Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/23/2026 1615206512 30. 06. 2026 Mgr. Zita Leimbergerová ECLI:SK:KSBA:2026:1615206512.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: Z. G. Q. T. N. Š., G. I., B.Á. J. X.X.XXXX, O. X. Y. XXX, zastúpená spoločnosťou: Babjárová Legal, s.r.o., IČO: 54 883 199, Bratislava, Bazovského 3138/3, v mene ktorej koná Mgr. Kristína Hošková, proti žalovanému: X. H. I. Í. Z. H. I. H., G. I., B.C. J. X.X.XXXX, O. X. Y. XX, X. X. I. Í. Z. H. I. C. P. Á., G. U., B. J. XX.X.XXXX, O. X. Y. XX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Ester Bujnovská, Malacky, Záhorácka 5478/15B, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16. októbra 2025, č. k. 5C/870/2015-447, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 16. októbra 2025, č. k. 5C/870/2015-447, vo výroku V., ktorým rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie konanie rozsudkom zo dňa 16.10.2025, č. k. 5C/870/2015-447 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I., vo výroku II. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre katastrálne územie Y.; vo výroku III. prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie Y.; vo výroku IV. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade v podiele 1/1 novovytvorenú parcelu číslo XXXX/X o výmere 288 m2, druh pozemku: záhrada, vzniknutú odčlenením z pôvodnej parcely číslo XXXX o výmere 718 m2, druh pozemku: záhrada, podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa 26.6.2024 Ing. G. W., znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností a overeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor dňa 15.7.2024, pod č. R.-XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku; vo výroku V. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania; vo výroku VI. určil, že štát má nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu, a to voči každej z nich rovným dielom, ktoré štát vynaložil na znalecký posudok č. X/XXXX, vyhotovený dňa 2.7.2020, znalcom Ing. G.. Vo výroku VII. zároveň určil, že trovy dôkazu vynaložené na znalecký posudok č. XX/XXXX, zo dňa 4.2.2022 a na znalecký posudok č. XX/XXXX, zo dňa 6.2.2022, oba vyhotovené znalcom Ing. L. Q., znáša žalobkyňa a vo výroku VIII. určil, že trovy dôkazu vynaložené na doplnenie znaleckého posudku č. X/XXXX k znaleckému posudku č. X/XXXX, zo dňa 21.7.2024 vyhotovený znalcom Ing. G. W., znášajú žalovaní v 1. a 2. rade. 2. Rozhodnutie vo výroku V. o náhrade trov konania, súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2, § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že z charakteru sporu vyplýva, že bolo potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Vo veci však nie je možné hovoriť o úspechu v konaní ani jednej zo strán, preto súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade v rozsahu jeho výroku V., z dôvodu, že konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), zastávajúc názor, že odvolaním napadnutý výrok V. je nesprávny a nezákonný. Súd má povinnosť každý výrok rozsudku dostatočne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodniť. S poukazom na uvedené zákonné dôvody napadnutý výrok rozhodnutia tento postráda náležité odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, t. j. o nepriznanie nároku úspešným žalovaným v 1. a 2. rade. Súd veľmi stroho, až arbitrárne odôvodnil v odseku 34. predmetného rozsudku len jedinou vetou, z ktorej je zrejmé, že riadne, náležite a zrozumiteľne nevysvetlil svoju úvahu a postoj k otázke náhrady trov konania a najmä preto, že po preskúmaní 10-ročného sporu musel mať vedomosť o otázke, kto bol zjavne neúspešnejšou stranou aj z dôvodov jeho nedostatočne kvalifikovaného postupu v konaní. Poukázali na to, že v danom sporovom konaní začatom na návrh žalobkyne ešte v roku 2015, mali žalovaní výdavky spojené so znaleckými posudkami, súdnym poplatkom za odvolanie, ako aj za poskytovanie právnych služieb advokátom. Z obsahu celého zdokumentovaného priebehu súdneho konania, od prvotného počiatku bolo nesporné, že žalobkyňa v rámci podielového spoluvlastníctva užívala v skutočnosti viac ako bol jej spoluvlastnícky podiel, a to o 288 m2 spoločného pozemku. A taktiež bolo zrejmé, že záhrady, ktoré boli za jej domom sú v dostatočnej výmere, aby mohlo dôjsť k reálnej deľbe a odčleneniu časti pozemku v prospech žalovaného v 1. rade tak, ako to od počiatku navrhoval. Túto možnosť vyporiadania (zákonne prednostnú) žalovaní navrhovali od počiatku sporu a za pravdu im dal aj znalec vo svojich posudkoch o možnosti odčlenenia parciel. Žalovaní nikdy nesúhlasili s finančným vyporiadaním, pretože bolo nevýhodné a nespravodlivé. Napriek tomu žalobkyňa spor zbytočne naťahovala a svojím postupom robila prieťahy v konaní, najmä neodborným špecifikovaním svojich návrhov a predstáv, čo značne predĺžilo konanie. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy a preto jeho rozsudok v napadnutej časti nie je ani zákonný ani spravodlivý. Odvolaciemu súdu navrhli napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaným v 1. a 2. rade prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, spolu s trovami odvolacieho konania v rovnakom rozsahu. 4. Žalobkyňa odvolanie nepodala, ani sa nevyjadrila k odvolaniu žalovaných. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., evidovaných na liste vlastníctva č. XX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán tak, že žalobkyňa vlastní podiel 17/200, žalovaný v 1. rade podiel 55/200 a žalovaní v 1. a 2. rade (v rámci BSM) vlastnia podiel 128/200 (užívajú ich žalovaní) a zároveň na liste vlastníctva č. XXX, ktorých je žalobkyňa vlastníčkou v podiele 173/200 a žalovaný v 1. rade je vlastníkom podielu 27/200 (ktoré nehnuteľnosti užíva žalobkyňa). Žalobkyňa tvrdila, že sa snažila komunikovať so žalovanými a vysporiadať si vzájomné spoluvlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam tak, aby sa ona stala výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a žalovaní by sa stali výlučnými vlastníkmi všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XX. Žalovaný v 1. rade spočiatku deklaroval ochotu dohodnúť sa, vždy však žiadal vyplatenie určitej sumy, s čím by aj súhlasila, avšak k dohode nedošlo. Žalovaní v 1. a 2. rade rovnako vyjadrili záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo, avšak trvali na postupe v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že podkladom musí byť geometrické zameranie reálneho rozdelenia nehnuteľností vykonané znalcom z príslušného odboru. Tvrdili, že súčasný reálny stav deľby nehnuteľností nie je súladný so stavom právnym, keďže na základe ústnej dohody užívajú nehnuteľnosti tak, že podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, ktoré užívajú žalovaní, predstavuje 45,98 m2 a ich podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, ktoré reálne užíva žalobkyňa predstavuje 334,26 m2, t. j. rozdiel vo výmere pozemkov je 288,38 m2 v prospech žalobkyne. Rozporovali tvrdenia žalobkyne o tom, že sa chcela dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žiadne písomné návrhy totiž nepredložila. Po zrušení, v poradí prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu vyporiadania tak, že sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a žalovaní sa stanú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, za náhradu 11.890,- € tak, že žalovanému v 1. rade bude povinná
zaplatiť 3.567,- € a žalovaným v 1. a 2. rade sumu 8.323,- €. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým bol vytvorený nový pozemok k parcele č. XXXX/X o výmere 288 m2, o doplnenie ktorého žiadali žalovaní za účelom vyhotovenia geometrického plánu na novovytvorenú parcelu, ktorý bude spôsobilý na zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností. Uviedol, že žalovaní nepopreli skutkové tvrdenia žalobkyne, spornými ostali iba predstavy strán sporu o riešení otázky, v akej právnej forme sa majú ďalej užívať predmetné parcely. Vzhľadom na znalcom vypracovaný geometrický plán mal súd prvej inštancie za preukázané, že reálne rozdelenie parcely č. XXXX, ako nezastavaného pozemku, je reálne možné, pričom takéto rozdelenie vychádzalo z veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu. Dôvodil, že výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti tohto pozemku. Cieľom je dosiahnuť stav, aby aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. V tomto prípade sa uvedený cieľ rozdelením parcely č. XXXX podarí dosiahnuť, pretože tá aj po rozdelení bude plne funkčná a vyhovuje potrebám žalovaných. Predpokladom reálneho rozdelenia pozemku je, že to je dobre možné, pričom súd je povinný prihliadať na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Konštatoval, že v danom prípade pri navrhnutom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo prihliadnuté na veľkosť podielov, pretože každej zo strán sporu pripadne veľkosť pozemku, ktorý zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Predmetná nehnuteľnosť je fakticky aj funkčne deliteľná, pričom strany sporu budú môcť bez obmedzení využívať novovzniknuté parcely, ktoré sú nezastavanými pozemkami. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania zrušil s dôrazom najmä na kritérium účelného využitia veci. 7. Pri náhrade trov konania sa uplatňujú dve zásady. Prvou je zásada úspechu (§ 255 C.s.p. <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzdkni&refSource=text>), druhou je zásada zodpovednosti za procesné zavinenie (§ 256 C.s.p. <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzdknq&refSource=text>). Zásada úspechu znamená, že náhrada trov konania sleduje procesný úspech, resp. neúspech strán, ktorý sa pomeriava a na základe toho súd prevažne percentuálne určí, ktorá strana je v spore úspešná a v akom rozsahu. Pri plnom úspechu patrí sporovej strane plná náhrada trov konania; pri čiastočnom úspechu strany dochádza k pomernému deleniu náhrady trov konania, prípadne súd vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Všetko pod podmienkou preukázanosti, odôvodnenosti a účelnosti vynaložených trov (§ 251 C.s.p. <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuzdkmi&refSource=text>) a pri zachovaní korektívov v zmysle ustanovení § 256 (procesné zavinenie) a § 257 (dôvody hodné osobitného zreteľa). Náhrada trov konania predstavuje mechanizmus, ktorý má (i) zneutralizovať ekonomický efekt obrany proti neopodstatneným žalobám, (ii) motivovať presnosť žalobných petitov a procesných návrhov a (iii) vyladiť spravodlivú rovnováhu medzi právom uplatniť nárok a povinnosťou niesť následky, ak nárok neobstojí. Úspech vo veci sa v zásade pomeriava medzi tým, čo žalobca v petite žaloby žiadal, a tým, čo bolo výrokom súdu priznané, a to v jeho naposledy uplatnenej podobe (vrátane prípadných modifikácií petitu v priebehu konania). Ak je zhoda úplná, ide o plný úspech. Pri alternatívnom či eventuálnom petite postačí vyhovenie jednej z navrhovaných možností. V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, obdobne o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany žiadali svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní. Z rozlišovania medzi plným a čiastočným úspechom z textu zákona vyplýva aj potreba rozlišovania miery čiastočného úspechu strán. Čiastočný úspech v spore sa môže blížiť plnému úspechu, no na strane druhej si jestvujú situácie, v ktorých je pomer úspechu strán v spore približne rovnaký. Práve miera čiastočného úspechu preto musí byť rozhodujúcim kritériom medzi rozhodnutím o tom, či stranám bude priznaná čiastočná náhrada trov konania alebo bude rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Je nepochybné, že strany mali v spore úspech len čiastočný a len ťažko si možno predstaviť také rozhodnutie o vyporiadaní spoluvlastníctva, ktoré by sa celkom zhodovalo s pôvodným návrhom vyporiadania ktorejkoľvek zo strán sporu. Takýto výsledok v úplnej zhode s predstavou niektorej zo strán je vylúčený komplexnosťou konania o vyporiadanie spoluvlastníctva, v ktorom sa rieši množstvo rozporov o rozsahu, či hodnote vyporiadavaného majetku.
8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že z uvedeného nepochybne vyplýva, že iniciátorkou sporu bola žalobkyňa, pričom žalovaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a sporným zostal len spôsob jeho vyporiadania a budúceho usporiadania užívania predmetných nehnuteľností. S ohľadom na okolnosti danej veci je potom možné vyhodnotiť, že žalobkyňa v modifikovanom rozsahu dosiahla podanou žalobou sledovaný cieľ, ktorým bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom v spôsobe následného vyporiadania boli úspešnejšími žalovaní. Práve s ohľadom na charakter sporu, kedy ide o usporiadanie vzťahov medzi príbuznými tak, aby budúce využitie veci (susediacich nehnuteľností) predstavovalo čo najlepší a ničím nerušený spôsob ich užívania a zodpovedalo ich predstavám, má potom odvolací súd za to, že úspech v spore nemožno pričítať ani jednej zo sporových strán, t. j. nemožno určiť ani rozsah, či pomer ich úspechu, resp. že pomer úspech strán v spore je približne rovnaký. Preto aj vo vzťahu k výroku o trovách konania súd prvej inštancie správne uzavrel, že vo veci nie je možné hovoriť o úspechu v konaní ani jednej zo strán a v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. aj správne rozhodol, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Ak teda žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania nedostatočne odôvodnil, keď „po preskúmaní 10-ročného sporu musel mať vedomosť o otázke, kto bol zjavne neúspešnejšou stranou aj z dôvodov jeho nedostatočne kvalifikovaného postupu v konaní,“ odvolací súd, považujúc túto námietku za neopodstatnenú, nezistil v konaní takú procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalovaných), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd tak zastáva názor, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (v celom kontexte sporu) náležite odôvodnil, pričom dostatočne posúdil aj všetky pre rozhodnutie v otázke náhrady trov konania podstatné skutočnosti, najmä okolnosti týkajúce sa priebehu sporu z hľadiska jeho výsledku, resp. dosiahnutia úspechu sporových strán. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni, zohľadňujúc skutočnosť, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani z obsahu spisu vznik trov nevyplýva, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným nepriznal. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).