Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/17/2026 1425210591 12. 03. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1425210591.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci navrhovateľa: AUPARK Tower Bratislava s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 930 691, práv. zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporcovi: GINO FOOD & BEVERAGE CORPORATION s. r. o., so sídlom Pribinova 18, 811 09 Bratislava, IČO: 46 591 265, o nariadenie súpisu hnuteľných vecí o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 17C/78/2025-132 zo dňa 17.11.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 17C/78/2025-132 zo dňa 17.11.2025 p o t v r d z u j e . II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd za účelom zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a zamedzenia prípadnému zániku zákonného záložného práva odstránením hnuteľných vecí z prenajatých priestorov poveril v mene prenajímateľa zamestnanca súdu vykonaním súpisu hnuteľných vecí nájomcu nachádzajúcich sa v prenajatých priestoroch v zmysle nájomnej zmluvy. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 27.06.2018 uzatvoril s odporcom zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení neskorších dodatkov, predmetom ktorej bol nájom priestorov nachádzajúcich sa na prízemí administratívnej budovy AUPARK Tower Bratislava na Einsteinovej ulici v Bratislave, ktoré boli nájomcovi prenajaté za účelom prevádzkovania reštauračného zariadenia (bistra), pričom uvedená budova je v katastri nehnuteľností evidovaná ako stavba so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. a jej vlastníkom je navrhovateľ. Odporca je v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy povinný uhrádzať nájomné a ďalšie platby vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, avšak dostal sa do omeškania s úhradou nájomného, pričom do času podania návrhu neuhradil viaceré faktúry za nájomné, a to najmä faktúru č. 2401076 splatnú dňa 15.12.2024 za obdobie január 2025 vo výške 4.603,24 Eur, faktúru č. 2500152 splatnú dňa 15.03.2025 za obdobie od 01.04.2025 do 30.04.2025 vo výške 4.718,31 Eur, faktúru č. 2500326 splatnú dňa 15.04.2025 za obdobie od 01.05.2025 do 31.05.2025 vo výške 4.718,31 Eur, faktúru č. 2500432 splatnú dňa 15.05.2025 za obdobie od 01.06.2025 do 30.06.2025 vo výške 4.718,31 Eur a faktúru č. 2500504 splatnú dňa 15.06.2025 za obdobie od 01.07.2025 do 31.07.2025 vo výške 4.718,31 Eur. Navrhovateľ uviedol, že uvedený výpočet splatných faktúr je len demonštratívny, pričom v súvislosti s užívaním predmetných priestorov dlží odporca prenajímateľovi celkovo sumu 54.276,04 Eur. 3. Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním zo dňa 11.11.2025, v ktorom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/4/2021 zo dňa 25.01.2022 a uviedol, že konanie o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nemožno považovať za sporové
konanie, keďže súd v ňom nerozhoduje o hmotnoprávnych nárokoch vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv, ale ide o konanie sui generis, ktoré nie je výslovne upravené procesnými predpismi. 4. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1 a 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 a 2 CSP a § 343 ods. 1 CSP, ako aj na § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 151s ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že procesný postup súdu pri návrhu prenajímateľa na poverenie osoby na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 Občianskeho zákonníka nie je výslovne upravený v procesných predpisoch, pričom toto konanie má svojou povahou najbližšie ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Ide o zjednodušené konanie, v ktorom súd rozhoduje bez zbytočného odkladu na základe osvedčenia tvrdených skutočností. 5. V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/4/2021 zo dňa 25.01.2022, podľa ktorého je potrebné v takomto konaní analogicky použiť ustanovenia upravujúce procesnoprávny inštitút neodkladného opatrenia. Súpis hnuteľných vecí podľa § 672 Občianskeho zákonníka preto považoval za osobitný druh neodkladného opatrenia s obmedzeným a dočasným významom, ktorý trvá len počas existencie zákonného záložného práva prenajímateľa a vo vzťahu k pohľadávkam na nájomnom existujúcim v čase vykonania súpisu. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súpis hnuteľných vecí predstavuje osobitný inštitút posilňujúci zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti. Predpokladom vzniku tohto záložného práva je existencia nájomného vzťahu, nájom nehnuteľnosti a existencia hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v prenajatej nehnuteľnosti patriacich nájomcovi alebo osobám s ním žijúcim v spoločnej domácnosti. Záložné právo vzniká vnesením hnuteľnej veci do prenajatej nehnuteľnosti a zaniká jej odnesením. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže prenajímateľ zadržať veci nájomcu, ak sa nájomca sťahuje alebo odstraňuje veci z predmetu nájmu napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, pričom do ôsmich dní je povinný požiadať o vykonanie súpisu vecí osobou poverenou súdom. 7. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu nájomného vzťahu medzi prenajímateľom AUPARK Tower Bratislava s.r.o. a nájomcom GINO FOOD & BEVERAGE CORPORATION s.r.o., založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.06.2018 uzavretou na dobu určitú 120 mesiacov so začiatkom nájmu od 01.09.2018. Zároveň mal za osvedčené, že predmetom nájmu boli priestory nachádzajúce sa na prízemí administratívnej budovy AUPARK Tower Bratislava na Einsteinovej ulici v Bratislave, evidovanej v katastri nehnuteľností ako stavba so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., ktorých vlastníkom je navrhovateľ. Z predložených faktúr mal zároveň za osvedčené, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou nájomného za viaceré mesiace roku 2025. 8. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ neosvedčil splnenie ďalších zákonných podmienok pre nariadenie súpisu hnuteľných vecí. Navrhovateľ podľa jeho názoru neosvedčil, že by sa odporca sťahoval alebo že by z prenajatých priestorov odstraňoval hnuteľné veci, keďže uviedol len obavu z takéhoto konania bez konkretizácie skutočností nasvedčujúcich tomu, že odporca vykonáva alebo pripravuje úkony smerujúce k sťahovaniu alebo k odstraňovaniu vecí z predmetu nájmu. Zároveň navrhovateľ neuviedol ani konkrétne hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatých priestoroch patriace nájomcovi. 9. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil potvrdenie o súpise vecí, ktoré by zadržiaval, neuviedol odkedy ich zadržiava ani kedy došlo k výkonu zádržného práva, takže súd nemohol posúdiť dodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty ôsmich dní na podanie návrhu na vykonanie súpisu vecí osobou poverenou súdom. Zároveň podľa jeho názoru nebolo preukázané ani splnenie notifikačnej povinnosti podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedených skutočností a zo zásady, že pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie súpisu hnuteľných vecí osobou poverenou súdom, a preto návrh zamietol. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli. 11. Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/, f/, b/, a d/ CSP. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie súpisu hnuteľných vecí.
12. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie síce správne vychádzal z § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie však nesprávne interpretoval, keď na vec aplikoval len jeho druhú vetu upravujúcu situáciu, v ktorej prenajímateľ už realizoval zádržné právo a zadržal veci nájomcu. Podľa navrhovateľa však v prejednávanej veci išlo o tzv. preventívny súpis podľa prvej vety § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je zabrániť zániku zákonného záložného práva pre prípad, že by nájomca veci z prenajatých priestorov následne odstránil. Zdôraznil, že v návrhu netvrdil, že nájomca už veci odstraňuje alebo sa sťahuje, ale že sa domáhal vykonania súpisu práve z preventívnych dôvodov. Za nesprávny preto považoval záver súdu prvej inštancie, že neosvedčil skutočnosti nasvedčujúce sťahovaniu nájomcu alebo odstraňovaniu jeho hnuteľných vecí z predmetu nájmu, ako aj záver, že nepreukázal výkon zádržného práva, dodržanie osemdňovej lehoty na podanie návrhu a splnenie notifikačnej povinnosti podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru navrhovateľa sa tieto predpoklady vzťahujú len na situáciu podľa druhej vety § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie však na preventívny súpis, ktorého sa v konaní domáhal. 13. Na podporu svojej argumentácie navrhovateľ poukázal na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje dve odlišné situácie, a to preventívny súpis smerujúci k zachovaniu záložného práva a súpis nasledujúci po výkone zádržného práva prenajímateľa. Navrhovateľ ďalej namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého v návrhu neuviedol hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatých priestoroch patriace nájomcovi. Uviedol, že k návrhu pripojil nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že nájomca užíval predmetné priestory za účelom prevádzkovania bistra, a teda sa v nich nachádzal jeho majetok a vybavenie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej podmienkou preventívneho súpisu je existencia nájomného vzťahu, neuhrádzanie nájomného a existencia hnuteľného majetku nájomcu na prenajatej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani praktické dôsledky spojené s nájmom obchodných priestorov, keď nájomca po skončení nájmu ponechá svoje hnuteľné veci v prenajatých priestoroch a tieto opustí. V takom prípade prenajímateľ podľa jeho názoru potrebuje priestory vypratať a pripraviť na ďalší prenájom, avšak bez vykonania preventívneho súpisu by riskoval zánik svojho zákonného záložného práva. Navrhovateľ zároveň namietal, že z § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani z iného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť prenajímateľa pred podaním návrhu samostatne spísať hnuteľné veci nájomcu. Zdôraznil pritom, že v danej veci nerealizoval zádržné právo, ale domáhal sa preventívneho súpisu, a preto nebolo potrebné, aby sám konkretizoval a spisoval jednotlivé hnuteľné veci nájomcu. Napokon uviedol, že v čase podania návrhu doručoval nájomcovi aj oznámenie o odstúpení od nájomnej zmluvy, v ktorom ho vyzval, aby svoj majetok z priestorov neodstraňoval, keďže navrhovateľ má záujem vykonať svoje zákonné záložné právo na uspokojenie pohľadávky z dlžného nájomného. Aj túto okolnosť považoval za významnú z hľadiska potreby vykonania preventívneho súpisu. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu vyhovie a nariadi súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom, prípadne aby ho podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 16. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. 18. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
19. Odvolací súd pri preskúmaní veci vychádzal z právneho rámca upraveného v § 672 Občianskeho zákonníka. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka má prenajímateľ nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného zákonné záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Toto záložné právo vzniká priamo zo zákona vnesením vecí do prenajatej nehnuteľnosti, bez potreby osobitného právneho úkonu alebo registrácie, a trvá spravidla dovtedy, kým veci zostávajú na prenajatej nehnuteľnosti. Zaniká najmä ich odstránením z prenajatých priestorov skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, alebo z iných dôvodov vyplývajúcich z § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 20. Ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje jednak zánik zákonného záložného práva odstránením vecí bez ich predchádzajúceho súpisu, jednak osobitné oprávnenie prenajímateľa zadržať veci nájomcu v prípade, ak sa nájomca sťahuje alebo odstraňuje veci z prenajatých priestorov napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené. V takom prípade môže prenajímateľ veci zadržať na vlastné nebezpečenstvo, avšak do ôsmich dní musí požiadať o vykonanie súpisu osobou poverenou súdom, inak je povinný veci vydať. Súpis hnuteľných vecí podľa tohto ustanovenia má zabezpečovací a evidenčný charakter; jeho účelom je fixovať okruh vecí, na ktoré sa viaže zákonné záložné právo, a zabrániť jeho zániku odstránením vecí z prenajatých priestorov. Nejde o spôsob uspokojenia pohľadávky prenajímateľa, ale o zabezpečovací prostriedok, ktorý vytvára predpoklady pre jej prípadné uspokojenie v ďalšom konaní. 21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazňiť, že preventívny súpis nemožno abstrahovať od potreby osvedčenia konkrétnych skutkových okolností nasvedčujúcich reálnej hrozbe odstránenia vecí z prenajatých priestorov. Súdna prax vychádza z toho, že samotná existencia dlhu na nájomnom nepostačuje a že súpis podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje mimoriadny zásah do právnej sféry nájomcu, ktorý musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami prípadu. Je zrejmé, že samotná existencia nájomného vzťahu, dlhu na nájomnom a všeobecná možnosť, že by nájomca mohol v budúcnosti odstrániť veci z prenajatých priestorov, bez ďalšieho nepostačuje na nariadenie súpisu. Takýto výklad by totiž viedol k tomu, že súpis by sa stal prakticky automatickým následkom každého omeškania s platením nájomného, čo nezodpovedá ani výnimočnej povahe tohto zabezpečovacieho prostriedku, ani jeho účelu. 22. Ďalšou podmienkou uplatnenia postupu podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je aj skutočnosť, že pohľadávka z nájomného nie je zaplatená ani inak zabezpečená. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Obdo/4/2021 poukázal na to, že ak je pohľadávka prenajímateľa zabezpečená iným zabezpečovacím prostriedkom, napríklad ručením alebo zmluvným záložným právom, nemožno bez ďalšieho považovať podmienky § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka za splnené. Podobne Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2Cob/16/2019 uviedol, že ak je nájomná pohľadávka zabezpečená iným zabezpečovacím inštitútom a prenajímateľ disponuje aj exekučným titulom, je potrebné považovať súpis podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka za neúčelný, keďže ochranu svojich práv môže prenajímateľ dosiahnuť prostredníctvom výkonu existujúceho zabezpečenia alebo exekúcie. 23. V prejednávanej veci odvolací súd preto prihliadol aj na obsah nájomnej zmluvy predloženej navrhovateľom. Z čl. 12 bod 12.1 nájomnej zmluvy vyplýva, že nároky prenajímateľa na úhradu jeho akýchkoľvek pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu sú zabezpečené osobitnou zábezpekou vo výške štvormesačnej platby nájomného, ako aj platieb za ďalšie služby spojené s predmetom nájmu. Ide o zmluvný zabezpečovací mechanizmus, ktorého účelom je práve zabezpečenie pohľadávok prenajímateľa vyplývajúcich z nájomného vzťahu. Táto okolnosť je významná pri posudzovaní potreby ďalšieho zabezpečovacieho zásahu vo forme súpisu hnuteľných vecí. 24. Za týchto okolností odvolací súd považuje za významné, že navrhovateľ neosvedčil existenciu konkrétnych okolností nasvedčujúcich tomu, že by nájomca z prenajatých priestorov odstraňoval hnuteľné veci alebo že by vykonával úkony smerujúce k ich odstráneniu. Návrh navrhovateľa bol založený výlučne na všeobecnej obave zo zániku zákonného záložného práva. Rovnako nebol konkretizovaný ani okruh hnuteľných vecí nájomcu nachádzajúcich sa v prenajatých priestoroch v rozsahu umožňujúcom posúdiť, že ide o veci spôsobilé byť predmetom zákonného záložného práva. Pokiaľ navyše navrhovateľ sám netvrdil výkon zádržného práva, nebolo možné uvažovať ani o splnení ďalších predpokladov viazaných na druhú vetu § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 25. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 26. Odporca má podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Z dôvodu, že odporca nevynaložil žiadne
výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 C.s.p., odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 C.s.p. 27. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).