Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/68/2026 1323205987 19. 08. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1323205987.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcov 1/ Style Gallery s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 1091/5, 930 42 Hviezdoslavov, IČO: 52 853 896, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom C. XXXX/X, XXX XX D., obaja právne zast.: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 708 953, proti žalovanému: Achille k.s., so sídlom Račianska 17, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 024 334, právne zast.: AK JUDr. Mária Šupolová s.r.o., so sídlom Račianska 17, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 56 470 967, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 69Cb/57/2023 - 298 zo dňa 11.11.2025 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 69Cb/57/2023-298 zo dňa 11.11.2025 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 69Cb/57/2023-298 z 11.11.2025 žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou 23.10.2023 domáhali určenia, že zmluva o úvere č. 2020110002 z 24.11.2020 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sú v celom rozsahu neplatné. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný poskytol žalobcovi 1/ úver vo výške 60.000 EUR, pričom v zmluve bol dohodnutý zmluvný úrok vo výške 3 % mesačne. Podľa bodu 3.1 zmluvy bol žalovaný v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažných záväzkov dlhšieho ako sedem dní oprávnený požadovať zmluvnú pokutu až do výšky 40 % z dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti plniť riadne a včas. Podľa žalobcov by tak zmluvná pokuta mohla dosiahnuť až 360 % ročne. Okrem nej bol žalobca 1/ povinný platiť zmluvný úrok vo výške 36 % ročne a podľa bodu 3.2 zmluvy aj úrok z omeškania vo výške 0,15 % denne z nesplatenej časti úveru, teda 54,75 % ročne. Celkové ročné zaťaženie dlžníka v prípade omeškania tak podľa žalobcov mohlo dosiahnuť až 450,75 %. V bode 3.6 zmluvy bolo zároveň dohodnuté, že každá platba dlžníka sa použije najskôr na úhradu príslušenstva a až následne na istinu. Žalobcovia ďalej tvrdili, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorili so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne 2/, nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. a zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých súčasťou je rodinný dom s priľahlými pozemkami. Žalobca 1/ podľa ich tvrdenia žalovanému uhradil sumu 60.000 EUR zodpovedajúcu poskytnutej istine, hoci s niektorými splátkami bol v omeškaní. Žalovaný si napriek tomu voči nim uplatňoval pohľadávku
presahujúcu 135.480 EUR a hrozilo, že pristúpi k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia odôvodňovali hrozbou podania žaloby o zaplatenie a výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam žalobkyne 2/. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca 1/ ho v roku 2020 oslovil so žiadosťou o poskytnutie úveru vo výške 60.000 EUR. Keďže išlo o úver vo významnej výške, žalovaný podmienil jeho poskytnutie ručením žalobkyne 2/ a zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Návrhy zmlúv zaslal žalobcovi 1/ na pripomienkovanie už 16.10.2020. Žalobca 1/ proti ich obsahu nevzniesol žiadne námietky a e-mailom z 19.10.2020 požiadal iba o opravu rodného čísla žalobkyne 2/. K podpisu zmluvy o úvere č. 2020110002, zmluvy o zriadení záložného práva a ručiteľskej listiny došlo podľa žalovaného 23.11.2020, teda viac ako mesiac po doručení ich návrhov žalobcovi 1/. Dňa 25.11.2020 bola spísaná notárska zápisnica č. N 365/2020, Nz 40719/2020, NCRIs 41271/2020 a 26.11.2020 žalovaný poskytol žalobcovi 1/ úver vo výške 60.000 EUR. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca 1/ bol pôvodne povinný úver vrátiť do šiestich mesiacov, teda do 26.5.2021. Keďže pred splatnosťou oznámil, že úver nebude schopný vrátiť, zmluvné strany uzatvorili 28.4.2021 dodatok č. 1, ktorým predĺžili splatnosť úveru na deväť mesiacov od jeho čerpania, teda do 26.8.2021. Súčasne podpísali prílohu č. 1 dodatku obsahujúcu splátkový kalendár. Žalobca 1/ však úver nevrátil ani v predĺženej lehote. Žalovaný ho preto upomienkou z 5.9.2022 vyzval na vrátenie úveru a zaplatenie úrokov z omeškania v lehote troch dní a upozornil ho aj na možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty. Upomienka bola žalobkyni 2/ doručená 22.9.2022, žalobcovia však na ňu nereagovali. Žalovaný im preto 26.9.2022 oznámil začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný tvrdil, že žalobca 1/ ho opätovne kontaktoval až listom z 18.3.2023 označeným ako návrh na splátkový kalendár, v ktorom navrhol splatenie istiny a uviedol, že suma v omeškaní bude po uhradení istiny vyčíslená a následne uhradená v dvoch, najviac troch splátkach. Žalovaný listom z 21.3.2023 oznámil žalobcom, že jeho celková pohľadávka predstavuje 135.480 EUR, z čoho istina bola 60.000 EUR, zmluvná pokuta 24.000 EUR a úrok z omeškania 51.480 EUR. Súčasne ich upozornil, že prijaté platby budú započítané v poradí dohodnutom v zmluve o úvere. Podľa žalovaného tento list nepredstavoval prijatie návrhu na zmenu zmluvy ani dohodu o tom, že platby žalobcov budú započítané výlučne na istinu. Žalovaný poukázal aj na priebeh platenia zmluvných úrokov vo výške 1.800 EUR mesačne. Z deviatich splátok bola iba splátka splatná 26.1.2021 zaplatená včas. Pri ostatných splátkach bol žalobca 1/ v omeškaní od dvoch do 151 dní. Napriek tomu žalovaný zmluvnú pokutu neuplatňoval pri každom omeškaní a pristúpil k nej až po tom, ako žalobcovia nereagovali na upomienku a začal sa výkon záložného práva. Zmluvnú pokutu preto podľa svojho tvrdenia nepoužíval na šikanovanie žalobcov ani na neprimerané obohatenie, ale ako krajný sankčný prostriedok. K žalobcami namietanej neprimeranosti zmluvných podmienok žalovaný uviedol, že žalobcovia mali návrhy zmlúv k dispozícii viac ako jeden mesiac pred ich podpisom a ich obsah nenamietali. Poukázal aj na článok X bod 10.3 zmluvy upravujúci oddeliteľnosť jej ustanovení. Ani prípadná neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute alebo úroku z omeškania by preto podľa žalovaného nespôsobila neplatnosť celej zmluvy. Vo vzťahu k záložnej zmluve namietal, že žalobcovia neuviedli konkrétny dôvod jej neplatnosti. Zmluva podľa neho obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, bola uzatvorená v predpísanej forme a záložné právo bolo riadne zapísané do katastra nehnuteľností. 4. Žalobcovia v priebehu konania ďalej uviedli, že zmluvy uzatvárali vo finančnej a časovej tiesni a pri ich podpise nedokázali náležite vyhodnotiť nevýhodnosť zmluvných podmienok. Zmluvné úroky vo výške 1.800,- EUR mesačne v deviatich splátkach zaplatili, hoci niektoré splátky uhradili s omeškaním. Tvrdili, že žalobca 1/ sa po novej dohode z roku 2023 nenachádzal v omeškaní s platením istiny. Návrh na splátkový kalendár z 18.3.2023 mal byť podľa nich odsúhlasený listom žalovaného z 21.3.2023. Od 23.3.2023 do 28.7.2023 následne žalovanému uhradili spolu 60.000 EUR, pričom tieto úhrady považovali za splatenie istiny. Tvrdili, že odsúhlasený splátkový kalendár zmenil pôvodné zmluvné dojednania a predstavoval dodatok k zmluve. 5. Žalovaný v priebehu konania ďalej uvádzal, že tvrdenie žalobcov o časovej tiesni je nepravdivé, keďže návrhy zmlúv im boli zaslané 16.10.2020 a podpísané boli až 23.11.2020. Istina úveru mala byť po uzatvorení dodatku č. 1 zaplatená najneskôr 26.8.2021, preto návrh splátkového kalendára z 18.3.2023 nemohol spätne odstrániť predchádzajúce omeškanie žalobcu 1/. Žalovaný návrh na splátkový kalendár neakceptoval ako dodatok k zmluve a platby prijaté v roku 2023 započítal podľa bodu 3.6 zmluvy najskôr na príslušenstvo. Sumu 135.480,- EUR vyčíslil ešte pred uskutočnením prvej z týchto platieb a výkon záložného práva začal už niekoľko mesiacov pred predložením návrhu žalobcov na nový splátkový kalendár. 6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba na určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Zdôraznil, že Civilný sporový poriadok rozlišuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo
nie je podľa § 137 písm. c) CSP, a žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Existencia, platnosť alebo neplatnosť zmluvy predstavuje právnu skutočnosť, preto je žaloba na jej určenie prípustná iba vtedy, ak možnosť podať takúto žalobu vyplýva z osobitného predpisu. V prejednávanej veci však žiadny osobitný predpis neoprávňoval žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej úverovej a záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/30/2018, 4Cdo/17/2019 a 1Obdo/51/2021, podľa ktorých sa žaloby na určenie platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov podané po 1.7.2016 považujú za žaloby podľa § 137 písm. d) CSP a ich prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu. Keďže žalobcovia sa domáhali výlučne určenia neplatnosti právnych úkonov a nie určenia existencie alebo neexistencie konkrétneho subjektívneho práva, súd dospel k záveru o neprípustnosti žaloby. 76. Nad rámec uvedeného rozhodujúceho dôvodu súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia by neboli úspešní ani pri meritórnom posúdení veci. Zmluvný vzťah posúdil ako obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a nie ako spotrebiteľský vzťah. Podľa jeho názoru žalobcovia nepreukázali konkrétne dôvody neplatnosti označených zmlúv a poukazovali iba na nespravodlivosť a neprimeranosť zmluvných podmienok. Dohodnutý zmluvný úrok vo výške 3 % mesačne nepovažoval za rozporný so zásadami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že žalobca 1/ bol opakovane v omeškaní so splátkami zmluvných úrokov aj s vrátením istiny. Žalobu preto v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnej strane priznal proti žalobcom nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 7. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie, v ktorom namietali nesprávne právne aj skutkové posúdenie veci. Nesúhlasili so záverom, že žaloba predstavuje žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Tvrdili, že sa v skutočnosti domáhali určenia, že právny vzťah založený úverovou a záložnou zmluvou neexistuje, pretože tieto zmluvy sú neplatné. Podľa ich názoru tak išlo o žalobu na určenie neexistencie práva podľa § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem odôvodňovali tým, že úverová zmluva bola podkladom nárokov uplatňovaných žalovaným a záložná zmluva zasahovala do vlastníckeho práva žalobkyne 2/. Bez požadovaného určenia by boli vystavení právnej neistote a možnému výkonu záložného práva. Žalobcovia v odvolaní poukázali na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/1/2021, ktorému pripisovali záver, že žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu je prípustná pri preukázaní naliehavého právneho záujmu a že formálne zaradenie žaloby pod § 137 písm. d) CSP nie je rozhodujúce, ak z jej obsahu vyplýva, že ide o určenie existencie alebo neexistencie práva. Na podporu existencie naliehavého právneho záujmu odkázali aj na judikáty R 111/1998 a R 84/2005. Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil predloženú e-mailovú komunikáciu, ktorá mala preukazovať novú dohodu o splátkovom kalendári a zmenu pôvodnej úverovej zmluvy. Tvrdili, že po uzatvorení tejto dohody sa bod 3.6 zmluvy o prednostnom započítavaní platieb na príslušenstvo stal neplatným a nimi zaplatených 60.000,- EUR bolo potrebné započítať na istinu. Zmluvné úroky vo výške 1.800,- EUR mesačne za deväť mesiacov už boli uhradené. Omeškanie žalobcu 1/ malo byť spôsobené aj opatreniami prijatými počas pandémie COVID-19, v dôsledku ktorých bola jeho stolárska dielňa a predajňa zatvorená a žalobca 1/ nemal príjmy z podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcov žalovaný listom z 21.3.2023 súhlasil so splátkovým kalendárom na zaplatenie istiny vo výške 60.000,- EUR a až následne mal vyčísliť zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. O každej splátke bol informovaný pán E., komanditista žalovaného, ktorý podľa tvrdenia žalobcov jednotlivé platby odsúhlasil ako splátky istiny. Po zaplatení sumy 60.000,- EUR si však žalovaný naďalej uplatňoval sumu 135.480,- EUR pozostávajúcu z istiny 60.000,- EUR, zmluvnej pokuty 24.000,- EUR a úroku z omeškania 51.480,- EUR. Žalobca 1/ preto 10.10.2023 požiadal o podrobný rozpis pohľadávky, žalovaný mu ho však podľa jeho tvrdenia neposkytol a odkázal ho na výpočet podľa zmluvy. Žalobcovia preto ďalšie platby nevykonali a čakali na presné vyčíslenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Žalobcovia v odvolaní namietali aj porušenie zásady rovnosti strán, ktoré malo spočívať v nevykonaní nimi navrhnutého výsluchu svedkyne F. G.. Tá mala byť svedkom komunikácie s pánom E. a mala s ním v danej veci aj osobne komunikovať. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ho zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba je podľa § 137 písm. d) CSP neprípustná. Uviedol, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poprel existenciu novej dohody, ktorou by sa zmenila úverová zmluva. Ak by malo dôjsť k zmene jej obsahu, musel by byť uzatvorený riadny dodatok, ako sa to stalo pri dodatku č. 1. Za žalovaného konal jeho komplementár Colligentes družstvo, za ktorý boli oprávnení konať vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Pán E. preto nebol oprávnený samostatne zmeniť úverovú zmluvu. Žalovaný poprel, že by súhlasil s omeškaním žalobcov
alebo že by po prijatí sumy 60.000,- EUR opätovne požadoval zaplatenie celej sumy 135.480,- EUR. Uvedenú pohľadávku vyčíslil ešte pred uskutočnením prvej platby podľa návrhu splátkového kalendára. Poprel tiež, že by k výkonu záložného práva pristúpil až po snahe žalobcov dohodnúť sa na zaplatení príslušenstva. Žalobcovia podľa neho začali komunikovať o vrátení úveru až po začatí výkonu záložného práva a nedodržali ani nimi navrhnutý splátkový kalendár z marca 2023. 9. Žalobcovia vo vyjadrení z 31.3.2026 uviedli, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnou podstatou sporu. Tvrdili, že platnosť úverovej zmluvy ani záložného práva nikdy nenapádali a podstatou sporu bolo splatenie istiny vo výške 60.000 EUR, spôsob započítania vykonaných platieb a následný postup žalovaného. Podľa ich názoru žalovaný bez právneho dôvodu započítal sumu 60.000,- EUR na úroky a zmluvnú pokutu, odmietol presne vyčísliť zvyšok pohľadávky, neposkytol im potrebnú súčinnosť a následne pristúpil k výkonu záložného práva. Zotrvali na tom, že po celý čas komunikovali výlučne s pánom E., ktorého žalovaný prezentoval ako svojho zástupcu a na ktorého konanie sa mohli v dobrej viere spoliehať. Žalobcovia v tomto vyjadrení navrhli, aby odvolací súd primárne zmenil napadnutý rozsudok tak, že uzná zaplatenie sumy 60.000,- EUR ako splnenie istiny, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať zaplatením istiny, započítaním jednotlivých platieb a skutočnou výškou pohľadávky žalovaného. 10. V doplnení svojich podaní z 15.4.2026 žalobcovia poukázali na to, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva a v štvrtej opakovanej dobrovoľnej dražbe sa mal uspokojiť sumou 105.000,- EUR. Proti dražbe bola 30.1.2025 podaná žaloba o určenie jej neplatnosti, o ktorej sa vedie konanie na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 20C/4/2025. Podľa žalobcov mal súd prvej inštancie konanie prerušiť do právoplatného skončenia uvedeného sporu, pretože jeho výsledok môže mať vplyv na výšku zostatku pohľadávky žalovaného. Vzhľadom na platby žalobcov a výťažok dražby považovali žalovaného za uspokojeného v rozsahu presahujúcom jeho pôvodný nárok. 11. Žalovaný vo vyjadrení k uvedeným podaniam zotrval na návrhu na potvrdenie napadnutého rozsudku. Poukázal na rozpor medzi pôvodným žalobným petitom, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, a ich neskorším tvrdením, že platnosť týchto právnych úkonov nikdy nenapádali. Zdôraznil, že predmet konania určili samotní žalobcovia žalobou a na požadované určenie neboli splnené zákonné predpoklady. Sumu 60.000,- EUR zaplatenú v roku 2023 podľa svojho tvrdenia započítal v súlade so zmluvou najskôr na príslušenstvo a k výkonu záložného práva pristúpil ešte pred prvou z týchto platieb. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.8.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcov, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 1, CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2, CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcov dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 16. Podľa § 137 písm. c) CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 137 písm. d) CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. 19. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
20. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodujúcim záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Rozlišovacím kritériom medzi žalobou podľa § 137 písm. c) CSP a žalobou podľa § 137 písm. d) CSP je obsah požadovaného určenia vyjadrený v žalobnom petite. Žaloba podľa § 137 písm. c) CSP smeruje k určeniu existencie alebo neexistencie konkrétneho subjektívneho práva. Naproti tomu platnosť alebo neplatnosť zmluvy, prípadne iného právneho úkonu, predstavuje právnu skutočnosť. 21. Žalobcovia sa žalobným petitom výslovne domáhali určenia, že zmluva o úvere č. 2020110002 a zmluva o zriadení záložného práva sú v celom rozsahu neplatné. Petit žaloby bol jednoznačný a nevyžadoval výklad ani doplnenie. Žalobcovia sa nedomáhali určenia, že žalovaný nemá voči nim pohľadávku, že pohľadávka v určitej výške neexistuje, že zanikla zaplatením alebo že žalobcom vykonané úhrady boli započítané na istinu. Takto vymedzený predmet konania preto nebolo možné posúdiť ako žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. 22. Skutočnosť, že žalobcovia odvodzovali neplatnosť zmlúv od neprimeranosti jednotlivých zmluvných podmienok a že požadované určenie mohlo mať podľa ich názoru následne vplyv na práva a povinnosti zmluvných strán, nemení povahu nimi zvoleného žalobného petitu. Určenie neplatnosti právneho úkonu nemožno stotožniť s určením neexistencie konkrétneho práva alebo pohľadávky. Navyše ani prípadná neplatnosť zmluvy sama osebe nemusí viesť k záveru, že medzi jej stranami neexistuje žiadny peňažný nárok, keďže plnenia poskytnuté na základe neplatného právneho úkonu môžu založiť iné hmotnoprávne nároky. 23. Uvedený právny názor zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Obdo/51/2021 z 20.10.2022, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 1/2023, vyslovil, že žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. V prejednávanej veci možnosť domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej úverovej a záložnej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Žalobcovia takýto osobitný predpis neoznačili a jeho existenciu nezistil ani odvolací súd. Naliehavý právny záujem tvrdený žalobcami nemôže absenciu osobitného predpisu nahradiť. Naliehavý právny záujem je podmienkou žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, zatiaľ čo pri žalobe podľa § 137 písm. d) CSP zákon vyžaduje, aby prípustnosť požadovaného určenia vyplývala z osobitného predpisu. Ani existencia právnej neistoty, hrozba uplatnenia pohľadávky či výkonu záložného práva preto nemôžu samy osebe založiť prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu. Odkaz žalobcov na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/1/2021 nie je priliehavý. Uvedené rozhodnutie sa týkalo konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri a rozsahu oprávnenia registrového súdu skúmať listiny, ktoré boli podkladom zápisu. Zaoberalo sa tiež vzťahom tohto konania k osobitnej žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 Obchodného zákonníka. Neobsahuje žalobcami uvádzaný záver, že všeobecná žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu je prípustná podľa § 137 písm. c) CSP pri preukázaní naliehavého právneho záujmu. Naopak, osobitná žaloba podľa § 131 Obchodného zákonníka je príkladom žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť vyplýva z osobitného predpisu. Ani odkazy žalobcov na judikatúru týkajúcu sa naliehavého právneho záujmu nemohli viesť k inému rozhodnutiu. Judikatúra vymedzujúca naliehavý právny záujem sa týka žalôb na určenie existencie alebo neexistencie práva. Neodpovedá na rozhodujúcu otázku, či žalobu, ktorej petit výslovne znie na určenie neplatnosti konkrétnych právnych úkonov, možno zaradiť pod § 137 písm. c) CSP. Žalobcami označené R 111/1998 sa navyše nezaoberá naliehavým právnym záujmom, ale otázkou nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalobcami tvrdený právny záver nevyplýva ani z nimi označeného R 84/2005. 24. Súd bol podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcov. Nebol oprávnený nahradiť jednoznačne formulovaný petit na určenie neplatnosti zmlúv iným petitom na určenie neexistencie pohľadávky, jej zániku splnením alebo spôsobu započítania jednotlivých platieb. Takýto postup by nepredstavoval iba odlišné právne posúdenie žalobcami uplatneného nároku, ale zmenu samotného predmetu konania. 25. Rozpor medzi pôvodným žalobným petitom a následnou argumentáciou žalobcov je zrejmý najmä z ich vyjadrenia z 31.3.2026. Žalobcovia v ňom tvrdili, že platnosť úverovej zmluvy ani záložného práva nikdy nenapádali, hoci žalobným petitom výslovne požadovali určiť neplatnosť oboch týchto právnych úkonov. Súčasne navrhli, aby odvolací súd uznal zaplatenie sumy 60.000,- EUR ako splnenie istiny, prípadne aby uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa zaplatením istiny, započítaním platieb a skutočnou výškou pohľadávky. Takto formulované požiadavky smerujú k rozhodnutiu o inom predmete, než bol
vymedzený žalobou a o ktorom rozhodol súd prvej inštancie. Odvolací súd nespochybňuje, že medzi stranami môže existovať spor o spôsob započítania sumy 60.000,- EUR, o vznik a obsah tvrdenej dohody z roku 2023, o výšku zostatku pohľadávky alebo o jej následné uspokojenie z výťažku dobrovoľnej dražby. Existencia takéhoto sporu však nemení predmet tohto konania. Žalobcovia si nezvolili žalobu na určenie neexistencie konkrétnej pohľadávky ani žalobu smerujúcu k určeniu, že ich dlh v určitom rozsahu zanikol splnením. Zvolili si žalobu na určenie neplatnosti právnych úkonov, ktorej prípustnosť je potrebné posudzovať výlučne podľa § 137 písm. d) CSP. 26. Za tejto procesnej situácie nebolo pre rozhodnutie významné, či medzi stranami v roku 2023 vznikla nová dohoda, či bol pán E. oprávnený konať v mene žalovaného, či jednotlivé platby odsúhlasil ako splátky istiny ani v akom poradí mali byť platby započítané. Uvedené skutočnosti sa týkajú existencie, obsahu, plnenia alebo zániku peňažného záväzku, nie prípustnosti žaloby na určenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy. Ani ich prípadné preukázanie by preto nemohlo viesť k vyhoveniu žalobe v znení, v akom ju žalobcovia podali. Z rovnakého dôvodu nebola dôvodná námietka nevykonania výsluchu svedkyne F. G.. Navrhovaný výsluch mal preukazovať obsah komunikácie s pánom E. a vznik dohody o spôsobe splácania. Keďže tieto skutočnosti nemohli ovplyvniť posúdenie prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, nevykonanie navrhovaného dôkazu nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Právo na spravodlivý proces nezakladá povinnosť súdu vykonať každý navrhnutý dôkaz bez ohľadu na jeho význam pre rozhodnutie. 27. Na posúdenie prípustnosti žaloby nemala vplyv ani následná realizácia záložného práva, uspokojenie žalovaného sumou 105.000,- EUR z výťažku dobrovoľnej dražby ani konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 20C/4/2025 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Tieto okolnosti môžu byť významné pri posúdení platnosti dražby, aktuálnej existencie pohľadávky alebo rozsahu jej uspokojenia, netýkajú sa však prípustnosti žaloby na určenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy. Výsledok konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby preto nepredstavoval otázku, od ktorej by záviselo rozhodnutie v prejednávanej veci. Žalobcovia navyše v konaní pred súdom prvej inštancie prerušenie konania do skončenia uvedeného konania nenavrhli a potrebu takéhoto postupu namietli až v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie nemal dôvod prerušiť konanie ani bez návrhu, keďže bez ohľadu na výsledok konania o neplatnosť dražby zostávalo pre rozhodnutie určujúce, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov žalobou, ktorej prípustnosť nevyplývala z osobitného predpisu podľa § 137 písm. d) CSP. Námietka žalobcov, že súd prvej inštancie pochybil, keď konanie neprerušil, preto nebola dôvodná. 28. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nad rámec rozhodujúceho dôvodu zamietnutia žaloby zaoberal aj platnosťou jednotlivých zmluvných dojednaní, výškou zmluvného úroku, omeškaním žalobcu 1/ a správaním strán pri plnení zmluvy, tieto úvahy nepredstavovali nosný dôvod jeho rozhodnutia. Po závere o neprípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP už nebolo potrebné meritórne posudzovať platnosť zmlúv ani správnosť započítania vykonaných platieb. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné preskúmavať vecnú správnosť uvedených doplňujúcich úvah, nakoľko ich posúdenie nemohlo ovplyvniť výsledok odvolacieho konania. 29. Keďže zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva oprávnenie žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej úverovej a záložnej zmluvy, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neprípustnosti podanej žaloby. Tento záver predstavoval dostatočný dôvod na jej zamietnutie. Odvolacie námietky žalobcov preto neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. 30. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 31. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcami uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).