Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/58/2025 1519200480 25. 06. 2026 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2026:1519200480.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: ISPA, spol. s r.o., so sídlom Kopčianska 92, 851 01 Bratislava, IČO: 31 328 717, právne zastúpenému: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, o vypratanie nehnuteľnosti a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cb/31/2019 - 110 zo dňa 17.09.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. B5-29Cb/31/2019 - 133 zo dňa 24.04.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cb/31/2019 - 110 zo dňa 17.09.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. B5-29Cb/31/2019 - 133 zo dňa 24.04.2025 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemky s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území A., obec B. - mestská časť A., okres B. C., situované v lokalite C. D., a to tým spôsobom, že odstráni jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom XXXX/X, jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom XXXX/XX a šesť reklamných panelov z pozemku s parcelným číslom XXXX/X, ako aj všetky hnuteľné veci, súvisiace, či nesúvisiace s umiestnením reklamných panelov, ktoré sú jeho vlastníctvom alebo ich má v oprávnenej či neoprávnenej držbe, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 21, § 123, § 126 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vypratania pozemkov s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území A., obec B. - mestská časť A., okres B. C., situovaných v lokalite C. D., a to tým spôsobom, že odstráni jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom XXXX/X, jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom XXXX/XX a šesť reklamných panelov z pozemku s parcelným číslom XXXX/X, ako aj všetky hnuteľné veci, súvisiace, či nesúvisiace s umiestnením reklamných panelov, ktoré sú jeho vlastníctvom alebo ich má v oprávnenej či neoprávnenej držbe, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom majetku štátu (Slovenskej republiky), pozemkov, ktorých jediným
vlastníkom je Slovenská republika. Pozemky sú v jeho správe. Žalovaný je vlastníkom obojstranných reklamných panelov s rozmermi 5,10 m x 2,40 m v počte 8 kusov, umiestnených na uvedených pozemkoch (ďalej ako „reklamný panel“). Ako správca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom dňa 20.2.2009 Zmluvu č. 3337/330/2009, ktorej predmetom je poskytnutie práva na umiestnenie reklamných panelov na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A.. V zmysle článku III. bola zmluva uzavretá na dobu určitú do 31.12.2013 a v zmysle článku VI. bol užívateľ povinný pri skončení užívania odstrániť na vlastné náklady akékoľvek stavebné úpravy a nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu. Prílohou č. 1 tejto zmluvy bolo geodetické zameranie reklamných zariadení (viď článok II. Účel zmluvy). Dodatkom č. 2 zo dňa 25.06.2013 k Zmluve č. 3337/330/2009 sa zmenil článok III. tak, že zmluva sa predlžuje do 31.12.2017. Dodatkom č. 3 zo dňa 02.04.2014 k Zmluve č. 3337/330/2009 sa znížil počet reklamných panelov na 1 kus. Ako správca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom dňa 25.06.2013 Zmluvu č. 121/2013-BA, ktorej predmetom je poskytnutie práva na umiestnenie reklamných panelov v počte 9 kusov. Tieto reklamné panely boli umiestnené v k. ú. A. nasledovne: a) 6 kusov na pozemku KN - E, parcelné číslo XXXX; b) 2 kusy na pozemku KN - E, parcelné číslo XXXX/X; c) 1 kus na pozemku KN - C, parcelné číslo XXXX/XX. V zmysle článku III. bola zmluva uzavretá na dobu určitú do 31.12.2017 a v zmysle článku VI. bol užívateľ povinný pri skončení užívania odstrániť na vlastné náklady všetky stavebné úpravy vrátane základov a nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu. Žalovaný mal v čase podania žaloby umiestnených 6 reklamných panelov. Žalovanému zaslal opakovanú výzvu na odstránenie reklamných zariadení zo dňa 12.11.2018, v ktorej ho opakovane vyzval na odstránenie reklamných zariadení a uvedenie miesta do pôvodného stavu v lehote do 31.12.2018. Nakoľko platnosť oboch zmlúv oprávňujúcich žalovaného umiestniť reklamné panely na uvedených pozemkoch skončila a žalovaný nevyhovel jeho výzve na odstránenie reklamných zariadení a neuviedol pozemky do pôvodného stavu v lehote do 31.12.2018, je zrejmé, že žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nepopiera vlastnícke právo Slovenskej republiky k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X v k.ú. A. a že žalobca ich spravuje. Právne a majetkové postavenie žalobcu ako štátneho podniku upravuje § 5 a 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. V zmysle uvedených ustanovení vyplýva a contrario, že žalobca nemôže konať pred súdom vo vlastnom mene. Preto namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť a priznať u právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Žalobca v replike uviedol, že spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, v dôsledku čoho je oprávnený ich držať, užívať a nakladať s nimi v súlade s právnymi predpismi. Tomu zodpovedá aj povinnosť starať sa o zverený majetok, chrániť ho pred odcudzením, poškodením, stratou ako aj neoprávneným užívaním. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval na základe nájomnej zmluvy č. 3337/330/2009 zo dňa 20.02.2009 v znení neskorších dodatkov, pričom nájomnú zmluvu uzavrel vo svojom mene. Predmetom konania teda nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie je tu ani spornosť o vlastnícke právo k nim. Sám žalovaný uznal, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika a žalobca ich správcom. Vzhľadom na uvedené tak nie je žiaden legitímny dôvod pre to, aby bol ako žalobca označený vlastník, teda Slovenská republika. Práve naopak, aj s poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., predmet tohto konania, ako aj skutočnosť, že má vlastnú právnu subjektivitu a je oprávnený konať vo vlastnom mene, nemôže byť žiadna pochybnosť o tom, že je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní a že žalobca je označený správne a nie je nutné uvádzať aj označenie vlastníka, čo by bolo v danom prípade nadbytočné. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. sa uplatní iba v konaniach o určenie vlastníckeho práva, kde vlastníkom môže byť iba Slovenská republika a bez jej účasti a označenia by konanie nebolo možné a v konaniach, v ktorých je vlastníctvo štátu k veci sporné. O žiaden z týchto prípadov však nejde. Ak by súd dospel k odlišnému záveru, má povinnosť postupom podľa § 129 CSP vyzvať ho, aby podanie opravil, prípadne doplnil a poučiť ho, akým spôsobom tak má urobiť. 5. Žalovaný v duplike k veci uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe, ustanovenia § 5 a 6 zák. č. 111/1990 Zb. sú absolútne zrozumiteľné. V otázke procesného postupu súdu, ktorého sa žalobca dožaduje aplikáciou § 129 CSP poznamenal, že označenie žalobcu v žalobe však nie je ani neúplné a ani nezrozumiteľné (žalobca uvádza svoje presné identifikačné údaje) a aj z tohto dôvodu je aplikácia § 129 CSP vylúčená.
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, uviedol, že žalovaný mal na pozemkoch spravovaných žalobcom umiestnené svoje reklamné panely na základe písomne uzavretých zmlúv. Nakoľko predmetné zmluvy boli uzavreté na dobu určitú, po uplynutí dohodnutej doby už žalovaný nemal právo na umiestnenie týchto panelov na predmetných pozemkoch a bol povinný tieto odstrániť a ďalej nezasahovať do práv žalobcu spojených s vlastníctvom (správou) týchto nehnuteľností. Nakoľko žalovaný napriek výzve panely neodstránil, súd prvej inštancie ho zaviazal na vypratanie predmetných nehnuteľností. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný tieto skutočnosti ani nespochybňoval, jeho jedinou obranou a argumentom pre zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, poukazujúc na ustanovenia § 5 a 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (ďalej len „zákon č. 111/1990 Zb.“). Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko v danom prípade je aktívna vecná legitimácia žalobcu daná priamo citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na podporu tohto záveru súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/93/2008 zo dňa 30.09.2008. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol v spore plne úspešný. 8. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. B5-29Cb/31/2019 – 133 zo dňa 24.04.2025 opravil záhlavie rozsudku. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný namietal, že žalobca nemá s ohľadom na § 6 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. aktívnu vecnú legitimáciu, pretože v zmysle tam uvedeného podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Zákon o štátnom podniku je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a závery judikátu, na ktoré súd prvej inštancie poukázal nie je možné na prejednávanú vec aplikovať, pretože v prejednávanej veci je aplikácia zákona č. 278/1993 Z. o správe majetku štátu vylúčená s ohľadom na znenie jeho § 1 ods. 2 písm. b). Súd prvej inštancie preto musí vychádzať v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu výlučne z ustanovenia § 6 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb., nakoľko v osobe žalobcu sa jedná o štátny podnik, ktorého oprávnenie konať pred súdmi v mene štátu (nie vo svojom mene) vyplýva explicitne zo zákona. Ak by bol správny záver, že štátny podnik môže konať vo veciach majetku, ktorý spravuje pred súdmi aj vo vlastnom mene, potom nemá ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. žiadne opodstatnenie. Ústava a ani žiaden zákon nepriznáva súdu oprávnenie extenzívnym výkladom rozširovať kompetencie žalobcu nad rámec zákona, ktorý je jasne a zrozumiteľne definovaný. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 10. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 21 OZ, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. 13. Podľa § 126 ods. 1, ods. 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (ods. 1). Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (ods. 2). 14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990Zb. podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
15. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania.6) Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu (ods. 1). Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné (ods. 2). 16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a konaním, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozhodnutia, ako aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacím dôvodom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v tejto napadnutej časti odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný mal na pozemkoch spravovaných žalobcom umiestnené svoje reklamné panely aj po uplynutí dohodnutej doby v zmysle písomne uzavretých zmlúv, čím neoprávnene zasahuje do práv žalobcu spojených s vlastníctvom (správou) týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto správne zaviazal žalovaného na vypratanie predmetných nehnuteľností, keďže napriek výzve žalobcu na odstránenie týchto reklamných panelov, žalovaný ďalej zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s procesnou obranou žalovaného, keď uzavrel, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. 17. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, keď v súvislosti s odvolacou argumentáciou týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu majetku vo vlastníctve štátu, konštatuje, že aktívnu vecnú legitimáciu možno odvodiť zo spojenia § 126 OZ s osobitnou úpravou správy majetku štátu a postavenia štátneho podniku v zmysle § 5 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. Samotné príslušné ustanovenie § 126 OZ sa pri žalobe o vypratanie, kde je žalobca správcom nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, resp. štátneho podniku neuplatňuje izolovane, ale v spojení s právnou úpravou a s postavením štátneho podniku. Pri štátnom podniku sa teda jeho samostatné procesné a hmotnoprávne postavenie odvodzuje od zákona č. 111/1990 Zb. 18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/42/2020 zo dňa 27.04.2021 (bode 23.), ktorý sa zaoberal aj osobitným zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, ktorý upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Uviedol, že „správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorú mu štát zveril do správy vrátane oprávnenia využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu. Túto správu vykonáva správca majetku štátu. Takýto správca nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu, a preto má vecnú legitimáciu štát. Uvedený zákon za správcov považuje: a) štátnu rozpočtovú organizáciu a štátnu príspevkovú organizáciu, b) štátny fond, c) právnickú osobu zriadenú osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu. Uvedení správcovia tak v konaní pred súdom vystupujú v mene Slovenskej republiky, t. j. vecnú legitimáciu nemá správca, ale Slovenská republika, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie týchto subjektov vystupovať v právnych vzťahoch samostatne. Uvedený zákon súčasne v ustanovení § 1 uvádza prípady, na ktoré sa predmetný zákon nevzťahuje, resp. z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) vyplýva, že sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Zákonná úprava pri uvedenom ustanovení odkazuje na viaceré osobitné predpisy, pričom jedným z týchto osobitných predpisov je aj zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorý upravuje postavenie štátneho podniku. Z ustanovenia § 5 ods. 1 citovaného právneho predpisu vyplýva, že podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Dovolací súd vzhľadom na dovolateľom uvádzané skutočnosti vyslovil názor, že uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením upravujúcim oprávnenie štátneho podniku ako právnickej osoby konať vo svojom mene a súčasne niesť zodpovednosť vyplývajúcu z právnych vzťahov, v ktorých vystupuje. Z uvedeného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva, že štátny podnik nie je zodpovedným subjektom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie § 6 ods. 3 citovaného zákona súčasne upravuje správu majetku štátu štátnym podnikom ako samostatnej zložky štátu tak, že podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že štátny podnik v právnych vzťahoch nevystupuje ako Slovenská republika zastúpená štátnym podnikom, ale koná samostatne ako štátny podnik a preto je vecne legitimovaným subjektom v súdnych sporoch,
či už aktívne alebo pasívne. Aj s ohľadom na túto skutočnosť bol štátny podnik oprávnený samostatne, vo svojom mene uzavrieť zmluvu o dielo, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade.“ 19. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/39/2023 zo dňa 30.10.2024, ktorý sa priamo zaoberal rovnakým správcom majetku štátu - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, ktorý spomínanom konaní vystupoval v postavení žalovaného. V bode 25. citovaného rozhodnutia zhrnul, že „v danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom, t. j. zákonom č. 111/1990 Zb., dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, je v predmetnom spore tým zodpovednostným subjektom, ktorý je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa mýli, pokiaľ vo svojich úvahách vychádzal z toho, že žalobca neoprávnenosť užívania pozemkov v jeho vlastníctve nevyvodzoval v súvislosti s výkonom správy žalovaného. Opak je pravdou. Žalobca v priebehu sporu viackrát zdôraznil, že žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo užívaním jeho pozemkov žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má potom zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu, keďže správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1 vodného zákona v spojení s § 6 ods. 2 zák. č. 111/1990). Inak povedané, pokiaľ správou vodných tokov na základe zákonného zmocnenia štát poveril žalovaného, tento má zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu. Bez povšimnutia nemožno nechať aj fakt, že sám žalovaný sa cítil v rámci správy štátneho majetku byť účastníkom hmotnoprávnych vzťahov, keď vo svojom mene uzatváral nájomné a kúpne zmluvy s vlastníkmi okolitých pozemkov. S ohľadom na uvedené dovolací súd skonštatoval nesprávnosť záverov odvolacieho súdu vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v danom spore a odklon od už spomínaného rozhodnutia zo dňa 27. apríla 2021 sp. zn. 4Obdo/42/2020. Je pravdou, že v tejto veci išlo o obchodnoprávny vzťah, avšak argumentácia dovolacieho súdu týkajúca sa hmotnoprávneho vzťahu a procesnej vecnej legitimácie je totožná.“ 20. Zhrňujúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že žalobca ako správca nehnuteľností vo vlastníctve štátu disponuje aktívnou vecnou legitimáciou žaloby na vypratanie reklamných panelov na nehnuteľnostiach v správe žalobcu, keďže právne vzťahy vzniknuté pri výkone správy sú právnymi vzťahmi štátneho podniku ako samostatnej právnickej osoby. 21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. 23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).