Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/28/2026 1326200750 27. 05. 2026 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2026:1326200750.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcov: 1/ BISTAV, s.r.o., Námestie Hraničiarov 1613/1-11, 851 03 Bratislava-Petržalka, IČO: 46 126 911, 2/ AMAJKA s.r.o., Hlinícka 2446/4, 831 52 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 55 468 781, zastúpených advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1049/1, 851 05 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 00 169 765 o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 70Cb/9/2026-56 zo dňa 11.2.2026 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 70Cb/9/2026-56 zo dňa 11.2.2026 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, a to s odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.1.2026 sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť v lehote 21 dní umožniť súdnej znalkyni A. B., zapísanej v zozname znalcov MS SR pod evidenčným číslom 914403 v odbore 1200000 Energetika, odvetvie 120300 – tepelná energetika, 120602 – vykurovanie a vykurovacie zariadenia (ďalej len „znalkyňa“), vykonať za prítomnosti zástupcu žalovaného osobnú prehliadku priestorov, v ktorých sa nachádza technický systém vykurovania, najmä prívodov a distribúcie tepla a teplej vody, priestorov, v ktorých sa nachádzajú merače tepla súvisiace s bytovým domom a nebytovými priestormi stavby bytového domu na C. D. X-XX, súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v katastrálnom území E. na LV č. XXXX (ďalej len „bytový dom“), pre účely vypracovania znaleckého posudku na vyúčtovanie dodávky tepla za obdobie rokov 2023-2024 pre žalobcov 1/ a 2/ ako nájomcov nebytových priestorov v bytovom dome a zároveň uloží žalovanému povinnosť v lehote 21 dní predložiť znalkyni všetky ekonomické a účtovné doklady potrebné pre znalecké skúmanie analýzy a posúdenia správnosti rozúčtovania nákladov za vykurovanie a energie bytového domu a nebytových priestorov stavby bytového domu za obdobie rokov 2023-2024, najmä dodávateľské faktúry dodávateľa energie Veolia Energia Slovensko, a.s., IČO: 35 702 257 a vyúčtovacie faktúry za dodávku tepla pre žalovaného pre potreby vypracovania znaleckého posudku na vyúčtovanie dodávky tepla za obdobie rokov 2023-2024 pre žalobcov 1/ a 2/ ako nájomcov nebytových priestorov v bytovom dome.
3. Žalobcovia v návrhu uviedli, že sú nájomcami nebytových priestorov v bytovom dome, ktorých vlastníkom je žalovaný a sú povinní platiť okrem nájomného aj náklady spojené s užívaním nebytových priestorov vo forme preddavkov titulom zálohového predpisu. Žalovaný im zaslal vyúčtovacie faktúry za teplo, ktorého dodávateľom je jeho obchodný partner spoločnosť TECHEM spol. s r.o., resp. spoločnosť Veolia Energia Slovensko, a.s., ktorých výsledkom boli preplatky, avšak neskôr doručil žalobcom opravné faktúry, ktorých výsledkom boli nedoplatky a v ktorých zmenil sadzbu variabilnej zložky tepla z hodnoty 0,1181 eur/kWh na 0,2141 eur/kWh; zmenil spôsob rozrátania vykurovacej plochy nebytového priestoru a spoločných priestorov bytového domu s poukazom na zmenu legislatívy; navýšil množstvo tepla spotrebovaného v nebytovom priestore u žalobcu 1/ z 4.203,55 kWh na 14.188,48 kWh a u žalobcu 2/ z 7.493,10 kWh na 18.565,23 kWh. Obaja žalobcovia opravné faktúry reklamovali a vrátili žalovanému. V návrhu ďalej uviedli, že podpísali obsahovo zhodné nájomné zmluvy s rozdielnymi výškami preddavkov vzhľadom na rozdiely vo výmere užívanej plochy a poukázali na čl. VI. a VIII. zmluvy o nájme žalobcu 2/. Žalovaný odmietol žalobcom sprístupniť priestor, kde sa nachádzajú merače tepla a ich rozvod do častí vykurovaných priestorov odberateľov, čím im zabránil verifikovať údaje, na základe ktorých vyrátal ich podiel na spotrebe tepla. Žalobcovia sú toho názoru, že spotreba tepla, ktorá im bola vyfakturovaná, odporuje fyzikálnym zákonom a schémam distribúcie tepla. Uvedené sa premieta aj do nových zálohových predpisov, pričom ich výška je pre žalobcov likvidačná. Uviedli, že zo zmlúv o nájme vyplýva, že nezaplatenie nedoplatku a zálohových platieb je dôvodom na skončenie zmluvného vzťahu. Poukázali na pochybenie žalovaného, ktorý ich o zmene ceny tepla neinformoval spôsobom uvedeným v nájomnej zmluve a dozvedeli sa o tom až z opravných faktúr. Žalovaný doručil žalobcom ďalšie faktúry a dobropisy, ktorých výšku obaja znova namietali. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ žalovaný zotrval na svojich nárokoch a vo vzťahu k žalobcovi 2/ v odpovedi zo dňa 16.7.2025 uviedol neobjektívne informácie ohľadne vykonania pasportizácie v dňoch 6.7.2025 a 17.7.2025. Žalobcovia si u znalkyne objednali vyhotovenie znaleckého posudku, pričom znalkyňa opakovane žiadala žalovaného o poskytnutie súčinnosti, ktorú jej ten opakovane odmietol poskytnúť. Na základe uvedeného žalobcovia považovali za potrebné realizovať svoju prevenčnú povinnosť (predchádzanie vzniku škôd a znižovaniu hodnoty majetku) a požiadať o súdnu ochranu. 4. Súd prvej inštancie poukázal na zákonom upravené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a v nadväznosti na obsah návrhu a k nemu priložených listinných dôkazov ustálil záver, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady nevyhnutne potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia ako mimoriadneho opatrenia. Primárne konštatoval, že žalobcovia k návrhu nepripojili samotné nájomné zmluvy, a teda neosvedčili ani základnú skutočnosť – existenciu právnych vzťahov medzi nimi a žalovaným. K návrhu priložili len jednu opravnú faktúru č. 6424000005 zo dňa 2.7.2024 týkajúcu sa žalobcu 1/, a teda nemožno osvedčiť ani niektoré ďalšie podstatné skutkové tvrdenia uvádzané v návrhu (napr. navýšenie spotrebovaného tepla žalobcu 1/ z 4.203,55 kWh na 14.188,48 kWh a žalobcu 2/ z 7.493,10 kWh na 18.565,23 kWh a ďalšie). Žalobcovia žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovali vstupné údaje, ktoré bude znalkyňa potrebovať na verifikáciu výpočtu a správnosti fakturácie, a to minimálne v rozsahu, či je jedným z týchto potrebných údajov aj nameraná spotreba tepla v rozhodnom období, ako aj či sprístupnením technických systémov vykurovania, prívodov, meračov a dokumentácie od dodávateľa tepla a následným získaním aktuálnej spotreby bude znalkyňa vedieť vykonať verifikáciu výpočtu a správnosti fakturácie s ohľadom na výber príslušnej metódy prepočtu. Súd prvej inštancie zastáva názor, že namerané hodnoty za roky 2023 alebo 2024 sa s veľkou pravdepodobnosťou ani nebudú dať spätne overiť, resp. zistiť, nakoľko ubehlo značné časové obdobie, počas ktorého došlo k ďalším odberom tepla, čo preukazuje skutočnosť, že žalobcom boli doručené ďalšie faktúry za náklady spojené s užívaním nebytových priestorov za isté obdobie v roku 2025. Súd prvej inštancie však nevedel posúdiť, o ktoré konkrétne obdobie ide, nakoľko viaceré zo žalobcami predložených príloh sú nečitateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že opravné faktúry boli z roku 2024, nie je v danom prípade splnená ani podmienka neodkladnosti. 5. Súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčenú ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali naliehavosť situácie vyžadujúcu úpravu pomerov a len stroho uviedli, že postup žalovaného ohrozuje existenciu ich podnikania. Z predložených listinných dôkazov nie je pravdivosť tohto tvrdenia preukázaná a zároveň nie je možné hodnoverne overiť, že konanie žalovaného, ktorým žalobcom zmenil sadzbu variabilnej zložky tepla na vyššiu hodnotu, má nejaký negatívny vplyv na existenciu ich podnikania. Žalobcovia v tomto smere tvrdené skutočnosti bližšie nešpecifikovali a nepredložili súdu listiny osvedčujúce uvedené tvrdenia, napr.
písomné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby ohľadne skutočnosti, že pre kontrolu správnosti výpočtu je potrebné sprístupnenie daných meračov, výpisy z podnikateľských účtov, účtovné závierky, daňové priznania za predchádzajúce obdobie. Taktiež neuviedli, akú časť z ich celkových nákladov tvoria dané výdavky alebo aký dopad má zmena výšky preddavkových platieb na ich podnikanie. Uvedené tvrdenie sa nepokúsili súdu žiadnym spôsobom osvedčiť. Samotný stav právnej neistoty bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia síce v návrhu uvádzajú, že zo zmluvy o nájme vyplýva, že nezaplatenie nedoplatku a zálohových platieb je dôvodom na skončenie zmluvného vzťahu, avšak zmluvy o nájme nepredložili, a teda nie je možné hodnoverne posúdiť a overiť, aké sú medzi sporovými stranami možnosti skončenia zmluvy. Navyše, z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že zmluvné vzťahy medzi žalobcami a žalovaným naďalej trvajú, z čoho možno usúdiť, že nenastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia. Z dôvodu absencie preukázania samotného právneho vzťahu medzi stranami sporu a potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavy z ohrozenia exekúcie súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie bez explicitného označenia niektorého z odvolacích dôvodov upravených v § 365 ods. 1 CSP a odvolacím návrhom sa domáhali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ich návrhu. Vytýkali súdu prvej inštancie, že sa náležite nevysporiadal s argumentáciou žalobcov uvedenou v návrhu. Žalobcovia majú za to, že svoj nárok odôvodnili potrebou kvalifikovane, odborne a nespochybniteľne ustáliť výšku nárokov žalovaného – ceny za dodávky tepelnej energie dodávanej prostredníctvom tretej osoby do nebytových priestorov žalovaného, ktorých sú nájomcami. Podľa žalobcov ide o všeobecný záujem na verifikácii rozpočtu nákladov autoritatívne vyrátaných žalovaným, ktorý má spočívať v tom, že z uvedených platieb sa odvádzajú zrážky v prospech štátu (daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu a podobne). Súd prvej inštancie tento argument nevyhodnotil dostatočne, resp. ho odignoroval. Súd prvej inštancie vyčítal žalobcom, že nepreukázali napríklad vstupné údaje, na základe ktorých znalkyňa ustáli svoje zistenia. K tomu v odvolaní uviedli, že znalkyňa má vypracovať znalecký posudok na posúdenie objektivity účtovania záloh a vyúčtovania nákladov za tepelnú energiu. Podľa žalobcov je notorietou, že sa najprv musí oboznámiť s technickou stránkou problému distribúcie tepla, umiestnenia meračov a pod. a potom z podkladov žalovaného vyhotoviť analýzu distribúcie a posúdenie správnosti rozpočítania nákladov konečným užívateľom s prihliadnutím na podklady od zmluvného dodávateľa tepla. To napokon znalkyňa požadovala, ako vyplýva z emailovej komunikácie, pričom žalovaný jej to odmietol poskytnúť argumentujúc, že ich poskytne iba na základe rozhodnutia súdu. To je podľa žalobcov základ návrhu na neodkladné opatrenie s tým, že o rozsahu potrebnej a odmietnutej súčinnosti žalovaného rozhodla znalkyňa, a nie žalobcovia. Predmetom návrhu žalobcov nie je posúdenie správnosti účtovania dodávok tepla žalovaným, ale vytvorenie podmienok pre prácu znalkyne. Z týchto skutočností podľa žalobcov vyplýva naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, keďže žalovaný odmieta znalkyni poskytnúť potrebnú súčinnosť. Žalovaný zasielal žalobcom predžalobné výzvy, čo takisto vyjadruje naliehavý právny záujem žalobcov. Súdu prvej inštancie tiež vytýkali, že ignoroval fakt, že nejde o nejaký invazívny zásah do práv žalovaného, keďže obhliadku by vykonala znalkyňa ako úradná osoba za prítomnosti zástupcu žalovaného a nedošlo by k žiadnemu zásahu do systému. Žalobcovia vychádzali z toho, že žalovaný je povinný na ich požiadanie predložiť podklady za účelom vykonania kontroly správnosti výpočtov, čo je aj v súlade s povinnosťou žalobcov voči finančnej správe, aby preukázali objektívnosť svojich nákladových položiek. S týmito argumentmi žalobcov sa súd prvej inštancie nevysporiadal a preto žalobcovia považujú jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. 7. K argumentácii súdu prvej inštancie o nečitateľnosti niektorých príloh žalobcovia uviedli, že tieto boli vyhotovené štandardným postupom skenovania listín, pričom nejde o vady nezrozumiteľnosti obsahu podania, ale o nečitateľnosť príloh. Žalobcovia nemôžu znášať zodpovednosť za to, že sa listiny v technickom zariadení súdu nezobrazujú korektne. Zastávajú názor, že súd prvej inštancie im svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a prelomil ich procesné práva a oprávnenia, pričom návrhu bolo možné vyhovieť aj bez týchto dôkazov – na základe dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/69/2024 vykonaním dôkazu týmto súdnym
spisom. K argumentácii súdu prvej inštancie, že nepredložili základné listinné dôkazy (napríklad zmluvy o nájme), žalobcovia v odvolaní namietali, že označili a navrhli vykonať dôkaz celý súdny spis so sp. zn. 84Cb/69/2024, v ktorom sa tieto dôkazy nachádzajú. Ide o spis súdu prvej inštancie a preto nemohol byť žiaden problém tento dôkaz pri rozhodovaní vykonať. Žalobcovia nepovažovali za potrebné duplicitne tieto dôkazy zakladať k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázali aj na dôvody vyplývajúce z technických prekážok vo vzťahu k limitu na prenos elektronicky spracovávaných listín. K absencii dôkazu o nájomných vzťahoch tiež uviedli, že ako listinný dôkaz predložili rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/69/2024 a z neho vyplývajú závery súdu a komentár k otázkam účtovania nákladov. Existencia nájomnej zmluvy podľa nich vyplýva aj z komunikácie medzi znalkyňou a žalovaným. V závere odvolania uviedli, že znova spracovali všetky prílohy k návrhu a pripájajú ich k odvolaniu spolu s prílohami podanými v konaní 84Cb/69/2024. 8. V rámci plynutia lehoty na podanie odvolania žalobcovia dňa 23.2.2026 doručili súdu prvej inštancie doplnenie odvolania, v ktorom upravili odvolacie dôvody označením § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a predložili nové dôkazy, ktoré majú k dispozícii od 20.2.2026, a to výpovede z nájmov zo strany prenajímateľa, ktorými došlo k naplneniu obavy žalobcov uvádzanej v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a ktoré súd prvej inštancie považoval za nepreukázanú fikciu. 9. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil žalovanému na vyjadrenie odvolanie žalobcov, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaním žalobcov dotknuté uznesenie súdu prvej inštancie. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 17.4.2026 stotožnil s napadnutým rozhodnutím s tým, že odvolanie žalobcov považuje za nedôvodné, neobsahujúce žiadne nové právne relevantné skutočnosti. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobcovia nepreukázali ani základný právny vzťah, z ktorého by im mali plynúť nárokované práva, nepredložili základné dôkazy a v návrhu ani len neuviedli, ktoré nebytové priestory a na základe akého právneho titulu užívajú, keď žalobca 1/ užíva dva nebytové priestory (č. 24 a č. 25) a žalobca 2/ užíva jeden nebytový priestor (č. 23). Poukázal tiež na to, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a žalobcovia v rozhodujúcom čase nepreukázali naliehavosť právnej úpravy pomerov ani existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Ich tvrdenia o ohrození podnikania sú vágne a nie sú podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by viedli k záveru o nevyhnutnosti zásahu súdu v podobe neodkladného opatrenia. Žalovaný potvrdil, že dňa 20.2.2026 boli žalobcom doručené výpovede z nájmu (v prípade žalobcu 1/ sa výpoveď týkala jednej zo zmlúv o nájme) s tým, že predstavenstvo žalovaného na svojom zasadnutí dňa 26.3.2026 súhlasilo s uzatvorením novej nájomnej zmluvy so žalobcom 1/ na užívanie nebytového priestoru č. 24 a s možnosťou pokračovať v nájme so žalobcom 2/ za odsúhlasených podmienok, pričom momentálne na strane žalovaného dochádza k administratívnym úkonom vedúcim k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy. Žalovaný tiež uviedol, že jeho pohľadávku titulom vyúčtovania nákladov za rok 2023 žalobca 1/ zaplatil dňa 4.3.2026 a žalobca 2/ požiadal o úhradu formou splátkového kalendára. Podľa žalovaného teda nie je daná naliehavosť úpravy pomerov a zároveň poukázal na neurčitosť žalobcami požadovaného rozsahu ekonomických a účtovných dokladov. Neodkladné opatrenie nie je nástrojom na zabezpečenie dôkazov pre možnosť akéhosi znaleckého dokazovania v prípade budúceho súdneho sporu a vyhotovenie znaleckého posudku nie je neodkladnou úpravou právnych vzťahov sporových strán. Poukázal na výsledky šetrenia vykonaného v období od 2.12.2024 do 26.5.2025 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na základe podnetu žalobcu 2/. 10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ neodkladného opatrenia odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo možno dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“. 21. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia tvrdiac, že sú nájomcami bližšie nekonkretizovaných nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného, domáhajú voči žalovanému uloženia dvoch povinností, ktoré by mali byť splnené nie priamo voči žalobcom, ale voči znalkyni pre účely vypracovania znaleckého posudku objednaného žalobcami na posúdenie správnosti vyúčtovania dodávky tepla za obdobie rokov 2023-2024 (umožniť osobnú obhliadku bližšie nekonkretizovaných priestorov, v ktorých sa nachádza technický systém vykurovania a merače tepla a predložiť všetky ekonomické a účtovné doklady potrebné pre znalecké skúmanie, najmä dodávateľské faktúry dodávateľa energie a vyúčtovacie faktúry za dodávku tepla pre žalovaného). Odvolací súd zhodne so žalovaným zastáva názor o značnej neurčitosti žalobcami navrhovaných výrokov uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie však nepostupoval v zmysle § 327 CSP, ale o návrhu rozhodoval meritórne jeho zamietnutím bez prihliadania na formuláciu petitu návrhu a v danom štádiu konania by bol neefektívny a nehospodárny taký postup odvolacieho súdu, ktorého výsledkom by bolo vrátenie veci súdu prvej inštancie za účelom naplnenia dikcie § 327 CSP. 23. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neosvedčení tak nároku, ktorému by mala byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, ako aj potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Obava z ohrozenia exekúcie nebola zo strany žalobcov tvrdená. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zrozumiteľným a náležitým spôsobom odôvodnil a z rozhodnutia sú jednoznačne zrejmé dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie posudzoval naplnenie alebo nenaplnenie zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom súladným s príslušnou právnou úpravou obsiahnutou v CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil argumentáciu žalobcov, ktorou napadnutému rozhodnutiu vytýkali nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Samotné nestotožnenie sa neúspešnej strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá bez ďalšieho danosť žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov. 24. K správnemu záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení nároku žalobcov, ktorému by navrhovaným neodkladným opatrením mala byť zo strany súdu poskytnutá ochrana, odvolací súd dodáva, že žalobcovia nielenže do času vydania napadnutého uznesenia (rozhodujúci stav podľa § 329 ods. 2 CSP) neosvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovaným, ale ani žiadnym relevantným spôsobom nedefinovali svoje nároky, ktorých by sa následne domáhali žalobou vo veci samej a zároveň neuviedli ani žiadnu relevantnú argumentáciu osvedčujúcu prípadnú opodstatnenosť aplikácie § 336 ods. 1 veta druhá CSP, t.j. dosiahnutie trvalej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Samotní žalobcovia v návrhu uviedli, že sú nájomcami nebytových priestorov. Pre platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov obligatórne predpisuje písomnú formu, pričom v prípade dotknutých zmlúv o nájme nebytových priestorov išlo o kľúčové dôkazy pre rozhodovanie súdu, a to nielen vo vzťahu k existencii právneho vzťahu medzi stranami sporu, ale aj vo vzťahu k dobe nájmu, k obsahu práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s dodávkami teplami a následného vyúčtovania ich nákladov vrátane prípadných dohôd o reklamáciách, k možnému dopadu neuhradenia preddavkov a vyúčtovacích faktúr na trvanie zmluvného vzťahu a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že pre relevantné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku rozhodne nepostačovalo, že existencia právnych vzťahov mala vyplývať z emailovej komunikácie medzi znalkyňou a žalovaným, ako to žalobcovia uvádzali v odvolaní. Odvolací súd poukazuje na § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Navyše, v prípade neodkladných a zabezpečovacích opatrení je vzhľadom na potrebu rýchleho rozhodovania a nevykonávanie riadneho dokazovania nevyhnutné dôsledné rešpektovanie dikcie § 326 CSP zo strany ich navrhovateľov. V tomto smere je bez akejkoľvek relevancie aj argumentácia odvolateľov o technických limitoch rozsahu príloh elektronických podaní, keďže žalobcom nič nebránilo v tom, aby svoju povinnosť vyplývajúcu z § 326 ods. 2 CSP splnili buď doplňujúcim elektronickým podaním alebo podaním urobeným v listinnej podobe. Irelevantná je tiež odvolacia argumentácia, podľa ktorej si mal súd prvej inštancie tieto dôkazy sám zabezpečiť zo spisu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/69/2024 a následne ich pri svojom rozhodovaní vykonať. V prvom rade odvolací súd opätovne poukazuje na dikciu § 326 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva nutnosť pripojenia listín priamo k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V neposlednom rade je tiež potrebné uviesť, že táto odvolacia argumentácia žalobcov je značne zavádzajúca, keďže žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedený spis neoznačili ako zdroj listinných dôkazov vo vzťahu k zmluvám o nájme nebytových priestorov, ale označili ho ako dôkaz vo vzťahu k svojim tvrdeniam týkajúcim sa ich predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia
v návrhu neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že dotknuté zmluvy o nájme nebytových priestorov z nejakého konkrétneho dôvodu nemajú k dispozícii a preto ich nemôžu k návrhu pripojiť a je potrebné ich zabezpečenie z iného súdneho spisu. Predloženie zmlúv až v rámci odvolacieho konania je preto nutné vyhodnotiť ako neprípustný postup. V prípade zmlúv o nájme nebytových priestorov ide o listiny, ktoré žalobcovia museli mať k dispozícii už v čase vypracovávania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda ich mohli a mali uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobcovia v odvolaní ani netvrdili a ani nepreukázali žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt, v dôsledku čoho s poukazom na § 366 CSP nesporne ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní. Vo vzťahu k otázke posudzovania osvedčenia nároku, ktorému má byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, je pre úplnosť vhodné uviesť, že žalobcovia v návrhu neosvedčili ani právny vzťah medzi nimi a označenou znalkyňou, keď v tomto smere neuviedli žiadne konkrétne tvrdenia a nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zistiteľné, kedy tento právny vzťah vznikol, v akej forme a čo presne bolo jeho predmetom. 25. Odvolací súd konštatuje aj správnosť záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Žalobcovia v návrhu opísali genézu vzťahov strán v súvislosti s fakturáciou ceny tepla, vystavovaním opravných faktúr a reklamáciami žalobcov, vrátane rozsiahlych citácií z jednotlivých listov. K samotnej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uviedli, že z komunikácie má vyplývať, že bez obhliadky technológie vykurovacieho systému a kvalifikovaného ustálenia skutočnej spotreby tepelnej energie v prenajímaných priestoroch znalcom nie je možné sporné otázky a nesúlad názorov účastníkov nájomného vzťahu vyriešiť dohodou. K tomu odvolací súd uvádza, že takáto argumentácia navrhovateľov neodkladného opatrenia nezodpovedá dikcii § 325 ods. 1 CSP, keďže z nej nie je možné vyvodiť objektívny záver o nevyhnutnosti riešenia medzi stranami vzniknutej situácie neodkladným opatrením navrhovaným v podstate len za účelom vytvorenia možnosti na odstránenie nesúladu názorov strán sporu na spotrebu a cenu tepla, resp. za účelom subjektívneho rozhodnutia žalobcov, či vyúčtované nedoplatky uhradia alebo nie. Žalobcovia neuviedli žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, z akého dôvodu má byť súčinnosť žalovaného v súvislosti so znaleckým skúmaním zabezpečovaná nie uplatňovaním práv žalobcov zo zmlúv o nájme nebytových priestorov formou žaloby vo veci samej, ale formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie predstavuje opatrenie mimoriadnej a výnimočnej povahy, ktoré nemôže slúžiť na uspokojenie subjektívnych aktuálnych potrieb jednej zo strán sporu v prípade názorových nezhôd bez osvedčenia nevyhnutnosti jeho nariadenia s presahom na pomery strán sporu. Prvok neodkladnosti nevyplýva ani z argumentácie súvisiacej s vykazovaním účtovných položiek vo vzťahu k správcovi dane a ani zo žalobcami proklamovanej prevenčnej povinnosti vo vzťahu k predchádzaniu vzniku škôd a znižovaniu hodnoty majetku. Navyše, žalobcovia žiadnym spôsobom nevysvetlili a neosvedčili, z akého dôvodu by pre znalecké skúmanie mala byť nevyhnutná súčinnosť žalovaného v rozsahu navrhovanom predmetným neodkladným opatrením a z akého dôvodu znalkyňa nemôže za účelom overenia správnosti vyúčtovacích faktúr vykonať znalecké posudzovanie na základe podkladov získaných od žalobcov a z verejných zdrojov, keď aj zo samotného návrhu vyplýva, že vyúčtovanie nedoplatkov bolo podmienené zmenou sadzby variabilnej zložky tepla, zmenou spôsobu rozrátania vykurovacej plochy nebytového priestoru a spoločných priestorov bytového domu s poukazom na zmenu legislatívy a následným navýšením množstva spotrebovaného tepla. 26. V súvislosti s výpoveďami zo zmlúv o nájme nebytových priestorov, predloženými žalobcami v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že síce ide o dôkazy predstavujúce s poukazom na dátum ich doručenia žalobcom prípustné novoty v odvolacom konaní, avšak bez spôsobilosti privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odhliadnuc od dikcie ustanovenia § 329 ods. 2 CSP je nutné uviesť, že ani existencia výpovedí by nezakladala naplnenie podmienky bezodkladnosti potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Poskytnutie žalobcami požadovanej súčinnosti žalovaného k vypracovaniu znaleckého posudku by totiž nemalo žiaden vplyv na možnosť žalovaného vypovedať zmluvy, keďže tieto boli zo strany žalovaného dané z dôvodu porušenia čl. VIII ods. 2, ods. 3 nájomnej zmluvy v nadväznosti na neuhradenie nedoplatkov z vyúčtovaní nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov v zmluvne dohodnutej lehote a znalecké dokazovanie by vo vzťahu k tejto povinnosti nemalo žiaden odkladný účinok. 27. Odvolací súd ustálil záver o správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia založených na konštatácii neosvedčenia nárokov žalobcov, ktorým by navrhovaným neodkladným opatrením mala byť poskytnutá ochrana a neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným
opatrením, pričom ide o zákonné podmienky, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, t.j. nenaplnenie čo i len jednej z nich vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, pričom v danom prípade odvolací súd dospel k záveru o nenaplnení ani jedného zo žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov a súčasne nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré by podľa § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 28. V nadväznosti na uvedené (body 22-27 vyššie) odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení zákonom upravených podmienok, čo zakladá vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).