Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10CoPr/3/2023 1319203733 26. 02. 2026 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2026:1319203733.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jana Janics Bajánková v právnom spore žalobcu: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX, N., zastúpeného advokátkou: Mgr. Klaudia Szekeres, Široká č. 569, Tešedíkovo, proti žalovanému: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. so sídlom ul. J. Jonáša č. 1, Bratislava, IČO: 35 757 442, zastúpenému spoločnosťou: Kinstellar, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 34, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 873 833, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, zastúpeného advokátkou: JUDr. Dagmar Kubovičová, Nám. Biely kríž č. 3, Bratislava, o určenie miery zavinenia na vzniku pracovného úrazu, na odvolanie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 17Cpr/9/2019 - 267 zo dňa 7. septembra 2022, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 17Cpr/9/2019 - 267 zo dňa 7. septembra 2022 p otvrdzuje. II. Žalobcovi sa nepriznáva voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že miera zavinenia žalovaného na vzniku pracovného úrazu žalobcu, ktorý utrpel pri pracovnom úraze dňa 24.05.2018, je v rozsahu 100 % a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil procesnoprávne ustanovením § 137 CSP a hmotnoprávne ust. § 8 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 4, § 111 ods. 2, § 198 ods. 1 zákona č. 461/2013 Z. z o sociálnom poistení (správne zákona „č. 461/2003 Z. z., poznámka odvolacieho súdu“), § 82, § 147, § 195 ods. 1 až 3 a ods. 6, § 196 ods. 1 až 5, § 220 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, § 17 ods. 1, 4, 8 písm. a), b) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vecne tým, že žalovaný ako zamestnávateľ v konaní nepreukázal, že by žalobca porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy či pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani iné skutočnosti odôvodňujúce vyvinenie žalovaného podľa Zákonníka práce a konštatoval, že zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za škodu pri pracovnom úraze neprichádzalo do úvahy, keďže nebolo preukázané, že žalobca si spôsobil úraz zavineným konaním, ktorým by porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a už vôbec nie vplyvom alkoholu či omamných a psychotropných látok. Naopak, dospel k záveru, že žalobca vykonával bežnú činnosť výmenu klieští robota na výrobnej linke zaužívaným spôsobom na základe pokynu nadriadených a za ich účasti, preto jeho konanie žiadnym spôsobom nevybočilo z rámca bežnej rutinnej pracovnej činnosti, ktorá bola v súlade s pokynmi jeho nadriadených a vykonávala sa za ich účasti.
3. Žalobcom v žalobe opísané rozhodujúce skutočnosti majúce zakladať jeho uplatnený určovací nárok súd prvej inštancie vymedzil tak, že žalobca bol v pracovnom pomere so žalovaným na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.06.2014 v znení Dohody č. 1 o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08.04.2015 na dobu neurčitú a podľa zmluvy vykonával pracovné činnosti ako výrobný pracovník, avšak v skutočnosti pracoval ako mechanik preventívnej údržby a vykonával repas zváracích bodových zariadení (klieští), pričom k ich preventívnej výmene nebol vypracovaný žiaden pracovný postup. U žalovaného bol však zaužívaný postup ručného demontovania a opätovnej montáže na robotické rameno robota KUKA. Žalobca zdôraznil, že k niektorým linkám nie je možný prístup s vysokozdvižným vozíkom s osadeným zdvíhacím zariadením a nad týmito absentuje kladkostroj. Uviedol, že pri každej výmene zváracích klieští (preventívnej alebo poruchovej) bol prítomný aj priamy nadriadený (tímlíder) a supervízor, avšak účastní vedúci zamestnanci žalobcu a ostatných pracovníkov nikdy neupozornili na porušenie interných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dňa 24.05.2018 došlo k pracovnému úrazu žalobcu v priebehu nočnej zmeny SK3 trvajúcej od 18:00 hod. do 06:00 hod., počas ktorej mu po pracovnej porade bola pridelená úloha - repas klieští a následná preventívna výmena zváracích klieští. Okolo 23:00 hod. žalobcovi jeho priamy nadriadený J. K. nariadil výmenu zváracích klieští, ktoré nachystali k linke STIHR a čakali na príchod nadriadeného (tímlíder), aby pripravil robota do pozície výmeny nástroja. K pracovnému úrazu žalobcu došlo pri demontáži zváracích klieští s váhou 92 kg z robotického ramena, kedy kolega žalobcu povoľoval zámok klieští (zatiaľ žalobca a jeho nadriadený pridržiavali kliešte rukami), následne pri povolení zámku sa kliešte náhle uvoľnili a vtedy žalobca pocítil prasknutie v chrbtovej oblasti, ešte mimo linku zložil spolu s nadriadeným kliešte, zatočila sa mu hlava, znecitlivela ľavá horná a dolná končatina, zosunul sa na zem, odkiaľ ho preniesli na dielňu. Supervízor zavolal záchranku, ktorá ho prepravila do nemocnice a po návrate spísal spolu so supervízorom záznam o registrovanom pracovnom úraze, pri ktorom bol prítomný aj tímlíder a zástupca zamestnancov za BOZP. Žalobca záznam podpísal, ale tento mu nebol ani v kópii vydaný. Po niekoľkých dňoch v domácom liečení (bol uznaný za práceneschopného po dobu 52 týždňov) ho navštívili personalistka, pracovník BOZP, supervízor A. V., vedúci údržby (FBL) F. N. a u žalovaného pôsobiaci lekár, ktorí mu priniesli na podpis pozmenený záznam o registrovanom pracovnom úraze, s ktorým nesúhlasil a trval na jeho prvej verzii. Podľa vyšetrovania pracovného úrazu zo dňa 11.06.2019 žalobcovi bola priznaná miera zavinenia na vzniku pracovného úrazu vo výške 90 % za porušenie interného predpisu na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom následne na zasadnutí škodovej komisie mu vytýkali, prečo nepoužil vysokozdvižný vozík pri demontáži klieští, avšak žalobca mal vedomosť, že pri vstupe do haly je označený zákaz vjazdu vysokozdvižných vozíkov, na čo bol niekoľkokrát upozornený. Škodová komisia argumentovala, že zákaz platí len cez deň, nie v noci, s čím žalobca nikdy nebol oboznámený a rovnako nebol oboznámený s porušením akýchkoľvek predpisov, keď výmenu zváracích zariadení vykonával na príkaz nadriadených zamestnancov a za ich účasti, ako aj za účasti ďalších zamestnancov, pričom pracovný postup bol vykonávaný vždy rovnakým spôsobom, preto žalobca vrátane ostatných zamestnancov žalovaného nemohol ohrozenie zdravia predpokladať, keďže pracovný postup bol zaužívaný, určovaný nadriadenými zamestnancami a za ich účasti. Mieru zavinenia za pracovný úraz žalobcu žalovaný z jeho strany ustálil na 10 % z dôvodu nevykonávania kontrol na pracovisku preukázateľným spôsobom. K svojmu zdravotnému stavu žalobca uviedol, že nastupoval k žalovanému ako zdravý človek a odnáša si od neho neznesiteľné bolesti chrbta, zhoršenie zraku, jazvu po operácii ako následok pracovného úrazu a čakajú ho ďalšie dve operácie chrbtovej časti, na základe lekárskeho posudku zo dňa 06.06.2019 bol uznaný za dlhodobo nespôsobilého na výkon posudzovanej práce, preto bol nútený so žalovaným ukončiť pracovný pomer a dôsledkom pracovného úrazu trpí aj medikamentózne liečenou depresiou a z dôvodu silných bolestí je nútený navštevovať neurologickú a ortopedickú ambulanciu. 4. Súd prvej inštancie vymedzil prostriedky procesnej obrany žalovaného tak, že tento žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca svojím zavinením porušil interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho sa žalovaný sčasti zbavil zodpovednosti za vznik pracovného úrazu na tom skutkovom základe, že žalobca demontoval zváracie kliešte s hmotnosťou 92 kg z robotického ramena, pričom kliešte nezložil pomocou robota na zem, prípadne nepoužil žeriavovú nadstavbu na vysokozdvižný vozík, ale rozhodol sa spolu s kolegom držať kliešte v rukách, hoci tieto jednoznačne prekračovali hmotnostné limity vyplývajúce z interných predpisov a tak žalobca bol po ich uvoľnení vystavený náhlemu nadmernému fyzickému zaťaženiu hmotnosťou klieští. Žalovaný zdôraznil, že odškodňovacia komisia v protokole k vyšetreniu pracovného úrazu uviedla, že žalobca nesie mieru zavinenia vo výške 90 % z dôvodu, že svojím konaním porušil Predpis 19 - Manipulácia s bremenami, hoci s ním bol preukázateľne oboznámený a ďalej konštatovala, že žalobca mohol kliešte
prekračujúce maximálne hmotnostné limity zložiť na zem robotom, prípadne použiť žeriavovú nadstavbu na vysokozdvižný vozík, čo mu bolo vzhľadom na jeho kvalifikáciu a niekoľkoročné skúsenosti známe s tým, že v čase pracovného úrazu disponoval preukazom obsluhy vysokozdvižného vozíka. Poukázal na splnenie svojej prevenčnej a informačnej povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre oblasť manipulácie s bremenami a na podporu svojho tvrdenia predložil zoznam všetkých školení, ktoré žalobca absolvoval s tým, že o jeho zaškolení na manipuláciu so zváracími kliešťami, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu, svedčí školenie Servopneumatika/servokliešte, školenie KUKA service mechanic Quentec, školenie na odporové robotické zváracie kliešte pre IH. Žalovaný preto dospel k záveru, že žalobca pri výmene zváracích klieští konal ľahkomyseľne, hoci si musel byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a štvorročné pôsobenie u žalovaného vedomý, že si môže pri dvíhaní 92 kg ťažkého bremena privodiť ujmu na zdraví. Poprel dôkazne nepodložené tvrdenie žalobcu, že vedúci zamestnanci sa veľmi nestarali o bezpečnosť a zdravie svojich podriadených pracovníkov a tiež označil za nepravdivé jeho tvrdenie, že nadriadený zamestnanec neupozornil žalobcu na nesprávny postup pri práci. Podľa žalovaného sa žalobca snažil navodiť dojem, že svoje konanie v rozpore s internými predpismi žalovaného vykonával na príkaz zamestnávateľa resp. vedúcich zamestnancov, keď uviedol, že v deň pracovného úrazu mu nariadil výmenu klieští jeho priamy nadriadený J. K., avšak žalovaný namietol, že J. K. síce bol tímlídrom, ale nebol vedúcim zamestnancom a teda ani nadriadeným žalobcu, majúc za to, že jeho pozícia v tíme demontujúcom zváracie kliešte bola iba koordinačná a podporná, avšak rovnocenná k ostatným zamestnancom. Ozrejmil, že výmenu klieští nariadil supervízor pán V. ako vedúci zamestnanec, ktorý však priamo neurčil postup, ktorý má žalobca pri výmene klieští zvoliť, nakoľko optimálny postup si stanovuje priamo tím meniaci kliešte, ktorý je kvalifikovaný správne vyhodnotiť situáciu a zvoliť postup vzhľadom na aktuálne podmienky. Zastal názor, že neupozornenie na nesprávny postup zo strany nadriadených zamestnancov žalobcu neznamená, že žalobca pri nesprávnom postupe konal na príkaz zamestnávateľa, preto neupozornenie zo strany vedúceho zamestnanca nezbavuje zamestnanca zodpovednosti za jeho vlastné konanie. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa dvoch odlišných záznamov, resp. pozmeneného záznamu o registrovanom pracovnom úraze nepovažoval za relevantné a navyše zo žaloby nevyplýva, aké skutočnosti údajný záznam obsahoval a aký to malo vplyv na posúdenie miery zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz. V tejto súvislosti vysvetlil, že nakoľko vedúci zamestnanec je v zmysle interných predpisov povinný do konca pracovnej doby zaznamenať akýkoľvek úraz, pri prvotnom zázname vedúci zamestnanec vychádzal z tvrdenia žalobcu, že príčinou úrazu bolo vyšmyknutie klieští z rúk, avšak následne bol úraz za prítomnosti bezpečnostného technika prešetrený a zistilo sa, že pri úraze bol použitý nebezpečný postup zo strany žalobcu a tak následne boli tieto nové zistenia do záznamu doplnené, pričom zmena záznamu v priebehu šetrenia vzniku pracovného úrazu je štandardným postupom a vzhľadom na to, že pôvodný záznam nebol doručený Sociálnej poisťovni, žalovaný mal za to, že jeho existencia nemá na prejednávanú vec žiadny vplyv. 5. Intervenient na strane žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nad rámec argumentácie žalovaného poukázal v kontexte predmetu sporu na poučenie a školenie v oblasti manipulácie s bremenami a osobitne na interný predpis žalovaného - Prevádzkovo bezpečnostný predpis 19 Manipulácia s bremenami, z ktorého bodu 3. je zrejmé výslovné poučenie o tom, že maximálna hmotnosť bremena nesmie byť za žiadnych okolností prekročená, pričom predmetný predpis obsahuje v bode 6. tiež konkrétne údaje o maximálnej prípustnej hmotnosti bremena a poukázal aj na názorné poučenie o manipulácii s bremenom uvedené v bode 4. uvedeného predpisu, s ktorým žalovaný žalobcu preukázateľne oboznámil. 6. Pred meritórnym posúdením sporu súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je žaloba o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom možnosť podať takúto žalobu vyplýva priamo z § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď Sociálna poisťovňa dala na začatie konania žalobcovi podnet. Zároveň ustálil, že spor o určenie, či k úrazu zamestnanca došlo následkom pracovného úrazu, je v zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 2Cdo/65/2006 a sp. zn. 10Sžo/20/2016) sporom pracovnoprávnym. Vymedzujúc nesporné skutkové tvrdenia strán, súd prvej inštancie deklaroval nespornosť existencie pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 02.06.2014, ako aj žalobcom vykonávaný dohodnutý druh práce - výrobný pracovník, mechanik preventívnej údržby, preto zameral dokazovanie na zistenie, či v danom prípade boli splnené všetky zákonom stanovené kumulatívne podmienky pre vyvodenie vyššej miery zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za žalobcom opísaný pracovný úrazový dej. Priebeh skutkového deja v súvislosti s pracovným úrazom súd prvej inštancie zistil tak, že k pracovnému úrazu žalobcu došlo dňa 24.05.2018 počas nočnej zmeny SK3 trvajúcej od 18:00 hod. do 06:00 hod., počas
ktorej mu po pracovnej porade bola pridelená úloha - repas klieští a následná preventívna výmena zváracích klieští po ukončení poobednej zmeny, ktorá končila o 22:00 hod. Okolo 23:00 hod. žalobcovi jeho priamy nadriadený J. K. nariadil výmenu zváracích klieští, ktoré nachystali k linke STIHR a čakali na príchod nadriadeného (tímlídra), aby pripravil robot do pozície výmeny nástroja, pričom k pracovnému úrazu došlo pri demontáži zváracích klieští s váhou 92 kg z robotického ramena, kedy kolega žalobcu povoľoval zámok klieští, zatiaľ žalobca a jeho nadriadený pridržiavali kliešte rukami a následne pri povolení zámku sa kliešte náhle uvoľnili, vtedy žalobca pocítil prasknutie v chrbtovej oblasti, zložil s nadriadeným kliešte mimo linku, zatočila sa mu hlava, znecitlivela mu ľavá horná a dolná končatina, zosunul sa na zem, odkiaľ ho preniesli na dielňu, supervízor zavolal záchranku, ktorá ho prepravila do Univerzitnej nemocnice v Bratislave a po návrate z nemocnice spolu so supervízorom spísali záznam o registrovanom pracovnom úraze, prítomný bol aj tímlíder a zástupca zamestnancov za BOZP. V dôsledku pracovného úrazu bol žalobca lekárom uznaný za práceneschopného po dobu 52 týždňov. 7. Súd prvej inštancie neposúdil ako podstatnú námietku žalobcu, že mu nebol vydaný prvotný záznam o pracovnom úraze spísaný priamo po úraze a návrate z ošetrenia v nemocnici tímlídrom dňa 24.05.2018, nakoľko pre stanovenie dávok Sociálnou poisťovňou aj pre závery Inšpektorátu práce bola dôležitá záverečná správa o šetrení pracovného úrazu žalovaným, z ktorej vychádzali, preto absencia prvotného záznamu nemala pre rozhodovanie súdu žiadny význam. Posudzujúc zavinenie žalobcu, súd prvej inštancie vyjadril právny názor, že zavinenie zamestnanca bude dané vtedy, ak z jeho strany pôjde aspoň o nedbanlivostné konanie, ktorého predpokladom je, že zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že porušuje určitý právny alebo iný predpis či pokyn, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez následkov. Na druhej strane o zavinené konanie zamestnanca nepôjde vtedy, ak síce porušil pokyn na zaistenie bezpečnosti pri práci, ale sa preukáže, že ho pochopil nesprávne a to najmä so zreteľom na jeho rozumovú a duševnú vyspelosť (R 69/1968). Zdôraznil, že aj v prípade, ak postihnutý zamestnanec porušil bezpečnostný predpis alebo pokyn, zamestnávateľ je povinný preukázať, že medzi porušením takéhoto predpisu alebo pokynu a poškodením zdravia existuje príčinná súvislosť. K liberačným dôvodom zamestnávateľa uviedol, že k zbaveniu objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa sčasti môže dôjsť aj v prípade, ak zamestnanec síce neporušil bezpečnostné predpisy, ale počínal si v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, resp. konal ľahkomyseľne, avšak za ľahkomyseľné konanie sa považuje iba také nedbanlivostné konanie zamestnanca, pri ktorom vedel, že postupuje spôsobom, ktorý mu môže spôsobiť úraz a to najmä so zreteľom na to, že takýto postup nie je obvyklý u ostatných zamestnancov, pričom sa spoliehal, že k ujme na jeho zdraví nedôjde. 8. Pre hodnotenie zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz bolo podľa súdu prvej inštancie kľúčové, že nemal vypracovaný žiadny konkrétny interný predpis na pracovný postup na výmenu (preventívnu ani v prípade poruchy na výrobnej linke) zváracích klieští „Audi kliešte ľahkej konštrukcie“, pričom tento záver vyplynul nielen z rozhodnutia Národného inšpektorátu práce zo dňa 28.06.2021, ktorý žalovanému uložil pokutu vo výške 20 000,- € za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v protiprávnom konaní absencie bezpečnostného pracovného postupu na preventívnu výmenu zváracích klieští „Audi kliešte ľahkej konštrukcie“, ale aj zo záverov dokazovania súdu, keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v predložení tohto pracovného postupu v čase úrazu žalobcu a jeho procesná obrana, že poučil žalobcu o predmetnom pracovnom postupe v rámci školenia - interný Prevádzkovobezpečnostný predpis na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne Predpis 19 Manipulácia s bremenami, neobstojí, pretože predmetné školenie je všeobecného charakteru a netýka sa konkrétne pracovného postupu pri výmene klieští, pri ktorom sa stal pracovný úraz. Vzhľadom na uvedený záver nevyhodnotil ako podstatnú a relevantnú ani námietku žalobcu, že podpis na uvedenom školení nie je jeho podpisom, keďže i v prípade, ak by žalobca nebol namietané školenie absolvoval, toto sa netýkalo pracovného postupu pri výmene klieští. Vzhľadom na námietku žalovaného, že žalobca manipuloval s bremenom, ktoré prekračovalo maximálne hmotnostné limity, pričom mohol kliešte zložiť robotom na zem, prípadne použiť žeriavovú nadstavbu na vysokozdvižný vozík, čo mu bolo vzhľadom na jeho kvalifikáciu a niekoľkoročné skúsenosti známe, čím sa mal dopustiť protiprávneho konania zakladajúceho jeho zodpovednosť za pracovný úraz v rozsahu 90 %, súd prvej inštancie k otázke zaužívaného technologického postupu vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zo svedeckej výpovede K. K. - tímlídera predmetnej výmeny vyplynulo, že počas danej pracovnej zmeny vymieňali kliešte ručne kvôli tomu, že k zariadeniu nebol prístup a vždy sa aktuálne rozhodovali podľa prístupu k zariadeniu, či je treba výmenu spraviť ručne alebo pomocou vysokozdvižného vozíka s tým, že väčšinou síce vymieňali kliešte pomocou vozíka, ale v neprístupných miestach ručne, čo bol daný prípad. Túto
skutočnosť mal súd prvej inštancie za potvrdenú aj svedkom A. S. ako operátorom linky, ktorý sa k bežnému spôsobu postupov výroby vyjadril tak, že pri chybe na výrobnej linke opravovali veci ručne z dôvodu, aby nestála výroba, napr. pri výmene klieští na linke, ktoré sa odmontovali a primontovali sa iné ručne, pričom svedok dodal, že videl zopárkrát aj výmenu klieští s použitím vysokozdvižného vozíka, ale častejšia bola ručná výmena, ktorá bola časovo kratšia a využívala sa kvôli tomu, aby sa vyhlo prestojom v práci s tým, že výmena sa diala aj za prítomnosti nadriadených, ktorí dozorovali ručnú výmenu. Rovnaký záver o tom, že išlo o bežne zaužívaný postup u žalovaného, vyplynul súdu prvej inštancie aj z výsluchu svedka K. V. pracujúceho na tej istej pozícii ako žalobca asi do roku 2017, podľa ktorého existovali na pracovisku žalovaného dva spôsoby výmeny klieští - jedna bola plánovaná výmena a druhá sa realizovala v prípade poruchy na výrobnej linke s tým, že pri plánovanej výmene klieští v čase odstávky linky sa zúčastnili výmeny tímlíder a supervízor, pričom pri poruche na linke sa veľmi neriešilo, kto je prítomný, bol dôležitý čas a rýchlosť výmeny, aby linka nestála, ale v oboch prípadoch sa robila výmena väčšinou manuálne, výmena s vysokozdvižným vozíkom sa robila málokedy a aj to iba v prípade plánovanej výmeny. V súvislosti s predmetom sporu menovaný svedok tiež uviedol, že nikto z nadriadených ich neupozornil, že sa má pri výmene klieští používať akákoľvek technika, hoci spočiatku na školeniach sa hovorilo o tom, že by bolo vhodné používať vysokozdvižný vozík, avšak v realite to tak nebolo s tým, že túto vedomosť mali aj nadriadení, lebo výrobná linka nebola stavaná na to, aby sa tam vysokozdvižný vozík dostal a aj napriek školeniu k manipulácii s bremenami, kde boli zamestnanci poučení, koľko môže každý maximálne zdvihnúť, v praxi to bolo nereálne, dodávajúc, že školenia často prebiehali až po nejakom probléme, ktorý nastal. 9. Podstatnou skutočnosťou pre konštatáciu o dôvodnosti žaloby podľa súdu prvej inštancie bolo aj zloženie trojčlennej pracovnej skupiny podieľajúcej sa na výmene klieští, pozostávajúcej okrem žalobcu z ďalšieho zamestnanca na rovnakej pracovnej pozícii ako žalobca (V. R.) a z tímlídra J. K., nakoľko hoci sa žalovaný bránil tým, že všetci traja mali rovnaké pracovné zaradenie a aj žalobca sám mohol a mal požiadať za účelom výmeny klieští o vysokozdvižný vozík, na ktorého riadenie mal oprávnenie, súd prvej inštancie sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Mal za to, že tímlíder bol v pozícii zástupcu supervízora, nadriadeného žalobcu a bol vedúcim pracovníkom v trojčlennom tíme realizujúcom predmetnú výmenu, preto jeho povinnosťou bolo zvážiť, aký postup a za pomoci akej manipulačnej techniky je potrebné zvoliť tak, aby k úrazu nedošlo. Ak sa teda vzhľadom na váhu klieští 92 kg zdal počet pracovnej skupiny - traja zamestnanci málo, bolo povinnosťou tímlídra, nie žalobcu, zabezpečiť vyšší počet pracovníkov, privolať supervízora a vyžiadať si väčší počet pracovníkov alebo rozhodnúť o použití vysokozdvižného vozíka či kladky, čo platí aj na vytýkaný nesprávny spôsob manipulácie s kliešťami, ktoré sa mali podľa záverov vyšetrovacej komisie žalovaného položiť na zem, ktorý postup mohol tímlíder zvoliť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie, poukazujúc na ust. § 82 písm. b) Zákonníka práce, dospel k záveru, že priamo zákon konštitutívne založil povinnosť žalovaného prostredníctvom vedúcich zamestnancov zabezpečiť také pracovné podmienky a zo strany vedúceho zamestnanca prijať také opatrenia a rozhodnutia, ktoré by preventívne viedli k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo v sebe subsumuje prijatie adekvátnych správnych rozhodnutí pri vykonávaní pracovného postupu v tomto prípade. Na podporu svojho záveru súd prvej inštancie odkázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 198/2009 zo dňa 31.08.2010, podľa ktorého o zavinené porušenie bezpečnostných predpisov nepôjde v prípade, ak zamestnanec síce vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa, keďže zavinenie zamestnanca je tu vylúčené práve tým, že zamestnávateľ k takémuto postupu dal príkaz a z toho dôvodu sa nemôže zodpovednosti zbaviť. Z hodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie žalobcu pri výmene klieští nemožno zo žiadneho posudzovaného hľadiska vyhodnotiť ako protiprávne, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a určil zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz žalobcu v miere 100 %. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pričom nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne odôvodňovali náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaný a intervenient na strane žalovaného včas obsahovo identické odvolanie z dôvodov, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie svojím procesným postupom znemožnil žalovanému a intervenientovi uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), preto žiadali napadnutý rozsudok
zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému i intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvodili, že strany sporu nerozporovali skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec v čase plnenia pracovných úloh dňa 24.05.2018 utrpel pracovný úraz ani samotný priebeh pracovného úrazu. Argumentovali, že k vzniku úrazu došlo počas výmeny klieští v rámci pravidelnej údržby počas nočnej zmeny, keď bola pracovná linka odstavená a teda nehrozili prestoje v rámci výrobného cyklu a výmena klieští nebola realizovaná pod časovým tlakom. Namietli záver súdu prvej inštancie vo veci neexistencie predpisu na predmetný pracovný postup, nakoľko sa nezaoberal a iba mechanicky spomenul žalovaným prezentované skutočnosti, že žalobca absolvoval školenie týkajúce sa výmeny zváracích klieští, ktoré sa vzťahovalo na viacero druhov klieští - čo žalobca ani nepoprel a čo vyplýva aj zo žalovaným predložených dôkazov - zápisníc Inšpektorátu práce Bratislava a zamestnancov žalovaného o podaní informácie; že žalobca bol riadne zaučený na výmenu zváracích klieští, pričom túto samotným žalobcom pred Inšpektorátom práce uvedenú skutočnosť v súdnom konaní nenamietal; že žalovaný predložil súdu prvej inštancie „Návod na obsluhu Audi klieští ľahkej konštrukcie“ a „Prevádzkovo-bezpečnostný predpis PBP_19 Ručná manipulácia s bremenami“; že v konaní bolo preukázané a nikým nerozporované, že bežným výkonom práce žalobcu bola pravidelná výmena zváracích klieští; a že rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva, nenadobudlo právoplatnosť, lebo žalovaný sa voči rozhodnutiu inšpektorátu práce o udelení pokuty odvolal a konanie bolo nadriadeným orgánom zastavené a teda názor prvostupňového orgánu nebol nadriadeným orgánom potvrdený. Poukázali na pracovný postup pri výmene „Audi klieští ľahkej konštrukcie“, ktorý sa nachádza priamo v Návode na obsluhu (súčasť súdneho spisu), keď výrobca v bode 6. priamo uvádza, že kliešte ľahkej konštrukcie odporúča prepravovať prostredníctvom zdvíhacieho vozíka alebo podobného prostriedku. V tomto ohľade odvolatelia poukázali na nezmyselnosť povinnosti mať vypracovaný osobitný dokument s názvom „Pracovný postup“, ktorý bude obsahovať rovnaké povinnosti týkajúce sa údržby zariadení, ako je uvedené v návode od samotného výrobcu, pretože pri súdom prvej inštancie tak naznačenom rigidnom výklade povinností na úseku BOZP by musel mať žalovaný vypracované pracovné postupy pre každé jedno zariadenie, ktoré by sa líšilo iba typom výrobku a takýto extenzívny výklad ustanovení zákona o BOZP by hraničil so šikanóznym výkonom práva s tým, že povinnosť mať vypracovaný osobitný predpis na každú operáciu resp. pre každý prístroj z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c), i) zákona o BOZP ani nevyplýva, pričom žalovaný mal pre daný prípad vypracovaný všeobecný predpis, ktorý reflektuje postup pri každej činnosti zahŕňajúcej manipuláciu s bremenami. Odvolatelia pritom považovali za nesporné, že žalobca tento interný predpis jednoznačne porušil, čo samotný žalobca pri opise úrazového deja aj potvrdil a mal za postačujúce oboznámiť zamestnanca s tým, že môže dvíhať bremená určitej váhy a nie je potrebné ho už ďalej oboznamovať napríklad s tým, že bremeno X v hale A s hmotnosťou 50 kg nemôže bezpečne dvíhať vlastnými silami a že bremeno Y v hale A s hmotnosťou 65 kg nemôže bezpečne dvíhať vlastnými silami atď., nakoľko účelom právnej normy nie je povinnosť žalovaného mať vypracovaný osobitný predpis pre každé jedno bremeno (koľaj, elektromotor, časť robota, škatuľu s dielmi atď). Za absolútne nesprávny preto považovali aj záver súdu prvej inštancie, že žalobcom namietané školenie z hľadiska preukázania jeho absolvovania je vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné z dôvodu, že sa netýkalo pracovného postupu pri výmene klieští, nakoľko pri manipulácii so zváracími kliešťami (na základe vykonaného dokazovania /viď predložená fotodokumentácia/ zváracie kliešte každého typu vážia 92 kg) platil predmetný „Prevádzkovo-bezpečnostný predpis 19 - Manipulácia s bremenami“ a žalobca bol povinný sa ním riadiť. 11. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces odvolatelia vzhliadli porušenie zásady stanovenej v § 191 ods. 1 CSP, keď súd prvej inštancie neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, namietali nedostatočnú presvedčivosť a preskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie selektívne poukázal iba na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, pričom z rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi a dôkazmi žalovaného. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, k akým skutkovým záverom dospel na základe niektorých vyjadrení svedkov, na ktoré sa odvolával, žalovaný sa domnieval, že v otázke zaužívaného postupu pri demontovaní zváracích klieští sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu, že kliešte boli odmontované vždy ručne bez použitia pracovných pomôcok a teda v danom prípade sa jednalo o zaužívaný postup. Odvolatelia však namietli, že súd prvej inštancie nebral do úvahy všetky vyjadrenia svedkov a to napríklad, že svedok A. S. nikdy nebol svedkom výmeny zváracích klieští v rámci bežnej údržby, ale iba v prípade chodu výrobného procesu, keď došlo k chybe na výrobnej linke, avšak k úrazu žalobcu došlo v čase odstavenej linky pri pravidelnej údržbe bez časového tlaku. Obdobne poukázali na výpoveď svedka K. V., ktorý uviedol, že výmena klieští sa vykonávala ručne najmä
v prípade poruchy linky, kedy bol dôležitý čas výmeny. Vytkli súdu prvej inštancie aj nevysporiadanie sa so svedeckou výpoveďou V. R., ktorý uviedol, že častejšie vymieňajú kliešte pomocou zariadení s tým, že spôsob výmeny závisí od toho, či ide výroba alebo nie a rovnako vypovedal svedok J. K., ktorý uviedol, že väčšinou vymieňali kliešte pomocou zariadenia ako vysokozdvižný vozík. Podľa odvolateľov sa súd prvej inštancie nezaoberal ani výpoveďou svedka A. V., ktorý uviedol, že pracovníci boli veľakrát upozorňovaní na to, aby používali techniku a to vysokozdvižný vozík. V nadväznosti na svedecké tvrdenie K. K., že kliešte vymieňali ručne kvôli tomu, že nebol prístup k zariadeniu, súd prvej inštancie podľa odvolateľov zjavne opomenul vysporiadať sa s tvrdením svedka A. V., že išlo o výmenu na zariadení, ku ktorému bol možný prístup technikou, čo žalovaný aj preukázal pri rekonštrukcii pracovného úrazu vykonanými fotografiami, ktoré žalobca nerozporoval. Napokon vo vzťahu k zaužívanému postupu pri manipulácii so zváracími kliešťami odvolatelia namietli nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie s výpoveďami svedka V. Š. a svedkyne J.. S. W., z ktorých vyplynulo, že pri výmene zváracích klieští zamestnanci (a teda aj žalobca) porušili predpisy BOZP. Odvolateľom z dokazovania vyplynulo, že zamestnanci údržby mali osobitne v prípade bežnej údržby používať technické zariadenia a dokonca tvorili výnimku a nevzťahoval sa na nich žiadny zákaz manipulácie s vysokozdvižným vozíkom, nakoľko jeho používanie počas ich práce sa vyžadovalo. Navyše odvolateľom z dokazovania tiež vyplynulo, že ak sa z technických dôvodov nedal použiť vysokozdvižný vozík, bolo pri výmene klieští zamestnávateľom vyžadované a obvyklé, že sa pri demontáži zvýšil počet zamestnancov tak, aby na výmene pracovali štyria až piati zamestnanci, a nie traja zamestnanci ako tomu bolo v danom prípade, pričom súd prvej inštancie nevzhliadol ani v tomto prípade žiadne porušenie pokynov a ani predpisov o BOZP zo strany žalobcu, keď povinnosť zabezpečiť vyšší počet zamestnancov prikladal výlučne J. K. a teda mal za to, že aj keď žalobca preukázateľne vedel o obvyklom a žalovaným vyžadovanom postupe, že pri výmene klieští má byť prítomných 4 5 zamestnancov, protichodne s názorom odvolateľov uzavrel, že nebolo povinnosťou žalobcu takýto postup dodržať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na pracovnú náplň J. K., ktorá neobsahuje dohľad nad ostatnými zamestnancami, menovaný mal internú funkciu s názvom „team leader“, ale nie je a nikdy nebol vedúcim zamestnancom v zmysle Zákonníka práce, toto postavenie mal nadriadený A. V.. 12. K odvolaniam žalovaného a intervenienta na strane žalovaného sa žalobca písomne v súdom stanovenej lehote nevyjadril. 13. Odvolací súd po zistení prípustnosti odvolaní proti rozhodnutiu, proti ktorému smerujú, oprávnenosti osôb na podanie odvolania a včasnosti ich podania, súc v posudzovanom spore viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vec podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust. § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok dňa 26. februára 2026 verejne vyhlásil. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a tento v nosnej časti aj správne právne posúdil. 14. V posudzovanom pracovnoprávnom určovacom spore súd prvej inštancie vyvodil správny záver k procesnej prípustnosti žaloby o určenie plnej miery zavinenia žalovaného na vzniku pracovného úrazu. Hoci nesprávne konštatoval, že predmetom konania je žaloba o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže ustanovenie § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pojednáva iba o možnosti organizačnej zložky intervenienta na strane žalovaného iniciovať konanie pred iným príslušným orgánom, ak sa v konaní vo veciach sociálneho poistenia vyskytne významná otázka, o ktorej tento iný príslušný orgán doposiaľ právoplatne nerozhodol. Žalobca ako (bývalý) zamestnanec žalovaného však nepochybne má naliehavý právny záujem domáhať sa určenia vyššej resp. plnej miery zavinenia žalovaného (zamestnávateľa) na jemu vzniknutom pracovnom úraze, pretože od miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz závisí Sociálnou poisťovňou (intervenientom na strane žalovaného) žalobcovi priznaná výška sociálnej - úrazovej dávky. Vzhľadom na žalovaným (zamestnávateľom) stanovenú mieru zavinenia žalobcu na vzniku jeho pracovného úrazu v rozsahu 90 % je zrejmé, že bez uplatnenia určovacieho nároku na súde by bol intervenient na strane žalovaného priznal žalobcovi úrazovú dávku vo výške zodpovedajúcej iba 10% - nému zavineniu na strane zamestnávateľa v zmysle oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.06.2019 a právo žalobcu na výplatu adekvátnej úrazovej dávky by tak zostalo ohrozené a jeho právne postavenie z hľadiska opodstatnenosti výšky priznanej sociálnej dávky by bolo neisté. Žalobca, lekárskym posudkom zo dňa 06.06.2019 uznaný za dlhodobo nespôsobilého na výkon posudzovanej práce, totiž vzhľadom na ním deklarovanú plnú mieru zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz sleduje jemu náležiace právo na úrazovú dávku
v maximálne možnej miere plnenia a tento cieľ môže dosiahnuť jedine procesnou úspešnosťou ním podanej určovacej žaloby, ktorá vzhľadom na preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu spĺňa kritériá určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, na podanie ktorej bol žalobca inštruovaný i zo strany samotnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 15. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného v odvolacom konaní nenamietali súdom prvej inštancie zistené okolnosti priebehu skutkového úrazového deja (odsek 50. napadnutého rozsudku), keďže táto skutočnosť spolu s kvalifikáciou úrazu ako úrazu pracovného nebola medzi procesnými stranami spornou a teda vecné a časové okolnosti, za ktorých k pracovnému úrazu u žalovaného došlo, korešpondovali so žalobcom opísaným priebehom úrazového deja. 16. Vzhľadom na to, že nesporným bol aj druh práce žalobcu ako výrobného pracovníka resp. mechanika preventívnej údržby a teda žalovaným prostredníctvom jeho vedúceho zamestnanca (supervízora) zadaná pracovná úloha spočívajúca v preventívnej výmene zváracích klieští, ktorú počas nočnej zmeny dňa 24.05.2018 spolu s ostatnými zamestnancami svojej pracovnej skupiny realizoval, patrila do pracovných povinností žalobcu, v dôsledku čoho o oprávnení žalovaného predmetnú úlohu žalobcovi zadať niet pochýb, súd prvej inštancie správne skoncentroval svoje dokazovanie na zistenie zákonných podmienok pre vyvodenie vyššej resp. plnej miery zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu, než ku ktorej dospela šetrením pracovného úrazu škodová komisia žalovaného (10 % - pre nevykonávanie kontrol dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku žalovaného preukázateľným spôsobom). 17. Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je založená na objektívnom princípe a teda vo všeobecnosti platí prezumpcia, podľa ktorého žalovaný v zásade za pracovný úraz svojho zamestnanca zodpovedá a to aj v prípade, ak dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ust. § 195 ods. 1, 6 Zákonníka práce), pričom zodpovednosti sa môže zbaviť sčasti za preukázania existencie kumulatívne vyžadovaných podmienok zakladajúcich čiastočnú liberáciu zamestnávateľa a síce, že: 1. postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy či pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; 2. s uvedenými predpismi a pokynmi bol zamestnanec riadne a preukázateľne oboznámený; 3. porušenie predpisov alebo pokynov nastalo zavineným konaním úrazom postihnutého zamestnanca a teda konal prinajmenšom nedbanlivo; 4. toto porušenie bolo jednou z príčin škody, pričom žalovaný práve na uvedených liberačných dôvodoch v zmysle ust. § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce svoje prostriedky procesnej obrany v konaní založil. 18. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 02.01.2016 do 30.04.2020, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy. 19. Podľa § 8 ods. 4 písm. b) nariadenia vlády SR č. 39/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov účinného od 01.07.2006, zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia, aby oprávnený zamestnanec, ktorý vykonáva činnosti uvedené v § 6 písm. b), bol preukázateľne osobitne vyškolený primerane k nebezpečenstvám, ktoré sú spojené s jeho činnosťou. 20. Podľa § 6 písm. b) cit. nariadenia vlády SR, ak používanie pracovného prostriedku môže osobitne ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby starostlivosť o pracovný prostriedok, údržbárske práce, opravárske práce a prestavbové práce vykonávala oprávnená osoba. 21. Odvolací súd sa celkom nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pre hodnotenie zodpovednosti žalovaného bola pre v prospech žalobcu vydaného rozhodnutia kľúčová absencia konkrétneho interného predpisu k pracovnému postupu na (preventívnu a poruchovú) výmenu zváracích klieští „Audi kliešte ľahkej konštrukcie“. Inšpektorát práce Bratislava síce vo svojom protokole č. IBA-61-85-2.2/P-J2-20 zo dňa 06.08.2020 zistil v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu nedostatok u žalovaného ako kontrolovaného subjektu v tom, že v čase predmetného pracovného úrazu
nemal určený a vypracovaný bezpečný pracovný postup na preventívnu výmenu zváracích klieští „Audi kliešte ľahkej konštrukcie“, čím mal porušiť ust. § 6 ods. 1 písm. i) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 8 ods. 3 Nariadenia vlády SR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov a tento nedostatok (protiprávne konanie) následne Inšpektorát práce Bratislava rozhodnutím zo dňa 15.04.2021 v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce, O-140/2021 zo dňa 28.06.2021 kvalifikoval ako správny delikt s uložením pokuty žalovanému vo výške 20 000,- €, avšak samotné nevypracovanie bezpečného pracovného postupu týkajúceho sa osobitne preventívnej výmeny zváracích klieští „Audi kliešte ľahkej konštrukcie“ ešte neznamená, že žalovaným vypracovaný interný Prevádzkovo-bezpečnostný predpis - Predpis 19 Manipulácia s bremenami - nie je použiteľný v súvislosti s pracovným postupom pri výmene týchto klieští. Preto názor súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k dotknutému internému predpisu žalobcom absolvované školenie neobstojí z dôvodu jeho všeobecnosti a nesúvislosti s konkrétnym inkriminovaným pracovným postupom pri výmene klieští, nie je podľa odvolacieho súdu vyčerpávajúci z hľadiska eliminovania liberačných dôvodov, za ktorých by sa žalovaný mohol svojej objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz sčasti zbaviť. Žalobcovi totiž mohol byť zrejmý pracovný postup, ktorý má pri preventívnej výmene zváracích klieští zaujať aj vzhľadom na žalovaným stanovené maximálne limity hmotnosti bremien, ktoré možno dvíhať s použitím vlastnej sily, t. j. ručne a preto neurčenie bezpečného pracovného postupu vo forme osobitného dokumentu konkrétne v súvislosti s výmenou zváracích klieští „Audi kliešte ľahkej konštrukcie“ nezakladá premisu neunesenia dôkazného bremena v súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca určitý predpis na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci porušil len z dôvodu, že ide o nedostatok - správny delikt žalovaného v príčinnej súvislosti so vzniknutým pracovným úrazom žalobcu; nehovoriac o tom, že žalobca v odvolacom konaní vzhľadom na ním neuplatnené prostriedky procesnej obrany nepoprel a nijako účinne nespochybnil žalovaným deklarovanú právnu skutočnosť, že rozhodnutie Inšpektorátu práce o udelení pokuty nenadobudlo právoplatnosť, keďže nadriadený odvolací orgán správne konanie zastavil. 22. Žalovaný vo svojom odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu správne interpretoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) a i) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s tým záverom, že z uvedených ustanovení nevyplýva povinnosť mať vypracovaný osobitný predpis na každú operáciu resp. pre každý prístroj, nakoľko povinnosť žalovaného vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a určovať bezpečné pracovné postupy automaticky neznamená, že žalovaným predložené a v čase vzniku pracovného úrazu existujúce dokumenty (Predpis 19 - Manipulácia s bremenami a návod na obsluhu Audi klieští ľahkej konštrukcie) sa nevzťahujú aj na pracovný postup žalobcu pri preventívnej výmene zváracích klieští. V tejto súvislosti odvolateľ správne považoval za postačujúce oboznámiť žalobcu s tým, že môže dvíhať bremená určitej váhy a nie je potrebné špeciálne ho upozorniť a poučiť o tom, že so zváracími kliešťami, ktoré maximálne prípustný hmotnostný limit uvedený na štítku klieští nesporne prekračujú (92 kg), nemôže taktiež ručne manipulovať a tieto vlastnou silou pridŕžať. Na žalovaným predloženej fotodokumentácie z rekonštrukcie pracovného úrazu (č. l. 232 súdneho spisu) je vidieť, že žalobca spolu s kolegom (tímlídrom) J. K. po povolení zámku robota ďalším kolegom V. R., pracujúcim na rovnakej pozícii ako žalobca, pridržiavali zváracie kliešte vo vzduchu vlastným ťahom tak, aby nespadli na zem. Zilustrovaný postoj a ťah žalobcu je možné podriadiť technike správneho spôsobu vykonávania zdvihu v zmysle bodu 4 Prevádzkovo bezpečnostného predpisu žalovaného PBP_19 - Ručná manipulácia s bremenami (č. l. 151 súdneho spisu), pričom maximálna hmotnosť zdvíhaného bremena mužom vo veku od 40 do 49 rokov podľa bodu 6.1 uvedeného interného predpisu nesmie ani za priaznivých podmienok prekročiť limit 40 kg. Vzhľadom na žalovaným stanovené hmotnostné parametre ručného dvíhania bremien je zrejmé, že žalobca ako v čase vzniku pracovného úrazu 47 ročný muž nesmel dvíhať bremeno o hmotnosti prevyšujúcej 40 kg, preto aj pri ideálnom rozložení hmotnosti zváracích klieští medzi dvoch zamestnancov (žalobcu a J. K.) žalobca dvíhal bez použitia akéhokoľvek prostriedku vlastnou silou bremeno s hmotnosťou 46 kg, čím prekročil povolený hmotnostný limit pre ručnú manipuláciu s bremenami a v rozpore s bodom 4.2 interného predpisu („Ako manipulovať s ťažkými predmetmi“) nepoužil vhodné zariadenie na demontáž zváracích klieští. 23. Žalovaný pritom v konaní protistranou hodnoverne nespochybneným spôsobom preukázal, že žalobca pred vznikom pracovného úrazu absolvoval školenie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorej obsahovou súčasťou je aj ručná manipulácia s bremenami (viď žalobcom podpísaný záznam o vykonaní školenia zamestnancov z BOZP - výrobní zamestnanci zo dňa 17.09.2017 na č. l. 153 súdneho spisu) a zároveň v dňoch 22.09.2015 - 25.09.2015 absolvoval
školenie s témou odporové robotické zváracie kliešte pre IH (viď prezenčná listina na č. l. 143 súdneho spisu), pričom i v čase vzniku pracovného úrazu sa manipulácia týkala robotických zváracích kliešti a z hľadiska ich hmotnostných limitov dvíhania je bezvýznamný typ klieští, keďže tieto platia pre akékoľvek bremená, ergo aj pre zváracie kliešte nezávisle od ich značky alebo typu výrobku. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa pravosti jeho podpisu na zázname o vykonaní školenia výrobných zamestnancov v BOZP ako nespôsobilú spochybniť splnenie povinnosti žalovaného oboznámiť žalobcu s prevádzkovo-bezpečnostným predpisom, avšak nie pre irelevantnosť namietanej skutočnosti z dôvodu súdom prvej inštancie konštatovanej nesúvislosti Predpisu 19 - Manipulácia s bremenami - s pracovným postupom pri výmene klieští, ale z dôvodu, že sám žalobca v konaní produkoval v jeho prospech svedčiaci listinný dôkaz s objektívnou dôkaznou silou vo forme Protokolu Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 06.08.2020 (č. l. 71 súdneho spisu), z ktorého vyplývajú inšpekciou zistené skutočnosti, že žalobca absolvoval jednak školenia potrebné pre opravu a údržbu zváracích klieští „Audi kliešte ľahkej konštrukcie“ (Servopneumatické zváracie kliešte, Kuka Service Mechanik Quantec, Odporové robotické zváracie kliešte, Základy elektrotechniky), a zároveň sa zúčastnil periodických školení týkajúcich sa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, ktoré prebiehajú u žalovaného v ročných intervaloch. 24. Za významnú považoval odvolací súd i námietku odvolateľov, že pracovný postup pri výmene Audi klieští ľahkej konštrukcie vyplýva priamo z Návodu na ich obsluhu (č. l. 109 - 142 súdneho spisu), nakoľko v bode 6.1 uvedeného Návodu výrobca explicitne odporúča kliešte ľahkej konštrukcie prepravovať prostredníctvom zdvíhacieho vozíka alebo podobného prostriedku, avšak k uvedenému listinnému dôkazu žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že s ním bol žalobca riadne oboznámený, preto odvolaciemu súdu nie je zrejmý spôsob, akým sa mal žalobca o Návode dozvedieť a tak odvolacia námietka žalovaného k porušeniu interného predpisu alebo pokynu na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu je dôvodná iba a výlučne v súvislosti s porušením Prevádzkovobezpečnostného predpisu 19 - Manipulácia s bremenami tak, ako dôvodil i v zázname o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 11.06.2019 (č. l. 13 súdneho spisu). 25. Súd prvej inštancie vzhľadom na ním vyvodený záver o neporušení predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci žalobcom opodstatnene posudzoval prípadnú existenciu liberačných dôvodov na strane žalovaného z hľadiska možnej do úvahy prichádzajúcej ľahkomyseľnosti žalobcu vzhľadom na jeho počínanie v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa (ust. § 196 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce). Pri zhrnutí svedeckých výpovedí však nepostrehol, že svedok A. S. - kolega žalobcu pracujúci v rozhodnom čase na pozícii operátor linky sa počas svojho výsluchu vyjadroval iba k výmene zváracích klieští pri chybe na výrobnej linke, za ktorej situácie sa z dôvodu šetrenia času a prestojom v práci demontovali kliešte ručne a teda ak svedok uviedol, že častejšie videl ručnú výmenu než výmenu s použitím vysokozdvižného vozíka, bolo to z dôvodu nahlásenej chyby výrobnej linky. V posudzovanom spore však odvolatelia správne poukázali na nespornú skutočnosť, že k úrazu žalobcu došlo v čase odstavenej linky pri pravidelnej údržbe bez časového tlaku a teda nebolo nutné dbať na zamedzenie prípadným prestojom vo výrobe, keďže tieto počas nočnej zmeny (v čase vzniku pracovného úrazu - približne o 23:00 hod.) nehrozili a svedok S. najčastejšie pracoval na rannej a poobednej zmene, pričom nevedel posúdiť, či niekedy vôbec videl výmenu klieští v priebehu pravidelnej výmeny, preto odvolací súd vyhodnotil jeho svedeckú výpoveď ako vecne nerelevantnú. V prospech žalobcu však vyznieva svedecká výpoveď K. V., ktorý ako bývalý kolega žalobcu, pracujúci v rokoch 2016 - 2017 na tej istej pozícii ako žalobca, zaujal stanovisko, že tak v prípade poruchy na linke ako aj pri plánovanej výmene klieští sa robila výmena manuálne a len málokedy zažil v prípade plánovanej výmeny aj použitie vysokozdvižného vozíka, poukazujúc na svoj vlastný pracovný úraz u žalovaného v roku 2013, ktorý sa mu prihodil tiež pri plánovanej výmene klieští, kedy mu prasklo v krížoch. Napriek školeniu, na ktorom sa hovorilo o vhodnosti používať vysokozdvižný vozík svedok odôvodňoval jeho praktické nevyužívanie tým, že niektoré linky neboli stavané na to, aby sa k nim vysokozdvižný vozík mohol dostať. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi K.na V. preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, nakoľko títo dezinterpretovali jeho tvrdenie ohľadom zaužívaného postupu pri výmene zváracích klieští. Menovaný svedok totiž neuviedol, že výmena klieští sa vykonávala ručne najmä v prípade poruchy linky, kedy bol dôležitý čas výmeny, ale napriek ním tvrdenej promptnosti vyžadujúcej ručnú výmenu v prípade poruchy na výrobnej linke uviedol, že výmena klieští sa robila manuálne v oboch prípadoch - pri poruchovej i plánovanej výmene. Svedok V. R. skutočne opísal priebeh výmeny zváracích klieští ako postup, pri ktorom sa používa vysokozdvižný vozík alebo nadstavba vyzerajúca ako žeriav s tým, že častejšie sa výmena klieští
uskutočňuje pomocou zariadení a pokiaľ ide o rozdiel v postupe počas dennej a nočnej zmeny, tento vzhliadol iba v spustenej alebo zastavenej výrobe a od tejto skutočnosti závislej prítomnosti manažérov pri výmene klieští, ktorí väčšinou prídu, ak je vo výrobe dlhý prestoj. Obsah svedeckej výpovede p. R., ktorý bol jedným z mechanikov (údržbárov) trojčlennej pracovnej skupiny postihnutej pracovným úrazom, súd prvej inštancie opomenul zhodnotiť z hľadiska jeho významu pre posúdenie obvyklého spôsobu výmeny zváracích klieští u žalovaného, hoci z jeho svedectva v súlade s námietkou odvolateľov vyplýva, že výmena zváracích klieští - agregátov prebiehala u žalovaného spravidla s použitím zariadení - mechanických prostriedkov ako vysokozdvižného vozíka a nadstavby. Dokonca i sám teamleader K. K., ktorý podľa jeho vlastného tvrdenia bol nadriadeným žalobcu a v inkriminovaný deň pracovného úrazu vymieňal spolu so žalobcom a V. R. zváracie kliešte, uviedol, že väčšinou sa vymieňali kliešte pomocou vozíka a iba v neprístupných miestach ručne tak, ako tomu malo byť i v posudzovanom prípade. Odvolací súd však dospel k záveru, že bez ohľadu na v konaní sporný prístup k zariadeniu v momente vykonávanej výmeny klieští, pri ktorej nastal predmetný pracovný úraz, zo svedectiev pre meritum sporu relevantných svedkov- mechanikov údržby (p. K., R., V.) vyplynulo, že výmena zváracích klieští u žalovaného sa uskutočňovala tak s použitím vysokozdvižného vozíka a iných prostriedkov, ako aj manuálne - ručne v závislosti od prístupu k zariadeniu a spustenej/zastavenej výroby, preto nebolo možné determinovať iba jeden postup pri výmene klieští, ktorý by sa dal kvalifikovať ako obvyklý resp. zaužívaný spôsob preventívnej výmeny klieští, nakoľko zamestnanci údržby pristupovali k jednotlivým preventívnym výmenám zváracích klieští individuálne v závislosti od aktuálnych podmienok prístupu k danému zariadeniu. 26. Napriek odôvodnenosti námietky odvolateľov, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa na neho vzťahoval zákaz používania vysokozdvižných vozíkov, keďže svedok V. Š., toho času vedúci oddelenia BOZP, uviedol, že podľa rekonštrukcie pracovného úrazu manipulačná technika bola dostupná a túto zamestnanci realizačného tímu aj mohli použiť, rovnako svedkyňa W. ako autorizovaný bezpečnostný technik žalovaného žiadny zákaz používania manipulačnej techniky vrátane vysokozdvižného vozíka nepripustila a jeho bezprostredná fyzická dostupnosť k výrobnému zariadeniu bola evidentná aj z fotodokumentácie (č. l. 233 súdneho spisu), zákaz použitia vysokozdvižného vozíka pri plánovanej údržbe nezmienil ani žiadny z vypočutých mechanikov údržby, pričom žalobcom uplatnenú námietku zákazu používania vysokozdvižných vozíkov pri preventívnej výmene zváracích klieští a nezmyselnosť jeho prípadného nariadenia oslabuje aj nesporný objektívny fakt, že žalobca bol držiteľom preukazu na používanie vysokozdvižného vozíka a podľa prezenčnej listiny na č. l. 144 súdneho spisu dňa 12.12.2017 absolvoval preškolenie vodičov motorových vozíkov. Vzhľadom na skutočnosti plynúce z vyššie uvedených svedeckých výpovedí výrobných zamestnancov žalovaného na úseku údržby nie je možné konštatovať, že žalobca si pri výmene zváracích klieští počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, nakoľko manuálna výmena zváracích klieští v rámci údržby bola na pracovisku žalovaného zaužívaná. 27. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že v konaní sporná skutočnosť, či pri výmene zváracích klieští v danom mieste a čase naozaj bol alebo nebol prístup k zariadeniu s vysokozdvižným vozíkom, je významnou pre posúdenie správnosti a vhodnosti rozhodnutia vedúceho pracovnej skupiny tímlídra K. K. o vykonaní demontáže zváracích klieští manuálnym spôsobom, ale nemá vplyv na posúdenie obvyklosti spôsobu výmeny klieští, ktorá vlastnosť je určovaná často a opakovane sa v praxi vyskytujúcimi situáciami pri výmene klieští, preto ak tímlíder v posudzovanom jednotlivom prípade rozhodol o výmene klieští ručným spôsobom z dôvodu neprístupnosti technických prostriedkov k danému zariadeniu, odhliadnuc od reálnej existencie tohto dôvodu, urobil tak na základe zaužívaných (hoc aj protiprávnych) postupov. 28. Za nosný dôvod rozhodnutia (ratio decidendi) svedčiaci o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie však odvolací súd považoval skutočnosť, že žalobca pri svojej pracovnej činnosti dňa 24.05.2018 nevykonával preventívnu výmenu zváracích klieští sám, ale na tejto pracovnej činnosti poznamenanej pracovným úrazom žalobcu sa podieľala trojčlenná pracovná skupina zložená z výrobných pracovníkov - mechanikov údržby (žalobca, V. R. a K. K.) s určením ich hierarchického postavenia. Vedúcim pracovného tímu - „team leadrom“ bol J. K., ktorý v nadväznosti na supervízorom žalobcovi pridelenú úlohu počas nočnej zmeny okolo 23:00 hod. preventívnu výmenu zváracích klieští nariadil a zároveň pripravil robotické rameno do polohy umožňujúcej výmenu uskutočniť a na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 03.03.2022 ako svedok uviedol, že zváracie kliešte v inkriminovaný deň vymieňali ručne z dôvodu, že nebol prístup k zariadeniu s tým, že vždy sa rozhodovali
aktuálne podľa prístupu k zariadeniu. Participácia trojčlennej pracovnej skupiny na predmetnej pracovnej činnosti a koordinačná právomoc jej konkrétneho člena v súvislosti s pracovným postupom pri výmene zváracích klieští má zásadný vecný a právny význam pre posúdenie zavinenia žalobcu, ktoré je nevyhnutnou subjektívnou stránkou jeho konania vyžadovanou zákonodarcom k splneniu podmienok zakladajúcich čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného (zamestnávateľa) za škodu spôsobenú žalobcovi pracovným úrazom. 29. Zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah - postoj škodcu k svojmu protiprávnemu konaniu a škodlivému následku, pričom sa rozlišujú dve formy zavinenia; nedbanlivosť - vedomá, ak škodca vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí alebo nevedomá nedbanlivosť, ak škodca nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, hoci to vzhľadom na okolnosti vedieť mal a mohol. Úmysel - priamy, ak škodca vedel, že môže spôsobiť škodu a zároveň ju aj chcel spôsobiť alebo nepriamy úmysel, ak vedel, že môže svojím počínaním spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Hoci žalobca vzhľadom na štítku zváracích klieští vyznačenú ich hmotnosť mal vedieť, že podstupuje spolu so svojím kolegom riziko, keď vlastnou silou dvíhal, resp. proti pôsobeniu gravitačnej sily pridržiaval teleso s hmotnosťou 92 kg a mal vedieť, že aj za pomoci jedného pracovníka stále dvíha bremeno prevyšujúce maximálne prípustný hmotnostný limit, v dôsledku čoho je dôvodné vziať do úvahy nedbalosť žalobcu pri jeho pracovnej činnosti, avšak súd prvej inštancie triezvo a racionálne prihliadol na fakt, že bolo povinnosťou tímlídra zvážiť, aký pracovný postup a za pomoci akej manipulačnej techniky je potrebné zvoliť, aby k úrazu nedošlo. Je totiž nesprávna a k danej situácii sporu nepriliehavá argumentácia odvolateľov, že tímlíder J. K. s poukazom na jeho koordinačnú a podpornú pozíciu v tíme bol rovnocenný s ostatnými zamestnancami a nebol vedúcim ani nadriadeným zamestnancom žalobcu. Za prijatia takéhoto predpokladu by totiž strácala zmysel pozícia „tímlídra“, z ktorej samotného označenia vyplýva a síce, že ide o vedúceho zamestnanca v rámci určitej pracovnej skupiny, za ktorej činnosť a plnenie pracovných úloh zodpovedá, pracovný tím vedie, koordinuje a inštruuje jeho členov pokynmi a pracovnými postupmi. Odvolatelia sami v snahe vylúčiť tímlídra K. z akejkoľvek vedúcej pozície, keď výmenu klieští ešte pred nočnou zmenou nariadil vedúci zamestnanec - supervízor A. V., nepriamo však priznali tímlídrovi kompetenciu zodpovedajúcu zamestnancovi vo vedúcej pozícii, keď žalovaný uviedol, že optimálny postup si stanovuje tím meniaci kliešte, ktorý je kvalifikovaný správne vyhodnotiť situáciu a zvoliť postup vzhľadom na aktuálne podmienky. Reflektujúc na uvedený názor odvolateľov považuje odvolací súd za potrebné dodať, že je nemysliteľné, aby voľbu vhodného pracovného postupu určovali všetci a zároveň žiadny z členov pracovnej skupiny, preto za účelom učinenia konkrétneho a jednoznačného rozhodnutia o spôsobe pracovného postupu nachádza svoje opodstatnenie práve funkcia vedúceho tímu, ktorý je kvalifikovaným na zaujatie stanoviska k prijatiu konkrétneho pracovného postupu. 30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že hoci J. K. nebol vedúcim zamestnancom z hľadiska jeho druhu práce dohodnutom v pracovnej zmluve, keďže rovnako ako žalobca bol výrobným pracovníkom resp. mechanikom údržby, avšak primárnym zdrojom zadania pracovnej úlohy - preventívnej výmeny zváracích klieští bol vedúci zamestnanec - supervízor A. V. a samotná realizácia výmeny prebiehala po tom, ako sa dostavil tímlíder J. K., ktorý pripravil robota do pozície výmeny nástroja a určil manuálny spôsob výmeny klieští, je opodstatnené prijatie premisy, že tímlíder bol v pozícii zástupcu supervízora a nadriadeného žalobcu (odsek 58. napadnutého rozsudku), preto v zmysle ust. § 82 písm. b) bol povinný utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. So zreteľom na povinnosti náležiace tímlídrovi J. K. je nedôvodná námietka odvolateľov, že aj za neprístupnosti vysokozdvižného vozíka k výrobnej linke bol žalobca v zmysle Predpisu 19 - Manipulácia s bremenami - povinný požiadať o pomoc spolupracovníka a zvýšiť tak počet do činnosti zapojených zamestnancov na obvyklý počet 4 - 5 zamestnancov, keď práve tímlíder pracovnej skupiny mal zvážiť potrebu zvýšenia počtu zamestnancov, ak rozhodol demontovať zváracie kliešte ručným - manuálnym spôsobom. V tejto súvislosti preto súd prvej inštancie vyslovil správny právny názor, že priamo zákon konštitutívne založil povinnosť žalovaného prostredníctvom vedúcich zamestnancov zabezpečiť pracovné podmienky a prijať preventívne opatrenia vedúce k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že ak sa vzhľadom na hmotnosť klieští 92 kg zdalo trojčlenné zloženie pracovnej skupiny nepostačujúce, bolo povinnosťou tímlídra (nie žalobcu) vyžiadať si od supervízora vyšší počet pracovníkov alebo rozhodnúť o použití vysokozdvižného vozíka, kladky či robota.
31. Vzhľadom na vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi tímlídrom K. K. a žalobcom, do úvahy prichádzajúcu nedbalosť žalobcu pri manuálnom spôsobe výmeny zváracích klieští nemožno pričítať jeho zodpovednosti, keďže pracovnú činnosť realizovanú spôsobom priečiacim sa internému predpisu žalovaného (Predpisu 19 - Manipulácia s bremenami) vykonal žalobca na príkaz zamestnávateľa - jeho v danej situácii vedúceho zamestnanca, ktorý sa rozhodol demontovať zváracie kliešte s hmotnosťou 92 kg ručne bez použitia technických prostriedkov a bez potreby navýšenia počtu členov pracovnej skupiny, preto súd prvej inštancie odôvodnene odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 198/2009 zo dňa 31.08.2010, v zmysle ktorého o zavinené porušenie bezpečnostných predpisov nepôjde v prípade, ak zamestnanec síce vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa, nakoľko zavinenie zamestnanca je tu vylúčené práve príkazom zamestnávateľa k takémuto postupu a preto sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti. V tomto smere odvolací súd na ozrejmenie upriamuje pozornosť odvolateľov na to, že hoci je správne ich tvrdenie, že neupozornenie žalobcu na nesprávny pracovný postup zo strany jeho nadriadených zamestnancov neznamená, že žalobca konal pri nesprávnom postupe na príkaz zamestnávateľa, avšak ak vedúci zamestnanec jeho pracovného tímu (tímlíder) sa rozhodne zvoliť určitý pracovný postup, v takom prípade už žalobca na príkaz - pokyn zamestnávateľa koná a za nesprávnosť resp. protiprávnosť ním zvoleného pracovného postupu niesť vinu nemôže, pretože konal v súlade s pracovným pokynom, pričom práve daná situácia v posudzovanom spore nastala. 32. Možno zhrnúť, že žalovaný z pozície zamestnávateľa ako objektívne zodpovedného subjektu za žalobcovi vzniknutý pracovný úraz nepreukázal ani len nedbanlivostnú formu zavinenia žalobcu na porušení právnych predpisov alebo ostatných predpisov či pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď súd prvej inštancie obozretne prihliadol na povahu okolností súvisiacich s personálom, za ktorého prítomnosti k pracovnému úrazu došlo a tieto za konštatácie, že žalobca vykonával bežnú pracovnú činnosť zaužívaným spôsobom na základe pokynu nadriadených a za účasti nadriadeného zamestnanca, v dôsledku čoho zavinenie žalobcu za porušenie bezpečnostných predpisov je vylúčené, správne právne vyhodnotil. 33. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 34. O trovách konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. na základe zásady pomeru procesného úspechu strán tak, že z dôvodu procesnej ekonómie nárok na náhradu trov odvolacieho konania plne procesne úspešnému žalobcovi nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli (7Cdo 14/2018, R 72/2018). 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).