Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/106/2026 z 4. 8. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 8Co/106/2026 1426201131 04. 08. 2026 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2026:1426201131.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Mgr. Zuzana Hollá, advokátka, Kresánkova 3462/1, 841 05 Bratislava, proti povinnému: Slovenská republika, zastúpená správcom Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850, právne zastúpený: Advokátska kancelária AK | AK s.r.o., Suché mýto 6, 811 03 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. februára 2026, č.k. 55C/7/2026 - 137, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému umožniť navrhovateľovi prístup k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa, ako aj k celej trase elektrickej prípojky napájajúcej verejnú sieť umiestnenú na nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXXX/XX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: K. Z., obec: C. - K. Z., X.: C. P., a to za účelom zabezpečenia riadnej prevádzky, údržby, diagnostiky a odstránenia porúch elektrickej prípojky a základňovej stanice „Základňová stanica a RR bod C1 244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, ako aj zdržať sa akéhokoľvek zásahu do elektrickej prípojky, ističovej rozvodnej skrine alebo iných technických zariadení a prvkov zabezpečujúcich napájanie prevádzky základňovej stanice „Základňová stanica a RR bod C1 244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, najmä zásahov, ktoré by mohli spôsobiť jej odpojenie, obmedzenie alebo narušenie jej funkčnosti. Navrhovateľovi priznal proti povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a povinného poučil, že môže proti navrhovateľovi podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 2. Prvoinštančný súd uviedol, že navrhovateľ v rámci opisu skutkového stavu poukázal na to, že podľa § 3 písm. a) zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoEK“) je podnikom, ktorý poskytuje siete, služby a vykonáva činnosti vo verejnom záujme. Podľa § 21 ods. 1 ZoEK je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na/v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Povinný je správcom majetku štátu - nehnuteľnosti, na streche ktorej je umiestnená Základňová stanica, prostredníctvom ktorej navrhovateľ zabezpečuje prevádzku elektronickej komunikačnej siete a poskytuje elektronické komunikačné služby v danej lokalite. Na zabezpečenie napájania Základňovej stanice elektrickou energiou navrhovateľ zrealizoval elektrickú prípojku, ktorá je z technického aj prevádzkového hľadiska nevyhnutnou podmienkou jej riadneho fungovania. Strany boli v zmluvnom vzťahu od roku 1998, najskôr na základe zmluvy o

nájme č. C1-244-BR Nábrežie Svobodu zo dňa 12.01.1998 vrátane jej dodatkov, ktorej predmetom bol nájom strešnej plochy budovy, za účelom umiestenia technológie GSM. Následne uzavreli zmluvu o nájme nebytového priestoru č. C1-244 BR Nábrežie Svobodu zo dňa 28.04.2003 s dvoma dodatkami, platnú do 31.12.2017. Navrhovateľ zriadil Základňovú stanicu na nehnuteľnosti na základe stavebného povolenia Oblastného telekomunikačného úradu Bratislavský kraj, oddelenie výstavby telekomunikačných stavieb č. 1191-2/98/VTS zo dňa 07.07.1998, právoplatného 07.08.1998, za účelom zabezpečenia pokrytia územia časti Bratislavy signálom GSM. Užívanie Základňovej stanice bolo povolené kolaudačným rozhodnutím Oblastného telekomunikačného úradu Bratislavský kraj, oddelenie výstavby telekomunikačných stavieb č. 1191-4/98/VTS zo dňa 18.01.1999, právoplatným 11.02.1998. Navrhovateľ Základňovú stanicu od jej zriadenia nepretržite prevádzkuje ako súčasť svojej verejnej elektronickej komunikačnej siete, prostredníctvom ktorej poskytuje službu 2G, 5G a LTE. V roku 2001 navrhovateľ na vlastné náklady zriadil elektrickú prípojku, aby zabezpečil nepretržitý prívod elektrickej energie pre Základňovú stanicu. Bez stabilného elektrického napájania nie je možné stanicu uviesť do prevádzky ani udržiavať jej prevádzkovú stabilitu. Elektrická prípojka bola realizovaná ako súčasť stavby P1-244 BR - 003 povolenej rozhodnutím okresného úradu Bratislava, odbor životného prostredia č. ŽP-07328/2001-JA/84/G zo dňa 02.05.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2001. Užívanie tejto stavby, vrátane elektrickej prípojky, bolo povolené rozhodnutím okresného úradu Bratislava, odbor životného prostredia č. ŽP - 12028/2001-Ja/186/H zo dňa 12.09.2001, právoplatným 01.10.2001. Po skončení nájmu sa strany nedohodli na novom zmluvnom vzťahu pre spor o existenciu právneho titulu na užívanie nehnuteľnosti. Vybudovaním Základňovej stanice vzniklo Navrhovateľovi zákonné vecné bremeno a preto je oprávnený nehnuteľnosť užívať aj po skončení nájmu, čo povinný popiera. Navrhovateľ odmietol uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena a navrhol uzatvoriť dohodu o primeranom znášaní nákladov na zachovanie a opravy nehnuteľnosti zaťaženej zákonným vecným bremenom a o podmienkach využívania práva k nehnuteľnosti zodpovedajúcich zákonnému vecnému bremenu, ktorú povinný odmietol. Keďže povinný zákonné vecné bremeno neuznáva, podal dňa 11.04.2017 na Okresnom súde Bratislava II žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. V súčasnosti je konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017 a ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ešte právoplatne skončené (na termín 26.03.2026 vytýčil súd pojednávanie). Navrhovateľ podal dňa 19.11.2024 návrh na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorý doložil listinami preukazujúcimi splnenie zákonných podmienok. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „OÚ“) návrhu dňa 22.08.2025 vyhovel a záznamom č. Z-17095/2024 zapísal vecné bremeno k nehnuteľnosti. Navrhovateľ dňa 19.09.2025 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že povinný mu bráni vo výkone oprávnení podľa § 21 ods. 1 ZoEK tým, že odmieta poskytnúť zákonom stanovenú súčinnosť pri odstraňovaní porúch na vedení siete. Súd uznesením zo dňa 13.10.2025 č.k. 37C/67/2025-82 návrhu vyhovel a povinnému uložil povinnosť a) strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti, b) umožniť navrhovateľovi prístup k technologickým zariadeniam umiestneným na uvedenej stavbe za účelom odstránenia porúch a zabezpečenia ich riadnej prevádzky. Dňa 17.09.2024 navrhovateľ zaevidoval poruchu technológie Základňovej stanice, o čom bezodkladne informoval povinného a požiadal o prístup podľa § 21 ods. 6 ZoEK. Dňa 18.09.2024 sa uskutočnilo osobné rokovanie, na ktorom navrhovateľ poukázal na existenciu zákonného vecného bremena podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK. Dňa 25.09.2024 navrhovateľ oznámil povinnému ďalšiu poruchu a požiadal o vstup na termín 27.09.2024. Povinný e-mailom zo dňa 27.09.2024 odmietol vstup s odôvodnením údajného havarijného stavu schodišťa, hoci pri poslednej kontrole v roku 2022 bolo vyhodnotené ako prevádzkovo spôsobilé. Navrhovateľ pokračoval v rokovaniach s povinným s cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie. Na rokovaní dňa 20.11.2024 bol sformulovaný návrh, na základe ktorého navrhovateľ vypracoval návrhy zmluvných dokumentov a zaslal ich povinnému na pripomienkovanie. Povinný e-mailom zo dňa 21.12.2024 namiesto pripomienok predložil nové požiadavky a vlastné návrhy zmlúv, ktoré nerešpektovali zákonné vecné bremeno. Dňa 27.11.2024 došlo u povinného k výpadku elektrickej energie, čo spôsobilo zlyhanie technológie Základňovej stanice. Povinný v ten istý deň umožnil navrhovateľovi vstup, no pretrvávajúci výpadok elektrickej energie znemožnil identifikovať poruchu. Na ochranu prevádzky verejnej siete musel navrhovateľ dočasne presmerovať prevádzku Základňovej stanice na iné zariadenia, o čom povinného opakovane informoval. Povinný bol opakovane upozorňovaný, že prijaté technické riešenie nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné, znižuje kapacitu siete a môže viesť k preťaženiu siete, čím je vážne ohrozené fungovanie elektronickej komunikačnej siete a aj poskytovanie elektronických komunikačných služieb v danej lokalite. Dňa 02.04.2025 zaslal navrhovateľ povinnému výzvu na poskytnutie súčinnosti a požiadal o vstup na termín 08.04.2025. Povinný poskytol navrhovateľovi iba čiastočnú súčinnosť, keď neumožnil vstup do priestorov s hlavnou ističovou rozvodnou skriňou, čo znemožnilo kontrolu funkčnosti

celej technológie. Povinný vstup podmienil podpísaním pripravenej zápisnice zo dňa 08.04.2025, v ktorej povinný popieral existenciu zákonného vecného bremena. Zo správy technikov z kontroly zo dňa 08.04.2025 vyplynulo rozsiahle poškodenie technológie, vyžadujúce výmenu komponentov. Navrhovateľ opätovne dňa 29.07.2025 vyzval povinného na umožnenie prístupu na termín 05.08.2025, pričom k listu priložil aj správu z kontroly zo dňa 08.04.2025. Povinný opätovne odmietol poskytnúť súčinnosť a navrhovateľovi neumožnil vstup do budovy. Navrhovateľ bezprostredne po doručení uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2025 č.k. č. 37C/67/2025-82 listom zo dňa 17.10.2025 požiadal povinného o vstup k Základňovej stanici za účelom odstránenia porúch. V liste poukázal na nariadené neodkladné opatrenie a na skutočnosť, že pri poslednom vstupe dňa 08.04.2025 povinný neumožnil vstup do priestorov s hlavnou ističovou rozvodnou skriňou elektrickej energie, čím znemožnil overenie funkčnosti celej technológie Základňovej stanice. Na základe tejto výzvy poskytol povinný dňa 20.10.2025 navrhovateľovi opäť iba čiastočnú súčinnosť, keď technikom navrhovateľa umožnil prístup výlučne k zariadeniam umiestneným na nehnuteľnosti, teda len v rozsahu formálne zapísaného vecného bremena. Odmietol však sprístupniť priestory, v ktorých sa nachádza hlavná ističová rozvodná skriňa vrátane elektrickej prípojky napájajúcej elektrickou energiou technológiu Základňovej stanice, pričom svoje odmietnutie odôvodnil tvrdením, že tieto priestory sa nachádzajú v budove na inej parcele. Navrhovateľ ho upozornil, že prevádzka Základňovej stanice je objektívne podmienená nepretržitým prívodom elektrickej energie v režime 24 hodín denne. Bez elektrického napájania nie je možné Základňovú stanicu uviesť do prevádzky, vykonať jej diagnostiku, ani overiť jej technickú funkčnosť. Z tohto dôvodu sa povinnosť poskytnúť súčinnosť neobmedzuje len na samotný fyzický prístup k technológiám, ale zahŕňa aj sprístupnenie elektrickej prípojky, ktorá je nevyhnutnou súčasťou infraštruktúry verejnej siete a podmienkou poskytovania elektronických komunikačných služieb. Napriek tomu povinný zotrval na tvrdení, že jeho povinnosť je obmedzená výlučne rozsahom zapísaného vecného bremena. Zo zápisu o výsledku odstraňovania poruchy základňovej stanice zo dňa 20.10.2025 vyplýva, že hoci navrhovateľ fyzicky vykonal výmenu poškodených technologických komponentov (najmä vytečené zdrojové batérie), nemohol overiť funkčnosť technológie ani uviesť Základňovú stanicu do prevádzky. Dôvodom bolo to, že povinný odmietol umožniť navrhovateľovi pripojenie Základňovej stanice k elektrickej energii. Tým, že povinný úmyselne zamedzil prístupu k elektrickému napájaniu, znemožnil uvedenie Základňovej stanice do prevádzky a spôsobil, že zostáva nefunkčná. Ide o zásah s priamym a okamžitým dopadom na fungovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorý zároveň bráni navrhovateľovi plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zákona v oblasti údržby a bezpečnej prevádzky siete. Navrhovateľ sa pokúsil obnoviť napojenie Základňovej siete aj prostredníctvom tretej osoby, a to Západoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len „ZSD“). Technici spoločnosti museli zásah opakovať, keďže povinný pri prvom pokuse odmietol umožniť vstup do priestorov, v ktorých sa nachádza elektrické napájanie stanice. Krátko po tom, ako technici pripojili Základňovú stanicu k elektrickej energie a opustili areál, došlo k jej odpojeniu od napájania. Keďže ističová rozvodná skriňa sa nachádza v uzatvorenom areáli povinného a prístup k nej má výlučne on, vzniklo navrhovateľovi dôvodné podozrenie, že k odpojeniu došlo úmyselným zásahom zo strany povinného alebo osoby konajúcej s jeho vedomím. Takéto konanie napĺňa znaky trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Navrhovateľ preto bezodkladne podal trestné oznámenie na Policajný zbor SR. Napriek tomu, že ide o zásah do prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorá má charakter všeobecne prospešného zariadenia, polícia doposiaľ neprijala žiadne účinné opatrenia ani nevykonala úkony smerujúce k objasneniu veci. Zo správania povinného je zrejmé, že odmieta poskytnúť súčinnosť potrebnú na zabezpečenie riadneho chodu Základňovej stanice. Tým, že odmietol sprístupniť priestory s ističovou rozvodnou skriňou a opakovane znemožnil obnovenie napájania Základňovej stanice jednoznačne preukázal, že nerešpektuje zákonné povinnosti ani existenciu zákonného vecného bremena. Nejde o dôsledok nedorozumenia, či technickú prekážku, ale o vedomé a úmyselné konanie smerujúce k blokovaniu prevádzky elektronickej komunikačnej siete a k znemožneniu výkonu práv navrhovateľa. Neodkladné opatrenie je v danom prípade nevyhnutné na zabezpečenie opätovného sfunkčnenia Základňovej stanice a na obnovenie riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete v dotknutom území. Formalistický a účelový výklad zákonného vecného bremena je v rozpore s technickou realitou fungovania elektronickej komunikačnej siete a zároveň odporuje zákonnej úprave, ktorá vyžaduje, aby bola infraštruktúra Základňovej stanice posudzovaná ako funkčný celok (§ 2 ods. 26 ZoEK). Tvrdenie povinného o umiestnení elektrickej prípojky na inej parcele nevyplýva zo žiadneho dokumentu, ktorý má navrhovateľ k dispozícii. Keďže táto skutočnosť nie je z obsahu žiadnych relevantných dokumentov zistiteľná, navrhovateľ ju nemohol uvádzať vo svojich predchádzajúcich podaniach, či už pri zápise vecného bremena alebo pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Namiesto rešpektovania

rozsahu a účelu zákonného vecného bremena povinný používa formálne a technicky neudržateľné tvrdenia, ktorými sa snaží vyhnúť svojej povinnosti umožniť navrhovateľovi výkon oprávnení. Jeho postup nesleduje žiadny legitímny cieľ, účelom je zabrániť prevádzke Základňovej stanice a mariť výkon práva, ktoré navrhovateľovi zo zákona prináleží a zároveň vytvoriť na neho tlak, aby bol v záujme obnovenia funkčnosti Základňovej stanice donútený akceptovať jednostranne diktované podmienky urovnania sporu. Takýto postup je neprípustný a odporuje samotnému účelu zákonného vecného bremena, ktorým je zabezpečiť riadnu prevádzku verejnej elektronickej komunikačnej siete bez závislosti od vôle vlastníka nehnuteľnosti. Konaním povinného dochádza k vážnemu a vedomému ohrozeniu riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete. Základňová stanica je kľúčovým prvkom infraštruktúry zabezpečujúcim pokrytie signálom, kapacitu siete a stabilitu služieb v dotknutom území. Jej nefunkčnosť spôsobuje a) zhoršenie kvality poskytovaných služieb vrátane výpadkov hovorov, prerušovania spojenia a spomalenia dátových prenosov, b) zvýšené riziko nedostupnosti tiesňových volaní, čo predstavuje zásah do verejného záujmu a bezpečnosti, c) obmedzenie prístupu obyvateľov a podnikateľov k digitálnym službám, ako sú e-mail, cloudové služby či online bankovníctvo, d) preťaženie susedných základňových staníc, ktoré musia suplovať výpadok, čo môže viesť k ďalším technickým poruchám, e) zníženie stability siete a zvýšená zraniteľnosť voči kybernetickým a prevádzkovým rizikám, keďže stabilita siete je narušená. V dôsledku postupu povinného je stanica nefunkčná, čo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku značnej škody a priamo ohrozuje poskytovanie elektronických komunikačných služieb verejnosti. Požadované neodkladné opatrenie je nevyhnutné na zabránenie ďalšiemu ohrozovaniu verejného záujmu a obnovene funkčnosti siete. 3. Listinami predloženými navrhovateľom mal prvoinštančný súd osvedčené, že Zmluvou o nájme zo dňa 12.01.1998 sa sporové strany dohodli na nájme strešnej plochy budovy zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. (C. P.) za účelom umiestnenia zariadení, systémov, antén a káblových trás pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú - 5 rokov, t.j. do 2003 s tým, že začala plynúť dňom odovzdania predmetu nájmu. Stavebným povolením zo dňa 07.07.1998 bola navrhovateľovi povolená stavba „Základňová stanica a RR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“ umiestnená na streche budovy povinného parc. č. XXXXX/X, katastrálne územie: K. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.1998. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.01.1999 bolo navrhovateľovi, ako stavebníkovi, povolené užívanie stavby „Základňová stanica a RR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“ umiestnenej na streche budovy povinného parc. č. XXXXX/X, katastrálne územie: K. Z.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.1999. V liste Západoslovenských energetických závodov, š.p. zo dňa 06.02.2001 bolo konštatované, že k predloženému projektu nn prípojky pre navrhovateľa GSM - P1-0244 BR - 003 nie sú námietky. Odber elektrickej energie je 36 kW inštalovaných a 28 kW súčasných. Meranie je umiestnené vonku na prístupnom mieste. Hlavný istič pred elektromerom je dimenzie 3 x 50 A. Rozhodnutím zo dňa 02.05.2001 bolo navrhovateľovi povolené uskutočnenie zmeny dokončenej stavby - stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 003 na objekte s parc. č. XXXXX/X, katastrálne územie: K. Z.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2001. Rozhodnutím zo dňa 12.09.2001 bolo navrhovateľovi povolené užívanie stavby - stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 0333 na objekte s parc. č. XXXXX/X, katastrálne územie: K. Z.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2001. Zmluvou o nájme zo dňa 28.04.2003 sa sporové strany dohodli na nájme časti plochy strechy na administratívnej budove zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. (C. P.) za účelom jej využívania na technické účely súvisiace s výstavbou a prevádzkovaním základňovej stanice verejnej telekomunikačnej siete GSM. Podľa dodatku č. 2 bol nájom dohodnutý na dobu určitú - do 31.12.2016. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad“) potvrdením zo dňa 10.06.2022 potvrdil na strane navrhovateľa skutočnosti podľa § 21 ods. 10 v spojení s § 21 ods. 9 ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia. Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 18.11.2024, podaného podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK v spojení so zákonom č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoT“), bol k nehnuteľnosti vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností (Z-17095/2024). Predchádzajúcemu návrhu na záznam vecného bremena zo dňa 25.04.2017 bolo vyhovené; opatrenie OÚ č. Z-27040-2016 však bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.11.2021 č.k. 1S/160/2020-221 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 3Svk/11/2022 zrušené a vrátene späť OÚ na nové konanie (ktorého výsledkom je vyššie uvedený záznam Z-17095/2024). Úrad v potvrdení zo dňa 14.05.2025 potvrdil, že základňová stanica 0244BR a reléový spoj RR C1-244 BR 998, umiestnené a prevádzkované na nehnuteľnosti, sú súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete navrhovateľa, ktorá spĺňa kritéria podľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c), d), e), f) ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia. Uznesením

Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2025 č.k. 37C/67/2025-82 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil povinnému strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti, vrátane odstránenia porúch technologických zariadení vo vlastníctve navrhovateľa tam umiestnených a za týmto účelom je povinný umožniť navrhovateľovi prístup k jeho technologickým zariadeniam. Výzvou zo dňa 17.10.2025 navrhovateľ požiadal povinného, aby mu v termínoch 20.10.2025 až 22.10.2025 sprístupnil všetky miestnosti, v ktorých sú umiestnené zariadenia potrebné k prevádzke Základňovej stanice, umiestnenej na streche administratívnej budovy v jeho správe, keďže eviduje vo vzťahu k nej viaceré poruchy technologických zariadení (ktoré pre opakované odopieranie prístupu zo strany povinného nemohol doteraz odstrániť). V zmysle zápisu sa pracovníci navrhovateľa dňa 20.10.2025 dostavili a bol im zo strany povinného v zmysle zapísaného vecného bremena umožnený prístup, vstup a pohyb na parc. č. XXXXX/XX. Podľa zápisu o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej stanice SITE-u 0244BR zo dňa 20.10.2025 sa zamestnanec navrhovateľa a dodávatelia objednaní za účelom odstránenia poruchy (AIR TREND, s.r.o. a A2B, s.r.o.) dostavili k povinnému za účelom odstránenia poruchy nefunkčnej Základňovej stanice. V zmysle bodu 9 zápisu zástupcovia povinného informovali navrhovateľa, že neumožnia jeho pracovníkom vstup a pohyb do technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič, nakoľko sa má nachádzať na inej parcele ako č. XXXXX/ XX. V zmysle bodu 11 zápisu odstránenie poruchy nemohlo byť vykonané vzhľadom na odmietnutie vstupu do technickej miestnosti s elektrickou prípojkou/ističom; porucha pretrváva. V zmysle zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.10.2025 nadobudol navrhovateľ (prostredníctvom splnomocnenej osoby - Z.. S. U.) podozrenie, že došlo k trestnému činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Toto podozrenie odôvodnil tým, že dňa 22.10.2025 bola nahlásená porucha na ZSD. V čase okolo 10,20 hod. povinný odmietol pracovníkov ZSD vpustiť dnu. Na opakované dostavenie sa, v čase okolo 14,00 hod., im bol prístup povolený a bola odstránená porucha navrhovateľa na zariadení - verejnej elektronickej komunikačnej sieti (vyhodený istič, ktorý stačilo nahodiť). Krátko na to, ako ZSD opustilo priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrika vo verejnej elektronickej komunikačnej sieti opäť nešla. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. zo dňa 27.01.2026 je vlastníkom nehnuteľnosti Slovenská republika a správcom nehnuteľnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850. V časti „C: Ťarchy“ je v prospech navrhovateľa, ako oprávneného, v zmysle § 21 ods. 1 ZoEK zapísané vecné bremeno k nehnuteľnosti v rozsahu podľa výkresov C.3 projektu stavby 0244BR z 02/2022, Z-17095/2024; rozhodnutie č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025. 4. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1,2 a § 329 ods. 1, 2 C.s.p., ako aj ust. § 21 ods. 1, 4 a 6 Zákona o elektronických komunikáciách (ZoEK), § 12 ods. 1 a 3 zákona o telekomunikáciách (ZoT), k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť. Poukázal na to, že navrhovateľ je v zmysle potvrdenia Úradu zo dňa 10.6.2022 (vydaného podľa § 21 ods. 9 a 10 ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia) inter alia podnikom poskytujúcim verejnú sieť na území SR. Navrhovateľovi bola v súvislosti s jeho činnosťou povolená stavba „Základňová stanica a RR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, umiestnená na streche nehnuteľnosti povinného (resp. v správe povinného). Následným právoplatným kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.01.1999 bolo navrhovateľovi, ako stavebníkovi, povolené užívanie stavby „Základňová stanica a RR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“. Rozhodnutím zo dňa 02.05.2001 bolo navrhovateľovi povolené aj uskutočnenie zmeny dokončenej stavby - stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 003. Rozhodnutím zo dňa 12.09.2001 bolo následne navrhovateľovi povolené užívanie stavby stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 0333. Zároveň na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 18.11.2024, podaného podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK v spojení so zákonom č. 110/1964 ZoT bol k nehnuteľnosti vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností (Z-17095/2024). Na základe tohto zápisu je na príslušnom LV vyznačená ťarcha v podobe vecného bremena v prospech navrhovateľa (v súlade s § 21 ods. 1 ZoEK). Úrad v potvrdení zo dňa 14.05.2025 potvrdil, že Základňová stanica je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete navrhovateľa, ktorá spĺňa kritéria podľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c), d), e), f) ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že výstavba a umiestnenie Základňovej stanice na streche nehnuteľnosti povinného (resp. v správe povinného) a jej používanie navrhovateľom je oprávnené a aprobované príslušnými orgánmi. Tomu zodpovedá aj zapísané vecné bremeno, na ktoré v čase vydania tohto rozhodnutia nemá vplyv ani prípadná absencia nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti, či prebiehajúce konanie o vypratanie nehnuteľnosti (sp. zn. B1-9C/22/2017). V danom smere prislúchajú navrhovateľovi zákonné oprávnenia v podobe vstupu na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti v súvislosti

so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení (§ 21 ods. 2 písm. a) ZoEK). Keďže zákonodarca obsiahol tieto oprávnenia priamo do zákona, možno z toho abstrahovať dôležitosť potreby zachovania funkčnosti elektronickej komunikačnej siete a riadneho plnenia ďalších povinností navrhovateľa podľa ZoEK. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že Základňová stanica je vykazuje poruchy, ktoré nemohli byť zo strany navrhovateľa odstránené z dôvodu, že povinný neumožnil pracovníkom vstup a pohyb do technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič. Dôvodom odopretia vstupu bolo v zmysle zápisu o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej stanice SITE-u 0244BR zo dňa 20.10.2025 to, že sa nenachádza na parc. č. XXXXX/XX (inak povedané, že sa nachádza na parc., na ktorú sa nevzťahuje zapísané vecné bremeno Z-17095/2024). Z bodu 11 identifikovaného zápisu ďalej vyplýva, že porucha pretrváva. Bránenie v prístupe k zariadeniam súvisiacim s prevádzkou Základňovej stanice (napr. elektrickej prípojke, ističovej rozvodnej skrini a podobne, ktoré tvoria so Základňovou stanicou jeden funkčný celok) tak neumožňuje navrhovateľovi odstrániť existujúce (a prípadné budúce) vady, nedostatky, výpadky, či poruchy zariadení a je v rozpore s oprávneniami vyplývajúcimi z § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK (v spojení s existujúcim vecným bremenom). Vzhľadom na povahu činnosti navrhovateľa (poskytovanie verejnej siete na území SR) môže mať pretrvanie poruchy akéhokoľvek jeho zariadenia, vrátane Základňovej stanice, závažné následky a negatívny dopad nielen v jeho sfére, ale aj vo vzťahu k širokej verejnosti, využívajúcej služby a siete prevádzkované navrhovateľom. Povinný svojim správaním preukázateľne zasahuje do zákonom stanovených povinností navrhovateľa riadne udržiavať a prevádzkovať verejné siete, pričom navrhovateľ výkon svojich práv podľa ZoEK a vecného bremena vykonával v miere potrebnej na dosiahnutie cieľa. Požadoval iba sprístupnenie Základňovej stanice a súvisiacich zariadení, nevyhnutných na jej riadne fungovanie. Súčasne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia využil iné prostriedky (v podobe výziev, zabezpečenia odstránenia vady prostredníctvom svojich pracovníkov, či tretieho subjektu - ZSD), ktoré boli zjavne bezúspešné pre správanie sa povinného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, keďže je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami - navrhovateľ je v súvislosti zo Základňovou stanicou oprávnený z vecného bremena Z-17095/2024, zapísaného na príslušnom LV vo vzťahu k nehnuteľnosti podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK a k existujúcej Základňovej stanici mu prináležia oprávnenia podľa ZoEK. Základňová stanica pritom nebola na nehnuteľnosti vybudovaná svojvoľne, ale predchádzali jej stavebné, kolaudačné, či iné rozhodnutia, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov - navrhovateľ je podnikom poskytujúcim verejnú sieť na území SR podľa ZoEK, pričom Základňová stanica, ako komponent siete, je nefunkčná a bráni navrhovateľovi v riadnom zabezpečovaní služieb podľa ZoEK. Na jej opätovné uvedenie do prevádzky je nevyhnutný prístup k zariadeniam súvisiacim s prevádzkou Základňovej stanice (elektrickej prípojke, ističovej rozvodnej skrini a podobne), ktorý nebol navrhovateľovi zo strany povinného umožnený, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha - uložením povinnosti sprístupniť priestory s ističovou rozvodnou skriňou a elektrickou prípojkou, ako aj zdržať sa akéhokoľvek zásahu do nich alebo ich technických zariadení a prvkov zabezpečujúcich napájanie, možno bezprostredne zabezpečiť obnovenie a zachovanie prevádzky Základňovej stanice, potrebnej na plnenie povinností navrhovateľa, ako poskytovateľa elektronickej komunikačnej siete, navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, ani sa nezasiahne do právneho postavenia povinného - účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie výkonu vecného bremena v spojení s oprávneniami vyplývajúcimi zo ZoEK, obnovenie a zachovanie prevádzky Základňovej stanice, pričom právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah - povinný je fakticky obmedzený už samotným vecným bremenom Z-17095/2024 (riadne zapísaným na príslušnom LV) a neodkladné opatrenie smeruje k zabezpečeniu výkonu oprávnenia navrhovateľa podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK. Navrhovateľ nežiadal sprístupnenie všetkých, či nesúvisiacich priestorov povinného, ale jeho návrh je obmedzený iba na mieru nevyhnutnú za účelom prevádzky, opráv a údržby vedení, čo sa mu napriek iným doposiaľ zvoleným a miernejším prostriedkom/postupom nepodarilo dosiahnuť pre správanie sa povinného. Návrhu preto vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení. Navrhovateľovi pritom neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.), ale poučil povinného v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. o možnosti podať žalobu s tým, že ak povinný, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a navrhovateľovi, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právne závery súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy pomerov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nariadené neodkladné opatrenie poskytuje ochranu dlhodobému nezákonnému stavu, ktorý bol vyvolaný a doposiaľ je udržiavaný žalobcom. Poukázal na to, že je správcom prevádzkovej budovy súp. č. XXXX, popis stavby: prevádzková budova, stojacej na parc. C -KN č. XXXXX/XX, o výmere 626 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v k. ú.: K. Z. vedenej na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej ako „stavba“). Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu je správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že správca má aktívnu povinnosť ochrany majetku, nie len pasívnu starostlivosť, a to zahŕňa aj zabezpečenie fyzickej ochrany majetku, zabezpečenie právnej ochrany a zamedzenie neoprávneného užívania majetku. Nepopiera, že žalobca užíval stavbu oprávnene do 31.12.2016. Nájomný vzťah medzi žalobcom a navrhovateľom k spornej nehnuteľnosti bol založený zmluvou o nájme zo dňa 12.01.1998, ktorá bola neskôr nahradená zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 28.04.2003, pričom nájom sa skončil uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý v zmysle zmien a dodatkov. Výlučne na základe zmluvy o nájme zo dňa 12.01.1998 a až po jej uzatvorení bol žalobca oprávnený umiestniť na stavbe vlastné zariadenia. Z obsahu oboch nájomných zmlúv jednoznačne vyplýva, že žalobca bol povinný po skončení nájmu predmetné zariadenia zo stavby odstrániť a uviesť stavbu/predmet nájmu do pôvodného stavu. Nájomný vzťah je z jeho podstaty vždy dočasný. Tým, že nájomný vzťah skončil a strany sa nedohodli na uzavretí novej zmluvy, zanikol aj právny titul žalobcu na užívanie dotknutej stavby. Po uplynutí doby nájmu je žalobca povinný predmet nájmu opustiť a zariadenia odstrániť a keďže tak doposiaľ neurobil, ide o opakovaný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nerešpektuje vlastnú zmluvnú povinnosť vypratať stavbu už 9 rokov, pričom od 31.12.2016 mu nevydal ani bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo užívaním stavby bez právneho titulu. Žalobca síce tvrdí, že právnym titulom (domnelým zákonným vecným bremenom) disponuje ale primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva údajným vecným bremenom neposkytol už 9 rokov. Žalobca dokonca v návrhu tvrdí, že nájomná zmluva zo dňa 28.04.2003 mala trvať až do 31.12.2017, avšak žalobca nezaplatil ani len nájomné za toto obdobie ak mala podľa jeho tvrdení nájomná zmluva ďalej trvať. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú špekulatívny charakter konania žalobcu, ktorý dlhodobo a vedome nerešpektuje vlastné zmluvné záväzky, no zároveň žiada o súdnu ochranu neodkladným opatrením. Nemožno prehliadať, že žalobca počas deviatich rokov od skončenia nájomného vzťahu nevypratal stavbu, neodstránil zariadenia a zároveň žalovanému neposkytol žiadnu náhradu za užívanie stavby. Tvrdenie žalobcu o existencii údajného zákonného vecného bremena podľa zákona č. 110/1964 Zb. je zjavne účelové a má slúžiť len na dodatočné legitimizovanie protiprávneho stavu, ktorý žalobca sám vyvolal. Pokiaľ by bolo možné akceptovať žalobcom tvrdený vznik a existenciu vecného bremena, znamenalo by to, že žalovaný by bol nútený trpieť prítomnosť zariadení žalobcu neobmedzene, proti jeho vôli, bez riadneho autoritatívneho rozhodnutia správneho orgánu a bez akejkoľvek náhrady. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stavia do pozície poškodeného, ktorému má škodiť nesprístupnením objektov v jeho správe. Skutočnosť je ale taká, že ako správca len plní svoje zákonné povinnosti a chráni majetok štátu pred nedobromyseľným a neoprávneným konaním žalobcu, ktorý sa snaží bezodplatne využívať majetok štátu po tom, ako účelovo nesplnil vlastnú zmluvnú povinnosť stavbu vypratať a bezdôvodne sa obohacuje už po dobu deviatich rokov. Opakovane pritom poskytol žalobcovi v rámci rokovaní súčinnosť, aby tvrdenú poruchu mohol odstrániť. Neodkladné opatrenie, ktorým mu súd uložil umožniť navrhovateľovi vstup do bližšie nešpecifikovaných objektov v jeho správe de facto legitimizuje protiprávny stav, popiera charakter nájomného vzťahu a extenzívne rozširuje oprávnenia z údajného vecného bremena. Dlhodobo sa pritom domáha svojich práv na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde v konaniach proti žalobcovi, a to v konaní o zaplatenie 28.481,43 - EUR vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.: B2 -51Cb/98/2017, v konaní o zaplatenie 22.869,3 - EUR vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.: 60Cb/28/2025, ktoré má byť podľa informácii z Mestského súdu Bratislava III postúpené príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV. Súdne spory medzi nimi vrátane konania o vypratanie stavby vedeného pod sp. zn.: B1 -9C/22/2017 na Mestskom súde Bratislava

IV trvajú už od roku 2017. Tieto sporové konania boli opakovane prerušené konaniami na správnych súdoch (vrátane kasačných konaní), pretože sa žalobca už opakovane pokúša o nezákonný záznam údajného zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, čím účelovo zneužíva nedostatky právnej úpravy zákonných vecných bremien a odďaľuje tak konečné rozhodnutia súdov vo veci užívania stavby. Pred uplynutím doby nájmu (31.12.2016) rokovali o ďalšom zmluvnom užívaní stavby, avšak tieto rokovania skončili na tom, že žalobca vyhlásil, že disponuje zákonným vecným bremenom a z tohto dôvodu nepotrebuje odplatnú zmluvu. Žalobca sa už v čase prebiehajúcich rokovaní pokúsil zapísať nejestvujúce zákonné vecné bremeno k stavbe a počas rokovaní podal návrh na záznam zákonného vecného bremena, ktoré bolo dňa 25.04.2017 zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na základe listiny č. Z -27040 -16. Žalobca v tom čase žiadal o záznam vecného bremena podľa § 66 ods. 1, písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Proti opatreniu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (ďalej ako „OÚ BA“) č. Z - 27040-16 zo dňa 25.04.2017 (ďalej ako „opatrenie OÚ BA“) podal dňa 24.05.2017 správnu žalobu. Konanie o preskúmanie zákonnosti opatrenia OÚ BA bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1S/160/2020 zo dňa 04.11.2021, ktorým súd opatrenie OÚ BA (o zázname vecného bremena v prospech žalobcu) zrušil. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č. k.: 1S/160/2020 zo dňa 04.11.2021 uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu (OÚ BA) skúmať a posúdiť dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných náležitostí, a teda okrem iného skúmať či vznik vecného bremena je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobca nepredložil k návrhu žiadnu verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ktorou by bol osvedčený vznik vecného bremena zo zákona v nadväznosti na splnenie všetkých zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd SR (ďalej len ako „NSS SR“) rozsudkom zo dňa 30.01.2024, vydanom v konaní sp. zn. 3 Svk/11/2022 zamietol. Po vydaní rozsudku NSS SR pritom žalobca nedokázal preukázať splnenie zákonných a ústavných podmienok na vznik vecného bremena, a teda takými listinami nedisponoval ani nedisponuje. Navrhovateľ účelovo tvrdí, že vecné bremeno malo vzniknúť v roku 1998, pretože sa domnieva, že v tej dobe postačoval na vznik vecného bremena len verejný záujem, ktorý teraz o 27 rokov neskôr tvrdí prostredníctvom potvrdenia o aktuálnych technických vlastnostiach zariadení. OÚ BA vykonal záznam údajného vecného bremena opatrením č. Z-17095/2024 zo dňa 22.08.2025 a žalovaný sa správnou žalobou podanou dňa 22.10.2025 na Správny súd v Bratislave domáha preskúmania zákonnosti tohto opatrenia a tvrdí nezákonnosť opatrenia ako i rozhodnutia, na ktorom je opatrenie založené. Žalobca nepravdivo tvrdí, že návrh na záznam zo dňa 18.11.2024 doložil listinami preukazujúcimi splnenie podmienok na vznik zákonného vecného bremena. Vyjadril preto presvedčenie, že žalobca sa opakovanými pokusmi o záznam neexistujúceho vecného bremena snaží zneužiť právnu úpravu a jej imperfektnosť, a tým získať časovo neobmedzené právo užívať stavbu bez povinnosti zaplatenia akejkoľvek náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o poruchách a ich odstraňovaní poukázal žalovaný na to, že žalobca ho kontaktoval e-mailom dňa 17.09.2024 s tým, že údajne zaznamenal „neočakávaný výpadok funkčnosti verejnej elektronickej telekomunikačnej siete“. OÚ BA v tom čase na liste vlastníctva neevidoval žiadne vecné bremeno v prospech žalobcu a teda nemal do 22.08.2025 žiadnu povinnosť sprístupňovať žalobcovi stavbu, práve naopak, má ako správca zákonnú povinnosť stavbu (majetok štátu) chrániť. Dňa 27.09.2024 informoval žalobcu o havarijnom stave schodišťa vedúceho na strechu stavby, kde sú zariadenia žalobcu umiestnené a zároveň pripomenul, že očakáva od žalobcu informáciu o návrhu mesačného nájmu zo strany žalobcu, ktorú žalobca prisľúbil na spoločnom stretnutí dňa 18.09.2024. V záujme urovnania sporov a uzatvorenia novej zmluvy (právneho titulu užívania) dňa 27.11.2024 sprístupnil žalobcovi stavbu, ktorý prostredníctvom p. S. A. vstúpil do stavby. E-mailom zo dňa 28.11.2024 zdôraznil, že po násobných spoločných stretnutiach neustále čaká na návrh urovnania zo strany žalobcu, avšak žiaden návrh akejkoľvek zmluvy, príp. aspoň základné body urovnania doposiaľ zo strany žalobcu doručené neboli. Dňa 09.12.2024 v záujme urovnania sporov a uzatvorenia novej zmluvy (právneho titulu užívania) sprístupnil rozvodne el. energie servisnému technikovi (elektrikárovi) spolupracujúcemu s distribučnou spoločnosťou, a to za účelom diagnostiky a odstránenia žalobcom tvrdených porúch. Dňa 17.12.2024 mu žalobca zaslal návrhy zmlúv, prostredníctvom ktorých má záujem riešiť budúce vzťahy, a to dohodu o primeranom znášaní nákladov na zachovanie a opravy nehnuteľnosti zaťaženej zákonným vecným bremenom a zmluvu o výkone správy. Prostredníctvom právneho zástupcu zaslal dňa 21.12.2024 žalobcovi predbežné pripomienky k návrhom a oznámil žalobcovi, že ďalšia súčinnosť za účelom odstránenia tvrdených porúch bude môcť byť poskytnutá až v januári 2025 vzhľadom na neprítomnosť jeho zamestnancov počas sviatkov. Žalobca ho dňa 09.01.2025 požiadal o súhlas so vstupom do stavby za účelom odstránenia tvrdených porúch. Po

preštudovaní návrhov zmlúv žalobcu zaslal dňa 21.01.2025 žalobcovi pripomienky k zmluve o správe, návrh zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena a návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom odmietol vznik údajného zákonného vecného bremena. Dňa 11.02.2025 umožnil žalobcovi prístup k elektromeru, pričom za žalobcu prišli do sídla žalovaného odstraňovať tvrdenú poruchu zamestnanci zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Dňa 07.04.2025, o viac ako 2 mesiace od zaslania jeho zmluvných návrhov, na ktoré žalobca nereagoval, mu bola doručená výzva na poskytnutie súčinnosti pri odstraňovaní poruchy vedenia. Dňa 08.04.2025 sprístupnil stavbu pracovníkom žalobcu (p. S. A. B. S.. S. V.). Nie je pravdou, že poskytol žalobcovi len čiastočnú súčinnosť a že technikom žalobcu neumožnil vstup do priestorov, v ktorých je umiestnená hlavná ističová rozvodná skriňa elektrickej energie. Prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.04.2025 e-mailom kontaktoval žalobcu kde uviedol, že žalobca prisľúbil vypracovanie znaleckého posudku k primeranej náhrade za užívanie nehnuteľnosti v správe žalovaného, spory strán majú byť podľa dohody mimosúdne urovnané, na posledné návrhy žalovaného zo dňa 21.01.2025 žalobca neodpovedal, ani doposiaľ nedoručil sľúbený znalecký posudok, rokovania boli doposiaľ neúspešné vinou žalobcu, pričom od poslednej správy zo dňa 21.01.2025 žalobca reaguje len špekulatívne výzvou k súčinnosti zo dňa 02.04.2025. Už celkom 4 krát bola žalobcovi poskytnutá súčinnosť a to, že sa žalobca opakované špekulatívne pokúša o záznam zákonného vecného bremena, pričom od roku 2016 žalobca neuhradil absolútne žiadnu náhradu/odplatu za užívanie štátneho majetku, a to ani žiadnu náhradu za zákonné vecné bremeno, ktorého sa žalobca neustále domáha, no napriek tomu sa domáha opakovaného užívania cudzieho - štátneho majetku. Od záznamu údajného zákonného vecného bremena (22.08.2025) ho žalobca nekontaktoval, nepožadoval vstup do stavby a dňa 19.09.2025 bez skutočnej potreby podal prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj keď popiera existenciu zákonného vecného bremena a ďalej postupuje cestou súdneho prieskumu k nezákonnému stavu zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľností, do rozhodnutia Správne súdu v Bratislave o správnej žalobe je nútený rešpektovať rozhodnutie správneho orgánu (OÚ BA) o zázname. Žalobca má vedomosť, že spornou otázkou je práve právny titul užívania nehnuteľností. Záznamom tohto údajného vecného bremena bola do rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave de iure uložená žalovanému povinnosť rešpektovať údajné vecné bremeno, avšak žalobca sa od 22.08.2025 do 17.10.2025 (po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 13.10.2025 č. k. 37C/67/2025-82) vstupu nedožadoval, teda žiadne právo zo zákonného vecného bremena mu neodoprel. Dňa 13.10.2025 mu bolo doručené uznesenie (č. k. 37C/67/2025-82) a žalobca sa až dňa 17.10.2025 po prvý krát od poslednej výzvy zo dňa 30.07.2025 (po takmer troch mesiacoch) dožadoval vstupu do stavby, čo jeho zamestnancom/dodávateľom dňa 20.10.2025 opäť umožnil. Odo dňa 20.10.2025 žalobca žalovaného vo veci sprístupnenia zariadení nekontaktoval. Nie je pritom povinný znášať širšie zásahy do majetku štátu, ktorý spravuje a žalobca oprávnenosť takého zásahu nijako spoľahlivo nezdôvodnil a nepreukázal. Aj keby nevpustil žalobcu do iných objektov než do stavby nemožno to interpretovať ako znemožňovanie výkonu práv žalobcu, ale ako legitímne uplatnenie zákonnej povinnosti správcu, pričom zdôrazňujeme že ani zápis vecného bremeno v KN a ani predchádzajúce vykonateľné neodkladné opatrenie (č. k. 37C/67/2025-82) žalobcu k tomu nijako neoprávňovalo. Vždy koná v súlade so zákonom, a zároveň poskytol žalobcovi súčinnosť v rozsahu, v akom mu to právny stav veci ukladá. Napadnuté uznesenie mu bolo doručené dňa 26.02.2026. Žalobca ho až dňa 09.03.2026 vyzval na umožnenie prístupu k zariadeniam, pričom podľa výzvy a uznesenia prístup žalobcovi umožnil dňa 10.03.2026. Poukázal na to, že nie je prevádzkovateľom elektronickej komunikačnej siete, nie je zodpovedný za technický stav zariadení žalobcu a nezodpovedá za ich funkčnosť ani prevádzkyschopnosť. Ak došlo k poruche alebo obmedzeniu prevádzky zariadení, ide výlučne o okolnosť na strane žalobcu, za ktorú nenesie žiadnu zodpovednosť. Rovnako je potrebné uviesť, že žalobca sa svojou argumentáciou účelovo snaží preniesť zodpovednosť za vlastnú technickú a prevádzkovú situáciu na neho, hoci zariadenie žalobcu nikdy neovládal, neudržiaval ani ho nijako neobmedzoval a vždy konal v záujme legitímnej ochrany majetku štátu. Neodmietol teda súčinnosť, ale legitímne trval na dodržaní hraníc presného rozsahu vecného bremena a povinnosti uloženej uznesením (č. k. 37C/67/2025-82), pričom ďalší postup žalobcu predstavuje neprípustnú snahu rozšíriť tvrdené zákonné vecné bremeno nedôvodne extenzívnym výkladom, nie rozhodnutím príslušného orgánu alebo súdu. Zásadne popiera, že by akýmkoľvek spôsobom zasahoval do technických zariadení žalobcu. Žalobca na podporu takéhoto tvrdenia nepredložil žiadny konkrétny dôkaz a ide len o účelové obvinenie, pričom samotná existencia tvrdenej opakovanej poruchy preto bez ďalšieho neosvedčuje žiadne protiprávne konanie žalovaného, ani nepreukazuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ tvrdí, že sa pokúsil obnoviť napojenie Základňovej siete aj prostredníctvom tretej osoby, a to Západoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len „ZSD“). Technici spoločnosti museli zásah opakovať, keďže povinný pri prvom pokuse odmietol

umožniť vstup do priestorov, v ktorých sa nachádza elektrické napájanie stanice. Krátko po tom, ako technici pripojili Základňovú stanicu k elektrickej energie a opustili areál, došlo k jej odpojeniu od napájania. Keďže ističová rozvodná skriňa sa nachádza v uzatvorenom areáli povinného a prístup k nej má výlučne on, vzniklo navrhovateľovi dôvodné podozrenie, že k odpojeniu došlo úmyselným zásahom zo strany povinného alebo osoby konajúcej s jeho vedomím.“ Žalovaný považuje uvedené tvrdenie žalobcu za nepravdivé, špekulatívne a nepodložené. Z citovanej časti návrhu žalobcu vyplýva, že pracovníci spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. mali údajne zariadenie k elektrickej energii pripojiť, čo má potvrdzovať, že tvrdená porucha bola odstránená. Žalobca tak sám potvrdzuje, že žalovaný technikom vstup umožnil a že pripojenie malo byť realizované. Zároveň z toho nevyplýva, že toto bola porucha zapríčiňujúca nefunkčnosť zariadenia žalobcu, pričom žalobca nijako nepreukázal ani len to, že jeho zariadenie malo byť kedykoľvek čo i len na moment funkčné. Následné tvrdenie žalobcu o tom, že po odchode technikov malo dôjsť k opätovnému odpojeniu zariadenia, je postavené výlučne na nedôvodných obvineniach, ktoré sú žalobcom produkované len na účely vydania neodkladného opatrenia, čomu nasvedčuje aj to, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až po 3 mesiacoch od údajného opätovného výpadku. Žalobca namiesto preukázania konkrétnych skutočností len konštruuje hypotézu o údajnom úmyselnom zásahu žalovaného, avšak i keď má ísť o nefunkčnosť jeho vlastného zariadenie, neoznačuje jeho príčinu, len špekulatívne napáda žalovaného. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že jedinou konkrétnou skutočnosťou, ktorou žalobca v konaní listinne osvedčoval údajné zásahy, bol stav zaznamenaný v zápise zo dňa 20.10.2025, ktorý bol podľa tvrdení žalobcu odstránený. Žalobca tak teda nepreukázal žiadny ďalší následný výpadok zariadení, ktorý sám tvrdí. Skutkové tvrdenia žalobcu sú mimoriadne zmätočné, kontradiktórne a nepreukázané. Z predložených listín nevyplýva, že by vykonal akýkoľvek zásah do technických zariadení žalobcu, resp. ak ho vykonal, ako to mal urobiť. Všetky tvrdenia žalobcu o jeho údajnom úmyselnom konaní tak zostávajú v rovine bezdôvodnej kriminalizácie a nepodložených domnienok, ktoré nemôžu byť základom pre záver o existencii potreby nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto veci žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, zaviedol súd o skutkových okolnostiach veci čo do neposkytnutia súčinnosti a neosvedčil, že by mu akokoľvek bránil vykonávať jeho domnelé práva z tvrdeného vecného bremena, a teda nebola splnená požiadavka naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov strán konania. Žalobca od záznamu tvrdeného vecného do katastra nehnuteľností (22.08.2025) nežiadal o sprístupnenie stavby ani žiadneho iného objektu, namiesto toho dňa 19.09.2025 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie č. k. 37C/67/2025-82). Žalobca v návrhu uvádza, že „tvrdenie žalovaného o umiestnení elektrickej prípojky na inej parcele nevyplýva zo žiadneho dokumentu, ktorý má žalobca k dispozícii. Keďže táto skutočnosť nie je z obsahu žiadnych relevantných dokumentov zistiteľná, žalobca ju nemohol uvádzať vo svojich predchádzajúcich podaniach, či už pri zápise vecného bremena alebo pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené tvrdenie žalobcu považuje za mimoriadne rozporné a zároveň za ďalší dôkaz nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nesprávnosti napadnutého uznesenia. Žalobca totiž sám priznáva, že nedisponuje informáciami o umiestnení elektrickej prípojky ani o trase k zariadeniam, ku ktorým sa domáha súdnej ochrany a za týchto okolností je dôvodné spochybniť, ako môže žalobca žiadať súd, aby žalovanému uložil povinnosť umožniť prístup k „celej trase elektrickej prípojky“, keď sám nevie presne identifikovať jej umiestnenie, priebeh ani rozsah. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovaný výrok musí byť pritom formulovaný určito, konkrétne a na základe osvedčených skutočností, aby bolo možné posúdiť jeho dôvodnosť, rozsah požadovaného zásahu a proporcionalitu vo vzťahu k právam žalovaného. Súd prvej inštancie mu napriek tejto zjavnej neurčitosti návrhu uložil v rozpore s princípom proporcionality veľmi široko a neurčito formulovanú povinnosť umožniť prístup „k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa a k celej trase elektrickej prípojky, čím vzniká situácia, v ktorej nie je jednoznačne určené, k akým konkrétnym priestorom alebo zariadeniam sa má povinnosť žalovaného vzťahovať. Nariadením takto široko koncipovaného a časovo neobmedzeného neodkladného opatrenia došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv ako správcu štátneho majetku, čím sa fakticky popreli základné princípy proporcionality a právnej istoty a výrok I. napadnutého uznesenia je nevykonateľný. Namietol tiež, že súd prvej inštancie napriek vedomosti o vedených súdnych sporoch, najmä o konaní o vypratanie nehnuteľnosti nariadil časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, čím neprimerane zasahuje do jeho práv a ignoruje právnu úpravu zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej ako „ZEK“), ktorý upravuje podmienky užívania nehnuteľností aj keby sa na ich právny vzťah uplatňoval. ZEK totiž predpokladá, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť len v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za obmedzenie vlastníckeho práva patrí vlastníkovi primeraná náhrada. Skutočnosť, že žalobca podal „nový“ návrh na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia, nemožno vykladať ako dôsledok jeho správania, ale výlučne ako dôsledok

procesného postupu žalobcu. Ide o situáciu, ktorá vznikla v dôsledku absencie riadneho overenia skutkového stavu zo strany žalobcu. Žalobca totiž už pri podaní v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal povinnosť riadne identifikovať rozsah zariadení, ktorých sa jeho návrh týka, ako aj konkrétne priestory a prvky, ku ktorým požaduje prístup ak sa domnieval, že žalovaný zasahuje, resp. obmedzuje jeho práva. Táto povinnosť vyplýva zo samotnej povahy neodkladného opatrenia, ktoré musí byť formulované dostatočne určito a musí vychádzať z osvedčených skutkových okolností. Napriek tomu žalobca podal návrh bez toho, aby mal elementárne informácie o umiestnení elektrickej prípojky, trase vedení či o tom, kde sa nachádzajú technické zariadenia, ku ktorým sa domáha prístupu. Nemožno pripustiť, aby žalobca následky vlastnej nedostatočnej prípravy návrhu prenášal na žalovaného a aby prostredníctvom ďalších návrhov na neodkladné opatrenia postupne rozširoval rozsah zásahov do majetku štátu v správe žalovaného. Neodkladné opatrenie má slúžiť na rýchle a dočasné riešenie konkrétnej naliehavej situácie, nie na postupné a etapovité vytváranie právneho režimu, ktorým sa fakticky legalizuje rozširujúce sa užívanie cudzej nehnuteľnosti bez riadneho právneho titulu. Za týchto okolností nemôže znášať ani trovy konania spojené s ďalším návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ potreba jeho podania vznikla výlučne v dôsledku procesnej nedbanlivosti žalobcu. Ak žalobca podal pôvodný návrh bez riadneho zistenia skutkového stavu, bez identifikácie technických zariadení a bez overenia ich presného umiestnenia, ide o pochybenie výlučne na jeho strane. Nie je preto spravodlivé ani odôvodniteľné, aby niesol následky takéhoto postupu vrátane nákladov spojených s ďalším súdnym konaním. Žalobca počas celého obdobia rokovaní od 17.09.2024 do 22.08.2025 konal účelovo, nepoctivo a špekulatívne, pričom jeho kroky nesmerovali k skutočnému riešeniu sporu, ale k udržiavaniu existujúceho stavu na zabezpečenie údajne potrebných opráv do rozhodnutia OÚ BA o návrhu na záznam. Z komunikácie medzi stranami je zrejmé, že poskytoval žalobcovi súčinnosť, umožnil viacnásobné vstupy technikov, sprístupnil priestory stavby, rozvodne elektrickej energie aj samotný prístup k zariadeniam, a to bez akejkoľvek zákonnej alebo zmluvnej povinnosti výlučne za účelom mimosúdnej dohody a urovnania sporov. Nemožno akceptovať, aby inštitút neodkladného opatrenia, určený na riešenie naliehavých situácií, bol zneužívaný ako nástroj na stabilizáciu protiprávneho stavu v prospech žalobcu, ktorý takýto stav vytvoril, najmä ak 22.08.2025 bol vykonaný záznam údajného vecného bremena do katastra nehnuteľností a žalobca sa na základe záznamu vstupu do stavby od 22.08.2025 do času po vydaní uznesenia (č. k.: 37C/67/2025 - 82) nedožadoval. Vzhľadom na jestvujúci aj keď sporný záznam údajného vecného bremena v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neexistovala a ani neexistuje žiadna bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca od augusta 2025 do októbra 2025 o vstup do stavby vôbec nežiadal, so žalovaným nekomunikoval a nevykazoval žiadnu aktivitu v tejto veci, pričom samotné časové hľadisko pri postupe žalobcu jednoznačne vylučuje existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov. Naviac, ak žalobca má iné základňové stanice v okolí, ktoré mu viac ako rok pokrývajú tvrdený výpadok na stanici umiestnenej na streche stavby, je zrejmé, že nie sú splnené zákonné a ústavné podmienky na nútené obmedzenie vlastníckeho práva (neexistuje zákonné vecné bremeno), zároveň neexistuje ani potreba neodkladnej úpravy pomerov a už vôbec nemožno takúto domnelú potrebu žalobcu postaviť nad jeho ústavné práva. Súd prvej inštancie pritom vôbec neskúmal potrebu neodkladnej úpravy pomerov v kontexte, či záznam údajného vecného bremena nie je dostatočný na ochranu domnelých práv žalobcu, keď nevyhodnocoval vôbec časové súvislosti skutkového stavu a rozsah tvrdeného vecného bremena. Súd prvej inštancie neskúmal ani to, či sa žalobca po zápise zákonného vecného bremena domáhal výkonu oprávnenia zo zákonného vecného bremena, čo žalobca neurobil, a preto aj skutkový záver súdu o skorších výzvach je nesprávny. Ak sa po zázname údajného vecného bremena žalobca nedomáhal vstupu, a teda nekonal v čase kedy mu správny orgán (kataster nehnuteľností) priznal domnelé práva, nie je namieste a je predčasné priznávať žalobcovi súdnu ochranu neodkladným opatrením. Súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že znemožňuje žalobcovi plnenie povinnosti riadne udržiavať a prevádzkovať verejné siete. Žalobca do konania predložil len jednu výzvu, a to výzvu zo dňa 17.10.2025, na základe ktorej mu bol umožnený prístup k zariadeniam. Existencia akýchkoľvek ďalších výziev ostala zo strany žalobcu neosvedčená. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že žalobca do konania predložil výzvu zo dňa 17.10.2025, ktorá priamo súvisela s prvým neodkladným opatrením (č. k. 37C/67/2025-82). Na základe tejto výzvy žalovaný podľa zápisu zo dňa 20.10.2025 stavbu žalobcovi sprístupnil a postupoval v súlade so všetkými povinnosťami. Zo skutkových okolností vyplýva, že žalobcovi opakovane poskytol súčinnosť a umožnil vstup jeho pracovníkom alebo technikom tretích subjektov za účelom diagnostiky a odstránenia žalobcom tvrdených porúch. Nemožno preto dospieť k záveru, že by tieto pokusy žalobcu boli bezúspešné v dôsledku jeho správania. Žalobca si počas uplynulých deväť rokov nebol schopný zabezpečiť žiadne trvalé a právne korektné riešenie svojho postavenia, a napriek tomu sa teraz domáha súdnej ochrany nad rámec vecného bremena

pred čisto hypotetickými a neosvedčenými obavami zo zásahu žalovaného do jeho zariadení. Žalobca tak v skutočnosti zneužíva inštitút neodkladného opatrenia ako prostriedok na obchádzanie zákona a vytváranie trvalého právneho stavu v jeho prospech v situácii keď mu bola daná možnosť riešenia inými zmluvnými hmotnoprávnymi inštitútmi, čo v rámci zásady vigilantibus iura scripta sunt nijako nevyužil. Žalobca neosvedčil a neodôvodil žiadnu neodkladnú potrebu úpravy pomerov, pretože neosvedčil existenciu hroziacej ujmy ani akúkoľvek prekážku, ktorá by mu bez nariadenia neodkladného opatrenia bránila vykonávať jeho činnosť. Naopak, jeho konanie vykazuje znaky účelovosti a špekulatívnosti, keď po rokoch nečinnosti, neuhrádzania náhrad/odplaty zneužíva súdnu ochranu na dosiahnutie trvalého užívania cudzej nehnuteľnosti nad rámec tvrdeného a zapísaného vecného bremena, ZEK a bez akejkoľvek náhrady, pričom žalobca sám tvrdí, že disponuje inými zariadeniami, ktorými doposiaľ suploval zariadenie, ktorého ochrana má byť zabezpečená napádaným uznesením. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia uviedol, že v konaní nebolo nijakým spôsobom osvedčené, že by on alebo akákoľvek osoba konajúca v jeho mene zasahovala do elektrickej prípojky, ističovej rozvodnej skrine alebo do iných zariadení žalobcu. Tvrdenia žalobcu „podporené“ nedôvodným trestným oznámením o údajnom zasahovaní do zariadení z jeho strany zostali neosvedčené a výlučne v rovine tvrdení. Ide o nedôvodné a zavádzajúce obvinenia, ktoré neosvedčujú neodkladnú potrebu pomerov medzi stranami. Za tejto situácie nebol splnený ani základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca nepreukázal existenciu reálneho zásahu a ani len hrozbu zásahu do svojich zariadení. Súd prvej inštancie mu tak uložil povinnosť zdržať sa konania, keď nie je osvedčené, že by takéto jeho konanie vôbec hrozilo. Naopak, zo skutkového stavu vyplýva, že spor medzi stranami sa vedie predovšetkým o existenciu a rozsah právneho titulu na užívanie nehnuteľnosti, pričom o tejto otázke prebiehajú viaceré súdne a správne súdne konania, a teda žalovaný rieši spory výlučne zákonnými prostriedkami. Výrok II. uznesenia tak predstavuje preventívne uloženie povinnosti na základe čisto hypotetickej a nedôvodnej obavy žalobcu, ktorá nebola nijako osvedčená. Takýto postup je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť na riešenie skutočne naliehavých situácií, nie na preventívne regulovanie správania druhej strany v situácii, keď neexistuje reálna hrozba zásahu. Napokon poukázal n a to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, pretože absentuje riadne a konkrétne odôvodnenie v súlade s jeho právom na spravodlivý proces. Súd sa prakticky plne stotožnil s neosvedčenými tvrdeniami žalobcu, pričom neanalyzoval skutkový stav z pohľadu žalovaného a neposúdil konkrétne, objektívne a aktuálne riziko, ktoré by odôvodňovalo naliehavosť a bezodkladnosť zásahu, a to najmä z časového hľadiska pri nečinnosti žalobcu. Rovnako súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil ako má znemožňovať výkon domnelých práv žalobcu a ako dospel k nesprávnemu záveru o existencii zákonného vecného bremena pred jeho záznamom do katastra nehnuteľností. V odôvodnení súdu prvej inštancie absentuje akákoľvek konkrétna identifikácia skutočných havarijných okolností alebo poškodení zariadení, pričom všetky skutkové závery sú založené na predpokladoch a hypotetických scenároch vytvorených žalobcom, ktoré neboli doložené žiadnym dôkazom zo strany žalobcu. Takýto postup vytvára situáciu, v ktorej nemá možnosť prehľadne posúdiť, ktoré konkrétne skutočnosti alebo konanie zakladajú vznik neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie rovnako nezdôvodnil z akého dôvodu extenzívne zasahuje do jeho vlastníckeho práva v situácii, v ktorej žalobca sám deklaruje, že má a využíva iné obdobné technologické zariadenia, ktorými plne nahradil technologické zariadenie, ktorých ochrany užívania sa na úkor jeho práv neodkladným opatrením domáha. Súd tiež neodôvodnil, prečo je nariadenie opatrenia časovo neobmedzené, resp. neposúdil vôbec dôsledky nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má viesť k trvalej úprave pomerov. Súd nariadil neodkladné opatrenie bez riadneho zváženia a posúdenia všetkých relevantných okolností, pričom odmietol a/alebo ignoroval skutkové a právne okolnosti svedčiace o nutnosti zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť. 6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že všetky skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú pravdivé a osvedčené predloženými listinnými dôkazmi. Predložil dostatočný rozsah relevantných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú existenciu jeho práva, ako aj potrebu jeho bezodkladnej ochrany. Dôrazne odmieta tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní, pretože sú neopodstatnené, účelovo konštruované a v priamom rozpore so skutočným stavom veci. Žalovaný v odvolaní prezentuje argumenty bez akéhokoľvek podkladu v predložených dôkazoch, ani obsahu súdneho spisu. Ich formulácia zjavne smeruje k tomu, aby vytvorila mylný obraz o priebehu udalostí a o správaní žalovaného, pričom ide o pokus odviesť pozornosť od jeho vlastného protiprávneho konania. Podľa žalobcu žalovaný v odvolaní založil svoju argumentáciu hlavne na spochybňovaní existencie zákonného vecného bremena, ktoré predstavuje právny titul oprávňujúci žalobcu užívať nehnuteľnosť v správe

žalovaného spôsobom uvedeným v § 21 zák. č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ zák. č. 452/2021 Z.z.“). Žalobca je presvedčený, že táto snaha žalovaného spochybniť existenciu zákonného vecného bremena je v rámci tohto konania právne irelevantná a nemá žiadny vplyv na posúdenie dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že je podnikom podľa § 3 písm. a) zák. č. 452/2021 Z.z., ktorý v súlade s oprávneniami a povinnosťami vyplývajúcimi z citovaného zákona poskytuje verejné elektronické komunikačné siete a elektronické služby. Preukázal, že na nehnuteľnosti v správe žalovaného má umiestnenú základňovú stanicu, ktorú na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia riadne prevádzkuje. Predmetná základňová stanica je súčasťou jeho verejnej elektronickej komunikačnej siete. Pri posudzovaní vzniku zákonného vecného bremena je potrebné vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. Keďže základňová stanica bola vybudovaná v roku 1998, právny režim vzniku oprávnení žalobcu a zodpovedajúce obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného sa spravuje zákonom č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení účinnom od 24.04.1992 do 30.06.2000 (ďalej len „zák. č. 110/1964 Zb.“). Podľa tejto právnej úpravy vznikali oprávnenia prevádzkovateľovi telekomunikačnej siete priamo zo zákona, bez potreby uzatvárania akejkoľvek zmluvy. Obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti mali povahu zákonného vecného bremena, ktoré sa v tom čase nezapisovalo do katastra nehnuteľností. Zákonné vecné bremeno je verejnoprávny inštitút, ktorý vzniká okamihom naplnenie zákonom ustanovených podmienok a jeho účelom je umožniť výkon činnosti vo verejnom záujme. Jeho existencia nie je podmienená zápisom do katastra nehnuteľností, keďže zápis slúži len na evidenciu, nie na vznik samotného práva. Rozsah oprávnení oprávneného subjektu je určený zákonom a môže byť vykonávaný len v nevyhnutnom rozsahu. Podľa § 131 ods. 6 zák. č. 452/2021 Z.z. oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. V súčasnosti oprávneniam podľa § 12 ods. 1 zák. č. 110/1964 Zb. zodpovedajú oprávnenia podľa § 21 ods. 2 písm. a) zák. č. 452/2021 Z.z., teda právo vstupovať na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení siete. Žalobca je preto presvedčený, že v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 110/1964 Zb. vzniklo v jeho prospech zákonné vecné bremeno najneskôr vybudovaním základňovej stanice. Žalovaný je povinný rešpektovať oprávnenia žalobcu vyplývajúce mu z § 21 zák. č. 452/2021 Z.z.. Podľa žalobcu je žalovaný až do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti (č.k. B1-9C/22/2017 vedené na Mestskom súde Bratislava IV) povinný rešpektovať zákonné oprávnenia žalobcu bez ohľadu na to, či je zákonné vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností alebo nie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že pred doručením Uznesenia č. 55C/7/2026 nemal žiadnu povinnosť poskytovať súčinnosť nad rámec ním tvrdeného vecného bremena a jeho nevpustenie do iných priestorov ako do stavby (budovy) nemožno považovať za znemožnenie výkonu práv žalobcu, ale za legitímne uplatnenie jeho povinností ako správcu, pričom ani zápis vecného bremena v katastri nehnuteľnosti, ani predchádzajúce vykonateľné neodkladné opatrenie (č.k. 37C/67/2025) ho neoprávňovali umožniť vstup do ďalších priestorov, teda nešlo o odmietnutie súčinnosti, ale o trvanie na dodržaní „presného rozsahu“ vecného bremena, pričom ďalší postup žalobcu označuje za neprípustnú snahu o jeho extenzívny výklad, tieto tvrdenia odmieta ako nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Takéto tvrdenie sú v priamom rozpore s účelom zák. č. 452/2021 Z. z., ktorý kladie dôraz na bezpečnú, spoľahlivú a nepretržitú prevádzku verejnej elektronickej komunikačnej siete a ktorý priznáva telekomunikačným podnikom oprávnenia nevyhnutné na zabezpečenie tejto prevádzky. Argumentácia žalovaného ignoruje samotnú podstatu zákonného vecného bremena, ktorého účelom je umožniť vykonávať činnosti potrebné na prevádzku, údržbu a opravy verejnej elektronickej komunikačnej siete. Oprávnenia podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. sa preto nevzťahujú len na vstup do jedného priestoru či časti stavby, ale na všetky priestory, do ktorých je potrebné vstúpiť na účely výkonu zákonom zverenej činnosti. V rámci stavby P1-244BR - 003 vybudoval aj elektrickú prípojku, ktorá slúži výlučne na napájanie základňovej stanice 0244BR elektrickou energiou. Elektrická prípojka a základňová stanica tvoria jeden funkčný a technologicky previazaný celok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou verejnej siete. Elektronická komunikačná sieť je komplexná infraštruktúra pozostávajúca z viacerých technických prvkov, pričom porucha alebo zásah do ktoréhokoľvek z nich narúša jej stabilitu, môže viesť k preťaženiu siete, zníženiu kvality služieb a zvyšuje riziko bezpečnostných incidentov. Elektrická prípojka je nevyhnutným technickým prostriedkom na zabezpečenie prevádzky základňovej stanice. Bez prístupu k nej nie je možné zabezpečiť funkčnosť základňovej stanice ani plnenie zákonných povinností žalobcu ako telekomunikačného podniku. Z toho vyplýva, že prístup k elektrickej prípojke je neoddeliteľnou súčasťou výkonu oprávnení podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. Ak mu žalovaný bráni vstúpiť do priestorov, ktoré sú nevyhnutné na odstránenie poruchy alebo na zabezpečenie riadnej prevádzky základňovej stanice (technická miestnosť s trafostanicou), ide o priame znemožnenie výkonu zákonných

oprávnení, nie o legitímne správcovské konanie. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že predchádzajúce vykonateľné neodkladné opatrenie (č.k. 37C/37/2025) či zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností ho neoprávňovali umožniť vstup do ďalších priestorov. Zákonné vecné bremeno vzniká priamo zo zákona, jeho existencia ani rozsah nie sú podmienené zápisom v katastri. Uznesením č. 37C/67/2025 bola žalovanému uložená povinnosť strpieť prevádzku verejnej siete, vrátane výkonu oprávnení podľa zák. č. 452/2021 Z.z., čo zahŕňa aj prístup do všetkých priestorov, v ktorých sa nachádzajú časti základňovej stanice. Žalovaný túto povinnosť nesplnil. Žalovaný si je pritom dobre vedomý skutočného rozsahu jeho oprávnení, čo potvrdzuje jeho vlastné správanie v minulosti. Až do nahlásenia poruchy základňovej stanice (17.09.2024) mu bez problémov poskytoval súčinnosť pri prevádzke, údržbe, modernizácií a opravách verejnej siete a umožňoval mu prístup ku všetkým zariadeniam základňovej stanice, vrátane technickej miestnosti s trafostanicou, kde je umiestnený elektromerový rozvádzač elektrickej prípojky. Túto skutočnosť preukazuje Správa o periodickej odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 29.11.2021 a Správa z kontroly zo dňa 08.04.2025, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že žalovaný v minulosti umožňoval prístup aj do priestorov, ktoré teraz účelovo označuje za „mimo rozsahu vecného bremena“. Žalovaný mu tak v minulosti poskytoval súčinnosť aj napriek tomu, že pri pôvodnom zápise zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľnosti (Z-27040/2016) nebolo zákonné vecné bremeno vôbec bližšie špecifikované. S tvrdením žalovaného, že nie je prevádzkovateľom elektronickej komunikačnej siete, a preto nezodpovedá za technický stav zariadení žalobcu a nenesie zodpovednosť za ich funkčnosť či prevádzkyschopnosť nie je možné súhlasiť. Žalobca toto tvrdenie dôrazne odmieta. Je pravdou, že prevádzkovateľom verejnej siete a vlastníkom všetkej súvisiacej infraštruktúry je on a nie žalovaný. Táto skutočnosť však nijako nezbavuje žalovaného povinnosti, ktoré mu ako správcovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú zariadenie verejnej siete, vyplývajú zo zákona č. 452/2021 Z.z.. Žalovaný je povinný umožniť výkon zákonných oprávnení a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť, bez ktorej nie je možné zabezpečiť riadnu prevádzku verejnej siete. On je zo zákona povinný zabezpečiť riadne fungovanie svojej verejnej elektronickej komunikačnej siete, udržiavať jej integritu a bezpečnosť a prostredníctvom nej poskytovať verejné elektronické komunikačné služby. Na výkon týchto povinností je nevyhnutný prístup k zariadeniam a infraštruktúre umiestnené v nehnuteľnosti v správe žalovaného. Žalovaný mu však svojím vedomým a účelovým konaním bránil vo výkone jeho oprávnení podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z., keď mu odmietal umožniť vstup do priestorov potrebných na odstránenie poruchy. Vzhľadom na umiestnenie základňovej stanice na streche budovy a hlavného ističa prívodu elektrickej energie v interiéri budovy je zrejmé, že nemôže vstúpiť do nehnuteľnosti bez súčinnosti žalovaného. Prístup k zariadeniam je možný výlučne cez vnútorné priestory budovy, ktoré sú pod kontrolou žalovaného. Vždy postupoval striktne v súlade s ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách. Po zaznamenaní poruchy základňovej stanice bezodkladne informoval žalovaného podľa § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. a riadne ho požiadal o umožnenie vstupu za účelom odstránenia poruchy. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný mu vstup odmietol prípadne mu umožnil vstup len do časti priestorov, čím mu znemožnil prístup k zariadeniam nevyhnutným na odstránenie poruchy. Takýmto konaním mu žalovaný priamo bránil vo výkone jeho zákonných povinností zabezpečiť riadnu prevádzku, údržbu a funkčnosť verejnej elektronickej komunikačnej siete. Nefunkčnosť verejnej siete je preto výlučným dôsledkom neposkytovania súčinnosti zo strany žalovaného, ktorý svojím konaním bráni vykonať zákonom predpokladané úkony na odstránenie poruchy. Za týchto okolností sa žalovaný nemôže dovolávať toho, že nezodpovedá za technický stav či funkčnosť jeho zariadení, keď práve jeho konanie je preukázateľnou a priamou prekážkou riadnej prevádzky siete. Konanie žalovaného tak nielenže predstavuje porušenie jeho zákonných povinností, ale zároveň zasahuje do jeho povinností udržiavať a prevádzkovať verejnú sieť v riadnom technickom stave. Takto vytvorený stav, spôsobený výlučne konaním žalovaného, odôvodňuje potrebu súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia, keďže bez súčinnosti žalovaného nie je objektívne schopný odstrániť poruchu ani zabezpečiť riadne poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že skutočnosť, že technikom Západoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len „technikom distribútora“) sa na základe oznámenia poruchy zo strany žalobcu podarilo nahodiť hlavný istič, má byť dôkazom toho, že žalovaný umožnil technikom vstup a opätovné odpojenie základňovej stanice od elektrickej energie je založené na údajne neodôvodnených obvineniach, pričom poukazuje na to, že žalobca neoznačuje príčinu poruchy, s týmito tvrdeniami zásadne nesúhlasí, uvedené tvrdenie len preukazujú neznalosť žalovaného o postupe pri odstraňovaní porúch elektrických zariadení a nijako nevyvracajú jeho povinnosť poskytnúť súčinnosť. Vlastníkom elektrickej prípojky je podľa § 39 ods. 7 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie

a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Vlastníctvo žalobcu k vybudovanej elektrickej prípojke začína v zmysle § 39 ods. 2 cit. zákona odbočením elektrického vedenia od distribučnej sústavy smerom k odberateľovi. Z toho teda vyplýva, že distribútor zodpovedá len za svoju časť vedenia, zatiaľ čo on zodpovedá za svoju elektrickú prípojku a jej vnútorné zariadenia. Technici distribútora nie sú jeho technikmi a ani neplnia úlohy vlastníka elektrickej prípojky. V praxi sa porucha nahlasuje distribútorovi až po tom, čo si vlastník elektrickej prípojky preverí funkčnosť svojej časti elektroinštalácie. Vzhľadom na to, že žalovaný mu odmietol umožniť vstup do priestorov, v ktorých sa nachádza hlavný istič a elektromerový rozvádzač, nemal možnosť preveriť funkčnosť svojej časti elektroinštalácie. Preto sa obrátil na distribútora len s cieľom zistiť, či je problém spôsobený vypadnutým hlavným ističom. V prípade nahlásenia poruchy je distribútor povinný preveriť stav svojej časti vedenia a žalovaný ako správca budovy je povinný umožniť mu vstup. Skutočnosť, že distribútor nahodil istič, nijako nepreukazuje, že žalovaný umožnil vstup technikom žalobcu, ani to, že porucha bola odstránená. Distribútor totiž neposudzuje technický stav jeho zariadení, ani neodstraňuje poruchy na jeho infraštruktúre. V tejto súvislosti zdôraznil, že miestnosť s trafostanicou je uzamknutá a nachádza sa v interiéri budovy žalovaného. Prístup k nej je možný výlučne za súčinnosti žalovaného. Preto oprávnene poukazuje na podozrenie z opakovaného odpojenia základňovej stanice od elektrickej energie, keďže žalovaný je jediný subjekt, ktorý má fyzický prístup k hlavnému ističu. Nejde teda o nepodložené tvrdenia, ale o závery vyplývajúce zo skutočného stavu veci. K tvrdeniu žalovaného, že neoznačuje príčinu poruchy, žalobca uviedol, že zákon mu ukladá povinnosť oznamovať poruchu, nie povinnosť uvádzať jej technickú špecifikáciu. Požiadavka žalovaného je preto absurdná a v praxi nesplniteľná, keďže presná príčina poruchy sa dá zistiť až po fyzickom prístupe k zariadeniam a po vykonaní odbornej diagnostiky. Túto diagnostiku však nemohol vykonať práve preto, že žalovaný mu odmietol umožniť vstup do priestorov, kde sa nachádzajú zariadenia elektrickej prípojky. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalovaného sú účelové a nezodpovedajú technickej realite ani zákonným povinnostiam jednotlivých subjektov. Žalovaný sa nimi snaží odviesť pozornosť od skutočnosti, že práve jeho konanie je priamou a jedinou prekážkou odstránenia poruchy a obnovenia riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete. Zásadne tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie mu priznal právo trvalo a opakovane vstupovať do „neurčitých objektov“ žalovaného, ani s tvrdením, že nariadil časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, ktoré neprimerane zasahuje do výkonu jeho práv. Ide o tvrdenia nepravdivé, účelové a v priamom rozpore s obsahom uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré osvedčujú presný a jednoznačný skutkový stav. Vo svojom návrhu presne, určito a nezameniteľne označil priestor, do ktorého žiadal umožniť vstup (technickú miestnosť, v ktorej sa nachádza hlavná ističová rozvodná skriňa elektrickej energie), ako aj trasu elektrickej prípojky, ktorá výlučne napája verejnú elektronickú komunikačnú sieť žalobcu (základňovú stanicu). Základňová stanica je presne identifikovaná svojím umiestnením, parcelným číslom, listom vlastníctva aj katastrálnym územím, čo vylučuje pochybnosť o tom, ktoré zariadenia a priestory sú predmetom návrhu. K návrhu predložil Správu z prvej odbornej prehliadky z roku 2001 a Správu z odbornej prehliadky z roku 2021, ktoré detailným, popisným a nezameniteľným spôsobom identifikujú predmetnú technickú miestnosť, ako aj presné trasovanie elektrickej prípojky od hlavného ističa až po základňovú stanicu. Z týchto dokladov jednoznačne vyplýva, že presne vie, kde sa nachádza trafostanica, hlavný istič, elektromerový rozvádzač aj jednotlivé úseky elektroinštalácie. Neexistuje preto žiadna pochybnosť o tom, ktoré priestory sú predmetom neodkladného opatrenia. Povinnosť žalovaného je v nariadenom neodkladnom opatrení vymedzená spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o tom, kam má byť vstup umožnený a za akým účelom. Účel vstupu je rovnako jasne definovaný, s to zabezpečením riadnej prevádzky, údržby, diagnostiky a odstránenia porúch elektrickej prípojky a základňovej stanice, teda činnosťami, ktoré žalobca vykonáva na základe zákonných oprávnení podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. Tvrdenie žalovaného o údajnej „neurčitosti“ priestorov je preto účelové a predstavuje len ďalší pokus zakryť jeho opakované odmietanie poskytnúť žalobcovi súčinnosť. Práve toto odmietanie súčinnosti mu znemožňuje vykonávať zákonom stanovené povinnosti pri prevádzke verejnej elektronickej komunikačnej siete a je priamou príčinou nefunkčnosti základňovej stanice. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovaného o „časovo neobmedzenom“ neodkladnom opatrení. Právna úprava neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. V danom prípade bolo neodkladné opatrenie nariadené preto, že pomery strán sú dlhodobo ustálené, základňová stanica je na nehnuteľnosti umiestnená od roku 1998, a domáha sa iba zabezpečenia výkonu svojich zákonom priznaných oprávnení podľa § 21 ods. 2 písm. a) zák. č. 452/2021 Z.z., ktoré žalovaný svojim konaním znemožňuje. Domáhal sa pritom sprístupnenia len tých priestorov, ktoré bezprostredne súvisia s prevádzkou základňovej stanice a elektrickej prípojky, nie akýchkoľvek iných priestorov. Pokiaľ

žalovaný tvrdí, že nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do jeho práv a predstavuje extenzívny výklad domnelých práv žalobcu podľa zákona č. 452/2021 Z. z., považuje tieto tvrdenia za neopodstatnené a právne neudržateľné. Nedomáha sa žiadneho rozšírenia svojich práv, žiada len umožnenie výkonu tých oprávnení, ktoré mu zákon výslovne priznáva a ktoré žalovaný svojím konaním dlhodobo a bez právneho dôvodu blokuje. Oprávnenia podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. zahŕňajú najmä právo vstupu na cudziu nehnuteľnosť za účelom údržby, opráv, odstraňovania porúch a prevádzkovania verejnej elektronickej komunikačnej siete. Ustanovenie § 21 ods. 6 cit. zákona zároveň ukladá vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ide o jasne definovaný zákonný rámec, ktorý nie je možné svojvoľne zužovať ani rozširovať výkladom, a ktorý je záväzný pre obe strany. Preto sa domáha len toho, aby žalovaný rešpektoval zákonom uloženú povinnosť poskytnúť súčinnosť pri výkone týchto oprávnení. Nejde o žiadny zásah nad rámec zákona, ale o zabezpečenie riadneho výkonu činnosti vo verejnom záujmu, ktorú zákonodarca výslovne chráni a uprednostňuje pred individuálnym záujmom vlastníka nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovaného o údajnom neprimeranom zásahu do jeho práv či o extenzívnom výklade zákona preto nemajú oporu v právnej úprave ani v skutkovom stave veci. Ide o účelové tvrdenia, ktorých cieľom je zakryť skutočnosť, že žalovaný dlhodobo porušuje svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri výkone jeho zákonných oprávnení. V konaní jednoznačne osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a to na základe konkrétnych okolností tvrdených v návrhu a podložených listinnými dôkazmi. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani dôvody, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť opodstatnenosť nariadeného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne, vecne a presvedčivo vysvetlil, prečo boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vyhodnotil predložené dôkazy, posúdil naliehavosť potreby ochrany a jasne formuloval, v čom spočíva hrozba ujmy, ak by ochrana nebola poskytnutá. 7. Povinný v replike na vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní, ktorému žiadal vyhovieť. Opakovane poprel, že niekto za neho mal akokoľvek poškodzovať alebo zasahovať do zariadení žalobcu. Vždy poskytol žalobcovi súčinnosť, a to aj napriek tomu, že zákonné vecné bremeno považuje za sporné. Je presvedčený, že neodkladné opatrenie je v celom rozsahu nedôvodné a na jeho nariadenie neboli splnené zákonné podmienky. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, opomenul rozhodné skutkové okolnosti a svoje právne a skutkové závery nedostatočne odôvodnil. Zdôraznil, že existencia zákonného vecného bremena nemôže byť automaticky prezumovaná len na základe tvrdení žalobcu alebo samotného zápisu v katastri nehnuteľností bez toho, aby boli vôbec skúmané a osvedčené zákonné podmienky jeho vzniku a rozsahu. Žalobca svojimi opakovanými pokusmi o zápis údajného zákonného vecného bremena fakticky odďaľuje právoplatné skončenie konania o vypratanie nehnuteľnosti (sp. zn.: B1-9C/22/2017), keďže je nútený opakovane domáhať sa ochrany svojich práv v správnom súdnictve a žiadať o preskúmanie zákonnosti záznamov správnymi žalobami až na úrovni správnych súdov vrátane konania pred Najvyšším správnym súdom SR. Za tejto situácie nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, podľa ktorej má „rešpektovať“ údajné zákonné oprávnenia žalobcu bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností, keď práve existencia, rozsah a zákonnosť tvrdeného vecného bremena sú dlhodobo medzi stranami sporné a podliehajú súdnemu prieskumu. Opätovne tiež aj v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu zdôraznil všetku svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní, pokiaľ ide o existenciu vecného bremena a zákonné limity jeho výkonu, no tiež pokiaľ ide o žalobcom tvrdené bránenie vo vstupe do priestorov, ktoré sú nevyhnutné na odstránenie poruchy alebo na zabezpečenie riadnej prevádzky základňovej stanice (technická miestnosť s trafostanicou), súčinnosť pri odstraňovaní poruchy a vymedzenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že nežiada nič iné, než aby žalobca disponoval riadnym a zákonným právnym titulom na užívanie priestorov a vstup do nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, pričom spor medzi stranami preto nikdy nespočíval v svojvoľnom bránení výkonu práv žalobcu, ale v absencii jednoznačne preukázaného právneho titulu a rozsahu tvrdených oprávnení v situácii, kedy je ako správca predmetných nehnuteľností vždy povinný postupovať obozretne a chrániť majetok štátu, najmä v situácii, keď existencia a rozsah tvrdeného zákonného vecného bremena sú dlhodobo sporné. Konštatoval, že neodkladné opatrenie v tomto prípade nevychádza z existujúceho právneho stavu, ale z domnelých, retrospektívne konštruovaných práv žalobcu, ktoré v rozhodnom období neboli ani zapísané, ani riadne priznané orgánom verejnej správy a takýto postup je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty a predstavuje neprípustné spätné deklarovanie povinností žalovaného nad rámec zákona. Za týchto okolností je zrejmé, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného

opatrenia, keďže absentuje nielen neodkladná potreba úpravy pomerov, ale aj samotný právny základ jeho tvrdených povinností. 8. Navrhovateľ v duplike uviedol, že nepovažuje za účelné opätovne reagovať na tvrdenia žalovaného, ku ktorým sa už podrobne vyjadril. V plnom rozsahu preto odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu a vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti, vykonané dôkazy, právne argumenty a preukázané konanie žalovaného, ktorým mu dlhodobo a vedome bráni vo výkone zákonom priznaných oprávnení podľa § 21 zákona č. 452/2021 Z. z., žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. 9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 10. Z ustanovení § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., ktoré v danej veci aplikoval aj súd prvej inštancie, vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, hoci splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. postačuje, ak je okrem právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčená naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi stranami. 11. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ osvedčil také skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňujú. Súd prvej inštancie správne pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne považoval za riadne osvedčené, že povinný je správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z., ktorých sa týka nariadené neodkladné opatrenie, pričom na streche stavby je v súlade so stavebným povolením zo dňa 07.07.1998 a kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.01.1999, ako aj zo dňa 12.09.2001 umiestnená „Základňová stanica a RR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“ navrhovateľa, ktorá je podľa potvrdenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 14.5.2025 súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete navrhovateľa, ktorá spĺňa kritéria podľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c), d), e), f) Zákona o elektronických komunikáciách, pričom navrhovateľovi bolo povolené aj užívanie stavby - stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 0333. Relevantnou je v tomto konaní taktiež skutočnosť, že podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. zo dňa 27.01.2026 je vlastníkom nehnuteľnosti Slovenská republika a správcom nehnuteľnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850. V časti „C: Ťarchy“ je v prospech navrhovateľa, ako oprávneného, v zmysle § 21 ods. 1 ZoEK zapísané vecné bremeno k nehnuteľnosti v rozsahu podľa výkresov C.3 projektu stavby 0244BR z 02/2022, Z-17095/2024; rozhodnutie č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025. Taktiež správne prvoinštančný súd zohľadnil, že pre správne fungovanie vyššie uvedených zariadení prostredníctvom ktorých je zabezpečená elektronickej komunikácie je nevyhnutné, aby bola zachovaná aj funkčnosť elektrickej prípojky a správne fungovanie ističovej rozvodnej skrine, nachádzajúcej sa vo vnútri stavby spravovanej povinným. Súd prvej inštancie správne považoval z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia za významné aj to, že právoplatným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2025, č.k. 37C/67/2025-82, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil povinnému strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti, vrátane odstránenia porúch technologických zariadení vo vlastníctve navrhovateľa tam umiestnených a za týmto účelom je povinný

umožniť navrhovateľovi prístup k jeho technologickým zariadeniam, pričom však toto neodkladné opatrenie sa netýka elektrickej prípojky ani ističovej rozvodnej skrine. Z hľadiska potreby nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne poukázal na to, že z navrhovateľom predložených listín vyplýva, že výzvou zo dňa 17.10.2025 navrhovateľ požiadal povinného, aby mu v termínoch 20.10.2025 až 22.10.2025 sprístupnil všetky miestnosti, v ktorých sú umiestnené zariadenia potrebné k prevádzke Základňovej stanice, umiestnenej na streche administratívnej budovy v jeho správe, keďže eviduje vo vzťahu k nej viaceré poruchy technologických zariadení (ktoré pre opakované odopieranie prístupu zo strany povinného nemohol doteraz odstrániť). V zmysle zápisu sa pracovníci navrhovateľa dňa 20.10.2025 dostavili a bol im zo strany povinného v zmysle zapísaného vecného bremena umožnený prístup, vstup a pohyb na parc. č. XXXXX/XX. Podľa zápisu o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej stanice SITE-u 0244BR zo dňa 20.10.2025 sa zamestnanec navrhovateľa a dodávatelia objednaní za účelom odstránenia poruchy (AIR TREND, s.r.o. a A2B, s.r.o.) dostavili k povinnému za účelom odstránenia poruchy nefunkčnej Základňovej stanice. V zmysle bodu 9 zápisu zástupcovia povinného informovali navrhovateľa, že neumožnia jeho pracovníkom vstup a pohyb do technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič, nakoľko sa má nachádzať na inej parcele ako č. XXXXX/XX. V zmysle zápisu odstránenie poruchy nemohlo byť vykonané vzhľadom na odmietnutie vstupu do technickej miestnosti s elektrickou prípojkou/ističom. V zmysle zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.10.2025 nadobudol navrhovateľ (prostredníctvom splnomocnenej osoby - Z.. S. U.) podozrenie, že došlo k trestnému činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Toto podozrenie odôvodnil tým, že dňa 22.10.2025 bola nahlásená porucha na ZSD. V čase okolo 10,20 hod. povinný odmietol pracovníkov ZSD vpustiť dnu. Na opakované dostavenie sa, v čase okolo 14,00 hod., im bol prístup povolený a bola odstránená porucha navrhovateľa na zariadení - verejnej elektronickej komunikačnej sieti (vyhodený istič, ktorý stačilo nahodiť). Krátko na to, ako ZSD opustilo priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrika vo verejnej elektronickej komunikačnej sieti opäť nešla. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie K. zo dňa 27.01.2026 je vlastníkom nehnuteľnosti Slovenská republika a správcom nehnuteľnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850. V časti „C: Ťarchy“ je v prospech navrhovateľa, ako oprávneného, v zmysle § 21 ods. 1 ZoEK zapísané vecné bremeno k nehnuteľnosti v rozsahu podľa výkresov C.3 projektu stavby 0244BR z 02/2022, Z-17095/2024; rozhodnutie č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ v danej veci osvedčil nárok, ktorému žiada priznať ochranu neodkladným opatrením, nakoľko výstavba a umiestnenie základňovej stanice na streche nehnuteľnosti povinného (resp. v správe povinného) a jej používanie navrhovateľom je oprávnené a aprobované príslušnými orgánmi, čomu zodpovedá aj zápis vecného bremena, na ktoré v čase vydania tohto rozhodnutia nemá vplyv ani prípadná absencia nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti, či prebiehajúce konanie o vypratanie nehnuteľnosti (sp. zn. B1-9C/22/2017), pretože pre účely nariadenia neodkladného opatrenia treba vychádzať z toho, že navrhovateľovi prislúchajú zákonné oprávnenia v podobe vstupu na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení (§ 21 ods. 2 písm. a) ZoEK), ktorých účelom je nevyhnutnosť zachovania funkčnosti elektronickej komunikačnej siete a riadneho plnenia ďalších povinností navrhovateľa podľa Zákona o elektronických komunikáciách. Rovnako však odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu, že tu existuje aj naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami, keď hrozba znemožnenia prístupu navrhovateľa k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa, ako aj k celej trase elektrickej prípojky napájajúcej jeho technické zariadenia prvky zabezpečujúcich napájanie prevádzky jeho základňovej stanice, ktorá vyplýva z udalostí, ku ktorým došlo v súvislosti s jej poruchou, resp. nefunkčnosťou v októbri 2025. Povinný totiž síce dňa 20.10.2025 technikom navrhovateľa umožnil prístup, vstup a pohyb na parc. č. XXXXX/XX, avšak im už neumožnil vstup a pohyb do technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič, len s odôvodnením, že sa má nachádzať na inej parcele ako č. XXXXX/XX, pričom dňa 22.10.2025 bola nahlásená porucha na ZSD, v čase okolo 10,20 hod. povinný odmietol pracovníkov ZSD vpustiť dnu, na opakované dostavenie sa, v čase okolo 14,00 hod., im bol prístup povolený a bola odstránená porucha navrhovateľa na zariadení verejnej elektronickej komunikačnej sieti, spočívajúca len v tom, že bol vyhodený istič, ktorý stačilo nahodiť a krátko na to, ako ZSD opustilo priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrika vo verejnej elektronickej komunikačnej sieti opäť nešla. Takéto správanie povinného treba považovať pre účely nariadenia neodkladného opatrenia za dostatočné osvedčené listinami predloženými navrhovateľom, pričom práve toto správanie zakladá oprávnenú hrozbu, že povinný svoje konanie zopakuje. Vo vzťahu k rozsahu obmedzení (povinností) uložených povinnému súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že navrhovateľ sa domáhal nariadenie neodkladného opatrenia iba v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie

legitímneho účelu, teda uskutočňovania opráv a údržby jeho zariadení a ich opätovného uvedenia do prevádzky pri ich poruche, vrátane povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zásahu do nich alebo ich technických zariadení a prvkov zabezpečujúcich napájanie, čo na jednej strane navrhovateľovi zo strany povinného nebolo riadne umožnené a na strane druhej navrhovateľovi zabezpečí možnosť plniť riadne jeho zákonnú povinnosť udržiavať jeho technické zariadenia v prevádzke. Odvolací súd za správny v tejto súvislosti považuje aj jeho záver, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom iným doposiaľ zvoleným a miernejším prostriedkom/postupom nebolo možné účel neodkladného opatrenia zabezpečiť. Na základe uvedeného potom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že navrhovateľ v danej veci neodkladného opatrenia osvedčil existenciu nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, osvedčil aj existenciu reálneho nebezpečenstva vzniku ujmy v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a správne vychádzal aj z toho, že navrhované neodkladné opatrenie obmedzuje povinného iba v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho legitímneho cieľa, ktorým je zachovanie funkčnosti základňovej stanice navrhovateľa (ktorá je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete) umiestnenej na nehnuteľnosti v správe povinného; teda dospel k správnemu záveru, že podanému návrhu je potrebné v celom rozsahu vyhovieť. 12. Neopodstatnene povinný v odvolaní namieta, že navrhovateľovi nesvedčí žiadny titul na užívanie ním spravovaných nehnuteľností, keď nájomný vzťah už zanikol a navrhovateľovi nesvedčí ani ním tvrdené vecné bremeno predmetným nehnuteľnostiam, ktorého zriadenie bolo predmetnom správnych konaní, v ktorých bol navrhovateľ neúspešný, pričom nerešpektuje vlastnú zmluvnú povinnosť vypratať stavbu už 9 rokov a od 31.12.2016 mu nevydal ani bezdôvodné obohatenie. Táto jeho námietka je totiž pre účely nariadenia neodkladného opatrenia za stavu, keď nie je sporné, že základňová stanica je umiestnená na streche danej stavby, že je napájaná elektrinou z elektrického vedenia umiestneného v nehnuteľnosti v správe povinného ani to, že prepojenie dodávky elektriny do základňovej stanice sa nachádza z rozvodnej skrini v budove v správe povinného, pričom v katastri nehnuteľností je stále evidované v prospech zariadení navrhovateľa vecné bremeno, bez právneho významu. Uvedené skutočnosti totiž pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujú a záväzné a definitívne posúdenie otázky existencie vecného bremena či iného titulu na umiestnenie základňovej stanice na nehnuteľnosti v správe povinného presahuje rámec tohto konania. V tejto súvislosti tiež povinný neopodstatnene namieta, že navrhovateľ mu od skončenia nájomného vzťahu neuhradil žiadnu odplatu za umiestnenie základňovej stanice na jeho nehnuteľnostiach a svojim účelovým správaním iba odďaľuje doriešenie vzniknutého sporu. Uvedené totiž nemá s predmetom tohto konania žiadny vecný súvis. 13. Nedôvodne povinný vo vzťahu k existencii reálnej a bezprostrednej hrozby vzniku ujmy na strane navrhovateľa argumentuje tým, že takáto hrozba tu neexistuje, nakoľko opakovane poskytol žalobcovi v rámci rokovaní súčinnosť, aby tvrdené poruchy mohol odstrániť, konkrétne sa tak stalo aj dňa 27.11.2024, 09.12.2024, 11.02.2025 a tiež dňa 08.04.2025. Pre účely splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladné opatrenia je totiž rozhodujúce správanie povinného od ktorého odvodzuje navrhovateľ dôvodnosť podaného návrhu, teda udalosti súvisiace s nefunkčnosťou základňovej stanice v októbri 2025 (20.10.2025), kedy povinný potrebnú súčinnosť nepochybne neposkytol, pričom nemožno vychádzať z toho, že išlo iba o ojedinelý incident, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by sa po uvedenom dátume vyskytli technické problémy s funkčnosťou základňovej stanice a takáto súčinnosť by bola potrebná. To však nič nemení na tom, že reálna hrozba správania (či nekonania) povinného, ktorého následkom by bola nemožnosť zachovania funkčnosti základňovej stanice navrhovateľa, pretrvávala aj v čase vydania napadnutého uznesenia. 14. Pokiaľ povinný opakovane zdôrazňuje, že ako správca majetku štátu má aktívnu povinnosť ochrany majetku, nie len pasívnu starostlivosť, a to zahŕňa aj zabezpečenie fyzickej ochrany majetku, zabezpečenie právnej ochrany a zamedzenie neoprávneného užívania majetku, síce proti tomu nemožno nič namietať, avšak nie je zrejmé, v akom smere by ho mohlo nariadené neodkladné opatrenie v plnení týchto jeho povinností obmedzovať. Nariadené neodkladné opatrenie totiž smeruje iba k zamedzeniu správaniu povinného, ktoré znemožňuje navrhovateľovi vykonať zásah v prípade zistenia poruchy na jeho základňovej stanici a súvisiacich zariadeniach dodávky elektriny do nej, pričom vykonanie takéhoto zásahu nie je možné bez prítomnosti zamestnancov povinného. Táto argumentácia povinného preto tiež nie je opodstatnená.

15. Neopodstatnene tiež povinný v odvolaní namieta, že z predložených listín nevyplýva, že by vykonal akýkoľvek zásah do technických zariadení žalobcu, resp. ak ho vykonal, ako to mal urobiť a všetky tvrdenia navrhovateľa o jeho údajnom úmyselnom konaní zostávajú v rovine bezdôvodnej kriminalizácie a nepodložených domnienok, ktoré nemôžu byť základom pre záver o existencii potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Správne totiž v tomto smere navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že (ako bolo osvedčené predloženými listinami, najmä správou o riešení poruchy z 20.10.2025 a trestným oznámením zamestnanca navrhovateľa Z.. S. U. z 22.10.2025) pokiaľ krátko na to, ako dňa 20.10.2025 zamestnanci ZSD opustili priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrina vo verejnej elektronickej komunikačnej sieti opäť nešla, neprichádza do úvahy iné rozumné a logické vysvetlenie než to, že neznáma osoba zo strany povinného prepnutím ističa v rozvodnej skrini nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti, ku ktorej mal prístup výlučne povinný, zamedzila dodávke elektriny do základňovej stanice navrhovateľa, čo nepochybne zakladá hrozbu opakovania takejto situácie a tak aj potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa povinného ukladá povinnosť zdržať sa podobných zásahov. 16. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka povinného, podľa ktorej je vymedzenie neodkladného opatrenia tak, že má umožniť prístup „k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa a k celej trase elektrickej prípojky neurčité a tak nie je možné posúdiť dôvodnosť a rozsah požadovaného zásahu z hľadiska proporcionality vo vzťahu k jeho právam. Ako totiž už na to správne poukázal aj navrhovateľ, technická miestnosť, v ktorej sa nachádza hlavná ističová rozvodná skriňa elektrickej energie, ako aj trasa elektrickej prípojky, ktorá napája verejnú elektronickú komunikačnú sieť žalobcu (základňovú stanicu), sú identifikované svojím umiestnením, parcelným číslom, listom vlastníctva aj katastrálnym územím, čo vylučuje pochybnosť o tom, ktoré zariadenia a priestory sú predmetom návrhu a okrem toho, že aj povinný má presnú informáciu o tom, ako súd vedené, resp. kde sú umiestnené, vyplývajú aj predloženej Správy z prvej odbornej prehliadky z roku 2001 a Správy z odbornej prehliadky z roku 2021, ktoré detailným, popisným a nezameniteľným spôsobom identifikujú predmetnú technickú miestnosť, ako aj presné trasovanie elektrickej prípojky od hlavného ističa až po základňovú stanicu. Neexistuje preto žiadna pochybnosť o tom, ktoré priestory sú predmetom neodkladného opatrenia, pričom zároveň je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie sa vzťahuje na nehnuteľnosti povinného iba v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho účelu, teda zachovanie funkčnosti základňovej stanice navrhovateľa, ktorá nemôže fungovať bez dodávky elektriny. 17. Napokon, odvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku povinného v odvolaní, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie totiž podrobne zhrnul navrhovateľom tvrdené skutočnosti a dôkazy predložené na osvedčenie splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré aj náležite vyhodnotil z hľadiska splnenia jednotlivých predpokladov pre vyhovenie návrhu (nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nebezpečenstvo hroziacej ujmy, súlad navrhovaného neodkladného opatrenia so zásadou proporcionality) pričom svoje úvahy vedúce k záveru o splnení všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia aj zrozumiteľne a logicky vysvetlil. 18. Odvolací súd preto, keď zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že všetky zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli v danom prípade naplnené a odvolacie námietky povinného nie sú opodstatnené, podľa § 387 ods, 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 19 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).