Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/73/2026 1326201861 31. 08. 2026 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2026:1326201861.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: DAMIAN JASNA HOTEL RESORT & RESIDENCES s.r.o., Demänovská dolina 555, 031 01 Demänovská Dolina, IČO: 54 998 778, právne zastúpený: PEERS advokátska kancelária, s. r. o., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava mestská časť Ružinov, IČO: 35 955 341, proti žalovaným: 1/ O. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. A.: C. N. XXX, XXX XX C. N., 2/ BAYK s. r. o., Tolstého 5, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 812 520, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/60/2026 - 216 zo dňa 02.07.2026, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/60/2026 - 216 zo dňa 02.07.2026 p o t v r d z u j e . II. Súd žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vo výroku II. žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to s odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1, ods. 2, 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil povinným z neodkladného opatrenia zdržať sa akejkoľvek inzercie, propagácie, ponúkania alebo sprostredkovania prenájmu apartmánov, nachádzajúcich sa v apartmánovom dome súp. č. XXX, druh stavby: rozostavaná budova, popis stavby: rozostavaný Hotel DAMIAN JASNA, evidovanej na LV č. XXX pre katastrálne územie W. W., ktorá je postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX, o výmere 6.789 m2, evidovanom na LV č. XXX pre katastrálne územie Demänovská Dolina, ktorého je navrhovateľ správca, a to v aplikácii WhatsApp, na portáli Airbnb, ako aj na všetkých slovenských a celosvetových internetových portáloch, komunikačných aplikáciách, sociálnych sieťach alebo iných verejne dostupných platformách; rovnako žiadal, aby povinní odstránili všetky existujúce inzercie, inzeráty, záznamy a odkazy, ktoré umožňujú alebo propagujú prenájom apartmánov v apartmánovom dome, a to v aplikácii WhatsApp, na portáli Airbnb, ako aj zo všetkých slovenských a celosvetových internetových portálov, komunikačných aplikácií, sociálnych sietí a iných verejne dostupných miest. 3. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že je správcom rozostavaného Hotela DAMIAN JASNA, Swissôtel Damian Jasna (ďalej aj ako „apartmánový dom“ alebo „hotel“). Investorom hotela je spoločnosť DAMIAN JASNA, s.r.o., IČO: 50 169 939 (ďalej len „DAMIAN JASNA“) a spoločnosť DAMIAN JASNA PROPERTY
s.r.o., IČO: 55 001 530 (ďalej len „DAMIAN JASNA PROPERTY“) je vlastníkom viacerých apartmánov a nebytových priestorov v rámci apartmánového domu. Žalobca a DAMIAN JASNA PROPERTY sú okrem iného vlastníkmi ochranných známok súvisiacich s apartmánovým domom, zapísaných v registri ochranných známok vedenom Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Dňa 03.12.2025 bol žalobcovi doručený podnet jedného z vlastníkov nehnuteľností v apartmánovom dome prostredníctvom aplikácie WhatsApp, poukazujúci na podvodné konanie a zakázanú inzerciu neznámej osoby alebo osôb. Žalobca má na základe tejto komunikácie dôvodné podozrenie, že neznáma osoba prostredníctvom skupiny v aplikácii WhatsApp, prístupnej vybraným používateľom, ako aj portálov Airbnb a megaubytovanie.sk, úmyselne a hromadne získava záujemcov o sprostredkovanie prenájmu apartmánov v apartmánovom dome s využitím osobitného rezervačného systému mimo hotelovej správy žalobcu a bez jeho vedomia. Takéto poskytovanie služieb je podľa žalobcu v rozpore s právnymi povinnosťami vyplývajúcimi z kúpnych zmlúv uzavretých medzi jednotlivými vlastníkmi ako kupujúcimi a DAMIAN JASNA ako predávajúcim, ako aj zo Zmluvy „Hotelový program Swissôtel Damian Jasna“ (ďalej aj ako „Zmluva o HP“), a zároveň s príslušnými právnymi predpismi na úseku ochrany práv duševného vlastníctva a trestnoprávnymi predpismi. Jedného z vlastníkov apartmánov, p. O. O., telefonicky oslovila neznáma osoba ohľadom možnosti prenájmu jeho apartmánu, ktorá sa odvolávala na stránku DAMIAN Jasná Demänovská Dolina na portáli megaubytovanie.sk, kde bol bez súhlasu žalobcu, DAMIAN JASNA alebo DAMIAN JASNA PROPERTY vytvorený inzerát ponúkajúci na prenájom 21 apartmánov v apartmánovom dome. Dňa 19.02.2026 preto žalobca zaslal portálu megaubytovanie.sk predžalobnú výzvu, po ktorej došlo k deaktivácii prezentácie. Pri skúšobnej rezervácii apartmánu na portáli megaubytovanie.sk došlo k presmerovaniu na portál Airbnb, kde bola inzercia vedená pod názvom „Damian Private Residences“, pričom bola dostupná aj fotografia inzerenta zakázanej inzercie. Žalobcovi sa interne podarilo identifikovať v systéme Opera viaceré rezervácie, ktoré zneužívali tzv. „majiteľské pobyty“ podľa bodu 4.11 Zmluvy o HP, určené výlučne pre vlastníkov apartmánov a predstavujúce výnimku z hotelového programu. Tieto pobyty boli prostredníctvom portálu Airbnb sprostredkované a predané. Identifikovaných bolo viacero vlastníkov apartmánov využívajúcich tieto služby, a to na základe uniknutých mien hostí uvedených v hodnoteniach na portáli Airbnb. Žalobca uviedol, že zakázaná inzercia prostredníctvom aplikácie WhatsApp a portálu Airbnb naďalej pokračuje, o čom svedčia screenshoty z aplikácie WhatsApp zo dňa 01.02.2026 a screenshoty z portálu Airbnb. Telefónne číslo prevádzkovateľa skupiny WhatsApp sa zhoduje s telefónnym číslom uvedeným na portáli Airbnb, ktoré používa žalovaný 1/ a/alebo žalovaný 2/. Žalobca mal za to, že s vysokou pravdepodobnosťou identifikoval osobu zodpovednú za zakázanú inzerciu v aplikácii WhatsApp, ako aj na portáloch megaubytovanie.sk a Airbnb, ktorou je žalovaný 1/ a zároveň ako konateľ žalovaného 2/. Vlastník apartmánu nesmie ponúkať apartmán na prenájom alebo iné užívanie verejnosťou žiadnou verejne dostupnou formou, a to ani priamo, prostredníctvom sprostredkovateľov, ani cez portály ako Booking.com, Airbnb, lokálne či zahraničné inzertné portály, médiá alebo časopisy. Jedinou výnimkou podľa bodu 3.4.1 kúpnej zmluvy je účasť v tzv. hotelovom programe organizovanom spoločnosťou DAMIAN JASNA, pričom vlastník je povinný využívať rezervačný systém poskytovateľa hotelového programu, teda žalobcu. Zverejnenie zakázanej inzercie na WhatsApp, Airbnb a/alebo megaubytovanie.sk alebo účasť na prenájme prostredníctvom tejto inzercie predstavuje porušenie bodu 3.4.1 kúpnej zmluvy a bodu 4.13 Zmluvy HP. Žalobca mal za to, že konaním žalovaných 1/ a 2/ mohlo v dôsledku použitia ochranných známok a časti obchodného mena žalobcu, DAMIAN JASNA a DAMIAN JASNA PROPERTY dôjsť ku klamlivej reklame, klamlivému označeniu služieb, vyvolaniu nebezpečenstva zámeny a parazitovaniu na povesti žalobcu, DAMIAN JASNA a DAMIAN JASNA PROPERTY, najmä prostredníctvom konta „Damian Private Residences“ na WhatsApp, megaubytovanie.sk a Airbnb. Žalobca mal tiež za to, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z predložených skutkových tvrdení a dôkazov vyplýva zásah do práv žalobcu spojený s reálnou hrozbou jeho pokračovania aj v budúcnosti. Prostredníctvom komunikačných kanálov a internetových platforiem dochádza bez vedomia a súhlasu žalobcu, DAMIAN JASNA a DAMIAN JASNA PROPERTY k neoprávnenému sprostredkovaniu prenájmu apartmánov v apartmánovom dome. Poskytovanie krátkodobého prenájmu pritom podlieha zmluvnému režimu upravenému najmä v kúpnych zmluvách, resp. zmluvách o budúcej kúpnej zmluve a v Zmluve o HP, ktoré vlastníkom zakazujú ponúkať apartmány na prenájom prostredníctvom verejne dostupných prostriedkov, internetových portálov, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo sprostredkovateľov. Hotelový program žalobcu predstavuje určitý štandard poskytovania ubytovacích služieb, zabezpečuje kvalitu poskytovaných služieb - jednotné pravidlá prevádzky a správy apartmánov, rezervačný systém, evidenciu hostí, koordináciu poskytovaných služieb a jednotnú úroveň ubytovania. Poskytovanie ubytovania mimo tohto systému narúša jednotný prevádzkový model, oslabuje kontrolu nad využívaním
apartmánov a vytvára riziko nekontrolovaného pohybu osôb v objekte, absencie evidencie hostí a poskytovania nekoordinovaných služieb. Takéto konanie je spôsobilé negatívne zasiahnuť do dobrého mena apartmánového domu a žalobcu, oslabiť dôveru klientov a partnerov a spôsobiť žalobcovi hospodársku ujmu. Z predložených dôkazov zároveň vyplýva systematické obchádzanie dohodnutého režimu, keď sú apartmány ponúkané prostredníctvom žalovaných 1/ a 2/ na internete, inzertných portáloch a komunikačných aplikáciách. Zároveň dochádza k neoprávnenému používaniu označení, obchodného mena a ochrannej známky žalobcu zapísanej v registri ochranných známok vedenom Úradom priemyselného vlastníctva SR spojenej s apartmánovým domom, čo môže vytvárať dojem, že ide o oficiálnu ponuku ubytovania v rámci hotelového programu žalobcu, hoci tomu tak nie je. Vzhľadom na spôsob realizácie predmetnej činnosti existuje riziko jej pokračovania a presunutia na ďalšie internetové platformy alebo komunikačné kanály, čím by sa ochrana práv žalobcu ešte viac sťažila. Pokračovanie konania môže viesť k ďalšiemu porušovaniu zmluvných povinností, vzniku majetkovej škody a zásahu do práv žalobcu vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva a jeho postavenia správcu apartmánového domu. Žalobca je preto presvedčený, že predloženými tvrdeniami a dôkazmi dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku, ako aj potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. 4. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a v danom prípade účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP, čo vyplýva z povahy samotného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. Súd prvej inštancie nespochybnil právo žalobcu na ochranu pred neoprávnenou inzerciou, resp. neoprávneným sprostredkovaním prenájmu apartmánov v individuálnom vlastníctve, uskutočňovanou obchádzaním rezervačného systému poskytovateľa hotelového programu. To však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu práv žalobcu, pričom prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Žalobca musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovaných dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, čo v tomto prípade osvedčené nebolo. 5. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že jeho ohrozenie spočíva v poškodení dobrého mena apartmánového domu, oslabení dôvery klientov a partnerov a v možnosti vzniku hospodárskej ujmy. Mal za to, že bez okamžitého zásahu by hrozilo pokračovanie protiprávneho stavu a vznik ďalších škôd, ktorých následky by bolo možné odstrániť len s neprimeranými ťažkosťami. Uvedené tvrdenia žalobcu však podľa názoru súdu prvej inštancie majú len všeobecný charakter obáv a predpokladov, ktoré samy o sebe nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže by išlo o výrazný a časovo neobmedzený zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Tieto obavy neboli konkretizované tak, aby odôvodňovali reálnu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, napr. vyčíslením škody značného rozsahu alebo inej hospodárskej ujmy. Súd prvej inštancie preto nemal za osvedčené, že konanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ výrazným spôsobom porušuje práva žalobcu alebo je spôsobilé reálne mu privodiť značnú ujmu. Zároveň podľa súdu prvej inštancie neboli dostatočne osvedčené osoby žalovaného 1/ a žalovaného 2/, keď žalobca sám uviedol, že s vysokou pravdepodobnosťou identifikoval osoby zodpovedné za tzv. zakázanú inzerciu v aplikácii WhatsApp, na portáli megaubytovanie.sk a portáli Airbnb. Označenie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ výlučne na základe telefónneho čísla súd považoval za nedostatočné. Ani z predložených screenshotov nemožno jednoznačne určiť, že vlastníkom, resp. používateľom predmetného telefónneho čísla je práve žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/, navyše keď v rámci ponúkanej inzercie nevystupovali pod vlastným menom/obchodným názvom. Súd musí mať istotu, že návrh smeruje voči konkrétnej, nezameniteľnej osobe a nestačí pravdepodobnosť identifikácie osôb zodpovedných za zakázanú inzerciu. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia by tak nastal stav, ktorý by nezodpovedal primeranosti zásahu do práv, keďže by bol súdnym rozhodnutím chránený nárok voči osobe, resp. osobám, ktoré nie sú dostatočne osvedčené. Rovnako súd prvej inštancie nemal osvedčené, že zakázaná inzercia prostredníctvom aplikácie WhatsApp a portálu Airbnb neustáva a
naďalej pokračuje. Súd prvej inštancie vykonal šetrenia na portáloch megaubytovanie.sk a Airbnb a nezaznamenal ponúkanie inzercie pod menom „Damian Private Residences“. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie, ku ktorému by súd dospel v riadnom procesnom postupe po podaní žaloby, t. j. žalovaný by mal možnosť sa k žalobe vyjadriť, prebiehalo by riadne dokazovanie, nielen osvedčovanie skutočností. Nariadením neodkladného opatrenia by v danom prípade došlo k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaných, kde by museli plniť povinnosti na základe žalobcom tvrdených skutočností, bez možnosti vyjadriť sa k žalobe, bez prebiehajúceho riadneho dokazovania. Až na základe vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie bude možné posúdiť, či zo strany žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu v súvislosti s poskytovaním inzercie, porušujúc povinnosti vlastníka zmluvných záväzkov podľa bodu 3.4.1. kúpnej zmluvy a rovnako porušenie pravidiel hotelového programu podľa bodu 4.13 Zmluvy o HP. Neodkladné opatrenie je inštitút majúci charakter výnimočnosti, osobitosti v prípade úpravy vzájomných vzťahov. Pri posudzovaní potreby jeho nariadenia súd nevykonáva dôkazy a posudzuje len splnenie podmienok stanovených v § 325 ods. 1 CSP. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Právo žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému 1/ a 2/ zdržať sa inzercie, propagácie, ponúkania alebo sprostredkovania prenájmu apartmánov prostredníctvom internetových portálov, komunikačných aplikácií, sociálnych sietí alebo iných verejných platforiem spolu s uložením povinnosti odstrániť všetky existujúce inzeráty, záznamy a odkazy, ktoré umožňujú alebo propagujú prenájom apartmánov v apartmánovom dome, podľa súdu prvej inštancie nedosahuje v tomto prípade takú naliehavú mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí, obzvlášť ak osoby žalovaného 1/ a 2/ nie sú v konaní jednoznačne určené. Nakoľko žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu súd prvej inštancie zamietol. 7. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vydal neodkladné opatrenie v navrhovanom znení a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalobca odôvodnil podané odvolanie tým, že považuje právne závery súdu za vnútorne rozporné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie je podľa žalobcu vo svojich východiskových úvahách vnútorne nekonzistentné, keďže hoci súd správne deklaroval, že na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie nároku, pri následnom hodnotení skutkových tvrdení a listinných dôkazov od žalobcu fakticky požadoval mieru preukázania zodpovedajúcu dokazovaniu vo veci samej. Takýto postup je podľa žalobcu v rozpore s § 325 a § 326 CSP a predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. V dôsledku toho podľa odvolateľa súd nevychádzal z dôkazného štandardu osvedčenia, ktorý je pre konanie o neodkladnom opatrení rozhodujúci, ale z dôkazného štandardu úplného preukázania rozhodujúcich skutočností, čo ovplyvnilo aj jeho ďalšie závery týkajúce sa bezprostrednej ujmy, identifikácie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a pokračovania protiprávneho konania. Žalobca zároveň poukázal na to, že už v návrhu preukázal existenciu zmluvného režimu upravujúceho spôsob poskytovania apartmánov v apartmánovom dome tretím osobám. Poukázal na bod 3.4.1 kúpnej zmluvy, analogicky bod 13.2.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom tento zmluvný režim ďalej konkretizuje Zmluva o HP v čl. 4.12.. Zároveň z príslušných ustanovení Zmluvy o HP (čl. 5.3.) vyplýva, že žalobca je oprávnený zaradiť apartmán do systému franšízora podľa franšízovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Accor HotelServices Magyarország Kft., pričom majiteľ apartmánu súhlasí s tým, aby bol apartmán užívaný v súlade so štandardami a dizajn manuálom franšízora a zaradený do Súboru apartmánov Hotelového programu. Súčasťou Zmluvy o HP je podľa čl. 15.4 aj príloha Potvrdenie kupujúceho, z ktorého vyplývajú ďalšie obmedzenia týkajúce sa prenajímania apartmánov a používania označenia apartmánového domu a ochranných známok bez príslušného oprávnenia. Zo samotnej inzercie zverejňovanej žalovanými 1/ a 2/
podľa žalobcu vyplýva, že predmetom ponúkaného ubytovania sú apartmány zaradené do Hotelového programu, keďže v rámci ponuky uvádzajú aj oprávnenie hostí na voľný vstup do hotelového wellness centra, ktoré je podľa Zmluvy o HP spojené s účasťou apartmánu v Hotelovom programe. Žalobca preto tvrdil, že žalovaní 1/ a 2/ neoprávnene ponúkajú tretím osobám benefity a služby poskytované v rámci Hotelového programu, pričom rezervácie realizujú mimo pravidiel dohodnutých medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čím dochádza k obchádzaniu zmluvného modelu Hotelového programu a k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu ako jeho poskytovateľa. Pokiaľ by sa preukázalo, že niektoré z inzerovaných apartmánov nie sú zaradené do Hotelového programu, potom by samotné poskytovanie ubytovania spolu s prezentáciou hotelových benefitov predstavovalo porušenie kúpnych zmlúv a zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, ktoré upravujú podmienky užívania a komerčného využívania apartmánov a zakazujú komerčný prenájom. Takéto konanie by zároveň mohlo uvádzať spotrebiteľov do omylu a byť spôsobilé napĺňať znaky nekalej súťaže podľa § 44 a nasl. ObZ, najmä klamlivej reklamy (§ 45 ObZ), klamlivého označovania tovaru a služieb (§ 46 ObZ) a vyvolania nebezpečenstva zámeny (§ 47 ObZ), keďže žalovaní 1/ a 2/ pri svojej podnikateľskej činnosti využívajú označenie apartmánového domu, jeho dobré meno, hotelové služby a benefity navrhovateľa spôsobom spôsobilým vyvolať u zákazníkov presvedčenie, že ide o ubytovanie poskytované v rámci oficiálneho Hotelového programu, ako aj klamlivej obchodnej praktiky podľa § 9 a nasl. zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“). Zo zabezpečených dôkazov zároveň podľa žalobcu vyplývalo, že žalovaní 1/ a 2/ pri propagácii ponúkaného ubytovania používajú fotografie apartmánového domu, apartmánov, wellness centra a ďalších priestorov, ku ktorým má oprávnenie na použitie výlučne žalobca na základe licenčných vzťahov uzavretých pre potreby prevádzky apartmánového domu pod značkou Swissôtel. Oprávnenie žalobcu na používanie autorských práv k fotografiám vyplýva z Dohody o prevode autorských práv zo dňa 19.07.2024. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ tieto fotografie podľa žalobcu používajú bez jeho súhlasu na vlastnú komerčnú propagáciu ubytovania realizovaného mimo Hotelového programu a rezervačného systému žalobcu, čím vytvárajú u spotrebiteľov dojem, že nimi ponúkané ubytovanie je súčasťou oficiálnej ponuky apartmánového domu. Takéto konanie má predstavovať ďalší zásah do práv žalobcu a neoprávnené využívanie výsledkov jeho podnikateľskej činnosti, spôsobilé napĺňať znaky nekalej súťaže podľa § 44 a nasl. ObZ, najmä vyvolania nebezpečenstva zámeny, klamlivej reklamy a klamlivého označovania služieb. Žalovaní 1/ a 2/ zároveň používajú fotografie, na ktorých je zachytená zamestnankyňa žalobcu p. G. A. pri výkone pracovnej činnosti v priestoroch apartmánového domu, pričom na takéto komerčné použitie svojej podobizne neudelila súhlas. Podľa žalobcu tak dochádza k neoprávnenému využívaniu marketingových materiálov, a zároveň k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby, čo posilňuje dojem, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú oprávnení poskytovať ubytovanie ako súčasť oficiálnej prevádzky apartmánového domu. Žalobca ďalej poukázal na to, že z Obchodného registra žalovaného 2/ vyplýva, že má uvedený len jediný predmet činnosti, a to kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti, pričom nemá zapísané podnikanie v oblasti ubytovacích služieb ani inú činnosť oprávňujúcu ho na poskytovanie krátkodobého ubytovania alebo prevádzkovanie ubytovacích zariadení. Napriek tomu z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný 2/ prostredníctvom verejne dostupných internetových platforiem ponúka apartmány na krátkodobé ubytovanie a sprostredkúva ich komerčný prenájom tretím osobám, pričom podľa žalobcu nevystupuje len ako sprostredkovateľ inzercie, ale ako subjekt organizujúci a zabezpečujúci komerčné poskytovanie ubytovania vrátane prijímania rezervácií a komunikácie s hosťami, hoci na takúto podnikateľskú činnosť nemá zapísaný zodpovedajúci predmet podnikania. Žalobca poukázal na to, že Hotelový program nemožno posudzovať izolovane, ale ako súčasť komplexného zmluvného modelu vytvoreného na prevádzku apartmánového domu pod medzinárodnou značkou Swissôtel. Zo Zmluvy o HP vyplýva, že žalobca uzavrel so spoločnosťou Accor HotelServices Magyarország Kft. franšízovú zmluvu (Hotel Franchise Agreement) na prevádzku apartmánového domu pod ochrannými známkami SWISSÔTEL®, pričom Hotelový program predstavoval jeden z nástrojov tohto modelu. V dokumente Potvrdenie kupujúceho, ako prílohy k Zmluve o HP, bolo uvedené, že vlastník apartmánu nesmel počas trvania franšízovej zmluvy apartmán prenajímať ani z neho získavať príjem inak ako prostredníctvom Hotelového programu a nesmel ho propagovať, ponúkať ani zahrnúť do žiadnych platforiem alebo obdobných systémov mimo tohto programu, resp. rezervačného systému žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 3, 3.5 a 3.6 Residential Addendum k Hotel Franchise Agreement pre Swissôtel Damian Jasna. Žalobca mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ ponúkaním apartmánov na krátkodobé ubytovanie mimo Hotelového programu a rezervačného systému žalobcu obchádzajú zmluvne dohodnutý systém rezervácií, správy a prenájmu apartmánov, čím dochádzalo k odčerpávaniu rezervácií, znižovaniu príjmov žalobcu a narúšaniu ekonomického modelu Hotelového programu. Ich konanie zároveň vystavuje žalobcu riziku
porušenia zmluvných povinností voči franšízorovi Accor a pokračovanie takéhoto stavu môže viesť k uplatneniu zmluvných sankcií zo strany franšízora, vrátane zmluvnej pokuty vo výške 500 eur za každú jednotku a za každý deň trvania porušenia, ako aj k okamžitému ukončeniu Residential Addendum a ďalšieho zmluvne dohodnutého franšízového vzťahu, v prípade, že porušenie trvá dlhšie ako dva mesiace. Žalovaní 1/ a 2/ pritom získavali neoprávnenú konkurenčnú výhodu využívaním hotelovej infraštruktúry, značky Swissôtel a benefitov Hotelového programu bez dodržiavania pravidiel záväzných pre ostatných vlastníkov. Žalobca preto uviedol, že ponúkanie apartmánov prostredníctvom WhatsApp, Airbnb, Megaubytovanie.sk alebo iných platforiem mimo rezervačného systému žalobcu predstavovalo nielen porušenie bodu 3.4.1 kúpnej zmluvy, ale aj obchádzanie pravidiel Hotelového programu, podľa ktorých bola rezervácia a obsadzovanie apartmánov zverená výlučne žalobcovi. Tieto skutočnosti žalobca v návrhu tvrdil a podložil listinnými dôkazmi, a preto boli v rozsahu § 325 a § 326 CSP hodnoverne osvedčené. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie podľa neho vychádzal z nesprávneho predpokladu, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná iba pri hroziacej majetkovej škode alebo konkrétne vyčíslenej hospodárskej ujme. Účelom neodkladného opatrenia však nie je výlučne predchádzanie majetkovej škode, ale poskytnutie okamžitej ochrany subjektívnemu právu, ktorého výkon bol aktuálne ohrozovaný alebo porušovaný. Žalobca netvrdil iba hypotetickú možnosť budúcej ujmy, ale uviedol, že už dochádzalo k systematickému obchádzaniu Hotelového programu, neoprávnenému sprostredkovaniu prenájmov mimo jeho rezervačného systému, neoprávnenému používaniu označení a ochranných známok a zásahom do jeho práv ako správcu Hotelového programu. Išlo teda o prebiehajúci zásah v čase podania, pri ktorom bolo potrebné posudzovať, či skutkové tvrdenia a listinné dôkazy hodnoverne osvedčovali jeho existenciu, nie či žalobca preukázal konkrétnu výšku, resp. vznik majetkovej škody. Konanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ je spôsobilé zasahovať do zmluvných práv žalobcu, práv spotrebiteľov, práva na ochranu osobnosti a súkromia a autorských práv k použitým fotografiám. Žalobca zároveň poukázal na to, že samotný súd prvej inštancie v bode 28. napadnutého uznesenia výslovne uviedol, že nespochybňuje právo žalobcu na ochranu pred neoprávnenou inzerciou a neoprávneným sprostredkovaním prenájmu apartmánov mimo Hotelového programu. Ak teda toto právo sám súd priznal, mal skúmať, či predložené tvrdenia osvedčovali zásah do tohto práva, a nie požadovať preukázanie bezprostrednej hospodárskej ujmy. Tým podľa žalobcu neprípustne zúžil rozsah ochrany podľa § 325 ods. 1 CSP. Pokračujúci zásah do zmluvného systému, Hotelového programu, obchodného mena žalobcu a ochranných známok, ako aj sprostredkovanie ubytovania mimo oficiálneho rezervačného systému preto podľa žalobcu zakladali potrebu okamžitej súdnej ochrany, keďže odklad ochrany až na skončenie konania vo veci samej by znamenal ďalšie pokračovanie tvrdeného protiprávneho stavu. Žalobca nesúhlasil so skutkovými ani právnymi závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých neosvedčil existenciu bezprostrednej ujmy, dostatočne neosvedčil identitu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ani pokračovanie zakázanej inzercie prostredníctvom WhatsApp a Airbnb. K bezprostrednej ujme žalobca s poukazom na vyššie uvedené uviedol, že potreba neodkladnej ochrany nevyplývala len z hrozby majetkovej škody, ale zo samotnej povahy prebiehajúceho zásahu do jeho práv. Ustanovenie § 325 CSP nevyžaduje preukázanie presnej výšky škody, ale hodnoverné osvedčenie zásahu do práv a jeho pokračujúceho charakteru. Tieto skutočnosti žalobca opísal a doložil viacerými listinnými dôkazmi, ktorými sa súd prvej inštancie podľa žalobcu nezaoberal. Pokiaľ ide o osvedčenie osôb žalovaného 1/ a 2/, žalobca uviedol, že ich neidentifikoval iba na základe telefónneho čísla, ale na základe vzájomne súvisiaceho reťazca indícií - zhodného telefónneho čísla, používateľského účtu na Airbnb, fotografie osoby vystupujúcej ako poskytovateľ ubytovania, prepojenia na spoločnosť BAYK s. r. o. a ďalších okolností uvedených v jeho návrhu. Tieto dôkazy bolo podľa žalobcu potrebné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti a v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení postačovalo ich hodnoverné osvedčenie. Žalobca zároveň navrhol vyžiadať od prevádzkovateľa telekomunikačných služieb údaje k predmetnému telefónnemu číslu a od prevádzkovateľa platformy Airbnb identifikačné údaje používateľa predmetného účtu. Poukázal pritom na prílohu č. 20a, z ktorej podľa neho vyplývalo, že ponuku na Airbnb spravoval žalovaný 2/. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu s týmto dôkazom nezaoberal a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že zakázaná inzercia prostredníctvom WhatsApp a Airbnb nepokračovala. Skutočnosť, že súd pri vlastnom šetrení na Airbnb a Megaubytovanie.sk v určitom okamihu nezistil ponuku pod označením „Damian Private Residences“, podľa žalobcu neznamenala zánik protiprávneho konania žalovaných. Inzercia bola realizovaná prostredníctvom viacerých kanálov a jednotlivé ponuky mohli byť odstraňované, presúvané alebo zverejňované pod inými označeniami. Pokiaľ teda súd prvej inštancie založil svoje skutkové závery na výsledkoch vlastného jednorazového internetového šetrenia, s ktorými žalobcu neoboznámil, došlo tým aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobca
predložil v rámci odvolania ďalšie dôkazy, a to prílohu č. 6 - aktuálne inzeráty apartmánového domu zverejnené na portáli Airbnb, ktoré podľa neho preukazovali, že inzercia pokračovala aj po vydaní napadnutého uznesenia. Z inzerátov vyplývalo, že inzerent ponúkal ďalšie apartmány, teda spolu fakticky 18 ponúk apartmánov v apartmánovom dome. Išlo podľa žalobcu o prostriedky procesného útoku prípustné podľa § 366 písm. d) CSP, keďže sa týkali skutočností nastalých až po vydaní napadnutého uznesenia. Žalobca preto uzavrel, že závery súdu v bode 29. napadnutého uznesenia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, neúplného hodnotenia dôkazov a nesprávnych skutkových zistení, ktoré mali rozhodujúci vplyv na zamietnutie návrhu. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého by nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a k faktickému nahradeniu rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznil, že návrhom sa nedomáhal konečného rozhodnutia o právach a povinnostiach účastníkov ani prejudikovania výsledku konania vo veci samej, ale výlučne dočasnej a bezodkladnej súdnej ochrany podľa § 325 CSP s cieľom zabrániť pokračovaniu tvrdeného protiprávneho konania a ďalšiemu prehlbovaniu zásahu do jeho práv, najmä vzhľadom na hroziace sankcie zo strany franšízora. Podľa žalobcu súd zároveň opomenul, že v konaní o neodkladnom opatrení nerozhoduje iba na základe tvrdení žalobcu, ale na základe skutočností hodnoverne osvedčených predloženými dôkazmi. Žalobca pritom k návrhu pripojil rozsiahly súbor listinných dôkazov osvedčujúcich existenciu uplatneného nároku, pokračovanie protiprávneho konania a potrebu bezodkladnej ochrany. Záver o neprípustnom nahradení rozhodnutia vo veci samej podľa žalobcu nezodpovedal ani § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého môže súd, ak to povaha veci pripúšťa, nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Samotná obsahová podobnosť preto nemohla byť dôvodom jeho neprípustnosti. Navrhované neodkladné opatrenie podľa žalobcu sledovalo výlučne zabránenie pokračujúcemu zásahu do jeho práv, ktorý podľa predložených tvrdení a dôkazov pretrvával aj v čase rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie preto podľa žalobcu nesprávne právne posúdil účel neodkladného opatrenia a jeho záver nemal oporu ani v skutkových okolnostiach, ani v príslušných ustanoveniach CSP. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplného a selektívneho hodnotenia vykonaných dôkazov a nesprávnych skutkových zistení, ktoré mali za následok zamietnutie návrhu. Žalobca poukázal najmä na to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní podmienok podľa § 325 a nasl. CSP uplatnil nezodpovedajúci dôkazný štandard a nesprávne posúdil potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca mal za to, že svoj nárok a pokračujúci zásah do jeho práv hodnoverne osvedčil predloženými listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd prvej inštancie podľa jeho názoru riadne nevysporiadal. Rovnako žalobca zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa prepojenia Hotelového programu s franšízovým modelom Swissôtel, neoprávneného poskytovania ubytovania mimo Hotelového programu a rezervačného systému, ako aj používania ochranných známok, obchodného mena, marketingových materiálov, fotografií a hotelových benefitov. Tieto skutočnosti podľa žalobcu spolu vytvárali dostatočný skutkový základ pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca zároveň v odvolacom konaní predložil ďalšie listinné dôkazy, ktoré podľa neho potvrdzovali pokračovanie tvrdeného protiprávneho stavu aj po vydaní napadnutého uznesenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými spolu s týmto odvolaním, zároveň aby odvolací súd, prípadne súd prvej inštancie po zrušení napadnutého uznesenia, vykonal ďalšie šetrenia smerujúce k riadnemu zisteniu skutkového stavu, najmä aby vyžiadal od prevádzkovateľa platformy Airbnb identifikačné údaje osoby, ktorá je vlastníkom alebo používateľom používateľského účtu, prostredníctvom ktorého bola predmetná inzercia ubytovania v apartmánovom dome zverejnená, vyžiadal od príslušného poskytovateľa elektronických komunikačných služieb identifikačné údaje účastníka, ktorému bolo pridelené telefónne číslo uvedené pri predmetnej ponuke ubytovania v apartmánovom dome a vykonal ďalšie dôkazy potrebné na spoľahlivé zistenie totožnosti osôb zodpovedných za predmetnú inzerciu ubytovania v apartmánovom dome a rozsahu ich protiprávneho konania. 9. Žiadne ďalšie vyjadrenia odvolaciemu súdu doručené neboli. 10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ neodkladného opatrenia odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo možno dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 21. Z pozitívno-právnej úpravy CSP tak vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Tieto podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú kumulatívne, čo znamená, že ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý (§ 328 ods. 1 CSP).
22. Odvolací súd sa preto následne zaoberal splnením uvedených podmienok v pomeroch prejednávanej veci, pričom dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo v potrebnom rozsahu osvedčiť nárok, ktorému sa domáhal poskytnutia ochrany navrhovaným neodkladným opatrením. Na uvedený záver pritom primárne nadväzuje otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca môže úspešne požadovať poskytnutie súdnej ochrany len v prípade, ak je v potrebnej miere osvedčené, že je nositeľom subjektívneho práva, ktorého ochrany sa domáha. 23. Žalobca svoj nárok definovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvodzoval od existencie zmluvných vzťahov, pričom v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že poskytovanie krátkodobého prenájmu apartmánov v predmetnom apartmánovom dome podlieha presne definovanému zmluvnému režimu, upravenému najmä v uzatvorených kúpnych zmluvách, resp. v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve, ako aj v Zmluve HP, ktoré jednoznačne upravujú spôsob, akým môžu vlastníci apartmánov svoje apartmány využívať, ako aj podmienky, za ktorých je možné apartmány poskytovať na prenájom tretím osobám. 24. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že listiny, ktorými mal žalobca existenciu uvedeného zmluvného režimu osvedčiť, neumožňujú spoľahlivo ustáliť, že zmluvné vzťahy tvrdené žalobcom skutočne vznikli. Žalobca v rámci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložil vzorovú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, vzorovú kúpnu zmluvu a vzorovú zmluvu „Hotelový program Swissôtel Damian Jasna“ (Zmluva o HP). Predložené listiny sú však nevyplnené, resp. majú charakter nepodpísaných vzorových dokumentov, a preto z nich nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že aj reálne došlo k ich uzavretiu medzi konkrétnymi osobami, ani ďalšie skutočnosti, napr. aký konkrétny apartmán alebo konkrétneho vlastníka mali príslušné zmluvné ustanovenia zaväzovať. Aj keď pre účely posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu konania vo veci samej, žalobca musí listinnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami hodnoverne osvedčiť existenciu právneho vzťahu, z ktorého svoj nárok odvodzuje. Ak však z predložených listín nemožno zistiť, či, medzi kým a v akom rozsahu bol tvrdený zmluvný vzťah založený, nemožno z nich bez ďalšieho osvedčiť ani existenciu nároku žalobcu, ktorého predbežnej ochrany sa v predmetnom konaní domáha. 25. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že jednotlivé subjekty vystupujúce v tvrdených zmluvných vzťahoch apartmánového domu majú odlišné postavenie. Spoločnosť DAMIAN JASNA, s.r.o., IČO: 50 169 939 je v predložených listinách označovaná ako investor predmetného projektu, pričom vystupuje ako zmluvná strana - budúci predávajúci v žalobcom predloženej vzorovej zmluve o budúcej zmluve (č.l 137) ako aj predávajúci v preloženej vzorovej kúpnej zmluve (č.l. 147). Spolu s obchodnou spoločnosťou DAMIAN JASNA PROPERTY s.r.o., IČO: 55 001 530 sú podľa listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Demänovská Dolina vlastníkmi viacerých nebytových priestorov v rámci apartmánového domu. Žalobca, spoločnosť DAMIAN JASNA HOTEL RESORT & RESIDENCES s.r.o., IČO: 54 998 778 svoje oprávnenie domáhať sa predbežnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia odvodzuje najmä zo svojho postavenia správcu a prevádzkovateľa Hotelového programu. Zo žiadnej z predložených listín však postavenie správcu predmetného apartmánového domu pre žalobcu jednoznačne a overiteľne nevyplýva (doložené len vzorové návrhy zmlúv). Rovnako ani z uvedeného listu vlastníctva č. XXX nevyplýva zápis žalobcu ako správcu predmetného objektu, a zároveň žalobcovi nesvedčí ani zákonné oprávnenie na výkon správy. Zo strany žalobcu tak bolo potrebné, aby svoje oprávnenie na výkon správy - postavenie správcu a s tým súvisiace ďalšie oprávnenia hodnoverne osvedčil predložením právneho titulu, na základe ktorého mu takéto oprávnenie vzniklo. Keďže žalobca v konaní nepredložil žiadny doklad preukazujúci jeho status správcu apartmánového domu, ktorého sa má navrhované neodkladné opatrenie týkať, neosvedčil tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň vo vzťahu k osvedčeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nepostačujú ani k návrhu predložené listinné dôkazy. Žalobca síce predložil zmluvu „Hotelový program Swissôtel Damian Jasna“ (Zmluva o HP), pričom podľa jej prílohy č. 1, označenej ako „Potvrdenie kupujúceho“, má byť podľa bodu 2. žalobca prevádzkovou spoločnosťou zodpovednou za vlastníctvo, rozvoj, výstavbu a prevádzku projektu, avšak ide o listiny, ktoré boli predložené len ako vzorové, tak ako uviedol odvolací súd vyššie, a preto z nich nie je možné osvedčiť ich záväznosť. 26. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ustáliť, že žalobcovi vzniklo oprávnenie na správu apartmánového domu (hotela) v rozsahu, v akom ho v návrhu konštatuje, ako aj prevádzkovanie Hotelového programu, ani že jednotliví vlastníci predmetných apartmánov boli takýmto programom a z neho vyplývajúcimi obmedzeniami viazaní. Žalobca pritom vo svojom návrhu ani nešpecifikoval, ktorých
konkrétnych vlastníkov a ktorých konkrétnych apartmánov sa tvrdený zmluvný režim má týkať, resp. ktoré z ponúkaných apartmánov boli skutočne zaradené do Hotelového programu, pričom v návrhu konkrétne apartmány/vlastníci neboli identifikovaní. Teda aj za predpokladu, že by bolo osvedčené uzavretie Zmluvy o HP, z predložených listín bez ďalšieho nevyplýva, že všetky apartmány, ktorých prenájom žalovaní 1/ a 2/ podľa tvrdenia žalobcu ponúkali, boli do Hotelového programu skutočne zaradené (súvisí s aktívnou vecnou legitimáciou správcu apartmánového domu, ak by mala byť vyvodená zo „vzorovej“ Zmluvy o HP a jej príloh). Nemožno preto prijať záver, že z predložených listín bola hodnoverne osvedčená existencia konkrétneho právneho vzťahu medzi žalobcom a vlastníkmi dotknutých apartmánov, z ktorého by žalobcovi vyplývalo právo požadovať od žalovaných 1/ a 2/ zdržanie sa konania uvedeného v návrhu. Samotné predloženie nevyplnených zmluvných dokumentov neosvedčuje, že ich obsah bol medzi konkrétnymi subjektmi skutočne dohodnutý a že z neho žalobcovi vznikli tvrdené práva. 27. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že pri nesplnení čo i len jednej z nich nie je následne potrebné, aby sa súd zaoberal skúmaním zvyšných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, alebo ich odôvodňovaním. V prejednávanej veci preto už samotný záver o neosvedčení danosti nároku, ako aj s tým súvisiaceho neosvedčenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu predstavuje dôvod, pre ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť. Napriek tomu sa odvolací súd v záujme úplného vyporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu zaoberal aj ďalšími odvolacími dôvodmi, avšak tieto neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. 28. Odvolateľ spochybnil vyhodnotenie súdu prvej inštancie, že tvrdenia žalobcu mali len všeobecný charakter a neboli konkretizované takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval reálnu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, napr. vyčíslením škody značného rozsahu spôsobenej konaním žalovaných či uvedením inej hospodárskej ujmy. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nie je povinný vznik škody vyčísliť, nakoľko vyžadovať v tomto štádiu presné vyčíslenie alebo definitívne preukázanie výšky hroziacej škody by popieralo samotný zmysel a rýchlosť tohto inštitútu, avšak vo svojom návrhu musí jasne konkretizovať, v čom hrozba tejto hospodárskej ujmy spočíva, teda postačuje aj popis hospodárskej ujmy. V danom prípade však žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s rizikom vzniku škody výlučne uviedol, že konanie, voči ktorému požaduje ochranu nariadením neodkladného opatrenia, je spôsobilé privodiť žalobcovi hospodársku ujmu, resp. že pokračovanie v konaní žalovaných môže viesť k vzniku majetkovej škody či nepriaznivých následkov. Konkrétnejšie žalobca zadefinoval a označil možnú hospodársku ujmu až v podanom odvolaní, keď popísal, že konaním žalovaným má dochádzať k odčerpávaniu rezervácií z oficiálneho rezervačného systému, k znižovaniu príjmov a narušeniu ekonomického modelu Hotelového programu založeného na spoločnom rozdeľovaní výnosov, ako aj k možnému uplatneniu zmluvnej pokuty zo strany franšízora, či k okamžitému ukončeniu Residential Addendum a ďalšieho zmluvne dohodnutého franšízového vzťahu etc. Takéto tvrdenia však mal žalobca uviesť už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia musí všetky rozhodujúce skutočnosti, teda aj hrozbu hospodárskej ujmy, resp. vzniku škody, opísať a osvedčiť priamo v návrhu. Ak tak urobí až v odvolaní, odvolací súd na tieto tvrdenia neprihliada, keďže ide o neprípustné novoty podľa § 366 CSP, ku ktorým sa odvolací súd podrobnejšie vyjadrí v ďalšej časti tohto odôvodnenia. 29. Odvolateľ tiež namietal posúdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebola dostatočne osvedčená identita žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Vo vzťahu k žalovanému 1/ ako fyzickej osobe odvolací súd v tejto časti uvádza, že žalovaný 1/ nie je na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia identifikovateľným subjektom. Vo vzťahu k žalovanému 2/ ako právnickej osobe je však potrebné uviesť, že vzhľadom na existenciu listinných dôkazov preukazujúcich vzťah žalovaného 2/ k ponuke ubytovania na portáli Airbnb, tieto dôkazy môžu naznačovať, že predmetná ponuka súvisí práve so žalovaným 2/. Nasvedčuje tomu aj príloha k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (č. l. 178), z ktorej vyplýva prepojenie s obchodnou spoločnosťou BAYK s.r.o., IČO: 55 812 520. Napriek uvedenému sa však odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri identifikácii osoby, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, musí byť preukázané, že návrh smeruje voči konkrétnej a nezameniteľnej osobe. Pre nariadenie neodkladného opatrenia preto nepostačuje iba pravdepodobnosť identifikácie žalovaného.
30. Odvolateľ súdu prvej inštancie ďalej vytýkal procesný postup, keď za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si sám overoval aktuálnosť ponúk na portáloch MegaUbytovanie.sk a Airbnb, pričom konštatoval, že na uvedených portáloch nezaznamenal aktuálnu inzerciu pod označením „Damian Private Residences“ súvisiacu s predmetom konania. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v rámci posudzovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil k vlastnému overovaniu aktuálnosti predmetných ponúk, keďže v tomto štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu a spôsobom obvyklým pre konanie vo veci samej. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie prekročil rámec posudzovania osvedčenia rozhodujúcich skutočností pre vydanie neodkladného opatrenia. Pod pojmom osvedčovanie pritom nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/5/2012 zo dňa 28.11.2012). Podľa názoru odvolacieho súdu nemá však popísaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vplyv na správnosť záveru o neosvedčení nároku žalobcu a nezakladá takú vadu konania, ktorá by sama osebe bola dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže skutočnosť, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na výsledok vlastného overovania aktuálnosti ponúk na uvedených portáloch, je vo vzťahu k záveru o neosvedčení nároku žalobcu bez rozhodujúceho významu. 31. Odvolací súd dodáva, že žalobcom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa zásahu do prevádzkového, organizačného či evidenčného systému hotelového zariadenia, by za určitých okolností mohli predstavovať pretrvávajúci zásah, ktorý by odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná táto skutočnosť však nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ žalobca zároveň neosvedčil danosť nároku, ktorého ochrany sa nariadením neodkladného opatrenia domáha. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia pritom musia byť splnené kumulatívne. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nakoľko v danom prípade nebola dostatočne osvedčená danosť samotného nároku žalobcu, ani prípadné splnenie ostatných podmienok nemôže viesť k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 32. Záverom odvolací súd uvádza, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolací súd je v zmysle § 366 CSP aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je tak v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Za novoty uplatnené žalobcom v odvolaní odvolací súd považuje najmä tvrdenia žalobcu týkajúce sa využívania benefitov a služieb zaradených apartmánov do Hotelového programu, osobitne oprávnenia hostí na vstup do hotelového wellness centra, a z toho vyvodzovaný záver o neoprávnenom využívaní apartmánov zaradených do Hotelového programu mimo rezervačného systému žalobcu; tvrdenia založené na údajnom vytváraní klamlivého dojmu, že žalovanými ponúkané ubytovanie je poskytované v rámci oficiálnej prevádzky hotela; uvádzania spotrebiteľov do omylu, keďže ubytovanie je prezentované ako ubytovanie s benefitmi Hotelového programu, hoci pri apartmánoch nezaradených do Hotelového programu takýto nárok nevzniká; tvrdenia o neoprávnenom používaní fotografií hotela, apartmánov, wellness centra a ďalších priestorov, ku ktorým má oprávnenie na použitie výlučne navrhovateľ na základe licenčných vzťahov uzavretých pre potreby prevádzky hotela pod značkou Swissôtel, a to na základe Dohody o prevode autorských práv zo dňa 19.07.2024 priloženej k odvolaniu žalobcu; tvrdenia o neoprávnenom používaní fotografií a podobizne zamestnankyne žalobcu p. G. A.; o predmete činnosti žalovaného 2/ vyplývajúci
z výpisu z Obchodného registra, ktorý nemá zapísané podnikanie v oblasti ubytovacích služieb ani inú podnikateľskú činnosť oprávňujúcu na poskytovanie krátkodobého ubytovania alebo prevádzkovanie ubytovacích zariadení; argumentácie založené na franšízovom vzťahu žalobcu so spoločnosťou Accor HotelServices Magyarország Kft., s ktorou uzavrel franšízovú zmluvu (Hotel Franchise Agreement) s poukazom najmä na Residential Addendum a jeho čl. 3. 3.5 a 3.5, z ktorej žalobca odvodzuje výlučnosť Hotelového programu a svojho rezervačného systému, zákaz ponúkania apartmánov prostredníctvom iných platforiem, ako aj vystavenie žalobcu riziku porušenia jeho zmluvných povinností voči franšízorovi Accor, ohrozenie riadneho plnenia povinností žalobcu voči franšízorovi, či riziko uplatnenia zmluvných sankcií vrátane zmluvnej pokuty a možnosti ukončenia Residential Addendum; s tým súvisiace tvrdenia o obchádzaní systému prevádzky hotela, narušení jednotného spôsobu jeho prevádzky, dodržiavania Brand Standards a ochrany dobrého mena značky Swissôtel, ako aj definovanie rizika hospodárskej ujmy, keď žalobca poukázal na odčerpávanie rezervácií z oficiálneho rezervačného systému žalobcu, k znižovaniu jeho príjmov a k narúšaniu ekonomického modelu Hotelového programu založeného na spoločnej správe apartmánov a spoločnom rozdeľovaní výnosov. Žalobca v odvolacom konaní zároveň predložil ďalšie listinné dôkazy a uplatnil nové dôkazné návrhy. Ako listinné dôkazy pripojil k odvolaniu Dohodu o prevode autorských práv zo dňa 19.07.2024 spolu s prekladom (príloha č. 1), fotografiu zamestnankyne zverejnenú na inzercii žalovaných 1/ a 2/ (príloha č. 2), Čestné vyhlásenie G. A. zo dňa 20.07.2026 (príloha č. 3), výpis z Obchodného registra žalovaného 2/ (príloha č. 4), Residential Addendum spolu s prekladom čl. 3 (príloha č. 5) a aktuálne inzeráty hotela zverejnené na portáli Airbnb (príloha č. 6). Osobitne pritom vo vzťahu k prílohe č. 6 uvádza, že ide o ďalšie dôkazy predkladané v odvolacom konaní, ktorými má preukazovať pokračovanie predmetnej inzercie aj po vydaní napadnutého uznesenia. Popri uvedených listinných dôkazoch žalobca uplatňuje aj dôkazné návrhy smerujúce k zabezpečeniu ďalších dôkazov súdom, keď navrhol, aby odvolací súd, prípadne súd prvej inštancie po zrušení napadnutého uznesenia, vyžiadal od prevádzkovateľa platformy Airbnb identifikačné údaje osoby, ktorá je vlastníkom alebo používateľom používateľského účtu, prostredníctvom ktorého bola predmetná inzercia ubytovania v hoteli zverejnená, vyžiadal od príslušného poskytovateľa elektronických komunikačných služieb identifikačné údaje účastníka, ktorému bolo pridelené telefónne číslo uvedené pri predmetnej ponuke ubytovania v hoteli a vykonal ďalšie dôkazy potrebné na spoľahlivé zistenie totožnosti osôb zodpovedných za predmetnú inzerciu ubytovania v hoteli a rozsahu ich protiprávneho konania. Žalobca zároveň všeobecne navrhol, aby odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými spolu s odvolaním. Odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené predmetné dôkazy boli prvýkrát predložené až v odvolacom konaní, pričom žalobca v tejto súvislosti neozrejmil - s výnimkou predloženia aktuálnych inzerátov hotela zverejnených na portáli Airbnb, ktoré možno subsumovať pod § 366 písm. d) CSP - z akých dôvodov ich nebolo možné uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto vyššie uvedenú argumentáciu, listinné dôkazy, ako aj dôkazné návrhy žalobcu považuje za neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP, nakoľko sa netýkajú procesných podmienok (písm. a)) ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b)) ani nimi nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c)), ani neplatí, že ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d)) /okrem už spomenutých aktuálnych inzerátov hotela zverejnených na portáli Airbnb/. V okolnostiach prejednávanej veci tak je viac ako zrejmé, že žalobca mohol tieto návrhy na vykonanie dôkazov použiť včas už pred súdom prvej inštancie, čo nespravil. Vyššie uvedené novoty žalobcu sú tak novým prostriedkom procesného útoku neuplatneným v konaní pred prvoinštančným súdom, na ktoré nemôže odvolací súd v zmysle ustanovenia § 366 CSP prihliadať, nakoľko nenapĺňa taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto odvolacích novôt v zmysle predmetného ustanovenia. 33. Odvolateľ v odvolacom konaní predložil aktuálne inzeráty hotela zverejnené na portáli Airbnb (príloha č. 6). Tieto inzeráty boli vydané až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení, a preto ide o listinné dôkazy, ktoré mohol žalobca použiť prvýkrát až v odvolacom konaní. S ohľadom na uvedené, preto odvolací súd uvádza, že sa na predmetné listinné dôkazy vzťahuje výnimka podľa § 366 písm. d) CSP. Zároveň je potrebné uviesť, že s ohľadom na vyššie uvedené právne závery o neosvedčení danosti nároku, nejde o listiny, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 34. Odvolací súd tak konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení zákonom upravených podmienok, čo zakladá vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi
v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolací súd nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré by podľa § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. V danom prípade mali v odvolacom konaní plný úspech žalovaný 1/ a žalovaný 2/, v dôsledku čoho im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nárok na náhradu trov konania neuplatnili, pričom žalovaným 1/ a 2/ v priebehu odvolacieho konania ani žiadne trovy konania nevznikli, súd im nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).