Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/3/2025 1622010061 11. 03. 2026 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2026:1622010061.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného N. H., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/8/2022 z 18.09.2024, na verejnom zasadnutí dňa 11.03.2026, pomerom hlasov 3:0, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a . odôvodnenie: Okresný súd Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 1T/8/2022 zo dňa 18.09.2024 podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného N. H. spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný N. H. dopustiť na skutkovom základe, že dňa 03.10.2020 v čase o 16:50 hod. v obci C. D. v časti zvanej Y. na verejne prístupnom mieste, pri vchode do rodinného domu bez súpisného čísla, bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného Y. K. pred viacerými tam prítomnými osobami, ktorého najskôr udrel prinesenou sekerou do pravej ruky do oblasti ramena a následne ho od chrbta sekol sekerou do oblasti záhlavia, v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, následkom čoho poškodený upadol do bezvedomia, čím poškodenému Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX spôsobil sečnú ranu o veľkosti 10 cm, zasahujúcu do podkožia až na kosť, otras mozgu, pomliaždenie hlavy a ruky, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní 21 dní, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd prvého stupňa odkázal poškodenú spoločnosť S. zdravotná poisťovňa, a.s., J. XX, 851 01 H., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že súd prvého stupňa považoval výpovede poškodeného Y. K., svedkyne G. N. a svedkyne S. H. za nedôveryhodné, avšak podľa prokurátora od skutku uplynuli do hlavného pojednávania skoro 3 (tri) roky a je úplne logické a namieste, že svedkovia pri výsluchu rozmýšľali ako odpovedať na položenú otázku, pretože sa snažili vybaviť si, čo sa stalo. Z tohto dôvodu nemožno považovať ich výpovede za nedôveryhodné. Prokurátor považuje odôvodnenie rozsudku za nekonzistentné, keď na jednej strane konštatuje, že výpoveď svedkyne G. N. je rozporuplná a na strane druhej poukazuje na to, že svedkyňa odkázala na svoju výpoveď z prípravného konania, čím si svedkyňa nemohla odporovať vo výpovedi. Skutočnosť, že obžalovaný sa nemohol dopustiť
skutku, súd prvého stupňa vyvodil len z predpokladu, že pre bolesti ramena by obžalovaný nebol schopný prísť pred dom poškodeného so sekerou v jednej ruke a s mačetou v druhej ruke a zaútočiť na poškodeného. Je podľa prokurátora zároveň neakceptovateľné, aby súd prvého stupňa oslobodenie spod obžaloby odôvodňoval celkovou nepokojnou situáciou v obci Plavecký Štvrtok. Prokurátor vytkol súdu prvého stupňa, že nepreveroval, v ktorej časti obce bola bitka a či poškodený bol účastný na bitke. Súd prvého stupňa vôbec neoveril, či poškodený naozaj utrpel poranenia v rámci bitky. Ak poškodený najprv vypovedal, že obžalovaný ho napadol sekerou alebo palicou a následne uviedol, že videl ako drží palicu a mačetu, tak podľa prokurátora je logické, že poškodený si nemusí vedieť spomenúť na udalosť spred 3 /troch/ rokov. Prokurátor má za to, že súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy ľubovoľne. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 07.01.2025 a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora a zvoleného obhajcu I.. I. F., LL.M. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného N. H., ktorému bolo doručené upovedomenie o verejnom zasadnutí na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností. Zásielka bola uložená na pošte dňa 30.01.2026, čím sa zásielka považuje v súlade s § 66 ods. 5 Trestného poriadku za doručenú do troch pracovných dní od jej uloženia. Na verejnom zasadnutí prokurátor uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zvolený obhajca uviedol, že okrem nedôveryhodných výpovedí svedkov neexistovali žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by preukázali, že skutok spáchal obžalovaný. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 1T/8/2022 zo dňa 12.07.2023 podľa § 285 písm. c) Tr. por. už raz rozhodol tak, že oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania prokurátora uznesením sp. zn. 1To/101/2023 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia vytkol odvolací súd súdu prvého stupňa, že sa dostatočne nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach svedkov, čím rozsudok bol vyhlásený predčasne. Súd prvého stupňa následne po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom znalca z odvetvia chirurgia a opätovne vo veci rozhodol. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Možno dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku, tieto hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a následne dospel k logicky odôvodneným úplným skutkovým zisteniam, nie je dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výroku o oslobodení spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. c) Tr. por., k tomu odvolací súd konštatuje, že oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, predvída procesnú situáciu, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje prijať nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý skutok spáchal. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. súd prvého stupňa dôsledne vysvetlil, na podklade akých úvah dospel k záveru, že vykonané dokazovanie neumožňuje prijať nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný N. H., ktorý skutok spáchal. K odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné: Krajský súd pripomína, že náležité zistenie skutkového stavu veci jednoznačne vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nevznikli o jej existencii rozumné pochybnosti. Nemôže pritom ísť len o pravdepodobnosť dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že skutok mohol spáchať obžalovaný, avšak na druhej strane nie je vylúčená možnosť iného záveru. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že nie obžalovaný má povinnosť dokazovať svoju nevinu, ale je povinnosťou prokurátora obžalobu podložiť dôkazmi potrebnými na rozhodnutie o vine konkrétneho obžalovaného. Ak však prokurátor obžalobu neobsiahne takým súhrnom dôkazov, na základe ktorých možno súdom bez rozumných pochybností konštatovať vinu, procesným dôsledkom je nevyhnutne postup podľa § 285 písm. c) Tr. por. o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. V konaní pred súdom prvého stupňa však vykonané dokazovanie neumožňovalo urobiť nepochybný záver v rozhodnej skutkovej okolnosti, že sa ho dopustil práve obžalovaný N. H. a že práve obžalovaný spôsobil poškodenému ujmu na zdraví. Nebolo pritom sporné, že poškodený Y. K. utrpel dňa 03.10.2020 zranenia na tele, a to pomliaždenie hlavy na bližšie neurčenom mieste, otras mozgu a sečnú ranu v záhlaví vľavo dĺžky 10 cm, čo preukazujú závery vypracovaného znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia. Znalec z hľadiska mechanizmu vzniku zranení, najmä pokiaľ ide o vznik najzávažnejšieho z nich, a to sečnej rany v záhlaví o dĺžke 10 cm, tento v znaleckom posudku popísal tak, že sečná rana bola spôsobená ostrým predmetom s čepeľou dlhou minimálne 10 cm. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že zranenia poškodeného nevznikli poranením sekerou, pretože ak by bol udretý ostrou hranou sekery dospelým mužom, takmer naisto by došlo aj roztriešteniu kosti lebky. Znalec na hlavnom pojednávaní upresnil, že sečnú ranu mohol spôsobiť hocijaký ostrý predmet, mohol to byť aj ostrý plech alebo iný ostrý kov. Znalec opätovne posúdil aj možnosť vzniku zranenia z pohľadu toho, či mohlo ísť o zranenie, ktoré mohlo vzniknúť sekerou a zotrval na závere, že by inak došlo k poraneniu lebečnej kosti.
Podľa obžaloby k vzniknutým zraneniam poškodeného Y. K. došlo potom, ako mal obžalovaný pred rodinným domom v obci Plavecký Štvrtok v časti zvanej Y. napadnúť poškodeného tak, že ho udrel sekerou do pravej ruky do oblasti ramena a následne ho od chrbta sekol sekerou do oblasti záhlavia, následkom čoho vznikli vyššie popísané zranenia. Obžalovaný vypovedal, že dňa 03.10.2020 sa nachádzal u svedkyne R. G. a následne sa zúčastnil narodeninovej oslavy dcéry svedkyne T. G.. Obžalovaný vylúčil, že by poškodeného napadol. Verziu obžalovaného potvrdzujú aj svedkyne R. a T. G. ako aj svedok N. C.. Obžalovaný tak spochybňuje verziu poškodeného, pričom akýkoľvek zásah do telesnej integrity poškodeného popiera, keďže poškodeného dňa 03.10.2020 nestretol. Dôležitým a podstatným dôkazom pre posúdenie celej veci a priebehu skutku je pritom výpoveď poškodeného Y. K.. Ak prokurátor zdôrazňuje, že poškodený bez väčších rozporov konzistentne vypovedal o útoku obžalovaného, odvolací súd sa s argumentáciou prokurátora nestotožňuje. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že potom ako prišiel z nákupu, rozprával sa s obžalovaným o nepokojoch v obci. Následne sa poškodený otočil a dostal odzadu úder, avšak nevedel uviesť či sekerou či palicou. Poškodený vypovedal aj o osobe útočníka, že nevie presne uviesť, kto ho do zadnej časti trafil. Poškodený v prečítanej výpovedi v prípravnom konaní za účelom odstránenia rozporov vypovedal, že mu obžalovaný povedal, že ho „zabije a vypáli“, načo mu poškodený povedal, aby odišiel, poškodený otočil sa chrbtom k obžalovanému a následne ho obžalovaný sekol do hlavy sekerou alebo mačetou. K uvedeným rozporom poškodený uviedol, že dôvodom je odstup času od skutku a na detaily si už nepamätá. Poškodený zároveň na otázku, prečo sa obžalovanému otočil chrbtom, keď sa mu mal vyhrážať obžalovaný, svoje konanie odôvodil tým, že sa navzájom medzi sebou poznali. Poškodený zároveň konštatoval, že nevie uviesť, či to bol obžalovaný, ktorý ho sekol. Odvolací súd konštatuje, že vo výpovedi poškodeného nejde o drobné a nepodstatné nezrovnalosti. Poškodený si totiž na hlavnom pojednávaní nepamätal, akým predmetom ho obžalovaný presne napadol, pričom ide o podstatnú skutkovú okolnosť, ktorá tvorí súčasť opisu skutku v podobe najskôr udretia sekerou do pravej ruky do oblasti ramena a následne v podobe úderu od chrbta sekerou do oblasti záhlavia. Pokiaľ poškodený vypovedal o palici, tu treba uviesť, že vzhľadom na závery znaleckého posudku, keďže muselo ísť o ostrý predmet, takéto zranenia nemohla palica spôsobiť. Podstatná skutkové zistenie, kto bol útočníkom, zároveň neozrejmuje výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní, keďže nevedel uviesť, či to bol obžalovaný, ktorý ho “sekol“. Výpoveď poškodeného je pritom nedôveryhodná aj v tom smere, že ďalším svedkom útoku bola jeho družka G. N.. Poškodený vypovedal, že družka bola vo vnútri domu a útok videla, avšak na hlavnom pojednávaní spochybnil svoju verziu o tom, či bola družka svedkom útoku, pretože sa nevedel vyjadriť, či niečo z útoku videla. Diametrálne odlišný záver poskytla družka poškodeného na hlavnom pojednávaní, keď vypovedala, že bola v čase útoku von, čím vznikajú pochybnosti aj o zásadnej skutočnosti, kde sa svedkyňa nachádzala. Poškodený po skutku v prípravnom konaní špecifikoval predmet, ktorým mal na neho obžalovaný zaútočiť, tak, že išlo o mačetu a na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď vymedzil tak, že má ísť o sekeru. Poškodený zároveň na hlavnom pojednávaní nevypovedal o tom, že mal byť udretý najskôr do oblasti ruky a opísal len druhý úder, ktorý mal byť cielený od chrbta do oblasti jeho hlavy. K hodnovernosti výpovede poškodeného osobitne odvolací súd poukazuje, že poškodený s obžalovaným pred útokom podľa jeho výpovede pokomunikoval, čím jasne musel vedieť, akými predmetmi /nástrojmi/ obžalovaný disponuje. Za nanajvýš nelogickú však odvolací súd hodnotí reakciu poškodeného na prednesené vyhrážky, že ho obžalovaný zabije a vypáli, ktoré majú negatívny dopad na vierohodnosť výpovede poškodeného. V kontexte predneseného prejavu obžalovaným a po pripustení záveru, že obžalovaný ako útočník mal v rukách konkrétny nástroj na napadnutie poškodeného, aby vôbec k zraneniam mohlo dôjsť, nemá logickú oporu správanie poškodeného, že sa otočí chrbtom k obžalovanému. Poškodený pritom nevedel
vierohodne zdôvodniť svoj spôsob obrany na hroziaci útok. Skutočnosť, ktorou poškodený odôvodňoval svoj postoj o otočení sa chrbtom k obžalovanému z titulu vzájomného poznania, nemôže obstáť. Hrozba útoku /napadnutia/, navyše zo strany viacerých osôb, ktoré mali držať palice, vylučuje možnosť takéhoto konania. K skupine dôkazov, ktoré majú podporiť záver, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný, majú potom pristúpiť výlučne výpovede G. N. /družky poškodeného/ a svedkyne S. H.. Svedkyňa S. H. nevidela priebeh skutkového deja v čase, kedy poškodený utrpel zranenia a jej výpoveď bola obmedzená len na zistenie, že videla utekať skupinu ľudí a videla obžalovaného so sekerou spolu s ďalšími osobami, ktoré však nevedela identifikovať. Znalec pritom vylúčil, že by predmetné zranenia poškodeného spôsobila sekera, keďže by s istotou došlo k narušeniu a zasiahnutiu lebečnej kosti, k čomu však nedošlo. Svedkyňa priamy útok na poškodeného nevidela a spojitosť s obžalovaným tým, že mal k držbe sekeru a mal mu takéto zranenia spôsobiť, vylučuje znalecké dokazovanie. Osobitne k svedkyni G. N. /družke poškodeného/ možno uviesť, že na hlavnom pojednávaní si nevedela spomenúť, či útok na poškodeného videla, čo odôvodnila tým že podstúpila operáciu a z tohto dôvodu má výpadky pamäte. V prípravnom konaní svedkyňa potvrdila, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenému, že ho zabije a vypáli, na čo sa mu poškodený otočil chrbtom, následkom čoho ho obžalovaný sekol sekerou do hlavy, držiac v ruke aj nôž. Táto jej výpoveď je však vzhľadom na vyššie uvedené závery nevierohodná a z pohľadu použitia sekery ako nástroja, ktorý mal byť na napadnutie poškodeného použitý, ako bolo uvedené, vyvrátená. Svedkyňa pritom následne uvádza aj existenciu noža, čo je ďalší predmet, ktorý mal byť použitý pri útoku, pričom existenciu noža nepotvrdzuje žiadna ďalšia výpoveď. Existuje pritom skupina dôkazov, ktoré potvrdzujú možný vznik zranení inak, čo podporujú aj závery znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa síce vylúčil verziu o tom, že poškodený by utrpel zranenia pádom zo strechy na plech, tu však odvolací súd poukazuje na to, že znalec pripustil, že sečnú ranu mu mohol spôsobiť hocijaký ostrý predmet, čo mohol byť aj ostrý plech. V tomto smere však existujú konkrétne výpovede svedkov, že poškodený mal spadnúť na plechovú búdu, pričom túto verziu podporujú viaceré výpovede svedkov. Odvolací súd za dôležité považuje poukázať na zistenie, že ak by došlo k zahnaniu sa sekerou na poškodeného z bezprostrednej vzdialenosti, čím mu vznikla sečná rana, ktorá je zadokumentovaná aj fotodokumentáciou na č. l. 117, muselo nepochybne ísť o veľmi silný úder. V danom prípade však znalec konštatoval, že veľmi silným úderom by došlo k poraneniu lebečnej kosti. Obžalovaný nemal narušenú lebečnú kosť, a preto tieto zistenia spochybňujú, že by išlo o útok vedený takýmto spôsobom. Navyše z fotodokumentácie na č. l. 120 a 121 vyplýva, že poškodený utrpel aj ďalšie zranenia, o ktorých sa nezmieňuje ani prvotne zabezpečená lekárska správa zo dňa 03.10.2020 o 18:15 hod., ktorá neidentifikuje mimo poranení hlavy, žiadne ďalšie zranenia, čo vyvoláva pochybnosť o čase a pôvode vzniku zranení. Ak je teda možné v trestnej veci dospieť na základe vykonaného dokazovania k niekoľkým, čo do pravdepodobnosti rovnocenným skutkovým verziám, je povinnosťou súdu prikloniť sa k tej z nich, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia. Aj z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, nemožno prijať iný záver ako taký, že vykonané dokazovanie neumožňuje prijať nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný N. H., ktorý skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, spáchal. Vykonané dokazovanie nevylučuje reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť aj iná osoba. V trestnej veci obžalovaného za nosné dôkazy, napriek množstvu ďalších zabezpečených výpovedí, ktoré však nemali čo ku skutku v priamej spojitosti s možným útokom obžalovaného na poškodeného čo povedať, možno označiť výpoveď poškodeného a jeho družky, avšak tieto už z vyššie uvedených dôvodov boli pre uznanie viny z dôvodu ich kontrastnej výpovede, samé o sebe nepostačujúce. Na základe ostatne vykonaného dokazovania bolo možné naďalej dospieť k niekoľkým, čo do pravdepodobnosti rovnocenným skutkovým verziám, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia. Identifikácia obžalovaného ako možného páchateľa, keď navyše sú tu ďalšie výpovede, ktoré potvrdzujú, že poškodený mohol zranenia utrpieť aj inak, by tak bola len v rovine existencie podozrenia, že to mohol
byť obžalovaný, čo je pre vyslovenie viny nepostačujúce. O to viac bolo nevyhnutné zvýšiť obozretnosť v procese hodnotia dôkazov, aby bolo po ich vykonaní bez akýchkoľvek rozumných pochybností možné prijať záver, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Výrok o vine obžalovaného by tak za žiadnych okolností nebol výrazom úplnej jednoznačnosti, že práve obžalovaný spôsobil zranenia poškodenému. Za dôvodnú pochybnosť možno pritom považovať takú pochybnosť, ktorá by spôsobila, že sudca po dôkladnom, nestrannom zhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov by bol nerozhodný a teda že by nemohol povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného, čomu zodpovedá aj trestná vec obžalovaného. Odvolací súd tak netvrdí, že obžalovaný nespôsobil zranenia poškodenému, ale výlučne, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že bol útočníkom práve obžalovaný, ktorý spôsobil poškodenému zranenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.