Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/35/2025 1322202276 24. 02. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:1322202276.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: TOV „Praid Logistic", so sídlom ul. Bolshaya Arnautskaya 2A, 650 48 Odesa, Ukrajina, zast.: Mgr. Oleg Pacholčuk, advokát, Námestie 1. mája 7991/9, 811 06 Bratislava, IČO: 51 358 492, proti žalovanému: Laurus Sea Trading, s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 706 411, zast.: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 38.700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/55/2022-711 zo dňa 10.12.2024, jednohlasne takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/55/2022-711 zo dňa 10.12.2024 v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38.700,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09.01.2022 do zaplatenia a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zrušil neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie zo dňa 25.05.2022 č.k. 25Cb 55/2022-360, zastavil konanie v časti povinnosti žalovaného vydať žalobcovi zadržané časti žeriavu Liebherr LR 1160, č. 134046, rok výroby 2002, a to: protizávažie 5 ton x 8 kusov, protizávažie 7,5 tony x 2 kusy, protizávažie 14,3 tony x 1 kus, predĺženie ramena 11,7 metra x 3 kusy, hlavová časť výložníka x 1 kus, húsenkový pás x 2 kusy, hákový blok 40 t x 1 kus, vedenie lana x 1 kus, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38.700,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09.01.2022 do zaplatenia a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 344, § 349, § 351 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 13.05.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi jednak bezdôvodné obohatenie vo výške 38.700,- eur s príslušenstvom a tiež zadržané časti žeriavu špecifikované v petite žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.11.2021 si žalobca na základe objednávky č. 936 u žalovaného objednal prepravu nákladu (žeriav Liebherr LR 1160, č. 134046, organizácia dopravy realizovaná pre príjemcu nákladu: TOV „Stavebná firma Aquamarine“, IČO: 41 880 789, so sídlom na Ukrajine) z Francúzska na Ukrajinu prostredníctvom deviatich kamiónov. Žalovaný objednávku akceptoval dňa 18.11.2021. Dňa 17.11.2021 bola medzi žalobcom ako príkazcom a žalovaným ako zasielateľom uzavretá Rámcová zmluva o poskytovaní zasielateľských služieb v cestnej doprave č. EU-UA 132 (ďalej len „Zmluva“). Žalobca dňa 18.11.2021 žalovaného upozornil, že si objedná kamiónovú prepravu iba za podmienky, že autá pôjdu s nákladom cez Poľsko a budú prekračovať hranicu EU v Poľsku, konkrétne priechodom Dorohusk (PL) - Jahodyn (UA) a upozornil, že smer Užhorod je pre neho neprípustný. Žalovaný tento pokyn akceptoval. Žalobca uviedol, že v prípade, ak by vedel, že preprava sa bude uskutočňovať cez
územie SR, tak by Zmluvu neuzavrel. Dňa 01.12.2021 žalobca uhradil zálohovú faktúru č. 041121 v sume 19.350,- eur a dňa 03.12.2021 nad rámec zmluvných podmienok uhradil aj faktúru č. 01122021 v sume 19.350,- eur, keďže žalovaný na tom trval. Kamióny boli naložené v dňoch 19.11.2021-22.11.2021 a na štátnej hranici Poľsko/Ukrajina mali byť v lehote do troch - štyroch dní od nakládky a po vybavení colných povinností mali ďalej pokračovať na odsúhlasený hraničný priechod Korczowa/Krakovets, avšak k tomuto dohodnutému postupu nedošlo. V skutočnosti kamióny dorazili do Košíc, kde boli v rozpore s objednávkou a Zmluvou vyložené na žalobcovi neznámom mieste. Do dňa 04.12.2021 neoznamoval žalovaný žalobcovi žiadne okolnosti súvisiace so zdržaním kamiónov či s údajnými nedostatkami dokladov na zabezpečenie prekročenia hranice EÚ s Ukrajinou. Až dňa 04.12.2021, teda po dni úhrady faktúr bola žalobcovi doručená výzva žalovaného, ktorému vzhľadom na údajné omeškanie plnenia záväzkov zo strany žalobcu vznikla škoda v podobe stojného kamiónov. Prílohou výzvy bola faktúra č. 0122122021 na sumu 41.950,- eur s výpočtom stojného pre každý jeden z deviatich kamiónov a odmeny za prekročenie maximálnej prípustnej hmotnosti nákladu na 1 kamión. Vo výzve žalovaný poukázal na bod č. 3.1 písm. d/ Zmluvy a naznačil, že zo strany žalobcu mu neboli dodané doklady potrebné pre colné konanie a táto skutočnosť mala spôsobiť zastavenie prepravy, hoci ho žalobca na zastupovanie v colnom konaní nesplnomocnil, keď tieto služby pre žalobcu zabezpečoval poľský subjekt MS LOGISTIC SP. Z.o.o. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie bodu 3.4. písm. e/ Zmluvy, podľa ktorého je zasielateľ povinný informovať žalobcu ako príkazcu o tom, že hrozí omeškanie prepravy aj z dôvodu chýbajúcich dokladov. Žalovaný žalobcu v primeranej lehote o údajných chýbajúcich dokladoch neinformoval. Vo výzve žalovaný poukázal tiež na porušenie bodu 4.5. Zmluvy vo vzťahu k prekročeniu maximálnej prípustnej hmotnosti zásielky, čo sa však nezakladá na pravde. Z návrhu Zmluvy zaslanej žalovaným dňa 17.11.2021 je v bode 4.5. uvedená hmotnosť 20.000 kg, ktorá bola upravená vo finálnej podobe Zmluvy na hodnotu 22.000 kg (uvedená skutočnosť bola potvrdená emailom zo dňa 19.11.2021). V objednávke prepravy žalovaný akceptoval hmotnosť nákladu 21 t. Žalobca s maximálnou prípustnou hmotnosťou nákladu na 1 vozidlo vo výške 19 t nikdy nesúhlasil, a preto všetky nároky žalovaného týkajúce sa údajného prekročenia maximálneho limitu hmotnosti zásielky považuje za vymyslené a vykonštruované za účelom vygenerovania nezákonnej pohľadávky voči žalobcovi. Dňa 07.12.2021 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o zadržaní zásielky, v ktorej žalovaný naznačil, že náklad nevydá, pokiaľ žalobca faktúru č. 012122021 vo výške 41.950,- eur neuhradí. Žalobca výzvami zo dňa 08.12.2021 a 21.12.2021 opakovane vyzýval žalovaného o poskytnutie informácií o tom, kde a na akej adrese sa náklad nachádza a v akých podmienkach je uskladnený. Žalovaný porušil ustanovenie § 579 ods. 1 ObZ a bodu 3.4 písm. e) Zmluvy, nakoľko napriek opakovaným telefonickým a mailovým dotazom neuviedol polohu kamiónov a stav nákladu, ktorý nebol doručený na dohodnuté miesto vykládky. Žalovaný neuskutočnil dopravu nákladu v termíne a na miesto dohodnuté v objednávke v zmysle Zmluvy ani v dodatočnej lehote, nedodržal príkazy žalobcu, protiprávne zadržal náklad, neposkytol informáciu o polohe a podmienkach uskladnenia protiprávne zadržaného nákladu, vzhľadom na čo žalobca dňa 29.12.2021 zaslal žalovanému písomné odstúpenie od Zmluvy a objednávky. V dôsledku odstúpenia od Zmluvy si žalobca v zmysle § 351 ods. 2 ObZ uplatnil voči žalovanému nárok na vrátenie plnení, ktoré mu na základe Zmluvy poskytol. 3. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zakázal žalovanému nakladať s hnuteľnou vecou - žeriav Liebherr LR 1160, továrenské č. 134046, rok výroby 2002, a to v rozsahu jeho predaja, darovania, zamenenia, založenia, uskladnenia, dania do nájmu či iného užívania alebo odovzdania inej osobe ako je žalobca alebo jej vlastník - TOV „Stavebná firma Aquamarine“ IČO: 41 880 789, so sídlom Procenko 23/4, Odesa, Ukrajina. 4. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/55/2022-360 zo dňa 25.05.2022 bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2022 a vykonateľnosť dňa 10.06.2022. 5. Žalovaný neuznal žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 38.700,- eur v plnom rozsahu s odôvodnením, že si voči žalobcovi uplatnil na vec zádržné právo na zabezpečenie vzniknutých pohľadávok. Na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní zasielateľských služieb zo dňa 17.11.2021 a objednávky č. 936 zo dňa 16.11.2021 vykonával pre žalobcu zasielateľské služby obstaranie prepravy z Francúzska na Ukrajinu. Uviedol, že pôvodne sa so žalobcom dohodli, že náklad bude prepravovaný cez územie SR prostredníctvom multimodálnej prepravy, čo znamená, že tovar môže byť vyexpedovaný cez ktorékoľvek územie EÚ. Dňa 16.11.2021 žalovaný vypracoval trasu dodania nákladu Francúzsko - Slovensko Košice - Odesa Ukrajina a to na základe 18 kamiónov, z ktorých
prvých 9 na prepravu Francúzsko - Košice obstarala spoločnosť Slov Ukra Trans, s.r.o. Ďalej bolo objednaných 9 kamiónov na dodanie nákladu z Košíc do miesta Odesa na Ukrajine, pričom túto časť prepravy zabezpečovala spoločnosť Kooperativ doroga. Dňa 18.11.2021, keď boli kamióny pripravené na nakládku, žalobca oznámil žalovanému, že chce, aby kamióny s nákladom vystupovali cez poľský prechod, s čím žalovaný súhlasil. V súlade s písomnou objednávkou mal žalobca povinnosť precliť tovar na mieste nakládky podľa bodu č. 1 objednávky: Colnica miesta vypravenia: Paríž. 9 kamiónov malo dostať na uvedenej adrese colné papiere potrebné pre výstup nákladu z územia EÚ. Žalobca však colné dokumenty neodovzdal, prepravné dokumenty boli neúplné, teda žalobca si svoju povinnosť precliť tovar na nakládke vo Francúzsku nesplnil. Komunikácia prebiehala prostredníctvom emailovej komunikácie, v rámci ktorej žalobca zasielal žalovanému potrebné doklady pre preclenie. Žalobca však neuhradil žalovanému predplatbu vo výške 19.350,- eur pred naložením nákladu vo Francúzsku podľa dohody v objednávke, omeškanie trvalo po deň 01.12.2021, čo predstavuje 14 dní omeškania. Žalovaný v období od 21.11.2021 do 26.11.2021 uhradil z vlastných finančných prostriedkov prepravu nákladu vo výške 15.300,- eur spoločnosti Slov Ukra Trans za úsek prepravy Francúzsko - Slovensko. Dňa 03.12.2021 žalovaný zaslal žalobcovi email so žiadosťou o poskytnutie zvyšnej časti prepravného s odkazom na čl. V bod 5.6., podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou zo strany objednávateľa alebo omeškania úhrady čiastočnej platby objednávateľom má dopravca alebo zasielateľ nárok na 100 % úhradu všetkých následných platieb. Z dôvodu omeškania predplatby, ako aj nedodania dokladov pre ukrajinské kamióny spoločnosti Kooperativ doroga, dopravca účtoval stojné vo výške 150,- eur za 9 kamiónov v období od 21.01.2021 do 08.12.2021 počas čakania na odstránenie prekážok existujúcich na strane žalovaného. Dopravca vyfakturoval náklady vo výške 24.300,- eur za stojné 9 kamiónov a 3.240,- eur za stornovanie prepravy. Žalovaný ďalej poukázal na čl. IV ods. 4.5. Zmluvy, v zmysle ktorého bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá maximálna hmotnosť obstarávanej zásielky 19.000 kg, avšak jej skutočná hmotnosť bola 21.500 kg, čo predstavuje navýšenie o 2.500 kg. Podľa čl. IV ods. 4.5. Zmluvy vznikol žalovanému nárok na zaplatenie odmeny 10,- eur za každý jeden kilogram prevyšujúci dohodnutých 19.000 kg, čo znamená, že žalovanému vznikol nárok na odmenu za prekročený hmotnostný limit vo výške 25.000,eur. Žalovaný svoje nároky vyfakturoval žalobcovi faktúrami č. 0121220021 a 13122021 a prepravovanú zásielku zadržal. Výzvou zo dňa 04.12.2021 vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy a splnenie zmluvných podmienok. V súvislosti s výkonom zádržného práva vznikli žalované náklady v podobe odplaty za uskladnenie zadržaného tovaru vo výške 8.852,79 eur od 07.11.2021 do 31.05.2022. Žalovaný si tak vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 56.742,79 eur, čo predstavuje súčet všetkých vyššie uvedených nárokov. 6. Žalobca zdôraznil, že preclenie kamiónov v mieste nakládky nebolo možné z dôvodu, že všetkých 11 kamiónov (2 zabezpečené žalobcom a 9 žalovaným) sa museli nachádzať v rovnakom čase a mieste naraz kvôli tomu, že prevážali náklad pod jednou faktúrou, o čom bol žalovaný informovaný. Žalovaný vo vzájomnej žalobe potvrdil existenciu vzájomnej dohody o prekročení hranice EÚ cez poľský hraničný priechod a nie cez Slovensko. Všetkých 11 kamiónov malo doraziť na hraničný priechod Poľsko Ukrajina, kde mali prebehnúť všetky formality s tým spojené, na ktoré žalobca splnomocnil poľský subjekt MS LOGISTIC SP.Z.O.O. Zo žiadnej vzájomnej mailovej komunikácie nevyplýva objednanie služieb preclenia nákladu u žalovaného. Žalobca zaslal žalovanému doklady na kontrolu pred preclením, čo býva zvyčajnou praxou. Omeškanie s úhradou zálohovej platby žalobca vysvetlil tým spôsobom, že jeho banka ho pri uskutočnení kontroly plnenia upozornila, že v podpísanej Zmluve absentujú niektoré potrebné údaje nevyhnutné pre to, aby platba do zahraničia odišla. Žalobca zdôraznil, že nad rámec zmluvných podmienok uhradil plnú cenu za prepravu, hoci mu takáto povinnosť z ničoho nevyplývala. Vo vzájomnej žalobe žalovaný uvádzal nepravdivé údaje, podľa informácií z trestného spisu, ktoré boli poskytnuté právnemu zástupcovi žalobcu zo strany OČTK, spoločnosť Kooperativ doroga nevystavovala faktúru č. 27-12 zo dňa 08.12.2021, ktorými malo byť vyúčtované stojné vo výške 24.300,- eur a stornovanie prepravy vo výške 3.240,- eur. Konateľ spoločnosti Kooperativ doroga uviedol, že so žalovaným nemal žiadne finančné vzťahy. K údajnému porušeniu bodu 4.5. Zmluvy žalobca opätovne zdôraznil, že v Zmluve podpísanej žalobcom dňa 17.11.2021 bola stanovená maximálna hmotnosť zásielky, ktorú je príkazca oprávnený umiestniť na jeho vozidlá 22.000 kg, čo bolo potvrdené mailom zo dňa 19.11.2021, ktorý žalobca zaslal žalovanému. Rovnako v návrhu zmluvy zaslanej žalovanému dňa 17.11.2021 je v bode 4.5. uvedená hmotnosť 20.000 kg, ktorá bola vo finálnej podobe upravená na 22.000 kg. Žalobca s údajnou maximálnou prípustnou hmotnosťou na jedno vozidlo vo výške 19 t nesúhlasil, preto akékoľvek nároky žalovaného súvisiace s údajným prekročením maximálneho limitu považuje za účelovo a dodatočne vygenerované.
7. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 25Cb 55/2022-579 zo dňa 11.9.2022 konanie o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie 56.742,79 eur s príslušenstvom zastavil, a to na základe späťvzatia vzájomnej žaloby zo dňa 08.08.2023. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojej argumentácii. Dôvodom zadržania nákladu bolo porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, ktorý sa dostal do omeškania s prvou platbou za prepravu nákladu a nezabezpečil žalovanému potrebné doklady na preclenie tovaru. Podľa objednávky č. 936 zo dňa 16.11.2021 mala byť pred samotnou nakládkou zaplatená záloha vo výške 50 % dohodnutej sumy, čo predstavuje 19.350,- eur. Uvedenú zálohu žalobca zaplatil až 01.12.2021, hoci dátum nakládky bol dohodnutý na dni 19.11.2021-22.11.2021. 9. Podaním zo dňa 07.12.2022 zobral žalobca žalobu v časti vydania protiprávne zadržaného nákladu späť, nakoľko tento bol vydaný žalobcovi spoločnosťou INTERPORT SERVIS, s.r.o. Na základe uvedenej zmeny skutkového stavu odpadol aj dôvod nariadenia neodkladného opatrenia, vzhľadom na čo súd prvej inštancie rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP (I. výrok napadnutého rozsudku). 10. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako príkazca uzatvoril so žalovaným ako zasielateľom dňa 17.11.2021 Zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok zasielateľa po dobu účinnosti zmluvy a za podmienok a v nej dohodnutých obstarávať pre príkazcu na základe jeho objednávok prepravu veci. Žalobca si v rámci dohodnutých zmluvných podmienok objednávkou č. 936 zo dňa 16.11.2021 objednal u žalovaného prepravu nákladu - vybavenie stavebného žeriavu z Francúzska na Ukrajinu prostredníctvom deviatich kamiónov s miestom nakládky a colnicou miesta vypravenia Paríž, s hraničným prechodom pohodlným prepravcovi. Cena prepravy bola dohodnutá vo výške 4.300,- eur za 1 automobil (9 automobilov), t.j. spolu 38.700,- eur s tým, že záloha vo výške 50 % bude zaplatená pred nakládkou tovaru a zvyšných 50 % pred vykládkou. Miestom vykládky bola Odesa na Ukrajine. Dátum naloženia bol dohodnutý v dňoch 19.11.-22.11.2021 a termín dodania nákladu 7-10 dní. Objednávka bola žalovanému zaslaná mailom dňa 17.11.2021, žalovaný ju rovnakou formou potvrdil dňa 18.11.2021. Následne žalobca vo WhatsApp komunikácii s konateľkou žalovaného Susanou Iosai dňa 17.11.2021 upresnil a trval na tom, že všetky kamióny musia prejsť hranicu na Ukrajinu cez poľský hraničný prechod Jahodyn, s čím p. Iosai súhlasila. Zároveň konateľ žalobcu potvrdil a zdôraznil, že celá zásielka bude pod jednou faktúrou. Celá preprava stavebného žeriavu Liebherr bola realizovaná pod jediným dokumentom ako nedeliteľný celok na 11 kamiónoch, z toho 2 kamióny zabezpečila tretia osoba; tieto 2 kamióny prepravovali viacrozmerný náklad a zvyšných 9 kamiónov zabezpečených žalovaným prepravovalo rozobraté súčasti žeriavu. Nadrozmerný náklad mohol prejsť iba cez hraničný prechod na to technicky prispôsobený, a preto nebolo možné ísť cez Slovensko. Deväť kamiónov bolo skutočne vo Francúzsku v dňoch 19.11.-23.11.2021 naložených, avšak k dohodnutému hraničnému prechodu Jahodyn, kde ich od 24.11.2021 čakali 2 kamióny s nadrozmerným nákladom, už nedorazili. Na vykonanie prepravy žalovaný obstaral spoločnosť SLOV-UKRA TRANS, s.r.o., ktorá si jeden kamión na prepravu zabezpečila prostredníctvom spoločnosti TB Transport. Spoločnosť TB Transport mailom zo dňa 06.12.2021 oznámila žalobcovi, že prijali objednávku na prepravu na jedno nákladné auto od firmy SLOV-UKRA-TRANS s nakládkou 22.11.2021 vo Francúzsku a vykládkou 24.11.2021 v Košiciach, nie na Ukrajine. Prepravu zrealizovali presne podľa objednávky a tovar vyložili podľa pokynu zákazníka 25.11.2021 v Košiciach spolu s ďalšími štyrmi kamiónmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný od počiatku nemal v úmysle vykonať prepravu dohodnutým spôsobom, nerešpektoval pokyny žalobcu ako zasielateľa a náklad nedopravil do Odesy, ale do Košíc, kde ho zadržal a odmietol vydať žalobcovi až do času, kým žalobca neuhradí jeho údajné pohľadávky. Uvedené zistenie korešponduje s obsahom výpovede p. V., ktorý vypovedal, že náklad bol vyložený v Košiciach v areáli, na prenájom ktorého žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu dňa 23.11.2021, t.j. 2 dni predtým, ako bol náklad dňa 25.11.2021 do areálu dovezený a vopred prenajatým žeriavom vyložený. Žalovaný tak už 23.11.2021 vedel, že náklad nedopraví na dohodnutý hraničný prechod, ale na žalobcovi neznáme miesto. Podľa objednávky bol vodič povinný doručiť náklad iba na vopred dohodnuté miesto vykládky a v žiadnom prípade nesmel súhlasiť s vykládkou na inej adrese bez osobitného povolenia žalobcu ako objednávateľa. Žalobca žiadne takéto povolenie neudelil. Je pravdou, že žalobca v rozpore s objednávkou neuhradil zálohovú platbu vo výške 50% ceny prepravy pred nakládkou tovaru, ktorá bola v dňoch 19.11.-23.11.2021, avšak zálohová faktúra č. 041121 bola žalovaným vystavená až dňa 24.11.2021 (so splatnosťou 25.11.2021) a v rovnaký deň bola žalobcovi doručená v prílohe mailu. Z časových údajov je zrejmé, že zálohová faktúra bola vystavená až niekoľko
dní po nakládke tovaru, podľa údajov na faktúre splatná bola dňa 25.11.2021, t.j. v deň, kedy bol náklad v rozpore s objednávkou dovezený do Košíc. Žalobca reálne nemohol 50 % ceny prepravy zaplatiť skôr, ako mu bola doručená faktúra, čiže do omeškania sa tak mohol dostať až dňom jej doručenia. Následne ako „sankciu“ za omeškanie bol žalobca síce v rozpore s objednávkou, ale v súlade s čl. V bod 5.6. Zmluvy vyzvaný aj na doplatenie zvyšnej ceny dopravy, čo skutočne aj zrealizoval dňa 03.12.2021. Napriek úhrade celej dohodnutej ceny prepravy žalovaný náklad zadržal a odmietol ho žalobcovi vydať až do času zaplatenia faktúry č. 012122021, vystavenej dňa 04.12.2021 na sumu 41.950,- eur so splatnosťou 06.12.2021, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi stojné kamiónov vo výške 150,- eur/1 deň/1 kamión za obdobie od 21.11.2021 do 08.12.2021 podľa bodu 4.7. Zmluvy, ako aj nárok na odmenu vo výške 10,- eur/kg podľa bodu 4.5. Zmluvy za prekročenie limitu maximálnej hmotnosti zásielky 19.000 kg, ktorú je príkazca oprávnený naložiť na vozidlo, nakoľko v článku IV ods. 4.5. Zmluvy bola dohodnutá maximálna hmotnosť zásielky 19.000 kg, skutočná hmotnosť zásielky bola 21.500 kg, čo predstavuje navýšenie hmotnosti o 2.500 kg, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny za prekročený hmotnostný limit vo výške 25.000,- eur (10,- eur x 2.500 kg). Žalobca vystavenú faktúru neuhradil, nakoľko ňou uplatňovaný nárok neuznal, žalovaný nepredložil dôkazy vzniku škody, jej výšku a príčinnú súvislosť s konaním/nekonaním žalobcu. Napriek opakovaným mailovým výzvam žalobcu ohľadne stavu prepravy a miesta výskytu konvoja vozidiel (výzvy zo dňa 26.11., 29.11., 03.12.2021) mu žalovaný až dňa 04.12.2021 doručil Výzvu na úhradu nákladov vyfakturovaných faktúrou č. 012122021; do uvedeného dátumu mu žiadne informácie o okolnostiach súvisiacich so zadržaním kamiónov či nezabezpečením dokladov potrebných na prekročenie hranice s EÚ s Ukrajinou neposkytol. Žalovaný postupoval nielen v rozpore s čl. 3.4 Rámcovej zmluvy, podľa ktorého „zasielateľ je povinný informovať príkazcu o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa obstarávanej prepravy, u ktorých je predpoklad, že by mohli mať význam pre príkazcu a o tom, že hrozí omeškanie prepravy alebo škoda na zásielke“, ale aj v rozpore s § 609 v spojení s § 579 ods. 1 veta prvá ObZ, podľa ktorého Komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových príkazov. 11. Dohodnutý termín nakládky bol v termíne 19.11.-22.11.2021, reálne bol náklad naložený v dňoch 19.11.2021-23.11.2021, termín dodania nákladu bol 7-10 dní, čiže najneskôr 03.12.2021 mal byť žeriav dodaný príjemcovi nákladu na Ukrajine. Cena prepravy bola preukázateľne uhradená 03.12.2021, ale preprava v zmysle objednávky zrealizovaná nebola. V rozpore s pokynmi žalobcu ako príkazcu náklad nebol prepravovaný smerom k hraničnému prechodu Jahodyn, ale už 25.11.2021 boli kamióny vyložené v Košiciach a žalovaný odmietol náklad žalobcovi vydať. Žalobca úhradou prepravného v dohodnutej výške tak poskytol pred odstúpením od Zmluvy žalovanému plnenie, ktorého vrátenia sa v konaní domáha. Zmluvné strany si priamo v bode 6.4. Zmluvy dohodli, že pri podstatnom porušení jej ustanovení môže oprávnená zmluvná strana od zmluvy odstúpiť s uvedením dôvodov odstúpenia s tým, že účinky odstúpenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o odstúpení druhej zmluvnej strane. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca platne a účinne odstúpil od Zmluvy, a preto bol žalovaný v zmysle úpravy obsiahnutej v § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný vrátiť žalobcovi prijaté plnenie, t.j. 38.700,- eur ako uhradenú sumu prepravy. 12. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil, že povinnosti žalovaného vrátiť cenu prepravy by zodpovedala povinnosť žalobcu vrátiť mu peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote uskutočneného plnenia, t.j. hodnotu prepravy, avšak zo strany žalovaného dohodnuté plnenie poskytnuté nebolo, preto súd prvej inštancie nerozhodol o povinnosti žalobcu na vrátenie plnenia. Plnenie žalovaného malo v zmysle objednávky prepravy spočívať v preprave nákladu z Paríža na Ukrajinu, preprava nákladu do Košíc nebola dohodnutá, táto časť prepravy bola uskutočnená v rozpore s pokynmi žalobcu ako príkazcu, ktorý o doručenie nákladu do Košíc nemal záujem, navyše v zmluvne dohodnutom termíne náklad v Košiciach žalobcovi ani nevydal. Súd prvej inštancie uviedol, že zo skutkových okolností prípadu sa javí, že od počiatku žalovaný nemal úmysel prepravu v zmysle objednávky a následných pokynov žalobcu adresovaných konateľke žalovaného zrealizovať, nakoľko ešte skôr ako vôbec vystavil zálohovú faktúru, resp. v deň kedy táto nadobudla splatnosť, zásielku v počte 4 kamiónov zadržal na mieste, ktoré si vopred prenajal a náklad vyložil vopred prenajatým žeriavom. Jeden z dopravcov, ktorý prepravu z Paríža realizoval - spoločnosť TB Transport dokonca potvrdil, že prijal objednávku na prepravu na jedno nákladné auto od firmy SLOV-UKRA-TRANS s nakládkou 22.11.2021 vo Francúzsku a vykládkou 24.11.2021 v Košiciach, nie na Ukrajine; prepravu zrealizovali presne podľa objednávky a tovar vyložili podľa pokynu zákazníka 25.11.2021 v Košiciach spolu s ďalšími štyrmi kamiónmi, čo
len potvrdzuje úmysel žalovaného vyložiť náklad v Košiciach a nevydať ho žalobcovi až do úhrady spornej faktúry č. 012122021. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že predmetná faktúra s výpočtom stojného pre každý jeden z deviatich kamiónov a odmeny za prekročenie maximálnej prípustnej hmotnosti nákladu na 1 kamión bola vykonštruovaná, s cieľom vygenerovať voči nemu pohľadávku. 13. Vzhľadom na výsledky dokazovania, ktorými bolo preukázané platné a účinné odstúpenie žalobcu od Zmluvy a objednávky č. 936 a s tým spojená povinnosť žalovaného vrátiť zaplatenú cenu prepravy žalobcovi, súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný a navyše ani nezavinil čiastočné zastavenie konania. 15. Proti tomuto rozsudku v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 38.700,eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09.01.2022 do zaplatenia a o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Žalovaný zdôraznil, že medzi sporovými stranami išlo o zasielateľskú zmluvu, kde zasielateľ je v rámci svojej odbornosti oprávnený zvoliť najvhodnejší spôsob prepravy, najvhodnejšiu trasu a dopravné prostriedky, medzi ktoré často patrí tzv. multimodálna preprava, resp. kombinovaná preprava (použije sa viac spôsobov dopravy alebo viac dopravných prostriedkov). Žalovaný uviedol, že pri obstaraní dopravy najčastejšie využíva kombinovanú dopravu práve takým spôsobom, že v Európskej únii využíva iných dopravcov (spravidla s miestom dodania do Košíc, resp. v blízkosti Ukrajiny) a mimo Európskej únie využíva iného dopravcu. K prekládke - výmene dopravcov, a teda aj kamiónov, spravidla dochádza v miestach, v ktorých spolupracuje so svojimi zmluvnými partnermi, napríklad v Košiciach. Aj v posudzovanom prípade žalovaný mal vopred tento spôsob dopravy (preloženie na iné kamióny) dojednaný, pričom z tejto skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil úplne chybný a neudržateľný záver, že žalovaný nikdy nemal v úmysle dokončiť prepravu, keďže si neobjednal vykládku na Ukrajine. Uvedený skutkový záver je však ničím nepodložený a neudržateľný. Žalovaný vopred zvolil tento spôsob dopravy, pričom jeho použitie nevylučoval ani neskorší pokyn na zmenu hraničného priechodu, nakoľko kamióny ukrajinského dopravcu by po prekládke v Košiciach smerovali priamo do Poľska k zvolenému hraničnému priechodu. Súd prvej inštancie takto na viacerých miestach rozsudku bez ďalšieho vyvodzuje nesprávne skutkové i právne závery bez toho, aby tieto boli riadne a presvedčivo zdôvodnené. Je tomu tak napríklad aj pri konštatovaní, že údaj o maximálnej hmotnosti nákladu bol v dvoch zmluvách podpísaných len žalobcom uvedený ako 22 t, pričom v zmluve riadne podpísanej oboma sporovými stranami je to údaj 19 t, napriek tomu však súd preferuje údaj vyplývajúci z nepodpísanej zmluvy, teda 22 t. S odkazom na čl. IV. bod 4.5. predmetnej Zmluvy a § 544 ods. 1 OZ žalovaný zároveň argumentuje, že záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalovaného je nesprávny. Uvedené platí aj v prípade stojného, kde tiež žalovaný nemusí preukazovať vznik ani výšku škody. Pokiaľ ďalej v rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že „je pravdou, že žalobca v rozpore s objednávkou neuhradil zálohovú platbu vo výške 50 % ceny prepravy pred nakládkou tovaru, avšak zálohová faktúra mu bola doručená až niekoľko dní po nakládke, a preto žalobca reálne nemohol 50 % ceny zaplatiť skôr, ako mu bola doručená, čiže do omeškania sa teda nemohol dostať“, žalovaný s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko žiadny právny predpis nezakazuje zmluvne dojednanú úhradu vykonať pred doručením faktúry až tak, že to doslova podľa súdu ani „reálne nebolo možné“. Následne žalovaný vyzval žalobcu na doplatenie aj druhej časti zmluvnej odmeny, čo žalobca prezentoval ako akýsi ústupok či prejav dobrej vôle z jeho strany, pričom podľa bodu 5.6. Zmluvy bol tak povinný urobiť, pretože sa omeškal (bez ohľadu na nesprávny záver súdu) s úhradou prvej časti zmluvnej odmeny. Žalovaný zároveň vytýka, že súd prvej inštancie sa ani nezaoberal otázkou, či omeškanie žalovaného napĺňa zákonné podmienky podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti. Na jednej strane totiž konštatuje, že žalovaný dopravu nevykonal ani v dodatočnej lehote, na druhej strane však poukazuje na možnosť odstúpiť od zmluvy pri jej podstatnom porušení. Podstatná argumentácia žalovaného sa týka však záveru súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o povinnosti žalobcu na vrátenie plnenia, pričom túto úvahu zakladá na skutočnosti, že doprava mala byť vykonaná z Paríža na Ukrajinu, avšak žalovaný tovar zložil v Košiciach. Žalovaný argumentuje, že pomerne bola vykonaná polovica dopravy, čo súd prvej inštancie vôbec nekonštatuje ani nezohľadňuje. Trasa Paríž - Odesa je podľa internetových mapových aplikácií dlhá takmer 2.700 km. Trasa Paríž - Košice, teda síce nie po totožnej trase, ale v smere trasy je dlhá okolo 1.700 km.
Vzdialenosť medzi Košicami a hraničným priechodom Dorohusk-Jahodyn je okolo 500 km, a ďalších cca 900 km do Odesy. Teda žalobca si musel zaobstarať prepravu už len z Košíc do Odesy o dĺžke cca 1400 km, z pôvodných 2.700 km. Podľa súdu prvej inštancie však plnenie zo strany žalovaného nebolo poskytnuté vôbec, o čiastočnom plnení súd zrejme ani neuvažoval, pritom bol na to žalovanou upozornený. Tento právny záver je absolútne neudržateľný, nemôže za žiadnych okolností obstáť a zakladá arbitrátnosť rozsudku. Žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu napadnutá rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že obvykle poskytuje zasielateľské služby formou kombinovanej dopravy a o tomto spôsobe vykonávania dopravy žalovaný vopred neinformoval žalobcu a nikdy sa o tom nezmienil. Žalovaný dokonca zatajoval, kde sa náklad nachádza a o tom, že náklad je v Košiciach, sa žalobca dozvedel od prepravcu, ktorého si objednal žalovaný na prepravu nákladu pre žalobcu, kedy prepravca SLOV-UKRA-TRANS mal náklad zaviesť iba do Košíc a nie do Odesy. Žalovaný konal nielen v rozpore s dojednaniami Rámcovej zmluvy o poskytovaní zasielateľských služieb v cestnej doprave zo dňa 17.11.2021 č. EU-UA 132, ale aj v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z Objednávky č. 0511-01 žalobcu, ako aj z ďalšej komunikácie, jasne vyplývalo miesto nakládky (Paríž) a vykládky (Odesa) a o žiadnej kombinovanej doprave a vykládke v Košiciach nebola v tejto súvislosti žiadna zmienka. Žalovaný nemal v úmysle prepravu tovaru uskutočniť tak, ako bolo dojednané medzi žalobcom a žalovaným, nedodržal ani jeden pokyn (hmotnosť tovaru do 22 t, hraničný priechod Jahodyn, preprava nie cez územie SR). Údajné špecifiká zasielateľskej zmluvy o kombinovanej doprave, tak ako ich žalovaný uviedol v odvolaní, neoprávňujú žalovaného svojvoľne vyložiť náklad v Košiciach, neriadiť sa výslovnými pokynmi žalobcu. Jediným markantným rozdielom medzi Zmluvou o preprave a Zasielateľskou zmluvou je v spôsobe zabezpečenia prepravy, t.j. že zasielateľ prepravu tovaru/nákladu uskutoční buď sám alebo prostredníctvom tretej osoby, zaviaže sa tak k obstaraniu prepravy a nie to, že nedodrží vyslovene dané pokyny objednávateľa (žalobcu) a koná svojvoľne bez toho, aby o takomto kroku informoval žalobcu. Zo žiadnych okolností tak, ako ich uviedol žalovaný, či už v odvolaní alebo v priebehu konania, nevyplýva, že bol oprávnený náklad vyložiť v Košiciach, tento zadržať s úmyslom vyrobiť umelo pohľadávku, žalobcovi naúčtovať nájom za náklad zložený v Košiciach. Žalovaný postupoval v rozpore s čl. 3.4. Rámcovej zmluvy, v rozpore s ust. § 579 ods. 1 ObZ, v dôsledku čoho bol žalobca oprávnený odstúpiť od Rámcovej zmluvy a žiadať vrátiť plnenie, ktoré žalovanému poskytol za objednanú prepravu, pričom ju žalovaný žalobcovi neposkytol vôbec a konal v rozpore s pokynmi žalobcu a vzájomných dojednaní. Žalobca uviedol, že akéhokoľvek úvahy žalovaného o tom, či sa konanie žalovaného má posudzovať ako podstatné alebo nepodstatné porušenie Rámcovej zmluvy, žalobca považuje za irelevantné, s úmyslom odviesť pozornosť súdu, keďže je zo všetkých okolností zrejmé, že žalovaný konal protiprávne, hrubo porušil podmienky dojednané v Rámcovej zmluve (bod 2.1., 3.4. písm. b), e) a bod 2. Objednávky) a zároveň ust. § 602, § 579 ods. 1 v spojení s ust. § 609 ObZ a z protiprávneho konania bolo zrejmé, že žalovaný nemá ani v úmysle plniť to, k čomu sa zaviazal, keďže náklad zadržal z dôvodu vyfabulovanej pohľadávky. Žalobca trvá na tom, že bol uvedeným konaním žalovaného od samého začiatku dojednávania predmetného zmluvného vzťahu zámerne a úmyselne uvedený do omylu za účelom neoprávneného získania majetkového prospechu žalovaným na úkor žalobcu, ktorý mal reálny záujem na tom, aby bol náklad prepravený z Francúzska na Ukrajinu cez Poľsko a hraničný priechod Jahodyn. K úvahe žalovaného o nároku na úhradu nákladov za 1 prepravy žalobca uviedol, že žalovanému žiaden nárok na úhradu ceny za dopravu nevznikol, a ani nemohol vzniknúť, z dôvodov, že žalovaný nedodržal pokyny v zmysle Rámcovej zmluvy a Objednávky, dopravu nákladu z Paríža do Odesy nevykonal, žalobca nemal záujem o prepravu nákladu cez Slovenskú republiky, miesto vykládky neboli dohodnuté Košice, žalovaný nakládku uskutočnil postupne dňa 19.11.2021, dňa 22.11.2021 a dňa 23.11.2021, špekulatívne náklad zadržal, vopred si tento úkon naplánoval s úmyslom sa na úkor žalobcu obohatiť, náklad zložil dňa 25.11.2021 v Košiciach, a to na základe vopred uzavretej Nájomnej zmluvy zo dňa 23.11.2021. Žalobca mal s prepravou nákladu ďalšie náklady, prestojmi spôsobenými žalovaným, žalobcovi taktiež vznikla škoda, nakoľko náklad nebol dňa 03.12.2021 v dohodnutom mieste vykládky a tak nedošlo k naplneniu Rámcovej zmluvy a s tým súvisiacich plnení žalobcu, ktoré nadväzovali na prepravu nákladu do miesta vykládky v Odese. Keďže žalovaný dopravu nevykonal v zmysle pokynov, Rámcovej zmluvy, ako aj Objednávky, konal špekulatívne, v rozpore s poctivým obchodným stykom, nárok na cenu dopravy mu nevzniká a tak je povinný vrátiť v celom rozsahu túto cenu dopravy tak, ako ju aj nad rámec podmienok Rámcovej zmluvy žalobca uhradil.
17. Žalovaný v odvolacej replike v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že v objednávke žalobcu je uvedené odkiaľ a kam sa má zásielka previezť, avšak táto objednávka neobsahuje pokyn, akou konkrétnou trasou sa má zásielka z bodu A dopraviť do bodu B, čo bolo v zmysle Zmluvy plne v réžii žalovaného. Bolo tak na žalovanom, aký spôsob prepravy zásielky zvolí, pričom rešpektovanie dodatočnej požiadavky žalobcu o prepravu zásielky cez hraničný prechod v Poľsku, vykonanej cez WhatsApp správu deň po podpise Zmluvy (pričom v objednávke žalobcu bolo v kolónke colný prechod uvedené „pohodlné pre dopravcu“) bolo reflektované aj v objednávke kamiónov na prepravu zásielky. Žalovaný totiž v Objednávke na prepravu nákladu č. 1300 SK/UA zo dňa 18.11.2021 z Košíc do Odesy jasne v časti „Zaclievanie“ uviedol „Slovensko alebo Poľsko podľa pokynov Zákazníka“. Pokiaľ sa teda žalovaný rozhodol previezť zásielku do Košíc, odkiaľ mala následne smerovať na miesto určenia, do Odesy, neporušil tým žiadne ustanovenie Zmluvy, ani pravidlá poctivého obchodného styku a konal v zmysle objednávky žalobcu. Žalobca v konaní totiž vôbec nepreukázal, že by bol žalovanému udelil pokyn, ktorým by zakázal výmenu dopravcu v procese prepravy zásielky. Zo žiadneho listinného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise taktiež nevyplýva, že by bol žalobca udelil výslovný pokyn žalovanému v súvislosti s prepravou zásielky v zmysle zákazu prevozu zásielky cez územie Slovenskej republiky. Žalobca len oznámil žalovanému, že nechce, aby zásielka prešla cez hraničný prechod Vyšné Nemecké-Užhorod, ale cez hraničný prechod Dorohusk- Jahodyn. 18. Žalobca v odvolacej duplike nad rámec uvedeného doplnil, že zmluvný vzťah bol jasne definovaný Objednávkou a komunikáciou medzi stranami, ktorá jednoznačne určovala miesto vykládky a prechod cez hraničný prechod v Jahodyn. Prepravná trasa, vrátane vynechania územia Slovenskej republiky, bola výslovným pokynom žalobcu a ten bol žalovanému známy. Akékoľvek konanie v rozpore s týmito pokynmi bolo v rozpore s dojednanými podmienkami Rámcovej zmluvy, ako aj Objednávky.
19. Následne bolo podané vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že tvrdenie žalobcu, že prepravná trasa, vrátane vynechania územia Slovenskej republiky, bola výslovným pokynom žalobcu, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. V ďalšom sa vyjadrenie týka skutočností nie relevantných k predmetu odvolacieho konania. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec v odvolacom konaní podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po preskúmaní rozsudku v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38.700,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09.01.2022 do zaplatenia a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania žalovanému, oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s obsahom súdneho spisu, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní a listinami založenými v súdnom spise, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto rozhodnutie je potrebné v odvolateľom napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 22. Podľa § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
23. Podľa § 351 ods. 2 ObZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. 24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil následky odstúpenia od zmluvy. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa v prípade, ak sa v obchodnom záväzkovom vzťahu v rámci zmluvy, od ktorej zmluvná strana odstúpila a ktorá zanikla s účinkami ex nunc, už plnilo, zmluvné strany sú povinné plnenie si vrátiť. V prípade, ak sa vracia peňažný záväzok, vráti sa plnenie aj s úrokmi. V prípade, ak plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy je spotrebované alebo spočívalo vo výkonoch tak, ako je tomu v tomto prípade, za takých okolností vzniká strane, ktorá nie je schopná vrátiť poskytnuté plnenie, povinnosť poskytnúť druhej strane za poskytnuté plnenie peňažnú náhradu. Žalobca odstúpil od zasielateľskej zmluvy v čase, kedy preprava nákladu zabezpečovaná žalovaným bola vykonaná s vykládkou v Košiciach a odplata za dopravu bola uhradená žalobcom v plnej výške. V zmysle § 351 ods. 2 ObZ je po odstúpení od zmluvy strana, ktorej bolo poskytnuté plnenie, povinná toto plnenie vrátiť, pričom pri službách, ktoré už z povahy veci vrátiť nemožno, sa poskytuje peňažná náhrada. 25. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že žalovaný žalobcovi neposkytol prepravu vôbec, z čoho vychádzal aj súd prvej inštancie, keď ani neuvažoval o čiastočnom plnení poskytnutom žalovaným. 26. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca prepravu cez územie Slovenskej republiky výslovne zakázal pri uzatvorení Zmluvy a v objednávke. Nebolo sporné v konaní, že žalovaný súhlasil s podmienkou žalobcu, že všetky kamióny musia prejsť hranicu na Ukrajinu cez poľský hraničný prechod Jahodyn, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že žalobca vylúčil prepravu cez územie SR. Výhrada (nesúhlas) sa týkala len smeru a prechodu Užhorod. Podmienka žalobcu sa týkala použitia konkrétneho hraničného priechodu (Jahodyn) pri vstupe na Ukrajinu, z dôvodu nadrozmerného nákladu. Preprava nákladu žalovaným cez Košice (v rámci kombinovanej dopravy) preto samo o sebe nemožne viesť k záveru, že žalovaný neposkytol žiadne plnenie v prospech žalobcu. 27. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z konania žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný od počiatku nemal v úmysle vykonať prepravu dohodnutým spôsobom, nerešpektoval pokyny žalobcu ako zasielateľa. Ide o domnienku súdu prvej inštancie, ktorá nie je náležite odôvodnená vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu. 28. Podľa názoru odvolacieho súdu je v posudzovanej veci dôvodné uvažovať o čiastočnom poskytnutí plnenia žalovaným v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalobca v písomnom oznámení uviedol, že odstupuje od celej zmluvy, nespôsobuje zánik nároku žalovaného na zaplatenie za čiastočné splnenie zmluvnej povinnosti pred odstúpením od zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy má účinky ex nunc. Podporne je potrebné vyhodnotiť, či žalobca čiastočné plnenie akceptoval, t.j. prijal. Ak totiž prišlo k čiastočnému splneniu zmluvnej povinnosti, je potrebné posúdiť vznik nároku žalovaného na čiastočnú zmluvnú odplatu. 29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 30. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne zistiť skutkový stav a presne ustáliť, v akom rozsahu došlo k čiastočnému plneniu poskytnutému žalovaným do momentu odstúpenia od zmluvy žalobcom (t.j. v akom rozsahu zodpovedá čiastočné splnenie povinnosti, t.j. čiastočná preprava nákladu z Paríža do Košíc nároku na alikvotnú časť dohodnutej zmluvnej odmeny) a zároveň či bolo poskytnuté čiastočné plnenie v súlade so zmluvou. Následne posúdi nárok uplatnený žalobou, t.j. nárok žalobcu voči žalovanému. 31. Čo sa týka argumentácie odvolateľa týkajúcej sa zmluvne dojednaného hmotnostného limitu kamiónov a s tým súvisiacim nárokom žalovaného na odmenu za prekročený hmotnostný limit, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti tohto nároku, nepovažuje za potrebné sa
vyjadrovať k tejto skutočnosti. To isté sa vzťahuje aj na pohľadávku žalovaného, za stojné 9 kamiónov a 3.240,- eur za stornovanie prepravy. 32. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Odvolací súd vzhľadom na zrušenie meritórneho výroku rozhodnutia, zrušil aj závislý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. 34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).