Uvedené zistenia podľa súdnej znalkyne odôvodňovali pozbavenie pôvodného žalobcu na právne úkony v plnom rozsahu. Na základe uvedeného Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 16.2.2011 pozbavil pôvodného žalobcu spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, pričom za jeho opatrovníka ustanovil žalobcu. 13. Vo vzťahu k zdravotnému stavu pôvodného žalobcu, z lekárskej správy zo dňa 12.12.2006 vyplynulo, že v tomto čase už nebol schopný sa zúčastniť vypočutia - konfrontácie ohľadom jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Na pojednávaní dňa 28.11.2007 bol prítomný, avšak jeho advokát uviedol, že má problémy so sluchom a ťažšie rozumie vyjadreniam súdu. Pôvodný žalobca dňa 22.5.2011 zomrel, na základe čoho sa na Okresnom súde Poprad viedlo dedičské konanie pod sp. zn. 2D/140/2011, ktoré bolo zastavené, keďže pôvodný žalobca zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný žalobcovi, ktorý sa postaral o pohreb. Z oznámenia notára, ktorý prejednával dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi, podľa závetov spísaných pôvodným žalobcom boli závetnými dedičmi žalobca, T. A., Š. F., U. A. V. H. A. a žalovaná 2/. Následne však žalobca podal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po pôvodom žalobcovi, pričom ako novoobjavený majetok označil byt žalovaných, t. j. predmet darovania a pohľadávku pôvodného žalobcu voči žalovanej 2/ v sume 9.445,80 eura (ako náhradu trov konania). Žalobca však uvedený návrh zobral späť a preto Okresný súd Poprad konanie dňa 16.7.2012 zastavil. 14. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že § 630 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný a jednostranne neodvolateľný právny úkon obsahuje v sebe silný morálny záväzok obdarovaného byť vďačný za poskytnutý dar. Každé konanie obdarovaného, ktoré je v rozpore s týmto záväzkom, sa považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti však treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecných a uznávaných zásad, ktoré sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Platí, že posúdenie toho, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006). 15. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru však nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda iba také závadné konanie obdarovaného, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Na základe toho možno ustáliť, že hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím prvej pomoci a podobne, pričom sa nevyžaduje, aby konanie obdarovaného dosahovalo intenzitu trestného činu alebo priestupku. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny zo strany obdarovaného. Uvedené konkrétne skutočnosti sa však musia týkať okolností, ktoré nastali až po uzatvorení darovacej zmluvy, pretože darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže dovolávať tých skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním, za ktorých bol právny úkon urobený, a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2425/1998).
16. Súd prvej inštancie mal za nesporné a preukázané, že pôvodný žalobca s manželkou darovali na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.11.2000 žalovaným byt, v ktorom však aj napriek tejto skutočnosti zostali bývať osamote, teda bez toho, aby sa do predmetu darovania žalovaní nasťahovali, prípadne ich akokoľvek v užívaní bytu obmedzovali. Pôvodnému žalobcovi s manželkou svedčalo aj právo doživotného užívania tohto bytu, ktoré bolo zriadené v rámci darovacej zmluvy. Z čestných vyhlásení M. U., T. V., F. F., ako aj z tvrdení uvedených pôvodným žalobcom (napr. vo výzve na vrátenie daru) vyplynulo, že tak pred uzatvorením samotnej darovacej zmluvy, ako aj po jej uzatvorení, boli medzi žalovanými a pôvodným žalobcom a jeho manželkou veľmi dobré vzťahy. O pôvodného žalobcu sa primerane starali, ošetrovali ho, pomáhali mu pri chôdzi, chodili na spoločné prechádzky, zabezpečovali mu stravu, vybavovali doktorov, dokonca sa pôvodný žalobca s manželkou zúčastňovali aj rodinných osláv organizovaných rodinou žalovaných, pričom pôvodný žalobca mal veľmi dobrý vzťah aj s vtedy maloletou dcérou žalovaných s tým, že podľa týchto čestných vyjadrení pôvodný žalobca nikdy nevyjadril nespokojnosť so starostlivosťou, ktorú mu žalovaní poskytovali. Nakoniec samotný pôvodný žalobca vyjadril prosbu, aby sa k nemu do bytu, ktorý bol predmetom darovania, po smrti jeho manželky, nasťahovali. Kvalita ich vzťahu mala byť podľa pôvodného žalobcu podčiarknutá aj tým, že žalovanej 2/ zverili vkladné knižky (čo konštatoval pôvodný žalobca vo výzve na vrátenie daru). Dôvod na vrátenie daru súvisel práve s predmetnými vkladnými knižkami, keď pôvodný žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov označil tú skutočnosť, že úspory, ktoré mal uložené na vkladných knižkách, žalovaní ešte koncom roka 2003 vybrali a zmluvy o vklade zrušili, a to všetko bez toho, aby pôvodného žalobcu o tom upovedomili a v rozpore s ústnou dohodou, ktorá mala spočívať v tom, že jeho úspory, resp. zvyšky úspor, si môžu ponechať až po jeho smrti, pričom primárne mali byť tieto úspory použité na zabezpečenie jeho potrieb v starobe. 17. Konštatoval pritom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvy o vklade boli uzatvorené medzi pôvodným žalobcom ako vkladateľom (majiteľom vkladov) a Q. Q., T..Q.., teda právo nakladať s vkladom podľa § 780 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôvodne patrilo len pôvodnému žalobcovi. Hoci pôvodný žalobca použil veľmi nekonkrétny termín „zverenia“ vkladných knižiek žalovanej 2/, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že krátko po uzatvorení predmetných zmlúv o vkladoch, pôvodný žalobca spolu so Q. Q., T..Q.. a žalovanou 2/ uzatvorili zmluvy o pristúpení k zmluvám o vkladoch, pričom žalovaná 2/ bola označená ako pristupujúci majiteľ vkladových knižiek; z uvedených zmlúv vyplynulo, že žalovaná 2/ pristúpila ku všetkým právam a povinnostiam zo zmlúv o vkladoch. Žalovaná 2/ tým získala právne postavenie vkladateľa, čo zakladalo podľa § 780 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právo nakladať s vkladmi. Pôvodný žalobca a žalovaná 2/ mali rovnaké právne postavenie vo vzťahu k predmetným vkladom, keďže obaja mali postavenie vkladateľov, ktorých banka označila za majiteľov vkladov a teda obom patrilo aj právo nakladať s vkladmi, pričom žalovanej 2/ zo zmlúv o pristúpení ani z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vklady (§ 778 a nasl.) nevyplývalo žiadne obmedzenie vo výkone jej práva nakladať s predmetnými vkladmi. 18. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že výberom vkladov, hoc aj bez vedomia pôvodného žalobcu, žalovaná 2/ len realizovala svoje oprávnenie prameniace z titulu jej postavenia vkladateľa (majiteľa vkladov), čo rovnako vyhodnotila aj banka, ktorá žalovanú 2/ považovala za oprávnenú na nakladanie s vkladmi, a teda aj na ich výber a aj zrušenie predmetných zmlúv. Dodal, že sporným v konaní bolo, či medzi pôvodným žalobcom (s manželkou) a žalovanou 2/ existovala aj ústna dohoda vzťahujúca sa k predmetným vkladom, obmedzujúca oprávnenie žalovanej 2/ nakladať s vkladmi, a to len za určitých podmienok, resp. len určitým spôsobom (podľa tvrdenia pôvodného žalobcu mali byť peňažné prostriedky na uvedených vkladoch použité na zabezpečenie jeho potrieb v starobe a až po jeho smrti, zvyšok peňažných prostriedkov mohol byť použitý žalovanou 2/ na vlastnú potrebu). Súd prvej inštancie bol názoru, že takýto záväzok by podľa svojho obsahu spadal medzi tzv. záväzky morálne, teda právne nevynútiteľné, avšak spoločnosťou uznávané a očakávané. V danom prípade však bolo povinnosťou pôvodného žalobcu, resp. žalobcu bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že žalovaní skutočne prijali uvedený záväzok, teda že zmysel a účel pristúpenia žalovanej 2/ spočíval na skutkovom základe tvrdenom žalobcom, resp. pôvodným žalobcom. 19. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemal bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že žalovaná 2/ v súvislosti s jej pristúpením ku zmluvám o vkladoch prijala zároveň aj pôvodným žalobcom, resp. žalobcom tvrdený morálny záväzok nenakladať s peňažnými prostriedkami na vkladných knižkách inak, než za účelom zabezpečovania
potrieb pôvodného žalobcu. Poukázal aj na skutočnosť, že voči žalovanej 2/ sa viedlo aj trestné stíhanie, pričom bola voči nej podaná obžaloba pre trestný čin sprenevery na tom skutkovom základe, že bez vedomia a súhlasu pôvodného žalobcu použila predmetné peňažné prostriedky z vkladných knižiek na vlastné potreby. Obžaloba pritom vychádzala prevažne z nepriamych dôkazov, keďže informáciami o existencii pôvodným žalobcom tvrdeného záväzku žalovanej 2/ disponovali vypočutí svedkovia len sprostredkovane, t. j. od manželky pôvodného žalobcu, ktorá im mala takéto informácie poskytnúť ústne/ telefonicky, resp. od samotného pôvodného žalobcu, a teda neexistoval žiaden priamy dôkaz, ktorým by bola preukázaná existencia záväzku žalovanej 2/ použiť peňažné prostriedky z vkladov len na pôvodný žalobcom tvrdený účel. 20. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že musí upriamiť pozornosť na to, že ak procesná obrana žalovaných spočívala na tvrdení, že hoci predmetné peniaze použili na vlastné potreby (kúpu záhrady v Podunajských Biskupiciach), čo malo byť podľa žalovaných plne s vedomím samotného pôvodného žalobcu, ktorý túto kúpu mal aj schváliť s tým, že niekoľkokrát predmetnú záhradu aj navštívil, táto procesná obrana bola čiastočne potvrdená listom pôvodného žalobcu zo dňa 30.11.2004, v ktorom pripustil skutočnosť, že žalovaným bol skutočne darovaný nemalý obnos peňazí na kúpu záhrady a že záhradu aj navštevoval (pričom aj z čestného vyhlásenia F. F. vyplynulo, že v prázdninovom období boli žalovaní s pôvodným žalobcom spoločne na chate, ktorú vlastnili), a teda táto procesná obrana sa mohla javiť ako dôvodná, resp. vnárala dôvodné pochybnosti vo vzťahu k tvrdeniam pôvodného žalobcu, resp. žalobcu, a teda aj k samotnej podstate uplatneného nároku. Dodal, že nemohol opomenúť, že napriek tomu, že žalovaná vybrala peňažné prostriedky z vkladov už dňa 23.11.2003, z vykonaného dokazovania vyplynulo (najmä z čestných vyhlásení M. U., T. V. T. F. F., ktorí boli priami svedkovia starostlivosti žalovaných o pôvodného žalobcu), že zo strany žalovaných bola pôvodnému žalobcovi až do jeho odchodu do Popradu (júl 2004) zabezpečovaná adekvátna starostlivosť a skutočnosť, že žalovaná 2/ peniaze vybrala a použila na vlastnú potrebu, sa vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi v žiadnom smere negatívne neprejavila. Zo žiadneho dôkazného prostriedku teda nevyplývalo, že by pôvodný žalobca do momentu odsťahovania sa do Popradu prejavil akúkoľvek sťažnosť ohľadom zlej starostlivosti zo strany žalovaných alebo použitia peňažných prostriedkov z uvedených vkladných knižiek na účel s ktorým by nesúhlasil. Zmena nastala až po jeho presťahovaní sa do Popradu k žalobcovi, kedy sa postoj pôvodného žalobcu k žalovaným radikálne zmenil, pričom v tejto súvislosti žalovaní poukazovali na možné „nečestné“ úmysly a pohnútky žalobcu, ktorých cieľom mal byť len majetkový prospech. 21. Zdôraznil pritom, že hoci pôvodne bola žalovaná 2/ odsúdená za trestný čin sprenevery, keď súdy mali za to, že peňažné prostriedky na vkladoch jej boli pôvodným žalobcom len zverené, pričom tie si ona prisvojila, v konečnom dôsledku bolo jej trestné stíhanie zastavené, čomu predchádzal ešte zrušený oslobodzujúci rozsudok, podľa ktorého čin, za ktorý bola žalovaná 2/ stíhaná, nebol trestným činom, a teda ani z výsledkov trestného konania nevyplynulo, že pri výbere peňažných prostriedkov konala v rozpore s akoukoľvek ústnou dohodou medzi ňou a pôvodným žalobcom ohľadom účelu a spôsobu použitia peňažných prostriedkov z týchto vkladov. Aj napriek tomu však žalovaná 2/ všetky peňažné prostriedky, ktoré z vkladov získala, pôvodnému žalobcovi v roku 2010 vrátila, čím zároveň pôvodnému žalobcovi nahradila celú škodu, ktorú si v trestnom konaní uplatňoval. Poukázal tiež na skutočnosť, že ani nie rok po tom, ako žalovaná 2/ pôvodnému žalobcovi uhradila celú ním požadovanú škodu v trestnom konaní (viac ako 32.000 eur), bol pôvodný žalobca na návrh žalobcu pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, keďže trpel organickým poškodením mozgových funkcií s obrazom stredne ťažkej demencie, a to zjavne už dlhší čas, pričom práve žalobca bol ustanovený za jeho opatrovníka. Vo vzťahu k zdravotnému stavu pôvodného žalobcu boli vznesené pochybnosti už v rámci trestného konania, pričom už z lekárskej správy zo dňa 12.12.2006 vyplývalo, že pôvodný žalobca nebol schopný sa zúčastniť vypočutia - konfrontácie ohľadom jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Následne, hoci bol pôvodný žalobca prítomný na pojednávaní súdu dňa 28.11.2007, jeho advokát uviedol, že má problémy so sluchom a ťažšie rozumie vyjadreniu súdu. To znamená, že už ani v tomto súdnom konaní nebol pôvodný žalobca schopný výsluchu. Veľmi podozrivé sa následne súdu prvej inštancie javili výsledky dedičského konania po pôvodnom žalobcovi, ktorý zomrel dňa 22.5.2011, t. j. cca po roku od zaplatenia celej náhrady škody žalovanou 2/, keď predmetom dedičstva suma poskytnutá žalovanou 2/ z titulu náhrady škody, resp. ani jej časť nebola a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že pôvodný žalobca zanechal len nepatrný majetok. Z uvedeného nebolo možné vyvodiť iný záver, než ten, že žalovanou 2/ poskytnuté plnenie pôvodnému žalobcovi z titulu náhrady škody bolo pravdepodobne prisvojené žalobcom, resp. žalobcom aj spotrebované.
22. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu, resp. pôvodného žalobcu nebolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že žalovaná 2/ konala v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli konkrétne skutkové zistenia, že prijala akýkoľvek záväzok voči pôvodnému žalobcovi spočívajúci v tom, že bude nakladať s peňažnými prostriedkami z vkladov len pôvodným žalobcom tvrdeným spôsobom, t. j. len za účelom zabezpečovania potrieb pôvodného žalobcu, resp. na vlastnú potrebu až po jeho smrti. Z uvedeného dôvodu nemohol dospieť k záveru, že konanie žalovanej 2/, ktorým vybrala peňažné prostriedky z vkladov a použila ich na vlastné potreby, bolo rozporné s vyššie uvedeným tvrdeným a nepreukázaným záväzkom majúcim v sebe morálny prvok, navyše keď pochybnosti vyvstávali aj z tvrdení samotného pôvodného žalobcu, ktorý potvrdil, že žalovaným poskytol „nemalý“ obnos peňazí na kúpu záhrady, ktorej kúpu sám schválil (čo korelovalo s tvrdením žalovaných o použití peňažných prostriedkov s vedomím a súhlasom pôvodného žalobcu), ako aj zo správania sa pôvodného žalobcu, ktorý do momentu, kým sa o neho nezačal starať žalobca, nevyslovil vo vzťahu ku konaniu žalovaných akúkoľvek kritiku, a to ani k predmetným výberom vkladov. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie pochybnosti o úmysloch samotného žalobcu, a to v nadväznosti na zdravotný a duševný stav pôvodného žalobcu, ktorý už v roku 2006 nebol spôsobilý výsluchu, resp. konfrontácie v rámci trestného konania a následne ani výsluchu v rámci prejednávanej veci (pojednávanie zo dňa 28.11.2007), ako aj v nadväznosti na výsledky dedičského konania po zomrelom pôvodnom žalobcovi, ktorého predmetom nebola suma uhradená žalovanou 2/ z titulu náhrady škody uplatnenej pôvodným žalobcom v trestnom konaní, hoci z jeho zdravotného stavu bolo zrejmé, že nebol spôsobilý takúto sumu peňazí (cca 32.000 eur) sám spotrebovať, resp. mal pochybnosti o tom, či si bol pôvodný žalobca vôbec vedomý tohto plnenia zo strany žalovanej 2/. 23. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal na to, že hoci právo na vrátenie daru je osobným právo darcu, ktoré smrťou zaniká, neplatí to v tom prípade, ak výzvu na vrátenie daru darca už realizoval pred svojou smrťou. Vtedy takto už realizované právo prechádza na dedičov, ktorým bol aj žalobca ako závetný dedič. Ak dar spoločne poskytli manželia, tak ako to bolo v tomto prípade, musia o vrátenie daru žiadať spoločne, to však neplatí, ak jeden z manželov zomrie, keďže v takomto prípade môže žiadať o vrátenie celej spoločne darovanej veci druhý manžel sám. Z uvedeného dôvodu nebol správny argument žalovaných, že pôvodný žalobca nebol oprávnený žiadať vrátenie celého predmetu darovania ale len 1/2. Pri formulácii žaloby, ktorou sa darca domáha vrátenia predmetu darovania je potrebné rozlišovať, či predmet darovania predstavuje hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Ak ide o nehnuteľnú vec môže podať žalobu o vypratanie (ak s predmetom darovania obdarovaný aj naďalej disponuje a užíva ho) a žalobu o určenie, že je vlastníkom darovanej nehnuteľnosti (ak obdarovaný predmetnú nehnuteľnosť neužíva a odmieta darcovi dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností), keďže až určovací výrok je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru. Rozhodnutie súdu nezakladá vznik vlastníckeho práva, ale je len právnym titulom pre jeho zápis v katastri. Súdna prax sa ustálila na tom, že ak predmetom vrátenia daru sú nehnuteľnosti, môže darca dosiahnuť zhodu medzi právnym stavom, t. j. tým, že sa obnovilo jeho vlastnícke právo k predmetu daru doručením výzvy na vrátenie daru a stavom v katastri, len opätovným zápisom jeho vlastníckeho práva, čo je možné len na základe určovacieho výroku súdu. V danom prípade však žalobca takto žalobný návrh neformuloval, preto by žaloba s takýmto žalobným návrhom nebola ani spôsobilá na navrátenie vlastníckeho práva k predmetu daru pôvodnému žalobcovi (v prípade ak by bola dôvodná). Nakoľko pôvodný žalobca zomrel, žalobný návrh mal byť formulovaný s poukazom na dedičské konanie po zomrelom. 24. Zároveň dodal, že podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade nepovažoval za potrebné vykonávať výsluchy svedkov navrhnutých žalobcom, a to J.M. V., L. Q. T. G. C., keďže obsah ich svedeckých výpovedí vyplýval z podanej obžaloby, a teda by šlo o nehospodárne a nadbytočné dokazovanie. Rovnako tiež nevykonal výsluchy svedkov navrhnutých žalovanými, a to T. V., M. U. T. F. F., keďže disponoval ich čestnými prehláseniami, preto by ich výsluch bol nehospodárny a nadbytočný; taktiež ani výsluchy svedkov P. E. T. T. E. nepovažoval za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Doplnil, že nevykonal ani žalobcom navrhnutý dopyt na príslušný daňový úrad, keďže vo vzťahu k predmetu sporu bolo irelevantné, či žalovaní zaplatili daň z vybraných vkladov, ako aj znalecké dokazovanie na posúdenie duševného stavu pôvodného žalobcu, keďže táto skutočnosť bola preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Nepovažoval tiež za potrebné zapožičiavať súdny trestný spis vo veci sprenevery žalovanej 2/, keďže všetky dôležité rozhodnutia boli zo súdneho spisu predložené v rámci listinných dôkazov.
25. K iným nastoleným otázkam strán sporu poukázal na to, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04 a sp. zn. II. ÚS 200/09). 26. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 630 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol a zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 20.10.2022, keďže žalobca podal podnet na podanie dovolania v trestnej veci Ministerstvu spravodlivosti SR až po uplynutí lehoty na jeho podanie, a preto sa Ministerstvo spravodlivosti SR jeho podnetom už nezaoberalo, teda neprebiehalo žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorej zodpovedanie by malo akýkoľvek význam pre súdne konanie. Taktiež podľa § 335 ods. 1 C. s. p. (ako aj § 334 C. s. p.) zrušil uznesenie zo dňa 4.8.2010, ktorým formou neodkladného (predbežného) opatrenia zakázal žalovaným nakladať s predmetom darovania (bez časového obmedzenia), keďže žalobu žalobcu zamietol, a tiež preto, že dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené (t. j. ohrozenie výkonu rozhodnutia na náhradu škody v trestnom konaní) dodatočne odpadol (keďže žalovaná 2/ škodu žalobcovi, resp. pôvodnému žalobcovi uhradila). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a to tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 27. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku (výrok I.) a súvisiacemu výroku o trovách konania (výrok II.), ako aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-12C/122/2005-110, zo dňa 4.8.2010 (výrok IV.) podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 28. Bol názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalovaných došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka a preto boli splnené podmienky pre vrátenie daru. Zároveň namietal, že v konaní navrhol pripojiť trestný spis Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 1T/83/2007, keďže trestné konanie úzko súvisí s prejednávanou vecou a preukazuje hrubé porušenie dobých mravov zo strany žalovaných, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Poukázal na rozhodnutia vydané v rámci trestného konania a dodal, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2To/104/2019, zo dňa 12.12.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, avšak následne Mestský súd Bratislava I nekonal a trestné stíhanie žalovanej 2/ zastavil s odôvodnením, že tak ustanovuje medzinárodná zmluva, a to z dôvodu neprimeranej dĺžky konania, ktoré v podstate zapríčinil sám, keď v konaní nekonal viac ako 6,5 roka. Dôvodil, že žalovaná 2/ tak nebola nikdy právoplatne oslobodená spod obžaloby a jej konanie bolo rozporné s dobrými mravmi. Uviedol tiež, že žalovaný 1/ po celý čas o konaní žalovanej 2/ vedel, čo aj sama v rámci trestného konania potvrdila, keď uviedla, že peňažné prostriedky z vkladných knižiek boli vybraté formou prevodu na jej a na manželov bankový účet a následne spoločne tieto použili na kúpu záhrady do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom mal za to, že uvedené založilo pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ v prejednávanej veci. 29. Argumentoval, že žalovaná 2/ bola oprávnená peňažné prostriedky z vkladných knižiek vybrať, avšak nebola oprávnená ďalej s nimi nakladať ako s vlastnými bez súhlasu a vedomia ich vlastníka (pôvodného žalobcu). Záverom uviedol, že žalovaní v mesiaci august roku 2010 finančné prostriedky, ktoré vybrali z vkladných knižiek vrátili, čo potvrdzuje skutočnosť, že si boli vedomí, že nie sú ich vlastníkmi a že ich konanie, kedy peňažné prostriedky vybrali a použili na vlastný účel, hrubo porušuje dobré mravy a zakladá právo na vrátenie daru. K odvolaniu pripojil zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného T. F. zo dňa 21.3.2005, svedka L.. Q. zo dňa 16.8.2005 a str. 7 zo zápisnice o výsluchu obvinenej P. V.
zo dňa 14.9.2005, a to z trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru SR v Bratislave I, ČVS: ORP-1498/OEK-B1-2004-PB, notárske zápisnice N 321/2004, Nz 72574/2004 zo dňa 29.9.2004 a N 118/2005, Nz 33177/2005 zo dňa 18.7.2005, návrh na vykonanie záznamu zo dňa 22.10.2004, právny text o práve darcu domáhať sa vrátenia daru, uznesenie Generálneho prokurátora SR č. XV/2 Pz 88/07-5, zo dňa 9.7.2007, podnet T.. F. zo dňa 26.6.2007 na preskúmanie právoplatnosti rozhodnutia, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1T/83/2007-306, zo dňa 23.11.2009, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/27/2010, zo dňa 22.4.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/1/2011, zo dňa 2.2.2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/172/2012, zo dňa 14.2.2013, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/83/2007, zo dňa 15.4.2019, podnet poškodeného na podanie dovolania zo dňa 15.10.2019, darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 10.11.2000, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/104/2019, zo dňa 12.12.2019, odvolanie P. A. voči uzneseniu zo dňa 18.1.2012, žiadosť žalobcu o informáciu zo dňa 12.3.2024 a lekársky nález T.. F. zo dňa 12.3.2004. 30. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť a považovali ho za zákonný a spravodlivý. Dodali, že žalobca neuviedol, ktoré navrhnuté dôkazy považuje za nevykonané a pokiaľ uviedol okolnosti týkajúce sa trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1T/83/2007 ako nevykonanie dôkazu, tak súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku (odsek 18 až 21 napadnutého rozsudku) s obsahom trestného spisu vysporiadal. Mali za to, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal trestným spisom sp. zn. 1T/83/2007, celým priebehom konania, jednotlivými zrušenými rozhodnutiami a do rozhodovania pojal aj konečný výsledok konania (uznesenie č. k. 1T/83/2007-885, zo dňa 17.1.2022). Vykonané dokazovanie nepreukázalo žiadne nezhody či problémy v starostlivosti, naopak svedkovia, ktorí so žalovanými a pôvodným žalobcom prichádzali do styku, vyvrátili tvrdenia uvádzané v žalobe o vrátenie daru, a teda sa nikdy nedopustili voči darcom porušenia dobrých mravov. Uviedli, že od začiatku trestného stíhania bolo tvrdené a v konaní aj preukázané, že žalovaná 2/ sa nemohla dopustiť sprenevery, nakoľko bola spoluvlastníčkou finančných prostriedkov. Uvedené napokon konštatoval aj Okresný súd Bratislava I v rozsudku zo dňa 15.4.2019, pričom skutočnosť, že tento rozsudok bol zrušený pre technický nedostatok nič nemení na vecných zisteniach preukázaných v konaní. 31. Žalobca v odvolacej replike namietal, že sa dňa 17.1.2025 zúčastnil pojednávania, na ktorom ho súd prvej inštancie nevypočul (nevypočul ani žalovaných), nedal mu možnosť vyjadriť sa a ani nemohol predložiť dokumenty, ktoré mal zo sebou a chcel ich predložiť súdu. Mal za to, že súd prvej inštancie tak porušil jeho právo na spravodlivý proces. Zároveň pri vynesení rozsudku nerozumel aký rozsudok bol vo veci vynesený, nakoľko prejavu sudcu sa nedalo rozumieť, rozsudok bol vyhlásený nezrozumiteľne a potichu a tiež mu nebolo doručené ani uznesenie o zastavení trestného stíhania. 32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.5.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.). 33. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 34. Podľa 334 C. s. p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 35. Podľa § 335 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. 36. Ťažiskom odvolacej argumentácie žalobcu bola námietka smerujúca proti záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že žalovaná 2/ konala v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď
vybrala peňažné prostriedky z predmetných vkladných knižiek zriadených pôvodným žalobcom a tieto bez jeho vedomia použili spolu so žalovaným 2/ pre vlastnú potrebu. 37. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 2/ zmluvami o pristúpení k zmluve o vklade zo dňa 10.1.2023 uzatvorenými medzi Q. Q., T..Q.., pôvodným žalobcom ako majiteľom vkladných knižiek a žalovanou 2/ pristúpila ako pristupujúci majiteľ vkladných knižiek v zmysle čl. II bod 1 zmlúv o pristúpení ku všetkým právam a povinnostiam zo zmlúv o vklade, mohla teda disponovať s prostriedkami na vkladných knižkách a s vkladnými knižkami samotnými, čo nespochybnil ani žalobca v podanom odvolaní. 38. K argumentácii žalobcu, že hrubé porušenie dobrých mravov spočívalo v tom, že žalovaná 2/ nebola oprávnená nakladať s vybratými finančnými prostriedkami ako s vlastnými bez vedomia ich vlastníka (pôvodného žalobcu) odvolací súd uvádza, že v zmysle všeobecnej teórie dokazovania dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.6.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 39. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná nebola oprávnená nakladať s vybratými finančnými prostriedkami ako s vlastnými, bolo jeho povinnosťou pre úspešnosť žaloby tieto skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj relevantnými dôkazmi preukázať. S ohľadom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu spisu však možno prijať záver, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, keď neprodukoval žiaden priamy dôkaz o existencii takto žalobcom tvrdeného záväzku ani ucelený reťazec nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné bez pochybností urobiť záver o tom, že žalovaná 2/ takýto záväzok prijala. 40. Záver súdu prvej inštancie skúmajúceho existenciu takejto žalobcom tvrdenej podmienky o neunesení dôkazného bremena spočívajúceho v preukázaní daného žalobcom tvrdeného hrubého porušenia dobrých mravov tak odvolací súd vyhodnotil ako logický, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal všetkými v konaní vykonanými dôkazmi, a to jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, vec posúdil podľa zodpovedajúcej právnej normy, túto si správne vyložil a tiež aplikoval na daný skutkový stav, preto námietku žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch a právnom posúdení vyhodnotil ako nedôvodnú. 41. Neobstojí ani poukaz žalobcu, že žalovaná 2/ uhradením v trestnom konaní vyčíslenej škody pôvodnému žalobcovi potvrdila vedomosť, že nebola vlastníčkou predmetných finančných prostriedkov, keď k vráteniu škody bola zaviazaná v tom čase právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v danej trestnej veci. 42. V súvislosti s námietkou, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť, že pri úvahe, či je uvedený odvolací dôvod daný, musí odvolací súd zvážiť, nakoľko je navrhnutý a opomenutý dôkaz pre zistenie rozhodných skutočností relevantný. Z toho potom vyplýva, že odvolateľ musí v podanom odvolaní identifikovať skutočnosti, ktoré mali byť týmto dôkazom preukázané a mohli mať vplyv na výrokovú správnosť napadnutého rozhodnutia. 43. Aj keď možno prisvedčiť žalobcovi, že žiadal v konaní o pripojenie trestného spisu (pôvodného) Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/83/2007, neuviedol aké listiny z neho žiadal vykonať ako dôkaz a na potvrdenie akých skutočností, teda neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré mal súd prvej inštancie dospieť v súvislosti s nevykonaním daného dôkazu k nesprávnym skutkovým záverom. Nemožno pritom nahradiť povinnosť unesenia bremena tvrdenia len odkazom na listiny a strana konania je povinná uviesť rozhodujúce skutočnosti či už ako prostriedok procesného útoku alebo procesnej obrany. Zároveň, tak ako uviedol súd prvej inštancie, v spisovom materiály sa nachádzali rozhodnutia z predmetného trestného konania, ktoré preukazovali žalobcom tvrdený stav uvedeného trestného konania, preto súd prvej inštancie nepochybil, keď vyhodnotil daný dôkaz ako nadbytočný a tento nevykonal. 44. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že žalovaná 2/ nebola v trestnom konaní právoplatne oslobodená hodno uviesť, že hrubé porušenie dobrých mravov nevyžaduje ani úmyselné správanie, ani spáchanie trestného činu voči dotknutým osobám, pričom s ohľadom na záverečný výsledok trestného konania (zastavenie trestného stíhania voči žalovanej 2/) je zrejmé, že žalovaná 2/ nebola v danom trestnom
konaní ani právoplatne uznaná vinnou, (keďže odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.4.2010 bol zrušený nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 30.10.2012). 45. V súvislosti listinami pripojenými žalobcom k podanému odvolaniu odvolací súd uvádza, že časť z nich (zápisnice o výsluchu T.. F., žalovanej 2/, notárske zápisnice zo dňa 29.9.2004 a 18.7.2005, rozhodnutia z trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1T/83/2007, darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 10.11.2000 ako aj lekársky nález T.. F. zo dňa 12.3.2004) bola zo strany žalobcu predložená duplicitne, keď tieto už boli predložené počas konania pred súdom prvej inštancie a pri novopredložených listinách žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré tieto nepredložil už v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako neuviedol, aké skutočnosti v súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi z týchto majú vyplývať. Z uvedeného dôvodu dané listiny odvolací súd vyhodnotil v zmysle § 366 C. s. p. ako v konaní neprípustné novoty a na tieto neprihliadal. 46. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie uznesením č. k. B3-12C/122/2005-110, zo dňa 4.8.2010 nariadil po začatí konania v prejednávanej veci predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným nakladať (najmä scudzovať alebo zaťažovať) s predmetom darovania, a to z dôvodu ohrozenia výkonu rozhodnutia o povinnosti náhrady škody v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1T/83/2007. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených rozhodných skutočností, ktorý nevyhnutne rezultoval do zamietnutia žaloby, bolo nevyhnutné v zmysle § 335 ods. 1 C. s. p. a § 334 C. s. p. zrušiť v konaní vydané predbežné opatrenie. Súd prvej inštancie pritom správne poukázal aj na potrebu zrušenia predmetného predbežného opatrenia, keďže odpadol dôvod, pre ktoré bolo vydané, keď v konaní nebolo sporné, že žalovaná 2/ škodu vyčíslenú v trestnom konaní pôvodnému žalobcovi uhradila. 47. Nakoľko v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na žalobcom v odvolacej replike novo uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces neprihliadal, nakoľko tento bol uplatnený až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi doručený dňa 21.1.2025, posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na 5.2.2025 a žalobca odvolaciu repliku až takmer po roku, dňa 27.1.2026. 48. Pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).