Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/171/2024 2117204906 25. 03. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:2117204906.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu ROBAUT-SK, s. r. o., sv. Cyrila a Metoda 3066/32, 917 01 Trnava, IČO: 46 666 176, práv. zast. Advokátka kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému F. X., K. XXX, XXX XX K., práv. zast. FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o zaplatenie 16.666,67EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 25Cb/42/2017-491 zo dňa 13.6.2024, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 25Cb/42/2017-491 zo dňa 13.6.2024 potvrdzuje . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol, druhým výrokom žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a tretím výrokom žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2017 domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, ktorú si sporové strany dojednali v Dohode s dodávateľom zo dňa 29.6.2012. Žalobca uviedol, že dňa 29.6.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o výkone činností, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať programátorské práce. Sporové strany zároveň uzatvorili Dohodu s dodávateľom, ktorou sa dohodli, že žalovaný nebude rokovať a uzatvárať obchodný vzťah s konečným odberateľom a jeho dodávateľmi bez vedomia objednávateľa počas trvania obchodného vzťahu. Žalovaný sa v prípade porušenia svojho záväzku podľa ods. 1, dohody zaviazal žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-EUR. Časť zmluvnej pokuty vo výške 4.000,-EUR si žalobca úspešne uplatnil v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23Cb/177/2014, v ktorom okresný súd prejudikoval nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, a právoplatným rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.000,-EUR s príslušenstvom. Žalobca výzvou zo dňa 6.2.2017, ktorá bola doručená žalovanému dňa 14.2.2017, žalovaného vyzval na úhradu zvyšnej časti zmluvnej pokuty 16.666,67 EUR v lehote 5 dní odo dňa doručenia. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, a preto si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške od 20.02.2017, t.j. dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na plnenie žalovanému. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.
3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu žalobcom uplatnený nárok neuznal a namietal znenie dohody, ktoré považoval za zmätočné a z ktorého nie je zrejmé, na základe čoho je založený obchodný vzťah, medzi kým, aké je obdobie jeho trvania, čo je predmetom obchodného vzťahu a na akú zmluvu sa sporná dohoda odvoláva. Dohodu označil za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Žalovaný uviedol, že práce vykonávané v zmysle Zmluvy o výkone činnosti zo dňa 29.6.2012 boli ukončené a riadne odovzdané žalobcovi v súlade s orientačne stanoveným termínom pre ukončenie prác, v júni 2013. Ďalej uviedol, že chybným postupom a odporúčaním právneho zástupcu žalovaného došlo k nadobudnutiu právoplatnosti druhého výroku rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/177/2014-148 zo dňa 25.10.2016 a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 4.000,-EUR. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za spravodlivé, aby sa súd prvej inštancie v predmetnom konaní riadil závermi dokazovania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/177/2014. Na svoju obranu tiež uviedol, že nerokoval a neuzavrel obchodný vzťah s konečným odberateľom a jeho dodávateľmi bez vedomia žalobcu počas trvania ich obchodného vzťahu. Z uvedeného dôvodu označil uplatnenie nároku žalobcu za šikanózny výkon práva a uplatňovanie si čiastočných nárokov žalobcu v samostatných konaniach považoval za nehospodárne a neefektívne. Žalovaný zároveň požiadal súd, aby uplatnil moderačné právo súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka, zmluvnú pokutu nepriznal, a žalobu žalobcu zamietol. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/42/2017-248 zo dňa 14.11.2019 (v poradí prvým), ktorým žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2.8.2022 súd prvej inštancie doplnil napadnutý rozsudok o výrok, ktorým súd konanie v časti 4.561,18EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.561,18EUR od 20.2.2017 do zaplatenia zastavil. Odvolaním nenapadnutý dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť a predmetom tohto konania ostal žalobný nárok vo výške 12.105,49 EUR s príslušenstvom (t. j. 16.666,67 - 4.561,18 = 12.105,49 EUR). O odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 25Cb/42/2017-248 z 14.11.2019 rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/83/2022-405 z 30.5.2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil vykonané dokazovanie o primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote a významu povinnosti zabezpečovanej v prospech žalobcu danou zmluvnou pokutou. 5. Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o výkone činnosti zo dňa 29.6.2012, predmetom ktorej bolo vykonanie programátorských prác žalovaným. V rovnaký deň medzi tými istými účastníkmi bola uzavretá aj dohoda, ktorej obsahom bolo dojednanie aj o zákaze konkurencie a povinnosti mlčanlivosti, pričom porušenie týchto povinností bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 100.000,-EUR. Súd prvej inštancie ustálil, že Dohoda zo dňa 29.6.2012 je platná. Z predložených dôkazov mal preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť v zmysle bodu 1 Dohody, keď počas trvania obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom uzavrel novú dohodu s iným dodávateľom (spoločnosťou HASKOM Automation s.r.o.), pre ktorého pracoval na rovnakom projekte AUDI A3 v prospech konečného odberateľa Audi Hungaria Kft.. Súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu iného obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, a teda nemal pochybnosti o tom, že Dohoda sa vzťahuje a je ju potrebné vykladať v súvislosti s predloženou Zmluvou o výkone činnosti. Súd prvej inštancie zároveň ustálil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku k riadnemu ukončeniu Zmluvy o výkone činnosti písomnou formou nedošlo (článok 7 zmluvy) a ústna dohoda nebola sporovými stranami dohodnutá ako relevantný spôsob ukončenia zmluvy. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že žalovaný v máji 2014 ukončil činnosť pre žalobcu a konateľ žalobcu o tomto skončení bol oboznámený dňa 19.5.2014, keď v doručenom Personal plánu na mesiac jún žalovaný už nebol uvedený, ako aj vzhľadom k tomu, že fáza projektu AUDI A3 bola v ukončovacej fáze. Z novinových článkov predložených žalovaným bolo preukázané, že v roku 2013 konečný odberateľ vyrábal vozidlá pre verejnosť. Vzhľadom uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvne dojednaná výška zmluvnej pokuty v prejednávanom spore je neprimeraná a zároveň žalobca v konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal vznik škody a jej výšku. Vo vzťahu k intenzite porušenia povinnosti žalovaným uzavrel, že nebola takej závažnosti, aby súd prvej inštancie priznal žalobcovi ďalšiu zmluvnú pokutu, teda vyššiu ako bola priznaná rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/177/2014-148 zo dňa 25.10.2016; túto považoval za dostatočnú, pretože pokrývala ujmu na strane žalobcu, ktorú mohol, či mal utrpieť odchodom žalovaného k inému dodávateľovi, ak vôbec k nejakej ume došlo, príp. išlo len o zmluvne dohodnutú satisfakciu. Vo vzťahu k moderácii výšky
uplatnenej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ustálil, že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia v rozsahu či žalovaný spôsobil škodu, akým konaním, či škoda vznikla v súvislosti s jeho prácou u iného dodávateľa. Výpoveď svedka K.T. nepovažoval za dostatočný dôkaz z dôvodu, že spoločnosť ATEC automatizačná technika s.r.o. obnovila zo žalobcom spoluprácu, a teda o zákazku svojho obchodného partnera žalobca neprišiel a stratu ďalších zákaziek neuviedol a v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti s konaním žalovaného, vo vzťahu k posúdeniu a vyhodnoteniu hodnoty a významu povinnosti zabezpečovanej v prospech žalobcu danou zmluvnou pokutou žalobca nepreukázal a neodôvodnil hodnotu zabezpečovanej povinnosti (v podrobnostiach bod 42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto ho žalobcovi nepriznal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, CSP a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaného vo veci samej, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100%. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1, písm. d, f, e, CSP. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení sp. zn. 13Cob/83/2022, a žalobu opakovane zamietol s identickým odôvodnením ako v predchádzajúcom rozsudku. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevysvetlil primeranosť a dostatočnosť už priznanej zmluvnej pokuty 4.000,-EUR a nezaoberal sa primeranosťou uplatnenej zmluvnej pokuty s ohľadom na jej sankčnú funkciu. Súd prvej inštancie sa rovnako nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcu a neprihliadol na skutočný obsah listinných dôkazov a svedeckej výpovede svedka K.T., pričom v bodoch 39.-42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia si osvojil výlučne obranu žalovaného. Žalobca poukázal na výpoveď svedka K., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že v priamom dôsledku k porušeniu povinnosti žalovaného voči žalobcovi spoločnosť ATEC okamžite ukončila obchodnú spoluprácu so žalobcom a nespolupracovala so žalobcom v období od júna 2014 do novembra 2015. V dôsledku straty zákaziek od tohto obchodného partnera vznikla žalobcovi škoda vo forme straty zisku v konkrétnej výške 4.652,-EUR (pozn. odvolacieho súdu: pisársky preklep žalobcu, ide o sumu 44.652,-EUR). Žalobca sa bránil tým, že zmluvu o výkone činnosti predložil súdu prvej inštancie spolu s vyjadrením k odporu a hodnota obchodného vzťahu so spoločnosťou ATEC v účtovnej sume 149.096,-EUR nebola medzi stranami sporná. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v reakcii na obsah odvolania mal za to, že súd svoje rozhodnutie logicky a presvedčivo odôvodnil, pričom rešpektoval právny názor súdu uvedený v uznesení Krajského súdu v Trnave sp.zn. 13Cob/83/2022, a to najmä v bode 37. až 42. odôvodnenia rozsudku. Zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a opakovane uviedol, že od júna 2014 nepracoval pre žalobcu z dôvodu, že jeho činnosť nebola potrebná. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný bol v danom čase pre žalobcu nenahraditeľný, považoval za účelové, nedôvodné a nepodložené dôkazmi. Podľa žalovaného súd prvej inštancie riadne vykonal všetky potrebné dôkazy a dostatočným spôsobom sa s nimi oboznámil, vyhodnotil ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. 9. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s represívnou funkciou zmluvnej pokuty a obmedzil sa iba na jej reparačnú funkciu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nárok na náhradu škody a poukázal na obsah bodov 40.-42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca opakovane zotrval na svojom tvrdení, že vznik škody riadne preukázal a aj zdôvodnil. Poukázal na zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou ATEC, podľa ktorej bola hodinová odmena žalobcu za výkony žalovaného 26,-EUR, pričom hodinová odmena žalovaného, ktorú žalovaný fakturoval žalobcovi bola vo výške 18,-EUR. Z uvedeného je zrejmé, že za každú žalovaným odpracovanú hodinu mal žalobca zisk 8,-EUR. Žalovaný priemerne mesačne odpracoval u žalovaného 200 hodín. V prípade, ak by nebola predčasne ukončená spolupráca žalobcu a spoločnosti ATEC, žalobca by mal takýto zisk po dobu ďalších 5 mesiacov. Prerušenie spolupráce sa priamo prejavilo na poklese príjmov žalobcu v roku 2015 oproti roku 2014, čím preukázateľne vznikla žalobcovi ďalšia škoda vo výške 44.652,-EUR, preukázaná účtovnými závierkami žalobcu. Žalobca poukázal aj na nemajetkovú ujmu spočívajúcu v poškodení dobrého mena a narušení dlhodobých
obchodných vzťahov so spoločnosťou ATEC. Žalobca považoval úvahy súdu prvej inštancie pri aplikácii moderačného práva za nelogické a konanie žalovaného označil za konanie v hrubom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spočívalo v nesplnení povinnosti žalovaného vykonávať zmluvne dojednanú činnosť pre žalobcu a súčasne v porušení zákazu konkurencie, kde žalovaný zo dňa na deň prešiel ku konkurenčnému dodávateľovi. 10. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a v celom rozsahu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu. V reakcii na výpočet škody, ktorý uviedol žalobca v odvolacej replike, žalovaný sa bránil tým, že žalobca v priebehu konania uvedený výpočet neprezentoval. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach v rozsahu, že žalobca vznik a výšku škody nepreukázal. Rovnako namietal absurdnosť prisudzovania zodpovednosti žalovaného za výšku príjmov žalobcu v roku 2015, ako aj tvrdenie žalovaného o poškodení obchodného mena žalobcu a poškodení dobrých obchodných vzťahov vinou žalovaného, ktoré žalobca prezentoval až v závere konania na súde prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom. Žalovaný mal za to, žalobca v rámci konania tieto skutočnosti nepreukázal. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.3.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 29.6.2012 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako poskytovateľ (podnikateľská činnosť ukončená k 1.5.2020) uzavreli Zmluvu o výkone činnosti podľa § 269 ods. 2, Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vykonanie programátorských prác žalovaným. Zmluvné strany sa dohodli na orientačnom termíne ukončenia prác do 30.6.2023, podmienkach na odstúpenie od zmluvy (článok 7) a tiež sa dohodli na tom, že zmeny a doplnky k zmluve musia byť vykonané písomnou formou. Toho istého dňa sporové strany uzatvorili Dohodu s dodávateľom, ktorej obsahom bolo dojednanie aj o zákaze konkurencie a povinnosti mlčanlivosti na strane poskytovateľa (teda žalovaného) v prospech žalobcu, pričom porušenie týchto povinností bolo sankcionované zmluvnou pokutou dojednanou vo výške 100.000,-EUR. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný vykonával činnosť pre žalobcu v rozsahu Zmluvy o výkone činnosti do konca mája 2014. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že zmluva o výkone činnosti nebola zmenená ani doplnená písomne. Žalobcovi bola na totožnom skutkovom základe priznaná zmluvná pokuta 4.000,EUR právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/177/2014-148 zo dňa 25.10.2016. Spornou bola otázka či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty konaním žalovaného a v akej výške. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 25Cb/42/2017-30 z 2.8.2022 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 4.561,18EUR s príslušenstvom zastavil a predmetom sporu zostal žalobný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.105,49EUR. 16. V reakcii na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd konštatuje, že dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil a v bodoch 40.-42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podrobne zdôvodnil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak intenzita porušenia povinnosti žalovaným nebola takej závažnosti,
aby súd prvej inštancie priznal žalobcovi ďalšiu zmluvnú pokutu okrem zmluvnej pokuty, ktorá už bola žalobcovi priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava, č.k. 23Cb/177/2014-148 zo dňa 25.10.2016. Súd prvej inštancie zároveň správne konštatoval, že žalobca (do vydania prvého meritórneho rozhodnutia vo veci) nešpecifikoval, akým spôsobom dospel k vyčísleniu zmluvnej pokuty práve vo výške 16.666,67EUR. Z predložených účtovných závierok žalobcu za rok 2014 a 2015 bez priloženia substancovaných skutkových tvrdení zo strany žalobcu nevyplývala výška zmluvnej pokuty. Žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o tom, že správanie žalovaného malo za následok skutočne poškodenie dobrého obchodného mena žalobcu a aká ujma (majetková a nemajetková) mu vznikla v dôsledku správania žalovaného. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobca nedostatočne preukázal hodnotu a význam povinnosti zabezpečovanej v prospech žalobcu danou zmluvnou pokutou a v prejednávanom spore bola potrebná súdna moderácia zmluvnej pokuty podľa § 301 Obch. zák. Súd prvej inštancie v bode 40. až 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s § 301 Obch. zák. dôvody a rozsah aplikácie moderačného oprávnenia súdu vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu smerujúce proti napadnutému výroku I. rozhodnutia ako nedôvodné. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom odvolacieho prieskumu boli aj výroky II. a III. týkajúce sa nároku na náhradu trov konania, tieto vyhodnotil odvolací súd ako súvisiace. Vo vzťahu k výrokom o náhrade trov konania považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2, CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, CSP tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).