Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/50/2026 1326201660 02. 06. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1326201660.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci navrhovateľa APEX Services, s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 517 755, práv. zast. act legal s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti odporcovi Slovenský futbalový zväz, Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 687 308, práv. zast. FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/ A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. 81Cb/22/2026-137 zo dňa 18.3.2026, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 81Cb/22/2026-137 zo dňa 18.3.2026 p o t v r d z u j e. II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 6.3.2026 zamietol. 2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 6.3.2026 (ďalej aj ako „návrh“) sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa, na obchodný podiel odporcu: Slovenský futbalový zväz v obchodnej spoločnosti SFZ Marketing, s.r.o., Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, IČO: 46 320 768 zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 75370/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu povinného vo výške 1.505.000,-EUR do základného imania obchodnej spoločnosti SFZ Marketing, s.r.o., a na obchodný podiel odporcu: Slovenský futbalový zväz v obchodnej spoločnosti SFZ Event, s.r.o., Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, IČO: 55 450 172 zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 169689/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu povinného vo výške 5.000,-EUR do základného imania obchodnej spoločnosti SFZ Event, s.r.o., za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 3.347.180,- EUR, ktorá navrhovateľovi voči odporcovi vznikla z titulu dohody o ručení uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 1.9.2025 a ktorá bola navrhovateľovi voči odporcovi priznaná aj platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/186/2026, IČS: 6126234824 zo dňa 24.2.2026. 3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 1.9.2025 uzavrel so spoločnosťou Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 836 921 (ďalej aj „spoločnosť Best Press“) kúpnu zmluvu. V Kúpnej zmluve sa Navrhovateľ ako predávajúci zaviazal predať a dodať obchodnej spoločnosti Best Press ako kupujúcemu 3.093 kusov zariadení
Apple Iphone 16, Pro 245 GB (ďalej aj „predmet kúpy“), za ktoré sa obchodná spoločnosť Best Press zaviazala v zmysle ustanovenia čl. 5 bodu 5.1 kúpnej zmluvy uhradiť Navrhovateľovi odplatu vo výške 3.541.485,-EUR. V rovnaký deň, t. j. dňa 1.9.2025 uzatvoril Navrhovateľ s odporcom Dohodu o ručení podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa odporca v rámci ustanovenia čl. 4 bodu 4.1 a nasl. Dohody o ručení zaviazal, že v prípade, ak obchodná spoločnosť Best Press nezaplatí Navrhovateľovi riadne a včas kúpnu cenu dohodnutú medzi nimi vo vyššie špecifikovanej Kúpnej zmluve, predmetnú kúpnu cenu uhradí Navrhovateľovi odporca, a to po doručení písomnej výzvy Navrhovateľa na jej zaplatenie. Navrhovateľ predmet kúpy obchodnej spoločnosti Best Press riadne dodal a kúpna cena sa stala splatnou dňa 30.10.2025, avšak obchodná spoločnosť Best Press kúpnu cenu ani len sčasti neuhradila, keď nezaplatila ani časť pohľadávok za dodanie predmetu kúpy, ktoré boli zo strany Navrhovateľa uplatnené ním vystavenou faktúrou č. 250100011 zo dňa 9.9.2025 dobropisovanou opravnou faktúrou č. 250200002 zo dňa 27.12.2025, ktorej prostredníctvom si Navrhovateľ uplatnil voči obchodnej spoločnosti nárok na zaplatenie sumy 2.146.200,-EUR a faktúrou č. 250100012 zo dňa 19.9.2025 dobropisovanou opravnou faktúrou č. 250200001 zo dňa 27.12.2025, ktorej prostredníctvom si Navrhovateľ uplatnil voči obchodnej spoločnosti nárok na zaplatenie sumy 1.200.980,-EUR. Navrhovateľ vyzval na zaplatenie kúpnej ceny spoločnosť Best Press, a následne aj odporcu ako ručiteľa na splnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z dohody o ručení. Odporca napriek výzve navrhovateľa svoje záväzky nesplnil, a to i napriek tomu, že obchodná spoločnosť Best Press dňa 23.1.2026 písomným vyhlásením uznala existenciu svojho peňažného záväzku na úhradu kúpnej ceny vo výške 3.347.180,- EUR. 4. Podľa názoru Navrhovateľa zriadením záložného práva k majetku povinného dôjde k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky navrhovateľa. Obava navrhovateľa zo zmarenia exekúcie žalovaného nároku je podľa Navrhovateľa nielen reálna, ale aj bezprostredná. Podľa názoru Navrhovateľa je potrebné zohľadniť nielen evidentne zlú ekonomickú situáciu obchodnej spoločnosti Best Press, ale aj rovnako zlú ekonomickú situáciu odporcu. Na zlú ekonomickú situáciu Odporcu, dlhodobo poukazuje aj minister cestovného ruchu a športu, a upozornila na ňu aj účtovníčka SFZ T. O., ktorá na rokovaní volebnej konferencie SFZ konanej dňa 27.2.2026 komentovala finančnú situáciu odporcu tak, že „tento stav je zapríčinený tým, že sa rozpočty nesledovali, prekračovali sa a ľudia si objednávali bez toho, aby to niekto kontroloval. Je to zlé, ale bolo to tak každý rok. Rovnako aj v roku 2025 - prišli peniaze z ministerstva, 3,5 milióna EUR, 28. januára a za dva týždne boli minuté“. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že odporca ku dňu spísania návrhu ešte nezverejnil svoju účtovnú závierku za rok 2025, a z obsahu správy hlavnej účtovníčky SFZ T. O. je zrejmé, že na začiatku tohto kalendárneho roka mal odporca disponovať na svojich bankových účtoch len peňažnou čiastkou neprevyšujúcou ani 21.000,-EUR, pričom dlhy odporcu mali predstavovať sumu takmer 8 miliónov eur. Zjavne nehospodárne nakladanie s majetkom odporcu potvrdili rovnako informácie zverejnené portálom Športweb dňa 2.3.2026 v článku označenom ako „Ďalšia rana pre A.. Dlhy SFZ odhalili astronomický plat C., N. bral polovicu.“, pričom jeho obsah potvrdil nielen enormnú zadlženosť odporcu, ale aj vôľu odporcu pokračovať v nezodpovednom hospodárení. Taktiež rovnaká zlá ekonomická situácia odporcu je evidentná už z obsahu zverejnených účtovných závierok odporcu za roky 2022 až 2024. Z nich je zrejmá nielen vysoká zadlženosť, ale najmä absencia likvidného majetku odporcu, z ktorého by mohli byť dlhy odporcu uspokojené. Za jediný likvidný majetok odporcu možno označiť jeho neobežný majetok v účtovnej hodnote 13.054.255,-EUR. Pri stanovovaní likvidného majetku odporcu je však potrebné zohľadniť to, že až 11.461.448,- EUR z hodnoty neobežného majetku odporcu tvorí hodnota dlhodobého hmotného majetku odporcu, ktorý predstavuje najmä budova Národného tréningového centra, teda budova, ktorá je v zmysle zápisu v liste vlastníctva zaťažená celkovo až ôsmymi záložnými právami zriadenými v prospech obchodnej spoločnosti Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Navrhovateľ mal za to, odporca dlhodobo nedosahuje žiaden zisk a s ohľadom na enormné dlhy odporcu a zanedbateľnú hodnotu jeho majetku je zrejmé, že o existencii dôvodnej obavy Navrhovateľa z budúceho zmarenia exekúcie ním žalovaného nároku nie je možné pochybovať. Navrhované zabezpečovacie opatrenie nie je v zjavnom nepomere k výške zabezpečenej pohľadávky, osvedčuje nielen samotná výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, ale aj fakt, že hodnota týmto návrhom dotknutých obchodných podielov odporcu predstavuje v zmysle účtovnej závierky SFZ za rok 2024 len sumu 1.510.000,-EUR, pričom ide o hodnotu dlhodobého finančného majetku odporcu, ktorá zodpovedá súčtu základného imania obchodnej spoločnosti SFZ Marketing a obchodnej spoločnosti SFZ Event. Zriadenie záložného práva k obchodným podielom vo vlastníctve odporcu prakticky nijako neobmedzuje vlastníka týchto obchodných podielov nielen v podnikaní, ale ani v nakladaní s dotknutými obchodnými podielmi.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe predložených listinných dôkazov a na základe tvrdení Navrhovateľa mal za osvedčené, že navrhovateľ dňa 1.9.2025 uzatvoril so spoločnosťou Best Press kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal predať a dodať obchodnej spoločnosti Best Press 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 245 GB. Spoločnosť Best Press sa v zmluve zaviazala uhradiť navrhovateľovi odplatu vo výške 3.541.485,-EUR. Súd mal zároveň za osvedčené, že dňa 1.9.2025 uzatvoril navrhovateľ s odporcom dohodu o ručení, na základe ktorej odporca ako ručiteľ vyhlásil, že v prípade ak spoločnosť Best Press ako dlžník nezaplatí navrhovateľovi kúpnu cenu, ručiteľ uspokojí navrhovateľa. Z tvrdenia navrhovateľa a z predložených faktúr mal súd za osvedčené, že navrhovateľ predmet kúpy riadne dodal spoločnosti Best Press a vystavil faktúry na základe zmluvy v celkovej výške 3.541.485,-EUR, a následne na základe opravných faktúr v celkovej výške 3.347.180,-EUR, pričom z tvrdenia navrhovateľa mal súd za osvedčené, že z tejto sumy spoločnosť Best Press neuhradila ani len časť. Z výzvy na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky mal súd za osvedčené, že navrhovateľ vyzval dňa 8.12.2025 odporcu na úhradu sumy 3.541.485,-EUR titulom ručenia a zároveň mal súd z tvrdení navrhovateľa osvedčené, že odporca uvedenú dlžnú sumu neuhradil. Z výpisu z Obchodného registra SR mal súd za preukázané, že spoločnosť SFZ Marketing, s.r.o. má zapísaný peňažný vklad do základného imania vo výške 1.505.000,-EUR a spoločnosť SFZ Event, s.r.o. má zapísaný peňažný vklad do základného imania o výške 5.000,-EUR. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola náležite osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia tejto pohľadávky. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré dostatočne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov - hrozbu zmarenia exekúcie. Samotná existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho (prípadne neodkladného) opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo konanie ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú: návrh strany, spôsobilý predmet záložného práva (ktorým môžu byť veci a práva a iné majetkové hodnoty), existencia peňažnej pohľadávky, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie a primeranosť zásahu do majetkových práv dlžníka. 7. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že na obchodných podieloch je možné zriadiť záložné právo, t.j. tieto obchodné podiely sú spôsobilým predmetom záložného práva. Navrhovateľ osvedčil aj existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči odporcovi eviduje pohľadávku titulom ručenia, a to na základe dohody o ručení. Samotná skutočnosť, že odporca nedisponuje likvidným majetkom alebo že jeho majetok je nízkej hodnoty neznamená, že dochádza alebo má dôjsť k jeho účelovému znižovaniu, či vyvádzaniu. Osvedčiť obavu z ohrozenia budúcej exekúcie môže len také konanie navrhovateľa, resp. jeho reálna hrozba, ktorého dôsledkom by bolo zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo konanie ktoré by inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. Samotné tvrdenie navrhovateľa o existencii hrozby realizácie úkonov smerujúcich k dopadu na exekvovateľný majetok odporcu však nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre jeho nariadenie je nevyhnutné, aby navrhovateľ osvedčil konkrétne faktické úkony odporcu, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že odporca už podniká alebo bezprostredne zamýšľa podniknúť kroky smerujúce k zmareniu budúceho výkonu rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že z článkov zverejnených na webových portáloch vyplýva nezodpovedné hospodárenie odporcu, rovnako ešte neznamená, že by odporca vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval. Súd prvej inštancie nemal zo skutkových tvrdení navrhovateľa za osvedčené, že by odporca vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, či inak sťažoval a maril výkon budúcej (potenciálnej) exekúcie. Splnenie tejto podmienky je však jednou z obligatórnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko nebolo osvedčené, že by odporca svoj majetok ponúkal na predaj, predal, disponoval s týmto majetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť k zníženiu hodnoty
jeho majetku, neboli splnené podmienky za ktorých by sa dalo konštatovať, že existuje reálna hrozba zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Navrhovateľ neosvedčil obavu zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie Navrhovateľ z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) CSP. V odvolaní uviedol, že Navrhovateľ v zmysle príslušných ustanovení CSP riadne osvedčil splnenie absolútne všetkých predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Reálnosť obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť v prípade zamietnutia návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ohrozený, osvedčuje predovšetkým vždy také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku postihnuteľného výkonom exekúcie. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 741/2017 podľa ktorého nie je nevyhnutné v rámci konania o vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázať, že konanie dotknutého, ktorým dochádza k zbavovaniu sa majetku, respektíve konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, je úmyselným konaním dotknutého s cieľom zbaviť sa majetku na úkor navrhovateľa. Na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie preto vo všeobecnosti postačuje, ak Navrhovateľ danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí poukázaním na akékoľvek skutočnosti svedčiace o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný účinne vymôcť svoj (súdom priznaný) peňažný nárok. Zákonná úprava tak nevyžaduje istotu, že k negatívnym dôsledkom dôjde - postačuje to, že určité skutočnosti nasvedčujú tomu, že je možné, že takýto negatívny dôsledok sa vyskytne. V rámci posudzovania dôvodnosti obavy Navrhovateľa zo zmarenia budúcej exekúcie ním žalovaného nároku je potrebné zohľadniť najmä evidentne zlú ekonomickú situáciu Odporcu, na ktorú dlhodobo poukazuje nielen minister cestovného ruchu a športu, ale aj hlavná účtovníčka SFZ T. O., ktorá na rokovaní volebnej konferencie SFZ konanej dňa 27.2.2026 komentovala finančnú situáciu Odporcu nasledovne: „Tento stav je zapríčinený tým, že sa rozpočty nesledovali, prekračovali sa a ľudia si objednávali bez toho, aby to niekto kontroloval. Je to zlé, ale bolo to tak každý rok. Rovnako aj v roku 2025 - prišli peniaze z ministerstva, 3,5 milióna EUR, 28. januára a za dva týždne boli minuté“. Povinný ešte stále nezverejnil svoju účtovnú závierku za rok 2025. Nehospodárne nakladanie s majetkom Odporcu, potvrdili taktiež informácie zverejnené portálom Športweb dňa 2.3.2026. Zlá ekonomická situácia Odporcu je však evidentná už z obsahu zverejnených účtovných závierok Odporcu za roky 2022 až 2024. Z nich je zrejmá nielen jeho vysoká zadlženosť, ale najmä absencia likvidného majetku Odporcu, z ktorého by mohli byť dlhy Odporcu uspokojené. V zmysle účtovnej závierky SFZ za rok 2024 (ktorej obsah je zhrnutý aj v rámci ekonomickej časti Výročnej správy SFZ za rok 2024) je zrejmé, že za jediný likvidný majetok Povinného možno označiť jeho neobežný majetok v účtovnej hodnote 13.054.255.-EUR, takáto hodnota neobežného majetku Odporcu je o takmer 10 miliónov EUR menšia než súčet zabezpečovanej pohľadávky a už skôr spomenutých pohľadávok evidovaných voči SFZ obchodnými spoločnosťami ASBIS SK spol. s r.o. a SWAN, a.s. predstavujúce spolu čiastku presahujúcu 22 miliónov EUR. S ohľadom na enormné dlhy Odporcu a zanedbateľnú hodnotu jeho majetku, je podľa názoru Navrhovateľa zrejmé, že o existencii dôvodnej obavy Navrhovateľa z budúceho zmarenia exekúcie zabezpečovaného nároku Navrhovateľa nie je možné pochybovať. Reálnosť obavy, že Odporca nebude schopný uspokojiť svoju (žalovanú) pohľadávku z jeho majetku, osvedčuje skutočnosť, že Odporca dlhodobo nedosahuje žiaden zisk, výška návrhom zabezpečovanej pohľadávky Navrhovateľa dosahujúca sumu viac ako 3 milióny EUR a platná právna úprava, nebráni voľne Odporcovi prevádzať jeho hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Napadnuté uznesenie neposkytuje presvedčivé a náležité odôvodnenie, ktoré by dokázalo ozrejmiť úvahy súdu, ktoré viedli k zamietnutiu Navrhovateľom predloženého Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenia zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. 9. K odvolaniu Navrhovateľa sa podaním zo dňa 22.5.2026 vyjadril Odporca. Vo vyjadrení uviedol, že Návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný, napadnuté uznesenie za vecne správne a dostatočne odôvodnené a Odvolanie za nedôvodné. Proti Platobnému rozkazu zo dňa 24.2.2026, vydanému v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v právnej veci Odporcu proti spoločnosti Best Press, so sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 836 921 (ďalej len „Best Press“) a Odporcovi (ako žalovanému v 2. rade) o zaplatenie sumy vo výške 3.541.485,00EUR s príslušenstvom, sp. zn. 40Up/186/2026 (ďalej len „Platobný rozkaz“), bol z jeho strany podaný riadne odôvodnený odpor, v rámci ktorého boli uvedené skutkové a právne tvrdenia, na ktoré Odporca poukazuje aj v tomto Vyjadrení. Na základe uvedeného bude Platobný rozkaz zrušený. Po zrušení Platobného rozkazu bude (pravdepodobne s ohľadom na návrh na pokračovanie v konaní) nasledovať konanie o
zaplatenie deklarovanej pohľadávky (ďalej len „Konanie vo veci samej“). Navrhovateľom deklarovaná pohľadávka voči Odporcovi vo výške 3.541.485,00EUR (ďalej len „Pohľadávka žalobcu“) objektívne neexistuje. Je nepochybné, že jedným zo základných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by v danom prípade predstavovalo zjavne neprimeraný a disproporčný zásah do majetkovej sféry Odporcu, a to počas konania, ktorého trvanie pravdepodobne nebude kratšie ako 5 rokov. Odporca je pritom subjektom s pravidelnými a stabilnými príjmami, pričom neexistuje žiadny objektívny predpoklad, že by svoju ekonomickú stabilitu nemal zachovanú aj v budúcnosti po právoplatnom skončení Konania vo veci samej. Návrh je v podstatnej časti založený výlučne na dvoch (už absolútne neaktuálnych) vyjadreniach pani O. a na novinových článkoch, ktoré však nepreukazujú tvrdenia, ktoré z nich Navrhovateľ vyvodzuje. Odporca zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorého existencia, činnosť a hospodárenie sú vzhľadom na jeho postavenie, poslanie, členskú základňu a verejnoprávny význam pod permanentnou verejnou, mediálnou aj politickou kontrolou, pričom objektívne nemožno predpokladať jeho zánik alebo účelové vyprázdnenie majetku. Zároveň ide o subjekt disponujúci stabilnými a významnými príjmami, plynúcimi najmä zo zdrojov UEFA, FIFA a verejných prostriedkov štátu. 10. Odporca je toho názoru, že Dohoda o ručení je nielen absolútne neplatná pre jej neurčitosť (§ 37 OZ v spojení s § 303 ObZ), ale výkon práv Navrhovateľa z nej vyplývajúcich je zároveň neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ), resp. nepožíva právnu ochranu pre zjavný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ). 11. Navrhovateľ neosvedčil ani jednu zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru Odporcu deklarovaná pohľadávka objektívne neexistuje. Navrhovateľ hodnoverne neosvedčil existenciu reálnej obavy, že by prípadná budúca exekúcia mohla byť zmarená alebo podstatne sťažená. Celý Návrh je v podstatnej časti založený výlučne na subjektívnych úvahách Navrhovateľa o údajnom „finančnom vyčerpaní“ Odporcu, pričom tieto tvrdenia opiera prakticky len o dve mediálne vyjadrenia. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval záver o tom, že Odporca ako povinný subjekt smeruje k zániku, platobnej neschopnosti, účelovému vyprázdňovaniu majetku alebo k inému konaniu objektívne ohrozujúcemu budúcu vykonateľnosť prípadného rozhodnutia. Odporca predstavuje stabilnú národnú športovú organizáciu osobitného významu, ktorá dlhodobo a kontinuálne vykonáva svoju činnosť a ktorej existencia je objektívne previazaná s plnením úloh vo verejnom záujme v oblasti športu, reprezentácie Slovenskej republiky a organizácie súťaží. Odporca nie je štandardným podnikateľským subjektom, ktorého existencia závisí od úspechu konkrétneho komerčného projektu. Nejde o obchodnú spoločnosť založenú za účelom dosahovania zisku, ani o účelovo vytvorenú entitu bez reálneho ekonomického a inštitucionálneho zázemia. Naopak, ide o národný športový zväz fungujúci v režime prísnej verejnej, ekonomickej a inštitucionálnej kontroly zo strany štátu, UEFA, FIFA, kontrolných orgánov a členskej základne. Navrhovateľ žiada zriadenie zabezpečovacieho záložného práva na obchodných podieloch na SFZ Event a SFZ Marketing. Takýto zásah by mal objektívny negatívny dopad na schopnosť Odporcu zabezpečovať svoje financovanie, čerpanie úverových alebo investičných zdrojov a plnenie svojich základných úloh. Inými slovami, Navrhovateľ sa svojím návrhom fakticky domáha vytvorenia stavu, ktorý by mohol sekundárne zhoršiť ekonomickú situáciu žalovaného, voči ktorému si chce zabezpečiť budúcu vymožiteľnosť pohľadávky. Odporca má za to, že Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a riadne odôvodnené, keďže súd správne dospel k záveru, že Navrhovateľ okrem všeobecných tvrdení, mediálnych článkov a abstraktných odkazov na judikatúru nijakým spôsobom neosvedčil existenciu konkrétnych okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odporca navrhol, aby odvolací súd Uznesenie v celom rozsahu potvrdil a Odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania Navrhovateľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 13. Podľa § 343 ods. 1, C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1, C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1, C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1, C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Z obsahu zhodných tvrdení strán odvolací súd zistil, že proti Platobnému rozkazu zo dňa 24.2.2026, vydanému v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v právnej veci Navrhovateľa proti spoločnosti Best Press, a Odporcovi o zaplatenie sumy vo výške 3.541.485,00EUR s príslušenstvom, sp. zn. 40Up/186/2026 bol podaný riadne odôvodnený odpor, v rámci ktorého boli uvedené skutkové a právne tvrdenia, na ktoré Odporca poukazuje aj v tomto Vyjadrení. Na základe uvedeného bude Platobný rozkaz zrušený. Po zrušení Platobného rozkazu bude (pravdepodobne s ohľadom na návrh na pokračovanie v konaní) nasledovať konanie o zaplatenie deklarovanej pohľadávky (ďalej len „Konanie vo veci samej“). Z uvedeného je zrejmé, toto konanie o návrhu na nariedenie zabezpečovacieho opatrenia je konaním počas konania vo veci samej a to aj napriek skutočnosti, že tento návrh nie je súčasťou spisu v konaní vo veci samej, ale administratívne je vedený pod samostatným číslom konania. 15. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným názorom súdu prvej inštancie v tom, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2, C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty Navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia Navrhovateľa uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v súlade s § 343 ods. 1, C.s.p.
naplnený formálny znak návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda osvedčenie tvrdenej peňažnej pohľadávky veriteľa. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom NS SR (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) v tom, že samotná existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho (prípadne neodkladného) opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo konanie ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že Navrhovateľ osvedčil existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči odporcovi eviduje pohľadávku titulom ručenia, a to na základe dohody o ručení (súd skúma len existenciu pohľadávky ako takú, nie je oprávnenosť, či dôvodnosť, pretože uvedené je predmetom konania vo veci samej). 19. Podľa názoru odvolacieho súdu samotné tvrdenie navrhovateľa o existencii hrozby realizácie úkonov smerujúcich k dopadu na exekvovateľný majetok odporcu však nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre jeho nariadenie je nevyhnutné, aby navrhovateľ osvedčil konkrétne faktické úkony odporcu, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že odporca už podniká alebo bezprostredne zamýšľa podniknúť kroky smerujúce k zmareniu budúceho výkonu rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že z článkov zverejnených na webových portáloch vyplýva nezodpovedné hospodárenie odporcu, rovnako ešte neznamená, že by odporca vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval. 20. Podľa názoru odvolacieho súdu boli odvolacie dôvody Navrhovateľa vecne správe posúdené už súdom prvej inštancie a preto odvolací nevidí dôvod vecne správne dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia opakovať a v celom rozsahu na ne odkazuje. 21. Čo sa týka vyjadrenia Odporcu k odvolaniu Navrhovateľa odvolací súd udáva, že Odporca v čl. III. až čl. IX. vyjadrenia predkladá súdu svoju podrobnú právnu analýzu záväzkového vzťahu strán. Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto vyjadrenie pre posúdenie dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nadbytočné. Skutkové a právne posúdenie vzájomných vzťahov strán, existencia pohľadávky, platnosť, resp. neplatnosť jednotlivých právnych úkonov a pod., môže mať vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej a to po ustálení skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. 22. Podľa § 329 ods. 2, C.s.p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23. Navrhovateľ podaním zo dňa 23.4.2026 (po vydaní napadnutého uznesenia) predložil súdu fotokópiu inzercie Odporcu na základe ktorej ponúka na predaj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území X., ako administratívna budova súp. č.XXX za cenu 695.000,-EUR. Uvedenou inzerciou Navrhovateľ osvedčuje skutočnosť, že Odporca sa zbavuje svojho majetku. 24. Skutočnosť, že Odporca má záujem predať administratívnu budovu zapísanú na LV č. XXXX a ponúka ju na predaj na inzertnom portáli nie je sama o sebe spôsobilá osvedčiť zbavovanie sa majetku vo vlastníctve Odporcu a tým vyvolať obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Zbavovanie sa majetku dlžníka pre posúdenie takéhoto konania ako spôsobu ohrozenia exekúcie by mohlo byť osvedčené v prípade ak by nehnuteľný majetok bol predávaný výrazne pod trhovú cenu alebo za iných nevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle. V prípade ak sa jedná o verejnú ponuku za primeranú cenu je nutné takýto prevod posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie za prípustný pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza k transformácii majetku z nehnuteľného na peňažný čo samo o sebe neosvedčuje ukracujúci zámer Odporcu. Navrhovateľ ani v doplnenom podaní neuviedol, v čom vidí ukracujúci charakter uvedenej inzercie.
25. Odvolací súd na základe osvedčeného stavu medzi stranami dospel k názoru, že zo skutkových tvrdení Navrhovateľa nemal za hodnoverne osvedčenú obavu zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie Odporcom a preto napadnuté uznesenia ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 2, CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, CSP tak, že súd Odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).