Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/11/2024 1408210879 15. 04. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1408210879.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, práv. zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému 1/ V. G., T.. X.X.XXXX, N. C. XXXX/X, XXX XX H.-S.Í. T. D., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 856 592, 2/ Y. G., T.. X.X.XXXX, XXX XX N. XXX, zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, Jána Poničana 9, 841 08 Bratislava - mestská časť Devínska Nová, zast. J. G., N. C. X, XXX XX H.-S. T. D., o zaplatenie 2.124,81 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/112/2009 - 628 zo dňa 13.10.2020 a dopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-12Cb/112/2009-741 zo dňa 7.9.2023, jednohlasne rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/112/2009-628 zo dňa 13.10.2020 p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave Dopĺňací rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-12Cb/112/2009-741 zo dňa 7.9.2023 v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému I. a II. povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 15 % ročne zo sumy 1.939,47 eura od 19.06.2008 do 19.11.2008, úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1.939,47 eura od 19.06.2008 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti uloženej Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/112/2009-628 zo dňa 13.10.2020 a týmto dopĺňacím rozsudkom jedným zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného, potvrdzuje. III. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného I. a II. proti Dopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-12Cb/112/2009-741 zo dňa 7.9.2023, voči výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti uplatneného úroku z úveru a úroku z omeškania, zamietol, odmieta. IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.124,81EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V úvode odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12Cb/112/2009-424 zo dňa 15.5.2018, ktorým prvým výrokom konanie
v časti, ktorej žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 41,59EUR s prísl. zastavil, druhým výrokom žalobu zamietol, tretím výrokom žalovaným 1/ a 3/ priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štvrtým výrokom vylúčil vzájomnú žalobu zo dňa 26.9.2016 na samostatné konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. O odvolaní žalobcu proti rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 2Cob/174/2018-459 zo dňa 19.2.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy žalobcom. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu a postupovať v intenciách stanoviska odvolacieho súdu. 3. Predmetom sporu je žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2008 a doplnenou podaním zo dňa 8.9.2014 uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom nesplácania spotrebného úveru, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý žalovanému 1/ ako dlžníkovi na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. BRA/91915/001 z 19.10.2001 a Zmluvy o ČSOB osobnom spotrebiteľskom úvere č. BRA/91915/001 z 20.8.2003, ktorá v plnom rozsahu nahradila zmluvu zo dňa 19.10.2001. Poskytnutý úver bol zabezpečený Dohodou o zrážkach zo mzdy a Vyhlásením ručiteľa (žalovaný 2/) zo dňa 19.10.2001. Celková dlžná suma predstavovala nesplatené finančné prostriedky vo výške 2.124,82EUR, ktoré pozostávali z istiny 1.939,47EUR, úrokov z úveru 145,60EUR a úrokov z omeškania 39,74EUR. 4. Po vrátení veci, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobou podanou dňa 15.8.2008 právny predchodca žalobcu (Československá obchodná banka, a.s.) pôvodne žaloval V. G. ako žalovaného 1/, J. G. ako žalovaného 2/ a Y. G. ako žalovaného 3/. Z dôvodu, že bol na J. G. vyhlásený konkurz, žalobca zobral žalobný návrh v tejto časti späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie konanie voči J. G. zastavil uznesením č. k. 12Cb 112/2009-93 zo dňa 13.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2014. Uznesením č.k. 12Cb/112/2009-381 zo dňa 5.5.2017 súd pripustil do konania na strane žalobcu namiesto pôvodného žalobcu nový subjekt - obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2017. Žalobca odvodzoval svoj nárok na základe zmluvy o bežnom účte, ktorú žalovaný 1/ uzatvoril s právny predchodcom žalobcu za účelom zriadenia a vedenia bežného účtu ako i úpravu vzájomných vzťahov medzi ČSOB ako majiteľom účtu a žalovaným 1/ za účelom poskytovania komplexu bankových produktov a služieb v ČSOB a.s.. Na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. BRA/91915/001 zo dňa 19.10.2001, žalobca poskytol žalovanému 1/ a žalovanému 2/ finančné prostriedky vo výške úverového limitu 8.962,36EUR za účelom rekonštrukcie bytu, pričom žalovaný dňa 5.11.2001 čerpal 6.474,28EUR a zaviazal sa splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 172,94EUR a neskôr so zníženými pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 124,93EUR k 20-dňu v mesiaci i v zmysle zmluvy o osobnom spotrebiteľskom úvere č. BRA /91915/001 zo dňa 20.8.2003, ktorá nahradila zmluvu o spotrebnom úvere č. BRA/91915/001 zo dňa 19.10.2001. Neoddeliteľnou súčasťou týchto úverových zmlúv bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalovaným 1/ a J. G., a vyhlásenie ručiteľa (Y. G., žalovaný 2/) zo dňa 19.10.2001, ktorý sa ručiteľ zaviazal, že uhradí za dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. BRA 91915/001 zo dňa 19.10.2001. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca priložil a označil listinné dôkazy. Celkovú dlžnú sumu žalobca evidoval vo svojom internom výpise vo výške 2.124,81EUR titulom spotrebiteľského úveru voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/ ako ručiteľovi. V priebehu konania došlo na strane žalobcu k viacerým úpravám žalobného petitu. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie za nesporný označil skutkový dej založený zmluvou o osobnom spotrebiteľskom úvere č. BRA/91915/001 zo dňa 20.8.2003 ako aj skutkový dej založený zmluvou o osobnom spotrebiteľskom úvere č. BRA/91915/002 zo dňa 6.8.2003. Súd prvej inštancie v súlade s názorom odvolacieho súdu dospel k názoru, že podaním žalobcu zo dňa 8.9.2014 nedošlo k zmene skutkového stavu veci. Zmluvu o spotrebnom úvere zo dňa 19.10.2001 podriadil pod režim Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie v reakcii na podstatné námietky žalovaných mal za preukázané, že finančné prostriedky čerpané prostredníctvom úveru žalovaní použili na rekonštrukciu bytu, teda na stavebné účely, s právnym predchodcom žalobcu si riadne dojednali zmluvný úrok vo výške 15% p.a., ako aj úrok z omeškania vo výške 15% p.a. a v prípade nesplácania splátok riadne a včas, so splácaním svojich záväzkov boli povinní platiť aj dohodnutý zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania v zmysle jednotlivých úverových zmlúv.
5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto jeho žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Dopĺňacím rozsudkom č.k. B4-12Cb/112/2009-741 zo dňa 7.9.2023 súd prvej inštancie na návrh žalobcu doplnil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 12Cb/112/2009-628 zo dňa 13.10.2020 o výrok, ktorým zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 15 % ročne zo sumy 1.939,47EUR od 19.6.2008 do 19.11.2008, úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1.939,47EUR od 19.6.2008 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalším výrokom vo zvyšnej časti uplatneného úroku z úveru a úroku z omeškania žalobu zamietol a zároveň rozhodol o tom, že splnením povinnosti uloženej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/112/2009-628 zo dňa 13.10.2020 a týmto dopĺňacím rozsudkom jedným zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b, d, f, h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alt. zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Naďalej zotrval na svojom právnom názore, že podanie žalobcu zo dňa 27.8.2014 je potrebné považovať za zmenu žaloby podľa § 95 OSP, že žalobca síce požadoval rovnaké plnenie ale na základe iného skutkového stavu než ako bol uvedený v pôvodnej žalobe. Nestotožnil sa so záverom odvolacieho súdu v rozsahu, že k zmene žaloby nedošlo. Uviedol, že nárok žalobcu uplatnený až v roku 2014 je v celom rozsahu premlčaný bez nutnosti posudzovania ďalších prostriedkov procesnej obrany žalovaných. Mal za to, že z predložených žiadostí o čerpanie prostriedkov z úveru vyplýva, že išlo o čerpanie spotrebiteľského úveru a súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo na právny vzťah neaplikoval Občiansky zákonník a právne predpisy upravujúce spotrebiteľské práva. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o podriadení predmetného zmluvného vzťahu ako absolútneho obchodu pod Obchodný zákonník. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zopakoval vlastné skutkové tvrdenia, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d, f) CSP a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý dopĺňací rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alt. zmeniť tak, že žalobcovi úrok z úveru a úrok z omeškania nepriznáva. Žalovaný 1/ považoval dopĺňací rozsudok za nezrozumiteľný a nespravodlivý. Opätovne argumentoval tvrdeniami o spotrebiteľskom úvere a zotrval na svojich tvrdeniach o zmene žaloby a o uplatnení námietky premlčania. Zdôraznil, že právny predchodca žalobcu si neuplatnil nárok zo zmluvy č. BRA/91915/001 z 19.10.2001 a Zmluvy o ČSOB osobnom spotrebiteľskom úvere č. BRA/91915/001 z 20.8.2003 ale zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. BRA/91915/002 z 5.11.2001, ktorá bola nahradená Zmluvou o osobnom spotrebiteľskom úvere z 6.8.2003 a ktorých súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Poukázal na svoje tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a považoval za neprípustné, aby súd prvej inštancie vo svojich dvoch rozhodnutiach zistil skutočný skutkový stav a v ďalšom rozhodnutí musel následne pod hrozbou pokuty uviesť iný skutkový stav len preto, že to tak tvrdí nový žalobca, ktorého tvrdenie si osvojil odvolací súd. Žalovaný 1/ podal odvolanie aj voči trovám konania, pretože nie je zrejmé koľko predstavuje istina a požalovaný úrok z úveru a úrok z omeškania ku dňu vydania rozsudku. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f, h) CSP. Uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 27.8.2014 a 18.2.2015 je potrebné považovať za zmenu žaloby podľa § 95 OSP, a to z toho dôvodu, že žalobca síce požadoval rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), než ako ho uviedol pôvodný žalobca v pôvodnej žalobe. Právny názor odvolacieho súdu a následne aj súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že neskoršie podanie žalobcu nie je možné kvalifikovať ako zmenu žaloby, podľa názoru žalovaného 2/ nemá oporu ani v zákone a ani v logike. Konajúci súd otázku zmeny žaloby, vykonanú podaním žalobcu dňa 27.8.2014 a s tým spojenú otázku zániku nároku žalobcu premlčaním nesprávne právne posúdil a žalovaný 2/ trvá na vznesenej námietke premlčania. Podľa názoru žalovaného 2/ právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťah spotrebiteľský. Samotný text predložených zmlúv, z ktorých žalobca vyvodzuje nárok, odkazuje na zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež, z predložených
žiadostí o čerpanie prostriedkov z úveru vyplýva, že išlo o čerpanie spotrebiteľského úveru. Žalovaný 2/ sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý uviedol súd v bodoch 30. - 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku a opakovane zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, ktoré prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom veci a odôvodnenie napadnutého rozsudku je zložité až nezrozumiteľné. Súdu prvej inštancie vytýkal, že bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu rozhodol v intenciách odvolacieho súdu v jednotlivých rozhodnutiach č.k.2Cob/229/2015-292 zo dňa 14.6.2016 a č.k. 2Cob/174/2018-459 zo dňa 19.2.2019, keď bol viazaný s vysloveným právnym názorom, že nedošlo k zmene skutkového stavu veci. Naviac, na prejednávanú vec aplikoval prevažne Obchodný zákonník, pričom mal aplikovať Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa. Opakovane namietal neplatné zosplatnenie úveru a mal za to, že zmluva uzatvorená dňa 19.10.2001 neobsahuje údaj o výške RPMN, a preto podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že zmluva uzatvorená dňa 20.8.2003 síce obsahuje výšku RPMN, avšak namietol správnosť výpočtu RPMN. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii predloženej v konaní pred súdom prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi neprizná trovy konania. 10. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f, h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi úrok z úveru a úrok z omeškania nepriznáva. K odvolaniu žalovaný 2/ pripojil materiál vypracovaný O. Ovečkovou k problematike Úroky z úveru - riešené a otvorené otázky, Kumulácia úrokov z úveru a úrokov z omeškania (2. časť) publikovaný v Právnom obzore 6/2021. Žalovaný 2/ v predmetnom odvolaní opakovane zotrval tvrdení o nedôvodnosti žaloby ako aj na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii, ktorú uvádzal pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k novému priznanému nároku, t.j. k úroku z úveru a k úroku z omeškania, vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k výroku II. dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti uplatneného úroku z úveru a úroku z omeškania žalobu zamietol, žalovaný 2/ uviedol, keďže ide o nový priznaný a zamietnutý nárok dopĺňajúcim rozsudkom a nesúhlasil s náhradou trov konania priznanou rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže súd zamietol žalobu v časti úroku z úveru od 20.11.2008 do zaplatenia, čo je približne 225% istiny. Z uvedeného nie je zrejmé, koľko predstavuje istina a požadovaný úrok z úveru a úrok z omeškania ku dňu vydania rozsudku. 11. K odvolaniu žalovaného 1/ a odvolaniu žalovaného 2/ proti rozsudku vrátane dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vrátane dopĺňacieho rozsudku. V reakcii na odvolania žalovaných uviedol, že žalovaní neuviedli skutočnosti a ani nepredložili dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa názoru žalobcu ide len o ich opakované námietky, ku ktorým sa žalobca v priebehu konania vyjadril, a zotrval na všetkých svojich tvrdeniach a dôkazoch predložených v konaní pred súdom prvej inštancie. 12. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k vyjadreniam žalobcu, ktoré im boli doručené, nevyjadrili. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a žalovaného 2/, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. Rovnako aj vo vzťahu k napadnutému dopĺňaciemu rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z úveru, úrok z omeškania vrátane výroku o zániku povinnosti plnenia nie je možné vyhovieť. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ voči výroku dopĺňaciemu rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti uplatneného úroku z úveru a úroku z omeškania, zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania žalovaných je potrebné odmietnuť.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne meritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležíte, logicky odôvodnil. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku /vrátane dopĺňacieho/ a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 18.10.2001 žalovaný 1/ uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o bežnom účte a zmluvné strany si zároveň upravili vzájomné vzťahy pri poskytovaní ďalších bankových produktov a služieb v rozsahu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Dňa 5.11.2001 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 1/ a J. G. (pôvodne žalovaný 2/) Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol žalovanému 1/ spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 75.000,-Sk. Následne medzi tými istými účastníkmi došlo k uzatvoreniu Zmluvy o ČSOB osobnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.8.2003, ktorá v plnom rozsahu nahradila zmluvu zo dňa 5.11.2001 (ďalej aj zmluva o úvere). Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu zo zmluvy o úvere bola zabezpečená vyhlásením ručiteľa Y. G. (pôvodne žalovaný 3/), ktorý sa zaviazal uhradiť za dlžníka (žalovaného 1/) poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk. Na základe zmluvy o ČSOB spotrebnom úvere č. BRA/91915/001 zo dňa 19.10.2001, žalobca poskytol žalovanému 1/ a žalovanému 2/ finančné prostriedky vo výške úverového limitu 270.000,-Sk (8.962,36EUR) za účelom rekonštrukcie bytu, pričom žalovaný dňa 5.11.2001 čerpal 195.044,-Sk (6.474,28EUR). Z predmetnej zmluvy boli dlžníci zaviazaní splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5.210,- Sk (172,94EUR) a neskôr so zníženými pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3.763,72 Sk (124,93EUR) k 20 dňu v mesiaci i v zmysle zmluvy ČSOB o osobnom spotrebiteľskom úvere č. BRA/91915/001 zo dňa 20.8.2003, ktorá nahradila zmluvu o spotrebnom úvere č. BRA/91915/001 zo dňa 19.10.2001. Neoddeliteľnou súčasťou týchto úverových zmlúv bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a vyhlásenie ručiteľa Y. G. zo dňa 19.10.2001, ktorý sa zaviazal, že uhradí za dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 270.000,-Sk v zmysle zmluvy ČSOB o spotrebiteľskom úvere č. BRA 91915/001 zo dňa 19.10.2001. Nebolo sporným, že žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, aj napriek viacerým výzvam na úhradu dlžnej sumy. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca výzvami z 10.1.2008 vyzval žalovaných 1/, 2/, 3/ na úhradu dlžnej sumy pod následkom zosplatnenia úveru v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere z 19.10.2001. Právny predchodca žalobcu Oznámením o zosplatnení úveru z 24.2.2008 vyhlásil v súlade s bodom 9.1. písm. d) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery celú svoju pohľadávku z úverov odporcov dňom 19.2.2008 za splatnú a vyzval žalovaných na jej úhradu. Pôvodný žalobca vyčíslil celkovú dlžnú sumu ku dňu 18.6.2008 v sume 64.012,24Sk a zaplatenia tejto čiastky sa domáhal od žalovaných (spoločne a nerozdielne) titulom Zmluvy o úvere a Vyhlásenia ručiteľa. V súlade so zmluvou o úvere si žalobca uplatnil proti žalovaným nárok na dojednaný úrok z úveru 15% p.a. ako aj úrok z omeškania vo výške 15% p.a.. Vo vzťahu k žalovanému 1/ sa domáhal aj zaplatenia istiny 1.252,96Sk s príslušenstvom ako debetného zostatku úročeného 20% ročnou úrokovou sadzbou titulom Zmluvy o bežnom účte. Keďže uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/1/2008 z 10.3.2008 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka J. G. (pôvodný žalovaný 2/), žalobca zobral svoj žalobný návrh proti pôvodnému žalovanému 2/ späť a súd prvej inštancie uznesením č.k. 12Cb/112/2009-93 z 13.12.2013 konanie voči pôvodnému žalovanému 2/ zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2014. V priebehu súdneho konania žalobca podaním zo dňa 8.9.2017 doplnil do spisu svoje tvrdenia a listinné dôkazy (argumentoval svojím omylom pri písaní návrhu), pričom svoj nárok odvodzoval od zmluvy o spotrebnom úvere č. BRA/91915-001 zo dňa 19.10.2001, ktorú uzavrel pôvodný žalobca a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ (ručiteľ) a na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úverový rámec 270.000,-Sk s možnosťou čerpania peňažných prostriedkov od 19.10.2001 do 18.11.2001. Zmluvné strany sa dohodli na 84 mesačných splátkach úveru vo výške 5.210,-Sk a ručiteľom na úvere
bol žalovaný 2/ (pôvodne žalovaný 3/). Z listinných dôkazov bolo zrejmé čerpanie spotrebiteľského úveru v prospech žalovaného 1/ v celkovej výške 195.044,-Sk. Žalobca oznámil žalovaným, že k zosplateniu tohto úveru došlo 19.2.2008. Žalovaní nepovažovali žalobný návrh za nedôvodný. V predložených zmluvách namietali neprijateľné zmluvné podmienky, nesprávny výpočet RPMN úverovej zmluvy ako aj úrokovú sadzbu. Mali za to, že spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. BRA/91915/002 zo dňa 5.11.2001 je bezúročný a bez poplatkov. Tvrdili, že úver bol právnemu predchodcovi žalobcu uhradený. Žalovaní vo vzťahu podaniu žalobcu zo dňa 27.8.2014 namietali, že sa jedná o zmenu žaloby a žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania (č.l. 178). Podaním zo dňa 29.9.2014 si žalovaní voči žalobcovi uplatnili vzájomný návrh, ktorým žiadali aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ sumu 1.006,91EUR s príslušenstvom a sumu 3.000,-EUR spočívajúcu vo veľkej psychickej záťaži a právnej neistote a náhradu trov právneho zastúpenia. Z dôvodu späťvzatia vzájomného nároku žalovaných súd prvej inštancie uzneseniami konanie o nárokoch žalovaných zastavil (č.l. 279, 281). Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12Cb/112/2009-257 zo dňa 14.4.2015 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/229/2015-292 zo dňa 14.6.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd ustálil, že z obsahu žalobného návrhu zo dňa 15.8.2008 a z podania zo dňa 27.8.2014 nevyplýva zmena skutkového stavu, a teda sa jedná o právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte a úverovou zmluvou a neskorším podaním došlo k zosúladeniu a úprave uplatneného nároku s predloženými listinnými dôkazmi. Preto závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke premlčania ako aj neunesenia dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k II. žalobnému nároku (o zapl. 1.252,96Sk) sú predčasné. Podaním zo dňa 26.9.2016 žalovaní doručili súdu vzájomnú žalobcu (v podrobnostiach č.l. 299). Z dôvodu postúpenia pohľadávok na strane pôvodného žalobcu súd prvej inštancie uznesením č.k. 12Cb/112/2009-381 zo dňa 5.5.2017 pripustil zmenu strán sporu a rozhodol, že na miesto pôvodného žalobcu vstupuje do konania EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č.k. 12Cb/112/2009-424 zo dňa 15.5.2018 prvým výrokom konanie v časti, ktorej žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 41,59EUR s úrokom z omeškania 20% p.a. od 1.6.2008 do zaplatenia zastavil, druhým výrokom žalobu zamietol, tretím výrokom priznal žalovaným 1/ a 3/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu a štvrtým výrokom vylúčil vzájomnú žalobu žalovaných zo dňa 26.9.2016 na samostatné konanie. Proti rozsudku, v časti o zamietnutí žaloby, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/174/2018-459 zo dňa 19.2.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uzavrel, že nárok žalobcu vo výške 2.124,81EUR s príslušenstvom je dôvodný a na prejednávaný spor aplikoval režim Obchodného zákonníka. 18. V reakcii na odvolacie námietky žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorými sa odvolatelia nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie v rozsahu, že k zmene žaloby nedošlo, odvolací súd vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom, ktorý vyslovil odvolací súd vo svojich predošlých uzneseniach č.k. 2Cob/229/2015-292 zo dňa 14.6.2016 a č.k. 2Cob/174/2018-459 zo dňa 19.2.2019 a zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o žiadnu zmenu skutkového základu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolatelia sú oboznámení s predošlými uzneseniami, odvolací súd v podrobnostiach na tieto rozhodnutia odkazuje. 19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka na prejednávaný spor a konštatuje, že iný - odvolateľmi predkladaný právny názor nemôže obstáť. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysvetlil, že zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 19.10.2001 je absolútny obchod a uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné zmluvný vzťah podriadiť pod ust. Občianskeho zákonníka a aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, právna kvalifikácia je jednoznačná. 20. V reakcii na odvolacie námietky odvolateľov na nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zhrnul skutkové zistenia, jednotlivé vety na seba logicky nadväzujú. V rámci sporných skutkových zistení pripojil stručné a logicky podané právne posúdenie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé čo bolo predmetom sporu a ako súd prvej inštancie rozhodol. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované /zrušujúce uznesenia/ z preložených listinných dôkazov je nesporné, že právny predchodca poskytol žalovaným (žalovaný 1/ a pôvodný žalovaný2/) úverový limit v sume 270.000,-Sk, z čoho žalovaní čerpali sumu 195.044,-Sk
(vyplatená na účet žalovaných) a sumu 92.444,10Sk vyplatenú tretej osobe za tovar dodaný žalovaným. Žalovaný 2/ (Y. G.) prevzal na seba ručiteľský záväzok z tohto zmluvného vzťahu (v podrobnostiach najmä bod 51. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č.k. 2Cob/174/2018 z 19.2.2019). S poukazom na listinné dôkazy preložené žalobcom nárok ani výška dlžnej sumy nebola sporná. Uvedené len potvrdzuje správny záver súdu prvej inštancie, že žalobný návrh žalobcu bol dôvodný. Odvolací súd preto odvolacie námietky odvolateľov vyhodnotil ako nedôvodné. 21. V reakcii na odvolaciu námietku odvolateľov vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie také nedostatky, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že závery ním prijaté by boli nezrozumiteľné a nespravodlivé, a námietku premlčania vo vzťahu k žalovaným nárokom vyhodnotil ako nedôvodnú. Ostatné odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie už za vyhodnotené a právne posúdené, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky odvolateľov nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. V ostatnom sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku. 22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľmi uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2, CSP potvrdil. 24. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 25. K napadnutému výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti uplatneného úroku z úveru a úroku z omeškania zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 CSP. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia výroku, neznie v neprospech žalovaných, teda žalovaní nie sú osobou oprávnenou podať voči dopĺňaciemu rozsudku v tejto časti odvolanie. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu dopĺňacím rozsudkom vo zvyšnej časti uplatneného úroku z úveru a úroku z omeškania zamietol, odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).