Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/60/2024 1519206067 28. 07. 2026 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2026:1519206067.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Pétera Nagya, v právnej veci žalobcu: Chemkostav, a. s., so sídlom K. Kuzmanyho 1259/22, Michalovce, IČO: 36 191 892, proti žalovanému: MPL STAVING spol. s r. o., so sídlom Karpatské námestie 4671/10, 841 03 Bratislava - mestská časť Lamač, IČO: 31 407 455, o zaplatenie 21.264,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/118/2019 - 297 zo dňa 14. februára 2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/118/2019 - 297 zo dňa 14. februára 2023 v napadnutom. I. a III. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej istiny vo výške 21.264,69 eur spolu s 8% úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 09.04.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Vec v jej merite právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, 4, § 369 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), § 39, § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) a § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj „nariadenie č. 21/2013“ Z. z.“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 3. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní nepovažoval za sporné uzatvorenie písomnej zmluvy o dielo, ktorej súčasťou bola aj zmluvná pokuta pre prípad omeškania žalovaného (zhotoviteľa) s dodržaním termínov podľa článku III zmluvy. Sporným rovnako nebolo, že zmluva o dielo bola po vzájomnej dohode menená a doplnená troma dodatkami, ktorými si sporové strany dohodli najmä práce naviac, s tým súvisiacu dobu odovzdania diela a ich cenu. V prípade Dodatku č. 1 a Dodatku č. 3, mal súd preukázané, že práce naviac nemali vplyv na termín dokončenia prác podľa zmluvy o dielo. Sporové strany si odovzdanie prác naviac dohodli samostatne (viď Príloha č. 2k Dodatku č. 1 - so samostatným harmonogramom zhotovovania diela). V prípade Dodatku č. 3 si dohodli termín odovzdania diela s poukazom na čl. 2.7 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej aj „VZP“), teda týždeň po podpísaní tohto dodatku, dňa 29.06.2017. Podľa súdu prvej inštancie preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že strany sporu si dohodli odovzdanie diela ako celok, keďže týmito dodatkami si dohodli práce naviac so samostatným termínom ich odovzdania. Nespornou bola aj dohoda o tom, že za splnenie základných termínov sa považuje riadne, včasné a úplné skončenie prác, vrátane skúšok a odstránenia prípadných vád a nedorobkov, odovzdaním celého diela, prevzatie a potvrdenie diela formou predbežnej akceptácie, ku ktorej došlo dňa 19.12.2017 (čl. III odsek 3.3 zmluvy od dielo).
4. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu popieral, tvrdiac že dielo bolo vykonané skôr ako dňa 19.12.2017 a pre omeškanie žalobcu (objednávateľa) sa do omeškania s odovzdaním diela nedostal. Žalovaný však nevedel ustáliť kedy práce ukončil a kedy žalobcu vyzval na prevzatie diela. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné ani preukázané, že by žalovaný riadne zhotovenie diela žalobcovi oznámil doporučenou listovou zásielkou a v súlade s čl. XIV. bod 14.1 zmluvy o dielo ho vyzval na vykonanie obhliadky. Nakoľko žalovaný ukončenie prác neoznámil a žalobcu nevyzval na vykonanie obhliadky, dostal sa s odovzdaním svojho plnenia do omeškania. Vzhľadom na dohodu sporových strán nebolo tvrdenie žalovaného, že zhotovenie diela oznámil a žalobcu vyzval na vykonanie obhliadky emailom zo dňa 22.06.2017, či najneskôr dňa 20.07.2017 možné akceptovať. Vo vzťahu k dátumu 22.06.2017, o ktorom žalovaný tvrdil, že dielo bolo vykonané, súd prvej inštancie uviedol, že z dodatkov č. 2 a 3 je zrejmé, že žalovaný ich práve v tento deň rukou dopísal a podpísal a súčasne dodal, že ani z emailov, na ktoré žalovaný poukazoval, sa nedalo ustáliť, kedy práce ukončil. Z emailu zo dňa 22.06.2017 (č. l. 82 súdneho spisu) nevyplýva, že žalovaný práce dokončil, keďže žalobca mu v reakcii uviedol, že práce ukončené nie sú. Z emailu žalobcu zo dňa 23.06.2017 (čl. 82 súdneho spisu) vyplýva, ...“stav na stavbe je taký, že nemáte ukončené práce!!!!“ Súd následne poukázal na emaily žalovaného odoslané dňa 20.07.2017, v ktorých žalobcu opätovne vyzval na prevzatie diela a následne ho požiadal o zaslanie výkresu a súpisu vád, pretože okrem dvoch ukončených podhľadov nedisponuje žiadnym iným zoznamom vád s dovetkom, že závady zo dňa 23.06.2017 boli odstránené. Súd uviedol, že z emailu žalovaného zo dňa 01.08.2017 (č. l. 79 súdneho spisu) by mohol konštatovať, že k ukončeniu prác došlo týmto dňom, kedy žalovaný oznámil žalobcovi zrealizovanie všetkých prác podľa zmluvy, príslušných dodatkov a stavebnej pripravenosti. Žalovaný sa však toto zaviazal oznámiť doporučenou listovou zásielkou, a ukončenie oznámil len emailovou komunikáciou. 5. Súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalovaného v konaní, že omeškanie s realizáciou diela zavinil žalobca, nezabezpečením stavebnej pripravenosti diela. S poukazom na čl. III bod 3.5 zmluvy o dielo v spojení s čl. V bod 4.10. VZP konštatoval, že žalovaný mal povinnosť v časovom predstihu minimálne 10 dní pred nástupom upozorniť žalobcu na omeškanie a zároveň mal žalobcovi zaslať aktualizáciu harmonogramu postupu prác za účelom obojstranného odsúhlasenia. Súčasne s poukazom na čl. IV bod 4.10 VZP je zrejmé, že posunutie zákonných termínov a míľnikov si zmluvné strany dohodli v prípade omeškania žalobcu viac ako 5 dní, teda žalovaný súhlasil s tým, že v prípade omeškania žalobcu do piatich dní sa základné termíny a míľniky neposúvajú. Z nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania súd nemal tvrdené ani preukázané, že z dôvodu omeškania na strane žalobcu, žalovaný zaslal akúkoľvek aktualizáciu harmonogramu postupu prác v súlade s čl. III bod 3.5 zmluvy o dielo, a že následne došlo k jej obojstrannému odsúhlaseniu. Žalovaný síce do spisu doložil čiastkové emailové komunikácie, avšak z ich obsahu nie je zrejmé, či k omeškaniu došlo na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, a zrejmá nebola ani doba omeškania. Súd príkladmo poukázal na email zo dňa 24.01.2017, v ktorom žalovaný uviedol, že sa blíži termín ukončenia stavby 31.01.2017 a bolo by potrebné upraviť nový reálny termín. Za námietku stavebnej nepripravenosti nemožno považovať ani email konateľa žalovaného zo dňa 08.03.2017, v ktorom uviedol: „Podľa môjho skromného názoru, keď budete mať pre nás pripravenosť do Veľkej noci, bude dobre.“ Obdobne ani z emailu žalovaného zo dňa 19.04.2017, v ktorom uviedol: „Zajtra si s majstrami pozriem stavebnú pripravenosť a prístup do miestností... Boli upovedomení cca pred dvoma týždňami.“ Emailom odoslaným dňa 28.06.2017 žalovaný síce žalobcovi vytkol neosadenie revíznych dvierok (neboli dodané, resp. boli nepoužiteľné), avšak z tohto emailu nie je zrejmá dĺžka omeškania žalobcu. Rovnako email zo dňa 12.05.2017, v ktorom síce žalovaný poukázal na dielčie protokoly zo dňa 05.05.2017 a 25.06.2017 (č. l. 173 - 174 súdneho spisu), nepredstavuje notifikáciu ani špecifikáciu omeškania žalobcu. Zo zhrnutia emailovej komunikácie strán sporu súd nezistil, že by pre stavebnú nepripravenosť (omeškanie žalobcu), žalovaný navrhoval úpravu termínového harmonogramu podľa čl. III bodu 3.5 zmluvy o dielo na obojstranné odsúhlasenie. Súd prvej inštancie tak dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný nepreukázal omeškanie žalobcu ako veriteľa podľa ust. § 365 ods. 4 ObZ a posunutie termínu odovzdania diela. 6. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, s poukazom na zmluvne dohodnuté termíny odovzdania diela, súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaný ukončenie prác doporučenou listovou zásielkou žalobcovi neoznámil a nevyzval ho na obhliadku diela a prác naviac podľa jednotlivých dodatkov zmluvy o dielo. Sporným v konaní nebolo, že predbežná akceptácia sa uskutočnila dňa 19.12.2017 a týmto dňom žalovaný dielo odovzdal. Do omeškania s odovzdaním prác sa však podľa súdu dostal a žalobcovi preto vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si v konaní uplatňoval iba v sume 21.264,69 eur. Vychádzal z omeškania od 16.04.2017 (dohodnutý termín odovzdania diela) do 26.03.2018 (termín konečnej akceptácie), t. j. celkovo 343 dní a dospel k sume 106.323,14 eur, z ktorej si uplatnil len 20%. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie plnil až dňa 19.12.2017, ktorý termín považoval nielen za termín
predbežnej, ale aj konečnej akceptácie, nakoľko vady vytknuté v predbežnej akceptácii boli zmenené na klientske, čím žalovanému povinnosť ich nápravy nevznikla. Dospel však k záveru, že žalovaný bol v omeškaní s odovzdaním diela, pričom výšku uplatnenej zmluvnej pokuty vôbec nenamietal. Súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi dôvodne uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatňovanej výške 21.264,69 eur. 7. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 402190033 dňa 22.03.2019, t.j. od 23.03.2019. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 340 ods. 2 ObZ uznal námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 26.11.2018 a faktúry č. 40402190033. Žalovanému bola žaloba na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s uvedenými listinnými dôkazmi doručená dňa 08.04.2020, a preto žalobca až doručením žaloby vyzval žalovaného na splnenie nároku - zmluvnej pokuty. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd priznal úroky z omeškania v sadzbe podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 ObZ v spojení s ust. § 1 nariadenia č. 21/2013 Z. z., a to počnúc dňom 09.04.2020, t. j. dňom nasledujúcim po doručení žaloby. Vo zvyšku úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. 8. Súd prvej inštancie okrajovo dodal, že sporové strany ako podnikatelia pri uzatváraní zmluvy o dielo a všetkých súvisiacich dodatkov vyhlásili, že si ich (zmluvu aj každý z dodatkov) pozorne prečítali, neuzavreli ich v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že zástupcovia zmluvných strán sú plne spôsobilí na právne úkony, a že ich obsah im je jasný a zrozumiteľný. Uvedené vyhlásenie jednoznačne potvrdzuje vedomosť sporových strán, k akým právam a povinnostiam sa zaviazali. Preto súd s poukazom na zmluvnú voľnosť ako jeden zo základných princípov súkromnoprávnych vzťahov, tento ich prejav vôle rešpektoval a priznal iba také plnenie, ku ktorému sa zaviazali. 9. Nárok, ktorý si žalovaný v konaní uplatnil vzájomnou žalobou na treťom pojednávaní, súd označil len za kompenzačnú námietku vo výške 16.176,13 eur. Uznesením č. k. 58Cb/118/2019-99 zo dňa 08.09.2020 žalovanému umožnil vyjadriť sa k replike žalobcu s tým, že na neskôr predložené a označené dôkazy súd nemusí prihliadnuť a poučil ho o sudcovskej koncentrácii. Kompenzačná námietka je v zmysle ust. § 149 a § 152 CSP hmotnoprávnou námietkou, teda prostriedkom procesného útoku, resp. obrany, na ktoré sa vzťahuje sudcovská koncentrácia. Žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil po uplynutí lehoty uvedenej v predmetnom uznesení (na treťom pojednávaní), pričom toto podanie vo veci samej nemalo ani formálne náležitosti vyžadované ust. § 123 ods. 2 v spojení s ust. § 125 ods. 1 CSP. Na túto hmotnoprávnu námietku súd podľa ust. § 153 CSP neprihliadol, keďže by si to vyžadovalo nariadenie už štvrtého pojednávania a žalovaný ju mohol uplatniť už skôr. Ostatnými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal (III. ÚS 115/2003). 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý vynesený rozsudok namietal v časti I. a III. výroku s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 12. Žalovaný súdu súhrnne vyčítal nesprávne ustálenie doby zhotovenia diela, opomenutie skutočnosti, že pre nedostatok súčinnosti žalobcu a stavebnú nepripravenosť diela sa podľa bodu 2.7 VOP termín zhotovenia diela posunul, ako aj osvedčenie omeškania na strane žalobcu, ktoré súd v napadnutom rozsudku nevzal do úvahy. 13. Tvrdil, že prijatím Dodatku č. 3 Zmluvy o dielo došlo k zmene termínu odovzdania celého diela, t. j. najskôr do 29.07.2017. Túto skutočnosť žalovaný preukazoval nielen samotným dodatkom zo dňa 22.06.2017, ale aj emailovou komunikáciou, datovanou ku dňu 23.06.2017, prostredníctvom ktorej stavbyvedúci žalobcu vyzval žalovaného na dokončenie a odovzdanie diela v zmluvne stanovenom termíne. Zdôraznil, že počas realizácie diela žalobca ani raz nevzniesol požiadavku o odovzdanie diela po častiach, ale naopak, požadoval odovzdanie celého diela naraz. Žalovaný poukázal na čl. II bod 2.7 VOP, v zmysle ktorého možno akékoľvek zmeny diela, termínov a prípadných prác naviac, vykonať len v prípade podpísaného dodatku. V zmysle Dodatku č. 2 termín odovzdania celého diela nemôže byť platný a záväzný nielen pre stavebnú nepripravenosť a nesúčinnosť zo strany objednávateľa, ale aj pre jeho preukázateľné podpísanie oboma zmluvnými stranami najskôr dňa 22.06.2017, resp. zo strany žalobcu aj neskôr, o čom svedčí zaslanie podpísaného dodatku žalovanému listom zo dňa 07.07.2017, doručeným dňa 18.07.2017. Rovnako aj Dodatok č. 3 bol platne uzavretý a podpísaný
oboma zmluvnými stranami najskôr dňa 22.06.2017, resp. neskôr, nakoľko žalobca ho podpísal niekedy po 22.06.2017, a následne žalovanému zaslal listom zo dňa 14.07.2017, doručeným dňa 20.07.2017. Žalovaný tak vyvodil, že nová lehota na odovzdanie celého diela sa zmenila týždeň po jeho podpise zmluvnými stranami, čo však nemohlo byť skôr ako 22.06.2017 a lehota na odovzdanie celého diela nemohla uplynúť skôr ako 29.06.2017. Preto v termíne od 16.04.2017 do 29.06.2017 nemohol byť v omeškaní a bol povinný a oprávnený vykonávať naviac práce až po podpise jednotlivých dodatkov. Zmluvne bolo dokonca dohodnuté, že v prípade nedodržania uvedeného sa žalovaný vystavuje riziku neuhradenia prevedených prác. 14. K omeškaniu žalobcu s poskytnutím súčinnosti a následnému predĺženiu doby zhotovenia diela žalovaný poukázal na nesprávnu interpretáciu bodu 3.5 Zmluvy o dielo v bode 37 odôvodnenia rozsudku, tvrdiac, že to bol práve žalobca, kto mal z dôvodu omeškania s poskytnutím súčinnosti, žalovaného upozorniť na začatie, resp. pokračovanie stavebných prác v dostatočnom časovom predstihu (aspoň 10 dní pred nástupom na práce) a zaslať mu aktualizáciu harmonogramu postupu prác za účelom obojstranného odsúhlasenia. Neobstoja preto závery súdu prvej inštancie v bode 39 a 41 odôvodnenia rozsudku, že žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal splnenie uvedenej povinnosti, ako ani to, že by z dôvodu stavebnej nepripravenosti diela, žalobcovi navrhol úpravu termínového harmonogramu. Súd v dôsledku údajného porušenia povinnosti žalovaného takisto nesprávne konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal omeškanie žalobcu ako veriteľa podľa ust. § 365 ods. 4 ObZ a posunutie termínu odovzdania diela. Za nesprávny označil žalovaný aj výklad bodu 4.10 VOP v bode 39 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na posune termínov len v prípade omeškania trvajúceho viac ako 5 dní. Bod 4.10 VOP je podľa neho v priamom rozpore s bodom 3.5 Zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ môže predĺžiť dobu zhotovenia diela o dobu meškania objednávateľa, bez stanovenej minimálnej dĺžky trvania. V takomto prípade je nutné aplikovať bod 8.3 Zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade rozporov medzi zmluvou a jej prílohami, platí prednostne dohoda zmluvných strán, urobená priamo v zmluve. Súd prvej inštancie potom nesprávne vyhodnotil otázku stavebnej nepripravenosti diela, zapríčinenú žalobcom a s tým spojený posun termínu odovzdania diela v zmysle ust. § 365 ods. 4 ObZ. Napriek tomu, že súd prvej inštancie považoval aplikáciu predmetných ustanovení zmluvy o dielo a všeobecných obchodných podmienok za dôležitú pre svoje rozhodnutie, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a dezinterpretácii zmluvných dojednaní v neprospech žalovaného. 15. S poukazom na dátumy podpísania Dodatku č. 2 a 3 Zmluvy o dielo žalovaný namietal, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevenoval otázke, kedy dodatky podpísal žalobca a takisto opomenul skutočnosť, že žalovaný ich preukázateľne podpísal až dňa 22.06.2017. K tvrdeniu, že z listinných dôkazov nie je možné zistiť, či omeškanie vzniklo na strane žalobcu alebo žalovaného a koľko takéto omeškanie trvalo, žalovaný upriamil pozornosť na emaily zo dňa 24.01.2017, ktorými preukazoval neposkytnutie súčinnosti a omeškanie žalobcu (žiadosť o upresnenie termínu z dôvodu blížiaceho sa zmluvného termínu ukončenia diela), 30.01.2017 (žiadosť o garanciu stavebnej pripravenosti), 08.03.2017 (oznámenie stavebnej nepripravenosti; návrh na zmenu termínu ukončenia diela), 19.04.2017 (oznámenie stavebnej nepripravenosti; žiadosť o poskytnutie súčinnosti), 12.05.2017 (oznámenie stavebnej nepripravenosti), 25.05.2017 (oznámenie stavebnej nepripravenosti), a 28.06.2017 (oznámenie stavebnej nepripravenosti). Rovnako z obsahu dielčích protokolov zo dňa 05.05.2017 a 25.06.2017 vyplýva, že časť dodávky stavby (výlezy na strechu) boli žalobcom dodané v čase podpísania Dodatkov č. 2 a 3 (22.06.2017). Napriek uvedenému súd prvej inštancie v bode 40 odôvodnenia rozsudku stroho konštatoval, že z predmetných listín nie je zrejmá notifikácia omeškania veriteľa, avšak o akú notifikáciu a podľa akého ustanovenia malo ísť, neuviedol,. Tvrdil, že žalobca sa k namietanej stavebnej nepripravenosti počas celého konania nevyjadril, a tvrdením, že žalovaný mal pri dodatkoch a protokole požiadať o posun termínu, emailovú korešpondenciu žalovaného v tomto smere nespochybnil. Táto povinnosť však zo zmluvy nevyplývala, a keďže došlo k omeškaniu objednávateľa, lehota na zhotovenie diela sa mala posunúť podľa bodu 3.5 Zmluvy o dielo a bodu 4.10 VOP. Žalobca ani prostredníctvom stavebného denníka nepreukázal riadne a včasné odovzdanie pripraveného staveniska ku dňu 17.06.2016 v súlade s Dodatkom č. 1 a dodržiavanie stavebnej pripravenosti staveniska a objektu ako jednej z jeho základných povinností. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zhotovením diela, ktoré vykonal riadne a včas, s ohľadom na stav stavebnej pripravenosti žalobcu, nakoľko plnenie záväzku žalovaného bolo priamo závislé od plnenia povinností žalobcu. 16. Žalovaný ďalej prízvukoval, že žiadne Potvrdenie o odstránení vád uvedených v Protokole z Predbežnej akceptácie diela neexistuje, nakoľko žiadnu z vád neuznal, nezaviazal sa na ich odstránenie a ani ich neodstránil, nakoľko vady nespôsobil, keďže na výkon prác mu boli odovzdané nepravouhlé miestnosti. Nepravdivé je preto tvrdenie žalobcu, že pre existujúce vady nedošlo k
akceptácii diela formou Protokolu o predbežnej akceptácii diela zo dňa 19.12.2017. Žalobca predmetné (tzv. neodstrániteľné a trvajúce) vady akceptoval a preklasifikoval ich do kategórie klientské „kategória 3," čo vyplýva z Konečnej akceptácie diela zo dňa 26.03.2018. Nakoľko k odstraňovaniu vád nedošlo, dielo bolo riadne odovzdané najneskôr dňa 19.12.2017. Napriek tomu, že žalovaný mal dielo zhotovené už od júna 2017, z dôvodu na strane žalobcu nedošlo k jeho skoršiemu odovzdaniu. Žalovaný sa k vadám vždy vyjadroval priebežne, napríklad emailom zo dňa 19.10.2017, v ktorom žalobcu upozornil na to, že vymurované a omietnuté kúty vedľa šachty a diagonálne oproti nej vykazujú nerovnosti, takže nie je možné zrealizovať pravouhlé šachty v nepravouhlých miestnostiach. Zo vzájomnej emailovej komunikácie zo dňa 20.07.2017 vyplýva, že drobné vady zo dňa 23.06.2017 odstránil. 17. Emailom zo dňa 23.06.2022 žalobca navrhol mimosúdnu dohodu vo výške 18.000 eur ako zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela v trvaní 67 dní od 16.04.2017 do 22.06.2017, čím sám uznal, že už vtedy bolo dielo ukončené a pripravené k odovzdaniu. Žalovaný v emaile zo dňa 22.06.2017 nielenže žalobcovi ukončenie prác oznámil, ale vyslovene uviedol, že ak požaduje ďalšie práce, nech zabezpečí podpis dodatkov s uvedeným reálnym termínom plnenia a žalobcu upozornil, že nemôže posielať dodatok, kde navýši rozsah prác a termín zhotovenia diela ponechá podľa pôvodnej zmluvy, ktorý je v danom čase nereálny. Žalobcovi tiež vytkol neposkytnutie riadnej súčinnosti podpisovaním súpisov prevedených prác, čo predstavuje hrubé porušenie zmluvy. Poznamenal, že v konaní riadne preukázal, že žalobca opakovane menil rozsah diela, čomu však reálne termíny jeho zhotovenia neprispôsobil. Ako deň odovzdania celého diela žalobca uvádzal deň 26.03.2018, ktorý je však dňom schválenia Konečnej akceptácie diela v súlade s Protokolom z konečnej akceptácie diela, objednávateľom podpísaným dňa 24.08.2018. Žalovaný celé dielo žalobcovi odovzdal už dňa 19.12.2017, čo preukazuje Protokol z predbežnej akceptácie diela zo dňa 19.12.2017. Ďalej poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 22.06.2017, z obsahu ktorej má vyplývať, že dielo bolo už v tom čase riadne vykonané a pripravené na odovzdanie v súlade so Zmluvou o dielo a zo dňa 20.07.2017, ktorou žalobcu opätovne vyzval na prevzatie vykonaného diela. Dielo vykonal najneskôr dňa 20.07.2017. Obdobne poukázal aj na email zo dňa 20.02.2018, v ktorom sa opakovane pýta na prevzatie diela a email zo dňa 01.08.2017, v ktorom žalobcovi oznamuje, že všetky práce podľa zmluvy, dodatkov a stavebnej pripravenosti má zrealizované a preberacie protokoly majstrami žalobcu podľa jednotlivých vchodov podpísané. E-mailom zo dňa 06.06.2017 urgoval súpisy prác za máj 2017 a v septembri 2017 upozorňoval žalobcu na to, že nedostal od neho mail ohľadom odovzdania a podpísania súpisov za apríl a jún daného roka. 18. Konštatoval, že opísanými skutočnosťami mienil preukázať, že to bol práve žalobca, ktorý opakovanými zmenami rozsahu diela, stavebnou nepripravenosťou, neposkytovaním súčinnosti v procese odovzdávania diela a oneskoreným predkladaním dodatkov a iných dokladov, zapríčinil neplatnosť termínu zhotovenia diela dňa 16.04.2017, jeho nevyhnutný posun a v neposlednom rade aj skutočnosť, že proces odovzdania diela bol papierovo zavŕšený až dňa 19.12.2017, napriek tomu, že žalovaný sa domáhal skoršieho odovzdania diela, keďže dielo bolo preukázateľne hotové už od júna 2017. Nesúčinnosť žalobcu nemôže ísť na ťarchu žalovaného a uplatňovanie si zmluvnej pokuty je za týchto okolností aj v rozpore so zákonom a poctivým obchodným stykom. 19. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, prezentovaným v bode 35 odôvodnenia rozsudku, že žalovaný nevedel ustáliť kedy práce ukončil a žalobcu vyzval na prevzatie diela. Listinné dôkazy žalovaného jasne preukazujú, že ukončenie prác žalobcovi oznámil a opakovane ho na prevzatie diela vyzýval. Bolo tiež dokázané a nerozporoval to ani žalobca, že k obhliadkam diela a k jednotlivým dielčím preberaniam dochádzalo už od januára 2017, o všetkom sú spísané protokoly, ústiace do Protokolu z predbežnej akceptácie diela zo dňa 02.02.2018, podľa ktorého sa predbežná akceptácia schválila ku dňu 19.12.2017. Aj bez doporučenej listovej zásielky sa teda proces odovzdávania postupne aktívne realizoval za účasti oboch sporových strán. Žalobca nikdy nenamietal údajné formálne nesplnenie zaslania výzvy alebo oznámenie formou doporučeného listu, a to najmä preto, že obvyklým spôsobom ich komunikácie boli prioritne emaily. Napriek tomu súd prvej inštancie argumentoval v neprospech žalovaného a preferoval iný spôsob komunikácie, aj keď zmluvne dohodnutý. 20. K otázke uplatnenej výšky zmluvnej pokuty žalovaný poukázal na bod 42 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uviedol, že výšku zmluvnej pokuty nenamietal, avšak absentuje tu ustálenie obdobia, za ktoré si žalobca pokutu uplatňoval. Súd vychádzal z omeškania od 16.04.2017 do 26.03.2018 (deň konečnej akceptácie diela), pričom sa v konaní preukázalo a skonštatoval to aj súd prvej inštancie, že k odovzdaniu diela došlo už dňa 19.12.2017. Nakoľko súd žalobe vyhovel, bol povinný v rozsudku uviesť presný výpočet zmluvnej pokuty. Dôkazné bremeno v tomto smere nesie žalobca, ktorý ho neuniesol, a preto žalovanému nie je známe, za ktoré dni si zmluvnú pokutu v skutočnosti uplatnil. Z uvedeného
dôvodu nesúhlasil so súdom určeným omeškaním, majúc za to, že tieto dátumy neboli v konaní ani preukázané. 21. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaný poznamenal, že si ju uplatnil na pojednávaní dňa 14.02.2023, kde súdu oznámil, že v závislosti od vysloveného predbežného právneho posúdenia veci zváži uplatnenie kompenzačnej námietky podľa ust. § 147 ods. 2 CSP, nakoľko z jeho strany existujú splatné a na súde uplatniteľné pohľadávky voči žalobcovi rovnakého druhu, a niektoré vyplývajú priamo z projektu, ktorý je predmetom tohto konania. Za účelom písomného uplatnenia kompenzačnej námietky požiadal o určenie krátkej lehoty, aby súd mohol rozhodnúť aj o jeho nároku voči žalobcovi. Súd prvej inštancie mu však takéto písomné podanie neumožnil a tak mu nezostávalo nič iné, ako kompenzačnú námietku vzniesť priamo na pojednávaní do zápisnice, pričom zároveň súdu predložil aj listinné dôkazy, ktoré jeho nárok osvedčujú. Žalovaný podotkol, že na vzájomnú žalobu sa sudcovská koncentrácia neuplatňuje a ak ju súd aj uplatnil, mal vzhľadom k okolnostiam, za ktorých žalovaný námietku uplatnil k veci pristúpiť, až po predbežnom právnom posúdení. Rozhodnutie o uplatnenom nároku nevyžadovalo ani nariadenie ďalšieho pojednávania, ani vykonanie ďalších úkonov súdu, nakoľko svoj nárok sformuloval jasne a krátkou cestou súdu predložil relevantné dôkazy. Súd v bode 45 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že podanie nemalo písomnú formu, ktorej absenciu však sám zapríčinil neposkytnutím mu lehoty na písomné podanie kompenzačnej námietky. 22. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a voči žalobcovi mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby jeho kompenzačnú námietku proti pohľadávke žalobcu v plnom rozsahu uznal, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 23. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 20.11.2023, jeho dôvodnosť namietal a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V záujme hospodárnosti konania odkázal na svoje predošlé vyjadrenia, na ktorých správnosti zotrval a na úvod odvolania zhrnul skutkové zistenia vo veci konajúceho súdu. K tvrdeniu žalovaného, že odovzdanie staveniska v konaní nepreukázal, poukázal na list zo dňa 23.11.2016, v ktorom žalovaného upozornil na neplnenie termínov odstraňovania vád a nedorobkov, a vyzval ho na okamžité začatie prác na stavebne pripravených bytoch podľa Prílohy č. 3. K zmene rozsahu diela a zmene termínu odovzdania diela poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Odo 1450/2006 a sp. zn. 23Cdo 1575/2015: „Je na zmluvných stranách, aby prípadné dopady zmeny rozsahu diela upravili písomným dodatkom k zmluve, v ktorom by dohodli aj zmenu termínu odovzdania diela. Pokiaľ sa tak nestalo, nemožno túto skutočnosť považovať za okolnosť vylučujúcu omeškanie zhotoviteľa a ani za dôvod pre nepriznanie zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrým obchodným stykom." Podotkol, že úprava zmluvnej pokuty v obchodnom práve je založená na objektívnom princípe (absolútna objektívna zodpovednosť), ktorej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas. Právna úprava súčasne umožňuje, aby si zmluvné strany podmienky platenia zmluvnej pokuty upravili odchylne, zohľadňujúc pritom princíp zavinenia podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výšku uplatnenej zmluvnej pokuty (20% z ceny diela) žalobca považoval za primeranú zabezpečovanej povinnosti. Na záver dodal, že prevzatie oneskorene zhotoveného a odovzdaného diela nemožno považovať za dohodu o zmene zmluvne dojednaného termínu zhotovenia diela. 24. Ďalšie vyjadrenia v priebehu odvolacieho konania podané neboli. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 27. Podľa § 389 ods. 1 písm. g/ CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. 28. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 29. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 30. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 31. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 32. Podstatou veci preskúmavanej pred súdom prvej inštancie, bolo posúdenie dôvodnosti podanej žaloby o zaplatenie 21.264,69,- eur s príslušenstvom, titulom dojednanej zmluvnej pokuty za omeškanie s termínom odovzdania diela, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému nároku bránil. 33. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o niektorý z dôvodov zakotvených v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Odvolacie námietky založil žalovaný na dôvodoch podľa písm. b/, e/, f/ a h/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v intenciách týchto žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov, a vzhľadom k podstate prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacia argumentácia smerujúca k ich naplneniu je dôvodná. Podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. 35. Úlohou odvolacieho prieskumu je tak posúdiť vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska podstatných odvolacích námietok žalovaného, spočívajúcich v nesprávne ustálenej dobe zhotovenia a odovzdania celého diela ku dňu 16.04.2017, v omeškaní objednávateľa (žalobcu) s poskytnutím súčinnosti a s tým súvisiacej otázky predĺženia doby zhotovenia diela, v stavebnej nepripravenosti diela a napokon aj žalobcom uplatnenej výšky samotnej zmluvnej pokuty. 36. Predmetom konania v posudzovanej sporovej veci je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 5.1 Zmluvy o dielo, ktorú si nárokoval z dôvodu nedodržania zmluvne dojednaného termínu odovzdania diela žalovaným (16.04.2017). Predmetom zmluvného plnenia bola dodávka a montáž sadrokartónu, bližšie špecifikovaného v zmluve. Žalovaný mal dielo odovzdať až dňa 26.03.2018, čím sa podľa žalobcu dostal do omeškania celkom v počte 343 dní, čo predstavuje výšku zmluvnej pokuty
106.323,14 eur, z ktorej si žalobca v konaní nárokoval len časť, v sume 21.264,69 eur s príslušenstvom. Žalovaný namietal stavebnú nepripravenosť objektu a s tvrdeným omeškaním nesúhlasil, argumentujúc, že termín odovzdania diela sa posunul o 1 týždeň po splnení podmienok podľa čl. 2.7 VZP, t. j. dňa 29.06.2017. Poprel, že by termín odovzdania celého diela bol stranami dohodnutý najneskôr do 16.04.2017, s poukazom na Dodatok č. 3 a e-mailovú komunikáciu stavbyvedúceho žalobcu zo dňa 23.06.2017, prostredníctvom ktorej žalovaného vyzval na dokončenie a odovzdanie diela do predmetného termínu. Žalovaný tiež tvrdil, že dielo odovzdal už dňa 19.12.2017, čo má bez akýchkoľvek pochybností vyplývať z Protokolu z predbežnej akceptácie diela zo dňa 19.12.2017. 37. Podľa čl. V (Sankcie) bodu 5.1 Zmluvy o dielo, v prípade, ak sa Zhotoviteľ dostane do omeškania s plnením Základných termínov uvedených v článku III tejto Zmluvy, je Objednávateľ oprávnený požadovať od Zhotoviteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25% z Ceny diela podľa článku IV tejto Zmluvy za každý deň omeškania. 38. Podľa čl. IV (Cena diela a platobné podmienky) bodu 4.2 VZP, v prípade nedodržania základných termínov alebo míľnikov je objednávateľ oprávnený uplatniť voči zhotoviteľovi sankcie (najmä zmluvné pokuty) a to bez ohľadu na skutočnosť, či neskoršie základné termíny a/alebo míľniky boli alebo neboli zhotoviteľom dodržané. 39. Zmluvné strany uzatvorili celkom 3 Dodatky k zmluve, ktoré zahŕňali práce naviac a obsahovali zmenu zmluvne dohodnutého termínu odovzdania celého diela: Dodatok č. 1 (odovzdanie celého diela dňa 31.01.2017) Dodatok č. 2 (odovzdanie celého diela dňa 16.04.2017) Dodatok č. 3 (odovzdanie celého diela 1 týždeň po splnení podmienok v zmysle čl. 2.7 VOP). 40. Podľa čl. II (Dielo) bodu 2.7 VZP k Zmluve o dielo, akékoľvek zmeny Diela, dohodnutých termínov, ako i prípadne práce na viac na Diele, je možné vykonať iba v prípade ak Objednávateľ s takýmito zmenami súhlasí vo forme písomného dodatku k uzatvorenej Zmluve. Za písomný dodatok sa pre účely Zmluvy a týchto VZP považuje aj forma oboma Zmluvnými stranami podpísaného tzv. zmenového listu, avšak iba a výlučne v prípade, ak príslušný zmenový list bude zo strany Objednávateľa podpísaný jeho štatutárnym zástupcom alebo osobou výslovne splnomocnenou Objednávateľom na uzatváranie dodatkov k Zmluve. V opačnom prípade, nie je Zhotoviteľ oprávnený realizovať akékoľvek zmeny a zároveň nie je oprávnený požadovať od Objednávateľa zaplatenie akýchkoľvek nákladov spojených s realizáciou týchto zmien. 41. Podľa čl. IX (Záverečné ustanovenia) bodu 9.2 Zmluvy o dielo, meniť alebo dopĺňať túto Zmluvu je možné len formou písomných a očíslovaných dodatkov k tejto Zmluve podpísaných oprávnenými zástupcami obidvoch Zmluvných strán. Akékoľvek iné zmeny alebo doplnenia tejto Zmluvy sú neplatné s výnimkou prípadov, ak to táto Zmluva alebo jej prílohy výslovne umožňujú alebo pripúšťajú. 42. Obsah Zmluvy o dielo menili zmluvné strany celkom troma dodatkami, pričom v poradí poslednom Dodatku č. 3, sa dohodli na zmene termínu celkového odovzdania diela jeden týždeň po splnení podmienky v zmysle čl. 2.7. VZP žalobcu, ktorý stanovoval, že zmeny dohodnutých termínov a míľnikov sú platné len ak objednávateľ (žalobca) s takýmito zmenami súhlasí, a to formou písomne uzatvoreného dodatku k zmluve, vrátane zmenového listu podpísaného oboma zmluvnými stranami. Za objednávateľa (žalobcu) mohol dodatok podpísať len štatutárny zástupca alebo osoba výslovne splnomocnená na tento úkon. V opačnom prípade by žalovaný nebol oprávnený realizovať akékoľvek zmeny diela a nemal by ani nárok na preplatenie nákladov s tým spojených. Predmetom Dodatku č. 3 boli práce naviac špecifikované v Prílohe č. 1, pričom termín ich zhotovenia nemal ovplyvniť termín dokončenia prác podľa Zmluvy o dielo. Zo znenia predmetného článku VZP vyplýva, že akékoľvek zmeny dohodnutých termínov a míľnikov sú platné len s výslovným súhlasom objednávateľa (žalobcu) vo forme písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami. Priamo v závere dodatku je uvedené, že tento dodatok Zmluvy o dielo nadobúda platnosť a účinnosť dňom jeho podpísania oprávnenými zástupcami obidvoch zmluvných strán. Za žalobcu Dodatok č. 3 podpísali dňa 23.05.2017 podpredsedovia predstavenstva, ktorí boli podľa spôsobu konania zapísaného v Obchodnom registri SR oprávnení za žalobcu konať. Za žalovaného ho dňa 22.06.2017 podpísal jeho konateľ. Tieto dátumy vyplývajú priamo z listiny a súd prvej inštancie ich takto zistil v bodoch 11 a 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podmienka podľa čl. II bodu 2.7. VZP tak bola splnená dňom 22.06.2017, keď dodatok podpísala aj druhá strana. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca dodatok podpísal až neskôr, pretože mu ho zaslal listom zo dňa 14.07.2017, doručeným dňa 20.07.2017, neobstojí. Podmienka podľa čl. II bodu 2.7 VZP tak bola splnená dňom 22.06.2017, keď dodatok podpísala aj druhá zmluvná strana. Termín odovzdania celého diela je potom potrebné rátať v zmysle čl. III bodu 3.1.1. Zmluvy o dielo s odkazom na čl. 2.7.
VZP odo dňa podpisu Dodatku č. 3 žalovaným, a teda konečný termín odovzdania celého diela pripadol na deň 29.06.2017. 43. Odvolací súd preto námietku žalovaného o nesprávnom ustálení doby zhotovenia diela vyhodnotil ako dôvodnú. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal iba z Dodatku č. 2 Zmluvy o dielo, pričom do úvahy nevzal dohodu zmluvných strán vyjadrenú v Dodatku č. 3, kde je priamo uvedené, že termín odovzdania celého diela sa určí jeden týždeň od splnenia podmienok stanovených čl. 2.7. VZP, teda týždeň po podpise dodatku oboma zmluvnými stranami. Na tomto závere nič nemení ani dovetok, že termín prác naviac podľa tohto dodatku, nemá vplyv na termín dokončenia prác podľa zmluvy o dielo, pretože doplnením zmluvy o dielo o nový bod 3.1.1., sa zmluvné strany dohodli na zmene konečného termínu odovzdania celého diela odlišne od dohody obsiahnutej v Dodatku č. 2. Neobstojí preto záver, podľa ktorého zostal v platnosti termín odovzdania diela dohodnutý Dodatkom č. 2, t. j. dňa 16.04.2017. Žalovaný sa v období od 16.04.2017 do 29.06.2017 do omeškania so zhotovením diela nemohol dostať. Omeškanie so zhotovením diela mu mohlo vzniknúť až počnúc dňom 30.06.2017, kedy si zmluvné strany platne a účinne dohodli konečný termín odovzdania celého diela podľa Dodatku č. 3 Zmluvy o dielo a až od tohto dňa mohol súd žalobcovi v prípade náležitého preukázania uplatneného nároku, priznať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. 44. Podľa čl. III (Doba zhotovenia diela) bodu 3.5 Zmluvy o dielo, v prípade omeškania Objednávateľa s poskytnutím súčinnosti má Zhotoviteľ právo predĺžiť dobu zhotovenia Diela o dobu omeškania Objednávateľa. V dôsledku tohto posunu Objednávateľ upozorní Zhotoviteľa na začatie resp. pokračovanie v prácach v dostatočnom časovom predstihu, min. však 10 dní pred nástupom Zhotoviteľa na práce, a to z dôvodu presunu kapacít zhotoviteľa. V tomto prípade Objednávateľ zašle aktualizáciu Harmonogramu postupu prác Zhotoviteľovi za účelom obojstranného odsúhlasenia. 45. Podľa čl. IV (Doba zhotovenia diela) bodu 4.10 VZP, v prípadoch, ak sa začatie zhotovovania diela (alebo samotný priebeh zhotovovania diela) omeškalo z dôvodov výlučne na strane objednávateľa viac ako päť (5) dní, vzniká zhotoviteľovi nárok na posun všetkých nadväzujúcich základných termínov míľnikov o rovnaký počet dní, o ktorý sa posunul začiatok alebo priebeh diela z dôvodov na strane objednávateľa. Akékoľvek sankcie uplatniteľné voči zhotoviteľovi ostávajú naďalej v platnosti pri aplikovaní nových základných termínov a míľnikov. 46. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 47. Podľa § 365 ods. 4 ObZ, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 48. Podľa § 370 ObZ, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. 49. Podľa § 371 ObZ, od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné. 50. Podľa čl. I. (Všeobecné ustanovenia) bodu 1.1 VZP tieto Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o dielo (ďalej len „VZP“) detailne upravujú práva a povinnosti Objednávateľa a Zhotoviteľa pri zhotovení Diela podľa uzatvorenej Zmluvy o dielo (ďalej len „Zmluva“), ktorej prílohu tvoria okrem prípadu ak Zmluva výslovne uvádza niečo iné. 51. Podľa čl. VIII (Spoločné Dohody) bodu 8.2 Zmluvy o dielo, súčasťou tejto Zmluvy sú aj jej prílohy, detailne upravujúce podmienky zhotovenia Diela, ako aj jednotlivé práva a povinnosti Zmluvných strán. Tieto prílohy tvoria obsah tejto Zmluvy a platia v celom rozsahu, pokiaľ táto Zmluva výslovne nestanovuje inak. Tieto prílohy sú nasledovné: Príloha č. 1: Stavebné povolenie Príloha č. 2: Projektová dokumentácia Príloha č. 3: Špecifikácia diela (Zmluvný rozsah Diela) Príloha č. 4 Termínový (časový) harmonogram zhotovovania diela Príloha č 5: Rozpis Ceny diela rozpočet Príloha č. 6: Všeobecné zmluvné podmienky zhotovenia diela Príloha č. 7 Výpis OR zmluvných strán Príloha č. 8 Vzor elektronického súpisu vykonaných prác a dodávok. 52. Podľa čl. VIII (Spoločné Dohody) bodu 8.3 Zmluvy o dielo, v prípade rozporov medzi Zmluvou a jej prílohami, platí prednostne dohoda Zmluvných strán urobená priamo v tejto Zmluve. V prípade rozporov medzi prílohami navzájom je pre výklad záväzná neskoršia dohoda, pričom však platí, že Všeobecné zmluvné podmienky majú pri výklade obsahu tejto Zmluvy prednosť pred ostatnými prílohami.
53. K otázke omeškania objednávateľa (žalobcu) s poskytnutím súčinnosti, žalovaný namietal zámenu povinností zmluvných strán pri výklade čl. III bodu 3.5 Zmluvy o dielo (notifikačná povinnosť objednávateľa pri jeho omeškaní so súčinnosťou) a čl. IV bodu 4.10 VZP a naň nadväzujúcu povinnosť upozornenia na omeškanie, ktorú súd prvej inštancie nesprávne pripísal žalovanému namiesto žalobcu. Ďalej namietal, že medzi čl. 3.5 Zmluvy a čl. 4.10 VZP je vecný rozpor. Zmluva neviaže právo zhotoviteľa na predĺženie doby zhotovenia na žiadnu minimálnu dobu omeškania objednávateľa, VZP viaže posun termínov na omeškanie dlhšie ako 5 dní, a poukázal na to, že podľa čl. 8.3 Zmluvy má pri rozpore prednosť Zmluva pred VZP. Na podporu stavebnej nepripravenosti žalobcu, predložil a jednotlivo rozobral osem e-mailov a dva čiastkové protokoly z obdobia január - jún 2017, o ktorých tvrdil, že ich súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, resp. ich obsah nesprávne interpretoval (bod 40 odôvodnenia rozsudku). 54. Za dôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, že vo vzťahu k oznamovacej povinnosti súd prvej inštancie v ods. 39 odôvodnenia rozsudku s poukazom na čl. III bod 3.5 Zmluvy o dielo v spojení s čl. IV bod 4.10 VZP žalobcu, nesprávne zamenil povinné subjekty a oznamovaciu povinnosť pričítal žalovanému. Čl. III bod 3.5 Zmluvy o dielo však túto povinnosť pripisuje objednávateľovi (žalobcovi), ktorý je v prípade omeškania povinný upozorniť zhotoviteľa diela (žalovaného) na začatie/ pokračovanie realizovania prác v dostatočnom časovom predstihu (min. 10 dní pred nástupom) a súčasne zaslať zhotoviteľovi aktualizáciu harmonogramu prác na obojstranné odsúhlasenie. Z uvedeného ustanovenia zmluvy preto nemožno vyčítať povinnosť žalovaného upozorniť žalobcu na omeškanie s poskytnutím súčinnosti, ktorú si podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný nesplnil a preto mu nevznikol nárok na posun základných termínov a míľnikov rozhodných pre zhotovenie diela, ktorými v zmysle čl. III bodu 3.1 zmluvy o dielo možno okrem iného rozumieť aj odovzdanie celého diela, ktorého termín s konečnou platnosťou zmluvné strany zmenili platným a účinným Dodatkom č. 3 Zmluvy o dielo. 55. Zmluva o dielo v čl. III bod 3.5 dĺžku omeškania objednávateľa s poskytnutím súčinnosti neupravuje, naproti tomu čl. IV bod 4.10 VZP právo na posun všetkých základných termínov a míľnikov rozhodných pre zhotovenie diela omeškaním objednávateľa v trvaní najmenej 5 dní. Medzi uvedenými ustanoveniami Zmluvy o dielo a VZP žalobcu existuje zjavný rozpor, ktorý súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vôbec neriešil, hoci podľa čl. VIII bodu 8.3 zmluvy o dielo má dohoda urobená priami v zmluve prednosť pred úpravou obsiahnutou v jej prílohe (teda VZP žalobcu), za ktorú sa v zmysle čl. VIII bod 8.2 Zmluvy o dielo v spojení s čl. I bod 1.1 VZP považujú aj VZP žalobcu. Súd prvej inštancie tak v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný v konaní skutkovo netvrdil, že z dôvodu stavebnej nepripravenosti diela, t. j. pre omeškanie žalobcu, akokoľvek navrhoval úpravu termínového harmonogramu na obojstranné odsúhlasenie podľa čl. III bodu 3.5 zmluvy o dielo, a v nadväznosti na to k záveru, že žalovaný omeškanie žalobcu ako veriteľa podľa ust. § 365 ods. 4 ObZ a následné posunutie termínu odovzdania diela nepreukázal. Stavebnú nepripravenosť diela žalovaný odôvodňoval listinnými dôkazmi - emailmi, s ktorých opodstatnenosťou je v nadväznosti na vyššie uvedené, nevyhnutné sa náležite vysporiadať v rámci opätovného prejednania a rozhodnutia veci samej, a to s ohľadom na ustanovenia zákona o omeškaní veriteľa (§ 365 ods. 1, 4; § 370 ObZ). Žalovaný v odvolaní tiež poukázal na to, že k stavebnej nepripravenosti diela sa žalobca počas celého konania nevyjadril, napriek tomu, že táto predstavuje jednu z najdôležitejších otázok meritórneho rozhodnutia. Žalobca na pojednávaní dňa 16.11.2022 iba stručne uviedol, že z dôvodu namietanej stavebnej nepripravenosti mal žalovaný možnosť navrhnúť posunutie termínu odovzdania diela v rámci dodatkov a podpisovaní protokolu pri predbežnej akceptácii diela. Z uvedeného by potom vyplýval záver, že žalobca v priebehu konania nespochybnil a nenamietal maily žalovaného, ktoré mu ohľadom nepripravenosti adresoval, pretože iba skonštatoval, že žalovaný mohol pri dodatkoch a protokole požiadať o posun termínu, pričom však takáto povinnosť žalovaného zmluvne dohodnutá nebola. Odvolací súd poznamenáva, že vyhodnotenie predmetných skutkových tvrdení, t.j. posúdenie stavebnej nepripravenosti diela a omeškanie žalobcu s poskytnutím súčinnosti, predchádza zisteniu, či sa žalovaný dostal do omeškania so zhotovením diela a či nedodržanie konečného termínu odovzdania celého diela dňa 29.06.2017, možno pričítať žalovanému, v dôsledku čoho by žalobcovi následne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. 56. Podľa čl. XIV (Odovzdanie a prevzatie celého diela) bodu 14.1 VZP, akonáhle dospeje Zhotoviteľ k názoru, že Dielo je riadne zhotovené a pripravené plniť svoj účel, Zhotoviteľ túto skutočnosť oznámi Objednávateľovi doporučenou listovou zásielkou a zároveň vyzve Objednávateľa na vykonanie obhliadky Diela za účelom overenia celkového stavu vykonaného Diela a posúdenia jeho súladu so Zmluvou a jej prílohami. Následne bude Objednávateľom stanovený termín obhliadky Diela, ktorý nebude stanovený neskôr ako päť (5) pracovných dni po doručení žiadosti Zhotoviteľa.
57. K vznesenej námietke žalovaného, že žalobca počas realizácie diela nevyžadoval ani nenamietal absenciu písomnej výzvy na odovzdanie diela vo forme doporučenej listovej zásielky v súlade s čl. XIV bod 14.1 VZP a v konaní uvedeným ustanovením ani neargumentoval, odvolací súd uvádza, že posúdenie dôvodnosti tejto námietky je vzhľadom na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia termínu odovzdania celého diela a omeškania žalobcu pre neposkytnutie súčinnosti, neriešený rozpor ustanovení čl. III bodu 3.5 Zmluvy o dielo a čl. IV bodu 4.10 VZP, a na to nadväzujúci vznik oznamovacej povinnosti predčasné, pričom uvedené skutočnosti posúdi a sám vyhodnotí súd prvej inštancie v rámci opätovného prejednania a rozhodnutia vo veci samej, pričom prihliadne aj na skutočnosť, že žalobca v emailovej komunikácii poukazoval na nedokončenie diela a existenciu nedorobkov bez toho, aby namietal nedostatočné oznámenie z dôvodu nedodržania predpísanej formy doporučenej listovej zásielky podľa čl. XIV bodu 14.1 VZP žalobcu. Za danej situácie je potrebné objasniť, či a aký právny význam mala pre účastníkov zmluvného vzťahu dohodnutá forma oznámenia, či žalobca trval na jej dodržaní a či z následného konania a komunikácie strán sporu možno vyvodiť záver o spôsobe, akým si účastníci túto zmluvnú povinnosť v priebehu realizácie zmluvného plnenia vykladali. Pri tomto posúdení súd prvej inštancie zohľadní ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa pri výklade prejavu vôle prihliada na všetky okolnosti s ním súvisiace, vrátane následného správania zmluvných strán, ako aj ust. § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Osobitne posúdi, či žalobca, ktorý so žalovaným počas realizácie diela komunikoval prevažne elektronickou poštou, a absenciu oznámenia doporučenou listovou zásielkou v priebehu odovzdávania diela nenamietal, môže túto formálnu výhradu úspešne uplatniť. 58. Podľa § 147 ods. 1 a 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 59. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 60. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 61. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 62. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 63. Žalovaný ďalej namietal, že súd mu neumožnil predložiť kompenzačnú námietku podľa ust. § 147 ods. 2 CSP písomne, hoci o to požiadal, a že ju napriek tomu na treťom pojednávaní uplatnil ústne do zápisnice, pričom súd prvej inštancie na ňu s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa ust. § 153 CSP neprihliadol. Žalovaný tvrdil, že sudcovská koncentrácia sa na vzájomnú žalobu neuplatňuje, a že odmietnutím možnosti podať písomný návrh a neskorším odmietnutím ústne uplatnenej námietky, došlo k porušeniu jeho procesných práv. Odvolací súd sa s prezentovaným názorom žalovaného nestotožnil. Žalovaný si na pojednávaní dňa 14.02.2023, na ktorom došlo k vyhláseniu odvolaním napadnutého rozsudku č. k. 58Cb/118/2019 - 297, ústnym prednesom uplatnil voči žalobcovi pohľadávku vo výške 16.176,13 eur. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky, ide iba o hmotnoprávnu námietku, ktorá sa v zmysle ust. § 147 ods. 2 CSP považuje za prostriedok procesnej obrany, ktorý je žalovaný povinný uplatniť včas. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil žiadnu skutočnosť, brániacu žalovanému v uplatnení námietky už napr. v rámci podania vyjadrenia k žalobe, keďže o existencii uvedenej pohľadávky musel mať vedomosť v priebehu celého konania. Nemožno preto tvrdiť, že vznesenie hmotnoprávnej námietky záviselo od predbežného právneho posúdenia veci. Žalovaný predmetný nárok navyše uplatnil až na pojednávaní konanom dňa 14.02.2023, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, pričom tomuto pojednávaniu predchádzalo pojednávanie dňa 25.05.2022 odročené za účelom mimosúdnych rokovaní a pojednávanie dňa 16.11.2022, Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že o predmetnom návrhu mohol súd rozhodnúť bez vykonania ďalších procesných úkonov, alebo nariadenia
ďalšieho pojednávania a bez toho, aby žalobcovi umožnil sa riadne vyjadriť k nároku žalovaného, uplatnenému kompenzačnou námietkou. Sudcovská koncentrácia konania sa podľa ust. § 153 CSP vzťahuje aj na uvedenú hmotnoprávnu námietku, a teda strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Odvolací súd nemal z priebehu konania pred súdom prvej inštancie za preukázané, že by predmetný nárok žalovaný nemohol uplatniť už skôr, a preto za daných okolností súd prvej inštancie s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania (čl. 17 CSP) mohol rozhodnúť, že na včas nepredložené prostriedky procesnej obrany neprihliadne. 64. K námietke žalovaného, podľa ktorej vady vytknuté v Protokole z predbežnej akceptácie diela zo dňa 19.12.2017 boli žalobcom prekvalifikované na tzv. klientske, v dôsledku čoho žalovanému povinnosť ich odstránenia nevznikla, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie deň 19.12.2017 ustálil ako deň odovzdania diela a v tomto rozsahu je uvedená námietka konzumovaná; jej samostatné posúdenie preto nemá vplyv na výsledok odvolacieho prieskumu. K námietke, že súd prvej inštancie v bode 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku označil za neprítomnú na pojednávaní dňa 14.02.2023 stranu žalovaného, hoci podľa zápisnice bol neprítomný žalobca, odvolací súd uvádza, že ide o zrejmú nesprávnosť v písaní bez vplyvu na správnosť rozhodnutia, odstrániteľnú postupom podľa ust. § 224 CSP. Pokiaľ ide o označenie žalobcu ako zhotoviteľa v bode 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku, nejde len o chybu v písaní, ale o dôsledok nesprávneho výkladu čl. III bodu 3.5 Zmluvy o dielo, ktorým sa odvolací súd zaoberal vyššie. K námietke smerujúcej k vyjadreniu konajúcej sudkyne na pojednávaní dňa 14.02.2023 odvolací súd uvádza, že žalovaný s týmto vyjadrením nespojil námietku zaujatosti podľa ust. § 52 CSP a jednotlivé vyjadrenie sudcu, hoci nevhodne formulované, samo osebe nezakladá vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. 65. Vzhľadom k súdom správne ustálenej dobe odovzdania diela žalovaným dňa 19.12.2017, s ktorou sa napokon v bode 4 podaného odvolania stotožnil aj sám žalovaný: „Žalovaný celé dielo odovzdal Žalobcovi už dňa 19.12.2017, čo sa preukázalo priloženým Protokolom z predbežnej akceptácie diela zo dňa 19.12.2017. Prečo však došlo k odovzdaniu diela až 19.12.2017, napriek tomu, že dielo zo strany žalovaného bolo hotové už v júni 2017 vysvetľujeme nižšie, ale na vine bola nesúčinnosť žalobcu.“, odvolací súd k namietanej výške súdom priznanej zmluvnej pokuty, akcentujúc zmluvne dojednaný konečný termín odovzdania celého diela dňa 29.06.2017. Ak po opätovnom posúdení veci dospeje súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti podanej žaloby čo do základu uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, bude sa osobitne musieť vysporiadať aj s námietkou žalovaného smerujúcou k jej výške a určením obdobia omeškania, za ktoré sa táto priznáva. Pri určení výšky zmluvnej pokuty bude súd povinný vychádzať zo zmluvných dojednaní strán zmluvy, najmä z dohodnutej sadzby, ceny diela a počtu dní omeškania, za ktoré zmluvná pokuta vznikla. Ak žalovaný namieta, že zmluvná pokuta bola vyčíslená v rozpore so zmluvou, prípadne namieta nesprávny počet dní omeškania, nesprávny základ pre jej výpočet alebo inú okolnosť majúcu vplyv na jej výšku, súd prvej inštancie bude povinný túto námietku vecne posúdiť a svoje závery o správnosti výpočtu v odôvodnení rozsudku náležite odôvodniť. Výška zmluvnej pokuty nemôže byť založená iba na mechanickom prevzatí sumy uvedenej žalobcom, ale musí byť výsledkom vlastného dokazovania súdu, zohľadňujúceho skutkové zistenia a zmluvné podmienky zmluvnej pokuty, s presným vyčíslením dní, za ktoré sa zmluvná pokuta priznáva. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie bude po vrátení veci na ďalšie konanie povinný najprv preskúmať a vyhodnotiť vyššie opísané skutočnosti, opätovne posúdiť dôvodnosť námietky stavebnej nepripravenosti diela, neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu a jeho vplyv na omeškanie s realizáciou prác na diele zo strany žalovaného, a to v nadväznosti na ustálený termín odovzdania celého diela podľa Dodatku č. 3 Zmluvy o dielo a oznamovaciu povinnosť žalobcu (objednávateľa diela) podľa čl. III bodu 3.5 Zmluvy o dielo, posúdiť či takéto omeškanie možno pričítať žalovanému a až následne určiť dobu omeškania a výšku zmluvnej pokuty. 66. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie na jednej strane ustálil, že žalovaný svoj záväzok splnil dňa 19.12.2017, ktorý deň považoval za deň predbežnej i konečnej akceptácie diela, na druhej strane však žalobcovi priznal sumu vypočítanú z obdobia omeškania od 16.04.2017 do 26.03.2018, teda 343 dní. Uvedené závery si navzájom odporujú. Pri novom rozhodnutí bude súd prvej inštancie vychádzať zo sadzby 0,25 % z ceny diela za každý deň omeškania podľa čl. V bodu 5.1 zmluvy o dielo, z ceny diela dohodnutej v čl. IV Zmluvy o dielo a z počtu dní omeškania ustáleného medzi prvým dňom omeškania a dňom splnenia záväzku. 67. S ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nešlo o nedostatok, ktorý by bolo možné odstrániť v odvolacom konaní, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a g/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP. 68. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahovalo dostatok dôvodov pre jeho prijatie, v záujme zachovania princípu dvojinštančnosti konania sa odvolací súd s výnimkou zodpovedania kľúčových a nesprávne posúdených skutočností v rozsahu podaných námietok odvolateľa a uvedenia všeobecných teoretických východísk, musel zdržať vlastného hodnotenia, a aj vlastného právneho posúdenia skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Ak by odvolací súd za takejto situácie o žalobe aj predostretím vlastnej argumentácie rozhodol, išlo by o nové skutkové a právne zhodnotenie prípadu, avšak bez možnosti domáhať sa preskúmania jeho správnosti prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Takýmto postupom by odvolací súd uprel stranám procesný nástroj, ktorým by mohli proti takto prijatému rozhodnutiu odvolacieho súdu argumentovať. 69. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude predovšetkým zaoberať sa skutkovými tvrdeniami a procesnou obranou žalovaného prednesenou v prvoinštančnom, ako i odvolacom konaní, vo veci opakovane rozhodnúť a dať logickú odpoveď na zásadné argumenty strán sporu produkované v priebehu konania, majúc na zreteli právne závery odvolacieho súdu, ktorými je podľa ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný. Súd prvej inštancie podľa konkrétnych okolností súdenej veci, t. j. na základe všetkých skutkových a preukázaných tvrdení strán sporu vyhodnotí a posúdi splnenie všetkých zákonných predpokladov nevyhnutných pre správne posúdenie žalovaného nároku a bude dbať na to, aby svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak, aby boli zrejmé konkrétne skutkové zistenia a právne závery podporené úvahami, na ktorých svoje rozhodnutie založí. 70. Súd prvej inštancie bude pritom postupovať vo svetle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.“ (IV.ÚS 115/03, II. ÚS 410/06). 71. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 72. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že v preskúmavanom prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Konanie vo veci samej bude pokračovať na súde prvej inštancie, a teda o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom meritórnom rozhodnutí. 73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).