Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/117/2025 1518201632 04. 03. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:1518201632.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu TRUCK TATRY, s.r.o., Železničná 1083/7, 058 01 Poprad, IČO: 36 491 543, práv. zast. Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému Medusa Restaurants, a.s., Súťažná 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 849 592, práv. zast. AKFU LEGAL s. r. o., Havlíčkova 11A, 811 04 Bratislava, IČO: 47 950 358, o zaplatenie 100.000,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5-29Cb/37/2018-887 zo dňa 27.6.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5-29Cb/37/2018-887 zo dňa 27.6.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 100.000,- EUR s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 21.4.2015 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukcie stavby „Bratislava - Karloveská klubovňa, Jurigovo nám. 1, Bratislava“. Sporové strany sa dohodli na cene za dielo vo výške 482.980,- EUR bez DPH, ktorú žalovaný riadne zaplatil. Na žiadosť zamestnancov žalovaného žalobca vykonal na stavbe ďalšie stavebné práce naviac, ktoré neboli dohodnuté zmluvne, s ich prísľubom, že administratívne záležitosti podľa zmluvy o dielo budú následne zabezpečené (dodatok k zmluve a pod.). Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20151003 vo výške 172.513,26 EUR za náklady žalobcu, ktoré do stavby na žiadosť žalovaného investoval navyše, pričom žalovaný do podania žaloby uvedenú faktúru žalobcovi neuhradil. Žalobca si v žalobe neuplatňuje zaplatenie celej sumy vyplývajúcej z faktúry č. 20151003, ale iba jej časť v sume 100.000,- EUR, pokrývajúcu skutočné náklady, ktoré žalobca vynaložil na stavbu nad rozsah zmluvy o dielo. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 100.000,- EUR od 2.10.2015 do zaplatenia. 3. Okresný súd Bratislava V rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 29Cb/37/2018 zo dňa 16.7.2018, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že faktúru č.
20151003 považuje za neoprávnene vystavenú a neuznáva rozsah žalobcom fakturovaných prác. Mal za to, že predmetná faktúra bola vystavená v rozpore s viacerými podmienkami dojednanými zmluvou o dielo. Namietal, že neobsahovala podrobný súpis prác, ktorý by bol stavebným dozorom objednávateľa odsúhlasený, ako aj to, že dohoda na rozsah prác naviac a ich cene nebola potvrdená písomným dodatkom k zmluve. Žalobcovi vytýkal, že ako zhotoviteľ bol povinný viesť stavebný denník, v ktorom by boli zaznamenané odchýlky realizovaných prác v porovnaní s projektovou dokumentáciou. Stavebný denník žiadne takéto zdôvodnenia neobsahuje. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik ani existenciu uplatňovanej pohľadávky. 4. Žalobca vo svojej žalobnej replike uvádzal, že sa plne pridržiava podanej žaloby a zotrváva na uplatnenom nároku aj na navrhnutých dôkazoch. Tvrdil, že vecné plnenie zrealizované žalobcom bolo uskutočňované v súlade s čiastkovými požiadavkami žalovaného, ktoré boli riadne zadokumentované a potvrdené vlastnoručnými podpismi zástupcu objednávateľa (N.. H.. T.. Y. - zamestnancom žalovaného), dozoru objednávateľa (N.. L.. U. - zamestnancom žalovaného) a zástupcu dodávateľa (P. W. - zástupcom žalobcu pri odsúhlasovaní zmien, realizácii prác a ich odovzdávaniu odberateľovi). 5. Žalovaný vo svojej žalobnej duplike opakovane namietal právnu relevantnosť, ktorými žalobca preukazoval svoje tvrdenia týkajúce sa vykonaných prác naviac. Predmetnú faktúru a predložené dôkazy nepovažoval za dostatočný dôkaz o odsúhlasení prác naviac a činnosti, ktoré neboli zahrnuté do ceny diela v zmysle zmluvy o dielo na strane žalovaného. Uviedol, že z fotografií predložených žalobcom nebolo zrejmé, či tieto fotografie zachytávajú prácu naviac, prípadne hodnotu vykonaných prác, alebo ide o fotografie zachytávajúce realizáciu diela podľa projektovej dokumentácie v zmysle zmluvy o dielo, keďže absentuje čas a dátum ich vyhotovenia. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobcom vykonané práce naviac sú prácami vyplývajúcimi z vád projektovej dokumentácie, za ktoré žalovaný nenesie zodpovednosť, a pri ktorých mal žalobca postupovať v zmysle čl. V ods. 3 - 5 zmluvy o dielo. Vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom („Oznámenie zmeny (OZ) č. 1“, „Potvrdenie zmeny (PZ) č. 1 až 99“), žalovaný ďalej uviedol, že tieto mohli byť žalobcom účelovo vyhotovené vzhľadom na skutočnosť, že neboli žalobcom predložené v inom súdnom konaní (23Cb/155/2016, pričom sa týkajú tej istej faktúry č. 20151003, ktorú si žalobca uplatňuje aj v tomto spore). Žalovaný mal vedomosť, že na stavbe boli vykonané drobné úpravy, na tieto sa však použil zostatkový materiál. Podľa žalovaného sa žalobca nemôže zbavovať svojej zodpovednosti, vyplývajúcej zo zmluvy o dielo tým, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie, pričom sa k tomuto stavu dostal svojím neodborným konaním, keď neoznámil potrebu zmeny objednávateľovi, vykonal prácu naviac bez zmluvného základu v rozpore s dohodnutým postupom v zmluve o dielo, neoprávnene vystavil faktúru, v rozpore s ustanoveniami zmluvy o dielo a nepredložil doklady podľa zmluvy o dielo. Žalovaný vo vzťahu k vyčísleniu žalovanej sumy uviedol, že nemá vedomosť o rozsahu prác, ktoré žalobca na tejto sume ustálil, a tiež na základe akého právneho titulu boli tieto práce naviac realizované. V tejto súvislosti žalovaný z dôvodu opatrnosti uplatnil námietku premlčania na nároky žalobcu. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a vierohodne nepreukázal výšku svojich nárokov. 6. V ďalšom priebehu konania, žalobca na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že v technických záležitostiach bol za žalovaného ustanovený N.. T. Y., ktorý podľa znenia zmluvy mal v rozsahu pôsobnosti určené aj to, že je oprávnený rozhodovať a prejednávať drobné zmeny a práce naviac nad dohodnutý rozsah prác. Počas celej realizácie diela túto kompetenciu T. Y. nikto nespochybnil a navyše z praxe medzi sporovými stranami vyplynulo, že o prácach naviac rozhodoval v zásade podľa dohodnutých podmienok v článku III. bod 6.1 až 6.7. Podľa žalobcu táto skutočnosť vyplývala z oznámení a potvrdení o zmenách č. 1-99, ktoré sú súčasťou spisu a každá zmena je potvrdená jeho osobou. Skutočnosť, že zo strany žalobcu boli vykonané práce naviac, vyplýva aj zo zisťovacieho protokolu, ktorý za odberateľa podpísal T. Y.. V predmetnom zisťovacom protokole žalovaný potvrdil práce naviac v celkovom objeme 194.418,01 EUR a realizovanie prác naviac bolo potvrdené aj vykonaným znaleckým dokazovaním a vyplynulo to aj výsluchu znalca. Podľa žalobcu neobstojí ani námietka premlčania vznesená žalovaným, nakoľko žalobca podal žalobu 14.3.2018 a prvá zmena bola potvrdená 21.4.2015, posledná 25.8.2015. Zotrval na svojom tvrdení, že všetky zmeny diela boli potvrdené N.. Y., ktorý podľa zmluvy bol oprávnenou osobou na potvrdzovanie zmien a tieto úkony nemusel realizovať konateľ spoločnosti. T. Y. bol podľa zmluvy poverený určitou činnosťou a jeho konanie podľa §15 Obchodného zákonníka zaväzuje žalovaného. Žalovaný na pojednávaní opätovne namietal pôvod a čas vzniku oznámení zmien a ich potvrdení, pretože nekorešpondujú so stavebným denníkom. Vo vzťahu k znaleckému posudku uviedol, že znalkyňa znaleckým skúmaním ustálila hodnotu
naviac prác na sumu vo výške 119.782,64 EUR, pričom metódy použité pri jeho vypracovaní nespĺňajú kritéria zadania a účelu znaleckého skúmania. Z vypracovaného znaleckého posudku nie je možné nárok bezdôvodného obohatenia zistiť, nakoľko žalobcove otázky znalkyni nesmerovali k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia, ale len výšky cien údajných naviac prác v čase realizácie diela podľa systému CENKROS. K osobe T. Y. sa vyjadril, že bol oprávnený len na úkony spojené s technickými záležitosťami a aj to len v rozsahu ich prejednávania (t. j. nie odsúhlasovania alebo dojednávania) drobných zmien, pričom na ich vykonaní by sa museli zmluvné strany dohodnúť v súlade so zmluvou. V zmluvných veciach bol oprávnený za žalovaného konať výlučne jej konateľ. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný nedodržal zmluvných podmienok uvedených v zmluve o dielo, v dôsledku čoho nenastali právne účinky zmeny obsahu zmluvy v podobe zmeny rozsahu diela a zvýšenia ceny diela. Poukázal na povinnosť žalobcu, ktorý bol povinný v lehote 14 dní po podpísaní zmluvy o dielo, a najneskôr do zahájenia realizácie diela dôkladne a s odbornou starostlivosťou preštudovať a oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou a písomne upozorniť žalovaného na vady projektovej dokumentácie, na nutné práce naviac a/alebo na zvýšené náklady realizácie diela. Nesplnenie uvedenej povinnosti nie je podľa názoru žalovaného možné následne zhojiť vydaním protiplnenia žalobcovi za konanie, ktoré porušenie povinnosti zakladá. 7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za ním vykonané práce naviac pri realizácii diela (rekonštrukcie stavby - reštaurácie Karloveská klubovňa), ktoré žalobca ako zhotoviteľ realizoval pre žalovaného ako objednávateľa na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.4.2015. Z jednotlivých dojednaní zmluvy o dielo vyplýva, že cena za zhotovenie dojednaného diela bola dohodnutá ako pevná cena diela, na základe položkového rozpisu vo výške 482.980,- EUR bez DPH. K zmene ceny za dielo mohlo dôjsť postupom podľa čl. III bod 6. až 6.7 zmluvy o dielo, a to výlučne vo forme dodatku k zmluve, ktorý v zmysle čl. XV bod 3 zmluvy o dielo pre platnosť vyžadoval písomnú formu a mal byť oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán potvrdený a podpísaný. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný zmluvne dohodnutú cenu diela žalobcovi v celom rozsahu uhradil a tiež, že k uzavretiu dodatku k zmluve, resp. ďalšej zmluvy o dielo nedošlo. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný pri navýšení ceny diela nepostupoval zmluvne dohodnutým postupom, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nemá nárok na zaplatenie inej ceny diela ako tej, ktorá je uvedená v čl. VI bod 1 zmluvy o dielo. V prejednávanom spore odmena za vykonané práce naviac predstavovala výlučne zmluvný nárok za splnenia zmluvných podmienok, a teda nešlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného získaného plnením bez právneho dôvodu, resp. z akéhokoľvek iného dôvodu. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik a existenciu uplatneného nároku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaného vo veci samej, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnou úvahou súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, že žalobca nemá nárok na zaplatenie inej ceny ako tej, ktorá je uvedená v čl. VI bod 1 zmluvy o dielo, pretože žalobca nedodržal postup podľa čl. III. bod 6 až 6.7 zmluvy o dielo. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie pri výklade tohto článku zmluvy prílišný formalizmus a skutočnosť, že nepreskúmal zmluvu o dielo ako celok a zameral sa zúžene a výlučne iba čl. III. bod 6 až 6.7 zmluvy. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mal posúdiť či konanie zhotoviteľa (žalobcu) nie je konaním podľa čl. III. bod 9 zmluvy, ktorý neodkazuje na postup podľa bodu 6.4 a 6.5 zmluvy. Žalobca opakovane uviedol, že realizoval neodkladné práce na základe požiadaviek žalovaného a jeho zodpovedných zamestnancov, ktoré boli nevyhnutné k dosiahnutiu účelu zmluvy. Jednalo sa o nepredvídané práce, ktoré sú inými prácami ako prácami naviac a objednávateľ je povinný ich zhotoviteľovi uhradiť. Poukázal na dohodu zmluvných strán v čl. V. ods. 4 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že ak zhotoviteľ počas realizácie diela zistí, že sú nutné zmeny v projektovej dokumentácii, ktoré nebolo možné predvídať v dobe uzatvorenia zmluvy, má nárok na ich úhradu. Žalobca uviedol, že uvedený postup pri zmenách, ktoré nebolo možné predvídať, dodržal a trval na svojom nároku na úhradu nákladov súvisiacich so zmenou diela, ktoré preukázal listinnými dôkazmi. Pri tomto postupe vylúčil aplikáciu režimu podľa čl. III. bod 6 až 6.7 zmluvy o dielo. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie po posúdení, že v prípade prác naviac nebol dodržaný postup dohodnutý v zmluve, mal povinnosť posúdiť danú vec aj podľa ďalších
zmluvných dojednaní a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/196/2009 z 22.9.2010. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27.7.2011 a nestotožnil sa s právnou úvahou súdu prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o tom, že konanie zo strany žalovaného nie je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu je potrebné vychádzať z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na danú vec aj ust. § 547 a § 549 Obchodného zákonníka v spojitosti s čl. III. 9 a čl. V. bod 4 zmluvy o dielo. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie v bode 44. odôvodenia o tom, že žalobca nepreukázal pravosť listín, a to oznámenia o zmenách a potvrdenia zmien, vrátane fotodokumentácie, žalobca argumentoval zisťovacím protokolom, ktorý žalovaný nespochybnil, teda je nesporný. Zo strany žalovaného boli pre žalobcu potvrdené práce, ktoré neboli súčasťou projektovej dokumentácie a výkazu výmeru (preukázané znaleckým posudkom a výsluchom znalca). Žalobca zároveň namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vypracovaný znalecký posudok ako výsluch znalca, ktorý pri výsluchu uviedol, že pri rekonštrukcii vždy vyjdú najavo skutočnosti, ktoré neboli zahrnuté v projektovej dokumentácii. Žalobca považoval vyhodnotenie aj týchto dôkazov za významné vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa nepredvídateľných prác podľa čl. III. ods. 9 zmluvy. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.11.2024, v ktorom uviedol, že trvá na skutkových tvrdeniach a dôkazoch, ktoré predložil počas konania pred súdom prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje so všetkými výrokmi a odôvodnením rozsudku. Mal za to, že nie sú naplnené odvolacie dôvody, žalobcova právna argumentácia trpí závažnými nedostatkami a neexistuje dôvod pre vyhovenie odvolaniu. Uviedol, že žalobca opätovne produkuje skutkové tvrdenia, ktoré už boli podrobené meritórnemu prieskumu súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k nedodržaniu zmluvných podmienok podľa čl. III. bod 6 až 6.7 zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že žalobca nejakým spôsobom nešpecifikoval, čo považuje za „zaužívanú prax“ medzi sporovými stranami a akú relevanciu má vo vzťahu k predmetu konania. Toto tvrdenie tak zostáva v rovine všeobecného konštatovania bez právneho významu. Nestotožnil sa s názorom žalobcu o aplikácii ust. čl. III bod 9 zmluvy o dielo na prejednávaný spor. Žalovaný uviedol, že bod 9 je systematicky zaradený do rovnakého článku III, ktorý obsahuje presný postup zvýšenia ceny diela. Predmetné ustanovenia je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, pretože žiadna časť ustanovenia bodu 9. neindikuje, že sa zmluvné strany chcú predmetným ustanovením odchýliť od bodov 6 až 6.7 pri dojednávaní zvýšenia ceny diela. Bod 9. totiž vôbec nestanovuje spôsob odsúhlasenia zvýšenia ceny diela ale odsúhlasenia prác, aj to v špecifických situáciách. Pokiaľ ide o čl. V bod 4 zmluvy žalovaný uviedol, že tento článok stanovuje podmienky informačnej povinnosti a nedotýka sa postupu zvyšovania ceny diela a dojednávania naviac prác. Vo vzťahu k žalobcom namietanej právnej kvalifikácii nároku žalovaný uviedol, že tento právny názoru žalobcu považuje za nesprávny a poukázal na bod 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku ako aj podstatu ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že sa súd komplexne vysporiadal s právnou kvalifikáciou nároku z pohľadu právnej úpravy bezdôvodného obohatenia. Svoje tvrdenia podporil rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. K znaleckému posudku uviedol, že nepredstavuje dôkaz relevantný na preukázanie oprávnenosti výšky a rozsahu nároku uplatneného žalobcom. V prípade zhodnotenia cudzej nehnuteľnosti nie je podľa súdnej praxe pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej zhodnotením a po ňom. Tento záver má praktické dôsledky v podobe nevyhnutného (znaleckého) určenia hodnoty nehnuteľnosti k momentu pred jej zhodnotením a následne porovnaním s hodnotou nehnuteľnosti po zhodnotení. Rozdiel týchto hodnôt predstavuje výšku nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Znalecký posudok takto vyčíslenú hodnotu neurčil a žalobca tak nesplnil základnú dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu výšky údajného bezdôvodného obohatenia. Žalovaný k uvedenej otázke odkázal na svoje stanovisko, ktoré zaujal najmä vo vyjadrení zo dňa 5.4.2022. V závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. 12. Žalovaný v rámci svojej odvolacej dupliky sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu a zotrval na doposiaľ prezentovanej právnej argumentácii a opakovane odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 25.2.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 16. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu, dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a svoje úvahy náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. V konaní neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 17. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., keďže je vo výroku vecne správny. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu, dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 C.s.p. a svoje úvahy náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd nezistil také procesné pochybenia, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. Odvolací súd považuje za potrebné, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu uviesť, že základným východiskom pre právne posúdenie prejednávanej veci je rešpektovanie zmluvnej autonómie strán a zásady pacta sunt servanda, podľa ktorej sú zmluvné strany viazané obsahom nimi uzavretej zmluvy. V obchodnoprávnych vzťahoch, akým je aj predmetný záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, má osobitný význam skutočnosť, že účastníci si môžu podrobne upraviť nielen samotný predmet plnenia a jeho cenu, ale aj mechanizmy, za splnenia ktorých môže dôjsť k zmene rozsahu plnenia, k zmene ceny alebo k vzniku ďalších peňažných nárokov. Ak si zmluvné strany takýto postup výslovne dohodnú, stáva sa pre ne záväzným a nemožno ho bez ďalšieho nahrádzať inými, zmluvou nepredpokladanými formami prejavu vôle. 19. V preskúmavanej veci je nesporné, že sporové strany si v zmluve o dielo výslovne upravili nielen pevnú cenu diela, ale aj spôsob, akým možno pristúpiť k jej zmene. Z obsahu zmluvy, najmä z čl. III bod 6 až 6.7, vyplýva, že zmluva upravovala režim zmien diela, prác naviac a ich dopadu na cenu, pričom podmienkou ich právnej relevancie bolo ich riadne prerokovanie, odsúhlasenie a následné premietnutie do zmluvného vzťahu spôsobom predpokladaným zmluvou. Na tento mechanizmus nadväzovalo aj ustanovenie čl. XV bod 3 zmluvy o dielo, podľa ktorého akékoľvek zmeny a doplnenia zmluvy bolo možné vykonať len písomnými dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Už zo systematiky týchto ustanovení je zrejmé, že strany neponechali otázku zvýšenia ceny diela na neformálne postupy, ale podriadili ju výslovne dohodnutému formalizovanému režimu. 20. Z vykonaného dokazovania pritom bez pochybností vyplynulo, že k uzavretiu písomného dodatku k zmluve o dielo, ktorým by bol zmenený rozsah diela a zodpovedajúco aj cena diela, nedošlo. Nebolo sporné ani to, že žalovaný uhradil žalobcovi cenu diela v rozsahu dohodnutom v pôvodnej zmluve. Za tejto procesnej a skutkovej situácie odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky, ktoré si samotné sporové strany dohodli pre vznik nároku žalobcu na ďalšie plnenie nad rámec pôvodne dohodnutej ceny diela. Ani vykonanie prác nad rámec zmluvne dohodnutého rozsahu bez ďalšieho neznamená vznik nároku zhotoviteľa na zvýšenie samotnej ceny diela. Nárok na ich zaplatenie by mohol žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniknúť len za splnenia presne určeného postupu. V opačnom prípade by sa úplne poprel význam zmluvného dojednania o forme a spôsobe zmeny ceny diela. 21. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalobcu, podľa ktorej medzi stranami existovala určitá „zaužívaná prax“, na základe ktorej mali byť práce naviac odsúhlasované aj bez uzatvorenia písomného dodatku. V právnej teórii aj rozhodovacej praxi sa za zaužívanú prax spravidla
považuje opakovaný, ustálený a oboma stranami akceptovaný spôsob správania pri plnení ich záväzkového vzťahu, z ktorého možno usudzovať na určitý spoločný výklad ich prejavov vôle alebo na spôsob, akým medzi sebou v konkrétnom zmluvnom vzťahu obvykle komunikujú a realizujú svoje práva a povinnosti. Takáto prax však môže mať význam len potiaľ, pokiaľ slúži na výklad neurčitých alebo nejednoznačných zmluvných dojednaní, prípadne na vypĺňanie čiastkových otázok, ktoré si strany výslovne neupravili. Naopak, zaužívaná prax nemôže viesť k negovaniu výslovného a jednoznačného zmluvného ustanovenia, najmä ak sa týka formy právneho úkonu alebo podmienok zmeny zmluvy. V prejednávanej veci sporové strany jednoznačne dohodli, že zmena rozsahu diela a zmena ceny musia byť zachytené spôsobom predvídaným zmluvou a premietnuté do písomného dodatku podpísaného oprávnenými zástupcami oboch strán. Nejde teda o situáciu, v ktorej by bolo potrebné nejasnú zmluvnú úpravu vykladať prostredníctvom následného správania strán; práve naopak, zmluva obsahovala presný režim, ktorý žalobca nepreukázal ako dodržaný. Za týchto okolností nemôže mať tvrdená „zaužívaná prax“ právny význam, ktorý jej žalobca pripisuje, pretože by fakticky viedla k nahradeniu dohodnutej písomnej formy neformálnym postupom, s čím zmluva nepočítala. 22. Ani tvrdenie žalobcu, že určité osoby na strane žalovaného mali práce naviac priebežne odsúhlasovať, nemôže samo osebe viesť k inému záveru. Aj keby totiž bolo preukázané, že v technickej rovine dochádzalo počas realizácie diela k operatívnemu prerokúvaniu zmien alebo k potvrdzovaniu potreby určitých zásahov, takýto postup ešte neznamená vznik dohody o zmene ceny diela v zmysle zmluvy. Zo samotného obsahu zmluvy, na ktorý žalobca opakovane poukazoval, vyplýva rozlišovanie medzi technickým prejednávaním zmien počas realizácie stavby a medzi právne relevantnou zmenou zmluvného záväzku. Práve pre druhý prípad si strany výslovne vyhradili osobitný postup a písomnú formu. Technické odsúhlasenie potreby určitých zásahov na stavbe preto bez ďalšieho nemožno stotožňovať s platným prejavom vôle objednávateľa zaplatiť za tieto zásahy novú, zmluvne neupravenú cenu. 23. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej mal súd prvej inštancie aplikovať čl. III bod 9 alebo čl. V bod 4 zmluvy o dielo. Aj tieto ustanovenia je potrebné vykladať v spojení s celkovým obsahom zmluvy a nie izolovane. Podľa argumentácie žalobcu malo ísť o ustanovenia dopadajúce na nepredvídané alebo neodkladné práce, prípadne na zmeny projektovej dokumentácie, ktoré sa ukázali ako potrebné počas realizácie diela. Ani z ich obsahového zamerania však nevyplýva, že by zakladali samostatný, od všeobecného režimu zmien oddelený spôsob zvýšenia ceny diela bez potreby dodržania postupu upraveného v čl. III bod 6 až 6.7 a bez potreby písomného dodatku podľa čl. XV bod 3 zmluvy. Tieto ustanovenia možno vyložiť len tak, že upravujú vecné situácie, v ktorých môže vzniknúť potreba zmeny, nie však to, že sa tým zároveň ruší alebo obchádza dohodnutý mechanizmus, ktorým sa takáto zmena právne účinne premieta do obsahu zmluvy. 24. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané uzavretie dohody o zmene ceny diela spôsobom predvídaným zmluvou. Ak žalobca vykonal určité práce nad rámec pôvodne dohodnutého rozsahu bez toho, aby bola medzi stranami uzavretá platná dohoda o ich ocenení a o navýšení ceny diela, nejde o nárok, ktorý by bolo možné priznať ako zmluvný nárok na zaplatenie ceny diela. Ide o dôsledok toho, že žalobca postupoval mimo režimu, ktorý si zmluvné strany pre tieto situácie dohodli. 25. Žalobcov nárok, ktorého zaplatenia sa v konaní domáhal, nie je možné považovať ani za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V posudzovanej veci totiž medzi sporovými stranami existoval platný a účinný zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo, ktorý predstavoval právny dôvod plnenia a zároveň upravoval nielen rozsah diela a cenu, ale aj podmienky, za ktorých môže dôjsť k ich zmene. Inštitút bezdôvodného obohatenia má subsidiárnu povahu a nastupuje spravidla tam, kde majetkový prospech bol získaný bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo z iných dôvodov predpokladaných zákonom. Samotná existencia zmluvy pritom nevylučuje, že za určitých okolností môže popri zmluvnom vzťahu vzniknúť aj nárok z bezdôvodného obohatenia, muselo by však ísť o plnenie, ktoré sa už vymyká rámcu existujúceho zmluvného vzťahu. Tak by tomu mohlo byť napríklad v prípade, ak by zhotoviteľ vykonal pre objednávateľa práce na úplne inom diele, ktoré nebolo predmetom zmluvy, alebo by poskytol plnenie tretej osobe, prípadne by plnil na základe právneho dôvodu, ktorý by sa neskôr ukázal ako neplatný či by odpadol. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde. Žalobca sa totiž domáha úhrady za práce, ktoré podľa jeho vlastných tvrdení vykonal pri realizácii toho istého diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo zo dňa 21.4.2015. Nejde teda o plnenie mimo zmluvného rámca, ale o plnenie poskytnuté v súvislosti s existujúcim zmluvným vzťahom, pri ktorom však žalobca nedodržal zmluvne dohodnutý mechanizmus zmeny rozsahu diela a ceny. Skutočnosť, že za takých okolností žalobcovi nevznikol zmluvný nárok na zaplatenie, ešte sama osebe neznamená, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Prijať opačný záver by
znamenalo pripustiť, aby každé plnenie vykonané v rozpore so zmluvne dohodnutým postupom bolo možné následne „prekvalifikovať“ na nárok z bezdôvodného obohatenia, čím by sa úplne vyprázdnil obsah zmluvných ustanovení o podmienkach vzniku nároku na cenu za práce naviac. 26. Odvolací súd uzatvára, že v danom prípade nemožno inštitút bezdôvodného obohatenia použiť ako prostriedok na obídenie zmluvnej úpravy prijatej účastníkmi. Absencia dohody o zmene ceny diela neznamená absenciu právneho dôvodu na strane žalovaného, ale len to, že žalobca nesplnil zmluvne dohodnuté predpoklady pre vznik ním tvrdeného peňažného nároku. Takýto záver zodpovedá nielen zásade záväznosti zmlúv, ale aj požiadavke právnej istoty v obchodnoprávnych vzťahoch. 27. Odvolací súd tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 28. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).