Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/45/2026 1326202155 24. 06. 2026 JUDr. Valéria Kleinová ECLI:SK:KSBA:2026:1326202155.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Haitovej, v spore žalobcu: Mäso Melek, s.r.o., so sídlom 231, 952 01 Melek, IČO: 47 570 822, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Ing. Erik Fischer, nar. 10.07.1974, bytom Žižkova 3791/41, 040 01 Košice, zastúpenému obchodnou spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 36 860 930, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 86Cb/51/2026-123 zo dňa 21.05.2026, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 86Cb/51/2026-123 zo dňa 21.05.2026 potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 86Cb/51/2026-123 zo dňa 21.05.2026 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa v mene žalobcu akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu zapísanými na LV č. XXXXX, k.ú. Q. F., bližšie špecifikovanými v petite návrhu, a to najmä zdržať sa v mene žalobcu ich prevodu, zaťaženia, zriadenia alebo uznania záložného práva, podpisovania dodatkov, potvrdení, vyhlásení, súhlasov, uznaní dlhu alebo akýchkoľvek iných právnych či faktických úkonov smerujúcich k vzniku, zmene, potvrdeniu alebo rozšíreniu práv žalovaného k týmto nehnuteľnostiam. Zároveň sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek výkonu záložného práva, uplatňovania, vynucovania, prevodu alebo postúpenia práv zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.03.2026, spísanej do notárskej zápisnice JUDr. Veronikou Kaiferovou, notárom so sídlom v Košiciach, Nám. osloboditeľov 3/B pod č. N 43/2026, a to najmä zdržať sa dobrovoľnej dražby, priameho predaja, predaja prostredníctvom iného odborného subjektu, uzatvorenia zmlúv smerujúcich k speňaženiu zálohu, prevzatia plnenia zo zálohu alebo akýchkoľvek iných právnych či faktických úkonov smerujúcich k realizácii tvrdeného záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Neodkladné opatrenie navrhol nariadiť do skončenia konania vo veci samej. 1.1. Konštatoval, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 13.03.2026 bola medzi ním ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, spísaná do notárskej zápisnice JUDr. Veronikou Kaiferovou, notárom so sídlom v Košiciach, Nám. osloboditeľov 3/B pod č. N 43/2026 (ďalej aj „záložná zmluva“), na základe ktorej malo byť v prospech žalovaného zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané LV č. XXXXX, k. ú. Q. F., obec BratislavaStaré Mesto, okres Bratislava I, a to o byt č. X - XXX na poschodí: 11 vo vchode B. X bytového domu súpisné číslo XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku XXXX/XXXXXXX (pod B. vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele: 1/1), nachádzajúci sa v stavbe - bytový dom „New City Centre, IV. obytná vežaB. X“, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcelné číslo XXXX/X a s ktorým je spojené spoluvlastnícke právo k pozemkom - parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/XX, výmera 14 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX, výmera 6 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X, výmera 6271 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj „nehnuteľnosti.“). Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX je žalobca výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a v časti C listu vlastníctva je už pod poradovým číslom 100 zapísané záložné právo v prospech žalovaného na byt č. X-XXX podľa V.-XXXX/XXXX zo dňa 18.03.2026. Žalobca žalovanému adresoval Odstúpenie od záložných zmlúv zo dňa 24.03.2026, v ktorom od spornej záložnej zmluvy v celom rozsahu odstúpil, pričom ju primárne výslovne označil za absolútne neplatnú. V odstúpení žalobca poukázal najmä na zjavný konflikt záujmov žalovaného, rozpor so spoločenskou zmluvou, neexistenciu a spornosť zabezpečenej pohľadávky, absenciu primeraného protiplnenia a bezprostrednú hrozbu škody a ohrozenia ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalovaný bol súčasne vyzvaný, aby sa zdržal akýchkoľvek ďalších krokov smerujúcich k výkonu záložného práva a k ďalšiemu obmedzovaniu majetku spoločnosti. 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je v danej veci zrejmá a naliehavá, nakoľko na liste vlastníctva je už zapísané záložné právo v prospech žalovaného, čo znamená, že žalovaný sa môže bez ďalšieho domáhať výkonu záložného práva alebo podniknúť ďalšie kroky smerujúce k posilneniu a realizácii svojho postavenia údajného zabezpečeného veriteľa. Bezodkladnosť žalobca odôvodňoval aj tým, že žalovaný si účelovo určil splatnosť svojich pohľadávok na deň 30.06.2026, a teda po tomto dátume je možné očakávať okamžitý výkon záložného práva a s tým spojenú stratu vlastníctva dotknutých nehnuteľností na strane žalobcu. Žalobca uviedol, že nemá žiadnu záruku, že žalovaný nebude naďalej podnikať kroky smerujúce k realizácii alebo rozšíreniu účinkov sporného zabezpečenia a vzhľadom na jeho priamy osobný majetkový záujem je podľa žalobcu takáto obava plne dôvodná. Primeranosť neodkladného opatrenia žalobca odôvodňoval tým, že nesmeruje k všeobecnému zákazu výkonu funkcie konateľa, ani k plošnému zákazu nakladania s celým majetkom spoločnosti, ale viaže sa výlučne na konkrétnu nehnuteľnosť, na konkrétnu spornú záložnú zmluvu a na úkony smerujúce k výkonu, rozšíreniu, potvrdeniu alebo ďalšiemu posilneniu tvrdeného záložného práva. Pritom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže nejde o zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, ale o potrebu bezodkladne zabrániť realizácii sporného vecného práva. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, ods. 3, § 325. ods. 1, § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX a že žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ dňa 13.03.2026 uzatvorili záložnú zmluvu, ktorou bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, pričom v mene žalobcu pri uzatvorení záložnej zmluvy konal žalovaný, ktorý je konateľom žalobcu. Skonštatoval, že samotná obava z možného výkonu záložného práva, či zriadenia a/alebo rozšírenia zabezpečenia, nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že žalobca len konštatoval, že má obavu, že dôjde k výkonu záložného práva, či k ďalšiemu zaťaženiu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie však nemal za osvedčené, že by toto tvrdenie žalobcu bolo založené na faktických úkonoch žalovaného, keďže žalobca súdu prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by reálne mala obava žalobcu vyplývať a z ktorého by bolo zrejmé, resp. osvedčené, že žalovaný sa správa takým spôsobom, že podniká kroky k realizácii alebo rozšíreniu účinkov zabezpečenia. Súd prvej inštancie nemal za osvedčené aktívne konanie žalovaného, ktoré by naznačovalo, že bude podnikať kroky, ktorých sa žalobca obáva. Samotná obava žalobcu nebola podľa súdu prvej inštancie skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala existenciu takých vzťahov medzi stranami sporu, ktoré by bezpodmienečne vyžadovali rýchlu súdnu ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že nemal za osvedčené, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, preto sa nezaoberal osvedčením zvyšných podmienok potrebných pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval s odôvodnením, že tento nárok bude predmetom rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a neodkladné opatrenie nariadiť. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na to, že v danom prípade nejde o hypotetickú obavu, ale mal za to, že osvedčil, že žalovaný ako záložný veriteľ si už vytvoril právnu pozíciu k majetku žalobcu a že záložné právo existuje a je spôsobilé byť vykonané. Súd prvej inštancie sa týmto rámcom podľa žalobcu nezaoberal primerane, keď podmienku bezodkladnosti zúžil na požiadavku ďalších, dodatočných úkonov už spôsobujúcich konkrétnu ujmu žalobcovi. Napádané uznesenie podľa žalobcu v praxi ponecháva priestor na vznik škody a presúva ochranu žalobcu na následné žaloby o náhradu škody. Žalobca mal za to, že takýto prístup je v rozpore nielen s preventívnym účelom neodkladného opatrenia, ale aj so všeobecnou povinnosťou predchádzať škodám a konať tak, aby sa ujme zabránilo, pokiaľ je to možné. Poukázal na to, že faktický základ obavy spočíva už v tom, že záložné právo bolo zriadené a premietnuté do právnej sféry žalobcu, pričom žalovaný je osoba s priamym majetkovým záujmom a zároveň osobou, ktorá vie interné procesy a komunikáciu spoločnosti kontrolovať. Požiadavka, aby žalobca ešte pred nariadením neodkladného opatrenia predkladal dôkazy o ďalších krokoch žalovaného smerujúcich k výkonu záložného práva, bola podľa žalobcu v týchto pomeroch nerealistická a vedie k tomu, že ochrana sa poskytne až po tom, čo bude speňaženie bezprostredné, prípadne už zrealizované. 2.1. Zdôraznil, že v prejednávanej veci je osvedčená hrozba ťažko napraviteľnej ujmy v tom, že v prípade realizácie záložného práva môže dôjsť k speňaženiu bytov a následnej strate vlastníckeho práva žalobcu k nim, a to na účely uspokojenia zabezpečenej pohľadávky, ktorá je vysoko sporná a bude predmetom skúmania v konaní vo veci samej. Poukázal na to, že ak by došlo k speňaženiu zálohu pred meritórnym posúdením, hrozí mu nezvratná zmena vlastníckeho stavu a faktická strata kontroly nad majetkom, pričom následná náprava by bola prinajmenšom mimoriadne sťažená, resp. ekonomicky a právne neprimeraná (najmä vzhľadom na účasť tretích osôb a na povahu nadobúdacích práv). Podstata ujmy podľa žalobcu nespočíva len v dočasnom obmedzení dispozície, ale v reálnej možnosti definitívneho odňatia bytov z majetku žalobcu ešte pred tým, ako súd posúdi existenciu, výšku a splatnosť zabezpečenej pohľadávky a platnosť zabezpečovacieho titulu. Z uvedeného dôvodu bolo podľa žalobcu. neodkladné opatrenie nevyhnutné na zachovanie účelu konania a na zabránenie stavu, ktorý by už nebolo možné účinne napraviť. Mal za to, že existuje riziko, že spoločnosť a druhý konateľ (T. G.) sa o úkonoch smerujúcich k výkonu záložného práva nedozvedia včas, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že oznámenia, výzvy alebo formálne úkony spojené s výkonom zabezpečenia, môžu byť doručené spôsobom, ktorý sa reálne nedostane do rúk osobe konajúcej v záujme spoločnosti, keďže žalovaný má priamy vplyv na doručovanie v rámci spoločnosti a ako vyplýva z predchádzajúcej praxe štandardne preberá poštu za spoločnosť bez jej doručenia druhej konateľke, prípadne do sídla spoločnosti. Dodal, že obmedzenie žalovaného je len dočasné a procesné, zatiaľ čo jemu hrozí nezvratná strata majetku alebo faktická nemožnosť navrátenia stavu. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a priznať mu voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že na žalobcom požadovanom určení nebol daný naliehavý právny záujem ani žiadny záujem, ani potreba na ochrane práv spoločnosti žalobcu. Uviedol, že ako konateľ a spoločník žalobcu zabezpečil zostavenie a zverejnenie účtovnej závierky spoločnosti k 31.12.2025, realizujúc svoje zákonné povinnosti z titulu funkcie konateľa spoločnosti a uskutočňujúc revíziu účtovných postupov a uskutočnené zmeny (úprava podľa štandardných postupov) a ich zahrnutiu v účtovnej závierke spoločnosti a poznámkach k účtovnej závierke za rok 2025. V tejto súvislosti zistil, že pani T. G.Á. sa dopustila viacerých konaní a úkonov na ujmu spoločnosti. Poukázal na to, že žalobcovi poskytol na výkon jeho podnikateľskej činnosti a v snahe pomôcť spoločnosti pôžičky v celkovej výške 2.237.000,- eur, pričom podľa žalovaného všetky zmluvy o pôžičkách boli platne uzavreté, čo žalobca nijako relevantne nespochybnil. Konštatoval, že žalobca má dostatok iného majetku, záložné právo ju nijako neobmedzuje v podnikateľskej činnosti. Zriadením záložného práva podľa žalovaného nebol žalobca nijako ohrozený, nakoľko jeho záväzok existuje a je jeho povinnosťou ho splatiť. Zriadenie záložného práva na platne uzavretý a reálne existujúci záväzok bolo bežným obchodným vedením spoločnosti, na ktoré mal ako konateľ generálne oprávnenie a žalobcom uvádzané dôvody nespôsobujú neplatnosť napadnutého právneho úkonu. Zároveň poukázal na to, že nevykonáva žiadne kroky k výkonu záložného práva. 4. Žalobca v doplnení odvolania zo dňa 10.06.2026 uviedol, že v súbežne vedenom konaní Mestským súdom Košice pod sp. zn. 93Cb/23/2026 a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cob/63/2026 vydal odvolací súd uznesenie zo dňa 08.06.2026, č. k. 4Cob/63/2026-123 ktorým zmenil uznesenie
súdu prvej inštancie (na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení žalovaný), a to tak, že nariadil neodkladné opatrenie v celom požadovanom znení. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach bolo podľa žalobcu pre toto konanie mimoriadne relevantné najmä preto, že ide o spor medzi totožnými stranami, na totožnom korporačnom pozadí, pri rovnakom konflikte záujmov žalovaného ako konateľa a súčasne tvrdeného záložného veriteľa, pri záložných zmluvách uzavretých v ten istý deň 13.03.2026, na zabezpečenie tých istých žalovaným tvrdených pohľadávok so splatnosťou ku dňu 30.06.2026, a s obdobne formulovaným petitom neodkladného opatrenia sledujúcim zachovanie majetkového stavu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Poukázal na to, že sa nedomáha všeobecného zákazu výkonu funkcie konateľa ani plošného zákazu nakladania s celým majetkom spoločnosti, ale navrhované opatrenie sa viaže výlučne na konkrétnu nehnuteľnosť, konkrétnu spornú záložnú zmluvu a konkrétne úkony smerujúce k výkonu, potvrdeniu, rozšíreniu alebo realizácii sporného zabezpečenia. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladne´ opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebne´ bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma´ poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma´ poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
14. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. 15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vec dostatočne správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na právne odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje správnosť týchto dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 16. V danej veci odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca dôkazné bremeno o potrebe nariadenia práve takto navrhovaného neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčil. 17. Odvolací súd má za to, že žalobca v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu takého správania žalovaného, ktoré by viedlo k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a tiež k tomu, že iba navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie ujmy žalobcovi. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil ani bezprostrednú hrozbu ujmy na jeho strane, ktorá by mu prípadným konaním žalovaného mala vzniknúť. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to, že potreba úpravy pomerov je bezodkladná, pričom ďalej je potrebné skúmať otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca odôvodnil návrh tým, že žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti realizoval úkony v mene spoločnosti v rozpore s jej záujmami a so záujmami druhého spoločníka obchodnej spoločnosti, čím je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s poukazom na to, že záložné právo je už zapísané v prospech žalovaného, čo znamená, že žalovaný sa môže bez ďalšieho domáhať výkonu záložného práva, resp. môže podniknúť kroky k realizácii údajného postavenia zabezpečeného veriteľa. 18. Súd nemôže zákonne obmedziť alebo úplne zakázať konanie konateľa v mene obchodnej spoločnosti, nakoľko právomoc na obmedzenie konateľského oprávnenia má len valné zhromaždenie alebo spoločenská zmluva. Konanie konateľa, jeho ustanovenie, či prípadné obmedzenie realizácie jeho práv nie je možné realizovať neodkladným opatrením (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/66/2017 zo dňa 18.06.2018).
19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že splatnosť jednotlivých pohľadávok ku dňu rozhodnutia ešte nenastala, zároveň namietaná neplatnosť zmlúv o pôžičke bude riešená v konaní vo veci samej a na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí len domnienka vzniku škody, musí reálne hroziť vznik škody, ktorý je žalobca povinný osvedčiť priloženými dôkazmi, čo neurobil. 20. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie krajského súdu, odvolací súd uvádza, že rozhodnutia krajských súdov nie sú pre súd prvej inštancie, ani pre odvolací súd záväzné, čo napokon uvádza aj žalobca v odvolaní. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ sa ale nenapĺňa rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3 Cdo 6/2017. 3 Cdo 165/2018, 6 Cdo 79/2017 8 Cdo 102/2017). Vychádzajúc z tohto záveru ustálenou rozhodovacou praxou nie sú rozhodnutia krajských súdov, ani iných senátov toho istého vec prejednávajúceho krajského súdu. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu, nakoľko má za to, že neosvedčil dôvodnosť tvrdených skutočností na účely vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Pokiaľ ide o ďalšie konkrétne odvolacie námietky navrhovateľa neodkladného opatrenia, tieto vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a niektoré za v podstate obsahovo totožné s argumentmi uvedenými v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o návrhu neodkladného opatrenia sa nemôže súd zaoberať konaním konateľa, namietaným prekročením jeho oprávnení, či samotnou podstatou platnosti zmlúv o pôžičke, záložnej zmluvy a vysloviť záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, čo bude predmetom konania vo veci samej. Odvolací súd vyhodnotil všetky žalobcove skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov žalobcu a žalovaného navrhovaným spôsobom za dostatočne neosvedčené z dôvodu absencie tvrdenej hrozby vzniku možnej škody a ujmy žalobcovi. Súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď uzavrel, že žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. Nakoľko ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).