Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/48/2026 1425211775 07. 05. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:1425211775.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členky senátu Mgr. Patricia Skotnická a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci navrhovateľky: S.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária - ABOGADAS, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 3770/34, 851 01 Bratislava, IČO: 53 344 219, proti povinnému z neodkladného opatrenia: F.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX G., zast. JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 42 155 100, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17. decembra 2025, č. k. 4C/65/2025-54, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17. decembra 2025, č. k. 4C/65/2025-54 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Povinnému z neodkladného opatrenia p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti navrhovateľke v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 17. decembra 2025, č. k. 4C/65/2025-54 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej iba ako „povinný“): a) zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zmene účelu užívania príslušenstva bytu č. X, a to miestnosti - WC, ktorá je umiestnená mimo bytu P. v suteréne, pod schodiskovým priestorom bytového domu so súpisným číslom XXXX, na ulici I., v obci G., zapísaného na X., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres G. I, obec G. - N. S., katastrálne územie N. S., a to najmä pokračovať v konaní vedenom na Mestskej časti G. - N. S., sp. zn. XXXX/XXXXX/XXXX/STA; b) zdržať sa akýchkoľvek stavebných, technických, dispozičných, administratívnych úkonov, ktoré by mohli viesť k odčleneniu, prebudovaniu, preradeniu, sprístupneniu alebo zneprístupneniu príslušenstva bytu č. 1, a to miestnosti - WC, ktorá je umiestnená mimo bytu č. X v suteréne pod schodiskovým priestorom bytového domu so súpisným číslom XXXX, na ulici I. 7, v obci G., katastrálny odbor, okres Bratislava I, obec G. - N. S., katastrálne územie N. S., ktoré by mohli obmedziť alebo znemožniť výkon vecného bremena doživotného bývania a užívania zriadeného v prospech navrhovateľky; c) zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by umožnil sebe alebo tretej osobe užívať príslušenstvo bytu č. X miestnosť - WC, ktorá je umiestnená mimo bytu č. X v suteréne pod schodiskovým priestorom bytového domu so súpisným číslom XXXX, na ulici I. 7, v obci G., katastrálny odbor, okres G. I, obec G. - N. S., katastrálne územie N. S. na iné účely ako na bývanie. Súd prvej inštancie priznal navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že ako darca a oprávnená z vecného bremena dňa 28.02.2011 uzavrela s povinným ako obdarovaným a povinným z vecného bremena Darovaciu zmluvu s dohodou o
zriadení vecného bremena. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti zapísané: na LV č. XXXX v k. ú. N. S., okres G., obec: BA - m. č. N. S., a to: byt č. X nachádzajúci sa v suteréne bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici I. vo vchode 7, postavenom na pozemku parc. č. XXX/X v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prislúchajúci k bytu č. 1; na LV č. XXXX v k. ú. N. S., okres G. I, obec: BA - m. č. N. S.: spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXX na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zast. plochy a nádvorie o výmere XXX m2. Podľa čl. V darovacej zmluvy sa byt nachádza v suteréne bytového domu so súp. č. XXXX a pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, komora, predsieň, kúpeľňa, zásobáreň a WC nachádzajúce sa mimo bytu v suteréne (ďalej aj ako „byt č. X a príslušenstvo bytu“). Na základe dohody o zriadení vecného bremena má zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu č. X vrátane jeho príslušenstva, ktoré tvoria funkčný celok potrebný na riadne užívanie bytu. Povinný inicioval bez súhlasu navrhovateľka konanie o zmene spôsobu užívania časti stavby, konkrétne o odčlenenie časti príslušenstva bytu - WC nachádzajúceho sa mimo samotného bytu a jeho preklasifikovanie na nebytový priestor - fotolaboratórium, čo vyhodnotila ako konanie v rozpore s platne uzavretým záväzkovým vzťahom, t. j. s dohodou o zriadení vecného bremena. Zmena účelu užívania vedúca k odňatiu tejto časti bytu by spôsobila, že by stratila možnosť plnohodnotného obývania a užívania bytu a reálne by došlo k oslabeniu alebo znemožneniu výkonu vecného bremena v pôvodne dohodnutom rozsahu vyplývajúceho z platnej darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena. Neodkladnosť úpravy pomerov vzhliadla v tom, že konanie o zmene spôsobu užívania je už začaté a v jeho priebehu môže byť povolená zmena, ktorá následne umožní povinnému právne dotvoriť stav odporujúci vecnému bremenu. Ak by k takejto zmene došlo, bolo by možné len komplikovane a s veľkým časovým odstupom prostredníctvom ďalších konaní odstraňovať následky. Z uvedeného je preto zrejmé, že bez neodkladného zásahu súdu existuje riziko vzniku závažnej ujmy na jej právach ako oprávnenej z vecného bremena a reálne hrozí, že výkon jej práva bude znemožnený. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. 4. Prvoinštančný súd uviedol, že navrhovateľka svoj nárok, ktorého ochrany sa domáhala, osvedčila predloženými listinami a zároveň osvedčila konkrétne správanie povinného, smerujúce k zmareniu účelu vecného bremena zriadeného v jej prospech. Dospel k záveru, že v prípade realizácie zámeru povinného zmeniť účel užívania príslušenstva bytu na nebytový priestor, by došlo k reálnemu znemožneniu riadneho užívania bytu. Išlo by o taký zásah do technického stavu bytu, ktorý by znamenal, že byt nespĺňa podmienky podľa § 43b ods. 4 a ods. 6 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, keďže by navrhovateľke neumožňoval plnenie hygienickej funkcie bytu. Vzhľadom na uvedené považoval za potrebné bezodkladne upraviť vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a neumožniť povinnému pokračovať v zámere znemožniť navrhovateľke výkon oprávnení vyplývajúcich z vecného bremena. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal ich plnú náhradu. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal povinný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Namietal, že konajúci súd vo výroku uznesenia ani neuložil v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP navrhovateľke povinnosť podať žalobu podľa vo veci samej a ani nepoučil povinného o možnosti podať žalobu podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP. Vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie. Argumentoval, že nebola preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery. Z opísaného konania povinného nemôže dochádzať k porušovaniu dohody o zriadení vecného bremena, a ani k zásahu do práva navrhovateľky, ktorému zodpovedá vecné bremeno. Predmetná dohoda neobsahuje záväzok nezačať správne (alebo súdne) konanie (a ak by takáto dohoda existovala, bola by neplatná). Potreba neodkladnej úpravy nemôže vyplývať z uplatňovania práv účastníka v správnom konaní. Samotná skutočnosť, že povinný ako vlastník nehnuteľnosti uplatňuje svoje práva v stavebnom konaní, nepredstavuje ohrozenie práv, ale výkon jeho subjektívnych práv. Ak by uplatnené práva mohli zasiahnuť do práv navrhovateľky, správne predpisy poskytujú procesné garancie na ochranu jej práv; a v
takomto prípade má postavenie účastníčky správneho konania, v rámci ktorého je oprávnená uplatňovať námietky, navrhovať dôkazy a domáhať sa ochrany svojich práv. Navrhovateľka vo svojom návrhu zamlčala, že aj po zmene na nebytový priestor bude predmetný priestor slúžiť ako WC a funkcia predmetného WC zostane zachovaná a zároveň zostane zachované aj vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo užívania predmetného WC jej osobou. Tvrdil, že nikdy nemal v úmysle zasahovať do výkonu jej vecného bremena, naviac ani nepreukázala, že by takýto zásah bezprostredne hrozil. Zamlčala aj skutočnosť, že predmetné WC dlhodobo, cca od roku 2012 vôbec nevyužíva a ani sa oň nestará, keďže jej povinný v byte vybudoval samostatné WC v rámci kúpeľne, teda hygienická funkcia bytu je plne zabezpečená nezávisle od predmetného priestoru. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal primeranosťou neodkladného opatrenia, keď neposudzoval otázku, prečo navrhovateľka nevstúpila do správneho konania ako účastníčka konania. Navrhovateľka má možnosť prípadné právoplatné rozhodnutie správneho orgánu napadnúť správnou žalobou a domáhať sa odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 184 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Následne poukázal na skutočnosť, že pojem „konanie smerujúce k zmene účelu užívania príslušenstva“ je neurčité, pretože nie je jasné, či sa jedná o administratívne konanie alebo akékoľvek faktické alebo právne správanie povinného v bežnom jazykovom význame slova „konanie“. Uviedol, že zmena účelu užívania nehnuteľnosti je viazaná na rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, ktoré v čase rozhodovania súdu nebolo vydané. Do jeho vydania nemožno hovoriť o bezprostrednom ohrození práv navrhovateľky, ale len o hypotetickej možnosti budúcej zmeny. Namietal, že prvoinštančný súd neuviedol, v čom konkrétne by spočívala ujma, práve v časovom období do rozhodnutia vo veci samej, ak by výrok I. nebol nariadený. Vo vzťahu k druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie zdôraznil, že takýto zákaz nemôže byť uložený neodkladným opatrením na základe návrhu navrhovateľky, ktorá má iba právo z vecného bremena. Zároveň výrok zakazuje úkony, ktoré by mohli viesť k „odčleneniu, prebudovaniu, preradeniu, sprístupneniu alebo zneprístupneniu“ predmetného priestoru. Tieto pojmy však nie sú právne definované a ich obsah nie je z výroku zrejmý. Kumulácia neurčitých pojmov, ich vzájomná obsahová nejasnosť a vnútorné rozpory spôsobujú, že druhý výrok nespĺňa základné požiadavky na určitosť, predvídateľnosť a vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Tento výrok zároveň zasahuje do jadra vlastníckeho práva povinného spôsobom, ktorý nie je odôvodniteľný ani povahou vecného bremena, ani účelom neodkladného opatrenia. Navyše, súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto výroku tiež neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. K tretiemu výroku uviedol, že z neho nevyplýva, v čom má užívanie predmetného priestoru na iný účel ako bývanie zasahovať do výkonu vecného bremena navrhovateľky. Uložený zákaz má charakter plošného a časovo neobmedzeného obmedzenia dispozičných oprávnení povinného, čím sa vymyká povahe neodkladného opatrenia ako dočasného a výnimočného procesného prostriedku. K výroku o náhrade trov konania namietal, že procesne nezavinil nariadenie neodkladného opatrenia, ani nebol neúspešný v konaní vo veci samej, preto nie je daný dôvod, aby musel znášať náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie zmení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná povinnému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. K odvolaniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá považuje odvolanie za nedôvodné. Tvrdenie, že absencia poučenia podľa § 336 alebo § 337 CSP predstavuje takú procesnú vadu, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces alebo nezákonnosť nariadeného opatrenia vyhodnotila za neopodstatnené. Z obsahu uznesenia nepochybne vyplývalo, že súd prvej inštancie poskytol ochranu práva navrhovateľky z vecného bremena, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Nesúhlasila s tvrdením povinného, že nebola preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Táto námietka nebola odôvodnená a nezodpovedala skutkovému ani právnemu stavu veci. Osvedčila, že povinný inicioval konanie pred správnym orgánom, ktorého cieľom je odčlenenie časti príslušenstva bytu a jeho preklasifikovanie na nebytový priestor. Zmena účelu užívania na fotolaboratórium zakladá možnosť využívania priestoru v súlade s týmto účelom, vrátane manipulácie s chemickými látkami a technologickými zariadeniami typickými pre fotolaboratórnu činnosť, čo je nezlučiteľné s režimom priestoru slúžiaceho na bývanie a hygienické potreby oprávnenej osoby z vecného bremena. Tvrdenie odvolateľa, že má k dispozícii všetky procesné prostriedky v správnom konaní, neoslobodzuje súd od povinnosti predísť hrozbe nezvratného zásahu do jej práv. Ani tvrdenie že má k dispozícii iné „WC“, z právneho hľadiska neobstojí. Rozsah vecného bremena doživotného bývania a užívania je určený zmluvou a vzťahuje sa na byt vrátane jeho príslušenstva, pričom povinný nemá právomoc jednostranne určovať, ktoré konkrétne miestnosti má navrhovateľka fakticky užívať.
Neodkladné opatrenie bolo nariadené s cieľom zabrániť reálnej hrozbe zásahu do výkonu vecného bremena, ktorý je právne chránený a ktorý predstavuje jej základný nárok. Zásah do práv povinného v tomto prípade považovala za minimálny. Napriek použitiu formulácie „akékoľvek konanie, a to najmä pokračovať v konaní“ je výrok I. určiteľný v kontexte konkrétnej situácie. Výrok sa vzťahuje na správanie povinného v rámci iniciovaného konania pred Mestskou časťou Bratislava-N. S., sp. zn. XXXX/XXXXX/ XXXX/STA, ktorého cieľom je odčlenenie WC a jeho preklasifikovanie na nebytový priestor. Mala za to, že bežné právne a faktické úkony, ako administratívne podania, konzultácie s odborníkmi alebo komunikácia so správnym orgánom, ktoré nemajú za cieľ zmenu účelu užívania priestoru, nie sú zahrnuté a nemôžu byť považované za porušenie uznesenia. V danom prípade bola splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov, čo vyplýva zo skutkových zistení. Uviedla, že správny orgán s ňou v správnom konaní nekonal ako s účastníkom; oznámenie o začatí konania o zmene spôsobu užívania stavby jej nebolo doručené, čo vyplývalo priamo zo samotného oznámenia, v ktorom je okruh účastníkov konania výslovne vymedzený a ona medzi nimi uvedená nie je. Tvrdenie, že pojmy „stavebný“, „technický“, či „administratívny“ úkon sú neurčité nepovažovala za relevantné. Tieto pojmy bolo nutné vykladať v kontexte celého výroku, ktorý jasne definoval cieľ zákazu: zabrániť následkom, ktoré by viedli k zásahu do jej práv k predmetnému priestoru. Ani tretí výrok nijakým spôsobom nebráni povinnému v bežnom užívaní priestoru v súlade s jeho kolaudačným povolením, ale len zabraňuje konaniu, ktoré by fakticky alebo právne znemožnilo výkon vecného bremena.. Nesúhlasila ani s tvrdením , že zásah do vlastníckeho práva by bol neprimeraný; zásah je len v nevyhnutnom rozsahu na ochranu jej práv. Napadnuté neodkladné opatrenie je odôvodnené tým, že predmetný priestor WC ako príslušenstvo bytu je zahrnutý do rozsahu vecného bremena a akékoľvek stavebné, technické, dispozičné alebo administratívne úkony zo strany povinného by mohli výkon vecného bremena ohroziť alebo zmariť. Napriek tomu, že povinný ešte nevykonal konkrétny zásah, samotné iniciovanie konania o zmene účelu užívania priestoru predstavuje reálne riziko, že bez okamžitého zásahu súdu by mohlo dôjsť k zmene režimu užívania priestoru, ktorá by sťažovala alebo znemožnila výkon jej práv. Výrok o náhrade trov konania považovala za oprávnený a odôvodnený, pretože práve postup povinného viedol k potrebe podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je správne, aby nebola zaviazaná na trovy, ktoré jej vznikli v súvislosti s ochranou jej práv. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť (§ 388 CSP). 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými povinným, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, a to spôsobom uvedeným vo výroku preskúmavaného uznesenia. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie, popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Odvolací súd zdôrazňuje, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy; dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov; prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov; prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 18. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, a to za účelom ochrany svojich práv vyplývajúcich z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania bytu č. X vrátane jeho príslušenstva, konkrétne vo vzťahu k príslušenstvu bytu - WC nachádzajúceho sa mimo samotného bytu. Návrh zdôvodnila poukazom na konanie povinného (vlastníka predmetných nehnuteľností a povinného z vecného bremena), smerujúce k zmene užívania a k preklasifikovaniu daného príslušenstva na nebytový priestor - fotolaboratórium, ktoré by malo za následok stratu možnosti plnohodnotného obývania a užívania bytu, ako i oslabenie alebo znemožnenie výkonu vecného bremena v pôvodne dohodnutom rozsahu. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vzhliadla v začatom konaní o zmene spôsobu užívania príslušenstva bytu, na základe ktorého, v prípade povolenia uvedenej zmeny, by stav odporujúci zriadenému vecnému bremenu bolo možné reparovať iba prostredníctvom ďalších konaní. 19. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu v celom rozsahu, keď dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila nielen svoj hmotnoprávny nárok, ktorého ochrany sa domáhala, ale i konkrétne správanie povinného smerujúce k zmareniu účelu vecného bremena zriadeného v jej prospech. V prípade realizácie zámeru povinného zmeniť účel užívania príslušenstva bytu na nebytový priestor, by došlo k reálnemu znemožneniu riadneho užívania bytu. Naviac tento zásah by znamenal, že byt nespĺňa podmienky podľa § 43b ods. 4 a ods. 6 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, keďže by neumožňoval plnenie hygienickej funkcie bytu. 20. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu povinného vo vzťahu k nepreukázaniu potreby bezodkladnej úpravy pomerov za dôvodnú. Zo strany navrhovateľky nebola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi navrhovateľkou a povinným takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza k správaniu obmedzujúcemu/znemožňujúcemu výkon práv patriacich navrhovateľke z titulu zriadeného vecného bremena k príslušenstvu bytu. Navrhovateľka netvrdila ani neosvedčovala konkrétne konanie povinného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že jej bráni v užívaní predmetného priestoru.
Nespochybnila v reakcii na odvolanie, že predmetný priestor je voľne prístupný, využívajú ho upratovačky spoločných priestorov, pričom sama dotknuté príslušenstvo bytu cca od roku 2012 nevyužíva, keďže jej povinný vybudoval toaletu v rámci kúpeľne priamo v byte. Naviac z navrhovateľkou opísaného správania povinného ani nie je možné vyvodiť, že má v úmysle v budúcnosti zamedziť užívanie predmetnej toalety navrhovateľke, ktorej dané právo patrí, napriek tomu, že ho nerealizuje. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka neosvedčila, že požadované neodkladné opatrenie je nevyhnutne potrebné z hľadiska zabezpečenia ochrany ňou tvrdených ohrozených, či porušovaných práv. Neosvedčila, že v prípade realizácie zmeny účelu užívania predmetného príslušenstva, bude vystavená bezprostrednej hrozbe vzniku ujmy na jej právach vyplývajúcich z vecného bremena a rovnako neosvedčila, že dôjde k takému nezvratnému stavu, ktorý by nebolo možné reparovať. Naviac je potrebné zdôrazniť, že v prípade vyhovenia požadovanému zneniu neodkladného opatrenia, by došlo k neoprávnenému zásahu nielen do vlastníckeho práva povinného, ale i do obmedzenia výkonu jeho procesných práv v správnom konaní. Navrhovateľka dostatočne hodnoverne, svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dokladmi, neosvedčila nevyhnutnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov a žiadnymi relevantnými skutočnosťami neosvedčila bezprostrednosť reálneho ohrozenia jej práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ňou požadovaným spôsobom. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a povinným, nie je potom ani možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. 21. V odvolaní zároveň povinný vytkol súdu prvej inštancie, že vo výroku napadnutého rozhodnutia neuložil v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej a ani nepoučil povinného o možnosti podať žalobu podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP. Uvedenej odvolacej námietke je možné taktiež priznať úspech, nakoľko súd prvej inštancie napriek tomu, že nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, sa ust. § 336 ods. 1 CSP ani ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP neriadil a uvedenú povinnosť si nesplnil. Avšak vzhľadom na to, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je táto odvolacia námietka v bez právneho významu. 22. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu povinného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, keďže by dané nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. 23. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie splnené neboli, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnému priznal proti navrhovateľke nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko mal vo veci plný úspech. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).