Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/173/2025 1424209812 26. 02. 2026 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2026:1424209812.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, okr. D., XXX XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby, Mierové nám. 1, Ilava, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika – v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, 2/ Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, 3/ Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, 4/ Generálne riaditeľstvo ZVJS, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, IČO: 00 212 008, 5/ Krajská prokuratúra Trenčín, so sídlom Legionárska 5, Trenčín, IČO: 35 629 045, 6/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby, so sídlom Mierové nám. 1, Ilava, IČO: 00 738 344, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2025, č.k. 45C/34/2024-102 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.12.2025, č.k. 45C/34/2024-120, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 45C/34/2024-102 zo dňa 21.10.2025, v spojení s opravným uznesením č.k. 45C/34/2024-120 zo dňa 01.12.2025 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 09.10.2024, doplnené dňa 15.01.2025 a 24.09.2025. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 129 ods. 3, § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žaloba žalobcu nespĺňala zákonné náležitosti - bola všeobecná, nekonkrétna a nejednoznačná v tom, v čom má spočívať zásah do práv žalobcu, najmä kedy, ako a kým mal byť zásah do žalobcových práv spôsobený, a tým, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 45C/34/2024-87 zo dňa 08.09.2025 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne odstránil vady žaloby (v znení: odstráni neurčitosť žaloby – je potrebné chronologicky špecifikovať skutkové okolnosti, na základe ktorých sa žalobca domáha svojho nároku, nakoľko v žalobe uvádzané skutočnosti, od ktorých žalobca odvodzuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sú uvedené všeobecne (napr. mučili ma, vyhrážali sa mi, vydierali ma, vyvíjali na mňa nátlak, aby som voči ich kolegom, ktorí ma mučili nevypovedal, alebo aby som vypovedal v ich prospech, urážali ma, nadávali mi, zapínali svetlo v noci, robili hluk a pod.) bez uvedenia dátumu kedy mali tie ktoré skutočnosti nastať (žalobca uviedol všeobecné časové rozpätie od 19.10.2023 každý deň do podania žaloby) a bez označenia konkrétnych osôb, ktoré mali žalobcom namietané zásahy vykonať (žalobca ich v žalobe označuje všeobecne napr. kolegovia, ktorí ma mučili, ktorí sú v rôznych funkciách, ktorí rozhodujú o mne a mojich veciach, personál väznice a pod.), nakoľko žaloba je chaotická, a teda nie je z nej zrejmé čo a kedy sa vlastne stalo, a poučil ho ako treba opravu vykonať a doplniť podanie tak, aby mohol súd v konaní pokračovať) a žalobcu poučil, že ak vady žaloby v stanovenej lehote uvedeným spôsobom neodstráni, súd prvej inštancie jeho podanie odmietne. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi bolo uznesenie s
výzvou na odstránenie vád podania doručené dňa 16.09.2025, na výzvu reagoval podaním doručeným súdu dňa 24.09.2025, avšak vady podania v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie neodstránil, preto s poukazom na ust. § 129 ods. 3 CSP, keďže pre uvedené nedostatky v konaní nie je možné ďalej pokračovať, súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov (posudzujúc odvolanie podľa obsahu a snažiac sa autenticky porozumieť podanému odvolaniu) podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca namietal, že napadnuté uznesenie je nesprávne, nezákonné, svojvoľné a arbitrárne; pre prípad, že by odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel, žiadal žalobca, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ na zodpovedanie prejudiciálnych otázok uvedených v odvolaní. Žalobca uviedol, že nemá právnické vzdelanie (ani vzdelanie základné), nemá ani pomoc právnika, nakoľko je v hmotnej núdzi a izolovaný vo väznici a nachádza sa v zraniteľnej situácii. Zraniteľná situácia má za následok, že nemá možnosť napísať a podať na súdy právne kvalifikované podanie, ktoré by nemalo chyby, pričom tieto chyby sú objektívne ospravedlniteľné a jeho zraniteľnú situáciu nemôžu súdy zneužívať proti nemu a ospravedlňovať ňou porušenie práva na spravodlivý proces a prístup k súdu. Uvedené malo za následok aj to, že žalobca nevie zistiť, kedy mu vznikla škoda ani to kto za túto škodu zodpovedá; z uvedeného dôvodu v žalobnom návrhu vždy označí viacerých žalovaných s tým, že aspoň jeden z nich je pasívne vecne legitimovaným subjektom a tak tomu je aj v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie bol povinný, bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe, zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného predpisu oprávnená konať. Podľa ustálenej súdnej praxe nesprávne označenie orgánu, ktorý má v mene štátu konať v žalobe o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže byť na ujmu žalobcovi a viesť k zamietnutiu žaloby (R 11/2021). V žalobe je označených viacero žalovaných od Slovenskej republiky až po 6 subjektov, ktoré majú za štát konať a súd prvej inštancie mal najskôr ustáliť okruh žalovaných a až potom posudzovať meritum žaloby. S poukazom na článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“), článok 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a § 11, § 13, § 16 a § 420 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) žalobca uviedol, že za každé porušenie Dohovoru, ak týmto porušením vznikla dotknutej osobe škoda (majetková či nemajetková) nezodpovedajú za škodu takto spôsobenú samotné fyzické osoby, ktoré sa protiprávneho konania dopustili. Poukázal na to, že predmetom jeho žaloby je porušovanie jeho práv zaručených Dohovorom, Ústavou, Listinou základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a Občianskym zákonníkom pričom, ide najmä o zlé a neľudské zaobchádzanie, ktorému bol žalobca vystavený vo väznici Ilava zo strany jej personálu, keď zo strany personálu ide o útok na jeho život a na jeho právo mať súkromie (zásah do telesnej a duševnej integrity). (i) Uviedol, že k týmto zaobchádzaniam došlo v období od 19.10.2023 až do cca 10/2025, kedy príslušníkom ZVJS prikázali nosiť telové kamery, dokedy bol zo strany personálu väznice vystavovaný vyhrážkam smrti, ťažkej ujmy na zdraví a pod., pritom je náležite preukázané, že bol vystavený zlému neľudskému zaobchádzaniu. (ii) Dňa 16.08.2024 došlo priamo k pokusu naplniť uvedené vyhrážky, keď sa žalobcovi vyhrážali, že ho zabijú, čo trvalo niekoľko hodín a spôsobilo mu ešte väčší strach a utrpenie. (iii) Opatrením, ktorým žalobcu personál väznice Ilava izoloval od ostatných doživotných väzňov od 13.10.2023 do 06/2025, išlo o taký zásah, ktorý nespĺňal kritérium legality a nebol žiaden skutočný dôvod na takéto opatrenie; uvedený zásah nespĺňal ani požiadavku proporcionality. Žalobca popísal, ako sa voči nemu personál väznice v uvedenom období správal a poukázal na to, že toto zaobchádzanie trvalo viac ako 500 dní v kuse a že išlo o neľudské zaobchádzanie a útok do jeho telesnej a duševnej integrity. Podľa žalobcu je nesporné, že jeho tvrdenia sú konzistentné, že v čase namietaného zlého zaobchádzania sa nachádzal v moci zástupcov štátu mimo dohľad vonkajšieho sveta, že jeho tvrdenia o priebehu skutkového deja sa mohli odohrať a že nebol predložený dôkaz, ktorý by vyvrátil či spochybnil jeho tvrdenia. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nešpecifikoval skutkové okolnosti a nešpecifikoval časy a neoznačil konkrétne osoby, sú tieto tvrdenia nepravdivé, v rozpore s obsahom jeho podaní, pretože žalobca uviedol jasný a zrozumiteľný popis skutočností, kde sú špecifikované aj časy týkajúce sa útoku na jeho život, izolácie a zlého zaobchádzania vyhrážkami. Žalobný návrh je preto dôvodný v celom rozsahu a ak ho za týchto skutočností súd prvej inštancie odmietol, porušil právo žalobcu na prístup k súdu, na súdnu ochranu a porušil zákaz odopretia spravodlivosti. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho,
nezákonného, svojvoľného a arbitrárneho konania, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca akcentoval, že na poskytnutie primeranej ochrany sú nevyhnutné dve opatrenia, a to spraviť vyšetrovanie (trestné konanie) a priznať odškodnenie, ktoré obe veci žalobca uplatnil, pričom v trestnom konaní sa zatiaľ nerozhodlo. 4. Žalobca po lehote na podanie odvolania (a teda na doplnenie odvolacích dôvodov) doplnil odvolanie podaním zo dňa 07.01.2026. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 7. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 8. Podľa ust. § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 9. Podľa ust. § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 10. Podľa ust. § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 11. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 12. Podľa ust. § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 13. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 14. Ust. § 220 CSP normovaním obsahových náležitostí súdneho rozhodnutia sleduje prostriedok kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napr. sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). 15. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že ak súd prvej inštancie s poukazom na ním citované ust. CSP uviedol len to, že žaloba žalobcu nespĺňala zákonné náležitosti (bola všeobecná, nekonkrétna a nejednoznačná v tom, v čom má spočívať zásah do práv žalobcu, najmä kedy, ako a kým mal byť zásah do žalobcových práv spôsobený) obmedzil sa na všeobecné formulácie bez bližšieho a preskúmateľného zdôvodnenia, preto napadnuté uznesenie bez riadneho odôvodnenia zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Za uvedenej situácie, keď bolo podanie žalobcov odmietnuté z dôvodu, že žaloba nemala potrebné náležitosti podľa ust. § 127 ods. 1 v spojení ust. § 132 CSP, pričom podľa súdu prvej inštancie pre tieto vady v konaní nemožno pokračovať, je zrejmé, že žalobcovi bola znemožnená realizácia jeho procesného práva na to, aby súd konal ďalej o žalobe. 17. Aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, pre posúdenie, či žaloba spĺňala náležitosti podľa CSP treba vychádzať z toho, že predmetom konania nie je iba žalobný návrh, ale aj skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so žalobnými tvrdeniami. Súd má skúmať celý obsah žaloby, nielen samotný žalobný petit (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020). Žalobné tvrdenia a žalobný návrh, ktoré tvoria predmet konania, nemožno posudzovať izolovane. Pre posúdenie predmetu konania je rozhodujúci aj obsah žaloby, a teda vecný význam jej textu. Žalobný návrh musí byť zrozumiteľný, presný a určitý, a to najmä v kontexte žalobných tvrdení. Pri žalobnom návrhu (petite) je významná jeho logická nadväznosť na opis rozhodujúcich skutočností. 18. Podľa odvolacieho súdu žalobca v žalobe, v znení doplnení, uviedol rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odvodzuje nárok na zaplatenie žalovaných súm (č.l. 8) titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Zo žalobných tvrdení, zhodných s tvrdeniami v podanom odvolaní vyplynulo, z akého konania a zásahu odvodzuje žalobca svoj nárok. Samotné posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného práva (preukázania uvádzaných skutkových tvrdení žalobcu) bude predmetom konania vo veci samej. 19. Odvolací súd poukazuje aj na to, že súd nie je viazaný tým, ako žalobca formuluje žalobný návrh a môže ho v rozsudkovom výroku vyjadriť aj inými slovami; musí však vychádzať len z toho, čo je v žalobe uplatnené. Inak povedané, súd nie je viazaný doslovnou formuláciou petitu. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010: „Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva
alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“ Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 122/2012 z 03.10.2012: „Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.“ 20. Na okraj odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie súčasne s uznesením o odmietnutí podania nerozhodol o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). 21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu posúdiť nárok žalobcu, vec riadne prejednať a v prípade vydania nového rozhodnutia, toto odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).