Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/1/2025 1419203603 27. 01. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:1419203603.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Koprivnická 3401/9 G, 841 02 Bratislava-Dúbravka, právne zast.: BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: N.. T. J., so sídlom Nad Dunajom 768/2, 841 02 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 32 153 597, právne zast.: JUDr. René Vanek, advokát, so sídlom Záhorácka 58/10, 901 01 Malacky, IČO: 54 277 256, o zaplatenie 4.877.821,50 CZK s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa 19.12.2024, jednohlasne takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa 19.12.2024 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava III, č.k. B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa 19.12.2024 rozhodol tak, že výrokom I. súd žalobu zamietol a výrokom II. súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 344, § 351, § 536, § 543, § 544, § 545, § 548 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä nasledovne: 1.1. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/57/2012, žaloval žalovaný N.. T. J. žalobcu p. T. U. o zaplatenie 4.151.599,10 CZK s príslušenstvom a zmluvnej pokuty titulom zmluvy o dielo JIRNY-01/2006, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 29.03.2006. 1.2. Vzájomnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/57/2012, vzhľadom na zánik zmluvy o dielo JIRNY-01/2006 zo dňa 29.03.2006 si žalobca (v konaní sp. zn. 12Cb/57/2012 v pozícii žalovaného) uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9.029.420,60 CZK. Do výšky žalovanej istiny žiadal započítanie a v prevyšujúcej časti žiadal s úhradou zaviazať žalovaného. 1.3. Vo vzájomnej žalobe uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo dňa 29.03.2006. Z dôvodu plnenia tejto zmluvy žalobca uhradil žalovanému 9.029.420,60 CZK. Medzi úhrady žalobca zaradil aj platby, ktoré uhradil tretím osobám, hoci ich mal platiť žalovaný. Išlo o platby vo výške 206.813,00 CZK spoločnosti DACHDECKER za dodávku krytiny, úhrada za dodávku elektrickej energie na stavbu vo výške 40.450,50 CZK. Vzhľadom na zánik zmluvy č. 2 je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi úhrady, ktoré v jeho neprospech žalobca zaplatil, v celkovej výške 8.782.157,10 CZK. Z istiny si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,91 % ročne od 25.05.2006 do zaplatenia. Nárok žalobcu prevyšoval nárok žalovaného v konaní sp. zn. 12Cb/57/2012-264 a tak žalobca navrhol, aby mu žalovaný zaplatil 4.877.821,50 CZK spolu s úrokom vo výške 5,91 % ročne zo sumy 3.904.335,60 CZK od 25.08.2006 do tretieho dňa nasledujúceho po dni doručenia podania, ktorým žalobca doplnil žalobu.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že konajúci v konaní sp. zn. 12Cb/57/2012 túto vzájomnú žalobu zo dňa 30.08.2012 vylúčil v rozsudku č.k. 12Cb/57/2012-772 na samostatné konanie, ktoré je v súčasnosti vedené pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. B4-12Cb/120/2019. 2.1. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 20.06.2013. Namietol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal listinné dôkazy o svojich pohľadávkach, ktoré by potvrdzovali jeho žalobu. Považoval za potrebné, aby žalobca predložil daňové doklady o svojich pohľadávkach, ktoré by potvrdzovali jeho žalobu. Od zmluvy zo dňa 29.03.2006 žalovaný odstúpil písomným podaním zo dňa 17.08.2006. V odstúpení pritom uviedol, že za účelom vysporiadania vzájomných práv a povinností v dôsledku odstúpenia od zmluvy bude v prospech žalovaného uskutočnená platba zodpovedajúca hodnote odvtedy realizovaných a ešte neuhradených prác. Žalovaný takto uhradil po odstúpení od zmluvy faktúru č. 12/2006 v sume 190.000,- CZK a faktúru č. 11/2006 v čiastke 16.813,- CZK. 3. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení strán sporu a závery vykonaného dokazovania a dospel k nasledovným záverom. Pri rozhodovaní o podanej žalobe súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo JIRNY-01/2006 zo dňa 29.03.2006. Pri právnom posudzovaní veci súd prvej inštancie vychádzal z tej skutočnosti, že táto zmluva zanikla odstúpením od zmluvy žalovaným zo dňa 24.08.2006. Toto odstúpenie bolo žalobcom prevzaté 31.08.2006. Následne bolo nedokončené dielo odovzdané žalobcovi. Odstúpením od zmluvy mali vzniknúť zmluvným stranám isté finančné nároky. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. B4-12Cb/57/2012 si uplatňoval p. J., žalovaný v tomto konaní nároky vyplývajúce zo zhotovovania diela na základe zmluvy, od ktorej odstúpil voči žalobcovi. V konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 súd rozhodol kontumačným rozsudkom dňa 19.06.2026 v neprospech žalobcu. Konanie vedené pod sp. zn. B4-12Cb/57/2012 nebolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v tomto konaní právoplatne skončené. 3.1. Žalobca v jednom zo svojich podaní uviedol, že predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie 9.029.420,60 CZK, a nie 4.877.821,50 CZK, ako uvádza súd. Na pojednávaní a aj v tomto rozsudku súd konštatuje, že predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 4.877.821,50 CZK. Je pravdou, že pôvodnou vzájomnou žalobou v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 bola uplatnená suma 9.029.420,60 CZK, avšak suma predstavujúca rozdiel v týchto sumách bola zreteľne označená a použitá žalobcom ako kompenzačná námietka voči uplatnenému nároku v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012. Súd má teda za to, že táto suma 4.151.599,10 CZK bola skonzumovaná v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 bez ohľadu na to, akým typom rozhodnutia súd rozhodol a aj v prípade opätovného prerokovania tejto veci bude súd musieť na kompenzačnú námietku prihliadať. 3.2. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že zmluva o dielo JIRNY-01/2006, uzatvorená dňa 29.03.2006, zanikla odstúpením od nej zhotoviteľom - žalovaným. Posúdenie uplatneného nároku tak podriadil zákonným ustanoveniam ObZ týkajúce sa zmluvy o dielo a odstúpenia od zmluvy o dielo, najmä teda § 548 ods. 2) ObZ. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k odovzdaniu nedokončeného diela. Vlastnícke právo žalobcu k odovzdanému dielu taktiež nebolo sporné. Z obsahu odstúpenia od zmluvy z 29.08.2006 vyplýva, že žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalobca bol v omeškaní s úhradou zálohovej faktúry č. 7 na sumu 2.000.000,00 CZK a faktúry č. 10 na sumu 2.898.815,00 CZK. Žalovaný síce v odstúpení uviedol aj termín, že sa dostáva do nemožnosti plnenia svojho záväzku. Súd prvej inštancie uviedol, že tento text žalovaného použitý v odstúpení od zmluvy nemohol vyhodnotiť ako právny dôvod zániku záväzku pre nemožnosť plnenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie je dôvod a vôľa odstúpiť od zmluvy žalovaným - omeškanie žalobcu s úhradou faktúr zrejmý. 3.3. Pri predbežnom právnom posúdení na pojednávaní 19.06.2024 konajúci sudca uviedol, že nepovažuje za preukázanú výšku uplatneného nároku. Všeobecne pri odstúpení od zmluvy môže vzniknúť istý nárok objednávateľa v prípade, ak to umožňuje zákon a konkrétna situácia prejednávanej veci. Ako príklad uviedol situáciu, keď by v obdobnom prípade ako v prejednávanej veci žalobca, ako objednávateľ, na dielo vynaložil viac, ako by po odstúpení zhotoviteľa od zmluvy získal. V tomto prípade žalobca svoj nárok ani jeho výšku nepreukázal. Podľa § 548 ods. 2 ObZ, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekáža pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť § 374 ObZ, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia je zrejmé a korešponduje to so skutkovým stavom v prejednávanej veci, že žalovaný ako zhotoviteľ má nárok na plnú cenu diela s odpočítaním sumy, ktorú ušetril nevykonaním kompletného diela. Sám žalovaný však v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012
tvrdí a súd už tak raz rozhodol, že sám má istý nárok za vykonanie diela do jeho odovzdania. Napriek tomu, že súd kontumačným rozsudkom žalobu zamietol, otázka či má žalovaný istý nárok zo zmluvy o dielo nie je právoplatne rozhodnutá. Okrem § 548 ods. 2) ObZ súd poukázal aj na § 544 ObZ. Pri posudzovaní prejednávanej veci bolo pritom nepochybné, že k zhotovovanej veci mal vlastnícke právo žalobca ako objednávateľ. Je zrejmé, že vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi - žalovanému, nakoľko ide o prácu a materiál, ktorý je zapracovaný a práca vykonaná na diele - nehnuteľnosti, ktorú po odstúpení od zmluvy žalovaný ako zhotoviteľ odovzdal žalobcovi. Je teda podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že žalovaný má nárok na úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci. Žalobca pritom v konaní nepreukázal, že na dielo vynaložil viac ako má žalovaný ako zhotoviteľ nárok na úhradu za obstaranie diela do jeho odstúpenia od zmluvy a odovzdania diela žalobcovi. 3.4. Súd prvej inštancie uviedol, že nemohol prisvedčiť úvahám žalobcu, jeho právnym konštrukciám prezentovaných v konaní, že napriek tomu, že bolo dielo v určitom stave rozostavanosti odovzdané žalovaným, teda dostal do dispozície istú nezanedbateľnú hodnotu v podobe diela, mal by dostať aj plnenie od žalovaného, ktoré za zhotovenie zaplatil. Hrubo povedané, uvedenú hodnotu v podobe rozostavaného diela - rodinných domov, by získal úplne zadarmo. Takého úvahy žalobcu nemôžu mať a nemajú žiadny právny, logický ani morálny základ. 3.5. Záverom súd uvádza, že množstvo listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto súdneho spisu, vzhľadom na vylúčenie vzájomnej žaloby na toto samostatné konanie, môžu mať relevanciu v pôvodnom konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012, avšak vzhľadom na právne posúdenie súdu v tejto prejednávanej veci nemali s výnimkou listiny - odstúpenie od zmluvy význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. 3.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote voči rozsudku Mestského súdu Bratislava III. č.k. B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa 19.12.2024 odvolanie v celom rozsahu. Odvolanie žalobca odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že v plnom rozsahu prizná žalobcovi nárok uplatňovaný vo vzájomnej žalobe. 4.1. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozsudku na základe nesprávnosti a absencie základných sporných skutočností, ktoré boli predmetom sporu. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že časť nároku žalobcu spočíva v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia za žalovaného, a nie iba z nároku na vrátenie plnenia poskytnutého pred zánikom zmluvy. V rozsudku nie je o tom ani zmienka. 4.2. Predmetom pôvodnej vzájomnej žaloby v zmysle jej doplnenia je nárok žalobcu vo výške 9.029.420,60 CZK, ktorý pozostával z plnenia poskytnutého žalovanému na základe druhej uzatvorenej zmluvy o dielo a z plnenia poskytnutého za žalovaného tretím subjektom. Právny základ je odvodzovaný od zániku zmluvy o dielo. V nadväznosti na zánik zmluvy má žalobca nárok na vrátenie poskytnutých plnení žalovanému. Nárok žalobcu, ako objednávateľa zo zmluvy o dielo, na vrátenie poskytnutých plnení existuje bez ohľadu na spôsob zániku tejto zmluvy. Spôsob zániku zmluvy má vplyv iba na výšku nároku žalovaného, ako zhotoviteľa zo zmluvy o dielo, avšak tento nárok žalovaného nie je predmetom tohto konania. Poukázal na § 351 ods. 2 ObZ a § 354 ObZ. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je vo výške 247.263,50 CZK žalovaný uviedol, že toto vzniklo z dôvodu za plnenie za iného podľa § 454 OZ, keď žalobca plnil za žalovaného. Jedná sa o plnenie za žalovaného spoločnosti Dachdecker spol. s r.o. vo výške 206.813,00 CZK a úhradu za dodávku elektrickej energie na stavbu vo výške 40.450,50 CZK. Uviedol, že ako objednávateľ zo zmluvy o dielo poskytol žalovanému ako zhotoviteľovi počas trvania zmluvy iba peňažné plnenia. Žalobca uviedol, že podľa ObZ má ako žalobca voči žalovanému nárok na vrátenie týchto peňažných plnení. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažný záväzok, má žalobca tiež nárok na úroky vo výške ustanovenej podľa § 502 ObZ. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou, avšak žalovaný bol pasívny, svoj reštitučný nárok si neuplatnil a iba trval na úhrade svojich faktúr. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 4/2020 pod č. 63/2020 a uvádza, že v rozhodnutí súd konštatuje, že v dôsledku zániku zmluvy zaniká aj právo domáhať sa zmluvného plnenia na ktoré mu do doby odstúpenia od zmluvy vznikol zmluvný nárok. 4.3. Uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že k zániku zmluvy došlo, otázny je iba právny dôvod tohto zániku. Zastáva názor, že zmluva zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia ku dňu 17.08.2006. Odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu. Dôvodom dodatočnej nemožnosti plnenia bolo ukončenie
zmlúv o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a tretími osobami ako objednávateľmi, na základe ktorých sa žalobca zaviazal realizovať výstavbu rodinných domov prostredníctvom žalovaného ako subdodávateľa. Po ukončení týchto zmlúv si tretie osoby zabezpečili dokončenie diela prostredníctvom iného zhotoviteľa. Ukončením zmlúv medzi žalobcom a tretími osobami vznikla faktická nemožnosť plnenia žalovaného pre žalobcu, keďže žalobca už nemal možnosť zabezpečiť vykonanie diela; zároveň zaniklo právo vykonávať akékoľvek činnosti na pozemkoch patriacich tretím osobám. Nemožnosť plnenia bola konštatovaná aj v odstúpení žalovaného od zmluvy zo dňa 29.08.2006, v ktorom žalovaný uviedol, že v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu s investormi sa dostal do nemožnosti plnenia záväzku zo zmluvy o dielo č. JIRNY-01/2006. Napriek tomu súd dospel k záveru, že zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia žalovaného, pričom tento záver neodôvodnil a nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej zmluva zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia. Súd iba uviedol, že nemožnosť plnenia uvedenú v odstúpení nepovažoval za právny dôvod zániku záväzku a že vôľa žalovaného odstúpiť od zmluvy bola zrejmá. Žalobca namietal, že nemožnosť plnenia je právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik zmluvy bez ohľadu na vôľu strán, a že ak zmluva zanikla dňa 17.08.2006 z dôvodu nemožnosti plnenia, následné odstúpenie už nemohlo mať právne účinky. Spôsob zániku zmluvy je podľa žalobcu podstatný z dôvodu, že súd pri posudzovaní nároku odkázal na § 548 ods. 2 ObZ. Žalobca uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, svoje závery neodôvodnil a nevysporiadal sa s jeho argumentáciou, čím porušil povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie a vysporiadať sa s relevantnými skutkovými a právnymi otázkami. 4.4. Žalobca počas celého konania nepopieral, žeby vzhľadom reštitučný nárok patril nárok aj žalovanému, ak by ho žalovaný vyčíslil a preukázal. 4.5. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nemohol aplikovať § 548 ods. 2 ObZ, keďže zmluva o dielo nezanikla odstúpením, ale v dôsledku nemožnosti plnenia. V ďalších bodoch sa žalovaný pridržiava predchádzajúcich tvrdení a dáva do pozornosti, že ak aj súd aplikoval § 548 ods. 2 ObZ, tak mohol dospieť jedine k záveru, že žalovaný si svoj reštitučný nárok zo zaniknutej zmluvy o dielo neuplatnil. 4.6. Zároveň podľa žalobcu celkom zjavne neplatí záver naznačovaný súdom, že nároky strán po zániku zmluvy o dielo sú automaticky vysporiadané dovtedajšími úhradami objednávateľa a odovzdaním diela objednávateľovi. Výšku plnení žalobcu určil vo výšky 13.612.591,10 CZK. Žalovaný plnil 13.004.303,26 CZK. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca plnil žalovanému viac. Záver súdu ohľadom nepreukázania, že na dielo žalobca vynaložil viac ako má žalovaný ako zhotoviteľ nárok na úhradu za obstaranie diela od jeho odstúpenia od zmluvy, je nesprávny. 4.7. K bezdôvodnému obohateniu žalobca uvádza, že si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 247.263,50 CZK, a to z dôvodu plnenia za iného, teda na základe skutkovej podstaty podľa § 454 OZ. Jedná sa o plnenie za žalovaného Dachdecker spol. s r.o. vo výške 206.813,00 CZK a úhradu za dodávku elektrickej energie na stavbu vo výške 40.450,50 CZK. Žalobca tieto plnenia za žalovaného preukázal, pričom žalovaný ich nespochybnil, a to či už skutkovo alebo právne, teda jednalo sa o nesporný nárok. Tento nárok nesúvisí so zánikom zmluvy o dielo a existoval by bez ohľadu na to, či by zmluva zanikla alebo nie. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje odvolaním napadnutý rozsudok po vecnej a právnej stránke argumentačne správny a riadne odôvodnený, preto nepokladá odvolacie dôvody žalobcu za relevantné v tejto veci. Žalovaný žiada, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania toto v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal žalovanému plnú mieru trov odvolacieho konania. 6. V odvolacej replike žalobca uviedol, že žalovaný sa uchýlil len k strohému konštatovaniu, že rozsudok považuje za vecne, právne a argumentačne správny a riadne odôvodnený, a preto nepokladá odvolacie dôvody žalobcu za relevantné. Žalovaný podľa žalobcu teda fakticky na podané odvolanie nijak nereaguje a nespochybňuje správnosť uvádzanej argumentácie, ani naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov. Žalovaný konkrétne nijak nespochybňuje tvrdenia žalobcu v odvolaní. Žalobca preto na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v zmysle vzájomnej žaloby. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CPS), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po oboznámení sa s odvolaním a vyjadreniami v odvolacom konaní, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko boli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. 8. Podľa § 536 ObZ: (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 9. Podľa § 543 ObZ: (1) Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý. (2) Ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil. 10. Podľa § 544 ObZ: (1) Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. (2) Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2. 11. Podľa § 545 ObZ: Ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci. 12. Podľa § 548 ObZ: (1) Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. (2) Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. 13. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 14. Podľa § 351 ObZ: (1) Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. (2) Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. 15. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. 16. Podľa § 147 ods. 2 CSP, je vzájomnou žalobou aj prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 17. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 21. Žalobca sporoval právne závery súdu prvej inštancie o spôsobe zániku predmetnej zmluvy o dielo. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o zániku predmetnej zmluvy z dôvodu odstúpenia zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie predmetný záver dostatočne odôvodnil v odseku 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa na tento záver v celom rozsahu odvoláva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že prejav vôle žalovaného je z uvedeného právneho úkonu jednoznačne zrejmý. Odvolací súd však konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu o skončení záväzkového vzťahu v dôsledku nemožnosti plnenia. Aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru o inom právnom posúdení, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s podstatnými argumentami žalobcu tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné. 22. Ako podstatnú a dôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie opomenul, že časť nároku spočívala v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia za žalovaného. Tvrdenie, že časť nároku spočívala v bezdôvodnom obohatení uvádzal žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s uvedeným tvrdením žalobcu vysporiadal. 23. Žalobca zároveň v odvolaní uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu vo výške 9.029.420,60 CZK, ktorý si žalobca uplatnil ako vzájomnú žalobu v konaní B4-12Cb/57/2012. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu vo výške 4.877.821,50 CZK s príslušenstvom. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie nerozhodoval o celom uplatnenom nároku žalobcu tak, ako bol uplatnený vo vzájomnej žalobe v znení neskorších podaní. Súd prvej inštancie v odseku 16. napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania je suma 4.877.821,50 CZK. Uviedol, že je pravda, že vzájomnou žalobou v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 si uplatňoval žalobca sumu 9.029.420,60 CZK, avšak suma predstavujúca rozdiel v týchto sumách bola zreteľne označená a použitá žalobcom ako kompenzačná námietka voči uplatnenému nároku žalovaného. Súd prvej inštancie mal teda za to, že táto suma 4.151.599,10 CZK bola skonzumovaná v konaní B4-12Cb/57/2012. S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožnil. 24. Účelom civilného sporové konanie je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym vzťahom. Je ovládané dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na základe podanej žaloby a súd je viazaný žalobným návrhom. Žalobca určuje, čo je predmetom sporu a súd je povinný rozhodnúť o celom jeho uplatnenom nároku. Nárok si je možné uplatniť žalobou. Žalovanému je umožnené v zmysle ustanovenia § 147 CSP uplatniť si svoje právo proti žalobcovi aj vzájomnou žalobou. V zmysle ustanovenia § 147 ods. 2 CSP je vzájomnou žalobou aj prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Vo svojej podstate predstavuje vzájomná žaloba, štandardnú žalobu v zmysle § 137 CSP, avšak je prejav zásady hospodárnosti konania. Obidve konania sú vedené súčasne a v podstate samostatne, s individuálnymi procesnými závermi, pričom nie sú navzájom podmienené. Ak medzi stranami ide o vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu zo samotnej povahy vzájomnej žaloby vyplýva, že
žalovaný pôvodne žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu popiera. Inak by bol jeho procesný úkon z hľadiska obsahu de iure kompenzačnou námietkou, ktorou dochádza podľa hmotného práva k zániku záväzku a povahu vzájomnej žaloby má iba prevyšujúci nárok žalovaného, ak je jeho pohľadávka uplatnená vo väčšom rozsahu ako pohľadávka žalobcu. 25. Z obsahu spisu a vyjadrení strán možno konštatovať, že žalobca nárok uplatnený žalovaným v pôvodnom konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 v postavení žalobcu popieral, a teda jeho protinávrh je možné posúdiť ako vzájomnú žalobu. Žalobca vo vzájomnej žalobe zo dňa 30.08.2012 a jej doplnenia z 22.11.2012 uviedol, že vyzýva žalovaného (v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 v postavení žalobcu) na úhradu sumy 8.782.157,10 CZK spolu s príslušenstvom a sumy 247.263,50 CZK. Žalobca ďalej uviedol, že pre prípad márneho uplynutia lehoty na uspokojenie si týmto úkonom započítava nárok voči nároku uplatnenému žalovaným a keďže jeho uplatnený nárok prevyšuje návrh žalovaného, žiadal aby súd zaviazal žalovaného úhradou sumy 4.877.821,50 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,91 % z uvedenej sumy od 25.08.2006 do zaplatenia. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,91 % ročne z sumy 3.904.335,60 CZK od 25.08.2006 do tretieho dňa po doručení tohto podania žalovanému a zároveň žiadal náhradu trov konania. Vo vyjadrení zo dňa 05.08.2024 (č.l. 403) žalobca uvádza, že predmetom žaloby je nárok žalobcu vo výške 9.029.420,60 CZK, ktorý má pozostávať z plnenia poskytnutého žalovanému na základe druhej uzavretej zmluvy o dielo č. JIRNY-01/2006 zo dňa 29.03.2006 (vo výške 8.782.157,10 CZK) a plnenia poskytnutého žalobcom tretím osobám namiesto žalovaného (vo výške 247.263,50 CZK). Vo vyjadrení zo dňa 21.10.2024 žalobca opätovne poukazuje, že vo vyjadrení zo dňa 05.08.2024 prezentoval argumentáciu, podľa ktorej predmetom tohto konania je suma 9.029.420,60 CZK s príslušenstvom a aj keď nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predmetom tohto konania má byť len suma 4.877.821,50 CZK, rešpektuje ho. Upozornil, že predmetom konania je vzájomná žaloba žalobcu zo dňa 30.08.2012, ktorú podal v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012. Predmetom tejto vzájomnej žaloby v zmysle jej doplnenia zo dňa 22.11.2012 bol nárok na zaplatenie sumy 9.029.420,60 CZK. 26. Vzájomná žaloba podaná žalobcom v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 bola vylúčená na samostatné konanie vo výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772 zo dňa 22.06.2017. Vo výroku I. konajúci súd uviedol, že vylučuje vzájomnú žalobu zo dňa 30.08.2012 na samostatné konanie. Z predmetného výroku vyplýva, že súd vylúčil vzájomnú žalobu, a to v celom rozsahu. Nešpecifikoval, žeby mal vylúčiť len časť prevyšujúcu vzájomný návrh. Záver o tom, že na samostatné konanie bola vylúčená celá vzájomná žaloba vychádza aj z odvodnenia predmetného rozhodnutia, kde v bode 28 odôvodnenia konajúci súd uviedol: „že z dôvodu, že žalovaný vzniesol voči pohľadávkam žalobcu vzájomnú žalobu, ktorú súd neposudzoval ako preukázanú procesnú obranu vo forme započítania do výšky žalobného návrhu, keď ustálil, že dôvod zániku zmluvy nebola nemožnosť plnenia ako aj z dôvodu, že časť pohľadávky zo vzájomného žalobného nároku bola postúpená na spoločnosť IMMO-REDE s.r.o. , vylúčil na samostatné konanie.“ Z uvedeného vyplýva podľa názoru odvolacieho súdu, že konajúci súd neposudzoval časť nároku uplatneného vzájomnou žalobou ako kompenzačnú námietku, ale vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s uvedeným vysporiadal. Súd prvej inštancie len skonštatoval, že podľa jeho názoru išlo o kompenzačnú námietku, ale svoje tvrdenie dostatočne nevysvetlil s poukazom na predmetné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772 zo dňa 22.06.2017 a tvrdenia, ktoré uvádzal žalobca napr. aj v podaní zo dňa 21.10.2024. Napadnutý rozsudok tak nedáva odpovede na podstatné otázky, ktorými sú otázka rozsahu predmetu konania a zároveň ako sa súd vysporiadal s časťou uplatneného nároku žalobcu, ktorá mala predstavovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom voči žalovanému titulom plnenie za iného. Pokiaľ aj súd prvej inštancie uvádzal závery o tom, že časť vzájomnej žaloby mala byť spotrebovaná v konaní sp. zn. 12Cb/57/2012 vo forme kompenzačnej námietky, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, či bol práve predmetný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia súčasťou súdom vyhodnotenej kompenzačnej námietky. Odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772 zo dňa 22.06.2017 (ani z následných rozhodnutí odvolacieho súdu (rozsudok KS BA sp. zn. 3Cob/230/2017-876 zo dňa 20.03.2019), ako aj dovolacieho súdu (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/65/2019)) nevyplýva, žeby časť vzájomnej žaloby bola posudzovaná ako kompenzačná námietka, a teda že by sa konajúci súd vysporiadaval s jej dôvodnosťou. Naopak z predmetného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772 zo dňa 22.06.2017 vyplýva, že vzájomná žaloba zo dňa 30.08.2012 bola vylúčená na samostatné konanie.
27. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 28. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 29. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. 30. Zákonom kladené požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. 31. Z dôvodu vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že ďalej neposudzoval dôvodnosť ďalších odvolacích námietok žalobcu. 32. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil aj spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o celom predmete konania vyplývajúcom tak zo žaloby žalobcu, pôvodne podanej ako vzájomnej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/57/2012 a jej následných doplnení a vyjadrení žalobcu a vysporiadať sa so skutkovými a právnymi závermi, ktoré v dostatočnom rozsahu spôsobom súladným s ustanovením § 220 CSP premietne do odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ dospeje k záveru, že si žalobca uplatňuje nárok z rôznych titulov, bude jeho úlohou sa s uvedenými nárokmi vysporiadať samostatne v rámci vykonaného dokazovania a unesenia dôkazného bremena tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. 33. O náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. 34. Toto uznesenie bolo členkami senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).