Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/58/2026 1425211652 25. 05. 2026 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2026:1425211652.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, D. B., doručovacia adresa: E. X, XXX XX F. B., zast. G. H. I., advokát, so sídlom Vazovova 6838/9A, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX/XX, J., zast. JUDr. Barbora Roštárová, advokát, so sídlom Radničné nám. 1, Pezinok, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu v Pezinku zo dňa 12.01.2026, č. k. 9C/1/2026-41, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. II. Odporca m á proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území J.: - parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo: XXXX/XX záhrady o výmere 538 m2 - parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo: XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 - dom so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXXX/XXX - parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo: XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 675 m2 - parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo: XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 ( výrok I.) a priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( výrok II.). 2. Súd vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámením sa so skutkovým stavom, odôvodnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj priloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol titulom Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.03.2014 medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom ako predávajúcimi a ním ako kupujúcim. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z obsahu konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 40C/76/2025 vyplýva, že odporca má voči navrhovateľke dlhy, ktoré vyčíslila na 120.000,00 eur a tieto zahŕňajú aj nevyplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že z dôvodu nevyplatenia celkovej kúpnej ceny, listom zo dňa 27.11.2025 zaslaným Okresnému úradu Senec, katastrálny odbor, bola informácia o odstúpení od kúpnej zmluvy postúpená na ďalšie konanie vo veci
zápisu z titulu odstúpenia od zmluvy. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že nehnuteľnosti - konkrétne stavebné pozemky o výmere 675 m2 a 44 m2, sú aktuálne ponúkané na predaj. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nenariadením neodkladného opatrenia by sa mohlo zhoršiť právne postavenie navrhovateľky, keď by odporca mohol s nehnuteľnosťami nakladať bez akéhokoľvek obmedzenia, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil odporcovi nenakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Tvrdil, že navrhovateľke - matke a otcovi zaplatil všetky splátky vyplývajúce z Kúpnej zmluvy (nie zo Zmluvy BSM), čo sa stalo v roku 2014/2015. Od toho času riadne nehnuteľnosti užíva a stará sa o ne ako vlastník, nikto nespochybňoval moje vlastnícke právo. Nesúhlasil s tým, že Kúpna zmluva bola súčasťou Zmluvy o vyporiadaní BSM A. a A. B.. Hoci sa uzavreli obe zmluvy v rovnaký deň, najskôr sa uzavrela Kúpna zmluva ako samostatný právny dokument (on, A. B. a A. B. ) a následne sa uzavrela Zmluva o vyporiadaní BSM (A. B. a A. B.). Titulom nadobudnutia nehnuteľností (okrem parciel XXX/X a XXX/X) nebola Zmluva o vyporiadaní BSM ako uviedol prvoinštančný súd, ale Kúpna zmluva. Predmetom Kúpnej zmluvy neboli parcely, XXX/X K. XXX/X, tieto parcely vznikli až v roku 2021 na základe zmluvy o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 16.04.2021, ktoré uzavrel a p. L. M. a p. G. M. (LV XXXX, V XXX/XXXX - Pôvodne na LV XXX Okres N., obec J., katastrálne územie J.), geometrický plán č. XXXXXXX/XXXX vyhotovený SGS Bratislava s.r.o. dňa 25.07.2019, overený Okresným úradom Pezinok dňa 02.09.2019. Dňa 22.10.2025 mu bolo doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.03.2014. Predmetom Kúpnej zmluvy predaj nehnuteľností, ktoré v čase podpísania zmluvy spadali do BSM predávajúcich A. B. a A. B., napriek tomu, že ich manželstvo bolo rozvedené a BSM zaniklo pred uskutočnením predaja nehnuteľností. Majetok, ktorý nadobudli ako manželia pred rozvodom zostal predmetom ich BSM a má sa spravovať zákonnými ustanoveniami pre výkon právnych úkonov voči tretím osobám (kupujúci). Ustanovenia o spoločnom užívaní a nakladaní s majetkom oboma manželmi platia aj vtedy, ak spoločný majetok manželov síce nezanikol, ale nebolo ešte vykonané vyporiadanie BSM. Podľa súdnej praxe aj po zániku BSM až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci. Zo zmluvy o vyporiadaní BSM A. a A. B. vyplýva, že nehnuteľnosti existovali v právnom režime BSM. Odstúpenie od zmluvy, ktoré mu adresovala A. B. po 13 rokoch je neplatné a neúčinné, nakoľko je potrebný súhlas oboch predávajúcich, keďže ide/išlo o spoločný majetok. Z odstúpenia ako právneho úkonu týkajúceho sa veci patriacej do BSM s A. B. predávajúcim 1/ nie je evidentný jeho súhlas ako predávajúceho 1/. Keďže právo na odstúpenie od zmluvy jednoznačne majetkovým právom, premlčuje sa za tri roky odo dňa, kedy ho bolo možné vykonať prvýkrát. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy ho bolo možné vykonať prvýkrát. Právo na zaplatenie kúpnej ceny bolo možné vykonať deň po splatnosti každej jednej splátky dohodnutej v Kúpnej zmluve. Keďže Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 18.03.2014 a prvá splátka mala byť zaplatená 15.05.2014 odstúpenie bolo potrebné vykonať do 16.05.2017. Na základe uvedeného sa domnieval, že odstúpenie zo dňa 22.10.2025 od kúpnej zmluvy podpísanej dňa 18.03.2014 je neplatné (absentuje súhlas oboch bezpodielových vlastníkov) a ako majetkové právo predávajúcich premlčané. Taktiež odstúpenie od zmluvy sa vzťahuje na parcelu 123, ktorá od roku 2021 na základe zmluvy o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 16.4.2021 medzi susedom L. M. , G. M. a ním (LV XXXX, J. XXX/XXXX - Pôvodne na LV XXX Okres N., obec J., katastrálne územie J.) a geometrického plánu č. XXXXXXX/XXXX vyhotoveného SGS Bratislava s.r.o. dňa 25.7.2019, overeného Okresným úradom Pezinok dňa 2.9.2019, zmenila svoju rozlohu umiestnenia. Namietal, že matka navrhovateľka mi nikdy nepožičala 40 000 eur, nikdy mu takúto sumu nedala v hotovosti ani nepreviedla na účet. Uznanie dlhu zo dňa 04.06.2014 podpísal dňa 26.11.2014 (viď overovacia doložka), ale nie v tom znení ako ho predložila navrhovateľka. Verzia, ktorú predložila je sfalšovaná aj s jeho podpisom a nie je to prvý krát kedy navrhovateľka sfalšovala jeho podpis. Dňa 08.10.2025 mu právna zástupkyňa navrhovateľky O. P. B. (toho času advokátka) zaslala email, v ktorom ho vyzvala na zaplatenie 120 000 eur z titulu uznania dlhu - s tým že navrhovateľka navrhuje predaj pozemku 123/3 a 123/4 (paradoxne predmetným NO navrhovateľka zablokovala predaj týchto pozemkov). Zároveň mu zaslala uznanie dlhu s jeho overeným podpisom, ktoré súdu priložil v prílohe. O. B. uviedol dôvody, pre ktoré považuje uznanie dlhu za neplatné a zároveň premlčané. Následne navrhovateľka súdu zaslala inú verziu uznania dlhu, v ktorom pridala vetu ( Svoj dlh splatím najneskôr do 31.12.2020), napodobnila jeho podpis a overovaciu doložku pripojila k falošnému uznaniu dlhu. Týmto odstránila všetky nedostatky uznania dlhu, ktorými vo svojej odpovedi argumentoval. Uvedené oznámil príslušnému oddeleniu polície dňa
05.02.2026 a podal trestné oznámenie na navrhovateľku, keďže išlo o opakované sfalšovanie jeho podpisu na listinách, ktoré boli predkladané orgánom štátnej a verejnej správy. Z uznania dlhu nevyplýva o akú zmluvu išlo, kedy bola uzavretá, čo bolo jej predmetom, kedy došlo k odovzdaniu pôžičky veriteľom dlžníkovi, taktiež nie je zrejmé z akých položiek pozostáva dlh. Prísľub dlžníka, že existujúci dlh zaplatí - takýto prísľub je podľa Občianskeho zákonníka potrebný na platnosť uznania dlhu. V Uznaní dlhu zo dňa 26.11.2014 prísľub dlžníka, že existujúci dlh zaplatí chýba, preto je takéto uznanie dlhu neplatné. Uznanie dlhu v roku 2014 podpísal - to priznal. V deň podpisu prišla za ním navrhovateľka a jej právna zástupkyňa O. P. B. predložili mi tri uznania dlhu jedno na sumu 120 000 eur, druhé na sumu 130 000 eur a tretie na sumu 140 000 eur, s tým že si má vybrať, ktoré podpíšem. Je to vraj zábezpeka na to, aby som do budúcnosti „poslúchal“. Nakoľko nechcel matke odporovať, zobral verziu uznania dlhu na sumu 120 000 eur a zašiel za notárkou podpísať. Z uznania mu nevyplývala žiadna povinnosť, nikdy si nepomyslel na to, že by matka túto listinu mohla proti mne použiť prípadne sfalšovať. Uznanie dlhu (pôvodné, nie sfalšované predložené navrhovateľkou) bolo podpísané dňa 26.11.2014. Týmto úkonom došlo založeniu premlčacej doby 10 rokov od podpisu uvedeného uznania dlhu. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 27.11.2014 a skončila dňa 27.11.2024. V rámci tejto premlčacej doby nebolo právo veriteľom uplatnené na súde a zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva uplynul. Na základe uvedeného konštatoval, že akékoľvek nároky vyplývajúce z uznania dlhu boli premlčané. Nenamietal, že chce uvedené parcely predať ako vlastník, ktorý nerušene užíva tieto nehnuteľnosti už viac ako 13 rokov. Uviedol, že nemá vedomosť o začatí konania č.k. 40C/76/2025 vedenom na MS BA IV. - k tomuto sa neviem vyjadriť, nakoľko neviem čo je obsahom tohto konania. Mal za to, že nenastala taká situácia, ktorá by bola spôsobilá osvedčiť pre konajúci súd prvej inštancie, že situácia neznesie odklad a prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery. Navrhovateľka nijako nepreukázala, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery - nehrozí predaj ani iné nakladanie s týmito nehnuteľnosťami, keďže na Okresnom súde Pezinok, katastrálny odbor je vyznačená Plomba Z - 3530/2025, na základe odstúpenia navrhovateľky od zmluvy. K odstúpeniu sa vyjadril písomne a svoje vyjadrenie zaslal Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor. Doplnil, že súd vo výrokovej časti uznesenia súd nesprávne označil príslušný kataster - katastrálne územie J. nespadá pod Okresný úrad Senec katastrálny odbor, ale pod Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu nespochybnila, že parcely č. 123/3 a 123/4 vznikli až po zápise vlastníckych práv z Kúpnej zmluvy. Uviedla, že odporca práve z dôvodu, že za neho zaplatila všetky dlhy podpísal uznanie dlhu. Tvrdenia odporcu o sfalšovaní uznania dlhu považovala za nepravdivé. Snažila sa odporcu viesť k usporiadanému životu, podporovala ho a financovala, Charakter odporcu preukazuje to, že podal podnet na UPSVaR a podaj podnet na trestné stíhanie voči jej osobe. 5. Odporca v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky uviedol, že nesúvisí s nariadeným neodkladným opatrením. Trval na to, že navrhovateľke uhradil všetky splátky z Kúpnej zmluvy. Aj keď Kúpna zmluva a Zmluva o vyporiadaní BSM boli podpísané v jednom dokumente a v jeden deň, nejednalo sa o jeden dokument. Nebolo mu zrejmé, čo mienila navrhovateľka preukazovať pripojenými dokumentami, notárskou zápisnicou podpísanou medzi ním a jeho otcom, pohybmi na účtoch. Navrhovateľka potvrdila, že vyhotovila viacero uznaní dlhu. Nepodal podnet na UPSVaR , ale UPSVaR podal trestné oznámenie na navrhovateľku. Trval na tom, že odstúpenie od časti parcely č. XXX na LV č. XXXX nie je možné, nakoľko parcela XXX na LV v stave a vo výmere neexistuje. Pričom na LV č. XXXX bola odstránená plomba Z-3530 bez záznamu o odstúpení od zmluvy. 6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedla, že predložené uznanie dlhu obsahuje náležitosti podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka a zakladá zákonnú domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania a predstavuje zabezpečovací a dôkazný prostriedok v prospech veriteľa. Ovplyvňuje a plynutie premlčacej doby. Nakoľko odporca písomne uznal dlh dňa 04.06.2014 a splatnosť dlhu bola určená do 31.12.2020, desaťročná premlčacia doba začala plynúť od 01.01.2021.Odporca kvalifikovane nespochybnil pravosť predloženej listiny. Odporca nepreukázal, že by ho navrhovateľka vyzvala na splnenie dlhu v inom čase. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
7. Odporca v ďalšom vyjadrení uviedol, že 10 ročná premlčacia doba začala plynúť od uznania dlhu, t.j. od 04.06.2014. Naďalej trval na tom, že navrhovateľka nesprávne uviedla parcely, ktoré neboli predmetom kúpnej zmluvy a vznikli až následne. 8. Strany ďalšie vyjadrenia neposkytli. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 16. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Ust. § 326 CSP výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania (pozri komentár k § 326 CSP, čl. III). Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).
17. Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné zo strany navrhovateľky neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. V danom prípade navrhovateľka existenciu právneho vzťahu medzi stranami odvodzovala od toho, že dňa 30.09.2025 jednostranne odstúpila od Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.03.2014 medzi predávajúcimi (1/ A. B. a 2/ A. B.) a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti predávajúcich zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. J., okres N., všetky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „Kúpna zmluva“). Zo Zmluvy o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej dňa 18.03.2014 medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom A. B. ( ďalej len “Zmluva o vyporiadaní BSM”) vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli predávajúci do BSM, a že časť týchto nehnuteľností patriacich do BSM na základe Kúpnej zmluvy prevádzajú do vlastníctva odporcu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odstúpenie od Kúpnej zmluvy datované dňa 30.09.2025 nepriložila, preto nemožno verifikovať jeho obsah. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno predpokladať, že od Kúpnej zmluvy odstúpila len navrhovateľka ( ako predávajúci 2/), a to z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny vo výške 2 000 eur. Uvedený záver podporuje i listina predložená odporcom, ktorú adresoval Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor a v ktorej namietal absenciu súhlasu druhého predávajúceho s odstúpením od zmluvy. Až vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľka predložila Dodatok č. 1 k Zmluve o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretý dňa 16.04.2014 medzi navrhovateľkou, A. B. (bývalý manžel navrhovateľky) a odporcom ( ďalej len „ Dodatok k Zmluve o vyporiadaní BSM a Kúpnej zmluve“), z obsahu ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti ( zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXX) patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej bývalého manžela, konkrétne podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX každí v rozsahu 1, podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX každí v 1, podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX z 1/3 každí 1. Súčasťou uvedeného dodatku bola aj Kúpna zmluva, podľa ktorej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXX nadobúda odporca. 18. Skutočnosť, že v čase odstúpenia od Kúpnej zmluvy sú predávajúci 1/ a 2/ už bývalí manželia a BSM je vysporiadané, má zásadný právny význam. Po vysporiadaní BSM (dohodou podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka alebo rozhodnutím súdu podľa § 149 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka) už medzi bývalými manželmi neexistuje bezpodielové spoluvlastníctvo. Každý z nich je samostatným subjektom práv a povinností. Vychádzajúc z Dodatku č. 1 k Zmluve o vyporiadaní BSM a Kúpnej zmluvy, predmetom prevodu už boli nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej bývalého manžela A. B.. Čomu nasvedčuje aj poznámka zapísaná na LV č. XXXX, ktorá odkazuje na Dohodu o vysporiadaní BSM a Kúpnu zmluv V 881/2014 zo dňa 16.04.2014( t.z. na Dodatok k Zmluve o vyporiadaní BSM a Kúpnej zmluve“). To znamená, že v čase odstúpenia od Kúpnej zmluvy možno vyvodiť, že navrhovateľka (predávajúca 2/) konala výlučne vo vlastnom mene a na vlastný účet, ako jeden z dvoch samostatných zmluvných subjektov na strane predávajúceho. Mohla tak jednostranne disponovať len s právami prislúchajúcimi jej ako podielovému spoluvlastníkovi, preto i jej odstúpenie sa viaže len na jej podiel. 19. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľky je odvolací súd toho názoru, že navrhovateľka hodnoverným spôsobom neosvedčila, že vzťahy medzi stranami vyžadujú bezprostrednú úpravu v rozsahu navrhovaného neodkladného opatrenia. Konanie odporcu, ktorý ponúka na predaj časť nevyužívaných pozemkov ( parc. č. XXX/X a parc. č.XXX/X) za stavu, že parc. č. XXX/X o výmere 675 m2 ( pôvodne zapísaná na LV č. XXXX ako parcela č. XXX o výmere o 472 m2) nadobudol odporca od navrhovateľky v rozsahu 1 a parc. č. XXX/X o výmere 44 m2 ( pôvodne zapísaná na LV č. XXX ako parcela č. XXX o výmere 755 m2) nadobudol odporca od navrhovateľky z podielu 1/3 v rozsahu 1/6, nenavodzuje záver, že odporca sa mieni zbavovať svojho celého majetku ( pozemok pod stavbou rodinného domu, stavba a záhrada), čím by hrozila ujma na strane navrhovateľky. Zásadnou sa javí i námietka odvolateľa, že parcela č. XXX/X ako i parcela č. XXX/ X zapísané na LV č. XXXX vznikli až následne zápisom GP č.28/2015. 20. Odvolací súd nemal za preukázané ani splnenie ďalšieho predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to princípu proporcionality posudzujúc vzájomný pomer zásahu do právom chránených záujmov odporcu (obmedzenie vlastníckeho práva) a právom chránených záujmov navrhovateľky (získať možnosť uspokojiť svoju pohľadávku). Vychádzajúc zo záverov uvedených v bode 19 tohto
rozhodnutia má odvolací súd za to, že uloženie zákazu odporcovi nakladania s nehnuteľnosťami, nemožno považovať za primerané a proporcionálne. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka opakovane v podaniach zdôrazňovala aspekt neuhradenia kúpnej ceny a existenciu pohľadávky voči odporcovi ( uznanie dlhu), okolnosti ktorými odôvodňovala aj odstúpenie od Kúpnej zmluvy. Uvádzané tvrdenia navrhovateľky sú predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV sp.zn. 40C/76/2025. Odvolací súd má za to, že v danom prípade by vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predstavovalo zásadný zásah do právom chránených záujmov odporcu, ktoré by spôsobilo zjavne nevyvážený vzťah medzi stranami. Uloženie zákazu disponovať s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať, je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv, a preto má svoje ústavné a zákonné limity. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo sa musí rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, a z tohto dôvodu je potrebné pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť, či nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. 21. Za daného stavu, po dôslednom vyvažovaní vzájomne kolidujúcich práv strán a po zohľadnení stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd odlišne od súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd do vzťahu medzi stranami zasahoval a upravoval ho tak výnimočným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie. Odvolací súd poukazuje na ust. § 329 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je možné pri zmene skutkových okolností opätovne o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť. Zároveň je potrebné doplniť, že procesným inštitútom neodkladného opatrenia, pri ktorom súd posudzuje výlučne splnenie procesných podmienok na jeho nariadenie, nemožno preskúmavať opodstatnenosť tvrdení navrhovateľky ani odporcu. Takýto postup je možný len v konaní o veci samej, v ktorej bude konajúci súd postupovať vo vzťahu ku stranám sporu v súlade s ust. Civilného sporového poriadku (vrátane uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany podľa ust. § 132, § 149, § 150 CSP). 22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 23. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP a plne úspešnému odporcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na neodkladné opatrenie proti neúspešnej navrhovateľke. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).