Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/118/2025 1723202048 11. 06. 2026 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2026:1723202048.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : L.. T.. Ľ. B., L.., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XXXX/XX, X., zastúpeného : JUDr. Ivana Igazová, advokátka, Mýtna 11, Bratislava, proti žalovaným : 1. Y. B., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXX/XX, O. V., zastúpený splnomocneným zástupcom : JUDr. Stefan Jassinger, nar. 11. 1. 1975, Kúpeľná 7, Bratislava, 2. Y.. U. Y., nar. XX. X. XXXX, W. X, X., o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, eventuálne o určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. 4. 2025 sp. zn. 45C/35/2023 - 300, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Odvolanie žalovaných 1, 2 o d m i e t a. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa najprv len voči žalovanému 1 ( Y.B. B. ) domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom ( v 1/1 ) pozemkov parcely registra „C“ KN č. XXXX/XXX o výmere 4182 m2, druh pozemku Orná pôda, parcely registra „C“ KN č. XXXX/XXX o výmere 9957 m2, druh pozemku Orná pôda, parcely registra „C“ KN č. XXXX/ XXX o výmere 637 m2, druh pozemku Orná pôda a parcely registra „E“ KN č. XXXX/XX o výmere 14694 m2, druh pozemku: Orná pôda, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre k.ú. Z., obec Z., Okres U., ktoré nadobudol titulom darovania na základe vkladu P.-XXXX/XXXX zo dňa 24. 09. 2015 (P.-XXXX/XXXX) Darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice pod N 226/2015 Nz 30275/2015 NCRIs 30998/2015 notárom JUDr. Magdalénou Čížovou dňa 3.9.2015. 2/ Ku skutkovému stavu žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným je rodinný pomer syn otec. Žalovaný ako darca a žalobca ako obdarovaný uzatvorili dňa 3.9.2015 darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli rôzne nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícke podiely na nich) v rôznych katastrálnych územiach, a to k.ú. Z. okr. U., k.ú. W. okr. X., k.ú. T. okr. X., k.ú. L. okr. X.Č., k.ú. V. okr. X., k.ú. L. okr. X.H., k.ú. T. okr. X., k.ú. P. X. okr. X.. Darovanie inicioval sám žalovaný ako darca, ktorý sa rozhodol postupne za života vysporiadať svoje majetky medzi všetkých svojich štyroch potomkov (2 potomkovia z prvého manželstva : Y. a Š. a 2 potomkovia z druhého manželstva : T. a Ľ.), kde predmetom ďalšieho darovania medzi ostatných potomkov mali byť o.i. obrazy a zbierka mincí, dva byty ( v Košiciach a v Bratislave ) a ďalej aj nedávno nadobudnutý apartmán v Egypte. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 27.4.2023 obdržal prekvapujúco list datovaný 11. apríla 2023, označený ako „VEC: Domáhanie sa vrátenia daru“, obsahujúci tvrdenia o údajnom hrubom porušovaní dobrých mravov správaním sa žalobcu k žalovanému a jeho partnerke J. L., na základe čoho sa žalovaný ( Y. B. ) ako darca údajne domáha „okamžitého
vrátenia Predmetu Daru“ a jeho vydania. Predmetom vrátania majú byť podľa listu „všetky nehnuteľnosti alebo podiely na nich“, ktoré obdržal žalobca na základe Darovacej zmluvy, nachádzajúce sa v k.ú. Z. a k.ú. T.. Žalobca dôrazne poprel existenciu skutočností a tvrdení popísaných v liste označenom ako „Domáhanie sa vrátenia daru“. Žalobcovi ako obdarovanému nebola a nie je známa žiadna skutočnosť, ktorá by mala a mohla zakladať hrubé porušovanie dobrých mravov z jeho strany voči žalovanému ako darcovi a/alebo voči jeho partnerke J. L.. Všetky tvrdenia uvádzané v liste „Domáhanie sa vrátenia daru“ žalobca dôrazne poprel, pokladal ich za absolútne nepravdivé, vykonštruované, ničím nepodložené a tieto sú vyvrátené o.i. dôkazmi priloženými k tejto žalobe. Doručenie listu „Domáhanie sa vrátenia daru“ tak nemohlo podľa žalobcu privodiť právne účinky zrušenia Darovacej zmluvy, nakoľko podmienky uvedené v § 630 Obč. zák. tu neboli naplnené. 3/ Žalobca obratom po obdržaní listu „Domáhania sa vrátenia daru“ kontaktoval žalovaného prostredníctvom sms správy dňa 2.5.2023. Z ich komunikácie vyplýva, že žalovaný Y. B.Ý. si nie je vedomý, že by žalobcovi bol v danom čase akýkoľvek list posielal. Keď sa žalobca aj neskôr žalovaného telefonicky aj osobne v Egypte pýtal, či si pamätá, že bol deň pred odletom do Egypta u notára v Dunajskej Strede, žalovaný údajne odpovedal, že si nenapätá a ani si nepamätá, že by niečo podpisoval. Dňa 31.7.2023 obdržal žalobca od Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor list s výzvou, datovanou dňa 13.7.2023, ktorou mu úrad oznamuje, že dňa 17.5.2023 obdržal „Spochybnenie vlastníctva“, na základe ktorého Y. B. v zastúpení JUDr. Stefan Jassinger, PhD. „odstupuje od darovacej zmluvy zo dňa 3.9.2015 a domáha sa vrátenia daru“. Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor v liste vyzýva žalobcu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podal na súd „príslušnú žalobu“, v opačnom prípade bude jeho nečinnosť vyhodnotená ako akceptácia platnosti odstúpenia od zmluvy ( vrátenia daru ) a kataster vykoná záznam v zmysle doručeného odstúpenia ( vrátenia daru ). Na príslušných LV už Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor vyznačil aj v tejto súvislosti podľa vedomostí žalobcu plombu („Z“). 4/ Iba prostredníctvom Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru sa žalobca dozvedel, že dňa 17.5.2023 podal U. Y. podanie na Okresný úrad Bytča (datované 9.5.2023) označené ako „Spochybnenie vlastníctva“ a žalobca predpokladal, že pravdepodobne rovnaké podanie adresoval žalovaný aj na Okresný úrad Senec - keďže časť pozemkov uvádzaných v liste „Domáhanie sa vrátenia daru“ z 11.4.2023 sa nachádza v k.ú. Z., okr. U.. Tu žalobca uviedol, že od Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru, neobdržal žiadne oznámenie o spochybnení jeho vlastníctva zo strany žalovaného ani výzvu na podanie žaloby ohľadom pozemkov v k.ú. Z., ktoré sa uvádzajú v liste „Domáhanie sa vrátenia daru“. 5/ Pokiaľ sa jedná o právne posúdenie žalobca uviedol, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Obč.zák. dochádza až na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Žalobca tvrdil a preukazoval o.i. priloženými dôkazmi, že hmotnoprávna podmienka na vrátenie daru uvedená pod bodom a) vyššie tu naplnená nie je. Pri podmienke pod bodom b) má žalobca vzhľadom na predložené dôkazy dôvodnú pochybnosť, že tento úkon, ak je pod ním aj podpísaný žalovaný, vykonal tento slobodne a vážne, resp. že by žalovaný ním prejavil svoju opravdovú slobodnú a vážnu vôľu, teda namietame úkon domáhania sa vrátenia daru ako absolútne neplatný pre rozpor s § 37 ods. 1 Obč. zák. a ďalej z opatrnosti aj dôvodu absencie splnomocnenia pri „Domáhaní sa vrátenia daru“, ktorý úkon tak nevykonal darca, ale iná osoba, ktorá pri tom konala sama za seba, čo však nemohlo vzbudiť účinky zániku Darovacej zmluvy. 6/ K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že je pri určení vlastníctva k nehnuteľnosti pri neistom postavení vlastníka v zmysle ustálenej judikatúry v zásade daný vždy. Postavenie žalobcu ako vlastníka darovaných nehnuteľností je po doručení listu „Domáhania sa vrátenia daru“ od darcu neisté, bez namietania resp. podania žaloby hrozí zapísanie darovaných nehnuteľností v katastri späť na darcu, hoci z vyššie uvedeného vyplýva, že na vrátenie daru nie sú splnené zákonné podmienky, čo však môže potvrdiť len súd. Jedine žaloba na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam po doručení listu „Domáhanie sa vrátenia daru“ od darcu môže preto odstrániť túto neistotu ohľadom vlastníctva. Tu žalobca uviedol, že dňa 30.8.2023 podal žalobu totožného obsahu, ako je táto, ohľadom pozemkov v k.ú. T., okr. X., na Okresný súd Žilina, a to z dôvodu, že ho na jej podanie vyzýval priamo Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor. Pre úplnosť uviedol, že od Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, do ktorého pôsobnosti spadá k.ú. Z., zatiaľ žalobca síce neobdržal žiadne oznámenie o spochybnení jeho vlastníctva zo strany žalovaného ani výzvu na podanie žaloby ohľadom pozemkov v k.ú. Z.. Na LV č. XXX pre k.ú. Z., okr.
U. je však vyznačená plomba pod Z-2491/2023 (Iná listina). A nakoľko žalobca nemá vedomosť, že by ohľadom pozemkov na uvedenom LV malo prebiehať nejaké konanie, má dôvodnú obavu, že sa uvedená plomba týka spochybnenia jeho vlastníctva na základe rovnakého dôvodu - domáhania sa vrátenia daru darcom, ako je tomu v prípade pozemkov v k.ú. T., keďže práve pozemky v oboch uvedených k.ú. (Z. a T.) sa spomínajú v liste „Domáhania sa vrátenia daru“ z 11.4.2023. Žalobca preto z opatrnosti podal týmto rovnakú žalobu aj na Okresný súd Pezinok, ako na súd miestne príslušný na konanie ohľadom pozemkov v k.ú. Zálesie, ktorou žalobou po tom, ako mu bol dňa 27.4.2023 doručený list „Domáhanie sa vrátenia daru“, popiera a namieta (rovnako ako v prípade pozemkov v k.ú. T.,) platnosť domáhania sa vrátenia daru aj v časti týkajúcej sa pozemkov v k.ú. Z.. 7/ Uznesením č.k. 45C/35/2023 - 137 zo dňa 09.01.2024 súd prvej inštancie konanie zastavil pre prekážku litispendencie, keďže mal za to, že konanie začaté dňa 06.06.2023 vedené pod spisovou značkou 49C/1/2023 predstavuje prekážku skôr začatého konania. Voči uzneseniu podal odvolanie žalobca a okrem iného uviedol, že je treba zobrať na zreteľ najmä to, že žalobu podal žalobca v tejto veci z opatrnosti, a to pod preukázateľnou hrozbou a z obavy o stratu svojho vlastníctva, keďže na presne totožnom skutkovo-právnom základe ho na podanie žaloby vyzval už OÚ Bytča, katastrálny odbor vo veci pozemkov v darovacej zmluve v lokalite k.ú. T. okres X., ktoré boli tiež predmetom „vrátenia daru“. Žalobca nemal teda prečo sa domnievať, že to isté „neplatí“ pre pozemky v k.ú. Z. okr. U., ktoré boli rovnako predmetom darovacej zmluvy „napadnutej“ vrátením daru. Poukázal na to, že takýto jednotný postup /t.j, že na bránenie sa žalobou je vyzvaná strana, ktorá úkon napr. odstúpenia alebo vrátenia daru spochybňuje/, majú dlhodobo prakticky všetky katastre v SR. Žalobca dodal, že z neznámeho dôvodu OÚ Senec, katastrálny odbor žalobcu na podanie žaloby nevyzýval. Z následne zistených informácií sa žalobca domnieva, že sa tak mohlo stať preto, že pozemky v k.ú. Z. boli po doručení žiadosti o vrátenie daru obratom dotknuté ďalším úkonom, tieto mal byť obratom darované druhému synovi pôvodného darcu U.O. Y., teda vo veci už nasledoval ďalší právny úkon a OÚ Senec, katastrálny odbor preto vyzval na podanie žaloby už tohto nového vlastníka namiesto žalobcu. Uvedené je však len hypotéza. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca sa v tomto konaní odôvodnene bránil z opatrnosti a zo strachu o stratu svojho vlastníctva, preto podnikol krok a podal určovaciu žalobu - nakoľko preukázateľne tu neexistujú absolútne žiadne zákonné podmienky na domáhania sa vrátenia daru. Záverom žalobca navrhol spojiť na spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 45C/35/2023 a 49C/1/2023. 8/ Uznesenie o zastavení konania bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/33/2024 - 276 zo dňa 30.09.2024, v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/1/2023 netvorí prekážku litispendencie pre vedenie konania pod sp.zn. 45C/35/2023. Súdu dal na zváženie spojenie vecí na spoločné konanie. Uznesením č.k. 49C/1/2023 - 389 zo dňa 06.03.2025 súd zamietol návrh žalovaného Ľ. B. na spojenie konaní vedených na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 49C/1/2023 a 45C/35/2023 na spoločné konanie. Na pojednávaní dňa 08.04.2025 doručil žalobca do spisu návrh na pripustenie pristúpenia Y.. U. Y. do konania na strane žalovaného a zároveň doplnil pôvodný petit žaloby o eventuálny resp. podmienený petit. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.04.2025 súd pripustil doplnenie žalobného petitu o nasledovný eventuálny petit: „Určuje sa, že žalovaný Y. B., nar. XX.X.XXXX nie je vlastníkom parc. reg. „C“ KN č. XXXX/XXX o výmere 4182 m2, druh pozemku orná pôda, parc. reg. „C“ KN č. XXXX/XXX o výmere 9957 m2, druh pozemku orná pôda, parc. reg. „C“ KN č. XXXX/XXX o výmere 637 m2, druh pozemku orná pôda a parc. reg. „E“ KN č. XXXX/XX o výmere 14694 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre k. ú. Z., obec Z., okres U.. Určuje sa, že žalovaný 2 U. Y., nar. XX.X.XXXX nie je vlastníkom pozemku parc. reg. „E“ KN č. XXXX/XX o výmere 14694m2, druh pozemku orná pôda zapísaného na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre k. ú. Z., obec Z., okres U.. Žalobca má voči žalovaným právo na náhradu trov konania v pomere 100%.“ Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.04.2025 súd prvej inštancie pripustil pristúpenie Y.. U. Y., nar. 11.01.1975 do konania na strane žalovaného. 9/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 137 CSP, § 630 Obč. zák. Poukazoval na to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví tým, že určovací rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný. Otázku naliehavého právneho záujmu skúma súd vždy v konaní o žalobe podľa § 137 písm. c) CSP berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej kauzy. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude nasledovať iné súdne konanie. Nie je vylúčený naliehavý právny záujem domáhať sa určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, avšak za podmienky, že dané určenie úplne odstráni spornosť a právnu neistotu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha ( žalobcu ). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši ( odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/31/2011 ). O naliehavosť právneho záujmu môže ísť zásadne vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, by bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho právne postavenie neisté. ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Mcdo 7/2006 ). 10/ Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení. V prejednávanom prípade ide o žalobu na určenie, či tu právo je ( určenie, že žalobca je vlastníkom Nehnuteľností ) a určenie, či tu právo nie je ( určenie, že žalovaní nie sú vlastníci Nehnuteľností ) v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V prejednávanej veci sa jedná o pozitívnu určovaciu žalobu, kedy žalobca tvrdí existenciu svojho vlastníckeho práva a tiež o negatívnu určovaciu žalobu, kedy žalobca tvrdí neexistenciu práva žalovaných, pričom je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení sporného práva. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav : 11/ Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice uzavreli dňa 3.9.2015 žalovaný Ján Nebeský ako darca a žalobca ako obdarovaný darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností v k.ú. Z. okr. U., k.ú. W. okr. X., k.ú. T. okr. X., k.ú. L. okr. X., k.ú. V. okr. X., k.ú. L. okr. X., k.ú. T. okr. X.F., k.ú. P. X. okr. X.. Vklad vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam v k.ú. Zálesie povolený na základe vkladu P.-XXXX/XXXX zo dňa 24.09.2015. Listom zo dňa 11.04.2023 adresovaným žalobcovi sa žalovaný Y. B. domáhal vrátenia daru, vrátane nehnuteľností v k.ú, Z.. V podaní zo dňa 09.05.2023 žalovaný Y. B. zastúpený JUDr. Stefanom Jassingerom a Y.. U. Y. požiadali Okresný úrad Senec o zápis poznámky na list vlastníctva č. XXX, že darca Y. B. odstúpil od darovacej zmluvy a domáha sa vrátenia daru, teda o spochybnení vlastníctva žalobcu. V podaní zo dňa 09.05.2023 žalovaný Y. B. zastúpený JUDr. Stefanom Jassingerom požiadal Okresný úrad Bytča o zápis poznámky na príslušné listy vlastníctva o spochybnení vlastníctva žalobcu. V podaní zo dňa 27.05.2023 zopakoval svoju požiadavku na vykonanie plomby a zápisu poznámky o spochybnení vlastníckeho práva žalobcu na príslušných listoch vlastníctva, pri nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 03.09.2015. 12/ Vo výzve zo dňa 13.07.2023 Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor oznámil žalobcovi, že na úrad bolo doručené „Spochybnenie vlastníctva“, na základe ktorého Y. B. odstupuje od darovacej zmluvy zo dňa 03.09.2015 a domáha sa vrátenia daru. Zároveň bolo úradu preukázane doručenie odstúpenia od zmluvy ( vrátenia daru ) žalobcovi. Úrad žalobcu ako obdarovaného vyzval, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podal na súd príslušnú žalobu, v opačnom prípade bude jeho nečinnosť vyhodnotená ako akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy ( vrátenia daru ) a úrad vykoná záznam v zmysle doručeného odstúpenia od zmluvy ( vrátenia daru ). V prípade, že žalobu podá v určenej lehote, bude nutné doručiť potvrdenie súdu o prebiehajúcom súdnom konaní a katastrálne konania bude prerušené až do právoplatného ukončenia súdneho konania. V oznámení zo dňa 14.03.2025 Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor oznámil žalobcovi, že k výmazu plomby Z-687/2023 a zároveň k zrušeniu poznámky evidovanej na listoch vlastníctva pod číslom L.-XXX/XXXX je potrebné doručiť právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/47/2023 a právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 42C/63/2023, následne po doručení požadovaných listín bude Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor pokračovať v konaní o návrhu na vklad č. P.-XXX/XXXX.
13/ Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Z. súd prvej inštancie zistil, že ako vlastník zapísaných nehnuteľností je uvedený žalobca, titulom darovacej zmluvy, vklad povolený pod č. P.-XXXX/XXXX zo dňa 24.09.2015. Na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe Z.-XXXX/XXXX (Iná listina). Z odpovede Okresného úradu Senec, katastrálny odbor vyplýva, že plomba Z.-XXXX/XXXX je vyznačená na základe listiny „Spochybnenie vlastníctva“ doručenej dňa 09.05.2023, na základe ktorej sa Y. B. domáha vrátenia daru. Záznamové konanie Z.-XXXX/XXXX je prerušené, nakoľko mu predchádza prerušené konanie o návrhu na vklad č. P. XXXX/XXXX (darovacia zmluva). Pri parcele registra „E“ č. XXXX/XX o výmere 14694 m2, orná pôda je vyznačená plomba na základe P.-XXXX/XXXX (Darovacia zmluva). Rozhodnutím zo dňa 29.05.2023 bolo katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva č. P. - XXXX/XX vo veci účastníkov Y. B. a U. Y. prerušené. Ako dôvod prerušenia bolo konštatované, že v záhlaví zmluvy sa uvádza, že výlučným vlastníkom pozemku parcely reg. E parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 14694 m2 je Y. B., avšak podľa údajov katastrálneho operátu je výlučným vlastníkom Ľ. B. a z toho dôvodu nie je Y. B. oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou. V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že prílohou zmluvy je domáhanie sa vrátenia daru a zároveň je na Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, podaná žiadosť o zápis vrátenia daru záznamom č. konania Z.-XXXX/XX, ktorá však neobsahuje akceptáciu vrátenia daru zo strany obdarovaného Ľ. B.. Z uvedeného dôvodu je potrebné doložiť akceptáciu vrátenia daru Ľ. B.. Uvedené nedostatky je potrebné odstrániť dodatkom k zmluve s podpismi všetkých účastníkov konania. Na odstránenie nedostatku úrad určil lehotu 30 dní. Ak nebude v stanovenej lehote účastníkmi konania uvedený nedostatok odstránený, konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností bude zastavené. 14/ Návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.05.2023 navrhol Y. B. a U. Y., aby OÚ Senec povolil vklad vlastníckeho práva k pozemku parcely reg. E parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 14694 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. Z. v prospech U. Y., a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 02.05.2023 uzavretej medzi darcom Y. B. a obdarovaným U. Y.. 15/ Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14Ps/85/2023 - 149 zo dňa 21.03.2024 bola Y. B. obmedzená spôsobilosť na právne úkony v rozsahu disponovania finančnou čiastkou nad 100 eur mesačne, tiež v rozsahu uzatvárania akýchkoľvek zmlúv a v rozsahu rozhodovania o svojej medicínskej liečbe a sociálnej starostlivosti, tiež v rozsahu akýchkoľvek konaní k iným správnym orgánom. Za opatrovníka bola Y. B. ustanovená jeho družka J. L.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2024. Plnomocenstvom zo dňa 01.07.2024 J. L. ako opatrovníčka JÁ. B. splnomocnila U. Y. na zastupovanie Y. B. okrem iných aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou 45C/35/2023. 16/ Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že ako vlastník Nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný žalobca a zároveň, že ako vlastníci Nehnuteľností nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní. Z výpisu a listinných dôkazov tiež vyplýva, že vlastnícke právo žalobcu bolo spochybnené žalovanými 1, 2, keď žalovaný 1 vyzval žalobcu na vrátenie daru a žiada na katastrálnom úrade zapísanie svojho vlastníckeho práva záznamom. Žalovaný 2 sa zase domáha vkladu svojho vlastníckeho práva k jednej z Nehnuteľností titulom Darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1 ako darcom a žalovaným 2 ako obdarovaným ( napriek tomu, že ako vlastník darovanej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný žalobca ). Je zrejmé, že vlastnícke právo žalobcu je podaniami žalovaných na katastrálny úrad ohrozené, vyplýva to tiež z plomb zapísaných na liste vlastníctva. Otázne však ostáva, či žaloba na určenie vlastníckeho práva žalobcu prípadne žaloba na určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaných je vhodne zvoleným právnym prostriedkom na odstránenie tejto hrozby/neistoty. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že tomu tak nie je. Ani v prípade, že súd žalobe žalobcu vyhovie a teda určí, že žalobca je vlastníkom Nehnuteľností, eventuálne, že žalovaní nie sú vlastníci Nehnuteľností, na právnom statuse žalobcu sa nič nezmení. Žalobca ostane zapísaný ako vlastník Nehnuteľností tak, ako doposiaľ. Aj keby súd v konaní posudzoval, či sa žalobca ako obdarovaný správal k žalovanému 1 ako darcovi (alebo členom jeho rodiny) tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy, výsledok dokazovania a právneho posúdenia (teda či žalovanému 1 vzniklo právo domáhať sa vrátenia daru) by sa žiadnym spôsobom nepremietlo do výroku rozsudku. A teda ani konštatácia neexistencie práva žalovaného 1 domáhať sa vrátenia daru na základe jednostranného právneho úkonu označeného ako „Domáhanie sa vrátenia daru“ zo dňa 11.04.2023 v odôvodnení vyhovujúceho rozsudku by neodstránila neistotu v právnom postavení žalobcu, keďže odôvodnenie rozsudku nie je právne záväzné. Jedine výrok znejúci na určenie, že nie je (neexistuje) právo žalovaného 1 domáhať sa voči žalobcovi vrátenia daru titulom jednostranného právneho úkonu žalovaného 1 označeného ako
„Domáhanie sa vrátenia daru“ zo dňa 11.04.2023 by spornosť práva odstránilo. Žalobca však napriek opakovaným vyjadreniam súdu spochybňujúcim danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nenavrhol pripustenie zmeny petitu tak, aby sa žaloba stala procesne prípustným prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva žalobcu, a to napriek tomu, že žalobca je od začiatku súdneho konania zastúpený právnym zástupcom - advokátom. 17/ Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k názoru, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva žalobcu a aj na určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaných absentuje. Prípadný vyhovujúci určovací rozsudok totiž nebude mať pre žalobcu právny význam, nebude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, keďže sa ním nedosiahne odstránenie spornosti práva žalobcu ani neistota v právnom vzťahu medzi stranami sporu. Žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu ale aj žalobu o určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaných súd prvej inštancie za stavu, keď na liste vlastníctva je zapísaný ako vlastník samotný žalobca, považuje za nadbytočnú. Výrok vyhovujúceho rozsudku (či už o existencii vlastníckeho práva žalobcu alebo o neexistencii vlastníckeho práva žalovaných) by taktiež nemal žiadnu relevanciu pre odstránenie plomb vyznačených na liste vlastníctva. 18/ Žalobca naliehavý právny záujem podporne preukazoval výzvou Okresného úradu Bytča katastrálneho odboru zo dňa 13.07.2023, v ktorej správny orgán žalobcu v lehote 30 dní vyzval na podanie žaloby na súd. K uvedenému súd uvádza, v prvom rade Okresný úrad Senec katastrálny odbor príslušný pre Nehnuteľnosti v k.ú. Z., ktoré sú predmetom tohto konania, podobnú výzvu žalobcovi vôbec nezaslal, z oznámenia Okresného úradu katastrálneho odboru U. naopak vyplýva, že na doloženie akceptácie vrátenia daru žalobcom boli vyzvaní žalovaní 1, 2. Samotný Okresný úrad Bytča katastrálny odbor vyzval žalobcu na podanie „príslušnej žaloby“, teda nevyzval žalobcu konkrétne na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Zvolenie vhodného druhu žaloby už bolo na samotnom žalobcovi. Skutočnosť, že sa žalobca rozhodol podať žalobu na určenie vlastníckeho práva, teda procesne neprípustnú žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nemožno pričítať na ťarchu správneho orgánu. Správnosť postupu správneho orgánu nie je súd oprávnený posudzovať, ak mal však žalobca za to, že postup správneho orgánu vykazoval nedostatky, žalobca disponuje viacerými prostriedkami právnej ochrany, ktoré mohol uplatniť. Všeobecne možno jednoznačne konštatovať, že postupom správneho orgánu nie je možné zhojiť nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. 19/ Pokiaľ sa jedná o žalobný petit, súd prvej inštancie dodal, že od začiatku súdneho konania bol formulovaný dostatočne určito, jednoznačne, zrozumiteľne a znel na určenie vlastníckeho práva a následne aj na určenie neexistencie vlastníckeho práva. Znenie žalobného petitu neodôvodňovalo postup súdu podľa § 129 CSP, teda vyzývať žalobcu na úpravu/opravu žalobného petitu. Súd opakovane spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vyzval žalobcu na preukázanie jeho existencie, dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa, žalobca však žalobný petit napriek tomu nezmenil. Predmet tohto konania definuje žalobca, vystupujúci v pozícii dominus litis, a nie je v právomoci súdu svojvoľne meniť žalobný petit tak, aby vyhovoval požiadavkám civilného procesu a bolo možné žalobu meritórne prejednať a rozhodnúť. 20/ Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje ( ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Existenciu sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy musí správa katastra skúmať obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. ( Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010 publikovaný ako R 81/2014 ).
21/ Ohľadom poukazovania žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011 súd prvej inštancie konštatoval, že tento žiadnym spôsobom ani len podporne nepreukazuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobcu eventuálne na určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaných. V prejednávanej veci dovolací súd podanie konkrétne žaloby o určenie vlastníckeho práva vôbec neriešil. V odôvodnení dovolací súd konštatoval, že „Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy.“ Za daných okolností sa jednalo o žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Rozsudok však vychádzal z neúčinného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, ktorý nerozlišoval, či sa žalobou možno domáhať rozhodnutia, či tu právo je alebo nie je, alebo rozhodnutia o určení právnej skutočnosti. Aktuálne platné znenie § 137 CSP síce vychádza z pôvodného ust. § 80 písm. c) OSP, avšak v ust. § 137 CSP v písmenách c) a d) je už zakotvená úplne nová koncepcia tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c), kde ide napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.,a d) žaloba o určení právnej skutočnosti, kam možno zaradiť napr. určenie neplatnosti zmluvy podľa písmena d). V písmene d) ust. § 137 CSP ide o určenie právnej skutočnosti v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Právnu skutočnosť možno definovať ako skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy a pod. Takáto žaloba je však prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis (viď komentár k CSP). Uvedený rozsudok NS SR od účinnosti Civilného sporového poriadku na skutkovo obdobné prípady ako je prejednávaná vec aplikovať nemožno vzhľadom na zmenu v špecifikácii určovacích žalôb a podmienok pre ich podanie. Žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by bola totiž procesne neprípustná, keďže určenie tejto právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu. 22/ Pokiaľ sa jedná o žalobcom tvrdenú neprípustnosť zastupovania žalovaného 1 p. Stefanom Jassingerom ( žalovaným 2 ) súd uviedol, že uvedené nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Ďalej má za to, že J. L. ako súdom ustanovený opatrovník žalovaného 1 bola oprávnená v mene žalovaného 1 splnomocniť na zastupovanie v konaní p. Stefana Jassingera. (Odlišný právny názor vyjadrený v uznesení KS BA č. k. 4Co/113/2024 - 378 nie je pre súd záväzný). Údajný vzájomný rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného súd nevzhliadol, keď z listinných dôkazov je zrejmé, že u žalovaného 1 dochádza k zmene postojov ohľadom darovaných Nehnuteľností v závislosti od toho, s ktorým synom je v danom momente v priamom kontakte. V štádiu konania, kedy súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu, nebol zistený vzájomný rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu. V súvislosti so zastúpením, súd tiež konštatoval, že p. Stefan Jassinger zastupuje Y. B. v štyroch rôznych súdnych konaniach, avšak toto zastúpenie súd nepovažoval za neprípustné, keď sa nejedná o prípad, ktorý upravuje ustanovenie § 89 ods. 2 CSP o pokútnictve, ktoré má zamedziť neoprávnenému poskytovaniu právnych služieb za odmenu. V konaní nebolo preukázané, že by Stefan Jassinger zastupoval svojho otca Y. B. za odmenu a takto obchádzal ustanovenia zákona o advokácii. 23/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 24/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním jednak žalovaní 1, 2 ako aj žalobca. 25/ Žalovaní 1, 2 podali odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tiež podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaní 1, 2 trvali na tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V odvolaní poukazovali na to, že žalovaný 1 daroval žalobcovi na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice pod N 226/2015 Nz 30275/2015 NCRIs 30998/2015 zo dňa 3. 9. 2015 takmer všetky nehnuteľnosti, v rôznych katastrálnych územiach. Nakoľko žalobca sa voči žalovanému 1 správal spôsobom, ktorý hrubo porušoval dobré mravy, žalovaný 1 mu prostredníctvom syna, splnomocneného zástupcu, žalovaného 2, zaslal list datovaný a podpísaný žalovaným 1 pred notárom dňa 11. 4. 2023, označený ako : „Domáhanie sa vrátenia daru“, v ktorom sa domohol z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov žalobcom voči žalovanému 1 a jeho partnerke
J. L., vrátenia daru. Predmetný list bol žalobcovi riadne doručený dňa 27. 4. 2023. Domožením sa vrátenia daru sa žalovaný 1 ex lege stal znovu vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyššie uvedenej darovacej zmluvy a nadobudol právo nakladať so svojím majetkom. Toto právo následne aj zrealizoval, keď darovacou zmluvou previedol na žalovaného 2 jeden z pozemkov v kat. úz. Z., a to pozemok parc. reg. „E“ KN Č..XXXX/XX o výmere 14694 m2, orná pôda, zapísaného na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastr. odborom pre k. ú. Z., obec Z.Á., okres U.. Pre duplicitu zápisov k predmetnému pozemku Okresný úrad Senec prerušil konanie a na pozemok vyznačil plombu. V súčasnosti zápis v katastri nehnuteľností svedčí v prospech žalobcu; to ale neznamená, že tento zápis je vo svetle vyššie opísaných skutočností správny a vierohodný. Existuje tak právna neistota o tom, kto je vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom daru. 26/ Žaloba o určenie vlastníctva ( vymedzená tak pozitívne ako aj negatívne ) je podľa žalovaného 1 aj 2 správny druh žaloby na určenie, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností a bez rozhodnutia súdu o tejto žalobe zostáva ako žalobca, tak aj žalovaní 1, 2 v postavení právnej neistoty; súčasne pre plomby v katastri nehnuteľností stratili možnosť nakladať so svojím majetkom. Skutočnosť, či je právny úkon odstúpenia od darovacej zmluvy platný, je prejudiciálnou otázkou v konaní o určovacej žalobe k sporným pozemkom, a preto je daný naliehavý právny záujem na tom, aby bol daný spor súdom rozhodnutý. Tak žalovaný 1 ako aj žalovaný 2 trvajú na pokračovaní konania, s cieľom, aby súd rozhodol o žalobe žalobcu, nakoľko majú na takomto rozhodnutí tiež naliehavý právny záujem. Žalovaní 1, 2 navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 27/ Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, že neboli splnené procesné podmienky; ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to že žalobca je vlastníkom, resp. že žalovaní 1, 2 nie sú vlastníkmi označených nehnuteľností po domožení sa vrátenia daru žalovaným 1. Nesprávny právny názor súdu prvej inštancie viedol k predčasnému rozhodnutiu, čo predstavuje aj nesprávny procesný postup súdu ( predčasné zamietnutie žaloby bez meritórneho prejednania ), čím súd znemožnil žalobcovi aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho súd nevykonal navrhnuté dôkazy. 28/ Žalobca zopakoval, že podal žalobu o určenie vlastníckeho práva na tamojšom okresnom súde dňa 30. 8. 2023; žalobu rovnakého znenia podal tiež na Okresnom súde Žilina ako miestne príslušnom súde pre časť nehnuteľností ležiacich v danom obvode. Žalobu na Okresnom súde v Žiline pritom žalobca podával na priamu výzvu správneho orgánu - Okresného úradu Bytča, katastrál. odboru - zo dňa 13. 7. 2023. Vo výzve kataster stanovil žalobcovi lehotu na podanie žaloby v trvaní 30 dní, v opačnom prípade uviedol, že bude považovať jeho nečinnosť ako akceptáciu platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy ( vrátenia daru ) s následkom vykonania záznamu v zmysle doručeného odstúpenia od zmluvy ( vrátenia daru ). Obdobný postup a prax aplikujú katastrálne úrady v podobných prípadoch plošne, t.j. vyzvú na bránenie sa žalobou paradoxne nie subjekt domáhajúci sa vrátenia daru, ale druhú stranu, ak táto dôvody na domáhanie sa vrátenia daru spochybňuje, ako tu žalobca. Tak postupoval aj OÚ Bytča. Je pravdou, že OÚ Senec v prípade nehnuteľností prejednávaných v tomto konaní žalobcu na podanie žaloby nevyzval; avšak žalobca z opatrnosti podal žalobu ohľadom nehnuteľností z darovacej zmluvy ležiacich v jeho obvode - kat. úz. Z. - aj na tunajšom súde. Žalobca zároveň v tom čase nemal vedomosť o tom, že obdobná žaloba bola podaná už skôr, a to naopak zo strany pôvodného darcu a nového obdarovaného : Y. B. a U.O. Y. ( tu žalovaných 1, 2 ), ktorí sa domáhali na katastri nehnuteľností zápisu vrátenia daru a zároveň prevodu časti pozemkov na nového vlastníka. 29/ Ak darca vyzve obdarovaného na vrátenie daru a následne požiada kataster o zápis svojho vlastníckeho práva, je kataster povinný vyzvať obdarovaného, či s vrátením daru súhlasí alebo ho v opačnom prípade vyzvať, aby podal v určenej lehote žalobu, buď o určenie neplatnosti výzvy na vrátenie daru ( ak obdarovaný ešte nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti ) alebo o určenie vlastníckeho práva ( ak obdarovaný je už zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti ). Katastrálny úrad zároveň poučí obdarovaného o následkoch nepodania žaloby. Vychádza sa tu z právneho názoru potvrdeného judikatúrou Najvyššieho súdu SR publikovanou napr. pod R 88/1998, že k zániku darovacej zmluvy dochádza doručením výzvy na vrátenie daru, ktorá vyvoláva obdobné účinky ako odstúpenie od zmluvy.
30/ Po vyriešení prejudiciálnej otázky - či existujú alebo neexistujú dôvody na vrátenie daru - by súd vyriekol pre kataster jediné záväzné rozhodnutie o tom, kto je vlastníkom. Neobstojí preto záver prvoinštančného súdu ani jeho procesný postup, ktorým tento zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého záujmu bez meritórneho prejednania, čím zároveň znemožnil strane uskutočniť svoje práva a obhájiť svoje vlastníctvo vo svojom neistom postavení, a porušil tak jej právo na spravodlivý proces. V neposlednom rade vidí žalobca naliehavý právny záujem na určovacom petite aj z dôvodu, že žalobca nemôže s pozemkami riadne disponovať - v katastri je poznamenané, že ohľadom pozemkov sú vedené konania. 31/ Naliehavý záujem na pokračovaní a meritórnom prejednaní veci vidí žalobca aj v tom, že v opačnom prípade stratí žalobca možnosť uplatňovať svoje procesné práva a možnosť dokázať/potvrdiť svoje vlastnícke právo. Dôvodom je, že v skoršie začatej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 49C/1/2023, kde naopak žalovaní v postavení žalobcov žalujú žalobcu ( tam ako žalovaného ), vzal žalobu Y. B. ( tam ako žalobca 1 ) právoplatne späť, sa vedie spor už len medzi U. Y. ( ako žalobcom 2 ) a Ľ. B. ( tam ako žalovaným ), o určenie vlastníctva. Po prípadnom späťvzatí žaloby aj U. Y. ( tam žalobcom 2 ), by Ľ. B. ( tam žalovaný ) stratil možnosť brániť sa a uistiť sa o svojom vlastníctve. Žalobca v odvolaní navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s usmernením, že je daný naliehavý záujem žalobcu na požadovanom určení. 32/ Na odvolanie žalovaných 1, 2 podal žalobca písomné vyjadrenie ( č.l. 344, 345 spisu ); žalobca súhlasil s námietkou žalovaných 1, 2 v ich odvolaní, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem, poukazoval však na to, že v zmysle § 359 CSP môže odvolanie podať len osoba, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté. Preto sa žalobca domnieva, že žalovaní 1, 2 podali odvolanie ako neoprávnené osoby. Naopak, žalobca je osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, preto len on bol oprávnený na podanie odvolania v tejto veci. Odvolanie žalovaných 1, 2 je tak potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP. 33/ Žalobca bol ďalej názoru, že odvolanie za žalovaného 1 nemohla podať ani J. L., ktorá ako súdom ustanovený opatrovník môže žalovaného 1 zastupovať len pri úkonoch, na ktoré nie je podľa vymedzenia súdu spôsobilý - v prípade zastupovania žalovaného 1 len „v rozsahu akýchkoľvek konaní k iným správnym orgánom“, t.j. nie pred súdom, ako v danom prípade. 34/ Na odvolanie žalobcu podali žalovaní 1, 2 písomné vyjadrenie ( č.l. 349 spisu ); žalovaní vo vyjadrení reagovali na odvolací návrh žalobcu, ktorým navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel. Nesúhlasili s takým rozhodnutím odvolacieho súdu, poukazujúc na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo vykonané žiadne dokazovanie, keďže súd sa zameral na posudzovanie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poprel by sa tým aj zmysel dvojinštančnosti konania v civilných sporoch. Žalovaní 1, 2 tak súhlasili s odvolacím návrhom žalobcu potiaľ, pokiaľ navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 35/ Žalovaní 1, 2 sa ďalej vyjadrili k vyjadreniu žalobcu na odvolanie žalovaných 1, 2 ( č.l. 358, 359 spisu ); zotrvali na tom, že je irelevantné tvrdenie žalobcu o údajnom rozpore medzi záujmami žalovaného 1 a žalovaného 2; rovnako trvali na tom, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď tento sa netýka iba žalobcu ale aj žalovanej strany. Napokon poukazovali na okolnosť, že žalovaný 1 bol rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 14Ps/85/2023 pre jeho progredujúcu duševnú poruchu obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Nie je preto možné, aby sa žalovaný 1 v konaní zastupoval sám. 36/ Napokon je na č.l. 366 spisu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1, 2 k odvolaniu, v ktorom zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V doplňujúcom vyjadrení žalobcu na č.l. 374 spisu žalobca uviedol, že o obmedzení spôsobilosti Y. B. ( tu žalovaného 1 ) bolo rozhodnuté až dávno po tom, ako tento vyhlásil, že vrátenie daru považuje za nedorozumenie a že nemá záujem sa so synom - žalobcom - súdiť to, že by žalovaný 1 v tom čase konal v stave duševnej poruchy, nie je ničím preukázané; v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 49C/1/2023 vzal Y. B. ( tam ako žalobca 1 ) za seba žalobu voči Ľ. B. späť. 37/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech; odvolanie žalovaných 1, 2 je nutné odmietnuť. 38/ Vzhľadom na určovací petit žaloby súd prvej inštancie správne v napadnutom rozhodnutí skúmal, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že žalobca je ( výlučným )
vlastníkom ( v žalobe ) označených nehnuteľností resp. na určení, že žalovaní 1, 2 nie sú vlastníci označených nehnuteľností, v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP. 39/ Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o : a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. 40/ V súdenej právnej veci je teda predmetom konania žaloba o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP; a keďže v danom prípade nejde o situáciu, kedy by naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýval z osobitného predpisu, pre úspech v spore bolo nutné preukázať jeho existenciu. Podmienkou úspešnosti žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je tak z procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorá povinnosť zaťažovala žalobcu. Pokiaľ žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení vlastníctva nepreukáže, musí súd bez ďalšieho takúto žalobu zamietnuť. 41/ Je pravdou, že žalobca podal predmetnú žalobu ako reakciu na skutočnosť, že sa žalovaný 1 ( ako darca ) rozhodol využiť svoje právo na vrátenie daru ( § 630 Obč. zák. ), keď žalobca rozhodne popiera, že by sa dopustil vo vzťahu k darcovi ( a jeho partnerke J. L. ) hrubého porušenia dobrých mravov. Podľa súdnej praxe darovací vzťah zanikne okamihom, kedy bol prejav vôle darcu ( žalovaného 1 ) na vrátenie daru doručený obdarovanému. Odvolací súd poznamenáva, že súdna prax ďalej vyvodzuje, že keďže v týchto prípadoch reštitučná povinnosť nie je osobitne upravená zákonom, že ak ide o nehnuteľnosť, s ktorou obdarovaný naďalej disponuje, užíva ju ( ako je tomu v predmetnej veci ), je namieste, aby sa darca domáhal vrátenia daru žalobou na vypratanie, t.j. domáhal sa svojho práva žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, a teda, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP nemá v tomto prípade opodstatnenie ( porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2024 ). Určovacia žaloba je totiž prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu právnemu postaveniu darcu skôr, než bude toto jeho postavenie porušené; jej cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva rozdiel určovacej žaloby od žaloby na plnenie, ktorá je namieste vtedy, keď už žalobcovo právo porušené bolo, takže jej cieľom je už dosiahnutie reparácie. Akonáhle bolo právo už porušené, nemá prevencia už žiadny zmysel a žalobca ( darca ) nemôže mať žiaden právny záujem na určení dotknutého práva, preto jeho určovacia žaloba nemôže mať úspech a v tomto zmysle je neprípustná. Žalobca ( darca ) už má tak záujem len na reparácii dôsledkov porušenia práva, teda na plnení. 42/ Potom aplikujúc závery, ku ktorým dospel NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/81/2024, na prejednávanú vec, žalobca ( tu obdarovaný ) popiera také svoje správanie voči darcovi Y. B. a jeho partnerke J.Š. L., ktoré by zakladalo kvalifikovaný dôvod na vrátenie daru darcovi, pričom darované nehnuteľnosti naďalej užíva. Darca, Y. B., ( spolu so U. Y. ) sa ako žalobcovia 1, 2 v konaní pod sp. zn. 49C/1/2023 domáhali voči obdarovanému určenia ich vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam;. ochrany svojich tvrdených práv sa teda domáhali určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že v konaní sp. zn. 49C/1/2023 Y. B. ( tam v postavení žalobcu 1, ako darca ), vzal za seba dňa 17. 10. 2023 túto žalobu späť ( ešte pred tým, než začalo predbežné prejednanie sporu resp. pojednávanie ), z dôvodu, že celú vec považuje za nedorozumenie a má záujem celé konanie ukončiť ( č.l. 202 spisu ). Okresný súd Pezinok svojím uznesením zo dňa 24. 4. 2024 sp. zn. 49C/1/2023 - 292 konanie v časti týkajúcej sa žalobcu 1 ( Y.na B. ) zastavil; o odvolaní proti uvedenému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 29. 2. 2025 sp. zn. 4Co/113/2024 tak, že odvolanie žalobcov 1, 2 odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 2. Konanie o žalobe Y. B. ( darcu ) sp. zn. 49C/1/2023 voči Ľ. B. ( obdarovanému ) tak bolo právoplatne zastavené. 43/ Znamená to, že darca Y. B. sa už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe žalobcu nedomáhal voči obdarovanému určenia ( v konaní sp. zn. 49C/1/2023 ), že on ( darca ) je vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností; zároveň platí, že JD.. U. Y. nie je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník označených nehnuteľností. ( Navyše, vychádzajúc zo záverov, ku ktorým dospel NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/81/2024, žalobcovia 1, 2 sa v konaní sp. zn. 49C/1/2023 domáhali voči Ľ. B. ako obdarovanému určenia ich vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam v kat. úz. Zálesie procesne neprípustnou žalobou, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení, v zmysle bodu 41 tohto odôvodnenia ). 44/ Ako judikoval Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 151/2016, predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba
vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým. 45/ Tu treba zdôrazniť, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia, že je vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností, resp., že žalovaní 1, 2 nie sú vlastníci označených nehnuteľností, za situácie, kedy je práve žalobca stále vedený v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa domáha určenia, že je ich vlastníkom ( ako preukazuje výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Z. ), pričom žalovaní 1, 2 v katastri nehnuteľností ako vlastníci dotknutých nehnuteľností vedení nie sú a darcom iniciované konanie sp. zn. 49C/1/2023 bolo právoplatne zastavené. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, bez ohľadu na to, či by súd určil, že žalobca je vlastníkom označených nehnuteľností, resp. že žalovaní 1, 2 nie sú vlastníci označených nehnuteľností, na právnom postavení žalobcu by sa nič nezmenilo - žalobca by bol naďalej v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník dotknutých pozemkov. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca na ochranu svojho práva predmetnou žalobou zvolil procesne neprípustný prostriedok, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení. 46/ Žalobca vo svojom odvolaní namietal zastupovanie žalovaného 1 v konaní žalovaným 2, poukazujúc na rozsah, v akom bol žalovaný 1 obmedzený súdom v spôsobilosti na právne úkony a rozsah zastúpenia žalovaného 1 opatrovníkom J. L.. Táto jeho námietka však nie je dôvodná. V danej právnej veci zastupuje žalovaný 2 žalovaného 1 na základe plnej moci, ktorú mu udelila za žalovaného 1 jeho opatrovníčka J. L.; toto jej oprávnenie vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 14Ps/85/2023 - 149 zo dňa 21. 3. 2024 ( právoplatný dňa 20. 4. 2024 ) o obmedzení spôsobilosti Y. B., nar. XX. X. XXXX, a síce z oprávnenia uzatvárať za Y. B. akékoľvek zmluvy ( t.j. napr. aj zmluvy o jeho zastupovaní pred súdnymi orgánmi ). V podrobnostiach odvolací súd v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho bode 22, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. 47/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ). 48/ V predmetnej veci okrem žalobcu napadli rozhodnutie súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním aj žalovaní 1, 2. 49/ Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 50/ Osobou oprávnenou podať odvolanie je prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ak bolo podané odvolanie, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech odvolateľa. Logicky len rozhodnutie vydané v neprospech strany sporu môže takejto strane sporu spôsobiť ujmu. Túto ujmu je potrebné posudzovať z čisto procesného hľadiska, pričom odvolací súd tu vychádza z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma strane sporu nevznikla, jej odvolanie odmietne. Keďže súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu v celom rozsahu, rozhodol tak v neprospech žalobcu, a naopak, žalovaní 1, 2 boli v spore úspešní. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie im vzhľadom na ich úspech v spore nemohol spôsobiť ujmu. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie žalovaných 1, 2 odmietol, na základe cit. ust. § 386 písm. b) CSP, ako odvolanie, podané neoprávnenými osobami. 51/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, keďže odvolací súd napadnutý zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, kedy by náhrada trov prináležala protistrane. Rovnako žalovaní 1, 2 v odvolacom konaní nedosiahli úspech, keď ich odvolanie bolo odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenými osobami. Odmietnutie odvolania je nutné po procesnej stránke považovať za neúspech v konaní; náhrada nároku na trovy odvolacieho konania by tak prináležala žalujúcej strane. Vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní ako žalujúcej tak aj žalovanej strany odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. 52/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).