Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/70/2024 z 25. 3. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 7Cob/70/2024 1618200212 25. 03. 2026 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2026:1618200212.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: K. G., IČO: 35 306 840, A. X, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Stanislav Pavol, PhD., Šancova 58, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Z. Z., IČO: 41 719 239, Na B. XXX/X, Y., zastúpený: JUDr. Juraj Gábriš, advokát, so sídlom Koceľova 17, Bratislava, o zaplatenie 27 998 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/7/2018-455 zo dňa 27.10.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/7/2018-455 zo dňa 27.10.2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Malacky (ďalej aj len súd prvej inštancie) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k. 10Cb/7/2018-445 vydaným dňa 27.10.2023 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že (I) žalobu zamietol a (II) žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.01.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia pôvodne sumy 20.024 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne odo dňa 25.05.2017 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že v priebehu kalendárneho roku 2016 zhotovoval pre investora stavbu rodinného domu v katastrálnom území X., postaveného na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX W. XXXX/XX, všetko zapísané v liste vlastníctva číslo XXXX (ďalej tiež len rodinný dom). Žalobca ako objednávateľ uzavrel so žalovaným ako zhotoviteľom, ktorý bol ako podnikateľ zapísaný v živnostenskom registri s predmetom činnosti klampiarstvo a dokončovacie stavebné práce, v priebehu kalendárneho mesiaca marec 2016 neformálnym spôsobom ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie strechy na stavbe predmetného rodinného domu použitím drážkovanej strešnej krytiny RHEINZINK. Zmluvou sa žalobca so žalovaným dohodli na odmene žalovaného za zhotovenie strechy v sume 17.064 eur (slovami: sedemnásťtisícšesťdesiatštyri eur), vychádzajúc pri tom z tzv. krycieho listu rozpočtu. Dňa 22.04.2016 uskutočnil Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o., ohliadku strechy predmetného rodinného domu a dňa 16.05.2016 vypracoval znalecký posudok číslo 47/2016 ako podklad pre reklamačné konanie. V predmetnom znaleckom posudku boli konštatované viaceré pochybenia v rámci realizácie strechy žalovaným ako zhotoviteľom strechy a subdodávateľom žalobcu. Znalec na základe posúdenia žalovaným zhotovenej plechovej drážkovej krytiny strechy dospel k záveru, že jej opravy sú bez porušenia celistvosti krytiny jej rozobratím nemožné, pričom pre bezpečnú vodotesnú funkciu strechy je najvhodnejším riešením demontáž celej krytiny a následné zhotovenie novej krytiny. Na základe znaleckého posúdenia žalobca u žalovaného neformálnym spôsobom (SMSsprávami a telefonátmi) reklamoval vadné, nekvalitné, neodborné zhotovenie plechovej drážkovej

krytiny RHEINZINK na streche rodinného domu, avšak komunikácii s ním sa žalovaný vyhýbal, na reklamáciu vád ním zhotoveného diela nereagoval, preto bol žalobca nútený zabezpečiť demontáž žalovaným zhotovenej strešnej krytiny vrátane poškodených OSB dosiek a štruktúrovanej rohože, ich následné nahradenie novými funkčnými komponentmi a odborné zhotovenie novej strešnej krytiny. V dôsledku nečinnosti žalovaného po reklamovaní vád ním zhotovenej strešnej krytiny RHEINZINK vznikli žalobcovi peňažné výdavky, ktoré znášal žalovaný, a to v rozsahu 17.064 eur plus 2.000 eur v súvislosti s demontážou žalovaným nekvalitne zhotovenej strechy. Potreba vypracovania znaleckého posudku vyplynula z nevyhnutnosti náležitého odborného posúdenia povahy a rozsahu vád žalovaným zhotoveného diela a stanovenia optimálneho spôsobu ich odstránenia. Cenu znaleckého posudku v sume 960 eur vyúčtovanú faktúrou č. 2016 046 zo dňa 17.05.2016 zaplatil žalobca a požadoval, aby mu ju žalovaný nahradil spolu s vyššie uvedenými výdavkami. Potom mal žalobca voči žalovanému právny nárok na zaplatenie sumy 20.024 eur spolu s príslušenstvom. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 9 % ročne odo dňa 25.05.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 14 dní na plnenie, určenej v písomnej výzve právneho zástupcu žalobcu, preukázateľne doručenej žalovanému do jeho dispozičnej sféry dňa 10.05.2017, až do zaplatenia. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel všetky skutočnosti uvedené žalobcom. Uviedol, že realizácia a montáž strešnej krytiny na stavbe predmetného rodinného domu bola vykonávaná v roku 2015 a nie v roku 2016. Živnostenské oprávnenie mal žalovaný prerušené od 21.04.2010 do 04.07.2016, a v čase realizácie stavby bol evidovaný na úrade práce. Z uvedeného vyplývalo, že zmluvné vzťahy medzi žalobcom a ním sa nespravovali podľa Obchodného zákonníka(ObZ), ale Občianskeho zákonníka (OZ) a Zákonníka práce. Poprel skutočnosť, že by medzi ním a žalobcom bola uzatvorená zmluva o dielo, a to ani v ústnej forme. Žalobca ho len požiadal, keďže bol nezamestnaný, aby mu pomohol s niektorými pokrývačskými prácami. Išlo zo strany žalobcu o zamestnanie bez evidencie na Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Materiál na pokrytie strechy dodával žalobca, nakoľko ho mal uhradený investorom. Práce sa vykonávali tak, že sa vykonala montáž niektorej časti strechy a cca tri mesiace sa nič nerealizovalo, nakoľko žalobca nedodal ďalší materiál. Z toho dôvodu aj boli niektoré časti krytiny, OSB dosky a fólia degradované, čo aj vyplývalo zo znaleckého posudku. Všetku zodpovednosť a záruku za vykonanie diela niesol žalobca. Podľa krycieho listu doloženého k žalobe, bola cena diela vrátane materiálu a práce 17 064 eur. Ak investorovi vznikla škoda, ktorú žalobca uhradil, tak to bolo len z dôvodu zodpovednosti žalobcu za vady dodaného diela a nešlo o jeho zodpovednosť, nakoľko nebol v tom čase samostatne zárobkovo činná osoba, ale len pomocník žalobcu. Poprel akúkoľvek zodpovednosť za škodu, či vady diela. V žalobe nebol ani uvedený právny dôvod, na základe ktorého si žalobca uplatňoval uhradenie sumy 20 024 eur. Žalobca ani nepreukázal, že mu vznikla škoda a jej výšku. 4. Žalobca v replike zo dňa 19.6.2018 zotrval na tom, že medzi stranami sporu bola uzatvorená neformálnym spôsobom, ústnou formou zmluva o dielo na vykonanie klampiarskych prác, ktoré žalovaný aj skutočne realizoval vrátane dodania materiálu, ktorý sám nakupoval v spol. KJG a. s., prevádzkareň Bratislava. Uviedol, že žalovaný realizoval stavebné práce ako jeho dodávateľ, pričom sa žalobcovi prezentoval ako živnostník. Na základe toho mal žalobcovi vystaviť po ukončení svojej práce faktúru - daňový doklad. Nakoľko svoju prácu nedokončil, resp. zle zrealizoval, nevystavil ani faktúru. Žalobcu zavádzal svojim tvrdením, že disponuje riadnym živnostenským oprávnením na vykonávanie podnikateľskej činnosti v príslušnom odbore. Práce žalovaný prerušil z vlastnej vôle, a nie z dôvodov na strane žalobcu, ako to tvrdil. Dôvodom prerušenia klampiarskych prác nebolo nedodanie materiálu žalobcom, nakoľko podľa dohody žalobcu a žalovaného, tvoriacej súčasť medzi nimi uzatvorenej zmluvy o dielo, bolo dodanie materiálu, potrebného na zhotovenie klampiarskeho diela dodávaného žalovaným, súčasťou predmetu plnenia žalovaného. 5. Žalovaný následne vo vyjadrení zo dňa 23.04.2019 uviedol, že v období v ktorom mal pozastavený výkon živnosti občasne vypomáhal žalobcovi aj na iných stavbách na základe oslovenia žalobcu a vykonával ním požadované práce avšak vždy len ako fyzická osoba a nie ako živnostník. Žalobca vedel, že mal v danom čase pozastavenú živnosť, a za vykonané práce mu vyplácal odmenu v hotovosti. Žalovaný v danom období prerušenia živnosti nikdy žalobcovi nevystavoval faktúry za ním vykonané práce na iných stavbách. Žalovaný zastával názor, že bolo povinnosťou žalobcu pri údajnom uzatváraní zmluvy o dielo neformálnym spôsobom a to ústnou formou (čo pri hodnote prác vo výške nad 20 000 eur bolo neobvyklé ) presvedčiť sa o tom či žalovaný mal oprávnenie na výkon predmetu podnikania a či bol zapísaný v živnostenskom registri. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že sa prezentoval ako živnostník za účelovú obranu, ktorou chcel preukázať dôvodnosť svojich klamlivých tvrdení. Keď žalobca uvádzal, že materiál dodával a nakupoval žalovaný, tak ako mu mohla vzniknúť škoda vo výške 20 024 eur. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že údajná cena za predmet plnenia bola podľa žaloby 17

064 eur bez DPH. Žalobca sa snažil preniesť vinu za nedokončené práce na streche rodinného domu na žalovaného, ktorý nebol zhotoviteľom klampiarskych prác na základe údajnej neformálnej zmluvy o dielo, ale len vypomáhal žalobcovi pri realizácii ním určených prác ako fyzická osoba. 6. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.11.2019 následne uviedol, že oslovil žalovaného ako živnostníka (fyzickú osobu - podnikateľa) niekedy na jar 2015, aby zrealizoval klampiarske práce na streche rodinného domu na Z. Q. K. I. - X., ktorého vlastníkom bola U.. P. R., rod. O.. Žalobca a U.. P. R., uzatvorili ešte dňa 15.09.2014 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie diela - stavby rodinného domu vrátane príslušenstva, obsahom ktorej bolo tiež oprávnenie žalobcu uskutočňovať dielo prostredníctvom subdodávateľov. Žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi v tom čase prezentoval ako živnostník, podnikajúci v odbore klampiarstva, a súhlasil s tým, že klampiarske práce na streche predmetného rodinného domu ako subdodávateľ žalobcu uskutoční. So žalovaným sa dohodli tak, že žalobca bude žalovanému poskytovať postupne peňažné čiastky, z ktorých bude žalovaný nakupovať potrebný stavebný, resp. klampiarsky materiál, následne mu odovzdá na zúčtovanie príjmové pokladničné doklady, dokumentujúce nákupy príslušného materiálu a za uskutočnené klampiarske práce vystaví žalobcovi faktúru - daňový doklad. Žalobca týmto spôsobom odovzdal žalovanému postupne peňažné prostriedky v sume 19.400 eur v tomto slede: 12.05.2015 sumu 400 eur, 04.06.2015 sumu 5.000 eur, 24.06.2015 sumu 3.000 eur, 16.07.2015 sumu 4.000 eur, 12.08.2015 sumu 4.000 eur a 11.11.2015 sumu 3.000 eur. Dňa 08.10.2015 odovzdal žalovaný žalobcovi príjmové pokladničné doklady celkom v sume 13.346 eur. Peňažný rozdiel vo výške 6.054 eur žalovaný žalobcovi nevyúčtoval, teda nedoručil žalobcovi ani faktúru vyčísľujúcu cenu svojej práce, ani tieto peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil a prestal so žalobcom komunikovať. Žalobca žalovaného opakovane prostredníctvom SMS aj iniciovaním telefonického, resp. hlasového hovoru bezúspešne kontaktoval. Opravárske klampiarske práce na streche predmetného domu vykonal živnostník J. A., s miestom podnikania XXX XX I., pričom za svoju prácu vyúčtoval žalobcovi faktúrou peňažnú sumu vo výške 7.684 eur (bez použitého klampiarskeho materiálu). Za ním nakúpený stavebný klampiarsky materiál na opravu strechy, a priamo U.. P. R. vyúčtovaný a ňou zaplatený, žalobca naviac zaplatil na základe Notárskej zápisnice zo dňa 09.11.2016, resp. vyhlásenia o uznaní záväzku a súhlase žalobcu s exekúciou, ďalšiu sumu 11.300 eur. Lžou bolo tvrdenie žalovaného, že ho žalobca „len požiadal, aby mu pomohol s niektorými pokrývačskými prácami.“ Poukazovanie na to, že bol žalovaný v tom čase nezamestnaný, bola účelová taktika žalovaného v súdnom spore, nakoľko žalovaný žalobcu na to, že v tom čase nedisponoval živnostenským oprávnením, vôbec neupozornil a že bol v tom čase žalovaný nezamestnaný, žalobca nevedel. Účelovo nepresné bolo tvrdenie žalovaného, že „materiál na pokrytie strechy dodával žalobca, nakoľko ho mal uhradený investorom.“ Reálne nakupoval materiál žalovaný v spol. KJG a. s., prevádzkareň Bratislava, o čom svedčí evidencia v tejto spoločnosti, vrátane zaevidovania dopravy dodaného stavebného klampiarskeho materiálu na osobu žalovaného, a nie žalobcu. V systéme zliav spol. KJG a. s., bola v súvislosti s väčším objemom nákupu stavebného materiálu taktiež registrovaný práve žalovaný. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 24.05.2018 tvrdil, že po vykonaní montáže časti strechy cit.: „... cca tri mesiace sa nič nerealizovalo, nakoľko žalobca nedodal ďalší materiál“, išlo o lož, nakoľko postup a periodicita vykonávania klampiarskych prác bola predmetom rozhodovania sa žalovaného, a nie žalobcu. Dôvodom prerušenia uskutočňovania klampiarskych prác nebolo nedodanie materiálu žalobcom, nakoľko podľa dohody žalobcu a žalovaného, tvoriacej súčasť medzi nimi uzatvorenej zmluvy o dielo, bolo dodanie materiálu, potrebného na zhotovenie klampiarskeho diela dodávaného žalovaným, súčasťou predmetu plnenia žalovaného. Peňažné prostriedky potrebné na nákupy klampiarskeho materiálu mal žalovaný k dispozícii v potrebnom rozsahu, a to z vyššie uvedených zdrojov žalobcu. Žalovaný mal žalobcovi vystaviť po ukončení svojej práce faktúru - daňový doklad. Nakoľko svoju prácu nedokončil, resp. zle zrealizoval, nevystavil ani faktúru. Pokiaľ išlo o úvahu žalovaného, že odborné vedenie stavby mal na stavbe vykonávať stavbyvedúci, t. j. žalobca, uviedol, že žalobca tak aj činil, avšak špecifikám klampiarskych prác do dôsledkov nerozumel, preto aj oslovil žalovaného ako odborníka živnostníka, aby tieto práce uskutočnil. Vykonávanie klampiarskych prác žalovaným sa skutočne dialo v roku 2015, a nie v roku 2016. Uviedol nasledovné položky, zaplatenia ktorých sa domáhal žalobou: 6.054 eur nevyúčtovaná časť preddavkov zaplatených žalovanému (z celkovo 19.400 eur), 2.000 eur cena demontáže žalovaným nekvalitne zhotovenej strechy, 7.684 eur opravárske klampiarske práce, zaplatené živnostníkovi Tiborovi Matúšovi, 11.300 eur klampiarsky materiál použitý na opravu - nové zhotovenie strechy, 960 eur odmena zaplatená znalcovi za predložený znalecký posudok a navrhol pripustenie zmeny petitu, tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.998 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne odo dňa 25.05.2017 až do zaplatenia. Právny zástupca na pojednávaní dňa 20.11.2019 navrhol zmenu žaloby v časti skutkových tvrdení tak, že žalovaný vykonával klampiarske práce v roku 2015 na základe ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej na jar 2015 neformálnym spôsobom.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.11.2019 č. k. 10Cb/7/2018-162 pripustil zmenu žaloby tak ako je uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia a aj navrhnutú zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie písomnými podaniami sporových strán, výsluchmi sporových strán, výsluchmi svedkov, oboznámením sa so znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky, s. r. o., číslo 47/2016, faktúrou č. 2016046, krycím listom rozpočtu, výzvou na zaplatenie náhrady peňažných výdavkov spojených s odstránením vád zo dňa 13.4.2017, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 25.05.2018, faktúrou č. 3/2016 z 20.06.2016, predajnou ponukou spol. KJG a. s., notárskou zápisnicou N 2837/2016 zo dňa 09.11.2016, dokladmi za nákup materiálu, prepisom SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, stavebným denníkom, listom spol. K.J.G a. s., zo dňa 07.09.2022, bločkami za nákup materiálu živnostníkom p. A., ktorý vykonal opravu strechy a zistil tento skutkový a právny stav. 9. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.09.2020 uviedol, že sa so žalobcom poznal od roku 2003-2004, v tom čase bol zamestnaný a občas mu na jeho žiadosť vykonal nejaké drobné práce. Potom si založil živnosť, ktorú po čase zrušil, od tej doby robil len sem- tam nejaké pomocné práce. V tejto veci ho žalobca oslovil, či by mu išiel pomôcť na stavbu do Rače poklásť strešnú krytinu, dohodli sa, že žalobca to bude financovať a on to bude robiť. Žalobca mu dával zálohy na materiál, ktorý on nakupoval, niektoré veci bolo treba dať vyrobiť na objednávku, niektoré urobil sám. Zo začiatku, keď na stavbe začal robiť, mu dával peniaze na nákup materiálu, plat mu nedal ani nedával, vtedy stavba išla, potom to však začalo viaznuť, nakoľko mu nedával peniaze na materiál a nebolo možné robiť. Uviedol, že chodil na stavbu od apríla do septembra, potom mu volal žalobca, aby na stavbu išiel, ale nebolo tam možné robiť a už na stavbu neprišiel, pretože si platil naftu, zabezpečil si pomocníka, nedostal ale ani korunu a nedalo sa so žalobcom spolupracovať. Keď bol na stavbe poslednýkrát strecha bola dokončená na 60-70% Žalobcu na stavbe ani raz nevidel, stavebný dozor tam videl asi jedenkrát. Žalobca od neho žiadnu škodu nevymáhal, len písal cestou právnika a videl ho až na pojednávaní. Vyzval ho na zaplatenie nejakých peňazí za stavbu z roku 2013, ktorú on ale nerealizoval. Uviedol tiež, že žalobca si voči nemu neuplatňoval vady za práce, ktoré vykonal. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní namietal hodnovernosť vyhotovenia v spise založeného stavebného denníka, nakoľko podľa neho s ním bolo manipulované, keďže medzi záznamami vyhotovenými v jednotlivé dni bola vždy ponechaná medzera jedného riadku, do medzier boli úplne iným písmom v niektorých častiach vpísané dodatočne údaje, napríklad: záznam medzi 06.05.2015 a údajom z 27.05.2015, kde do medzery bol úplne iným písmom vtesnený údaj o údajne prevzatej zálohe dňa 12.05.2015, toto sa opakovalo v celom vyhotovení stavebného denníka a čírou náhodou takto dopísané údaje korešpondovali s novými skutkovými tvrdeniami žalobcu o zálohách, ktoré boli uvedené až v podaní žalobcu zo dňa 18.11.2019. Posledný zápis v stavebnom denníku bol zrejme z augusta 2015. 10. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.09.2021 uviedol, že krov na streche predmetného domu zhotovovala iná firma a na klampiarske práce požiadal p. Z. (žalovaného), s ktorým sa poznali asi 10 rokov, už predtým spolupracovali. Dohodli sa tak, že žalobca mu bude dávať zálohové platby na nákup materiálu, z čoho žalovaný donesie bločky a za prácu mu vystaví faktúru, nakoľko bol živnostník. Žalovaný začal na streche robiť, práce sa však naťahovali až si investor prizval nejakú inú firmu, ktorá zistila, že práce boli vykonané zle. Žalobca písal žalovanému, aby sa dohodli, ako to odstrániť, on mu však už potom nedvíhal ani neodpisoval. Následne tam prišla iná firma a žalobca súhlasil, že to urobia oni a on im náklady zaplatí, ale nemal na to peniaze, bolo to okolo 18 000 eur, tak spísali notársku zápisnicu a na základe toho im (investorovi) začal túto sumu splácať. Pred demontážou strechy dal vyhotoviť súdnoznalecký posudok. Čo sa týka nákupu materiálu, žalovaný povedal, že bol v spol. KJG zaevidovaný a že tam mal nejaké zľavy. Z tohto dôvodu žalovaný nakupoval materiál a žalobca mu dával peniaze. So žalovaným spolupracovali na cca 15-20 akciách (stavbách), boli to strechy, prístrešky, klampiarske práce, ktoré pre neho žalovaný robil. Žalovaný mu počas rokov spolupráce nikdy nedal faktúru, vždy sa dohodli tak, že v hodnote práce mu dal bločky, no v tomto konkrétnom prípade boli dohodnutí, že mu predloží faktúru. Pri odovzdávaní peňazí žalovanému príjmový doklad nedával, pretože si verili. Na zhotovenie strechy si nedávali záväzný termín, cena nebola stanovená iba žalovanému povedal, koľko mal na to rozpočet a do toho sa musel zmestiť s materiálom aj prácami. Rozpočet bol 21 000 eur. Uviedol tiež, že cez SMS komunikáciu žalovaného iba prosil, aby to prišiel dorobiť alebo opraviť, vady za vykonané práce si neuplatnil. 11. Svedok U.. U. L. vo výpovedi uviedol, že ho pán O. oslovil, či by nevykonával stavebný dozor na stavbe domu pre jeho dcéru pani R.. So žalobcom sa stretol predtým asi na dvoch - troch stavbách,

kde pôsobil ako stavebník. Žalovaného tiež poznal ako dodávateľa z iných stavieb, bol dodávateľom klampiarskych prác a mal aj auto s označením klampiarske práce. Čo sa týka stavby, žalobca stavbu začal, postavil len hrubú stavbu, drevenú konštrukciu a atiky a potom nastúpil na klampiarske práce žalovaný. Strecha bola z titan-zinkovej krytiny, ktorá nebola bežná, žalovaný aj žalobca mu hovorili, že má na to školenie a žalovaný sa podujal takúto strechu zhotoviť. Keď bola hotová viac ako polovica strechy, žalovaný prestal chodiť na stavbu, nevedel prečo, pokúšal sa mu dovolať, ale bezvýsledne. Hľadali potom druhého dodávateľa na zhotovenie titán-zinkovej strechy a zistili podľa vyjadrení nových dodávateľov, že strecha nespĺňala základné parametre a bola zhotovená nekvalitne. 12. Svedok S. G. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho brat, žalovaný je „strechár“, robili spolu, 2 alebo 3 krát na jednej stavbe. Po dohode s bratom robil majstra na stavbe domu v Rači, bol vtedy živnostník. Brat mu povedal, že príde strechár, prišiel žalovaný, ktorému potom aj pomáhali skladať materiál, ktorý si nechal doviesť na stavbu strechy. Prišiel s chlapcom, neskôr sa dozvedel, že to bol jeho syn. Po nejakom čase prišiel pán O. a nebol so stavbou strechy spokojný, povedal im, že majú opustiť stavbu a že skončili. Robili stavebnú časť, okrem strechy, tú zhotovoval žalovaný. Brat (žalobca) po ňom poslal peniaze pre žalovaného ako zálohovú platbu na strechu, bolo to niečo cez 10 000 eur nepamätal si presne, išlo o peniaze v hotovosti a tieto žalovanému odovzdal. Nedával si podpisovať prevzatie, lebo to bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným. Viedol stavebný denník, do stavebného denníka aj zapísal peniaze, že ich odovzdal žalovanému. 13. Svedok U.. I. O. vo výsluchu potvrdil, že žalovaný bol žalobcov subdodávateľ, krov pôvodne robili tesári, ktorých si objednal žalobca a potom mal dôjsť žalovaný robiť klampiarinu. Nevedel kto všetko budú subdodávatelia žalobcu. Na krov nastúpili dňa 17.04.2015 a práce ukončili dňa 14.05.2015. Po nich nastúpil žalovaný - klampiar a to dňa 13.05.2015. Nevedel, kedy činnosť na stavbe ukončil, pretože mu to najprv neponáhľalo, dcéra bola v zahraničí, následne sa chcela vrátiť a dom nebol stále hotový. Celý proces sa naťahoval a keďže nebola dokončená strecha, nemohli pokračovať vnútri, tak hľadal niekoho, kto by to dokončil. Dňa 24.02.2016 prišli zástupcovia firmy Rheinzink, ktorí mali špeciálne oprávnenie a skonštatovali, že bolo tam treba urobiť úpravy. Tak vyzval žalobcu, prišli aj znalci, ktorí vyhotovili o tomto stave posudok. Z Rheinzinku mu urobili ponuku na rozsah prác, z posudku vyplynulo, že bolo možné pokračovať v prácach a dokončiť stavbu. Následne teda nastúpil na stavbu pán A. dňa 20.04.2016 a práce dokončil dňa 03.06.2016, okrem strechy garáže, ktorú dokončil žalovaný. Nevedel presne, kedy žalovaný dokončil práce, pretože sa mu neozvali ani žalobca ani žalovaný. Následne to riešili tak, že so žalobcom sa dohodli a spísali s dcérou notársku zápisnicu, kde sa dohodli na kompenzácii. 14. Svedkyňa U.. P. R. uviedla, že žalobca bol zhotoviteľ stavby ich rodinného domu, so žalovaným sa v živote nestretli. Stavbu predmetného domu mal na starosti jej otec I. O.. Došlo k zdržaniu kvôli stavbe strechy, ktorá bola zle zhotovená, dával sa tam vypracovať posudok. Následne túto strechu dali opraviť novému dodávateľovi pánovi A.Ú., ktorý ju opravil a dokončil. Keďže žalobca nemal peniaze na opravu strechy museli vynaložiť ďalšie finančné prostriedky navyše a žalobca potom uznal zodpovednosť a dohodli sa na náhrade týchto nákladov. Po realizácií strechy sa potom pokračovalo v stavbe. Až do problémov so zhotovením strechy chodievala na stavbu, ako chodievala domov a komunikovala s otcom. Notárska zápisnica bola vypracovaná právnikom, ktorého si najali, žalobca s tým súhlasil, lebo vedel, že to bolo oprávnené. 15. Na pojednávaní dňa 29.09.2023, v záverečných rečiach, právny zástupca žalobcu právne kvalifikoval uplatnený nárok ako zmluvu o dielo a to až do času pokiaľ žalovaný neopustil stavenisko. Žalobca bol celý čas v tom, že žalovaný bol živnostníkom, pretože chodil na stavenisko vozidlom oblepenom nápismi klampiarske práce. Toto vyplývalo z výpovede svedkov L., R. a O., ktorý uviedol, že žalovaný sa prezentoval a predstavil ako klampiar, ktorý zhotovuje strechu. Žalovaný v subdodávke dodával dielo žalobcovi. Žalobca voči žalovanému uplatnil nároky z vád pri dodaní diela žalovanému. Stalo sa tak viacero krát prostredníctvom tel. hovorov, SMS správ adresovaných žalovanému a v neposlednom rade písomnou výzvou na úhradu náhrady vynaložených peňažných výdavkov s tým spojených zo dňa 13.04.2017 doručenou žalovanému dňa 10.05.2017. Napriek týmto snahám žalovaný žiadnym spôsobom k odstráneniu vád ani na ich peňažnú náhradu nereagoval, stalo sa tak až vyjadreniami žalovaného na podanú žalobu. Keďže žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu, bol žalobca nútený zabezpečiť demontáž zhotovenej strešnej krytiny žalovaným vrátane poškodených OSB dosiek a štruktúrovanej rohože, ich následné nahradenie novými funkčnými komponentmi a odborné zhotovenie novej strešnej krytiny. V dôsledku nečinnosti na strane žalovaného po reklamovaní vád zo stany žalobcu a zhotovení strešnej krytiny vznikli žalobcovi peňažné výdavky, ktoré mal znášať žalovaný. Tieto skutočnosti boli verifikované aj svedeckou výpoveďou svedka U.. O. zo dňa 08.11.2022. Investor,

P. R. trvala na dokončení stavby zo strany žalobcu, požadovala od žalobcu aby predmetnú strechu dal do poriadku, pričom aj z listinných dôkazov bolo zrejmé, odstránenie týchto vád spojených so strešnou krytinou bolo realizované J. A. Y. I.. Strešnú krytinu uhradila investorka a práce spojené s klampiarskymi prácami boli účtované v mene a na účet žalobcu čo bolo zrejmé aj z notárskej zápisnice zo dňa 09.11.2016. 16. Z výpisu zo živnostenského oprávnenia žalovaného súd prvej inštancie zistil, že živnostenské oprávnenie k predmetu podnikania klampiarske a pokrývačské práce žalovanému zaniklo dňa 21.04.2010 a následne k predmetu podnikania klampiarstvo mu vzniklo oprávnenie dňa 04.07.2016. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 25.05.2018 vyplývalo, že žalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.09.2012 do 09.05.2016 (vrátane). Zo znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, s. r. o., číslo 47/2016 vyplynulo, že znalec konštatoval viaceré nedostatky strechy a ako najvhodnejšie riešenie odporučil demontáž celej krytiny a následné zhotovenie novej krytiny. Faktúrou č. 3/2016 z 20.06.2016 dodávateľ J. A., I. X, vyfakturoval žalobcovi za výrobu a montáž klampiarskych prác na stavbe Popolná - Rača-Bratislava sumu 7 684 eur. Z notárskej zápisnice N 2837/2016 zo dňa 09.11.2016 vyplývalo, že ju spísali účastníci U.. P. R. ako veriteľ a žalobca ako dlžník. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zvyšnú časť uhradenej ceny za vykonané klampiarske práce na diele vo výške 18 000 eur, a to v pravidelných mesačných splátkach. Z dokladov za nákup materiálu doložených žalobcom vyplynulo, že išlo o nákup materiálu od spol. K&J&G a. s., v celkovej sume 13.3456 eur. Z SMS komunikácie konajúci súd zistil, že išlo o textové správy žalobcu adresované žalovanému v období od 15.03.-31.05.2016, v ktorých žalobca žalovaného nazýva „Ombre“ a upovedomuje ho, že strecha bola zle vyhotovená, že bola vyčíslená škoda ak má záujem situáciu riešiť, tak bolo na stavbe dohodnuté stretnutie, ...že to so žalovaným chcel doriešiť normálne, ale keďže nedvíhal ani nekomunikoval, tak to bude riešiť súdnou cestou. Z SMS komunikácie vyplývalo, že žalobca dňa 31.07.2015 žiadal žalovaného, aby niekde prišiel v pondelok o desiatej, že „bracho“ mu dá peniaze a auto bolo dohodnuté a bude sa mu revanšovať. Vo vybraných častiach stavebného denníka na boli zápisy o zálohách pre žalovaného, a to: 12.05.2015 - 400 eur, 04.06.2015 - 5.000 eur, 24.06.2015 3.000 eur, 16.07.2015 - 4.000 eur, 12.08.2015 - 4.000 eur, 11.11.2015 - 3.000 eur. Z listu spol. KJG a. s., zo dňa 07.09.2022 vyplynulo, že žalovaný v mesiacoch máj až august 2015 nebol registrovaný ako obchodný partner, ale spol. KJG a. s., uviedla, že mohol nakupovať tovar v tomto období ako bežný zákazník bez registrácie. Registrovaný bol až v auguste 2017. 17. Po citácii zákonných ustanovení § 451 ods. 1, ods. 2, § 499, § 631, § 632, § 642 ods. 1, ods. 2, § 652 ods. 1, ods. 2, § 653 ods. 1, ods. 2, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 27 998 eur titulom náhrady vynaložených peňažných výdavkov spojených s odstránením vád spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania. Medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2015 (apríl až september) spolupracovali na stavbe rodinného domu v Rači, a to tak, že žalobca ako zhotoviteľ stavby domu na základe zmluvy s investorom - objednávateľom (U.. P. R.) požiadal žalovaného o vykonanie klampiarskych a pokrývačských prác na streche predmetného domu. Žalovaný v rozhodnom období roku 2015 podľa výpisu zo živnostenského registra nebol živnostníkom a živnostenské oprávnenie na klampiarske a pokrývačské práce nemal. V tom čase bol evidovaný na úrade práce. Právny vzťah, ktorý medzi stranami na takto zistenom skutkovom základe vznikol, súd prvej inštancie posúdil ako občianskoprávny a nie obchodnoprávny ako to tvrdil žalobca. Žalovaný žalobcu ohľadom platného živnostenského oprávnenia nezaviedol, pretože žalobca si túto skutočnosť mohol overiť v živnostenskom registri, ktorý je verejne prístupný. Na zmluvný vzťah konajúci súd potom aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie následne daný zmluvný vzťah klasifikoval ako zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. OZ uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, pre platné uzatvorenie ktorej zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu. V ďalšom konajúci súd subsumoval zmluvu o dielo pod zmluvný podtyp - zmluvu o úprave veci (§ 652 a nasl. OZ), keď predmetom diela bola úprava už existujúcej veci (rodinného domu), teda konkrétne pokrytie strechy predmetného domu, čím malo dôjsť k zlepšeniu kvality, či získaniu iných vlastností, ktoré dovtedy rodinný dom nemal. 18. Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu sa dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, ktorými sú: predmet diela, odplatnosť a nebezpečenstvo, ktoré nesie zhotoviteľ. V konaní bolo jasne preukázané, že žalobca požiadal žalovaného aj keď neformálnym spôsobom, o vykonanie prác pokrytie strechy rodinného domu titán- zinkovou plechovou krytinou a žalovaný tieto práce vykonával. Napriek tomu, že žalovaný popieral, že by medzi ním a žalobcom bola uzatvorená zmluva o dielo a že ho žalobca iba požiadal, aby mu „pomohol s niektorými pokrývačskými prácami“, súd prvej inštancie

tejto argumentácií neuveril. Zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že žalovaný vykonával pokrytie strechy predmetného domu sám (nie ako pomocník žalobcu alebo inej osoby), že vystupoval a bol na stavbe predstavovaný ako klampiar - pokrývač, mal vozidlo oblepené nápismi - klampiarske a pokrývačské práce. Aj z výsluchu samotného žalovaného vyplynulo, že sa so žalobcom dohodli, že žalobca to bude financovať a on to bude robiť. Čo sa týka dohody o poskytnutí odmeny, resp. dohody o odplatnosti žalobca v tejto súvislosti najskôr v žalobe tvrdil, že so žalovaným sa dohodli na odmene v sume 17 064 eur, vychádzajúc dôsledne z tzv. krycieho listu rozpočtu, neskôr ale sám žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že žalovanému povedal, že mal na to rozpočet 21 000 eur a do toho sa musí zmestiť s materiálom aj s prácami a cenu prác si žalovaný mal vyfakturovať. Toto ale žalovaný nepotvrdil. K dojednaniu odmeny sa nevyjadril, uviedol, že na stavbu prestal chodiť lebo od žalobcu nedostal ani „korunu“ a musel si ešte platiť sám naftu. Konajúci súd v tejto súvislosti prihliadol aj na SMS správu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 31.07.2015, v ktorej žalobca žalovaného žiadal, aby prišiel na stavbu, že sa mu bude revanšovať. Žalovaný v konaní tiež uviedol, že občasne vypomáhal žalobcovi aj na iných stavbách na základe oslovenia žalobcu a vykonával ním požadované práce ako fyzická osoba a žalobca mu vyplácal za vykonané práce odmenu v hotovosti. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že napriek tomu, že nedošlo k dohode na konkrétnej cene za práce, dohoda o odplatnosti medzi stranami bola preukázaná. Bolo zrejmé, že žalovaný nemal záujem žalobcovi iba nezištne „vypomáhať“ bez akéhokoľvek nároku na odmenu. V neposlednom rade žalovaný vykonal dielo na svoje nebezpečenstvo, t. j. vykonal dielo ako konečný výsledok svojej činnosti. Nebezpečenstvo, ktoré niesol zhotoviteľ ako definičný znak zmluvy o dielo vychádzal zo zásady, že zhotoviteľ disponuje určitými znalosťami a zručnosťami dielo vyhotoviť, teda ako odborne spôsobilá osoba na vykonanie diela mal zodpovednosť za to, akým spôsobom dielo vykoná. Žalobca žalovaného oslovil na zhotovenie strechy práve z dôvodu, že na základe viacerých spoluprác so žalovaným v minulosti na iných stavbách mal vedomosť, že žalovaný potrebnými znalosťami a zručnosťami disponoval. Ako sám uviedol „žalovaného si zavolal lebo sa klampiarskej robote nerozumie“. Bolo nepodstatné, či žalovaný mal v tom čase platné živnostenské oprávnenie alebo nie. Počas konania vyplynulo, že splatnosť odmeny ani termín dokončenia diela neboli dohodnuté. Toto medzi stranami nebolo sporné. Sporné nebolo ani to, že žalovaný dielo nedokončil a odmenu si nevyúčtoval. 19. Žalobca tiež tvrdil, že súčasťou dohody (zmluvy o dielo) medzi ním a žalovaným bolo aj postupné poskytovanie peňažných čiastok žalovanému, z ktorých mal žalovaný nakupovať potrebný materiál, pričom žalovaný mal žalobcovi odovzdať na zúčtovanie príjmové pokladničné doklady, dokumentujúce nákup príslušného materiálu a za uskutočnené klampiarske práce mal žalovaný vystaviť žalobcovi faktúru - daňový doklad. Žalobca týmto spôsobom odovzdal žalovanému postupne peňažné prostriedky v sume 19.400 eur. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mu mal odovzdať príjmové pokladničné doklady za nakúpený materiál v sume 13.346 eur a keďže rozdiel vo výške 6.054 eur žalovaný žalobcovi nevyúčtoval ani nevrátil, zaplatenia tejto sumy sa žalobca domáhal v tomto konaní. Žalovaný v tejto súvislosti najskôr (vo vyjadrení k žalobe) tvrdil, že materiál na pokrytie strechy dodával žalobca, nakoľko ho mal uhradený investorom, avšak neskôr vo výpovedi na pojednávaní dňa 30.09.2020 povedal, že žalobca mu dával zálohy na materiál, ktorý on nakupoval a práce začali viaznuť keď mu prestal dávať peniaze na materiál. Súd prvej inštancie tak mal za nesporné, že súčasťou dohody medzi žalobcom a žalovaným bolo aj poskytovanie preddavkov na materiál, sporná zostala ich výška. Na preukázanie svojich tvrdení ohľadom poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške celkom 19.400 eur žalobca doložil ako dôkaz vybrané časti stavebného denníka zo stavby predmetného rodinného domu, kde medzi zápismi o počasí a o prácach vykonaných ten - ktorý deň na stavbe boli vpísané poznámky o výške záloh pre žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 30.09.2020 namietal hodnovernosť vyhotovenia predloženého stavebného denníka, tvrdil, že s denníkom bolo manipulované, keďže medzi záznamami vyhotovenými v jednotlivé dni bola vždy ponechaná medzera jedného riadku, do medzier boli úplne iným písmom v niektorých častiach vpísané dodatočne údaje. Na pojednávaní 30.08.2022 svedok S. G. v tejto súvislosti povedal, že žalobca po ňom poslal peniaze pre žalovaného ako zálohovú platbu na strechu „...bolo to niečo cez 10 000 eur, nepamätám si presne, išlo o peniaze v hotovosti, tieto som mu odovzdal...Ja som viedol stavebný denník, do stavebného denníka som aj zapísal peniaze, že som mu ich odovzdal.“ Súd prvej inštancie na predložený dôkaz žalobcu - vybrané časti stavebného denníka neprihliadol, jednak pre to, že stavebný denník nebol listinou, do ktorej by sa na stavbe zaznamenávali pohyby platieb, resp. sumy vyplatených preddavkov a jednak preto, že vpísané poznámky žalobcu alebo svedka S. G. o zálohách nedosvedčovali, že žalovaný predmetné sumy v daný deň skutočne prevzal. Navyše svedok Horváth uviedol, že žalovanému odovzdal ako zálohovú platbu niečo cez 10 000 eur a zapísal to do stavebného denníka, avšak v denníku zápis o

takejto zálohovej platbe nefiguroval. Súd prvej inštancie v tomto smere konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 19.400 eur, preto aj jeho nárok voči žalovanému na vrátenie žalovaným nevydokladovanej sumy vo výške 6.054 eur (zrejme titulom bezdôvodného obohatenia) považoval za nepreukázaný a preto mu ho nepriznal. 20. Žalobca ďalej požadoval titulom náhrady nákladov spojených s odstránením vád na streche aj zaplatenie sumy 2.000 eur ako ceny demontáže žalovaným nekvalitne zhotovenej strechy, sumy 7.684 eur ako opravárske klampiarske práce zaplatené živnostníkovi J. A., sumy 11.300 eur za klampiarsky materiál použitý na opravu - nové zhotovenie strechy a sumy 960 eur ako odmenu zaplatenú znalcovi za predložený znalecký posudok spolu s úrokmi z omeškania. Žalobca tvrdil, že dielo mu bolo dodané vadne, preto si u žalovaného uplatnil reklamáciu, vyzval žalovaného na odstránenie vád, žalovaný bol ale nečinný, nereagoval na výzvy žalobcu, preto bol nútený znášať náklady na odstránenie týchto vád vo vzťahu k investorovi, za ktoré bol podľa jeho názoru zodpovedný žalovaný. Súd prvej inštancie v súvislosti s týmito nárokmi žalobcu sa v prvom rade vysporiadal s otázkou kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela žalobcom, pretože až momentom odovzdania a prevzatia veci vznikla na strane zhotoviteľa zodpovednosť za vady diela. Nakoľko sám žalovaný (vo svojej výpovedi) potvrdil, že dielo vykonal len na 60-70% a žiadna zo strán v konaní netvrdila ani nepredložila dôkaz o tom, kedy bolo dielo odovzdané, resp. žalobcom prevzaté, súd prvej inštancie ustálil, že k prevzatiu diela žalobcom (aj keď nedokončeného) došlo najneskôr v deň, keď strecha bola daná na opravu novému dodávateľovi klampiarskych prác (J. A.), k čomu podľa výpovede svedka O. malo dôjsť dňa 20.04.2016. Do toho momentu mal žalobca, keďže dielo nebolo dokončené, buď právo na riadne vykonanie diela, t. j. dokončenie diela bez vád alebo mohol využiť postup podľa § 642 ods. 2 OZ, čo však v konaní nebolo preukázané. Až po prevzatí diela dňa 20.04.2016, sa obsah povinnosti žalovaného riadne dokončiť dielo zmenil a žalobca si už mohol uplatňovať len práva zo zodpovednosti za vady v zmysle § 653 a nasl. OZ. Tieto práva si žalobca mohol uplatniť v záručnej dobe v zmysle § 655 OZ, ale objektívne len do momentu, kedy došlo k oprave strechy novým dodávateľom A., nakoľko vtedy už došlo k zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že vady u žalovaného reklamoval, a to telefonátmi a formou SMS správ, ktorých fotokópie konajúcemu súdu predložil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že reklamačná povinnosť sa považuje za splnenú, ak objednávateľ diela v zákonnej lehote jednostranným právnym úkonom doručeným zhotoviteľovi riadne a konkrétne vytkne vadu, resp. vady diela. Za nedostatočnú súdna prax považuje všeobecnú výzvu na odstránenie vád diela. Po preskúmaní predmetných správ súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto nepredstavovali riadne uplatnenie si práv zo zodpovednosti za vady, nakoľko žalobca žalovanému relevantným spôsobom vady neoznámil, nešpecifikoval konkrétnu vadu a neuviedol ani konkrétny nárok, ktorý si u žalovaného uplatňuje, teda, či žiada bezplatné odstránenie vád, zrušenie zmluvy alebo zníženie ceny diela. Navyše správy, v ktorých žalovanému oznamoval, že strecha je na „picu“ a že situácia je veľmi zlá boli zo dňa 15.03.2016, kedy mal žalobca stále nárok na uplatnenie si práva na dokončenie, resp. riadne vykonanie diela a nie na uplatnenie si práv zo zodpovednosti za vady, keďže dielo v zmysle vyššie uvedeného nebolo žalobcom prevzaté. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že cez SMS komunikáciu žalovaného iba prosil, aby to prišiel dorobiť alebo opraviť, vady za vykonané práce si neuplatnil. Súd prvej inštancie podotkol, že ani k uplatneniu si nároku na dokončenie diela formou predmetných SMS zo strany žalobcu neprišlo, a to rovnako z dôvodu ich neurčitosti, resp. nekonkrétnosti. 21. Občiansky zákonník poskytuje dostatočné právne mechanizmy na ochranu objednávateľa diela, ktorý má možnosť reklamovať vady diela v záručnej dobe, čo vo všeobecnosti predstavuje štandardný postup pri vadách predmetu zmlúv o dielo, ktoré v bežnom živote uzatvárajú fyzické a právnické osoby. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že žalobca nedodržal zákonný postup, keď riešenie ktoré si zvolil, (odstránil vady na vlastné náklady bez toho, aby si riadne neuplatnil práva zo zodpovednosti za vady diela), nebolo v súlade s objektívnym právom, preto nebolo možné mu priznať nárok na náhradu ním vynaložených nákladov na odstránenie vád predmetnej strechy, v dôsledku čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol. 22. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu nemohol posúdiť ani ako náhradu škody, nakoľko podľa ustálenej judikatúry nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru jej úspechu vo veci a túto priznal v spore úspešnému žalovanému úplne. 23. Voči napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že bol nezákonný, pričom mal za to, že podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP konanie trpelo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň tak

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného k úhrade žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. 24. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie tento klasifikoval zmluvný vzťah medzi sporovými stranami podľa § 631 a nasl. OZ, teda že medzi žalobcom a žalovaným existovala zmluva o dielo. Podľa konštatácie súdu prvej inštancie predmetom diela bola úprava už existujúcej veci (rodinného domu), teda konkrétne pokrytie strechy predmetného domu, čím malo dôjsť k zlepšeniu kvality, či získaniu iných vlastností, ktoré dovtedy rodinný dom nemal. V tomto tvrdení konajúceho súdu žalobca poukázal na vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň konajúci súd svojím hodnotením vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 25. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný vystupoval a bol predstavený ako klampiar pokrývač, mal vozidlo oblepené nápismi - klampiarske práce, pričom vznik zmluvy o dielo a dohody o odplatnosti medzi stranami bol preukázaný. 26. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie neprihliadol na zápisy v stavebnom denníku k úhradám záloh žalovanému a ani svedok S. G. neosvedčil, že žalovaný predmetné sumy v daný deň skutočne prevzal, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 19 400 eur. 27. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca do momentu dňa 20.04.2016, keď strecha bola daná na opravu novému dodávateľovi klampiarskych prác (J. A.), mal využiť právo na riadne vykonanie diela, t. j. dokončenie diela bez vád alebo mohol využiť postup podľa § 642 ods. 2 OZ, čo podľa súdu v konaní nebolo preukázané. Po dátume 20.04.2016 si žalobca mohol už len uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady v zmysle § 653 a nasl. OZ. Tieto práva si žalobca mohol uplatniť v záručnej dobe v zmysle § 655 OZ, ale objektívne len do momentu, kedy došlo k oprave strechy novým dodávateľom A.. Podľa konajúceho súdu si žalobca u žalovaného vady za vykonané práce neuplatnil a ani k uplatneniu si nároku na dokončenie diela formou predmetných SMS zo strany žalobcu neprišlo, a to rovnako z dôvodu ich neurčitosti, resp. nekonkrétnosti. 28. Konajúci súd konštatoval, že žalobca nedodržal zákonný postup, keď riešenie ktoré si zvolil, (odstránil vady na vlastné náklady bez toho, aby si riadne neuplatnil práva zo zodpovednosti za vady diela), nebolo v súlade s objektívnym právom, preto nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu ním vynaložených nákladov na odstránenie vád predmetnej strechy, v dôsledku čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol. 29. Žalobca uviedol, že konajúci súd subsumoval zmluvu o dielo pod zmluvný podtyp - zmluvu o úprave veci (§ 652 a nasl. OZ), keď predmetom diela bola úprava už existujúcej veci (rodinného domu), čo bolo však nesprávnym posúdením veci. Svedkovia U.. U. L., ako aj U.. I. O. zhodne potvrdili, že išlo o zhotovenie novej veci - novostavba rodinného domu, tak ako to vyplývalo aj zo stavebného denníka. Nešlo teda v tomto konkrétnom prípade o úpravu už existujúcej veci, ale išlo o zhotovenie veci na zákazku. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na sporovú vec ust. § 652 a nasl. OZ, teda nesprávne právne posúdil meritum veci samej, nakoľko z vykonaného dokazovania a ani z obsahu spisu nevyplývali žiadne také skutočnosti, ktoré by mali preukazovať úpravu už existujúcej veci. Z obsahu spisu bolo naopak preukázané a predovšetkým aj z výpovede svedkov U.. L. a U.. O., že žalobca zhotovoval vec na zákazku, teda podľa stavebného projektu a ako novostavbu, teda zakladal základy, realizoval obvodové múry až po realizáciu strechy, za ktorú zodpovedal ako subdodávateľ žalovaný. Ak by žalobca aj prijal úvahy konajúceho súdu, že na sporovú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa § 631 a nasl., išlo by o aplikáciu ustanovení veci na zákazku, teda novozhotovenej veci - novostavby rodinné domu podľa § 644 a nasl. OZ. Vo vzťahu k uvedeným úvahám konajúceho súdu, bola zároveň aj rozdielnosť pri aplikácii k určeniu záručnej doby, ktorá v danom sporovom prípade bola aplikovateľná výlučne podľa § 646 ods. 3 OZ, a bola teda záručná doba tri (3) roky pri zhotovení stavby, tak ako to bolo aj v tomto sporovom prípade. Podľa konajúceho súdu k aplikácii Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zmluvnému záväzku medzi sporovými stranami, správnou aplikáciou by malo ísť o zhotovenie veci na zákazku podľa § 644 OZ, ktorého ustanovenie však konajúci súd opomenul aplikovať v merite veci samej. 30. Cieľom vyššie uvedenej aplikácie podľa § 644 OZ je zhotovenie novej veci a jej odovzdanie za odplatu zhotoviteľom do vlastníctva objednávateľa. Toto konajúci súd opomenul aj s poukazom na vykonané dokazovanie, že v danom prípade išlo skutočne o zhotovenie novej veci - novostavby rodinného domu

a nie o úpravu už existujúcej veci (rodinného domu), čo nevyplývalo zo žiadneho vykonaného dôkazu. Toto rozlíšenie malo za následok nesprávne počítanie dĺžky a rozsahu práv zo zodpovednosti za vady (ako aj záručnej doby), nakoľko v danom sporovom prípade vznikla nová individuálna vec, keďže sa zakladali nové základy stavby a šlo v danom prípade o stavbu rodinného domu a nie o rekonštrukciu stavby rodinného domu. 31. S poukazom na uvedené bolo zrejmé, že súd prvej inštancie svojím postupom a nesprávnym právnym posúdením tejto konkrétnej sporovej veci nesprávne rozhodol, keď aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k posúdeniu, či šlo o zhotovenie novej veci a či vznikla nová vec v tomto konkrétnom prípade, alebo či šlo o úpravu veci, teda že nevznikla nová individuálna vec, teda že sa len menil charakter a kvalita veci, ku ktorej táto súčasť patrí. 32. Vo vzťahu k vystupovaniu žalovaného navonok, či už mal alebo nemal živnostenské oprávnenie na klampiarske a pokrývačské práce, nemožno od žalobcu a ani od nikoho ďalšieho spravodlivo požadovať, aby si na dennej báze overoval pravdivosť zápisov v živnostenskom registri, teda ak sa sám žalovaný prezentoval aj prostredníctvom svojho vozidla olepeného reklamou klampiar a pokrývač, aby tieto navonok dostupné poznatky boli aj overované prostredníctvom živnostenského registra. Žalobca poukázal na to, že tak svedok U.. L., tak aj svedok U.. O. vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že žalovaný sa sám predstavil svedkovi U.. O. a so svedkom U.. L. sa už poznali z iných stavieb, kde bol žalovaný dodávateľom klampiarskych prác, teda nebol žiaden dôvod na strane žalobcu pochybovať o oprávnenosti žalovaného vykonávať predmet činnosti klampiarske a pokrývačské práce, ak sa tak navonok aj sám žalovaný prezentoval prostredníctvom svojho vlastného vozidla s reklamou na ňom a navyše ak stavebný dozor svedok U.. L. ho už poznal z iných stavieb, kde bol žalovaný dodávateľom klampiarskych prác. 33. Žalobca bol žalovaným uvedený do skutkového omylu a vždy žalovaný vystupoval ako subdodávateľ žalobcu, čo prezentoval aj svedok U.. O. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 08.11.2022. Z obsahu výpovedí práve oboch svedkov U.. L. W. U.. O. bolo zrejmé, že žalovaný bol subdodávateľom žalobcu, keďže tak aj navonok vystupoval, preto právny vzťah medzi stranami vznikol ako obchodnoprávny vzťah, čo potvrdili obsahom svojich svedeckých výpovedí obaja títo svedkovia. 34. Konajúcim súdom malo byť pristúpené k aplikácií ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 560 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe vykonaného dokazovania, najmä prostredníctvom svedeckých výpovedí U.. L. W. U.. O.. Z tohto pohľadu žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. 35. Vo vzťahu k úhradám za dodaný tovar ku strešnej krytine, konajúci súd opomenul aj predložené účtovné doklady (pokladničné bloky z pokladne) k nákupu strešnej krytiny v spol. KJG, s. r. o., ktorú bolo potrebné na základe stanoviska znalcov vymeniť. Podľa účtovných dokladov došlo k nákupu strešnej krytiny a vynaložených prostriedkov na strane žalobcu a preto žalovaný zodpovedal žalovanému podľa § 651 OZ za poškodenie stavby, pričom išlo o objektívnu zodpovednosť žalovaného za poškodenie stavby až do jej prevzatia. 36. Vo vzťahu k uplatneným vadám diela, ktoré adresoval žalobca žalovanému aj prostredníctvom SMS správ, ale aj ústne prostredníctvom telefonických hovorov, z ich obsahu vyplývalo, že zodpovednosť za vady si žalobca uplatnil u žalovaného, avšak tento bol nekontaktný, absolútne nečinný. S poukazom na túto vzniknutú situáciu, ako aj s poukazom na ust. § 651 OZ, žalovaný zodpovedal za poškodenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby. Išlo o osobitnú objektívnu zodpovednosť zhotoviteľa za poškodenie alebo zničenie stavby až do jej prevzatia, ktorá vyplývala zo záväzkového vzťahu. Preto nebolo dôležité, kto bol vlastníkom stavby, ale to, kto uzavrel zmluvu o zhotovení veci na zákazku (pozri R 29/1966). 37. Pri zhotovení stavby na objednávku platí osobitná právna úprava režimu poškodenia alebo zničenia stavby, kedy z kogentnej dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že zhotoviteľ vždy zodpovedá za poškodenie alebo zničenie stavby až do okamihu prevzatia zhotovenej stavby objednávateľom. Keďže ide o aplikáciu objektívneho princípu bez ohľadu na zavinenie zhotoviteľa, možno hovoriť o osobitnej úprave k úprave zodpovednosti za škodu podľa § 421. 38. Konajúci súd zároveň opomenul, že obsahom súdneho spisu bola aj výzva žalobcu na zaplatenie náhrady peňažných výdavkov spojených s odstránením vád žalovaným zo dňa 13.04.2017, doručená dňa 10.05.2017. S poukazom aj na ust § 651 OZ, žalovaný zodpovedá žalobcovi za poškodenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby. Konajúci súd aj v tomto momente nesprávne právne vec posúdil, keďže na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 39. Žalobca považoval za nesprávne, až arbitrárne tvrdenie konajúceho súdu o tom, že žalobca nedodržal zákonný postup pri reklamovaní vád diela v záručnej dobe pri zhotovení veci na zákazku,

ktorú konajúci súd opomenul posúdiť v zmysle vykonaných dôkazov v súdnom spise a zároveň tak aj s poukazom na § 651 OZ, súd nesprávne posúdil a vôbec ani len nehodnotil objektívny princíp zodpovednosti žalovaného za poškodenie stavby pri zhotovení veci na zákazku podľa osobitnej úpravy zodpovednosti za škodu. 40. Vo vzťahu k výkladu ustanovení zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka, žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). 41. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril písomným podaním žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 42. K odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. l písm. d/ CSP) uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol v čom malo mať konanie inú vadu a v tejto súvislosti poukazoval iba na obsah výkladu k tomuto ustanoveniu. 43. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu - § 365 ods. l písm. f) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalobca opätovne nekonkretizoval toto svoje tvrdenie v spojitosti s odôvodnením napadnutého rozsudku a spoliehal sa na to, že tieto ním tvrdené skutočnosti boli obsiahnuté v jeho odvolaní. Žalobca v odvolaní ďalej vyčítal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 44. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že tento odvolací dôvod je naplnený iba v prípade, keď na zistený skutkový stav súd: 1. neaplikoval príslušnú právnu normu, 2. aplikoval nesprávnu právnu normu, 3. obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo 4. správne zvolenú a správne interpretovanú právnou normou nesprávne aplikoval. 45. Ani v tomto prípade sa žalobca argumentačne nevysporiadal so svojím tvrdením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala žalobcove tvrdenie v odvolaní neuviedol, ale len opakovane uvádzal klamlivé tvrdenia, ktoré tvrdil aj pri nariadených pojednávaniach. 46. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vadne klasifikoval zmluvný vzťah medzi sporovými stranami a v odôvodnení stanovil na základe akých zistených skutočností ustanovil, že sa jednalo o zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. OZ. Ďalšie konajúcim súdom subsumovanie zmluvy o dielo pod zmluvný podtyp zmluva o úprave veci, žalovaný nespochybnil a argumentáciu žalobcu o nesprávnosti rozhodnutia vo veci s ohľadom na ďalšie odôvodnenie odmietal ako nedôvodnú. 47. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku kde sa uvádzalo, že žalovaný v rozhodnom období roku 2015 podľa výpisu zo živnostenského registra nebol živnostníkom a oprávnenie na klampiarske práce a pokrývačské práce nemal. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie posúdil skutkový stav ako občianskoprávny a nie obchodný. Súčasne konajúci súd poukázal na to, že žalovaný žalobcu nezaviedol, nakoľko žalobca si túto skutočnosť mohol overiť v živnostenskom registri, ktorý je verejne prístupný. 48. Uvedené skutočnosti, týkajúce sa živnostenského oprávnenia žalovaného v čase od 21.04.2010 do 04.07.2016 žalovaný listinnými dôkazmi preukázal. Žalovaný mal v čase 21.04.2010 až 04.07.2016, t. j. v čase realizácii stavby prerušenú činnosť vykonávať činnosti uvedené v jeho živnostenskom oprávnení, čím nebol samostatne zárobkovo činná osoba. Z tohto dôvodu nemohol ako živnostník vykonávať žiadnu činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedeného vyplývalo, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa potom nemohli spravovať podľa Obchodného zákonníka tak, ako to uvádzal v žalobnom návrhu žalobca, ale na zmluvný vzťah sa aplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka. 49. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca musel vedieť o tom, že žalovaný ukončil premet podnikania klampiarstvo a pokrývačské sprace dňa 21.04.2010 až do doby 04.07.2016, kedy tento

predmet podnikania si opätovne obnovil, čo osvedčoval aj Výpis zo živnostenského registra číslo: XXXXXXX, ktorý sám žalobca v celom rozsahu uvádzal a citoval v žalobnom návrhu. 50. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, že nemožno od nikoho spravodlivo požadovať, aby na dennej báze overoval pravdivosť zápisov v živnostenskom registri bola absurdná. Obhajovať toto nezmyselné tvrdenie tým, že žalovaný mal na aute reklamný nápis klampiar a pokrývač z čias pred zrušením živnosti v roku 2010 bolo nedôvodné a nič neosvedčujúce (preukazovanie odbornej spôsobilosti reklamným nápisom na aute zákon neupravuje doteraz). Ak žalobca tvrdil, že neformálne uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, prečo na výzvu žalovaného na nariadených pojednávaniach, aby predložil konajúcemu súdu za obdobie od 21.04.2010 do 04.07.2016, kedy podľa tvrdení žalobcu so žalovaným realizoval cca 10 stavieb aspoň jednu faktúru nevedel a ani nemohol takúto faktúru od žalovaného predložiť, nakoľko takúto faktúru mu žalovaný nikdy nevystavil. 51. Žalobca vo svojom odvolaní citoval časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia peňažných prostriedkov vo výške 19 400,00 eur, ako i údajne odovzdaných 10 000,00 eur jeho bratom žalovanému, čo nevedel vysvetliť ani na nariadených pojednávaniach. Napriek súdom prvej inštancie uvedenej citácii sa k tomuto bodu žalobca v ďalšom texte odvolania vôbec nevyjadril. Žalobca sa obmedzil len k tomu, že podľa účtovných dokladov došlo k nákupu strešnej krytiny a vynaložených prostriedkov na strane žalobcu a preto žalovaný údajne zodpovedal žalovanému podľa § 651 OZ za poškodenie stavby. Žalovaný sa nevyjadril ani k argumentácii v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde žalobcovi nebol priznaný nárok voči žalovanému za nevydokladované sumy vo výške 6 054,00 eur z dôvodu, že žalobca ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. 52. Žalobca sa v odvolaní pokúšal súd prvej inštancie obviniť z nezákonnosti jeho postupu a nesprávneho posúdenia veci. Išlo o posúdenie typu zmluvného vzťahu, resp. jeho podtypu, tak i z toho vyplývajúcich následností. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne z písomných, ako i verbálnych dôkazov posúdil správnosť zmluvného typu, resp. podtypu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a správne posúdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci postupného poskytovania peňažných čiastok žalovanému, z ktorých mal žalovaný nakupovať potrebný materiál. Žalobca mal možnosť v odvolaní reagovať a vyvrátiť jednotlivé skutkové zistenia konajúceho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo však žalobca ničím argumentačne nevyvrátil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podrobne uviedol a popísal ako sa vysporiadal s otázkou kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela žalobcom. 53. Žalobca v odvolaní uviedol, že si u žalovaného uplatňoval vady diela posielaním SMS správ, ale aj ústne prostredníctvom telefonických hovorov, avšak ten bol nečinný. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde konajúci súd opísal z akých právnych skutočností vychádzal a ustálil, že k prevzatiu diela došlo najneskôr v deň, keď bola žalobcom odovzdaná strecha na opravu novému dodávateľovi klampiarskych prác (J. A.), k čomu podľa výpovede svedka O. (svedok žalobcu) malo dôjsť dňa 20.04.2016. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil prečo dospel k tomu, že žalobcom reklamované vady neuznal. Súčasne odôvodnil aj prečo nemohol žalobcov nárok posúdiť ani ako náhradu škody, nakoľko sa podľa ustálenej judikatúry nárokov, vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody. 54. Záverom žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu písomné vyjadrenia a zvukové záznamy z nariadených pojednávaní, ktoré osvedčovali jeho tvrdenia, v ktorých žalobca preukazoval nedôvodnosť žalobného návrhu a sústavne zavádzal a klamal predkladaním falošných dôkazov (dopisovanie údajného odovzdania platieb žalovanému cez stavebný denník, nečitateľnými a nekompletnými bločkami za údajný nákup materiálu atď.), po viac ako 18 mesiacoch po otvorení pojednávaní, ničím neodôvodneným rozširovaním petitu žaloby, čím chcel svoje pochybenia pri realizácii predmetu zmluvy o dielo uplatniť si na úkor žalovaného. 55. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili. 56. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. (§ 387 ods. 1 CSP). 57. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

58. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 59. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 60. Podľa § 633 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. 61. Podľa § 642 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. (2) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. 62. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci. 63. Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. 64. Podľa § 646 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov. 65. Podľa § 651 Občianskeho zákonníka, ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak. 66. Podľa § 652 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. (2) Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti. 67. Podľa § 653 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. (2) Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil. 68. Podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov. 69. Podľa § 655 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. (2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania. 70. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. 71. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 72. Predmetom sporu je v zmysle podanej žaloby a jej následnej zmeny - rozšírenia, nárok žalobcu na zaplatenie istiny 27 998 eur, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 25.05.2017 do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 6 045 eur ako nevyúčtovanej časti preddavkov (z celkovo 19 400 eur), 2 000 eur

ceny demontáže žalovaným nekvalitne zhotovenej strešnej krytiny, 7 684 eur ceny prác zhotovenej novej strešnej krytiny dodávateľom J. A., 11 300 eur cena dodávky nového materiálu - strešnej krytiny, 960 eur znalecký posudok na vyhotovenie pokládky strešnej krytiny žalovaným, a to titulom medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy v ústnej forme o montáži strešnej drážkovej krytiny RHEINZINK na stavbe rodinného domu U.. P. R. v Bratislave Rači. 73. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalovaný vykonával na novostavbe rodinného domu v Bratislave Rači v roku 2015 (apríl - september) na požiadanie žalobcu klampiarske a pokrývačské práce strechy tohto rodinného domu spočívajúce v montáži strešnej drážkovej krytiny RHEINZINK a s tým súvisiacich prác. Taktiež nebolo sporné, že žalobca bol zhotoviteľom stavby rodinného domu objednávateľky (investora) U.. P. R., ani to, že žalovaný práce montáž strešnej krytiny na streche tohto rodinného domu nedokončil a práce ktoré vykonal neboli zodpovedajúcej kvality, ktorá skutočnosť vyplývala zo znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o., číslo 47/2016 (v spore predloženého žalobcom ako objednávateľom tohto znaleckého posudku). Spornými nebolo ani zaplatenie sumy 2 000 eur ako ceny demontáže žalovaným nekvalitne zhotovenej strešnej krytiny, 7 684 eur ceny prác zhotovenej novej strešnej krytiny J. A., 11 300 eur cena dodávky materiálu - novej strešnej krytiny, 960 eur cena za vyššie uvedený znalecký posudok. Spornými skutočnosťami bolo posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu a z toho vyplývajúce právne nároky ako aj výška žalovaným prevzatých finančných prostriedkov od žalobcu pri ním prevádzanej montáži strešnej krytiny. 74. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcu voči napadnutému rozsudku uvádza k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Súd prvej inštancie riadne zistil a ustálil skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov a posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy Občianskeho zákonníka na posúdenie medzi stranami sporu uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to ako zmluvy o oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj následne vyplývajúce povinnosti strán z hľadiska uplatnenia zodpovednosti za vady a záručné doby v zmysle § 653, § 654 a § 655 OZ. 75. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikoval na právne vzťahy strán sporu správny právny predpis (Občiansky zákonník) ako aj správne zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, ako to bude uvedené v nasledovnom odôvodnení. 76. Odvolacia námietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP - existencia inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci predstavuje akékoľvek procesné pochybenie konajúceho súdu dosahujúce intenzitu následku nesprávneho rozhodnutia vo veci. Môže sa jednať o nevykonanie takých dôkazov, ktoré sú relevantné pre posúdenie sporu, nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, nesprávnosť pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení. Môže sa tiež jednať napríklad o posúdenie predbežnej otázky potrebnej pre rozhodnutie sporu a to v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu alebo pochybenie pri vykonávaní dokazovania (napr. vypočutie svedka bez jeho zákonného poučenia), príp. poučovacia povinnosť strán sporu pri ich procesných právach a povinnostiach. Odvolací súd musí konštatovať, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne

pochybenie, ktoré by napĺňalo tento odvolací dôvod nezistil a ani žalobca v podanom odvolaní žiadne procesné pochybenie takéhoto charakteru bližšie neidentifikoval. 77. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s v ňom uvedenými dôvodmi a odkazuje na ne. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z riadne vykonaného dokazovania a správne ustálil skutkový stav a spor správne právne posúdil. Odvolací súd po preskúmaní sporu v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a zároveň odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje a nad jeho rámec uvádza, že zásadnou odvolacou námietkou bolo právne posúdenie vzťahu medzi stranami sporu. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne právny vzťah strán sporu ako občianskoprávny v zmysle ústne uzatvorenej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať klampiarske práce spočívajúce v pokrytí strechy novostavby rodinného domu, ktorý zhotovoval ako dodávateľ žalobca, a to strešnou drážkovou krytinou RHEINZINK za odmenu. Na základe vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol v postavení podnikateľa - živnostníka, ktorý uzatvoril s objednávateľkou - investorkou U.. P. R. zmluvu o dielo zo dňa 15.09.2014, ktorou sa zaviazal postaviť pre ňu rodinný dom, a to aj za využitia subdodávateľov niektorých stavebných prác potrebných na jeho výstavbu. Jedným z takýchto subdodávateľov bol žalovaný, ktorý mal na základe ústnej dohody so žalobcom uskutočniť na stavbe rodinného domu klampiarske práce spočívajúce v montáži strešnej drážkovej krytiny RHEINZINK. V čase kedy došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu takejto ústnej zmluvy ako aj počas celej doby prác žalovaného na stavbe, žalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (celkovo od 11.09.2012 do 09.05.2016) na úrade práce, čo vyplýva z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 25.05.2018. Potom v zmluvnom vzťahu medi stranami sporu žalovaný nemohol vystupovať ako podnikateľ, keďže v danom období mal pozastavenú podnikateľskú činnosť - živnostníka. Preto sa právny vzťah medzi stranami sporu musel spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie a nie Obchodného zákonníka ako sa domnieval žalobca. Skutočnosť, že žalovaný v danom čase nebol evidovaný ako živnostník (podnikateľ fyzická osoba) bolo možné si jednoducho overiť a to aj zo strany žalobcu (prípadne tretej osoby) vo verejne prístupnom živnostenskom registri. Skutočnosť, že žalobca si postavenie žalovaného takýmto spôsobom neoveril bolo výlučne jeho pochybením a priamou zodpovednosť ako podnikateľa, ktorý má byť aj pri uzatváraní zmluvných vzťahov s inými subjektami obozretný a dôsledný, čo zjavne žalobca vo vzťahu k žalovanému nebol. Poukazovanie žalobcu na nemožnosť uskutočňovať kontrolu formou denného overovania pravdivosti údajov v živnostenskom registri, odvolací súd vyhodnotil ako zjavne účelové. Odvolací súd má zo to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu s plnením prác v rozsahu cca 20 000 eur a dobe trvania výkonu prác žalovaným (niekoľko mesiacov), ktoré sú zároveň podmienkou pre žalobcove plnenie zmluvy o dielo (novostavby rodinného domu) a postupu ďalších prác je takáto námietka zjavne účelová a skutočnosť, že pred a ani počas výkonu dojednaných prác žalovaným si jeho postavenie v živnostenskom registri žalobca neoveril nie je dôvod, ktorý by ospravedlňoval jeho neznalosť právneho statusu osoby žalovaného, ktorý v čase dojednania ústnej zmluvy a výkonu prác na novostavbe rodinného domu nebol podnikateľom (živnostník). To, že niekto - fyzická osoba vykonáva určité odborné stavebné práce - klampiarske práce ešte nič nehovorí o jeho statuse živnostníka, t. j. či má na výkon takýchto prác živnostenské oprávnenie alebo nie. Taktiež skutočnosť, že žalovaný pri plnení zmluvne dojednaného plnenia montáže strešnej krytiny používal automobil s nápisom klampiarske práce nie je relevantným dôkazom, s ktorého by bolo možné bez ďalšieho konštatovať, že by bol podnikateľom - živnostníkom. Ani skutočnosť, že žalovaného U.. L. (vykonávajúci stavebný dozor) evidoval ako dodávateľa klampiarskych prác aj z iných stavieb nie je dôkazom o tom, že v danom čase bol žalovaný živnostníkom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu o tom, že so žalovaným dlhodobo spolupracoval na viacerých stavbách a to vždy bez toho, aby mu tento za vykonané práce niekedy vystavil faktúru. Preto aj tvrdenie žalobcu, že práve v tomto prípade sa dohodli na predložení žalovaným faktúry za vykonané práce je možné vyhodnotiť ako účelové a hodnoverne nepreukázané. 78. Druhým odvolacím dôvodom žalobcu bola jeho námietka nesprávneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie z hľadiska subsumovania právneho vzťahu strán sporu pod zmluvný vzťah zmluvy o dielo (§ 631 OZ), a to podtyp zmluvy o oprave a úprave veci v zmysle § 652 a nasl. OZ. Žalobca mal za to, že v danom prípade sa jednalo o zmluvu o zhotovenie veci na zákazku (§ 644 - § 651 OZ) a nie o zmluvu o úprave veci. Odvolací súd uvádza, že zmluva o úprave veci a zmluva o zhotovení veci na zákazku predstavujú osobitné druhy zmluvy o dielo (§ 631 - § 643 OZ) a majú viacero spoločných pojmových znakov. Pri oboch týchto zmluvných typoch sa jedná o výkon prác na určitom materiálnom predmete.

Pri posúdení určitého právneho vzťahu z hľadiska určenia či ide o zmluvu o úprave veci alebo zmluvu o zhotovenie veci na zákazku je potrebné vždy vychádzať z konkrétnych skutočností potrebných pre posúdenie takéhoto zmluvného vzťahu, a to najmä či dôjde k vytvoreniu novej veci alebo k úprave (zlepšenie vlastností veci existujúcej. Pri zhotovení veci na zákazku ide vždy o vytvorenie novej veci. Úprava veci predstavuje vo všeobecnosti zmenu vlastnosti upravovanej veci. Takéto rozlíšenie je zložité najmä v prípade výstavby rodinného domu a najmä v prípade montáže (vykonania určitých prác), ktoré je predpokladom na to, aby určitá vec riadne fungovala a plnila svoju funkciu. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah strán sporu ako zmluvu o úprave veci - strechy rodinného domu, spočívajúcej v montáži dohodnutého typu strešnej krytiny. V posudzovanom spore zjavne nedošlo výkonom prác žalovaného k vytvoreniu novej samostatnej veci, ale len k úprave vytvorenej veci - strechy stavby rodinného domu spočívajúcej v zmene vlastností tejto strechy jej pokrytím dojednaným typom strešnej drážkovej krytiny RHEINZINK. K vytvoreniu novej veci (zhotovenie veci na zákazku) by sa podľa odvolacieho súdu v danom prípade mohlo jednať iba v prípade, ak predmetom prác žalovaného by bolo vytvorenie celej novej strechy na stavbe rodinného domu so všetkými jej súčasťami, t. j. aj montážou krovu, ktorý však na danej stavbe vykonával iný subdodávateľ. Žalovaný mal realizovať na stavbe novovytvorenej strechy rodinného domu iba jednu z čiastočných prác - montáž strešnej krytiny a s tým súvisiace klampiarske práce, čím by došlo bezpochyby ku kompletizácii strechy a teda k zlepšeniu jej vlastností. V danom prípade bola jednoznačne novou vecou stavba celého rodinného domu, resp. za určitých okolností by sa dala pokladať za novú vec celá kompletná dodávka strechy rodinného domu. Montáž strešnej krytiny však predstavovala iba úpravu strechy pokládkou dojednaného typu strešnej krytiny, čím samotná strecha (aj rodinný dom) nadobudla nové špecifické vlastnosti spočívajúce v montáži práve strešnej drážkovej krytiny RHEINZINK, ktorú strecha dovtedy nemala. Skutočnosť, že sa jednalo o zmluvu o úprave veci je možné vyvodiť aj z toho, že predmetom montáže bola presne špecifikovaná strešná krytina spĺňajúca vopred stanovené vlastnosti a to už pri uzatvorení zmluvy o dielo - výstavbe rodinného domu. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu v odvolaní o tom, že novou vecou bol rodinný dom, čo však nie je to isté ako montáž strešnej krytiny na streche rodinného domu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie novou vecou by sa za určitých okolností pri výstavbe celého nového rodinného domu mohla považovať aj len dodávka strechy rodinného domu, avšak len v prípade, ak by táto dodávka zahŕňala montáž stavby celého krovu, montáž OBS dosiek, všetkej potrebnej izolácie, okapov a zvodov. 79. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu nesprávnosti postupu žalobcu pri reklamovaní vád montáže strešnej krytiny žalovaným, ako aj plynutia záručnej doby (654 ods. 1 OZ) a vyplývajúcich zákonných nárokov žalobcu voči žalovanému zo zodpovednosti za vady (§ 655 OZ) žalovaným prevedených prác pri realizácii montáže strešnej krytiny a plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (body 20 a 21 tohto rozhodnutia). 80. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania, napadnutý rozsudok ako vecne správny, dostatočne a logicky odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcu. 81. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalovanému, ktorý bol úplne úspešný v odvolacom konani´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalobcovi s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. 82. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).