Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1CoZm/2/2025 2120203077 27. 05. 2026 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2026:2120203077.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. A. E. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, IČO: 42 156 904 proti žalovanej: F. G., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenému: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa, IČO: 46 255 010, o zaplatenie zmenkovej sumy 22.500 eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36CbZm/3/2020 - 285 zo dňa 25.10.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36CbZm/3/2020 - 285 zo dňa 25.10.2024 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 22.500 eur spolu so zmenkovým ročným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 22.500 eur od 01.03.2020 do úplného splatenia dlžnej čiastky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia čl. 8, § 185 ods. 1, § 195 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. I § 17 ods. 1, § 28 ods. 2, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 43 ods. 1, § 47 ods. 1, ods. 2, § 48 ods. 1, § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 28.06.2023 žiadal, aby žalovaná uhradila zmenkovú sumu 22.500 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 01.03.2020 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.01.2011 bola vystavená zmenka na rad: A. B. bytom C. D. A. XXX, XXX XX, výstavca vlastnej zmenky: J. G., trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., r.č. XXXXXX/XXXX a per aval F. G., trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., r.č. XXXXXX/XXXX ako manželka výstavcu zmenky. Výstavca sa zaviazal splatiť oprávnenému dlžnú čiastku do 28.02.2020 na účet v ČSOB banke č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Do dňa podania návrhu nezaplatil dlžnú čiastku. Zmenka bola „bez protestu,“. Zmenka bola vystavená na základe poskytnutia finančných prostriedkov. Iný osobitný doklad o odovzdaní peňazí nebol. Výstavca zmenky J. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Veriteľ vyzval následne na úhradu dlžnej čiastky manželku a zároveň aj avala zo
zmenky - F. G. doporučeným listom zo dňa 16.03.2020, ktorý riadne prevzala dňa 19.03.2020. Dlžnú čiastku aj napriek tomu, že bola riadne vyzvaná, nezaplatila. 3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok neuznáva, keďže nemá žiadnu vedomosť o existencii predmetnej pohľadávky ako ani o existencii zmenky a o tom, žeby ona alebo jej nebohý manžel podpisovali zmenku. Poukázala na neplatnosť zmenky v časti neurčitého označenia osoby, na rad ktorého má dôjsť k plateniu zmenky. Zmenka označuje veriteľa „A. B.“, čo pôsobí neurčito. Zároveň spochybnila podpisy na zmenke. Žalobca si opakovane uplatnil pohľadávky zo zmeniek v súdnych konaniach, z čoho je zrejmé, že tieto mu vznikli z podnikateľskej činnosti poskytovania pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. V prípade, ak by súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah podľa ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, navrhla aby zohľadnil charakter predmetnej zmenky a jeho prípadný zaisťovací vzťah k spotrebiteľskému úveru. 4. Žalobca v replike uviedol, že tvrdenie žalovanej, že nemá vedomosť o existencii vystavenej zmenky na čiastku 22.500 eur je iba jej účelovým tvrdením. Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. Osoba na zmenke je presne identifikovaná, nakoľko je tam uvedený trvalý pobyt a aj dátum narodenia. Na danej adrese nebýva žiadna iná osoba s dátumom narodenia, ktorý by bol identický s adresou trvalého pobytu a s takým menom. Obdobným prípadom sa zaoberal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č.k. 43CoZm10/2012 „stačí, ak na zmenke je označenie remitenta obchodným menom bez ďalších údajov“, preto aj označenie osoby žalobcu A., navyše opatrený s adresou trvalého pobytu a taktiež aj s dátumom narodenia, je dostatočná identifikácia remitenta. Žalobca poukázal na dôkaz - potvrdenie zo Živnostenského úradu v Senci, že v čase vystavenia zmenky už aktívne nepodnikal, mal zastavenú živnosť, nakoľko bol riadne zamestnaný a eurá poskytol ako súkromná osoba p. G. a jej manželovi. Od 01.10.2010 bol zamestnaný a nevykonával činnosť na živnosť. Preto nie je možné uzavrieť, že pani G. s manželom boli spotrebitelia a že sa viaže na nich ochrana spotrebiteľa. V zákone č. 191/1950 Zb. o šekovom a zmenkovom sa nikde neuvádza, že v čase vystavenia zmenky ba sa nemohlo a bolo zakázané vystavovať zmenky medzi súkromnými osobami nepodnikateľmi. 5. Žalovaná v duplike zotrvala na tom, že zmenku nepodpísala a za tým účelom navrhla pribrať do konania znalca za účelom posúdenia pravosti jej podpisu. Ona ani nebohý manžel si žiadne peniaze od žalobcu nepožičali. V ostatnom zopakovala už predošlú argumentáciu. 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, zhrnul s poukazom na citovanú judikatúru týkajúcu sa zmenečného ručenia, že žalobca si uplatňuje v danom konaní nárok z vystavenej vlastnej zmenky, ktorú predložil v origináli. Sám žalobca v konaní uviedol, že zmenka mala zabezpečovať poskytnutú finančnú pôžičku výstavcovi zmenky - pánovi J. G., pričom nebolo sporné, že tento medzičasom už zomrel. Z uvedeného dôvodu ako ručiteľku zo zmenky - avalistku žalobca žaloval jeho pozostalú manželku F. G.. Žalovaná sa bránila v konaní tým, že namietala pravosť svojho vlastnoručného podpisu na zmenke, z ktorého dôvodu bolo vykonané v konaní aj znalecké dokazovanie pričom znalecký posudok č. 5/2024 (č.l. 200) jednoznačne vyvrátil tvrdenie žalovanej a potvrdil vo svojom závere, že sporný podpis na zmenke k priezvisku G. je pravým vlastnoručným podpisom F. G.. Súd prvej inštancie mal tak preukázanú zo znaleckého posudku pravosť vlastnoručného podpisu žalovanej na zmenke ako avalistky. Súd prvej inštancie mal za to, že označenie všetkých osôb, teda aj žalobcu na zmenke je v súlade so zákonom a je dostatočné, tak aby zmenka bola platná, všetky osoby uvedené na zmenke sú špecifikované dostatočným spôsobom, a to Výstavca a Avalistka menom, priezviskom, rodným číslom a adresou bydliska, žalobca prvým písmenom svojho mena „D“, priezviskom, adresou bydliska a dátumom narodenia. Takéto označenie je dostatočné k tomu, aby všetky subjekty boli nezameniteľné a označené spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o identite. Poslednou námietkou žalovanej bola jej argumentácia, že požíva právnu ochranu spotrebiteľa, nakoľko zmluvný vzťah (resp. pohľadávka, vzniknutá z tohto vzťahu, ktorú mala zmenka zabezpečovať) mal spotrebiteľský charakter, keďže ju mal podľa tvrdení žalovanej žalobca uzatvárať ako podnikateľ. Žalobca sa bránil tvrdením, že pôžičku uzatváral ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ako súkromná osoba a použil pri poskytnutí pôžičky vlastné súkromné nasporené finančné prostriedky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej ako žalobca tvrdil, bola na jej zabezpečenie vystavená zmenka, nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže nebolo preukázané, že by ju žalobca uzatváral ako podnikateľ. Žiaden dôkaz tomuto nenasvedčuje, ba naopak listinné dôkazy
ako samotná zmenka a výpis zo živnostenského registra SR preukazujú, že žalobca uzatváral zmluvu ako nepodnikateľ, fyzická osoba. Na zmenke je žalobca označený výlučne len menom a priezviskom, dátumom narodenia a adresou bydliska. Teda nie je označený žiadnym identifikátorom podnikateľa ako napr. obchodným menom, prideleným IČO-M, adresou podnikania. Z výpisu zo živnostenského registra SR je preukázané, že v čase vystavenia zmenky mal dokonca žalobca pozastavenú podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie vysvetlil, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37CbZm/7/2016 zo dňa 06.04.2017 (č.l. 36 spisu), na ktoré poukázala žalovaná, sa týka skutkovo a právne úplne odlišnej veci. Okresný súd Trenčín dospel k záveru o tom, že žalobca je podnikateľom na základe listinných dôkazov, v ktorých sa žalobca sám označil ako podnikateľ, či už v žalobe, na vystavenej zmenke alebo na písomnom uznaní dlhu. Výlučne len na základe týchto listinných dôkazov a ich obsahu Okresný súd Trenčín vyhodnotil vzťah, na ktorý nadväzovalo vystavenie zmenky ako spotrebiteľský a následne pre nedodržanie zákonnej písomnej formy ako absolútne neplatný a v nadväznosti na to aj posudzoval plnenie zo zmenky. V danom prípade však absentujú listinné dôkazy z totožným obsahom (označením žalobcu ako podnikateľa) a zo žiadneho listinného dôkazu predloženého v danom spore nevyplýva, že žalobca bol a vystupoval vo vzťahu k výstavcovi a žalovanej ako podnikateľ. Súdu prvej inštancie je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že na rad žalobcu bolo vystavených viacero zmeniek, preto nie je ani dôvodné dopytovať ďalšie súdy či na nich prebiehali obdobné konania tomuto vo veciach zmeniek na rad žalobcu. Z tejto samotnej skutočnosti (že na rad žalobcu bolo vystavených viacero zmeniek), ako ani z toho, že v inom súdnom konaní mohol byť žalobca vyhodnotený ako podnikateľ, nie je však možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že žalobca v danom konkrétnom prípade poskytol pôžičku, ktorá bola zabezpečená zmenkou ako podnikateľ. Každú vec treba posudzovať podľa konkrétnych, špecifických okolností, ako to súd prvej inštancie urobil aj v danom konaní, kde dospel na základe iných preukázaných skutkových okolností, iných dôkazov aj k iným záverom, ako tomu mohlo a môže byť v iných súdnych konaniach, ktorých závery nie sú pre daný spor rozhodujúce. Poskytovanie pôžičiek medzi fyzickými osobami zákon dovoľuje, nie je neoprávneným podnikaním, nie je obchádzaním zákona, a preto nejde ani z tohto dôvodu o neplatnosť právneho úkonu. Z dôvodu, že súd prvej inštancie uzavrel, že vzťah z ktorého vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou nie je vzťahom spotrebiteľským (absentuje postavenie žalobcu ako podnikateľa), tak súd prvej inštancie tento vzťah ani nepodrobil súdnemu prieskumu a pri rozhodovaní vychádzal výlučne z vystavenej zmenky ako právneho titulu, na základe ktorého si žalobca uplatnil svoj nárok. Ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi. Aby mal ručiteľ voči remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda opäť spravidla zo zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že záväzok avalistu nie je podobný s ručením upraveným Občianskym zákonníkom, lebo avalista nemôže bez ďalšieho používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný tak, ako túto možnosť má ručiteľ v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré mu túto možnosť dávajú. Pri avalistovi takéto ustanovenie v ZZŠ nie je. Dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný a je jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať aj dôkazne. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, nie je možné považovať jeho námietku za relevantnú. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Držiteľ zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti) a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobca bez pochybností preukázal. Žalovaná sa ako aval zaviazala ručiť za zaplatenie zmenky výstavcom a vznikla jej povinnosť na jej základe poskytnúť žalobcovi uplatnené plnenie, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol v spore plne úspešný. 8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Žalovaná v priebehu konania opakovane navrhovala, aby súd preveril, či proti žalobcovi nie sú vedené ďalšie obdobné konania vo veciach zmeniek na rad žalobcu. Zodpovedanie tejto otázky bolo podľa názoru žalovanej
mimoriadne dôležité z hľadiska odstránenia všetkých pochybností o spotrebiteľskom charaktere tohto sporu, teda z hľadiska možnosti vylúčiť akúkoľvek pochybnosť, či žalobca predmetnú pôžičku neposkytol v rámci jeho podnikateľskej činnosti v čase, keď mu bolo formálne pozastavené oprávnenie na podnikanie. V predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobca v minulosti pracoval pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Rovnako nebolo sporné, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ vykonával podnikateľskú činnosť od 01.02.2004 do 25.10.2012, pričom jedným z predmetov jeho podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalobca teda podľa doteraz preukázaných skutočností dlhodobo žil z poskytovania pôžičiek a úverov. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie ohľadom iných vedených súdnych konaní a domnievala sa, že existencia viacerých obdobných súdnych konaní s rovnakým predmetom sporu z obdobia, keď bolo pozastavené oprávnenie žalobcu na podnikanie, by jednoznačne preukázala, že poskytnutie pôžičky žalobcom nebolo jednorazovým úkonom, ale išlo o sústavnú činnosť vykonávanú žalobcom v rámci jeho predmetu podnikania. A ak súd prvej inštancie považoval existenciu takýchto súdnych konaní za zrejmú, potom jeho záver, že bez potreby ďalšieho dokazovania a bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané (resp. nebolo preukázané opak), že žalobca pri poskytnutí pôžičky a vystavení zmenky konal ako bežná fyzická osoba, je nedostatočne odôvodnený, nesprávny a nezakladá sa na riadnom objasnení skutkového stavu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolateľka namietala, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola na zabezpečenie vystavená zmenka nie je spotrebiteľskou zmluvou. S poukazom na príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka a judikatúry poukázala na to, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). S prihliadnutím na možné zastieranie skutočného účelu zmluvy a s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 OZ je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Napriek tomu, že existovali dostatočné indície naznačujúce, že žalobca pri poskytnutí pôžičky konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (aj keď pozastavenej), súd prvej inštancie nepristúpil k dôslednému posúdeniu veci z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Žalobca sa v minulosti systematicky venoval poskytovaniu pôžičiek ako súčasti svojej podnikateľskej činnosti. Pozastavenie živnostenského oprávnenia nemá za následok zmenu charakteru jeho činnosti, ak pokračoval v poskytovaní pôžičiek spôsobom, ktorý vykazuje znaky podnikania (systémovosť, opakovanosť, dosahovanie zisku). Žalobca bol na predmetnej zmenke označený menom a priezviskom, dátumom narodenia a adresou bydliska ako bežná fyzická osoba. Samotný takýto údaj podľa názoru žalovanej však nesvedčí o tom, že by žalobca pri poskytnutí pôžičky nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z podnikajúcich fyzických osôb sa za spotrebiteľa nepovažuje tá, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nekoná in concreto v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vo všeobecnosti sa teda aplikácia spotrebiteľského práva na vzťahy medzi podnikateľmi odmieta, a to aj keď podnikateľ nevstupuje v danom vzťahu ako profesionál. Taktiež nepôjde o spotrebiteľa, ak fyzická osoba koná, akoby išlo o podnikanie. Vzhľadom na skutočnosť, že k zániku živnostenskej činnosti dochádza len zo zákonných dôvodov vymienených v § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb., nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v čase pozastavenia živnostenskej činnosti bol pri poskytovaní pôžičky v postavení spotrebiteľa, nakoľko pozastavením prevádzkovania živnostenskej činnosti nedochádza k jej zániku; žalobca bol ďalej evidovaný v živnostenskom registri a bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že vo výpise zo živnostenského registra nie je v rozhodnom období, t.j. v čase vystavenia zmenky uvedené žiadne pozastavenie prevádzkovania živnosti, je tam iba deň vzniku oprávnenia dňa 01.02.2004 a deň zániku oprávnenia 25.10.2012, t.j. až po vystavení zmenky. Skutočnosť, že žalobca mal v čase vystavenia zmenky pozastavené oprávnenia na podnikanie, podľa názoru žalovanej, nemôže byť vyhodnotené v jej neprospech ako spotrebiteľky. Ak totiž žalobca nebohému manželovi žalovanej poskytol pôžičku ako podnikateľ, a to aj keď mal pozastavenú živnosť, toto jeho konanie nebolo v súlade s predpismi upravujúcimi podnikanie, avšak išlo fakticky o podnikateľskú činnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné finančné prostriedky vybral zo svojho súkromného účtu a následne ich v obytnom dome žalovanej a jej zosnulého manžela im odovzdal, nezodpovedá skutočnému stavu, pričom toto tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Na základe vyššie uvedených skutočnosti odvolateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním svojho právneho zástupcu tak, že odvolanie obsahuje len opakované argumenty, ktorými žalovaná dôvodila v priebehu konania a s ktorými sa súd už vysporiadal. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal predovšetkým s tým, že zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že podpis na zmenke je vlastnoručným podpisom
žalovanej. K námietke žalovanej o nevykonanom dokazovaní k existencii obdobných konaní vedených proti žalovanému uviedol, že takto označené dokazovanie je zjavne nezmyselné, nakoľko v konaní vystupuje ako žalobca domáhajúci sa svojho práva zo zmenky, preto zisťovanie, či sú „proti nemu vedené iné konania“ (teda kde by vystupoval v pozícii žalovaného) nemá žiadnu relevanciu. Ak však chcela žalovaná v skutočnosti navrhnúť zistenie konaní, kde sa žalobca domáha nároku zo zmenky, ani takéto dokazovanie nemá relevanciu pre toto konanie, nakoľko ak by sa i také konanie viedlo (takéto konanie sa nevedie), išlo by o iné subjekty, iné obdobie či skutkové okolnosti a teda takéto zistenie by nemalo pre konajúci súd žiaden právny význam. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností individuálneho prípadu a každú vec posudzovať jednotlivo. K námietke odvolateľky ohľadom jej statusu spotrebiteľky uviedol, že súd prvej inštancie sa v predmetnom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s predmetnou argumentáciou a tvrdenia žalovanej v odvolaní sú len opakovaním. Súd prvej inštancie správne, v súlade so všetkými vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca peniaze zmenkovému dlžníkovi poskytol ako súkromná fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Žalovaná teda nemôže mať postavenie spotrebiteľky a požívať zvýšenú mieru ochrany, ktorej sa snaží dovolať. K statusu žalobcu ako podnikateľa poukázal na definíciu podnikania v zmysle § 2 ods. 1 ObZ. Podľa žalobcu v jeho prípade nebol naplnený ani jeden z definičných znakov podnikania. Primárne v danej dobe nepodnikal samostatne, ale bol zamestnaný, teda vykonával závislú prácu. Poukázal aj na skutočnosť, že v danom období nemal status podnikateľa a podnikanie nevykonával (a nemohol vykonávať), nakoľko v uvedenom období mal pozastavené živnostenské oprávnenie, čo riadne preukázal (a čo ani žalovaná nepopiera, iba poukazuje na fakt, že v neskoršom období podnikateľské oprávnenie obnovil a v podnikaní pokračoval až do jeho ukončenia dňa 25.10.2012). Poskytnutie pôžičky bola teda čisto súkromná aktivita, keď poskytol manželovi žalovanej pôžičku ako súkromná fyzická osoba, zo súkromných peňažných prostriedkov. Ako súkromná osoba aj bol označený na zmenke, kde neuvádzal svoje obchodné meno, IČO a miesto podnikania, ale svoje meno a priezvisko, adresu trvalého bydliska a dátum narodenia. To platí aj v prípade, ak zmenkový veriteľ má podnikateľské oprávnenie. Inak povedané, aj osoba majúca status podnikateľa môže poskytnúť pôžičku ako nepodnikateľ a tento vzťah nebude vzťahom spotrebiteľským. Žalobca však status podnikateľa v rozhodujúcom období ani nemal. Rovnako nie je naplnený znak sústavnosti; ak žalobca poskytol pôžičku manželovi žalovanej a možno dvom-trom ďalším osobám, nebola to sústavná činnosť, ale naopak činnosť len príležitostná a veľmi sporadická. Žalobca navyše pôžičku poskytol bezúročne, t.j. bezodplatne, teda takéto konanie nesmeruje k dosiahnutiu zisku. Skutočnosť bezodplatného poskytnutia pôžičky jasne vyvracia tvrdenia odvolateľky, že žalobca sa živil poskytovaním pôžičiek. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že nešlo o podnikateľskú činnosť, a preto ani vzťah zo zmluvy o pôžičke, ani vzťah so zmenky nebol a nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 10. Žalovaná v odvolacej replike prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii, zároveň uviedla, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, len zopakoval argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku. 11. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. 12. Podľa § 185 CSP ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 17 ods. 1 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. 17. Podľa § 28 ods. 2 ZZŠ, ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49. 18. Podľa § 30 ods. 1 ZZŠ zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. 19. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 , ods. 3 ZZŠ zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil (ods.1). Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy (ods. 2). Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní (ods. 3). 20. Podľa § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. 21. Podľa § 47 ods. 1,2 ZZŠ všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých alebo od všetkých dohromady. 22. Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti, 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 23. Podľa § 77 ods. 2 ZZŠ pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). 24. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods. 1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4). 25. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu a konaním, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozhodnutia, ako aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú zmenku a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, ako aj že žalobca je jej majiteľom. V nadväznosti na uvedené, keďže žalovaná sa ako aval zaviazala zmenečne ručiť, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovanej vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi uplatnený nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s nosnou procesnou obranou žalovanej, keď na základe vykonaného znaleckého dokazovania skonštatoval, že podpis na zmenke k priezvisku G. je
pravým vlastnoručným podpisom žalovanej ako avalistky. Rovnako tak, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že všetky osoby uvedené na zmenke sú špecifikované dostatočným spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o ich identite. Zároveň sa súd prvej inštancie správne vysporiadal aj s námietkou žalovanej o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu, keď uzavrel, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola vystavená zmenka, nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže nebolo preukázané, že by ju žalobca uzatvoril ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. 26. Odvolací súd má za to, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. 27. Odvolateľka v podanom odvolaní namietala nevykonanie navrhnutého dokazovania, keď súd prvej inštancie nepreveril existenciu ďalších obdobných súdnych konaní vedených proti žalobcovi vo veciach zmeniek na rad žalobcu. Zodpovedanie tejto otázky bolo podľa názoru odvolateľky dôležité z hľadiska odstránenia pochybností o spotrebiteľskom charaktere tohto sporu, teda vylúčenia pochybností o poskytnutí pôžičky žalobcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti v čase, keď mu bolo pozastavené oprávnenie na podnikanie. 28. „Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021). 29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu, aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných) dôkazov by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný, alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. V danom prípade však súd prvej inštancie nevykonanie dopytu na ďalšie súdy, či na nich prebiehali obdobné konania vo veciach zmeniek na rad žalobcu riadne a logicky odôvodnil tým, že takéto zisťovanie je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.
30. Nevyhovenie dôkaznému návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania dopytom na iné súdne konania vo veciach zmeniek na rad žalobcu bolo odôvodnené práve jedným z troch dôvodov, na ktoré odkazuje citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019, a to jeho irelevantnosťou, keď súd prvej inštancie skonštatoval, že zo skutočnosti, že na rad žalobcu bolo vystavených viacero zmeniek, ako aj z toho, že v inom súdnom konaní mohol byť žalobca vyhodnotený ako podnikateľ, nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že žalobca aj v konkrétnom prípade poskytol pôžičku, ktorá bola zabezpečená zmenkou ako podnikateľ. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s týmto odvodnením, keďže tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, každú vec je potrebné posudzovať podľa konkrétnych a špecifických okolností, z čoho vyplýva, že pre daný spor sú rozhodujúce len konkrétne skutkové okolnosti, na podklade ktorých je možné uzavrieť, či žalobca uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorá bola zabezpečená zmenkou, ako podnikateľ. 31. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej za dôvodné ani v druhej časti nosnej odvolacej argumentácie, keď v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu medzi stranami konania zabezpečeného zmenkou, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom postavenia žalobcu, ktorý v danom vzťahu nevystupoval ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. 32. Odvolací súd v súvislosti s procesnou obranou žalovanej ohľadom spotrebiteľského charakteru sporu konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal na listinné dôkazy, a to zmenku a výpis zo živnostenského registra a vysvetlil, že tieto preukazujú, že žalobca uzatváral zmluvu ako nepodnikateľ, fyzická osoba. Rozhodným listinným dôkazom pre posúdenie toho, či žalobca poskytol pôžičku ako podnikateľ bola samotná zmenka, z ktorej vyplýva, že zmenku vystavila fyzická osoba označená iniciálom mena a priezviskom, trvalým bydliskom a rodným číslom. Nemenej podstatnou bola aj ďalšia nesporná skutočnosť, a to že v rozhodnom období mal žalobca pozastavenú podnikateľskú činnosť. Odvolací súd sa so skutkovými závermi, ako aj právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku v plnej miere stotožnil, a preto na tieto v ďalšom len odkazuje. 33. Nad rámec uvedeného odvolací súd v zhode s žalobcom poukazuje na príslušné ustanovenie § 2 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého sa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Definičnými znakmi podnikania preto sú sústavnosť, samostatnosť, konanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť podnikateľa a dosahovanie zisku ako účel podnikania. Žalobca preto v tejto spojitosti poukázal aj na tú skutočnosť, že samotná pôžička zabezpečená zmenkou nebola poskytnutá s úrokom, ktorý by predstavoval zisk, ale bezodplatne (tieto skutočnosti v konaní ani neboli tvrdené, keďže žalovaná svoju procesnú obranu vystavala na tom, že samotnú zmenku nepodpísala). 34. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzťah medzi stranami konania ako medzi dvomi súkromnými fyzickými osobami – nepodnikateľmi, a nie ako vzťah spotrebiteľský. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila ani nevyvrátila podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku premietnuté do jeho výroku, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).