Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/100/2026 1626201112 18. 08. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:1626201112.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. D. Q., D.. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XXX/XX, XXX XX F. U. L., právne zastúpený: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 47 454 831, so sídlom Kutlíková 17, 851 02 Bratislava proti odporkyni: I. Y., D.. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. J. B. XXX/X, XXX XX F. U. L., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 35C/68/2026-36 zo dňa 29.05.2026, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 35C/68/2026-36 zo dňa 29.05.2026, p o t v r d z u j e. II. Odporkyni proti navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 06.05.2026, sa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., F. G.K. F. U. L., F. B. Ú.Í. F. U. L., S. na C. Č.. XXX a to: - stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „. B. Č.. XXX/X, - stavba - hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „. B. Č.. XXX/X, - pozemok - parcela registra „. B. Č.. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera XXX L., - pozemok - parcela registra „. B. Č.. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera XX L., - pozemok - parcela registra „K. B. Č.. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera XX L., - pozemok - parcela registra „. B. Č.. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmera XX L., vo vlastníctve odporkyne vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči odporkyni vo výške 15.000,- eur s príslušenstvom“. 3. Navrhovateľ uviedol, že podal dňa 19.04.2026 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým si voči odporkyni uplatňuje peňažnú pohľadávku vo výške 15.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 15.000,- eur od 05.03.2026 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, spolu s náhradou trov konania. Dňa 21.08.2024 uzavrel ako kupujúci s odporkyňou ako predávajúcou
kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva Č.. XXX, katastrálne územie F. U. L., obec F. U. L., okres L., a to konkrétne k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX postavenej na parcele registra „. B. Č.. XXX/X, k stavbe hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavenej na parcele registra „K. B. Č.. XXX/X a k pozemkom parcely registra „K. B. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX/X. Súčasťou zmluvy bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech odporkyne. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil a odporkyni riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur, ktorú táto prevzala pri podpise zmluvy, pričom prevzatie kúpnej ceny v zmluve výslovne potvrdila svojím vlastnoručným úradne osvedčeným podpisom. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy podali zmluvné strany spoločne návrh na vklad vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, pričom katastrálne konanie bolo vedené Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pod sp. zn. F.-XXXX/XXXX. Odporkyňa následne jednostranne zobrala späť návrh na vklad a doručila katastrálnemu úradu odstúpenie od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho bolo vkladové konanie prerušené a nakoniec k prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa nedošlo z dôvodu, že odporkyňa odstúpila od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Za tohto stavu odpadol právny dôvod, na základe ktorého odporkyňa prijala a aj naďalej drží kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur, čím na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa, ktoré je povinná navrhovateľovi vydať. Súčasne odporkyňa vo svojom odstúpení od zmluvy deklarovala, že je ochotná okamžite mu vrátiť kúpnu cenu, čím výslovne potvrdila, že túto prevzala. Doposiaľ však kúpnu cenu neobdržal. Predmetom tohto návrhu je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporkyne, zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie F. U. L., ktoré sú zároveň tými istými nehnuteľnosťami, ktorých sa týkala kúpna zmluva a z titulu ktorej má navrhovateľ voči odporkyni uplatnený nárok. Predmetné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne v podiele X/X. a nie sú zaťažené žiadnym záložným právom ani vecným bremenom. 4. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená, a to predovšetkým s ohľadom na doterajšie konfrontačné správanie odporkyne, jej opakovanú snahu zmariť účinky uzavretej kúpnej zmluvy, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú prakticky jediný hodnotnejší majetok odporkyne, z ktorého by bolo možné pohľadávku navrhovateľa v budúcom exekučnom konaní reálne uspokojiť. Nárok navrhovateľa je teda osvedčený samotnou kúpnou zmluvou s úradne osvedčenými podpismi, v ktorej odporkyňa potvrdila prevzatie kúpnej ceny (pričom prevzatie kúpnej ceny vyjadrila aj vo svojom odstúpení od zmluvy, v ktorom deklarovala ochotu navrhovateľovi túto kúpnu cenu okamžite vrátiť), ďalej listinami z katastrálneho konania sp. zn. F.-XXXX/XXXX preukazujúcimi, že k vkladu vlastníckeho práva nedošlo. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky navrhovateľa z budúceho exekučného titulu bude ohrozená, a to na základe konkrétnych okolností, ktoré vyplývajú zo samotného doterajšieho správania odporkyne, ako aj z jej majetkových pomerov. Správanie odporkyne vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve preukazuje jej konzistentnú snahu vyhnúť sa zmluvným dôsledkom a zmariť jeho postavenie. Odporkyňa najprv slobodne a vážne, s úradne osvedčeným podpisom uzavrela kúpnu zmluvu a prevzala kúpnu cenu, následne však jednostranne vzala späť spoločný návrh na vklad a odstúpila od kúpnej zmluvy. V odpore proti platobnému rozkazu vydanému v konaní sp. zn. 19Up/292/2026 odporkyňa spochybňuje samotné prevzatie kúpnej ceny, popiera, že by bola s obsahom zmluvy oboznámená, a dokonca tvrdí, že suma 15.000,- eur bola do zmluvy účelovo doplnená navrhovateľom, pričom ho zo svojho zlého psychického stavu obviňuje z podvodného konania. Odporkyňa zároveň deklaruje, že na navrhovateľa podala trestné oznámenie. Toto správanie podľa navrhovateľa osvedčuje, že odporkyňa nie je ochotná dobrovoľne splniť svoj záväzok vydať bezdôvodné obohatenie, ani po prípadnom priznaní nároku odporcovi súdom. 5. Predmetné nehnuteľnosti zapísané na C. Č.. XXX predstavujú jediný známy hodnotnejší majetok odporkyne. Odporkyňa je fyzickou osobou a navrhovateľ nedisponuje informáciami o tom, že by vlastnila iný majetok dostatočnej hodnoty spôsobilý pokryť uplatňovanú pohľadávku. Predmetné nehnuteľnosti pritom v zmysle samotných vyjadrení odporkyne uvedených v odpore majú reálnu hodnotu výrazne prevyšujúcu uplatňovanú istinu (podľa odporkyne „násobne vyššiu“ než 25.000,- eur), čo potvrdzuje, že ich zaťaženie záložným právom v rozsahu zodpovedajúcom uplatňovanej pohľadávke je primerané a neohrozuje majetkovú podstatu odporkyne nad nevyhnutný rámec. Odporkyňa ako
výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností (podiel X/X) má plnú dispozičnú právomoc nehnuteľnosti kedykoľvek previesť na tretiu osobu, darovať ich, alebo zaťažiť záložným právom v prospech iného veriteľa. Vzhľadom na doterajšie správanie odporkyne, ktorá preukázala ochotu podnikať jednostranné kroky na zmarenie účinkov uzavretej zmluvy (jednostranné späťvzatie návrhu na vklad, odstúpenie od zmluvy), nie je vylúčené, že po doručení platobného rozkazu a po oboznámení sa s výškou uplatňovaného nároku pristúpi k obdobnému účelovému prevodu alebo zaťaženiu nehnuteľností, čím by budúcu exekúciu navrhovateľa zmarila alebo podstatne sťažila. Odporkyňa nepreukázala žiadnu vôľu pohľadávku navrhovateľa dobrovoľne uhradiť, naopak, jej postoj vyjadrený v odpore a v podanom trestnom oznámení jednoznačne osvedčuje, že v prípade vydania exekučného titulu bude navrhovateľ odkázaný výlučne na nútené vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ dôvodnú obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude budúca exekúcia vážne ohrozená, nakoľko odporkyňa má objektívnu možnosť aj prejavenú motiváciu predmetné nehnuteľnosti previesť alebo zaťažiť v prospech tretích osôb, čím by sa pohľadávka navrhovateľa stala fakticky nevymožiteľnou. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 3, 326 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344 CSP. 7. V prvom rade súd prvej inštancie uviedol, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. V zmysle ust. § 343 ods. 2 CSP sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do katastra nehnuteľností. 8. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby bol splnený základný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením. 9. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná. 10. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho ohrozenia exekúcie. 11. K osvedčeniu skutočností spĺňajúcich predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to z Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 21.08.2024, z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 21.08.2024, zo späťvzatia návrhu na vklad zo strany odporkyne, z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany odporkyne, z rozhodnutia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, o prerušení vkladového konania a odporu voči platobnému rozkazu sp. zn. 19Up/292/2026 podaného odporkyňou. Ďalej súd z úradnej činnosti lustráciou v registri žalôb zistil, že na tunajšom súde prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 27C/150/2024, žalobcu L.. D. Q. a žalovanej I. Y., o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Z listinných dôkazov je nepochybné, že strany sporu uzavreli Kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena dňa 21.08.2024, predmetom ktorej bol predaj v nej uvedených nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 15.000,- eur, ktorá mala byť vyplatená podľa článku II ods. 2.1 Zmluvy predávajúcemu (v tomto konaní odporkyni) v hotovosti k jeho rukám a zriadenie vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech predávajúcej. Dňa 21.08.2024 bol zmluvnými stranami podaný návrh na vklad doručený Okresnému úradu Malacky, katastrálnemu odboru. Následne dňa 28.08.2024 odporkyňa podala na Okresný úrad Malacky späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena a požiadala správny orgán o zastavenie konania. Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor dňa 08.10.2024 rozhodol o prerušení konania o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a určil lehotu na odstránenie nedostatkov do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Navrhovateľ podal dňa 28.10.2024 na Okresný súd Malacky žalobu o neplatnosť odstúpenia od Kúpnej zmluvy. Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom č. k. 27C/150/2024-85 dňa 12.12.2025, tak že konanie v časti o uloženie povinnosti Okresnému úradu Malacky, katastrálny odbor, aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k Kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2024 zastavil. Žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ voči uvedenému rozsudku nepodal opravný prostriedok. 13. Dňa 19.04.2026 podal navrhovateľ na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom si uplatnil voči odporkyni peňažnú pohľadávku 15.000,- eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2026 pod sp. zn. 19Up/292/2026 platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 15.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 7,15 % ročne zo sumy 15.000,- eur od 05.03.2026 do zaplatenia a zároveň zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania vo výške 802,06 eur. Odporkyňa podala voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom dôrazne odmietla, že by prijala finančné prostriedky od navrhovateľa vo výške 15.000,- eur. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a s obsahom kúpnej zmluvy, na ktorú odkazuje navrhovateľ a s jej konkrétnymi ustanoveniami nebola oboznámená, bola v zlom psychickom stave a nebola schopná vnímať svoje okolie a uvedomiť si dôsledky svojho konania. Predmetnú zmluvu podpisovala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal navrhovateľ a po podpise jej nezaplatil žiadne finančné prostriedky. Zdôraznila, že kúpna cena 15.000,- eur nezodpovedá hodnote predmetného domu (len v dedičskom konaní bol odhad hodnoty domu 25.000,- eur), pričom jeho reálna hodnota je násobne vyššia. Z výpisu listu vlastníctva vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je odporkyňa. 14. Navrhovateľ navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie pred konaním vo veci samej. Tou sa v prejednávanej veci rozumie konanie o žalobe o zaplatenie sumy 15.000,- eur ako vrátenie kúpnej ceny za kúpu nehnuteľností. Odporkyňa spochybnila peňažnú pohľadávku navrhovateľa v konaní o vydanie platobného rozkazu tým, že podala odpor s odôvodnením, v ktorom uvádzala skutočnosti, ktoré budú predmetom konania vo veci samej. Nemožno teda potom ani uzavrieť, že by navrhovateľ osvedčil dôvodnosť svojho nároku. 15. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľ taktiež neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie. Z predložených dôkazov nemal za osvedčené, že odporkyňa sa zbavuje svojho majetku jeho predajom, darovaním, zámenou, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka navrhovateľa, bez reálne predložených dôkazov. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť.
16. Ak by súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených skutočností, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo navrhovať (a teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie a zjavne by bola takýmto spôsobom aj porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia. Pre jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že navrhovateľ má údajnú pohľadávku, odporca vlastní majetok určitej hodnoty a navrhovateľ sa domáha svojho práva. 17. Samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo odporcu. Takýmto dôvodom (popri splnení ostatných vyššie vymenovaných predpokladov) by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by navrhovateľ osvedčil, že odporca koná na úkor svojho veriteľa tak, že znižuje hodnotu majetku alebo sa zbavuje majetku postihnuteľného exekúciou, čo však navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil (ani to v návrhu netvrdil). 18. Ďalej súd prvej inštancie považoval za potrebné dodať, že vo vzťahu k výške pohľadávky navrhovateľa je treba zohľadniť aj zásadu primeranosti, teda že nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky veriteľa a cenou majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. 19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že navrhovateľ neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP) a nesplnil tak ani podmienky podľa § 326 ods. 1 v spojení s § 344 CSP. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko odporkyňa mala v konaní plný úspech, ale žiadne trovy jej nevznikli, preto rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 21. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ v celom rozsahu výroku I., ktorým bol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Výrok II. o trovách konania má akcesorickú povahu a jeho osud je závislý od osudu výroku I.; navrhovateľ preto navrhuje, aby bol zmenený spolu s výrokom I. Odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh zamietol z dvoch dôvodov: že neosvedčil dôvodnosť svojho nároku - pretože odporkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie v odpore proti platobnému rozkazu prevzatie kúpnej ceny spochybnila a uviedla skutočnosti, ktoré budú predmetom konania vo veci samej; a že navrhovateľ neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie - pretože nebolo osvedčené, že sa odporkyňa zbavuje svojho majetku predajom, darovaním, zámenou či iným znehodnotením, pričom samotný dlh na nariadenie opatrenia nepostačuje. Prvý dôvod zamietnutia spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a súčasne na nesprávnych skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie uzavrel, že „odporkyňa spochybnila peňažnú pohľadávku navrhovateľa... tým, že podala odpor... Nemožno teda potom ani uzavrieť, že by navrhovateľ osvedčil dôvodnosť svojho nároku.“ Tento záver je vnútorne rozporný a logicky neudržateľný. Po prvé, konajúci súd si sám správne stanovil kritérium, no následne ho neaplikoval. V bode 15 napadnutého uznesenia totiž výslovne uvádza, že pre úspešnosť návrhu je nevyhnutné, aby boli skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku „aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)“. Následne však aplikoval pravý opak - že samotné spochybnenie nároku odporkyňou jeho osvedčenie vylučuje. Tým zamenil osvedčenie za preukázanie a od neho fakticky žiadal, aby v štádiu rozhodovania o zabezpečovacom opatrení vyvrátil obranu odporkyne, t. j. aby svoj nárok preukázal s istotou. To je v priamom rozpore s § 326 ods. 1 v spojení s § 343 ods. 1 a § 344 CSP. Po druhé, prijatý výklad vedie k absurdným dôsledkom. Ak by samotná obrana navrhovateľa - teda popretie nároku v odpore vylučovala osvedčenie dôvodnosti nároku, potom by zabezpečovacie opatrenie nebolo možné nariadiť prakticky nikdy, lebo žalovaný nárok popiera v zásade vždy. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia by sa tým stal obsoletným. Takýto záver zjavne nezodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy. Zároveň konajúci súd ani nezohľadnil obsah listinných dôkazov. Navrhovateľ osvedčil svoj nárok: a) kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 21.08.2024 s úradne osvedčenými podpismi, v ktorej odporkyňa výslovne potvrdila prevzatie kúpnej ceny 15.000,- eur. Úradné osvedčenie pravosti podpisu predstavuje
dôkaz vysokej dôkaznej sily; vyhlásenie o prevzatí ceny urobené nad rámec úradne osvedčeného podpisu je spôsobilé osvedčiť prevzatie plnenia bez akejkoľvek pochybnosti potrebnej pre toto štádium konania; b) odstúpením odporkyne od kúpnej zmluvy, v ktorom sama deklarovala ochotu kúpnu cenu navrhovateľovi „okamžite vrátiť“ - t. j. urobila vyhlásenie, ktoré pojmovo predpokladá, že cenu predtým prevzala (nemožno vrátiť to, čo nebolo prijaté); c) listinami z katastrálneho konania sp. zn. V-3573/2024 preukazujúcimi, že k vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nedošlo, teda že odpadol právny dôvod, pre ktorý si odporkyňa cenu ponechala a d) platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Up/292/2026, ktorý je sám osebe súdnym aktom predpokladajúcim prima facie dôvodnosť uplatneného nároku - súd ho vydal práve preto, že nárok navrhovateľa vyhodnotil ako dôvodný na podklade predložených listín. Záver o neosvedčení nároku konajúci súd teda založil výlučne na popretí zo strany odporkyne bez toho, aby toto popretie konfrontoval s úradne osvedčenými vyhláseniami. Takéto popretie obsiahnuté v odpore, ktoré navyše priamo odporuje úradne osvedčeným vyhláseniam tej istej strany, nemôže ako otázka právna spôsobiť, že nárok podložený takýmito listinami nie je ani osvedčený. Ďalej konajúci súd celkom opomenul rozhodujúce tvrdenie navrhovateľa o vnútornej rozpornosti a účelovosti obrany odporkyne, ktoré v návrhu výslovne uplatnil (časť III. návrhu). Odporkyňa v odstúpení od zmluvy uvádzala, že nehnuteľnosť má hodnotu približne 15 000,- eur a že za takúto cenu ju chcela predať, pričom prevzatie kúpnej ceny nespochybňovala. V odpore proti platobnému rozkazu naproti tomu úplne popiera, že by akúkoľvek kúpnu cenu prevzala, tvrdí, že suma 15.000,- eur bola do zmluvy doplnená účelovo navrhovateľom, a hodnotu nehnuteľnosti znižuje na 25.000,- eur. Ide o tvrdenia, ktoré si navzájom priamo odporujú a objektívne nemôžu obstáť vedľa seba. Súd prvej inštancie sa s touto okolnosťou nijako nevysporiadal, hoci je spôsobilá zásadne spochybniť vierohodnosť obrany odporkyne a podporiť záver o osvedčení nároku. Opomenutie podstatného tvrdenia strany zakladá nielen nesprávne skutkové zistenie, ale aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Samostatnú pozornosť si zaslúži vzťah k právoplatnému rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 27C/150/2024-85 zo dňa 12.12.2025, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a proti ktorému nepodal opravný prostriedok. Súd prvej inštancie túto skutočnosť zistil z úradnej činnosti, no nevyvodil z nej dôsledky v prospech osvedčenia nároku, hoci práve tento rozsudok podopiera právny dôvod bezdôvodného obohatenia. Keďže jeho žaloba o neplatnosť odstúpenia bola zamietnutá, odstúpenie odporkyne od kúpnej zmluvy obstojí ako účinné; tým definitívne odpadol právny dôvod, na základe ktorého odporkyňa kúpnu cenu prijala a drží (§ 451 ods. 2 OZ - majetkový prospech získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Právoplatné zamietnutie žaloby o neplatnosť odstúpenia teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nielenže nevylučuje, ale ho práve preukazuje. Vo vzťahu k osvedčeniu nároku teda súd prvej inštancie aplikoval nesprávny štandard, prejudikoval spornú skutkovú otázku v jeho neprospech, nezohľadnil listinné dôkazy, ktoré sám vymenoval, a opomenul rozhodujúce tvrdenia navrhovateľa. Jeho nárok je pritom, vzhľadom na úradne osvedčenú kúpnu zmluvu, odstúpenie odporkyne s prísľubom vrátenia ceny, listiny z katastra, vydaný platobný rozkaz a právoplatný rozsudok 27C/150/2024 - osvedčený s vysokým stupňom pravdepodobnosti, ktorý prah osvedčenia podľa § 326 ods. 1 CSP bezpečne presahuje. Aj druhý dôvod zamietnutia návrhu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie podmienil osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie preukázaním, že sa odporkyňa aktuálne zbavuje svojho majetku jeho predajom, darovaním, zámenou alebo iným znehodnotením. Tento výklad je príliš reštriktívny a popiera preventívnu povahu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP spája nariadenie opatrenia s existenciou „obavy“, že exekúcia bude ohrozená. Pojem „obava“ predstavuje nižší prah než istota o budúcom zmarení exekúcie a tým menej než preukázanie už uskutočneného zmenšovania majetku. Postačuje súhrn objektívnych okolností na strane povinného, ktoré pri rozumnom posúdení vyvolávajú reálnu a bezprostrednú obavu, že budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený. Nevyžaduje sa, aby šlo výlučne o účelové, na zmarenie exekúcie zamerané konanie dlžníka. V tejto veci sú totiž osvedčené nasledujúce okolnosti, ktoré vo svojom súhrne zakladajú reálnu obavu: preukázané jednostranné kroky odporkyne smerujúce k zmareniu samotnej transakcie, z ktorej jeho nárok vyplýva - odporkyňa jednostranne vzala späť spoločný návrh na vklad a jednostranne odstúpila od kúpnej zmluvy. Ide o preukázané minulé konanie odporkyne; predmetné nehnuteľnosti predstavujú jediný známy hodnotnejší majetok odporkyne, ktorá je fyzickou osobou a navrhovateľ nedisponuje informáciami o inom jej majetku spôsobilom pokryť uplatňovanú pohľadávku; prípadná dispozícia s týmto majetkom by tak budúcu exekúciu nielen sťažila, ale fakticky zmarila; navyše ako výlučná vlastníčka (podiel X/X) má plnú a ničím neobmedzenú dispozičnú právomoc nehnuteľnosti kedykoľvek
previesť, darovať alebo zaťažiť v prospech tretej osoby, pričom nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnym záložným právom ani ťarchou - sú teda voľne disponibilné. Otvorene konfrontačný a nekonzistentný postoj odporkyne - popretie prevzatia ceny napriek vlastným úradne osvedčeným vyhláseniam, podanie trestného oznámenia na navrhovateľa, ako aj účelovo meniace sa tvrdenia o hodnote nehnuteľnosti (115.000,- eur / 25.000,- eur) - osvedčuje, že nie je ochotná dobrovoľne svoj záväzok splniť a že je pripravená využiť všetky dostupné prostriedky na zmarenie uspokojenia jeho práv, vrátane prípadnej dispozície s jediným hodnotnejším majetkom. Súd prvej inštancie tak na jednej strane správne kritérium nepoužil dôsledne - keď preukázané jednostranné dispozičné kroky odporkyne a jej osvedčený postoj zredukoval na „samotný dlh“ - a na druhej strane od neho žiadal nesplniteľné: dôkaz o už uskutočnenom scudzení majetku. Práve takému scudzeniu má pritom zabezpečovacie opatrenie predísť; vyžadovať jeho preukázanie ako podmienku nariadenia opatrenia znamená poprieť funkciu inštitútu. Napadnuté uznesenie navyše trpí aj vadou nepreskúmateľnosti a vnútornej rozpornosti odôvodnenia, ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Záverom, hoci proporcionalita nebola samostatným dôvodom zamietnutia, navrhovateľ pre úplnosť zdôrazňuje, že navrhované opatrenie rešpektuje aj zásadu primeranosti. Hodnota predmetných nehnuteľností bola v dedičskom konaní ocenená na 25.000,- eur, avšak je samozrejmé, že trhová cena môže byť aj vyššia alebo nižšia. V tomto prípade bola kúpna cena nižšia z dôvodu, že zmluvné strany sa v kúpnej zmluve dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností práve odporkyňou. Zriadenie záložného práva pritom odporkyni nebráni nehnuteľnosti užívať a požívať z nich úžitky; len obmedzuje ich účelové scudzenie alebo zaťaženie na jeho úkor. Navrhované opatrenie je teda primerané sledovanému účelu a nevytvára zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky a rozsahom zabezpečenia. Navrhovateľ má za to, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP sú v plnom rozsahu splnené. Nárok je osvedčený a taktiež obava z ohrozenia exekúcie je osvedčená súhrnom objektívnych okolností - preukázanými jednostrannými krokmi odporkyne na zmarenie účinkov zmluvy, skutočnosťou, že ide o jediný hodnotnejší a voľne disponibilný majetok odporkyne, jej plnou dispozičnou voľnosťou a otvorene konfrontačným a nekonzistentným postojom. Napadnuté uznesenie je preto v rozsahu výroku I. založené na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], na nesprávnych skutkových zisteniach [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a je nepreskúmateľné v rozpore s právom na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]. 22. Následne v priebehu odvolacieho konania, navrhovateľ doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 35C/68/2026-36 zo dňa 29.05.2026 a oznámil odvolaciemu súdu novú skutočnosť, ktorá nastala po vydaní napadnutého uznesenia a ktorá má zásadný význam pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po vydaní napadnutého uznesenia dňa 15.06.2026 zistil, že odporkyňa medzičasom pristúpila k prevodu nehnuteľností, ku ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva v rámci navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.. pre katastrálne územie F. vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach bola vyznačená plomba na základe konania V-XXXX/ XXXX (Kúpna zmluva), čo jednoznačne svedčí o prebiehajúcom prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Táto skutočnosť mimoriadne významným spôsobom potvrdzuje dôvodnosť jeho argumentácie, uvedenej už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v podanom odvolaní. Od samého začiatku poukazoval na existenciu reálnej a bezprostrednej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, pričom súd prvej inštancie túto obavu odmietol s odôvodnením, že nebolo osvedčené, že by sa odporkyňa zbavovala svojho majetku predajom, darovaním, zámenou alebo iným spôsobom. Aktuálny stav evidovaný v katastri nehnuteľností však preukazuje presný opak. Potvrdzuje sa, že jeho obavy neboli hypotetické ani špekulatívne, ale boli založené na reálnych skutkových okolnostiach. Odporkyňa medzičasom vykonala práve tie dispozičné úkony s nehnuteľnosťami, pred ktorými sa domáhal preventívnej ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by bola ochrana požadovaná návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poskytnutá včas, odporkyňa by nemohla s predmetnými nehnuteľnosťami voľne disponovať spôsobom, ktorý môže podstatne sťažiť alebo úplne zmariť budúce uspokojenie jeho pohľadávky. Práve takýmto situáciám má inštitút zabezpečovacieho opatrenia predchádzať. Navrhovateľ zároveň uvádza, že v prípade, ak v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky, vyhradzuje si právo domáhať sa náhrady vzniknutej škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Navrhovateľ totiž nemôže niesť následky situácie, keď napriek tomu, že existovala reálna a následne aj preukázaná hrozba prevodu jediného známeho hodnotnejšieho majetku odporkyne, nebola poskytnutá súdna ochrana, o ktorú riadne a včas požiadal. 23. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu, ktoré jej bolo riadne doručené, spolu s výzvou a poučením, v stanovenej lehote nevyjadrila. 24. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 28. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iným majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 29. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými odvolateľom v podanom odvolaní, s poukazom na jeho uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na požadované zabezpečovacie opatrenie. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín tvoriacich obsah spisu, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 31. V prvom rade odvolací súd dáva do pozornosti, že pri preskúmavaní odvolaním napadnutého uznesenia je vždy pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP),. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní mohol vziať do úvahy len skutočnosti, ktoré v danej veci existovali v čase vydania rozhodnutia prvoinštančného súdu a nie tie, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia a navrhovateľ ich oznámil súdu v priebehu odvolacieho konania, až po podanom odvolaní. 32. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods.1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. 33. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento
peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 34. Pokiaľ ide o požiadavku spôsobilého predmetu záložného práva, táto je splnená len v prípade nehnuteľností špecifikovaných v podanom návrhu, ktoré vzhľadom na ich presné a jednoznačné vymedzenie, nepochybne predstavujú spôsobilý predmet záložného práva. 35. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nepochybne posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, a to za účelom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 36. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel aj odvolací súd k záveru, že je daný základný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadeným zabezpečovacím opatrením. 37. Z obsahu spisu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že navrhovateľ sa domáha nariadenia tohto opatrenia dôvodiac, že má voči odporkyni splatnú pohľadávku vo výške 15.000 eur, pričom podal dňa 19.04.2026 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom si uplatnil voči odporkyni peňažnú pohľadávku 15.000,- eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2026 pod sp. zn. 19Up/292/2026 platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 15.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 7,15% ročne zo sumy 15.000,- eur od 05.03.2026 do zaplatenia a zároveň zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania vo výške 802,06 eur. Odporkyňa podala voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom dôrazne odmietla, že by prijala finančné prostriedky od navrhovateľa vo výške 15.000,- eur. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a s obsahom kúpnej zmluvy, na ktorú odkazuje navrhovateľ a s jej konkrétnymi ustanoveniami nebola oboznámená, bola v zlom psychickom stave a nebola schopná vnímať svoje okolie a uvedomiť si dôsledky svojho konania. Predmetnú zmluvu podpisovala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal navrhovateľ a po podpise jej nezaplatil žiadne finančné prostriedky. 38. Odvolací súd uvádza, že pre potreby konania o neodkladnom (aj zabezpečovacom) opatrení navrhovateľ podľa odvolacieho súdu teda osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému žiadal poskytnúť predbežnú ochranu. Z opisu skutkových tvrdení, ako aj z listinných dôkazov, ktoré na ich podporu navrhovateľ založil do súdneho spisu, je nateraz zrejmé, že jeho nárok vyplýva z kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporkyňou ako predávajúcou, od ktorej táto platne odstúpila, pričom navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 39. Súd prvej inštancie však návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti špecifikované v návrhu zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľ ani v minimálnom rozsahu neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia v návrhu špecifikovanej pohľadávky bude ohrozená (zmarená). Tento záver súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu správny. 40. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. 41. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol len toľko, že vymoženie jeho pohľadávky je ohrozené z dôvodu zjavnej neochoty splniť jeho záväzok zo strany odporkyne
(tento nárok je však predmetom sporu medzi stranami), ako aj z preukázaných jednostranných krokov odporkyne - späťvzatie návrhu na vklad a odstúpenie od kúpnej zmluvy (žaloba o určenie neplatnosti odstúpenie od kúpnej zmluvy bola na základe právoplatného rozhodnutia súdu zamietnutá; teda odstúpenie odporkyne od kúpnej zmluvy je platné); ďalej z toho, že ako výlučná vlastníčka (podiel X/ X.) má plnú a ničím neobmedzenú dispozičnú právomoc nehnuteľnosti kedykoľvek previesť, darovať alebo zaťažiť v prospech tretej osoby, pričom nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnym záložným právom ani ťarchou - sú teda voľne disponibilné (uvedená skutočnosť existenciu obavy o výkon exekúcie navrhovateľa nijako neosvedčuje) a z konfrontačného a nekonzistentného postoja odporkyne - popretie prevzatia ceny, napriek vlastným úradne osvedčeným vyhláseniam (úradne osvedčená je len pravosť podpisu odporkyne na kúpnej zmluve a nie obsah kúpnej zmluvy, podanie trestného oznámenia na navrhovateľa (čo predstavuje zákonné právo každého občana, resp. povinnosť v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu), ako aj účelovo meniace sa tvrdenia o hodnote nehnuteľnosti (115.000,- eur / 25.000,- eur), čo všetko podľa navrhovateľa osvedčuje, že nie je ochotná dobrovoľne svoj záväzok splniť. 42. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že navrhovateľ, napriek jeho rozsiahlej argumentácii, však neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená. Navrhovateľ ani netvrdil a ani neosvedčil, že odporkyňa v čase podania návrhu a rozhodovania súdu prvej inštancie, realizuje alebo zamýšľa realizovať také faktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie jeho pohľadávky. Rovnako navrhovateľ ani neosvedčil, že by odporkyňa v danom čase robila alebo zamýšľala urobiť akékoľvek úkony, ktorými by so svojimi nehnuteľnosťami disponovala alebo ktorými by tieto nehnuteľnosti zaťažila v prospech tretích osôb. Takisto neosvedčil, že by súčasné, či minulé správanie sa odporkyne alebo celkové okolnosti prípadu odôvodňovali obavu, že odporkyňa sa bude snažiť vyhnúť splneniu svojej povinnosti a teda bude robiť úkony (zbavovať sa majetku, či svojich príjmov), ktoré by neskôr viedli k zmareniu exekúcie. Len zo skutočnosti, že odporkyňa nesplnila svoj záväzok a že v konaní o zaplatenie v rámci procesnej obrany tvrdí, že kúpna cena jej pri podpise zmluvy nebola vyplatená, nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru (a to ani v rovine osvedčenia), že budúca exekúcia splatnej pohľadávky navrhovateľa bude ohrozená, resp. zmarená. Navrhovateľom uvádzaná obava z ohrozenia exekúcie nemôže byť len všeobecná, či hypotetická, nemajúca oporu v predchádzajúcom či súčasnom správaní sa odporkyne . 43. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť dopĺňa, v nadväznosti na argumentáciu oboch sporových strán v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 35C/76/2026 týkajúcu sa priebehu skutkových okolností týkajúcich sa uzavretia kúpnej zmluvy a (ne)zaplatenie kúpnej ceny, že preukazovanie týchto skutkových tvrdení a ich dokazovanie prekračuje rámec a účel konania o zabezpečovacom opatrení, v ktorom súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia o veci, ale postačuje, aby mal osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie pritom znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a v tomto smere postačí, keď sa mu osvedčená skutočnosť javí, vzhľadom na všetky okolnosti, ako nanajvýš pravdepodobná. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia teda postačuje, že navrhovateľ svoj nárok v potrebnej miere osvedčil a to bez toho, aby akokoľvek prezumoval vyriešenie sporných otázok týkajúcich sa zaplatenia kúpnej ceny. Odvolací súd dopĺňa, že z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci je meritórne posúdenie týchto otázok bez významu a bude relevantné až v konaní vo veci samej. 44. Za daného stavu, keď navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ničím neosvedčil existenciu hrozby takého správania odporkyne, ktoré by mohlo mať za následok zhoršenie jeho postavenia, či iný neprípustný nepriaznivý následok na predmet konania vo veci samej, prípadne takého jej správania, ktoré by mohlo mať za následok ohrozenie vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, je celkom nepochybné, že v danom prípade neboli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie naplnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 CSP. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie strany sporu (odporkyne), dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jej majetkové pomery a takéto konanie na strane odporkyne v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nebolo v konaní osvedčené (por.: uznesenie ÚS SR, č. k. II ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). Iba samotné tvrdenia navrhovateľa o nepriaznivej finančnej situácii odporkyne a údajnej
neexistencii iného majetku, samé o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. 45. Povinnosťou navrhovateľa, ak chcel uniesť dôkazné bremeno v tomto konaní, bolo navrhnúť dôkazy základného významu nielen pre osvedčenie nároku, ktorý žiadal chrániť požadovaným opatrením, ale i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia, keďže súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver nielen o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale súčasne aj osvedčenia existencie dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená. 46. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností teda odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie splnené neboli, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 47. K navrhovateľom v odvolacom konaní predloženému podaniu, v ktorom predložil súdu list vlastníctva s vyznačením plomby z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy, čím sa snaží osvedčiť skutočnosť, že sa odporkyňa zbavuje svojho nehnuteľného majetku predajom tretej osobe, odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným tvrdením navrhovateľa nemožno úplne stotožniť. Uvedená skutočnosť nie je sama o sebe spôsobilá osvedčiť zbavovanie sa majetku vo vlastníctve odporkyne a tým vyvolať obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Zbavovanie sa majetku dlžníka pre posúdenie takéhoto konania ako spôsobu ohrozenia exekúcie by mohlo byť osvedčené v prípade, ak by nehnuteľný majetok bol predávaný výrazne pod trhovú cenu alebo za iných nevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle. Takýto prevod je totiž možné posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie za prípustný, pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza k len transformácii majetku z nehnuteľného na peňažný, čo samo o sebe ešte neosvedčuje ukracujúci zámer (por. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 3 Cob/174/2016, sp. zn.: 3 Cob/20/2019), čo však neznamená, že by ním muselo dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka. Navrhovateľ navyše ani nepreukázal, že by odporkyňa predávala nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Ani zo samotnej skutočnosti, že odporkyňa predáva predmetný majetok, teda ešte nie je jednoznačne možné vyvodiť ukracujúci charakter jej konania vo vzťahu k navrhovateľovi, nakoľko nie je vylúčené, že predajom získané peňažné prostriedky môže použiť aj na zaplatenie pohľadávky navrhovateľa. 48. V tejto súvislosti je navyše potrebné doplniť, že na základe týchto navrhovateľom (v tomto konaní dodatočne) uvádzaných skutočností, podal dňa 15.6.2026 v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.: 35C/68/2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom konajúcim súd uznesením č.k. 35C/76/2026-99 zo dňa 22.06.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporkyni povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku (totožnými s tými, ku ktorým navrhovateľ v tomto konaní požadoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Uvedené je zapísané aj na C. k.ú. F., okres Malacky, pod P-232/2026. Z uvedeného dôvodu je potom nesporne už dispozícia odporkyne s týmito nehnuteľnosťami obmedzená. 49. Napokon, nedôvodná je i námietka navrhovateľa ktorý v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné a zmätočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd totiž, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia uznesenie súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že toto spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, keď z neho nepochybne vyplýva, ktoré skutočnosti tvrdené navrhovateľom a na základe akých dôkazov považoval za osvedčené, aký mali jednotlivé tvrdenia a osvedčené skutočnosti podľa jeho názoru vplyv na rozhodnutie o podanom návrhu a odôvodnenie obsahuje aj dostatočne vysvetlené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebolo osvedčené ohrozenie prípadného výkonu exekúcie a neboli preto splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 50. Na základe vyššie uvedeného, po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporkyni priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko odporkyňa mala vo veci plný úspech. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).