Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/17/2026 1522200364 29. 04. 2026 JUDr. Miroslava Saxová ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, Budatínska 1, Bratislava, proti žalovanej: R.. Ž. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. U.. XX. F. XX, Z., o vypratanie družstevného bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08.10.2025, č. k. B5-39C/3/2022-119, takto rozhodol: I. Odvolací súd odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a. II. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a. III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania a vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť na vlastné náklady vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na Q. U. O. Z., vchod Q. X, súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch parc. č. XXX, XXX, XXX (evidovaných na LV č. XXXX), byt zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, okres Bratislava V, obec Z.-B., katastrálne územie B., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). 2. Rozhodnutie s odkazom na ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 126 ods. 1, § 663, § 685, § 686, § 710 v spojení s poznámkou 5a), § 711 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 6, § 712, § 712a ods. 3, 4, § 712c ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“), § 106 ods. 1, § 111, § 112, § 162 ods. 1, § 164, § 193, § 226, § 228 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a vykonané dokazovanie odôvodnil opodstatnenosťou žalovaného nároku. V teoreticko- právnej rovine poukázal na zákonný obsah vlastníckeho práva a formu jeho súdnej ochrany prostredníctvom žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) a zapieracej žaloby (actio negatoria). Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívne vecne legitimovaný na jej podanie je vlastník veci s tým, že nie je rozhodujúce, či ide o výlučného, bezpodielového alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho spoluvlastníka. Pasívna vecná legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
Na to, aby bolo možné rozhodnutie súdu vykonať, žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti. Pri reivindikačnej žalobe musí žalobca preukázať svoje vlastnícke právo a to, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom. Výroky súdnych rozhodnutí v prípade, ak ide napríklad o vypratanie domu, majú znieť správne na vypratanie, nie na vydanie nehnuteľnosti (R 53/1973, str. 186, ods. 5 a 187 ods. 1). Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (uznesenie NS ČR sp. zn. 26Cdo/446/2001). Zohľadniac uvedené v prejednávanej veci na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Konštatoval, že žalobca ako vlastník bytu má aktívnu vecnú legitimáciu v spore proti žalovanej, ktorá užíva byt bez právneho dôvodu, resp. akéhokoľvek trvajúceho titulu, ktorý by ju k tomu oprávňoval. Pokiaľ svoje právo žalovaná odvodzovala od nájomnej zmluvy, na základe ktorej jej bol byt žalobcom prenechaný do užívania od 02.01.2003 ako členke bytového družstva, uviedol, že tento nájom platne skončil. Nájom zanikol výpoveďou zo dňa 05.04.2018 danou žalobcom v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ, ktorá bola žalovanej platne doručená dňom vrátenia nedoručenej zásielky (§ 11 ods. 3 a § 112 CSP), a to dňa 18.05.2018. Výpoveď žalovanej bola doručovaná na príslušnú adresu jej trvalého pobytu (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP), na ktorej sa zdržiavala a bývala. Následne začala plynúť výpovedná lehota od 01.06.2018 do 31.08.2018 a nájom bytu skončil jej uplynutím (§ 710 ods. 3 OZ). Uvedené priamo vyplýva z právoplatných rozhodnutí vo veci vedenej medzi rovnakými stranami sporu- konanie pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 24C/20/2019 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Medzi žalobcom (v konaní ako žalovaný) a žalovanou (v konaní ako žalobkyňa) bola záväzne vyriešená otázka platnosti výpovede z nájmu predmetného bytu. Zdôraznil, že rozsudky v danej veci (prvoinštančného aj odvolacieho súdu) záväzne medzi stranami tohto sporu stanovili, že výpoveď daná žalovanej bola platná a nájom bytu skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.08.2018. Žalobu tak vyhodnotil ako podanú oneskorene (dňa 17.04.2019), po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty (§ 711 ods. 6 OZ). Pokiaľ súd meritórne rozhodol vo veci platnosti výpovede, tento výrok je pre strany sporu záväzným. Ak mal preto súd prvej inštancie v danej veci ako predbežnú otázku skúmať, či žalovanej svedčí titul užívania predmetnej nehnuteľnosti práve v podobe trvania nájomného vzťahu, táto otázka bola zhodne záväzne vyriešená v rámci uvedeného konania o určenie neplatnosti výpovede na základe rozhodnutí právoplatných dňa 24.06.2021. Žalovanou zmieňovaný nájom bytu, od ktorého odvodzovala svoje užívacie právo, tak považoval v dôsledku doručenej výpovede z nájmu bytu za zaniknutý, keď osobitná žaloba podaná v príslušných okolnostiach (doručovanej výpovede) bola právoplatne zamietnutá. Pokiaľ žalovaná v rámci obrany poukazovala na časť odôvodnenia právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/748/2020- 112 z 31.03.2021 (ods. 23.), v ktorom odvolací súd poukázal na to, že v rozdielnom prípade, keď výpoveď z nájmu bytu nebola vôbec doručená, je účinným súdnym prostriedkom podanie žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu, ak je na tom naliehavý právny záujem (s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/64/2012), prvoinštančný súd uviedol, že predtým odvolací súd záväzne ustálil a vyriešil spornú otázku týkajúcu sa riadneho doručenia výpovede a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď bola doručená dňom neprevzatej zásielky. Pokiaľ preto mimochodom (obiter dictum) ešte poukázal na záver týkajúci sa príslušnej formulácie žaloby všeobecne vo vzťahu k rozdielnemu skutkovému prípadu nedoručenia výpovede, ktorý tam bol tvrdený avšak nepreukázaný, možno to podľa prvoinštančného súdu vnímať jedine doplňujúco alebo v zmysle ďalšieho dôvodu nedôvodnosti žaloby, ktorej meritórne zamietnutie vo svojom výroku odvolací súd potvrdil. Odlišné výklady predkladané žalovanou považoval súd prvej inštancie za nezodpovedajúce, nedôvodné a účelové. 3. Ako nedôvodný súd prvej inštancie vyhodnotil aj žalovanou podaný návrh na prerušenie konania vychádzajúci z nenáležitej a nesprávnej argumentácie o predčasnosti podanej žaloby a vedení iného príslušného konania o určení trvania nájomného vzťahu, ktorý súbežne žalovaná uplatňuje v zmysle uvedeného odkazu odvolacieho súdu. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná žalobu zo dňa 08.08.2022 vo veci o určenie trvania nájomného vzťahu podala až v priebehu tohto konania, pričom konanie je vedené pod sp. zn. B5-42C/70/2022. Okrem už uvedených skutočností o záväznosti právoplatného rozsudku vo veci platnosti výpovede so záverom o jej riadnom doručení, prvoinštančný súd poukázal aj na samotnú povahu prejednávanej veci. Predmetný spor o vypratanie bytu je totiž príslušným prostriedkom skôr podanej žaloby o plnenie (§ 137 písm. a) CSP), v rámci ktorého súd priamo rieši predbežnú otázku trvania nájomného vzťahu, čo aj učinil. Neskôr podaná žaloba a prebiehajúce konanie o predbežnej posúdenej (a vyriešenej) otázke nie je podľa neho relevantným dôvodom na prerušenie tohto konania, a to pre nadbytočnosť a nehospodárnosť. Bol tak toho názoru, že konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. B5-42C/70/2022 nie je dôvodom na
fakultatívne prerušenie konania. Nejedná sa totiž o žiaden z prípadov prerušenia konania uvedených v § 162 CSP, kedy by súd musel konanie prerušiť. Návrh žalovanej na prerušenie konania preto ako nedôvodný zamietol. Za bezvýznamné pre rozhodnutie označil aj žalovanou zmieňované konanie o určenie neplatnosti vylúčenia z členstva v družstve a súvisiace tvrdenia o trvaní jej členstva v družstve či plnení si jej členských povinností. 4. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nemá užívacie právo k predmetnému bytu z titulu označeného nájomného vzťahu, ktorý skončil v minulosti platnou výpoveďou a ani na základe iného užívacieho titulu, ktorý ani nebol tvrdený. Dlhodobo tak neoprávnene užíva danú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, ktorú odmieta vypratať a odovzdať mu majetok napriek jeho opakovaným výzvam, ktorých doručenie bolo preukázané aj nesporné, a to i v rámci tohto konania. Žalobe o vypratanie nehnuteľnosti preto ako dôvodnej vyhovel. Z nesporných skutočností pritom vyplynulo, že žalovaná v byte nebýva, ale má tam svoje veci. Súd prvej inštancie preto primerane predĺžil lehotu na plnenie z navrhovanej lehoty 3 dní na 15 dní, ktorú považoval v danom prípade za dostatočnú na vypratanie v byte uložených vecí žalovanej. Záverom konštatoval, že žalovanej nevznikol nárok na bytovú náhradu (§ 712 ods. 1, § 712c ods. 1 OZ), keď neboli splnené podmienky v zmysle § 712a ods. 3 a 4 OZ a žalovaná má vlastné bydlisko. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 psím. b), d), f) a h) CSP žiadala napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a súčasne mu uložiť povinnosť prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o určenie trvania nájomného vzťahu a konania o neplatnosť vylúčenia z bytového družstva. Napadnutý rozsudok označila za nesprávny po stránke procesnej, skutkovej i právnej, vydaný predčasne a v rozpore s princípom právnej istoty, zásadou zákazu rozporných rozhodnutí, zásadou hospodárnosti konania, právom žalobkyne na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvoinštančnému súdu vytkla, že rozhodol o vyprataní bytu, hoci základné právne otázky, na ktorých takýto zásah stojí, nie sú právoplatne vyriešené a sú predmetom iných prebiehajúcich súdnych konaní. Za rozhodné prebiehajúce súdne konania označila konanie o určenie, že nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá vedené pod sp. zn. 42C/70/2022 a konanie o neplatnosť vylúčenia odvolateľky z bytového družstva vedené pod sp. zn. 14C/1/2019. Uvedené konania majú podľa žalovanej priamy, bezprostredný a rozhodujúci vplyv na posúdenie otázky, či má žalovaná právny titul na užívanie bytu, ako aj na jej majetkové právo vyplývajúce z členstva v bytovom družstve. Za zásadnú procesnú vadu tak označila neprerušenie konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, keď prvoinštančný súd rozhodol vo veci bez prerušenia konania, hoci mu bolo známe, že prebiehajú iné súdne konania, ktoré riešia základné právne otázky rozhodné pre vec samu. Súd podľa nej konanie mohol prerušiť, ak je to účelné a hospodárne. Namiesto toho však neprípustne posúdil otázku trvania nájomného vzťahu a otázku platnosti vylúčenia odvolateľky z bytového družstva, hoci ide o samostatné predmety iných konaní, ktoré neboli právoplatne skončené. Uvedeným postupom podľa nej prejudikoval výsledok týchto konaní, čím porušil zásadu zákazu rozporných rozhodnutí a zásadu právnej istoty, ako aj právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, keď žalovanej odňal reálnu možnosť domôcť sa ochrany jej práv v prebiehajúcich konaniach. Podporne v tejto súvislosti poukázal na judikovaný právny názor ÚS SR, podľa ktorého súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je povinnosť všeobecného súdu zdržať sa takého rozhodnutia, ktoré by mohlo predčasne alebo nezvratne zasiahnuť do práv účastníka, pokiaľ právne otázky rozhodné pre vec nie sú právoplatne vyriešené (napr. I. ÚS 193/2016, III. ÚS 492/2014). Poukázala pritom na to, že vypratanie bytu predstavuje kvalitatívne najintenzívnejší zásah do právnej sféry fyzickej osoby v civilnom konaní. Jedná sa o rozhodnutie, ktoré v prípade výkonu nie je možné fakticky napraviť ani v prípade, že by odvolateľka v iných konaniach uspela. Sám ÚS SR (napr. II. ÚS 7/2018, IV. ÚS 55/2020) opakovane zdôrazňuje, že všeobecné súdy sú povinné postupovať tak, aby sa vyhli rozhodnutiam, ktoré môžu viesť k nezvratným následkom, pokiaľ existuje právna neistota ohľadom základných právnych vzťahov medzi účastníkmi. Prvoinštančný súd uvedené nerešpektoval, čím zaťažil napadnutý rozsudok závažnou procesnou vadou. Napadnutým rozhodnutím implicitne totiž rozhodol, že nájomný vzťah žalovanej zanikol, že vylúčenie žalobkyne z bytového družstva je platné, a že žalovaná nemá žiadne ďalšie majetkové práva k predmetnému bytu. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil nielen CSP, ale aj zásadu materiálnej pravdy a ochrany slabšej strany, keďže rozhodoval v situácii výraznej právnej a majetkovej nerovnováhy medzi účastníkmi. Napadnutý rozsudok súčasne predstavuje zásah do základného práva žalovanej vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj do práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaná bola riadnou členkou bytového družstva, z čoho jej vyplývali konkrétne majetkové práva a oprávnené očakávania, a to najmä právo užívať byt viazané na členstvo v družstve, legitímne očakávanie nadobudnutia bytu do vlastníctva za podmienok stanovených právnymi predpismi a stanovami družstva, právo na vyplatenie majetkového (členského) podielu v prípade zániku členstva. Uvedené majetkové hodnoty sú chránené ústavou a dohovorom, aj keď nejde o vlastnícke právo v úzkom slova zmysle. Výpoveď dostala pre chybu nastavenia internetbankingu a aj za celé tie roky riadne platí nájom, ale žalobca nevidí žiadny záujem o komunikáciu, chce ju len vypratať bez vyplatenia. Európsky súd pre ľudské práva pritom opakovane judikuje, že ochrana podľa čl. 1 Protokolu č. 1 sa vzťahuje aj na legitímne očakávania, pokiaľ majú dostatočný právny základ (viď rozsudok Kopecký c/ a Slovenská republika, v ktorom uviedol, že legitímne očakávanie môže vzniknúť vtedy, ak existuje dostatočný právny základ v národnom práve, ktorý dáva jedincovi opodstatnenú nádej, že nadobudne majetkovú hodnotu). Žalovaná mala takéto legitímne očakávanie založené na svojom členstve v bytovom družstve, na dlhodobom užívaní bytu a na právnej praxi prevodov družstevných bytov do osobného vlastníctva. Žalovaný jej však nevyplatil žiaden majetkový podiel, nezúčtoval členský vklad, neposkytol žiadnu náhradu za stratu užívacieho a majetkového postavenia žalovanej, no napriek tomu získava plnú dispozičnú moc nad bytom, vrátane možnosti jeho ďalšieho prevodu, prenájmu či iného majetkového zhodnotenia. Podľa žalovanej ide o extrémny nepomer medzi zásahom do práv žalovanej a výhodou, ktorú získava žalobca, čo je v rozpore s princípom proporcionality. Zásah do vlastníckeho práva, ktorý vedie k neodôvodnenej majetkovej strate jednej strany a k bezodplatnému obohateniu druhej strany je v rozpore s čl. 20 Ústavy SR (PL. ÚS 3/2000, III. ÚS 162/2009). Rozhodnutím o vyprataní bytu v situácii, keď nie je právoplatne rozhodnuté o zániku členstva, nie je vysporiadaný majetkový podiel, nebolo rozhodnuté o trvaní nájomného vzťahu, dochádza k vytvoreniu protiústavnej majetkovej výhody na strane žalovaného, čo je nezlučiteľné s princípmi právneho štátu (I. ÚS 5/2014, IV. ÚS 302/2018). Okrem uvedeného žalovaná v odvolaní prvoinštančnému súdu vytkla nesprávne skutkové závery nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, konkrétne, že nemá žiaden právny titul na užívanie bytu, a že nemá žiadne majetkové práva vyplývajúce z členstva v bytovom družstve. Uvedené závery sú predčasné a nesprávne, keďže otázka trvania nájomného vzťahu je predmetom samostatného prebiehajúceho konania, otázka platnosti vylúčenia žalovanej z bytového družstva nie je právoplatne vyriešená a súd od roku 2019 vo veci vôbec nekoná, čo nemôže byť na jej ťarchu a majetkové vysporiadanie medzi účastníkmi nebolo vôbec vykonané. Napadnutý rozsudok je podľa nej založený aj na nesprávnom právnom posúdení, keď súd vychádzal z predpokladu, že právne postavenie žalovanej je definitívne vyriešené, hoci opak je pravdou. Rozhodnutím o vyprataní bytu prvoinštančný súd de facto rozhodol o bytovej strate žalovanej bez toho, aby existovala právoplatná istota o zániku nájomného vzťahu, o zániku členstva v bytovom družstve a spravodlivé majetkové vysporiadanie, čo je rovnako v rozpore s princípmi právneho štátu a Ústavy SR. Záverom žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku pre neprimerane tvrdé a nezvratné následky, znemožnenie účinnej ochrany práv žalovanej v prebiehajúcich súdnych konaniach a vytvorenie protiústavného stavu, ktorý by už nebolo možné dodatočne napraviť, ani ho zvrátiť. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnom konaní jednoznačne preukázal zánik nájmu bytu, a to výpoveďou z nájmu bytu doručenou obom spoločným nájomcom. Otázka doručenia výpovede bola posúdená Okresným súdom Bratislava V v rozsudku zo dňa 20.01.2020, č. k. 24C/20/2019-84 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2021, č. k. 4Co/78/2020-112. Naopak žalovaná v konaní nepreukázala, že existujú také skutočnosti, v dôsledku ktorých by nájom bytu nezanikol, ďalej trval alebo opäť vznikol. Žalovaná od zániku nájmu užíva byt bez právneho dôvodu a je ho povinná vypratať. Otázku trvania nájomného vzťahu je pritom oprávnený riešiť tunajší súd v tomto konaní, ktoré začalo skôr, ako žalovaná podala nadbytočnú určovaciu žalobu pre riešenie tej istej otázky. Dodal, že členstvo v družstve nesúvisí s povinnosťou vypratať byt. Žalovaná nie je členkou družstva a ani tvrdené podanie žaloby o neplatnosť vylúčenia nemá suspenzívny účinok. Majetkové vyporiadanie medzi družstvom a jeho členom nie je predmetom konania o vypratanie bytu. 7. Žalovaná v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručila. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej vo vzťahu k
zamietnutiu návrhu na prerušenie konania je neprípustné a čo do veci samej nedôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové a právne závery, predmetné konanie nezaťažil inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a jeho procesným postupom nedošlo ani k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná v odvolaní neprezentovala žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 9. Podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak dal na také konanie podnet. 10. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. 11. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 12. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. 13. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 14. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Odvolací súd je pred posúdením dôvodnosti podaného odvolania oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či podané odvolanie spĺňa všetky procesné podmienky prípustnosti, splnenie ktorých následne umožňuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia. Následkom nesplnenia niektorej z procesných podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie (§ 386 CSP). Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. V prípade uznesení je prípustnosť využitia riadneho opravného prostriedku zákonodarcom upravená v § 357 CSP taxatívnym spôsobom. 17. V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu odvolacej argumentácie žalovaná odvolaním napadla aj výrok I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie podľa § 164 CSP zamietol jej návrh na prerušenie konania, a ktorý má podľa § 234 ods. 1 CSP povahu uznesenia. V prípade, ak súd v priebehu konania podaný návrh na prerušenie konania nevyhodnotí ako dôvodný, podľa § 162 ods. 3 CSP nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pojme do meritórneho (konečného) rozhodnutia vo veci. Nakoľko však zákonodarca v zmysle ust. § 357 písm. n) CSP a contrario odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP nepripúšťa, odvolací súd odvolanie v tejto časti ako neprípustné postupom podľa § 386 písm. c) CSP musel odmietnuť (výrok I. rozsudku). 18. Pokiaľ sa týka odvolacieho prieskumu meritórneho rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať špecifikovaný byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná existenciu odvolacích dôvodov spočívajúcich v porušení práva na spravodlivý súdny proces, existencii inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnosti skutkových a právnych záverov naviazala na nesprávnosť rozhodnutia a postupu prvoinštančného súdu, ktorým konanie neprerušil. Bola totiž toho názoru, že konania vedené na býv. Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 42C/70/2022 (o určenie, že nájomný pomer k predmetnému bytu trvá) a sp. zn. 14C/1/2019 (o neplatnosť vylúčenia odvolateľky z bytového družstva), majú rozhodujúci vplyv na posúdenie právneho titulu na užívanie bytu, ktorý má vypratať. Vecne nesprávne neprerušenie konania malo podľa žalovanej za následok naplnenie všetkých ňou označených odvolacích dôvodov. Touto argumentáciou sa odvolací
súd aj napriek neprípustnosti odvolania voči uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania (§ 357 písm. n) CSP a contrario) zaoberal, a to v intenciách ust. § 365 ods. 2 CSP, t. j. skúmal či uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania netrpí niektorou zo žalovanou označených odvolacích vád, ktorá by mohla mať vplyv na meritórne rozhodnutie (viď napr. uznesenia NS SR zo dňa 27.03.2025, sp. zn. 4Cdo/140/2024 a zo dňa 24.01.2024, sp. zn. 7Cdo/180/2023 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 33/2025 a R 66/2025). S odvolacou argumentáciou o nesprávnosti úvahy o neprerušení konania sa však odvolací súd nemôže stotožniť, a to z nasledovných dôvodov: 19. V konaní o vypratanie nehnuteľnosti súd prejudiciálne s prihliadnutím na obranu žalovaného skúma existenciu právneho titulu pre užívanie nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom vypratania. Žalovaná ako titul pre užívanie predmetnej nehnuteľnosti označila nájomný vzťah trvajúci medzi sporovými stranami od 02.01.2003 tvrdiac, že výpoveď z nájmu bytu, platnosť ktorej bola posudzovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/20/2019, nebola žalovanej účinnej doručená. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 193 CSP vyvodil, že otázka trvania nájomného vzťahu k bytu, ktorý má byť predmetom vypratania, nepredstavuje otázku, ktorú by nebol oprávnený posudzovať civilný súd, a to ani prejudiciálne. Nedôvodne preto žalovaná v odvolaní namieta neprípustnosť prejudiciálneho posúdenia trvania nájomného vzťahu prvoinštančným súdom v konaní o vypratanie bytu. Rovnako správne reflektujúc na materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia (§ 228 ods. 1 CSP), z ktorej vyplýva záväznosť právoplatného výroku súdneho rozhodnutia pre sporové strany a ich právnych nástupcov, vychádzal súd prvej inštancie zo záveru o platnosti výpovede z nájmu danej žalovanej žalobcom ako vlastníkom označeného bytu, vysloveného právoplatnými a pre sporové strany záväznými súdnymi rozhodnutiami, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.01.2020, č. k. 24C/20/2019-84 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2021, č. k. 4Co/78/2020-112, ktorými bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 17.04.2019. Vychádzajúc z predmetných rozhodnutí správne konštatoval, že žalovanou tvrdený nájom bytu v dôsledku platnej výpovede skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.08.2018. Pokiaľ žalovaná trvanie nájmu odvodzovala od skutočnosti, na ktorú vo všeobecnosti poukazoval Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 31.03.2021, č. k. 4Co/78/2020-112, a to, že výpoveď nebola riadne doručená, s týmto tvrdením sa správne nestotožnil, nakoľko v konaní o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu konajúce súdy prejudiciálne riešili aj otázku doručovania výpovede a dospeli k zhodnému názoru, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej riadne doručená. Odvolací súd po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2021, č. k. 4Co/78/2020-112 má zhodne s prvoinštančným súdom za to, že v predmetnom konaní nevyvstali žiadne pochybnosti o riadnom doručení výpovede z nájmu bytu žalovanej, táto bola doručená riadne a dôvodom zamietajúceho rozhodnutia bolo podanie žaloby po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, t. j. záver o tom, že v prípade, ak nebola výpoveď riadne doručená, má žaloba znieť o určenie, že nájomný pomer trvá, bol odvolacím súdom vyslovený mimochodom (obiter dictum) a bez vzťahu na skutkové okolnosti prejednávanej veci ako reakcia na nevhodne zvolený procesný nástroj v prípade, ak by mala byť žalobná argumentácia o riadnom nedoručení výpovede pravdivá. Nakoniec z odsekov 20. a 22. odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 4Co/78/2020 priamo vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou o nedoručení výpovede z nájmu bytu. Opierajúc sa o zjavne izolovaný výklad ods. 23. odôvodnenia uvedeného rozhodnutia žalovaná prvoinštančnému súdu v odvolaní vytýka neprípustné posúdenie trvania nájomného vzťahu v rozpore so zásadou právnej istoty, zákazu rozporných rozhodnutí a hospodárnosti konania. Odvolací súd však má za to, že prvoinštančný súd bol otázku trvania nájomného vzťahu, namietanú žalovanou výlučne v súvislosti s doručovaním výpovede z nájmu bytu, oprávnený v predmetnom konaní prejudiciálne posudzovať, jeho rozhodnutie sa v posúdení tejto otázky nedostalo do rozporu s iným súdnym rozhodnutím, naopak súd prvej inštancie zhodne so súdmi prejednávajúcimi neplatnosť výpovede z nájmu bytu dospel k záveru, že výpoveď bola riadne doručená a vzhľadom na zamietnutie žalovanou podanej žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu pre márne uplynutie zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty (pozn. odvolacieho súdu t. j. nie z dôvodu, že platnosť výpovede nebolo možné posudzovať pre absenciu riadneho doručenia), je túto výpoveď potrebné považovať za platnú a nájomný vzťah na jej základe za zaniknutý. Takýto postup plne korešpondoval aj s požiadavkou hospodárnosti konania, ktorú správne súd prvej inštancie vnímal aj cez vzájomný vzťah skôr podanej žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP a v priebehu súdneho konania žalovanou iniciovanej žaloby o určenie, že nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá. Postup prvoinštančného súdu sa nedostal ani do kolízie so zásadou právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď naopak jeho záver o tom, že nájomný vzťah riadnym doručením výpovede z nájmu bytu skončil,
plne korešpondoval právnemu záveru záväzne medzi stranami vyslovenému súdmi prejednávajúcimi žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Naopak žalovaná nerešpektujúc závery právoplatne vyslovené v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania iniciovala nadbytočné konanie, v ktorom žiada posúdiť otázku, ktorou sa už zaoberali konajúce súdy v ňou iniciovanom konaní o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu, a ktorú je oprávnený prejudiciálne a bez vyčkania na výsledok konania vedeného pod sp. zn. B5-42C/70/2022 oprávnený posúdiť konajúci súd. Pripustenie opačného záveru nemá oporu v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku či rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít a mohlo by viesť k cielenému a účelovému oddiaľovaniu poskytnutia právnej ochrany vlastníckemu právu žalobcu, do ktorého žalovaná neoprávnene zasahuje dlhoročným užívaním bytu bez právneho titulu. S prihliadnutím na uvedené napadnutým postupom (neprerušením konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. B5-42C/70/2022) nemohlo dôjsť ani k znemožneniu uskutočňovania práv patriacich žalovanej v intenzite dosahujúcej porušenie práva na spravodlivý súdny proces a majúcej vplyv na meritórne rozhodnutie (§ 365 ods. 2 CSP). V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na konštantné závery súdnej praxe, v zmysle ktorých zamietnutím návrhu na prerušenie konania súd neodníma sporovej strane možnosť konať pred súdom (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/8/2012, sp. zn. 3Cdo/108/2012, sp. zn. 5Cdo/294/2008, R 53/1999). V danom prípade žalovaná nedôvodne argumentuje nezvratnosťou zásahu do jej práv, a to aj s prihliadnutím na skutkové a právne závery vyslovené právoplatným rozhodnutiami, ktorými bola jej žaloba o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zamietnutá a tiež porušením zásady ochrany slabšej strany vyplývajúcej podľa nej z právnej a majetkovej nerovnováhy medzi sporovými stranami, keď predmetné konanie nepatrí pod žiaden zo zákonom vymedzenej množiny súdnych sporov vyžadujúcich si v zmysle CSP (nie subjektívneho presvedčenia žalovanej) ochranu slabšej strany (druhá hlava tretej časti CSP). 20. Vychádzajúc z argumentácie o neprípustnom prejudiciálnom posúdení trvania nájomného vzťahu, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, žalovaná namietala aj nesprávnosť a predčasnosť skutkových záverov o neexistencii žiadneho právneho titulu na užívanie nehnuteľnosti. Odvolací súd však z dôvodov uvedených v ods. 19. má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nájomným vzťah, na ktorý odkazovala žalovaná, zanikol riadnym doručením výpovede z nájmu bytu danej podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ a uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.08.2018, záver ktorý bol právoplatne vyslovený aj v konaní o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu v konaní vedenom na býv. Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/20/2019, a ktorý bol v rámci prejudiciálneho posúdenia vykonaného súdom prvej inštancie rešpektovaný, čím nedošlo ani k narušeniu princípu právnej istoty. V konaní vykonaným dokazovaním nevyšla najavo existencia žiadneho iného užívacieho titulu a žalovaná iný titul na užívanie bytu, ktorý má byť predmetom vypratania, ani netvrdila. Skutkový záver prvoinštančného súdu o absencii relevantného titulu pre užívanie označeného bytu má plnú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza zo správneho hodnotenia dôkazov. Správne zistený skutkový stav následne súd prvej inštancie substancoval pod na vec dopadajúcu právnu úpravu, ktorú správne interpretoval, a to aj v otázke prípustnosti prejudiciálneho posúdenia trvania nájomného vzťahu. Nedošlo preto ani k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 21. Pokiaľ žalovaná v odvolaní prvoinštančnému súdu vytkla neprípustné prejudiciálne posúdenie aj otázky platnosti jej vylúčenia z bytového družstva a nesprávne skutkové závery s tým spojené, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie prejudiciálne posudzoval uvedenú otázku, naopak v poslednej vete ods. 16. odôvodnenia uviedol, že význam pre rozhodnutie v danej veci nemá ani konanie o určenie neplatnosti vylúčenia z členstva v družstve a súvisiace tvrdenia o trvaní jej členstva či plnení si členských povinností a ani správnosti tohto právneho záveru nemožno nič vytknúť. Skutočnosť, či žalovaná bola alebo nebola členkou bytového družstva v rozhodnom čase a na to nadväzujúce majetkové práva spojené s členstvom, resp. zánikom členstva v družstve, sú právne irelevantné pre posúdenie povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt, k užívaniu ktorého žalovanou nebol v predmetnom konaní preukázaný žiadny platný právny titul. Nakoľko vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaná navrhovala predmetné konanie prerušiť nielen do právoplatného skončenia konania o určenie trvania nájomného vzťahu (o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie), ale aj do právoplatného skončenia konania o neplatnosť vylúčenia z bytového družstva, o tomto novom procesnom návrhu rozhodol odvolací súd podľa § 164 CSP tak, že z už uvedených dôvodov tento procesný návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko ako už uviedol výsledok uvedeného konania je pre posúdenie dôvodnosti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti bezpredmetný. Naviac z úradnej činnosti odvolacieho súdu je známe, že predmetné konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 15C/50/2019 (nie sp. zn. 14C/1/2019 ako nesprávne uvádza žalovaná) a následne (po prevode do obchodného registra) pod sp. zn. 23Cb/128/2019 bolo právoplatne zastavené uznesením býv. Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.03.2020, sp. zn. 23Cb/128/2019, právoplatným dňa 16.05.2020, a to pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Argumentácia žalovanej o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie neplatnosti vylúčenia žalovanej z bytového družstva a dlhoročnej nečinnosti súdu v danom konaní je v nadväznosti na uvedené zistenie nepravdivá a zavádzajúca. 22. Nakoniec odvolací súd neprisvedčil ani odvolacej argumentácii žalovanej, v ktorej namietala porušenie ústavného práva žalobkyne vlastniť majetok a tento pokojne užívať v nadväznosti na práva vyplývajúce z jej členstva v bytovom družstve. Aj v tejto súvislosti možno interpretáciu žalovanej hodnotiť ako účelovú, bez zreteľa na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Žalovaná totiž celkom ignoruje, že cieľom podanej žaloby bolo práve poskytnutie súdnej ochrany vlastníckemu právu žalobcu, do nerušeného užívania ktorého (ako sa v konaní preukázalo) žalovaná neoprávnene zasahuje. Tak, ako už odvolací súd uviedol v ods. 21. odôvodnenia, majetkové otázky spojené so zánikom členstva žalovanej v družstve či prípadná neplatnosť rozhodnutia o vylúčení žalovanej z družstva, ktorými žalovaná odôvodňovala porušenie jej vlastníckeho práva a legitímne očakávania vo vzťahu k odkúpeniu bytu, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti celkom irelevantné a nemôžu založiť ani žalovanou tvrdený nepomer medzi zásahom do práv žalovanej a výhodou získanou žalovaným. V tomto smere žalovaná opomína, že samotné členstvo v bytovom družstve, či nevyplatenie vyrovnacieho podielu v súvislosti s jeho zánikom, nezakladá právny titul na užívanie predmetného bytu či prekážku pre vyhovenie žalobe o vypratanie nehnuteľnosti. Rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby bola existencia/ neexistencia titulu na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu žalovanou, ktorá v konaní nebola preukázaná. 23. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že žiadne zo žalovanou označených rozhodnutí ÚS SR v citovaných všeobecných záveroch nesvedčilo v prospech jej odvolacej argumentácie a nedopadalo na skutkové okolnosti prejednávanej veci. 24. Pokiaľ žalovaná v odvolaní navrhovala, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku, touto požiadavkou sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko v zmysle § 367 ods. 1 CSP včasné podanie odvolania oprávnenou osobou má za následok suspenzívny účinok, t. j. napadnuté rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, ktorá je pri rozsudku predpokladom pre jeho vykonateľnosť (viď § 232 ods. 3 CSP). Napadnuté rozhodnutie tak nie je v dôsledku podaného odvolania vykonateľné. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie na vykonaným dokazovaním správne zistené skutkové závery aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, tieto správne interpretoval a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Nedôvodný návrh na prerušenie konania do skončenia konania o vyslovenie neplatnosti vylúčenia žalovanej z družstva vedeného na býv. Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/128/2019 (pôvodne sp. zn. 15C/50/2019) zamietol (výrok II.). 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).