Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/47/2026 1523200883 28. 04. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:1523200883.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Ing. H. Q., bytom X. XX, XXX XX A., narodený XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 253 983, proti žalovanému: RENTAMA s.r.o., so sídlom Kopčianska 89, 851 01 Bratislava, IČO: 53 152 115, o určenie neplatnosti zmluvy a vrátenie plnenia zo zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-59Cb/6/2023 - 329 zo dňa 17.09.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-59Cb/6/2023 - 329 zo dňa 17.09.2024 o d m i e t a . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) č.k. B5-59Cb/6/2023 - 329 zo dňa 17.09.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj ako „rozsudok pre zmeškanie“) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi 10 ks akcií spoločnosti MAJES výťahy a eskalátory, a.s., so sídlom Bojnická 18, 831 04 Bratislava, IČO: 35 770 732 a poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť v súvislosti so zápisom vlastníctva akcií v prospech žalobcu (výrok I.), uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému kúpnu cenu v celkovej výške 0 eur (výrok II.), v prevyšujúcej časti konanie zastavil (výrok III.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). 2. Proti rozsudku pre zmeškanie súdu prvej inštancie podal žalovaný dňa 27.12.2024 odvolanie v rozsahu výrokov I., II. III. a IV. (č.l. 367 a č.l. 369 s. spisu) a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Uviedol, že odvolanie podal v lehote 15 dní, odkedy sa dozvedel o rozsudku pre zmeškanie (čiže odo dňa 17.12.2024). Namietal, že súd prvej inštancie nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko si strany sporu v zmluve o prevode akcií a zriadení opcie na prevod zvyšných akcií zo dňa 27.11.2020 (ďalej aj ako „zmluva o prevode akcií“ alebo aj ako „zmluva“) dohodli, že všetky spory zo zmluvy alebo s ňou súvisiace majú byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, preto vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu konať v predmetnej veci. Ďalej žalovaný namietal, že z podania žalobcu doručeného na pojednávaní dňa 17.09.2024 nebolo zrejmé, či sa jedná o zmenu žaloby alebo o jej čiastočné späťvzatie. Pokiaľ podanie žalobcu smerovalo k čiastočnému späťvzatiu, mal súd prvej inštancie zisťovať súhlas žalovaného. Mal za to, že aj počas pojednávania došlo zo strany žalobcu k zmene žaloby, a teda mal súd prvej inštancie najskôr rozhodnúť o prípustnosti zmeny petitu a následne uznesenie doručovať žalovanému do vlastných rúk, ktorý procesný postup však súd
nedodržal. Žalovaný taktiež namietal, že napadnutý rozsudok nebol dostatočne odôvodnený s tým, že hoci odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie je spravidla stručnejšie ako odôvodnenie štandardného rozsudku, súd sa nemôže obmedziť iba na strohé konštatovanie splnenia formálnych podmienok pre jeho vydanie, a teda odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky, ktoré formulovala súdna prax a odborná literatúra. Ďalej žalovaný namietal, že pri rozhodovaní súdu prvej inštancie došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a jeho práva na spravodlivý proces, keď mal za to, že súd prvej inštancie počas pojednávania minimálne dvakrát opravil žalobcovi žalobný návrh a následne v rozpore s ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pripustil zmenu žaloby priamo na pojednávaní. Dôvodil, že z nahrávky z pojednávania je zrejmé, že súd prvej inštancie by nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak by ponechal formuláciu žalobného návrhu plne na žalobcovi. 3. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 13.01.2025 a mal za to, že žalovaný zmeškal lehotu na podanie odvolania s tým, že rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený dňa 14.10.2024, a teda lehota na podanie odvolania uplynula dňa 29.10.2024. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedol, že ho predložil písomne na pojednávaní, a teda ho nijako nemohol meniť podľa pokynov súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že pri rozhodovaní súdu rozsudkom pre zmeškanie súd skúma len splnenie procesných podmienok pre vyhlásenie takéhoto rozhodnutia a samotný uplatnený nárok meritórne neposudzuje. Taktiež zotrval na vecnej argumentácii z konania pred súdom prvej inštancie o tom, že jeho žaloba bola dôvodná. 4. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 07.02.2026 (č.l. 424 s. spisu). Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) bez nariadenia pojednávania, pred vecným preskúmaním odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. a) CSP, ako oneskorene podané odmietnuť. 6. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania. 7. Podľa § 105 ods. 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. 8. Podľa § 117 CSP, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. 9. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. 10. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 11. Podľa § 121 ods. 3 CSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 12. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 13. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 14. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
15. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 16. V zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 CSP, sa doručovanie do elektronickej schránky riadi osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). 17. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 18. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného pokoja. 19. Odvolací súd uvádza, že odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Včasnosť podania odvolania, ako jednej z objektívnych podmienok na to, aby tento opravný prostriedok vyvolal zamýšľané právne následky, sa viaže ku skutočnosti doručenia rozhodnutia, ktoré sa odvolaním napáda. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je preto rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia, a teda nie je rozhodujúce, kedy sa strana o napadnutom rozsudku dozvedela, ako argumentoval žalovaný v podanom odvolaní. Doručenie má teda zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že iba riadne doručenie rozsudku vyvolá príslušné právne následky. V predmetnej právnej veci bol napadnutý rozsudok riadne doručený žalovanému v súlade s ustanovením § 105 ods. 1 CSP v spojení s § 29 až 34 zákona o e-Governmente, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, aj márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 20. Odvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni doručenia rozhodnutia. Pre zachovanie tejto procesnej lehoty postačuje, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť, alebo ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu v posledný deň lehoty mimo pracovného času. 21. Odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý obsahoval správne poučenie o prípustnosti odvolania a o možnosti jeho podania v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, bol žalovanému riadne doručený do elektronickej schránky dňa 12.10.2024 (sobota), kedy došlo k márnemu uplynutiu úložnej lehoty, čo mal odvolací súd preukázané z doručenky - oznámenia o „uplynutí úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk fikciou doručenia k B5-59Cb/6/2023 rozsudok 329“ (č. l. 337 s. spisu). Reflektujúc citované ustanovenie § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, najbližší nasledujúci pracovný deň po márnom uplynutí úložnej lehoty, t. j. od 14.10.2024 (pondelok) začala plynúť 15-dňová odvolacia lehota, ktorej posledný deň pripadol na deň 28.10.2024 (pondelok, pracovný deň). Odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku bolo súdu prvej inštancie doručené v elektronickej podobe s autorizáciou podľa zákona o e-Governmente až dňa 27.12.2024 (č. l. 375 s. spisu). Žalovaný nežiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. 22. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie proti riadne doručenému napadnutému rozsudku bolo žalovaným podané zjavne až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, ktorá plynie od doručenia rozhodnutia, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. a) CSP odmietol ako oneskorene podané.
23. K jednotlivým odvolacím námietkam vzneseným žalovaným v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie. Vecné prejednanie oneskorene podaného odvolania by totiž zasiahlo do základného práva na súdnu ochranu protistrany, v prospech ktorej by naopak bolo odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného, s výsledkom zachovania právneho stavu daného rozhodnutím súdu prvej inštancie, a teda prelomenia princípu právnej istoty, ktorá bola vo veci nastolená rozhodnutím súdu prvej inštancie. 24. Nad rámec uvedeného, k žalovaným vznesenej námietke nedostatku právomoci súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci z dôvodu, že medzi stranami bola v zmluve o prevode akcií dojednaná rozhodcovská doložka, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 5 ods. 1, ods. 2 CSP, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí s tým, že na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada. Uplatnenie námietky nedostatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodcovskej doložky tak podlieha pomerne prísnej koncentrácii. Súd zároveň neskúma právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu ex offo. Následkom nevznesenia predmetnej námietky nedostatku právomoci žalovaným, nastáva preklúzia možnosti uplatniť túto námietku neskôr. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému v predmetnom konaní patril, bolo vyjadrenie k žalobe. Uznesenie č.k. B5-59Cb/6/2023 - 200 zo dňa 16.01.2024, ktorým súd prvej inštancie žalovaného, okrem iného vyzval, aby sa písomne vyjadril k žalobe, bolo žalovanému doručené dňa 08.02.2024 (č.l. 204 s. spisu). Žalovaný na výzvu súdu nereagoval a k žalobe sa nevyjadril, a teda neuplatnil ani námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu vec prejednať a rozhodnúť z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd preto nemohol na žalovaným vznesenú námietku nedostatku právomoci z dôvodu dojednanej rozhodcovskej doložky prihliadnuť, nakoľko ju žalovaný neuplatnil v reakcii na uznesenie vydané súdom prvej inštancie v zmysle § 167 CSP, ale neskoro, až v rámci odvolania proti napadnutému rozsudku, a teda právomoc všeobecného súdu v predmetnej veci ostala zachovaná. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).