Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/94/2026 1426205181 09. 09. 2026 JUDr. Nadežda Wallnerová ECLI:SK:KSBA:2026:1426205181.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci veci žalobkyne: O.. V. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. R. XX, Bratislava, právne zastúpená: Mgr. Mária Čechová, advokátka, so sídlom: Slnečná 38/A, Slovenský Grob, proti žalovanému: L.. O. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. X, N., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 74C/32/2026-76, zo dňa 09.07.2026, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 74C/32/2026-76, zo dňa 09.07.2026, p o t v r d z u j e. II. Žalovaný n e m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením zo dňa 09.07.2026, č. k. 74C/32/2026-76 súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na ich náhradu. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu elektronickými prostriedkami dňa 02.05.2026, ktorá bola v zákonnej lehote doplnená listinným vyhotovením doručeným súdu dňa 12.05.2026, domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM). Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že na súde sa pod sp. zn. 36C/31/2026 už vedie konanie o totožnom nároku medzi tými istými stranami, ktoré v tomto konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Žaloba v uvedenej veci bola súdu doručená dňa 29.04.2026. Uvedené konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené. 2. Súd prvej inštancie aplikoval na vec ust. § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 3. Súd prvej inštancie vysvetlil, že o tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu, pričom vždy vedie k zastaveniu neskôr začatého konania. 4. Vzhľadom na to, že žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2026 sa začalo konanie vedené pod sp. zn. 36C/31/2026, ktoré bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie a jedná sa o neodstrániteľnú procesnú vadu konania, súd prvej inštancie konanie vedené pod sp. zn. 74C/32/2026 zastavil.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že na súde už prebieha o tej istej veci iné konanie, ktoré sa začalo skôr. Súd má za to, že zastavanie konania procesne zavinila žalobkyňa, preto by mal priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal a to s poukazom na článok 4 ods. 2 CSP, ako aj na zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v článku 17 CSP. 6. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že žalobkyňa aj žalovaný spolu veľmi intenzívne napriamo aj cez právnych zástupcov komunikoval a viedli mimosúdne rokovania. Dokonca právna zástupkyňa žalovaného informovala právnu zástupkyňu žalobkyne o tom, že podá žalobu, ale nikdy tento konkrétny návrh, ktorý predložila súdu nezaslala na vedomie, ani presné znenie žalobného petitu. Žalovaná sa až z elektronického súdneho spisu (ďalej aj ako „ESS“) pred prevzatím uznesenia dozvedela, že žalovaný o 3 dni skôr podal žalobu, ale nevedela, v akom znení, aké nároky a z čoho ich odvodil. Preto žalobkyňa cez právneho zástupcu požiadala o zverejnenie spisu sp. zn. 36C/31/2026 v ESS a zistila, že žalobný návrh žalovaného nie je ani zďaleka taký podrobný a neuvádza všetky aktíva a pasíva, ako je žalobný návrh žalobkyne. Žalovaný úplne opomenul uviesť dva spotrebné úvery. Žaloba žalobkyne a žalovaného neobsahuje jednu z dvoch základných podmienok uplatnenia litispendencie a to konkrétne totožnosť predmetu sporu, pod ktorým sa rozumie totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (Uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/280/2010). Žalovaný ako vyplýva z vyššie uvedeného popisu vôbec neviedol zostatok hypotekárneho úveru, ani informáciu, že ho od mája 2024 nespláca v 1/2 ako spoludlžník. Pri dome, ktorý je v BSM, neuviedol ani jeho celkovú hodnotu, nie je jasné, z čoho vychádzal, pri určení ceny vyrovnacieho podielu. To isté platí, že neuviedol ani aktuálny zostatok hypotéky ku dňu rozvodu a ako dospel k tomu, že ho má prebrať na seba žalobkyňa. Je otázne, či žalovaný pri tak neurčitom žalobnom návrhu uniesol dôkazné bremeno tvrdenia a jeho žaloba spĺňa zákonné náležitosti. Nakoľko žalovaného žalobný návrh je neúplný, neobsahuje totožnosť nároku s uplatneným nárokom žalobkyne, ani nevychádza z rovnakého skutkového základu, má žalobkyňa za to, že súd po vyhodnotení všetkých dôkazov vec nesprávne právne posúdil a naplnil tak odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. písm. h). Taktiež súd na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď mal zato, že žalobné návrhy žalobkyne aj žalobcu sú totožné, majú totožný predmet a sú postavené na rovnakom nároku a skutkovom deji. Ďalej žalobkyňa v odvolaní poukázala na porušenie práva na zákonného sudcu, nakoľko konanie 74C/32/2026 a konanie 36C/31/2026 majú dvoch rozdielnych sudcov a teda ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a to práva na spravodlivý proces, kde ešte súd tým, že zastavil konanie žalobkyne, ktorá si uplatnila a podrobne odôvodnila a doložila dôkazmi svoje oveľa širšie žalobné nároky, by nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení v dôsledku možného premlčania stratila len nesprávnym postupom súdu, aj keď ich uplatnila riadne a včas. Postupom súdu, ktorý zastavil konanie žalobkyne, by nesprávne bolo zavinenie za konanie dávané za vinu žalobkyni a žalovanému by tak na základe jeho neúplnej a nesprávnej žaloby nespravodlivo a v rozpore so zákonom vznikol v rámci rozhodovania vo veci samej nárok na náhradu trov, čo je tiež jeden zo znakov naplnenia odvolacieho dôvodu na porušenie práva na spravodlivý proces. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Je zrejmé že dňa 29.04.2026 bol podaný návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bývalým manželom L. O. V.. Konanie sa vedie na Mestskom súde BA IV pod sp. zn. 36C/31/2026. Dňa 02.05.2026 bol podaný elektronicky návrh bývalej manželky O.. V. V. (žalobkyne) na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol v zákonnej lehote doplnený listinným vyhotovením doručeným súdu dňa 12.05.2026. Odvolací súd potvrdzuje záver súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade jedná o prekážku litispedencie. Obe žaloby sa týkajú tých istých účastníkov a ide aj o ten istý predmet konania a tým je vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. To, že bývalý manžel v návrhu podľa bývalej manželky neuviedol všetok majetok patriaci do BSM, nerobí iný predmet konania. Konanie o vyporiadanie BSM je špecifickým konaním, kde predmetom vyporiadania je majetok, ktorý označia účastníci, a to nie len ten kto podal žalobu o vyporiadanie BSM, ale aj tá strana, voči ktorej bola žaloba podaná. Teda bývalá manželka nepríde o žiadne svoje práva označiť a zahrnúť do vyporiadania aj iný majetok, ktorý bývalý manžel v návrhu neuviedol. Dané bude mať možnosť učiniť vo vyjadrení k žalobe a rovnako tak v rámci vyjadrenia má možnosť navrhnúť spôsob vyporiadania, započítanie vnosov, ocenenie majetku a podobne. Taktiež je chránená voči prípadnému späťvzatiu návrhu zo strany bývalého manžela, nakoľko ku zastaveniu konania sa vyžaduje jej súhlas. Rovnako tak nemožno hovoriť o premlčaní nároku, nakoľko BSM súd vyporiada na návrh niektorého z manželov podaný do troch rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva a to je v danom prípade splnené návrhom podaným bývalým manželom, s tým že predmetom vyporiadania nebude len to, čo je uvedené v žalobe podanej manželom, ale aj majetok, ktorý označí v rámci vyjadrenia žalovaná (manželka), ako je už uvedené vyššie. Argument o odňatí zákonného sudcu je absolútne nedôvodný. V prípade litispedencie sa zastavuje to konanie, ktoré začalo neskôr. Zastavením takéhoto konania, nedochádza k odňatiu zákonného sudcu. Predmet konania a to vyporiadanie BSM vykoná sudca, ktorý je zákonne pridelený k prv podanému návrhu. V odvolaní uvádzaný argument k nespravodlivosti ohľadom rozhodnutia o trovách konania vo veci samej je taktiež nedôvodný. Ak dôjde k vyporiadaniu BSM a to na návrh manžela, neznamená to, že druhá strana - manželka, je v konaní automaticky neúspešná. Ide o špecifické konanie aj pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, kde väčšinou dochádza k rozhodnutiam, že žiadna zo strán nemá nárok na trovy, keď sa nedá určiť úspech, neúspech. Nie je vylúčené ani to, že ako úspešná bude hodnotená strana žalovaná. 9. Odvolací súd poukazuje i na to, že danou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR a to v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 479/2018. Sťažovateľ pred ústavným súdom namietal, že krajský súd nedal v napadnutom uznesení odpoveď na jeho podstatnú námietku týkajúcu sa nesplnenia zákonných podmienok na zastavenie konania, keďže „rozsah a teda predmet konania vedeného pod sp. zn. 4C/461/2013 (rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podanom druhým manželom) a konania sp. zn. 8C/467/2013 (rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podanom sťažovateľom) nie je úplne totožný“. Ústavný súd vyjadril záver, že ide o totožnosť veci, keď v rozhodnutí uviedol: „Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti správne argumentuje, že v prípade návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov druhým manželom sa teda uplatnilo aj právo sťažovateľa na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Z postavenia účastníkov, ktorí sú jeden aj druhý zároveň navrhovateľom a odporcom, zároveň vyplýva aj to, že jeden bez druhého nemôže sám disponovať návrhom (k tomuto bližšie I. ÚS 59/00, porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo/52/2008 z 29.04.2009). Podaním návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká druhému účastníkovi v prípade podania (ďalšieho) návrhu na vyporiadananie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov prekážka litispendencie (tamtiež). Na tomto mieste je ďalej vhodné doplniť, že zastavením konania o návrhu sťažovateľa na vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov sa jeho postavenie v skôr začatom konaní o vyporiadanie toho istého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemení (nezhoršuje). Sťažovateľ má možnosť robiť návrhy týkajúce sa rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/461/2013 (rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podanom druhým manželom). Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že námietka sťažovateľa spočívajúca v tom, že v jeho právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania, pretože návrhy na vyporiadanie toho istého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa „neprekrývali“, nemôže mať na právny záver okresného súdu a krajského súdu o nevyhnutnosti zastaviť sťažovateľom iniciované konanie žiadny vplyv, a preto ju nemožno považovať za výhradu, ktorá by mala význam pre rozhodnutie (I. ÚS 254/07, II. ÚS 410/06, III. ÚS 572/2017).“ 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vo veci odvolania má v podstate úspech žalovaný. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že mu v odvolacom konaní trovy nevznikli, keď sa žalovanému z dôvodu hospodárnosti a nespôsobovania zbytočných trov konania nedoručovalo uznesenie o zastavení konania a ani odvolanie voči danému uzneseniu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaný nemá nárok na ich náhradu. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).