Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/64/2026 1325208303 26. 05. 2026 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2026:1325208303.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: IGA s.r.o., IČO: 31 356 150, so sídlom Riegeleho 1, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária Borec & Bohunský, IČO: 31 803 938, so sídlom Kozia 20, Bratislava, proti žalovanému: AJMES SK v.o.s., IČO: 46 905 065, so sídlom Miletičova 5310/15, Bratislava, právne zast. A. B. C., IČO: 42 356 482, advokátka so sídlom Heydukova 16, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 19.01.2026, č.k. 64C/78/2025-59, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
m e n í
tak, že návrh žalobcu na nariadenie
II. Odvolací súd n e v y h o v u j e návrhu žalobcu, aby do konania o nariadenie neodkladného opatrenia na miesto žalovaného vstúpila spoločnosť Ajmes reality, s.r.o., IČ: 29443601, so sídlom Švabinského 1700/4, Ostrava - Moravská Ostrava, D. XXX XX, E. F.. III. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: - Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa prerušenia prepojenia medzi vodovodnou prípojkou Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. - odberným miestom vody číslo G., nachádzajúcim sa na pozemku s parcelným číslom XXXXX/XX (katastrálne územie H., okres I. J., obec: Bratislava-m.č. Ružinov), a rozvodom vody, vedúcim do stavby žalobcu na C. ul. v Bratislave, popisné číslo XXX, so súpisným číslom XXX, charakterizovanej ako „športovo-rehabilitačné centrum“, postavenej na parcelách č. XXXXX/XX K. XXXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, vydanom pre katastrálne územie H., okres I. J., obec Bratislavam.č. Ružinov (výrok I.); - Žalovaný sa p o u č u j e, že môže proti žalobcovi podať žalobu vo veci samej, vo vzťahu k nárokom na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokom na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd potom aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie (výrok II.); a - Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 337 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na účel a zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi mal za to, že žalobca preukázal opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia a osvedčil také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami
sporu, keď z tvrdení žalobcu a predložených listín považoval súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. H. ako: (i) stavba so súpisným číslom XXX, charakterizovaná ako „športovo-rehabilitačné centrum“, adresa C. L. I., popisné číslo: 17B (ďalej aj len „Budova IGA“) a (ii) pozemky, na ktorých je Budova IGA postavená (parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria). Za I. J. sa nachádzajú nehnuteľnosti žalovaného, zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX pre k.ú. H. ako: (i) stavba so súpisným číslom XXXX, charakterizovaná ako „pohostinstvo-Z.K.“ (budova obchodu a služieb), adresa C. L. I., popisné číslo: 15 (ďalej len „Budova AJMES“) a (ii) pozemok, na ktorom je I. K. postavená (parc. č. XXXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie). Budova IGA je napojená na odber vody z odberného miesta č. G., ktoré bolo s rozvodom vody, vedúcim do Budovy IGA a popod ňu do Budovy AJMES, prepojené spojkou, ktorú žalovaný odstránil, čím odstavil Budovu IGA od dodávky pitnej vody a iná prípojka vody do Budovy IGA nevedie. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov súd prvej inštancie videl v existencii reálneho rizika, že žalovaný odstráni žalobcom osadenú spojku medzi odberným miestom č. G. a rozvodom vody do Budovy IGA, odstaví žalobcu a jeho nájomcov, resp. prevádzky, ktoré sa v Budove IGA nachádzajú, od dodávky pitnej vody, keďže tak žalovaný už v minulosti učinil. Vzhľadom na povahu prevádzok nachádzajúcich sa v Budove IGA považoval súd prvej inštancie na vydanie neodkladného opatrenia za postačujúcu skutočnosť, že existuje reálne riziko odpojenia žalobcu a priestorov v jeho Budove IGA od dodávky pitnej vody a prihliadol aj na skutočnosť, že dodávka pitnej vody je pre žalobcu esenciálne nevyhnutná a bez nej nemôže žalobca ani žiadna z prevádzok v Budove IGA vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie mal za osvedčenú naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a dospel k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, zodpovedá proporcionálnemu zásahu a zároveň sa nevytvorí nenávratný stav, skonštatoval že boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia a návrhu vyhovel; zároveň v súlade s ust. § 337 CSP poučil žalovaného, čo nevylučuje možnosť, aby sa žalovaný aj skôr v súlade s ust. § 334 CSP domáhal zrušenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Zhrnul, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal vydania neodkladného opatrenia, spočívajúceho v povinnosti žalovaného zdržať sa prerušenia rozvodu vody, vedúceho do Budovy IGA od vodovodnej prípojky s odberným miestom vody Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ďalej len „BVS“) z dôvodu nevyhnutnej potreby zásobovania Budovy IGA, pretože bolo v čase podania návrhu potrebné upraviť medzi ním a žalovaným bezodkladne pomery neodkladným opatrením tak, aby zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k prerušeniu vody vedúcej do Budovy IGA od prípojky vody. Žalovaný poukázal na predpoklady a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia (osvedčenie existencie a trvania nároku, ktorému navrhuje poskytnúť ochranu neodkladným opatrením, osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti úpravy pomerov a súčasne že sa navrhovaným neodkladným opatrením nevytvorí medzi stranami nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov), na princíp efektívnosti a proporcionality neodkladného opatrenia, ktoré zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie opodstatnenosť podaného návrhu a splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska zákonných kritérií podľa žalovaného neskúmal, nevychádzal z nich, nevyhodnotil ich naplnenie v kontexte konkrétnych okolností sporu, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné vyvodiť ani to, na základe ktorých konkrétnych argumentov žalobcu dospel k záveru o splnení podmienky osvedčenia nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ani právny titul, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený užívať vodovodnú prípojku č. G., ktoré skutočnosti žalobca neosvedčil a nepredložil k nim žiadny listinný dôkaz, no
napriek tomu súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal tvrdenie žalobcu, že žalovaný danú spojku odstránil, hoci z priložených listinných dôkazov takáto skutočnosť nevyplýva. Rovnako nie je podľa žalovaného zrejmé, aká konkrétna škoda má žalobcovi hroziť resp. potenciálne vznikať, pretože súd prvej inštancie potrebu neodkladnej úpravy odvodil z tvrdenia o reálnom riziku, že žalovaný odstráni spojku a odstaví žalobcu od pitnej vody, keďže tak údajne v minulosti už urobil; uvedené skutkové zistenie však nie je podložené žiadnym osvedčením. Samotná skutočnosť, že žalovaný je správcom Budovy AJMES, nemôže podľa žalovaného bez ďalšieho zakladať záver o existencii reálneho rizika ani o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie len reprodukoval argumentáciu žalobcu bez toho, aby sám vykonal kvalifikované posúdenie splnenia zákonných podmienok. Podľa žalovaného je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže závery súdu prvej inštancie k nariadeniu neodkladného opatrenia sú obsiahnuté len v stručných ods. 8 a 9 odôvodnenia, v ktorých absentuje osvedčenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, osvedčenie ohrozovania a porušovania práv žalobcu, ako aj možnosti potenciálneho vzniku škody, potreba neodkladnej úpravy pomerov, dočasný charakter navrhovanej úpravy a splnený princíp efektivity a proporcionality. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 20.08.2015 sp. zn. II. ÚS 866/2014, obsah práva na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a na to, že pokiaľ sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia (§ 324 až § 326 CSP). Uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie považoval žalovaný za natoľko závažné, že jeho dôsledkom je porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný doplnil skutkové okolnosti, ktoré žalobca v návrhu účelovo neuviedol - žalovaný ako správca Budovy AJMES bol odberateľom vody na základe Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 19.12.2012, č. PZ00177397_001, ktorý odber bol ukončený dňa 01.06.2025 a od 02.06.2025 do 21.10.2025 bola podľa tvrdení žalobcu predmetná prípojka evidovaná na jeho spoločnosť. Od 22.10.2025 je z dôvodu zmeny zákonnej úpravy odberateľom pitnej vody materská spoločnosť žalovaného - spoločnosť Ajmes reality s.r.o., so sídlom Švabinského 1700/4, 702 00 Moravská Ostrava, Česká republika, IČ: 29443601 (ďalej len „Ajmes reality s.r.o.“). Od začiatku r. 2025 prebieha medzi stranami intenzívna komunikácia, týkajúca sa odberu vody žalobcom z odberného miesta žalovaného č. G., kde žalobca namietal, že jeho skutočná spotreba je nižšia, než spotreba, ktorá mu bola zo strany žalovaného ako vtedajšiemu odberateľovi pitnej vody refakturovaná, na základe čoho sa strany dohodli na spoločnom preverení možného úniku vody alebo inej technickej poruchy, pričom náklady na toto šetrenie mali znášať v rovnakom pomere. Keďže žalobca si pôvodne zabezpečil firmu, s ktorou sa však nedohodol na termíne, žalovaný zabezpečil inú odbornú spoločnosť, ktorá dňa 16.03.2025 vykonala trasovanie vodovodného potrubia - v protokole je uvedené, že žalobca neumožnil prístup do všetkých priestorov, čím znemožnil vykonanie kompletného trasovania a napriek predchádzajúcej dohode žalobca neuhradil svoju polovicu nákladov za trasovanie. Koncom 04/2025 žalovaný uzavrel Zmluvu o dodávke vody so spoločnosťou TERNO real estate s.r.o., IČO: 50 020 188, so sídlom Bratská 3, 851 01 Bratislava, čím si zabezpečil nový samostatný zdroj pitnej vody, čoho cieľom bolo umožniť BVS odstavenie pôvodnej prípojky za účelom zistenia prípadného úniku vody alebo neoprávneného odberu, o ktorej skutočnosti mal žalobca vedomosť. Po niekoľkých dňoch však bola voda na pôvodnej prípojke opätovne sprevádzkovaná neznámou osobou (podľa návrhu žalobcom) a žalovanému bol znemožnený prístup k vodomernej šachte, ktorá bola fyzicky zablokovaná veľkými balvanmi. Žalovaný podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z neoprávneného zásahu do prípojky, na čo polícia žalovanému oznámila, že ako vlastník prípojky je evidovaný žalobca. Žalovaný sa snažil zistiť, ako mohlo dôjsť k zmene evidencie vlastníctva prípojky, pričom zo stanoviska BVS zo dňa 20.10.2025 vyplynulo, že k zmene došlo bez vedomia a súčinnosti žalovaného, prípadne vlastníka vodovodnej prípojky. Od 01.05.2025 až doposiaľ žalovaný odoberá pitnú vodu do nehnuteľnosti vlastnenej jej materskou spoločnosťou výlučne prostredníctvom spoločnosti TERNO real estate s.r.o. na základe zmluvy prostredníctvom samostatného vodomeru. Hoci zmluva medzi spoločnosťou Ajmes reality s.r.o. a BVS bola podpísaná až dňa 12.11.2025, predmetná prípojka je v evidencii vedená na spoločnosť Ajmes reality s.r.o. už odo dňa 22.10.2025. K vodomernej šachte sa žalovaný ako správca Budovy AJMES ani BVS nemohli dostať, keďže bola uzavretá, a preto bol do zmluvy uvedený len odhadovaný stav vodomeru. Žalobca neumožňuje žalovanému ako správcovi Budovy AJMES prístup k rozvodom vody vo svojich priestoroch a neposkytuje hodnoverné údaje o svojej spotrebe. Žalovaný počas celého obdobia vyvíja snahu situáciu riešiť, uhradil BVS vysoké sumy za dodávky vody za predchádzajúce obdobia, inicioval odborné trasovanie, zabezpečil nový zdroj vody a podal trestné oznámenie, a namiesto súčinnosti žalobca odmieta plniť svoje záväzky, nehradil dohodnuté náklady, znemožňoval technické preverenie situácie a dopustil sa konania smerujúceho
k tomu, aby bola vodovodná prípojka evidovaná na jeho spoločnosť, a to bez právneho titulu a bez súhlasu vlastníka vodovodnej prípojky. K zmluvnej úprave vzájomných vzťahov medzi žalobcom a odberateľom vody nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu, čo má za následok, že odberateľ vody bude nútený uplatňovať nároky z odberu vody bez právneho titulu súdnou cestou. Žalobca tak vytvára a udržiava stav právnej neistoty a následne sa domáha ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorý postup je v rozpore s princípom poctivosti a so zákazom zneužitia práva, preto nemožno dospieť k záveru, že by bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Reálna a preukázateľná ujma vzniká žalovanému, príp. spoločnosti K. F. M. tým, že žalobca odoberá vodu bez právneho titulu, bez uzavretej zmluvy a bez úhrady ceny vodného, pričom majiteľ prípojky, spoločnosť Ajmes reality s.r.o., prostredníctvom správcu Budovy AJMES, spotrebu vody žalobcom riadne uhrádza a žalobca vodu fakticky užíva bezodplatne. Nariadené neodkladné opatrenie neplní princíp efektivity a iba konzervuje stav, v ktorom žalovaný, resp. aktuálny odberateľ vody spoločnosť Ajmes reality s.r.o. znáša finančné bremeno za spotrebu vody žalobcom. Žalobca neosvedčil existenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi ním a žalovaným a skutočnosť, že Budovy IGA (budova žalobcu) a Budova AJMES (budova spoločnosti Ajmes reality s.r.o.) spolu susedia alebo že sú technicky napojené na rovnaký zdroj pitnej vody, sama osebe právny vzťah nezakladá. Faktúra predložená žalobcom zo dňa 11.06.2024 vo výške 748,56 eur je zo strany žalovaného evidovaná ako neuhradená a neosvedčuje existenciu záväzkového vzťahu. Žalobca sa stavia do pozície konečného spotrebiteľa vody v zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“). S poukazom na ust. § 28 ods. 3 a ods. 4 zákona o verejných vodovodoch namietal žalovaný, že súd prvej inštancie sa týmito ustanoveniami nezaoberal a bez osvedčenia právneho vzťahu a bez osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán dospel k záveru o splnení princípu efektivity a proporcionality, hoci nariadeným opatrením fakticky legalizoval pokračovanie neoprávneného odberu vody zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval selektívne a izolovane, čo viedlo k záverom, ktoré nemajú oporu v obsahu spisu a ktoré odporujú tomu, čo z jednotlivých dôkazov objektívne vyplýva, preto sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie o rozhodujúcich skutkových okolnostiach nedostatočne odôvodnené a v priamom rozpore s obsahom vykonaných dôkazov. Žalovaný poukázal na to, že podmienkou prípustnosti a opodstatnenosti každého navrhovaného neodkladného opatrenia je osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa, svedčiaceho mu z právnych vzťahov s odporcom a druhou podmienkou, ktorú navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v konaní preukázať, je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný v tejto súvislosti namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a svoju pasívnu vecnú legitimáciu, ktorej skúmanie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a to aj bez návrhu a v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Žalobca svoje oprávnenie odoberať pitnú vodu preukazoval postavením konečného užívateľa vody v zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch, ktoré jeho konštatovanie automaticky nezakladá na jeho strane právo (právo odoberať pitnú vodu), ani ako tretej osobe a nezakladá mu ani aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa žalobca domáha svojich práv, bolo potrebné, aby existenciu práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami sporu, resp. skutočnosť, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebná bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami, osvedčil v návrhu. Zo skutkových zistení nevyplýva existencia akéhokoľvek zmluvného ani zákonného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by zakladal právo žalobcu domáhať sa voči žalovanému ochrany tvrdeného nároku v súvislosti s dodávkou pitnej vody, keď žalobca nie je zmluvnou stranou žiadnej zmluvy o dodávke vody uzavretej so žalovaným ani so spoločnosťou Ajmes reality s.r.o. a neosvedčil ani existenciu iného právneho titulu (vecné bremeno, zmluva o zdieľaní nákladov, nájomná zmluva so zabezpečením energií a pod.), na základe ktorého by mu vzniklo subjektívne právo na odber vody z predmetnej prípojky. Samotná absencia právneho vzťahu medzi stranami sporu vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a vylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu neuviedol ani to, akého nároku, ktorému neodkladné opatrenie poskytuje ochranu, by sa domáhal žalobou vo veci samej a nepreukázal akútny stav, ktorému by súd mohol poskytnúť ochranu len týmto výnimočným inštitútom neodkladného opatrenia. Dôvody uvádzané žalobcom nemajú oporu v preukázanom skutkovom stave a dôkazy ním predložené sú irelevantné na preukázanie potreby poskytnúť domnelému právnemu vzťahu so žalovaným dočasnú súdnu ochranu. Súčasne žalovaný musí byť subjektom, ktorému právny poriadok alebo zmluva ukladá povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha - ak takáto povinnosť na strane žalovaného neexistuje, nemôže byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu úspešný; nestačí, aby sa žalobca iba domnieval alebo subjektívne
vnímal, že žalovaný má voči nemu určitú zodpovednosť, rozhodujúce je výlučne to, či žalovaný je nositeľom tejto povinnosti objektívne – na základe zákona o verejných vodovodoch alebo zmluvy. Z návrhu nijako nevyplýva, že by žalovanému bola uložená konkrétna povinnosť, ktorej nesplnenie by mohlo zasahovať do práv žalobcu. Podľa zákona o verejných vodovodoch je subjektom oprávneným uzavrieť zmluvu o dodávke vody spravidla vlastník nehnuteľnosti alebo vlastník vodovodnej prípojky a v danom prípade vlastníkom vodovodnej prípojky nie je žalovaný, ale spoločnosť Ajmes reality s.r.o., žalovaný je iba správcom Budovy AJMES patriacej tejto spoločnosti, preto žalobca ani teoreticky nemôže mať uzavretú zmluvu o dodávke vody so žalovaným a nemôže si voči nemu uplatňovať nároky vyplývajúce z tvrdeného postavenia konečného spotrebiteľa. Aj z ust. § 4 ods. 6 zákona o verejných vodovodoch vyplýva, že nositeľom práv a povinností vo vzťahu k prípojke je jej vlastník, nie správca Budovy AJMES. Za týchto okolností nie je možné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval voči žalovanému, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Vzhľadom na zistený nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie mal súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal samotnými tvrdeniami žalobcu o údajnom porušení jeho práv. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci aj v otázke splnenia zákonných podmienok princípu efektivity a proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia, keď s poukazom na ust. § 32 ods. 1 písm. j) a m) zákona o verejných vodovodoch, ak vlastník prípojky ako odberateľ prestane uhrádzať faktúry za odber vody, ktorý žalobca uskutočňuje bez právneho dôvodu, prevádzkovateľ verejného vodovodu (BVS) je zo zákona oprávnený dodávku vody prerušiť, ktorý zákonný postup BVS nemôže byť eliminovaný neodkladným opatrením vydaným voči žalovanému, ktorý nie je ani vlastníkom prípojky, ani prevádzkovateľom verejného vodovodu, preto neodkladné opatrenie objektívne nemôže dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje žalobca, a preto nespĺňa princíp efektivity. Nariadením neodkladného opatrenia súd prvej inštancie porušil princíp proporcionality a bez ďalšieho uložil žalovanému povinnosť strpieť dodávku vody žalobcovi, hoci medzi stranami neexistuje žiadny právny vzťah, žalobca nemá zmluvu o dodávke vody a jeho odber vody je sporný až potenciálne neoprávnený, teda takýto zásah núti tretiu osobu znášať ekonomické riziko a náklady za spotrebu cudzieho subjektu, a to bez akejkoľvek právnej istoty, že tieto náklady budú uhradené. Ujma tvrdená žalobcom spočíva výlučne v tom, že si musí zabezpečiť dodávku vody riadnym zákonným spôsobom, t.j. uzavretím zmluvy s prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo s vlastníkom prípojky, teda ide o stav, ktorý je riešiteľný štandardnými právnymi prostriedkami a ktorý neodôvodňuje tak intenzívny zásah do práv žalovaného. Neodkladné opatrenie vytvára hrubý nepomer medzi mierou zásahu do práv tretej osoby (povinnosť znášať cudziu spotrebu vody a riziko sankcií zo strany prevádzkovateľa) a mierou ochrany poskytovanej žalobcovi (udržanie pohodlia odberu vody bez právneho titulu). Z hľadiska proporcionality je preto nariadené neodkladné opatrenie zjavne neprimerané a neudržateľné. Žalovaný zhrnul, že nariadené neodkladné opatrenie je nezákonné, neodôvodnené a vecne nesprávne, nakoľko zo všeobecného, schematického a nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, akým spôsobom sa súd prvej inštancie zaoberal splnením zákonných predpokladov pre jeho nariadenie, z akých skutkových a právnych úvah vychádzal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže nie je nositeľom žiadneho subjektívneho práva voči žalovanému, ktorého ochrany by sa mohol domáhať, že na podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá právny záujem, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je vlastníkom vodovodnej prípojky k odbernému miestu č. G., ale len správcom I. K. vo vlastníctve spoločnosti Ajmes reality s.r.o. a žalobca nemôže voči nemu uplatňovať nároky vyplývajúce z tvrdeného postavenia konečného spotrebiteľa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a absentuje osvedčenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ohrozovania a porušovania práv žalobcu, hrozby vzniku ujmy na strane žalobcu, potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, dočasný charakter navrhovanej úpravy a aj splnenie princípu efektivity a proporcionality. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 05.03.2026 a navrhol, aby súd povolil zmenu na strane žalovaného (pozn. odvolacieho súdu: žalobca nesprávne uvádza „žalobcu“), ktorý návrh žalobca odôvodnil tým, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný mal zazmluvnené odberné miesto č. G. (uvedené nesporoval žalovaný v odvolaní, keď priložil Zmluvu č. D. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 19.12.2012), že žalobca sa domnieval, že po doručení odstúpenia od Zmluvy č. D. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 06.06.2025 (uzavretej medzi BVS a žalobcom), zazmluvní BVS odberné miesto č. G. nanovo so žalovaným, avšak BVS odberné miesto zazmluvnila so spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o., ako to vyplýva zo Zmluvy č. D. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 12.11.2025 (uzavretej medzi BVS a Ajmes reality, s.r.o.), predloženou žalovaným a že o existencii tejto zmluvy
do doručenia odvolania žalovaného a jeho príloh nemal žalobca žiadnu vedomosť. Poukázal na to, že spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. je nielen spoločníkom, ale aj štatutárnym orgánom žalovaného, že Zmluva č. D. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 12.11.2025 (medzi BVS a Ajmes reality, s.r.o.) bola uzatvorená až po podaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaný v odvolaní a ani spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. v rámci odvolacieho konania, nedeklarovali, že nový zmluvný partner BVS (Ajmes reality, s.r.o.) neodpojí prípojku pitnej vody na odbernom mieste č. OM00012420 od vnútorného rozvodu pitnej vody do Budovy IGA, odstránením prepojenia (spojky) medzi prípojkou pitnej vody a vnútorným rozvodom vody. S poukazom na ust. § 80 CSP mal žalobca za nepochybné, že práva a povinnosti k odbernému miestu č. OM00012420 prešli po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na spoločnosť Ajmes reality, s.r.o., preto navrhol, aby prvoinštančný súd (Mestský súd Bratislava IV) povolil vstup nového subjektu na miesto žalovaného. Uznesenie súdu prvej inštancie po vecnej stránke považoval žalobca za správne, náležite odôvodnené a vychádzajúce z osvedčenia (ale aj preukázania) práva na ochranu žalobcu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy v podobe prerušenia dodávky pitnej vody do Budovy IGA a neboli pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a (pokiaľ súd povolí vstup spoločnosti Ajmes reality, s.r.o. do konania na strane žalovaného) spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o vydaním napadnutého uznesenia. Žalovaný podľa žalobcu v odvolaní kladie na napadnuté uznesenie, resp. na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, také nároky, aké sa majú (vo všeobecnosti) klásť na sporové konanie vo veci samej. Aj po vydaní napadnutého uznesenia podľa žalobcu pretrvávajú dôvody jeho vydania, t.j. existuje riziko, že spoločnosť Ajmes reality, s.r.o., ako zmluvný partner BVS, odpojí prípojku pitnej vody na odbernom mieste č. OM00012420 od vnútorného rozvodu pitnej vody do Budovy IGA, odstránením prepojenia (spojky) medzi prípojkou pitnej vody a vnútorným rozvodom vody, ktoré riziko vyplýva zo skutočností, ktoré potvrdil samotný žalovaný v odvolaní. Žalovaný v odvolaní uviedol, že prípojka bola odstavovaná žalovaným (nie BVS), čím sa do Budovy IGA nedostávala žiadna pitná voda, že je nelogické, aby sa únik vody zisťoval odstavením prípojky na odbernom mieste, ako to podsúva žalovaný, že žalovaný potvrdil skutkové tvrdenie žalobcu, že má aj iný zdroj vody pre Budovu AJMES (žalobca iný zdroj pitnej vody pre Budovu IGA nemá), že žalovaný potvrdil popis skutkového stavu, uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že dňa 01.06.2025 žalovaný odstránil spojku medzi vodovodnou prípojkou BVS - odberným miestom vody č. G. a rozvodom vody, vedúcim do Budovy IGA a Budovy AJMES, čím odstavil Budovu IGA od dodávky pitnej vody, pričom podľa žalobcu odporúčanie BVS na odpojenie prípojky, na ktoré poukazoval žalovaný, neexistuje a žalovaný ho nevie súdu preukázať a že je pravdou, že žalobca si zazmluvnili odber vody s BVS (žiadosť o „prepis vodomeru“ zo dňa 02.06.2025, Zmluva č. D. o dodávke pitnej vody zo dňa 06.06.2025, ktorú BVS uzavrela so žalobcom bez súhlasu žalovaného). V dôsledku pôsobenia žalovaného došlo k odstúpeniu BVS od Zmluvy č. D. o dodávke pitnej vody zo dňa 06.06.2025 a k zazmluvneniu odberu pitnej vody na odbernom mieste č. G. spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o. (ktorá je vlastníkom I. K.), čím sa pre spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. vytvorila možnosť kedykoľvek odstrániť spojku (prepojenie) medzi prípojkou vody na odbernom mieste č. G. a vnútorným rozvodom vody do Budovy IGA a Budovy AJMES. Žalobca zopakoval, že spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. je štatutárnym orgánom žalovaného (v.o.s.) a je to práve ona, kto kreuje vôľu žalovaného pri právnych úkonoch, robených v mene žalovaného a odstavovanie a odpojenie prípojky žalovaným s jej zaplombovaním dňa 01.06.2025 bolo dôsledkom rozhodnutia a konania práve spoločnosti Ajmes reality, s.r.o. Žalobca namietal, že žalovaný rozporoval, že záver súdu prvej inštancie, že spojku dal odstránil žalovaný, keď z priložených dôkazov takáto skutočnosť nevyplýva a sám priložil dôkaz, že túto spojku odstránil práve on (a uvádza to v Oznámení o skutočnostiach o spáchaní trestného činu zo dňa 16.07.2025), že nie je pravdou, že by žalobca mal vedomosť o odstavovaní pôvodnej prípojky, o čom sa dozvedeli až vtedy, keď v Budove IGA prestala tiecť pitná voda, že žalobca žalovanému dlhodobo neumožňuje prístup k rozvodom vody vo svojich priestoroch a neposkytujeme hodnoverné údaje o svojej spotrebe, pričom žalovaný prístup k rozvodom vody v Budove IGA mal umožnený, akonáhle oňho požiadal a že počnúc od 12.11.2025 (uzatvorenie Zmluvy o dodávke pitnej vody medzi BVS a Ajmes reality, s.r.o.) nežiadal žalovaný ani spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. o prístup k rozvodom vody v Budove IGA, ani o poskytovanie údajov o spotrebe vody v Budove IGA. Žalobca potvrdil, že sa so žalovaným dohodol na spoločnom preverení možného úniku vody alebo inej technickej poruchy, avšak nikto žalobcovi nepredložil na podpis protokoly z trasovania vodovodného potrubia, ktoré žalovaný priložil k odvolaniu a nie je pravdou, že by žalobca neumožnil prístup do všetkých priestorov, čím znemožnil vykonanie kompletného trasovania - žalovaný a ani spoločnosť, vykonávajúca trasovanie žalobcu vopred neupozornila na potrebu sprístupnenia prevádzky „Barber a kaderníctvo“, ktorá prevádzka je nájomcom v Budove IGA a v čase vykonávania trasovania počas otváracích hodín bola plná klientov, čiže nebolo možné v nej čokoľvek trasovať. Hoci žalovaný spochybňuje existenciu
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (od 12.11.2025 spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o.), žalobca už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tento vzťah definoval ako vzťah odberateľa vody a konečného spotrebiteľa (žalobca) v zmysle zákona o verejných vodovodoch, pričom žalovaný sám cituje zákon o verejných vodovodoch. S poukazom na ust. § 28 ods. 1 a 3 zákona o verejných vodovodoch je spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch odberateľom vody (má uzavretú Zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu – BVS) a žalobca je konečným spotrebiteľom vody, nakoľko odoberá vodu od spoločnosti Ajmes reality, s.r.o. (predtým od žalovaného, s výnimku obdobia od 06/2025 do odstúpenia BVS od zmluvného vzťahu so žalobcom dňa 21.10.2025), čím je definovaný právny vzťah medzi nimi a podľa vykonávacej vyhlášky môže byť u konečného spotrebiteľa osadené meradlo spotreby vody (ktoré má žalobca v Budove IGA namontované) a pokiaľ nie je voda takto meraná meradlom, odobratá voda sa určí smernými číslami spotreby vody, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1 vyhlášky (odberateľ vody môže rozpočítať konečnému spotrebiteľovi odobraté množstvo vody do Budovy IGA troma spôsobmi - podľa stavu meradla v Budove IGA, podľa smerných čísel spotreby vody uvedených v Prílohe č. 1 vyhlášky a podľa „inej dohody“). Žalobca rozporoval, že nehradí záväzky, keď prevažnú väčšinu faktúr, uvedených v Knihe pohľadávok žalovaného, žalobca od žalovaného neobdržal (obdobie od 01.04.2024 do 31.05.2025, pričom z predmetných faktúr obdržal iba prvé dve tam uvedené), fakturované čiastky (rozpočítané čiastky vodného) neboli žalobcovi rozpočítané žiadnym zo spôsobov, predpokladaným zákonom o verejných vodovodoch či vyhláškou a žalobca je pripravený žalovanému uhradiť rozpočítanú čiastku vodného za odobraté množstvo vody do budovy IGA vo výške, určenej ktorýmkoľvek zo zákonných spôsobov. V priebehu obdobia 06/2025–10/2025, kedy mal žalobca zazmluvnenú dodávku vody od BVS, žalobca uhrádzal BVS vysoké sumy za dodávky vody, ktoré boli spôsobené únikom vody – poškodením potrubia/vnútorného rozvodu vody, ale nedovolil si prenášať tieto sumy na žalovaného, ako sa to v predchádzajúcom období usiloval robiť žalovaný. Žalobca neužíva vodu fakticky bezodplatne, ako to tvrdí žalovaný, od r. 2024 čaká na fakturáciu rozpočítaných čiastok vodného od žalovaného a od spoločnosti Ajmes reality, s.r.o., ktorá by bola uskutočnená podľa zákona o verejných vodovodoch a vyhlášky, pričom takáto fakturácia nebola predložená. Žalovaný (od 18.11.2025 spoločnosť Ajmes reality, s.r.o.) drží žalobcu v neistote, či Budovu IGA opätovne neodstaví od dodávky pitnej vody, od ktorej je Budova IGA bytostne závislá vzhľadom k povahe prevádzok (nájomcov), ktoré sa v Budove IGA nachádzajú (popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). K údajnému znemožňovaniu technického preverenia situácie zo strany žalobcu a úhrade mimoriadne vysokých súm za dodávku vody žalobca uviedol, že keďže žalovaný nebol schopný trasovaním identifikovať, či a kde nastáva únik vody na vnútornom rozvode vody, vedúcom od prípojky vody na odbernom mieste č. G. po Budovu IGA a Budovu AJMES, postaral sa žalobca o trasovanie a aj opravu vnútorného rozvodu vody, v dňoch od 02.11.-04.11.2025 bola dodávateľmi žalobcu zistená lokácia úniku vody a vykonaná oprava vnútorného rozvodu vody do Budovy IGA a Budovy AJMES; išlo o masívny únik vody z vodovodného potrubia do zeme, ktorý bol už odstránený. Žalobca zopakoval, že žalovaný v odvolaní nedeklaroval, že zabezpečí, aby nedošlo k odpojeniu prípojky pitnej vody na odbernom mieste č. G. od vnútorného rozvodu pitnej vody do Budovy IGA odstránením prepojenia (spojky) medzi prípojkou pitnej vody a vnútorným rozvodom vody, a to ani štatutárnym orgánom žalovaného - spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o., ktorý je zároveň odberateľom vody na odbernom mieste č. G., preto z pohľadu žalobcu pretrváva riziko a ohrozenie prerušenia dodávky pitnej vody do Budovy IGA spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o., keď žalovaný v minulosti odpájal dodávku pitnej vody z odberného miesta č. G. do vnútorného rozvodu vody, smerujúceho do Budovy IGA (tiež Budovy AJMES, avšak žalovaný má zabezpečenú dodávku vody do Budovy AJMES z iného rozvodu vody – od spoločnosti TERNO real estate s.r.o.) a dňa 01.06.2025 žalovaný odpojil túto dodávku vody úplne, odstránením spojky medzi vodovodnou prípojkou na odbernom mieste č. G. a vnútorným rozvodom vody do Budovy IGA (Budovy AJMES). Právne významnou je podľa žalobcu otázka, načo sa žalovaný a spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. domáhali u BVS ukončenia zmluvného vzťahu k odbernému miestu č. OM00012420 medzi BVS a žalobcom (Zmluva o dodávke pitnej vody zo dňa 06.06.2025), s následným zazmluvnením odberu vody z tohto odberného miesta spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o., keď Budova AJMES je napojená na dodávku vody z iného zdroja (TERNO real estate s.r.o.). Ponechaním žalobcu v zmluvnom vzťahu s BVS by odpadol žalovanému či spoločnosti Ajmes reality, s.r.o. problém s refakturáciou rozpočítaných čiastok vodného žalobcovi, vytvorením súčasného stavu sa vytvoril pre žalobcu stav právnej neistoty, či opätovne nedôjde k odpájaniu (alebo úplnému odpojeniu) dodávky pitnej vody do Budovy IGA, od ktorej je žalobca závislý a kedy k takémuto odpájaniu/odpojeniu dôjde; uvedený stav právnej neistoty je možné riešiť v súčasnej dobe výlučne ponechaním napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení v platnosti, za povolenia
zmeny na strane žalovaného súdom – aby neodkladné opatrenie zaväzovalo spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 31.03.2026 a s poukazom na ust. § 80 ods. 1 CSP uviedol k návrhu žalobcu na vstup spoločnosti Ajmes reality, s.r.o. na miesto žalovaného, že s odôvodnením, že práva a povinnosti k odbernému miestu č. G. prešli po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na spoločnosť Ajmes reality, s.r.o. a že sa domnieval, že po doručení odstúpenia zazmluvní BVS odberné miesto č. OM00012420 nanovo so žalovaným, avšak BVS odberné miesto zazmluvnila so spoločnosťou Ajmes reality, s.r.o., že zmena sporových strán podľa ust. § 80 CSP prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak k relevantnej právnej skutočnosti došlo po začatí konania, od ktorej situácie je potrebné odlišovať prípady, keď je niektorá zo strán konania nesprávne označená alebo jej chýba vecná legitimácia, keďže v takých prípadoch nejde o procesné nástupníctvo v zmysle citovaného ustanovenia (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“ zo dňa 25.06.2007 sp. zn. 32Odo 743/2006). Žalobca za právnu skutočnosť, ktorá má podľa jeho názoru za následok prevod práv a povinností zo žalovaného na spoločnosť Ajmes reality s.r.o., označuje svoju domnienku, že nová zmluva k odbernému miestu č. G. bola zo strany BVS uzavretá nie so žalovaným, ako pôvodne predpokladal, ale so spoločnosťou Ajmes reality s.r.o., čím sa snaží navodiť dojem, že konanie BVS predstavuje právnu skutočnosť, relevantnú pre postup podľa ust. § 80 CSP, ktorý záver je však neudržateľný a vychádza z nesprávnej aplikácie právnych predpisov. Žalovaný v odvolaní, okrem iného, namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže nie je subjektom, ktorému právny poriadok alebo zmluvný vzťah ukladá povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha a tento nedostatok nie je možné dodatočne legitimizovať prostredníctvom návrhu na zmenu na strane žalovaného podľa ust. § 80 CSP. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že subjektom, ktorý mal byť nositeľom práv a povinností k odbernému miestu č. G., nebol žalovaný, ale spoločnosť Ajmes reality s.r.o., a to už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Za tejto situácie bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť, že žalovaný je subjektom, voči ktorému možno dôvodne smerovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú povinnosť si však žalobca nesplnil, keďže návrh smeroval voči subjektu, ktorý aj podľa jeho vlastných tvrdení nebol nositeľom spornej povinnosti. Súd prvej inštancie opomenul osvedčiť kľúčovú otázku vecnej legitimácie žalovaného a uvedený nedostatok nie je možné spätne odstrániť prostredníctvom návrhu na zmenu na strane žalovaného, keďže nejde o prípad procesného nástupníctva, ale o nesprávne určenie účastníka konania už od jeho počiatku. Žalovaný poukázal na komentár k CSP (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 303 - 307: M. Števček) a na to, že zo Zmluvy č. D. (odberateľ Ajmes reality s.r.o.) vyplýva, že k jej uzavretiu došlo dňa 12.11.2025 pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto nie je naplnený základný predpoklad pre uplatnenie procesného nástupníctva v odvolacom konaní, keďže nenastala až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a súčasne na uplatnenie procesného nástupníctva by bolo potrebné v odvolacom konaní prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo až v tomto štádiu konania. V prejednávanej veci tak nie sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa ust. § 80 CSP, keďže nejde o prípad procesného nástupníctva, ale o stav, keď žalobca od počiatku konania označil nesprávny subjekt bez pasívnej vecnej legitimácie. Ak by bol takýto postup pripustený, znamenalo by to, že neodkladné opatrenie by sa spätne prenieslo na iný subjekt, než voči ktorému bolo pôvodne vydané, čo je z procesného hľadiska neprípustné, preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd návrh žalobcu na zmenu na strane žalovaného nepripustil a napadnuté uznesenie zodpovedajúcim spôsobom preskúmal a zmenil. Pokiaľ žalobca uvádzal, že po vydaní napadnutého znesenia pretrvávajú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia (riziko, že spoločnosť Ajmes reality s.r.o. ako zmluvný partner BVS pristúpi k odpojeniu prípojky pitnej vody na odbernom mieste č. G.), uvedené opiera o vlastnú interpretáciu odvolania a žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach, právnych argumentoch a námietkach uvedených v odvolaní. Doplnil, že považuje za právne neudržateľné a vecne nesprávne tvrdenie žalobcu, podľa ktorého spoločnosť Ajmes reality s.r.o. ako štatutárny orgán žalovaného kreuje vôľu žalovaného pri právnych úkonoch, a preto má mať priamy súvis s prípadným odstavením vodovodnej prípojky, ktoré tvrdenie predstavuje nesprávne pochopenie postavenia a funkcie štatutárneho orgánu. Žalobca tvrdí existenciu právneho vzťahu medzi tzv. odberateľom vody a konečným spotrebiteľom, na ktorom základe konštruuje záver o existencii práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným. Takýto výklad je nesprávny a účelový, pretože samotná existencia zákonnej definície pojmov odberateľ vody a konečný spotrebiteľ automaticky nezakladá konkrétny právny vzťah medzi dvoma určitými subjektmi v tom zmysle, že by jednému vznikala povinnosť dodávať vodu a druhému právo na jej dodávku. Naopak, z ust. § 28 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch vyplýva, že upravuje predovšetkým povinnosť konečného spotrebiteľa uhrádzať odberateľovi vody rozpočítanú čiastku za odobraté množstvo vody, teda ide o úpravu finančného
vysporiadania medzi týmito subjektmi, nie o ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť odberateľa zabezpečovať dodávku vody konkrétnemu konečnému spotrebiteľovi alebo mu garantovalo právo na jej odber. V prejednávanej veci uvedené ustanovenie nezakladá povinnosť žalovaného zabezpečovať žalobcovi dodávku pitnej vody, a už vôbec nemôže byť právnym základom pre uloženie povinnosti zdržať sa prerušenia vodovodného pripojenia formou neodkladného opatrenia. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si dlhodobo neplní svoje základné povinnosti, keďže za odber vody aj naďalej neuhrádza platby, a to napriek tomu, že je zároveň chránený nariadeným neodkladným opatrením. Napriek tomu sa prostredníctvom neodkladného opatrenia domáha vytvorenia stavu, v ktorom by žalovaný, resp. spoločnosť K. reality s.r.o., boli povinní zabezpečovať dodávku vody bez adekvátneho protiplnenia, ktoré konanie nemôže požívať súdnu ochranu a predstavuje neprimerané zvýhodnenie žalobcu na úkor žalovaného a odporujú zásadám poctivého obchodného styku. 6. Strany ďalšie vyjadrenia vo veci neodkladného opatrenia neposkytli. 7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.
§ 380,
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, (d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.. 14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 16. Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 17. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 18. Z citovaných zákonných ustanovení CSP možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 20. Z obsahu spisu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného zdržať sa prerušenia rozvodu vody, vedúceho do Budovy IGA vo vlastníctve žalobcu od vodovodnej prípojky s odberným miestom vody č. OM00012420 BVS z dôvodu nevyhnutnej potreby zásobovania Budovy IGA (budovy žalobcu) vodou, ktorá odôvodňuje bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením tak, aby zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k prerušeniu dodávky vody vedúcej do Budovy IGA od prípojky vody. 21. Odvolací súd v prvom rade v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného uvádza, že záver súdu o tom, či strana je v konaní vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne) predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že ide o činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná (uvedené zahŕňa aj otázku vecnej legitimácie). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 22. Vecnou legitimáciou (aktívnou na strane žalujúceho a pasívnou na strane žalovaného) sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Bez vyriešenia otázky, či žalobca je v spore aktívne legitimovaný, t.j. či je nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu – nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný je v spore naozaj pasívne legitimovaný, nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú. 23. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 407/2016-37).
24. Posúdením napadnutého uznesenia, odvolania a obsahu spisu, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného za dôvodné. Pre úspech v konaní o nariadení neodkladného opatrenia bolo potrebné zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade ním požadovaného uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa prerušenia prepojenia medzi vodovodnou prípojkou BVS - odberným miestom č. G., nachádzajúcim sa na pozemku parc. č. XXXXX/XX pre k.ú. H. (pozn. odvolacieho súdu: vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy), a rozvodom vody vedúcim do Budovy IGA (stavby žalobcu), zároveň bolo potrebné osvedčiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd tak skúmal, či je daný základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadeným neodkladným opatrením. Žalovaný správne namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď žalobca preukazoval existenciu a trvanie nároku (oprávnenia) odoberať pitnú vodu postavením konečného spotrebiteľa vody v zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch (podľa ktorého je konečným spotrebiteľom vody fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3), ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.). Samotná zákonná definície pojmov odberateľ vody a konečný spotrebiteľ a ani skutočnosť, že žalobca je (bol alebo by bol) konečným spotrebiteľom vody, automaticky nezakladá jeho právo pitnú vodu od odberateľa vody odoberať (ani povinnosť odberateľa zabezpečovať dodávku vody konkrétnemu konečnému spotrebiteľovi) bez preukázania danosti zmluvného alebo iného vzťahu medzi nimi, teda nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa prerušenia prepojenia medzi vodovodnou prípojkou BVS - odberným miestom č. OM00012420 a rozvodom vody vedúcim do Budovy IGA (stavby žalobcu). Žalovaný v konaní neosvedčil existenciu akéhokoľvek zmluvného alebo iného právneho vzťahu (napr. vyplývajúceho zo zákona) medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by zakladal právo žalobcu domáhať sa voči žalovanému ochrany ním tvrdeného nároku v súvislosti s existenciou prepojenia medzi vodovodnou prípojkou BVS a rozvodom vody do Budovy IGA a dodávkou pitnej vody (ktorej sa ale žalobca neodkladným opatrením priamo nedomáha), keď žalobca neosvedčil existenciu zmluvného vzťahu, obsahom ktorého by bolo jeho oprávnenie a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného (alebo spoločnosti Ajmes reality s.r.o.) odoberať vodu od odberateľa a BVS. Inak povedané, žalobca neosvedčil, že je zmluvnou stranou zmluvy o dodávke vody uzavretej so žalovaným (alebo spoločnosťou Ajmes reality s.r.o.) a ani existenciu iného právneho titulu (vecné bremeno, zmluva o zdieľaní nákladov, nájomná zmluva so zabezpečením energií a pod.), na základe ktorého by mu vzniklo subjektívne právo na odber vody z predmetnej vodovodnej prípojky s odberným miestom č. G.. Právnym titulom nie je ani žalobcom tvrdené a preukazované predchádzajúce odoberanie vody a fakturácia spotreby vody žalovaným (správcom Budovy Ajmes) a ani skutočnosť, že Budovy IGA (budova žalobcu) a Budova AJMES (budova spoločnosti Ajmes reality s.r.o.) spolu susedia alebo že sú technicky napojené na rovnaký zdroj pitnej vody. Žalovaný v konaní preukázal, že k zmluvnej úprave vzájomných vzťahov medzi žalobcom a odberateľom vody nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Absencia právneho vzťahu medzi stranami sporu vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému. 25. V konaní nebolo sporné, že vlastníkom vodovodnej prípojky je spoločnosť Ajmes reality s.r.o., ktorá spoločnosť vykonávala správu Budovy AJMES prostredníctvom žalovaného. Pre danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovanej strany musí byť žalovaný subjektom, ktorému právny poriadok alebo zmluva ukladá povinnosť, ktorej splnenia sa žalujúca strana v konaní (o nariadenie neodkladného opatrenia) domáha. Skutočnosť uvádzaná žalobcom, na základe ktorej odvíjal svoje domnienky o danosti pasívnej vecnej legitimácie ním označeného žalovaného (že pôvodná zmluva s BVS o dodávke pitnej vody bola uzavretá so žalovaným ako správcom, ktorý bude po odstúpení od zmluvy o dodávke pitnej vody uzavretej so žalobcom, nanovo zazmluvnený BVS ako odberateľ), nie je relevantná pre založenie pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného - žalovaný musí byť objektívne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, splnenia ktorej sa žalobca, ako nositeľ oprávnenia, domáha. Vlastníkom vodovodnej prípojky (§ 4 ods. 6 zákona o verejných vodovodoch), zdržania prerušenia prepojenia s ktorou sa žalobca domáha, bola od počiatku spoločnosť Ajmes reality s.r.o., ktorá nie je od počiatku žalovanou stranou. Za týchto okolností nie je možné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval voči žalovanému, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je vlastníkom vodovodnej prípojky k odbernému miestu č. OM000012420, ale len správcom I. K. vo vlastníctve spoločnosti Ajmes reality s.r.o.
26. Vychádzajúc z toho má odvolací súd za to, že žalobca ako navrhovateľ neosvedčil základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia - hodnoverné osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu, teda ani vecnej legitimácie strán sporu (aktívnej ani pasívnej). Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu bez meritórneho posúdenia, preto bolo bez významu skúmať ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie). 27. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 28. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný aj jeho návrh na zmenu strany sporu na strane žalovaného (§ 80 CSP), preto odvolací súd jeho návrhu nevyhovel. Správne namietal žalovaný aj to, že ak je niektorá zo strán konania nesprávne označená alebo jej chýba vecná legitimácia, v takých prípadoch nejde o procesné nástupníctvo v zmysle ust. § 80 CSP a nedostatok vecnej legitimácie žalovaného nie je možné spätne odstrániť prostredníctvom návrhu na zmenu na strane žalovaného. 29. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 30. O nároku na náhradu trov (celého) konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).