Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2To/24/2026 1523010060 04. 06. 2026 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2026:1523010060.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného Y. W. pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného Róberta Szalaya proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B5-4T/9/2023 zo dňa 26.11.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2026 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e . Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaný Y. W., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom O., Y. XXXX/X, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 30.01.2023 sp. zn. 4Pv 119/21/1105 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku na skutkovom základe, že dňa 30.04.2021 v čase od 02:57 hod. do času 03:08 hod. v garáži obytného domu, ktorý je situovaný v Bratislave, Rovniankova ul. 4, poškodil nezisteným spôsobom a neznámym predmetom osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Tiguan, EČ: B., VIN C. rok výroby 2019, farba šedá metalíza, ktoré bolo zaparkované na parkovacom mieste č. XX a to tak, že na laku vozidla vytvoril na oboch stranách ryhy, smerujúce od predného svetla vozidla vodorovne až po zadné svetlo vozidla, ďalej na ňom prepichol 4 ks pneumatík zn. Continental 215/65R 17V, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Alliianz- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO:00 151 700 škodu poškodením vozidla vo výške 7.587,19 eur a držiteľovi poškodenej spoločnosti DOM-Realít, s. r. o. so sídlom Rovniankova 6, Bratislava - Petržalka, IČO: 50 250 680 spôsobil škodu poškodením vozidla na základe dohodnutej spoluúčasti vo výške 100 eur, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodené spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 a DOM- realít, s. r. o., Rovniankova 6, Bratislava , IČO: 50 250 680, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie:
Mestský súd Bratislava I rozsudkom sp.zn. B5-4/T9/2023 zo dňa 26.11.2025 uznal obžalovaného Y. W. vinným zo spáchania prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za to obžalovanému podľa § 245 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. škodu vo výške 7.587,19 € a poškodenej spoločnosti DOM- Realít, s. r .o. škodu vo výške 100€. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výrokom o vine a treste. Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom obhajkyne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.03.2025. Obhajoba dôvodí, že konajúci súd nekriticky prevzal celú argumentáciu obžaloby, výpovede svedkov doslova len skopíroval do odôvodnenia rozsudku, nijakým spôsobom sa nevysporiadal s námietkami obhajoby, absentuje vysvetlenie hodnotenia jednotlivých dôkazov, alebo ich súvislostí. Strohé konštatovanie, že výpoveď svedka toho a toho usvedčuje obžalovaného, nemôže obstáť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že proti obžalovanému neexistuje žiadny priamy dôkaz, a sila nepriamych dôkazov nie je dostačujúca na vyslovenie konštatovania že, skutok spáchal obžalovaný. Konštatovanie súdu, že priamym dôkazom toho, že obžalovaný spáchal skutok, je videozáznam vyhotovený kamerou nachádzajúcou sa v poškodenom vozidle je rozporuplné. Na kamerovom zázname vidieť osobu, ktorá prišla k vozidlu, obehla, je počuť zvuk, a to je asi tak všetko. Zo záznamu sa nedá stanoviť, či sa jedná o osobu mužského alebo ženského pohlavia. Nie je možné určiť totožnosť tejto osoby, nakoľko má zakrytú tvár. Nie je možné určiť ani farbu pleti. Na zázname nie je rozoznateľné, či osoba má alebo nemá okuliare. Rovnako na kamerovom zázname nie je zaznamenané, že by táto osoba spôsobila poškodenie vozidla v tom rozsahu, ako to deklaruje poškodený. Z kamerového záznamu nie je vidieť, že by sa osoba zohla k pneumatikám (musela by sa zohnúť 4 krát), aby tieto prepichla, nie je vidieť, že by osoba poškodzovala elektróny automobilu. Z kamerového záznamu nie je vidieť, že by sa vozidlo pohlo alebo zatriaslo, respektíve, že by kleslo smerom dole k zemi (čo je prirodzený pohyb po tom ako vozidlu vyfučia pneumatiky). V tejto trestnej veci však nie je spoľahlivo preukázaná ani výška a rozsah škody na poškodenom motorovom vozidlo, či táto škoda, tak ako je opísaná v obžalobe, bola spôsobená konaním páchateľa a či vôbec vznikla činnosťou jednej osoby. Sporná je výška a rozsah vykonaných opráv, z ktorých mnohé sú nad rámec poškodenia. Poškodený sa k výške škody nevedel vyjadriť, rovnako ani právny zástupca poisťovne. Výsluch likvidátora poistnej udalosti nebol súdom pripustený ako dôkaz. Navyše rozsah poškodení uvedený v rozsudku - poškodenie oboch dverí na oboch stranách vozidla, predný aj zadný blatník na oboch stranách, pneumatiky aj elektróny. Obžalovaný si nie je istý, či spolu s obhajcom sledoval ten istý kamerový záznam ako súd, keďže z toho čo videozáznamu čo sa nachádza v spise, je vidieť len neznámu osobu, ako obehne okolo auta. Poškodenie pneumatík a elektrónov nie je vôbec zaznamenané. Absentuje priamy dôkaz v podobe kamerového záznamu, z ktorého by bolo možné jednoznačne identifikovať obžalovaného ako páchateľa, absentuje svedecká výpoveď priameho svedka. Rovnako nebola na mieste činu zistená DNA obžalovaného, alebo daktyloskopická, trasologická stopa. Odsúdenie je postavené na kamerovom zázname, z ktorého nemožno identifikovať jednoznačne osobu páchateľa, a na výpovediach svedkov, ktorí mali svoje poznatky o skutku len sprostredkovane. Ďalej je nutné zdôrazniť, že u obžalovaného absentuje akýkoľvek motív spáchať tento skutok. S poškodeným sa osobne nepoznal, nemal s ním nikdy žiadny konflikt, ani neprechovával voči poškodenému akékoľvek antipatie, nemal dôvod sa poškodenému pomstiť, jednoducho nič. Poškodený neparkoval na parkovacom mieste obžalovaného, neblokoval vo výjazde z garáže obžalovaného. Neexistuje pohnútka, kvôli ktorej by mal poškodiť práve vozidlo poškodeného. Toto potvrdil aj priamo poškodený, podľa jeho slov obžalovaného videl asi dva krát v garáži, a nemal s ním žiadny vzťah. Poškodzovanie cudzej veci je úmyselný trestný čin, preukázanie úmyslu obžalovaného zo strany obžaloby absentuje.
K výške škody spôsobenej podľa obžaloby obhajoba uvádza nasledovné. V rámci dokazovania nebolo preukázané, že rozsah škody, respektíve poškodenia vozidla bol spáchaný v rámci jedného skutku. Z kamerového záznamu vidieť osobu páchateľa ako pristupuje k bočnej časti vozidla, a obíde vozidlo. Pri tomto pohybe však páchateľ stojí spriamene. Nie je zaznamenané, že by sa páchateľ zohol ku pneumatikám, a tieto prepichol. Navyše, prepichnutie pneumatiky by celkom určite zatriaslo s vozidlom, nakoľko vzduch v pneumatike je pod tlakom cca 2,5 baru. Rovnako nie je zaznamenané poškodenie elektrónov. Podľa fotodokumentácie zo spisu je zreteľne vidieť, že disky kolies majú škrabance na okraji. Toto sú bežné poškodenia, ktoré mohli vzniknúť pri parkovaní vozidla pri obrubníkoch, alebo pri neodbornom vyťahovaní vozidla po skutku z garáže na cestnú komunikáciu pred bytovým domom. Do garáže sa kvôli výškovému obmedzeniu nezmestí vozidlo odťahovej služby. Obhajoba je toho názoru, že poškodené vozidlo vyšlo z garáže „po vlastných", a teda ak malo prepichnuté všetky 4 pneumatiky, zákonite muselo dôjsť k poškodeniu diskov kolies pri tomto úkone. Navyše, povinnosťou obhajoby nie je preukazovať kedy k poškodeniu došlo. Obžaloba má nespochybniteľné preukázať, že celý rozsah poškodenia vozidla, tak ako je uvedený v obžalobe, vznikol v dôsledku spáchania skutku. K rozsahu poškodenia sa poškodený v rámci svojho výsluchu nevedel vyjadriť. Rovnako nevedel žiadnu relevantnú otázku týkajúcu sa škody zodpovedať ani druhý poškodený - poisťovňa. Súd odmietol vykonať ako dôkaz výsluch likvidátora poistnej udalosti. Čiže stále nie je preukázané, či rozsah škody, ktorý je opísaný v obžalobe, mohol vzniknúť konaním páchateľa, tak ako je uvedené v rozsudku. Rozsah opravovaných častí na motorovom vozidle, tak ako je uvedený na čísle listu 163 a nasledujúce, je obrovský. Po jeho prečítaní má človek pocit, ako keby bolo vymenené celé auto. Obžaloba ale nepreukázala, že tieto všetky poškodenia mali vzniknúť počas spáchania skutku. Navyše, na kamerovom zázname je zaznamenané len poškodenie pravej strany vozidla. Absentuje dôkaz k poškodeniu ľavej strany vozidla, prednej a zadnej časti, poškodenie elektrónov a pneumatík. Preto má obhajoba za to, že rozsah a výška škody nebola spoľahlivo preukázaná. K vypracovanému znaleckému posudku docentom O. obhajoba uvádza, že z kamerového záznamu, ktorý skúmal znalec, nie je možné jednoznačne identifikovať osobu páchateľa. Sám znalec uviedol, že osoba na zázname má na hlave čiapku a na tvári kuklu. Ostatné časti tela má osoba zahalené oblečením. Okrem postavy, ktorú však môže maskovať oblečenie, nie je viditeľný akýkoľvek individuálny identifikačný znak - tetovanie, znamienko, jazva, tvár hlavy a podobne. Strohé konštatovanie znalca, že osoba obžalovaného a páchateľ majú rovnaké proporcie tela, a na záznamoch je s vysokou pravdepodobnosťou zachytená tá istá osoba, nemôže byť postačujúce na podanie obžaloby. Podľa tohto záveru znalca, by ako páchateľ mohol byť identifikovaný každý muž s rovnakou výškou a váhou. Avšak nemožno jednoznačne určiť, či osoba na zázname je mužského pohlavia, a po ďalšie z kamerových záznamov z iných dní je zrejmé, že obžalovaný v tom čase mal oveľa vyššiu váhu ako osoba páchateľa. Rovnako je odlišný aj spôsob chôdze u obžalovaného, a na kamerovom zázname s páchateľom. Obhajoba namieta aj porovnanie proporcií v ZP obrázok 8. Nie je možné vylúčiť, že znalec neprispôsobil jednotlivé fotografie tak, aby mu čiary prekryvu sedeli. Naproti tomu v znaleckom posudku, ktorý vyhotovila znalkyňa V. bolo jednoznačne konštatované, že predložený záznam nie je spôsobilý na antropologické skúmanie za účelom individuálnej identifikácie páchateľa. Detail hlavy a tváre, postavy relevantnej osoby je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci. Všeobecne pre jednoznačné preukázanie totožnosti osoby podľa hlavy a tváre je potrebná zhoda aspoň v 30 a viac skupinových všeobecných znakov. Je všeobecne známy fakt, že docent O. vyhotovuje znalecké posudky z antropológie pre potreby OČTK dlhodobo, a obhajoba sa zatiaľ nestretla s prípadom, kedy by neidentifikoval páchateľa v rámci svojho znaleckého posudku. Avšak nie v každej takejto trestnej veci bol aj páchateľ uznaný za vinného. Obhajoba poukazuje na rozsudok OS BA I, sp. zn. 10T/39/2021, kde docent O. identifikoval obžalovaného ako páchateľa, avšak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V rámci odôvodnenia rozsudku bolo zdôraznené, že vysoký stupeň pravdepodobnosti dokonca nie je ani najvyšším stupňom možnej identifikácie osoby v zmysle znaleckého skúmania. Existuje ešte aj veľmi vysoký stupeň pravdepodobnosti a aj ten v sebe zahŕňa možnosť omylu. P.. O. konštatoval v znaleckom posudku, že na záznamoch je s vysokou pravdepodobnosťou zachytená tá istá osoba. A to je na individuálnu identifikáciu málo. Sám znalec O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri osobnej identifikácii je najdôležitejšia tvár, postava a individuálne znaky osoby. Zo skúmaného kamerového záznamu nie je vidieť ani tvár, ani individuálne znaky. Možno rozpoznať postavu osoby. Ale to nie je dostačujúce na individuálnu identifikáciu. Naproti tomu svedkyňa V. uviedla: „Podľa hlavy a tváre je potrebná zhoda aspoň v tridsiatich a viac skupinových všeobecných znakov spomínaných faktorov a stav samotného záznamu neumožňuje vyhodnotiť znaky potrebné pre jednoznačnú identifikáciu tak z hľadiska ich počtu, ako aj z hľadiska ich váha a spoľahlivosti odčítania. Sporný materiál - záznam nie
je spôsobilý na antropologické skúmanie za účelom individuálnej identifikácie, detail hlavy a tváre a postavy relevantnej osoby je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci." (str. 6 rozsudku 3. odsek). Tu obhajoba dopĺňa, že znalkyni V. boli poskytnuté tie isté materiály na skúmanie, ako znalcovi O.. Materiály pochádzali zo súdneho spisu, ktorého kópiu má obžalovaný. Ďalej obhajoba uvádza, že poškodený B. si na drvivú väčšinu skutočností nespomenul. Nevedel sa vyjadriť ani k rozsahu poškodenia. Priznal, že vozidlo malo pred skutkom škodovú udalosť. Poprel, že by obžalovaného poznal, a že by s ním mal nejaký konflikt. Nebol priamym svedkom skutku. Svedok X.Í. rovnako nebol priamym svedkom skutku. Poškodenia vozidla sa dozvedel od poškodeného - vlastníka vozidla. Navyše, svedok X. videl kamerový záznam z vozidla, takže všetky skutočnosti ktoré vypovedal v podstate vychádzali len z tohto kamerového záznamu. Navyše na strane 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 11.11.2024 uvádza, že videl ako sa osoba na zázname zohla a prepichla gumu, a údajne malo byť vidieť, že auto kleslo. Obžalovaný nemám vedomosť že by takýto kamerový záznam existoval. Odkiaľ má svedok X. túto informáciu, mu známe nie je. Navyše svedok X. údajne opoznal zo záznamov osobu obžalovaného, a to bez vzdelania z oblasti antropológie. To nedokázala ani znalkyňa V.. Preto považuje obhajoba túto časť výpovede svedka za nedôveryhodnú. Zdôrazňuje, že svedok X. nebol priamym svedkom, nevidel na vlastné oči poškodenie vozidla. Všetky informácie mal len sprostredkovane. Tiež treba zdôrazniť, že výpoveď svedka X. v prípravnom konaní sa z veľkej časti ani len netýka tohto skutku. Svedok X. tvrdí, že poškodený B. mu mal uviesť nasledovné: „Od svedka-poškodeného B. má aj vedomosť, že obžalovaný W. sa ho pýtal, ako sa mu tam parkuje a či ešte nikdy nemal v takom peknom aute prepichnuté gumy a o týždeň na to si našiel prepichnuté gumy." (str. 5 rozsudku prvý odsek). Toto je absolútny výmysel, nakoľko poškodený nikdy nevypovedal, že by mu obžalovaný toto niekedy povedal. Svedok X. evidentne dotvára realitu svojou fikciou tak, aby obžalovanému uškodil. Svedok potvrdil, že všetky informácie týkajúce sa skutku, rozsahu poškodenia vozidla a podobne, má len od poškodeného. Dokonca mu poškodený ešte pred výsluchom tohto svedka prehral kamerový záznam. Svedok X. teda vypovedal o tom čo videl na kamerovom zázname a čo počul od poškodeného, a nie o tom čo vnímal svojim vlastnými zmyslami. Všetky informácie, ktoré svedok X. o tomto trestnom čine poskytol, sú len sprostredkované. Pri svedkovi V.i obhajoba uvádza, že tento najprv v prejednávanej trestnej veci vypovedal ako svedok, následne vypočúval v tom čase obvineného ako poverený príslušník, a následne opäť vypovedal aj na hlavnom pojednávaní ako svedok. Je zrejmé, že v zmysle Trestného poriadku mal pred svojou výpoveďou uviesť svoj pomer k veci. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený policajt, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k prejednávanej veci - pomer svedka V. k veci je, že vypovedal najprv ako svedok, a následne ako poverený príslušník PZ vypočúval v tom čase obvineného, a následne opätovne vypovedal v trestnej veci ako svedok. Argument obžaloby, že predmetná trestná vec nebola pridelená svedkovi nemôže obstáť. Svedok V. vykonával za OČTK úkon v tejto trestnej veci. A aj pred tým úkonom (po začatí trestného stíhania vo veci), aj po ňom, keď už bol obžalovaný z neho obvinený, vypovedal ako svedok. Je podľa súdu a obžaloby bežné, že svedkovia vykonávajú úkony v postavení OČTK v tej istej trestnej veci? Podľa názoru obhajoby to bežné nie je, a je to porušenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku. Ak svedok V. vypočúval obvineného, musel mať k dispozícii minimálne uznesenie o vznesení obvinenia, a teda poznatky o skutku čerpal odtiaľ, alebo priamo zo spisu. Všetky teda svoje poznatky o skutku mal len sprostredkovane. Je pochybením OČTK vykonanie výsluchu obvineného osobou, ktorá v trestnej veci vystupuje ako svedok. Ako ďalšie obhajoba uvádza, že opäť sa jedná o osobu bez vzdelania v oblasti antropológie, avšak opäť svedok V. opoznal na zázname osobu obžalovaného. Je zarážajúce, koľko odborníkov z antropológie sa zišlo v tomto trestnom konaní, keďže tu laické osoby bez problémov opoznávajú osobu z kamerového záznamu, z ktorého nevie individuálne identifikovať osobu ani znalec. Tiež je zarážajúce, že svedok riešil ročne 20 - 25 priestupkov, ale osobu obžalovaného medzi tým množstvom vecí bez problémov opoznal. Svedok sa vyjadril, že črty postavy a tváre mu na videu boli povedomé. Avšak znalec O. konštatoval, že osoba na videu mala tvár zahalenú. Na základe akých čŕt obžalovaného teda svedok V. opoznal? Navyše, osôb so zhodnými proporciami tela sa môže len v Bratislave nachádzať niekoľko desiatok. Ak by nejaký trestný čin spáchal páchateľ ktorý meria 200 cm, tak teraz každá 200 cm merajúca osoba by mohla byť podľa tohto svedka (ale aj podľa svedka X. a znalca O.) páchateľom, lebo má rovnaké proporcie tela. Je až fascinujúce akými excelentnými znalosťami v oblasti antropológie disponujú svedkovia X. a V.. Obžalovaného až prekvapuje, že nie sú zapísaní v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR v odbore antropológia. Nad rámec vyššie uvedeného obhajoba poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Tdo/48/2020, podľa ktorého možno kamerový záznam použiť v súlade s § 119 Trestného poriadku len v prípade, ak nie je
jediným rozhodujúcim dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného. Ak nie je jediným dôkazom, možno ho použiť ako podporný dôkaz v kontexte viacerých dostupných iných dôkazov. V uvedenej trestnej veci iné dostupné dôkazy neexistujú, a preto má obhajoba za to, že kamerový záznam nie je prípustný ako dôkaz. Obžalovanému nie je úplne jasné, ako môže súd od strany 8 odôvodnenia konštatovať, že je usvedčovaný jednotlivými výpoveďami. Ako je usvedčovaný výpoveďou poškodeného? Tak, že tento si našiel ráno poškodené auto, potvrdil, že obžalovaného nepozná a že s ním nemal žiadny konflikt, tak toto ho usvedčuje? Všetko čo sa stane v bytovom dome na Rovniankovej tak automaticky spáchal W.? Ako ho usvedčuje výpoveď svedka X.? Svedok videl záznam z kamery z poškodeného vozidla, a hneď vedel, že je na ňom on? Opoznal ho podľa rovnakej chôdze, rovnakých pohybov, totožného oblečenia, a ešte dokonca aj vie čo bolo jeho zámerom - vyhnúť sa uvoľneniu parkovacieho miesta s tým, že obžalovaný mal robiť všetko preto aby odtiaľ nemusel odísť. Na akom kamerovom zázname má to isté oblečenie ako páchateľ? Na žiadnom, lebo takýto záznam nikdy neexistoval. Tak tento svedok je doslova génius. Prečo by obžalovaný poškodzoval auto, ktoré parkuje na úplne inom mieste ako bolo to jeho? Ako sa poškodením cudzieho auta vyhne tomu, že bude musieť z parkovacej garáže odísť? Toto sú absolútne nelogické konštrukty tohto svedka, ale podľa súdu to obžalovaného usvedčuje.... Výpoveď svedka V. ho usvedčuje tým, že ho R. na základe celkovej postavy a základných čŕt. Jednu základnú črtu nech svedok vymenuje... Celé opoznanie laikmi je absurdné, a je pre obžalovaného prekvapujúce, že súd svoje odôvodnenie oprel o tieto dôkazy. Tvrdenie súdu, že je obžalovaný usvedčovaný listinnými dôkazmi, predovšetkým zápisnicou o obhliadke miesta činu, je absolútne nelogické. Na obhliadke miesta činu sa zistili akurát tak poškodenia vozidla. Čo konkrétne ho usvedčuje zo zápisnice z obhliadky z miesta činu? Našlo sa na mieste činu niečo, čo by ho s týmto skutkom spáchalo? V kontexte vyššie uvedeného by obžalovaný rád zhrnul dôkaznú situáciu. Sporný kamerový záznam, sporný znalecký posudok, ktorého závery boli vyvrátené protiposudkom, a 3 svedecké výpovede, kde ani jeden zo svedkov nebol priamym svedkom spáchania skutku. Navyše dvaja svedkovia s excelentnými schopnosťami v oblasti antropológie podľa názoru obhajoby účelovo opoznali na záznamoch osobu obžalovaného. Všetky vyššie uvedené dôkazy vzbudzujú množstvo pochybností. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o nepravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že neexistuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom, podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť, a vytvoriť si podmienky k jednoznačnému záveru. Nemožno vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku len z domnienok, hypotéz, a nepriamych dôkazov. Takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového stavu veci. Ďalej obhajoba opakuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamy dôkaz o vine obžalovaného neexistuje, obžaloba bola opretá len o nepriame dôkazy. Na to aby nepriame dôkazy boli spôsobilé na preukázanie viny obžalovaného, musia tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a podmieňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a presvedčivo svedčia o vine obžalovaného, a zároveň vylučujú možnosť úvahy o inom závere. Súhrn nepriamych dôkazov musí podávať ucelený obraz o trestnom konaní obžalovaného tak, aby žiadny z jednotlivých dôkazov nepripúšťal iný ani nepravdepodobný výklad, ktorý by podporoval, alebo narušoval verziu obžalovaného. Možno konštatovať, že v sústave dôkazov chýba ďalší tak dôležitý dôkaz (napríklad kamerový záznam s jasnou podobizňou páchateľa, výpoveď priameho svedka a pod.), ktorý by jednoznačne preukázal, že páchateľom trestného činu som bol konkrétne obžalovaný. Je povinnosťou prokurátora, preukázať mu vinu. Je výlučne vecou obžalovaného, pre aký spôsob obhajoby sa rozhodne. Ak súd považoval jeho obhajobu za účelovú, mal v rámci odôvodnenia toto tvrdenie vysvetliť a dôkazné podporiť. Vykonaným dokazovaním boli preukázané skutkové tvrdenia v obžalobe, len pokiaľ ide o miesto a približný čas spáchania skutku. Nebol preukázaný rozsah škody, ani kto skutok spáchal. V prípade ak súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Konštatovanie,
pri odmietnutí výsluchu svedka p. S., že táto mala byť len likvidátorkou poistnej udalosti, pričom k samotnému skutku a k jeho priebehu by nevedela uviesť podstatné skutočnosti, nemôže obstáť. Čo k samotnému skutku a k jeho priebehu vie uviesť svedok V., X., alebo poškodený? Nič! Napriek tomu vypočutí boli. Obžalovaný by sa rád vyjadril k vykonanému dokazovaniu, a nezrovnalostiam, ktoré sú v ňom badateľné. Celkom podrobne som sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, a aj fotografiami preukázal, že auto odťahovej služby spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, kde sa vykonala oprava poškodeného motorového vozidla, by sa do priestorov garáží spolu s naloženým poškodeným vozidlom jednoducho nezmestilo. Do garáži je povolený vjazd vozidla, s maximálnou možnou výškou 2,3 m. Poškodené vozidlo VW Tiguan, naložené na odťahovke má výšku 2,44 m, čo je o 14 centimetrov viac, ako je de facto strop garáží. Je preto jednoznačne preukázané, že poškodené vozidlo muselo z garáže vyjsť „po svojich". Keďže malo vyfučané a prepichnuté pneumatiky, je obžalovaný toho názoru, že poškodenie elektrónov (ak nevzniklo predtým v bežnej premávke pri parkovaní pri obrubníkoch), muselo vzniknúť práve pri tomto presune. Súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku k týmto skutočnostiam vôbec nevyjadril. Ostalo to zo strany súdu bez povšimnutia. Ďalej obžalovaný v celom rozsahu namieta výpoveď svedka X.. Tento svedok má motiváciu poškodiť jeho osobu, nakoľko mu pripisuje problémy (krádeže, poškodenia) s kamerovým systémom v bytovom dome Rovniankova. Nikdy sa však jednoznačne nepreukázalo, že by tieto problémy spôsobil obžalovaný. Na začiatku výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní, sa svedok opýtal, že nevie kvôli ktorému zo skutkov tu je. Z toho vyplýva, že proti nemu vypovedal vo viacerých skutkoch. Výpoveď tohto svedka je len reprodukcia informácií z druhej ruky, ktoré sa dozvedel od poškodeného B., a ochotne ich zopakoval v rámci trestného konania. OČTK, ako aj súd z neho spravili doslova kľúčového svedka, aj keď skutok nevidel, nič o ňom na priamo nevedel, a všetko mal len z druhej ruky. Ako ho táto výpoveď usvedčuje? Svedkovi sa pustil záznam z kamery z vozidla, a on hneď vedel, že na tomto zábere je obžalovaný? Prečo sa nikto nezamýšľal nad tým, že svedok X. sa mohol dohodnúť s poškodeným B., aby svedok X. takto vypovedal? Prečo sa neskúmal vzťah svedka X. a poškodeného B.? A za akých okolností došlo k ich stretnutiu? Rovnako aj výpoveď poškodeného B. v časti keď mu obžalovaný kládol otázky je celá vymyslená a nepravdivá. Napriek tomu, že obžalovaný to od počiatku namietal, súd nijakým spôsobom neverifikoval. Aký mal obžalovaný mať motív na poškodenie vozidla práve poškodeného B.? Žiadny konflikt s ním nikdy nemal, čo potvrdil aj priamo poškodený. V rámci výpovede znalca O., tento sám uviedol že na metódu Bertilionáž je potrebných minimálne 20 identifikačných znakov. Toľkoto však v rámci svojho znaleckého posudku určite nepoužil, tieto znaky absentujú, čím v podstate popiera svoj výsledok znaleckého skúmania. Znalkyňa V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že metóda Bertilionáže nie je vhodná na použitie s fotografiami a videom, nakoľko sa pri tejto metóde používajú rozmery uvedené v centimetroch, a nie pomery 1:2:2:3:2:3. Ďalej znalkyňa V. zdôraznila, že z takéhoto porovnávacieho materiálu nie je možná individuálna identifikácia. To je inými slovami povedané a potvrdené, že na kamerových záznamoch nie je obžalovaný. Ku znaleckému skúmaniu obžalovaný predložil ním vyhotovené porovnanie viacerých osôb, touto metódou čo použil znalec O., a našiel 6 rovnakých osôb. Súd mu však tento dôkaz nepripustil, a ani nevysvetlil prečo. Pričom použil tú istú metódu ako znalec O.Ň.. Keď chceli odstrániť pochybnosti o poskytnutých porovnávacích materiáloch pre znalkyňu V., súd odmietol znalkyni prístup do spisu. Ak teda súd odmietol prístup do spisu pre znalkyňu V., vyplýva z toho, že súd nespochybňuje porovnávací materiál, ktorý jej bol poskytnutý. Nakoľko tento materiál pochádza zo spisu, a získal ho obžalovaný pri nahliadnutí do spisu. Ďalej sa obžalovaný opätovne vyjadruje k svedkovi V.. Tento ešte v prípravnom konaní tvrdil, že obžalovaného opoznal podľa videa, ktoré videl vo veci poštových schránok (iné priestupkové konanie kde mal so ním prísť do kontaktu). Avšak kamerové záznamy pri poštových schránkach vo vchode bytového domu sú zaznamenávané zhora, od stropu, ktorý je vo výške približne 4 metre. Záznam, ktorý bol svedkovi predložený v tomto trestnom konaní, bol zaznamenaný z auta, čiže zobrazoval páchateľa z boku, a nie z hora. Následne svedok na hlavnom pojednávaní začal dopĺňať svoju výpoveď o skutočnosti, ktoré v prípravnom konaní neuvádzal. Že sa mali vidieť aj na chodbe na polícii, vo dverách bytu obžalovaného, keď mu doručoval písomnosti, a podobne. Toto obžalovaný vyvrátil fotografiou, na ktorej bolo rozpoznateľné, že vchodové dvere do jeho bytu sa nedajú kvôli usporiadaniu nábytku otvoriť
v celom rozsahu. V celej svojej výpovedi tento svedkov nevedel uviesť nič konkrétne. Stále tvrdil len, že si pamätá len to, že si pamätá. Tak to ale nefunguje. Obžalovaný keď povie, že si niečo pamätá, tak tú skutočnosť čo si pamätá aj vie popísať. Keď niečo čo si pamätá, popísať nevie, tak jednoducho si to nepamätá. A svedok V. vie len to, že si má pamätať, ale nevie čo si má pamätať. A to teda dôveryhodné veru nie je. Následne obžalovaný poukazuje na zápisnicu z obhliadky miesta činu. V tejto zápisnici nie je zaznamenané poškodenie elektrónov. Avšak v rámci opravy boli elektróny ako poškodené vymenené. Otázkou ostáva, kedy došlo k ich poškodeniu, ak pri obhliadke miesta činu poškodené neboli? Rovnako sa súd nevysporiadal s rôznymi časmi na kamerových záznamoch, a ich prispôsobení si celkovému chronologickému postupu. Nezhody časov na kamerových záznamoch mal zistiť kriminalistický technik. V tomto trestnom konaní však boli stanovené len dodatočnými domnienkami, dodatočným prispôsobovaním si časov na rôznych predkladaných videách. Ďalej sa súd nevyporiadal s otváraním garážovej brány, identifikáciou čipov, ktoré bránu na garáži otvorili a podobne. Zhodnotenie obhajoby obžalovaného len jednou vetou, že ju súd nepovažuje za objektívnu a pravdivú, ale za účelovú, prednášanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin, je zo strany súdu nedostačujúce. V odôvodnení rozsudku je podľa názoru obžalovaného badateľná snaha si vykladať jednotlivé dôkazy a prispôsobovať ich výklad tak, aby mohol byť uznaný za vinného. Z výpovede svedkov V. a X. si súd vybral iba to, že opoznali na kamerovom zázname osobu obžalovaného. To, že všetky informácie majú sprostredkovane, tým sa súd selektívne nezaoberal. Rovnako z výpovede znalca O. sa súd vybral len to, že s vysokou pravdepodobnosťou je na oboch záznamoch zachytená tá istá osoba. Poukazovanie na stupeň pravdepodobnosti, že to nemusí byť dostačujúce, poukazovanie na rozhodnutia toho istého súdu, ktorý konštatoval, že ani vysoká miera pravdepodobnosti nemusí byť postačujúca, bolo opäť selektívne odignorované. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je obžalovaný toho názoru, že nie je preukázané, že skutok spáchal, a nie je ani preukázané, že sa skutok stal v takom rozsahu, ako uvádza obžaloba. Obžaloba sa dostala do dôkaznej núdze, a nedokázala bez pochybností preukázať spáchanie skutku obžalovaným. To, že pri takejto slabej dôkaznej situácii, ho súd uzná za vinného, je nearbitrárne a šokujúce. Z vyššie uvedených dôvodov, je obžalovaný toho názoru, že celá výroková časť rozsudku je nesprávna, táto nemá oporu v zákone, tiež je v zrejmom rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku, pričom konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo boli porušené príslušné ustanovenia Trestného poriadku, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil, a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol. Prokurátor ani poškodení nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručované. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany. Poškodení sa na verejné zasadnutie neustanovili, preto ho podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku odvolací súd vykonal v neprítomnosti poškodených, ktorí boli o ňom riadne upovedomení. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca uviedol, že trvá na tom, že malo byť verejné zasadnutie odročené, nakoľko nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku, ktorý si obžalovaný dal vypracovať. Inak sa v plnom rozsahu pridržal písomného odôvodenia odvolania a dôvodov tam uvedených. Zdôraznil, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, ani to, že skutok sa stal v takom rozsahu ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Nebol preukázaný motív ani zavinenie. Neexistuje žiaden priamy dôkaz. V tejto veci ide iba spleť nepriamych dôkazov, ktoré však nepostačujú na uznanie viny obžalovaného. Preto obhajca navrhol, aby odvolací sú zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné a správne a uložený trest za primeraný.
Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že nečakal, že aj na krajskom súde sa budú diať také nezákonnosti ako sa diali na mestskom súde, teda že im boli zamietnuté návrhy na vykonanie dôkazov. Obžalovaný žiadal o vypočutie svedka B., ktorý vie potvrdiť, že sa v ten deň nachádzal na úplne inom mieste. Tiež žiadal o vypočutie technika a počkať na znalecký posudok, ktorí si nechal vypracovať. Navrhol, aby bol oslobodený. Nič s tým nemá, je to celé poistný podvod. Poškodený sa dohodol s X.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. S výrokom ani s odôvodnením napadnutého rozsudku sa nemožno stotožniť. Súd prvého stupňa totiž z vykonaných dôkazov vyvodil také skutkové závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže ako preukázané fakty akceptoval okolnosti, o ktorých existujú rozumné pochybnosti. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 31.01.2023 obžalobu na Y.Ó. W. pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods.2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. X písm. a) I. poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. B. obžalovaného, v procesnom postavení svedkov vypočul poškodených Y. B. a X.. K. Q., vypočul svedkov H.. H. V., Y. X., vypočul znalcov P.. Y.. Y. O., V.. U. Q.. R. V. a podľa § 269 I. poriadku prečítal listinné dôkazy. T. rozsah dokazovania odvolací súd vyhodnotil ako dostatočný a umožňujúci spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, avšak s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa prijal nepochybný záver o vine obžalovaného nemožno akceptovať. R. obžalovaného spočívala v tom, že skutok nespáchal, nemá s ním nič spoločné. V. nepozná, iba sa sem tam pozdravili. S. záznamy považuje na nezákonné. On mal vtedy 165 kg, a keď sa pozriete na fotku údajného páchateľa v znaleckom posudku, ten nemá ani 100 kg. Znalecký posudok P.. Y.. Y. O., V.. nestačí ani na určenie konfekčnej veľkosti človeka. Odvolací súd na základe vykonaných dôkazov konštatuje, že skutok sporný nebol, keďže nielen z výpovede poškodených Y. B. a X.. K. Q.j, ale aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že v podzemných garážach na Rovniankovej ulici v Bratislave došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Volkswagen Tiguan, a to k poškodeniu laku na oboch stranách vozidla smerujúce od predného svetla vozidla vodorovne až po zadné svetlo vozidla, a k prepichnutiu 4 ks pneumatík. Predmetom dokazovania bolo, či to bol obžalovaný, kto poškodil vozidlo poškodeného. Súd prvého stupňa podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku postavil vinu obžalovaného na svedeckých výpovediach svedkov Y. X. a por. H. V., na výpovedi poškodeného Y. B. a na znaleckom posudku P.. Y.. Y. O., V.. Odvolací súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní zistil, že k identifikácii obžalovaného ako páchateľa došlo svedkom X., ktorý osobu zachytenú na kamerovom zázname z poškodeného vozidla spoznal ako osobu zachytenú na inom kamerovom zázname vyhotovenom kamerovým záznamom z garáži z inej udalosti. Podľa svedka sa jednalo o tú istú osobu, túto osobu aj stretol v objekte garáží, a vtedajší správca mu povedal, že ide o obžalovaného. Svedok V. obžalovaného identifikoval, keď jeho kolegyňa na skrátenom vyšetrovaní požiadala ostatných príslušníkov PZ o pomoc pri stotožnení osoby prostredníctvom Intranetu, kde zverejnila fotografiu. Z danej fotografie usúdil, že by sa mohlo jednať o obžalovaného. To usúdil na základe prípadu, kedy obžalovaný niekoľko rokov dozadu bol zachytený na kamerovom zázname ako vyťahuje nejaké dokumenty zo stránok, a tieto črty postavy a tváre boli svedkovi povedomé. Následne bolo toto zistenie podrobené skúmaniu znalcom z odboru kriminalistickej antropológie, ktorý ho potvrdil. Vypočutí svedkovia neboli priamymi svedkami skutkov, jednalo svedkov, ktorí opoznali obžalovaného na iných kamerových záznamoch. Až do skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní sa dôkazná situácia nijako nezmenila. Odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvého stupňa, že obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou poškodeného B., nakoľko poškodený sa k osobe páchateľa nevyjadroval, popisoval iba okolnosti vzniku poškodenia jeho motorového vozidla a ku kamerovým záznamom z jeho vozidla. Rovnako tak sa nestotožňuje s tým, že obžalovaný je usvedčovaní výpoveďami svedkov X. a V.. Títo svedkovia osobu páchateľa videli iba na kamerových záznamoch a túto stotožnili ako rovnakú osobu, ktorá bola zachytená na iných kamerových záznamoch, ktoré však nie sú súčasťou spisového materiálu a jeho súčasťou nie je ani to, ako bol na týchto záznamoch páchateľ stotožnený. Svedok X. dokonca na hlavnom pojednávaní uviedol, že osoba na záznamoch vyzerá inak ako obžalovaný, postavou sú však rovnakí. Preto závery súdu o usvedčení obžalovaného týmito svedkami sú nepatričné a neodrážajúce vykonané dokazovanie. Zároveň je potrebné súhlasiť s námietkami obhajoby, že ak por. V. ako poverený príslušník PZ vykonával predvedenie obžalovaného a vykonal jeho výsluch v pozícii obvineného dňa 17.03.2022, a teda sa priamo podieľal na vyšetrovaní súdeného trestného činu, uvedené zakladá u neho pomer k prejednávanej veci, pre ktorý sú dané vážne pochybnosti o jeho nezaujatosti. Z uvedených dôvodov nebolo možné na jeho výpoveď ako svedka prihliadať. V prejednávanom prípade neboli zistené individualizujúce trasologické stopy, ani DNA obžalovaného, a páchateľa pri skutku nikto nevidel, preto je znalecký posudok jediným usvedčujúcim dôkazom. Keďže sa jedná o jediný usvedčujúci dôkaz, bolo potrebné podrobiť ho kritickej analýze. Odvolací súd konštatuje, že každý človek je z antropologického hľadiska charakterizovaný radom relatívne stálych morfologických a metrických znakov, ktorých komplex sa nevyskytuje u žiadnej inej osoby. Portrétna identifikácia - identifikácia osôb podľa vonkajších znakov, je najstaršou identifikačnou metódou, ktorej základy v roku 1879 vypracoval Alphonse Bertillon, ktorý zaviedol do praxe identifikáciu na základe 11 rôznych telesných mier. Identifikácia podľa fotografie je rutinnou záležitosťou kriminalistickej praxe. Bežne sa s ňou stretávajú orgány činné v trestnom konaní pri zisťovaní totožnosti osôb podľa osobných dokladov, príslušníci PZ pri identifikácii vodičov v cestnej premávke, pracovníci pošty, banky a pod. Identifikácia podľa fotografie sa uskutočňuje porovnaním osoby s fotografiou a vzájomným vyhodnotením znakov tváre osoby a na fotografii. Skúmaním a popisom znakov ľudského tela sa zaoberá antropológia. Antropologické metódy možno rozdeliť na antropometrické (somatometrické) a somatoskopické. Antropometria objektívnymi pomôckami hodnotí znaky a kvantitatívne ich vyjadruje dĺžkovými mierami, obvodmi, oblúkmi, uhlami, hmotnosťou a pod. Somatoskopia na základe pozorovania študuje vývoj, veľkosť alebo chýbanie určitého znaku, ktorý charakterizuje predovšetkým kvalitatívne. Obe metódy sa dopĺňajú, ale podľa potreby jedna môže prevažovať. Popis osoby sa spravidla obmedzuje na somatoskopiu, Bertillonov identifikačný systém sa zakladá prevažne na antropometrii. Znaky zistené na popisovaných osobách sa delia na znaky anatomické (statické) a fyziologické (dynamické). V prejednávanej veci mal znalec k antropologickej analýze k dispozícii videozáznam z kamery nainštalovanej v interiéri vozidla zn. Volkswagen Tiguan, na ktorom je zachytený páchateľ plnšej postavy v tmavej šiltovke, na tvári mal kuklu, oblečenú mal tenkú vetrovku s bledou hornou časťou a tmavou dolnou časťou a rukávmi a tmavé nohavice. Znalec nevykonal analýzu a porovnanie
morfologických znakov tváre, ani antropometrické porovnanie proporcií tváre, nakoľko vzhľadom na maskovanie páchateľa uvedené nebolo možné. Znalec analyzoval posudzovaného páchateľa len porovnaním proporcií postavy páchateľa. Ako porovnávací materiál bol použitý záznam z kamery vozidla zaparkovaného v podzemných garážach, kde bola porovnávaná osoba zachytená v približne rovnakom mieste ako osoba páchateľa. Na porovnanie bola využitá grafická metóda superprojekcie, pri ktorej sú cez antropometrické body na tele vedené čiary a zisťuje sa zhoda v proporciách tela. Znalec teda porovnával proporcie páchateľa a obžalovaného zachytené na inom kamerovom zázname, uviedol čiary prekryvu vrchu hlavy, pleca, bokov a kolena. Následne konštatoval, že bola zhoda v proporciách tela a možno sa vyjadriť, že osoba páchateľa a osoba obžalovaného majú rovnaké proporcie tela a takto zistil zhodu s osobou obžalovaného zachyteného na iných kamerových záznamoch. Odvolací súd prihliadajúc na to, čo znalec hodnotil, akými metódami a z akých čiastkových záverov vyvodil konečný záver posudku, dospel k záveru, že tento dôkaz vyvoláva o vine obžalovaného vážne pochybnosti. Jediný dôkaz podporujúci obžalobu nemá taký obsah a kvality, aby bolo možné prijať jednoznačný záver o páchateľovi. Spoľahlivosť takejto identifikácie je obmedzená a jej výsledky by mali byť chápané iba ako doplnkový, nie však rozhodujúci dôkaz. Odvolací súd vo všeobecnosti konštatuje, že nie je vylúčené uznať obžalovaného vinným aj na základe jediného dôkazu, posudku z odboru kriminalistickej antropológie, tento však nesmie vyvolávať žiadne otázniky a musí identifikovať páchateľa minimálne vo vyššom počte skúmaných bodov než je počet bodov, v ktorých zhoda nie je. V zmysle uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zásadná otázka, teda či je obžalovaný páchateľom žalovaného trestného činu, ostala aj po vyčerpaní dôkazných možností iba v rovine pravdepodobnosti, čo nie je totožné s vylúčením všetkých rozumných pochybností, ktoré jediné môže byť podkladom pre uznanie viny zo spáchania trestného činu. Odvolací súd po preskúmaní dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní preto dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného vyvrátená nebola, pretože produkované dôkazy nie sú dostatočné na jeho usvedčenie. Základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že uznanie obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu nebolo v súlade so zákonom, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a na podklade dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa sám rozhodol vo veci rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sám oslobodil obžalovaného spod obžaloby. V nadväznosti na oslobodzujúci výrok odvolací súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodených, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.