Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/105/2025 2322203464 20. 05. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:2322203464.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Q. I.O. - I. - K., U. XX/A, XXX XX H., X.:XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., Štafánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 53 503 007, proti žalovanému KM CARS, s.r.o., Kpt. Nálepku 1597, 924 01 Galanta, IČO: 34 132 431, právne zast. InLaw, s.r.o., Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 36 716 979, o uplatnenie nároku z vád tovaru ,o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/14/2022 - 354 zo dňa 12.3.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/14/2022 - 354 zo dňa 12.3.2025 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť dodať žalobcovi náhradný tovar za vadný tovar osobné motorové vozidlo Opel Insignia Sports Tourer, VIN: L., alternatívne zaplatiť žalobcovi primeranú zľavu z kúpnej ceny za vozidlo v sume 9.500,- EUR a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca vozidlo nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. 2017269 zo dňa 22.12.2017 uzavretej medzi ním a žalovaným ako predávajúcim. Na vozidlo žalovaný poskytol záruku 5 rokov/150.000 km, podľa toho čo uplynie skôr. Po prvom roku v prevádzke, stav tachometra cca 30.000 km, začalo vozidlo vykazovať vady spojené s hnacím ústrojenstvom, neštandardnými zvukovými a mechanickými prejavmi vozidla. Žalobca si vady bez zbytočného odkladu uplatnil u žalovaného. Na vozidle bola v období od 10/2018 do 21.1.2022 vykonaných viacero servisných úkonov a kontrol, pričom dňa 28.1.2022 žalovaný uplatnenú reklamáciu zamietol s odôvodnením, že prejavy vozidla sú jeho štandardným prejavom a nejedná sa o vadu vozidla. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v rámci opakovaných reklamácií vád vozidla uviedol žalovanému, že v prípade pokiaľ vada nemôže alebo nebude odstránená, žiada o výmenu pokazenej časti vozidla za inú, alternatívne výmenu celého vozidla za iné bez opakovane vytýkanej a pretrvávajúcej vady. Žalovaný návrhu žalobcu nevyhovel. Žalobca preto žiada priznať nároky z vád podľa § 436 a nasl. Obchodného zákonníka spôsobom náhrady vozidla (ako tovaru) za tovar bez vád, alternatívne poskytnúť zľavu z kúpnej ceny vozidla, resp. iným vhodným spôsobom upraviť práva a povinnosti zo zmluvného vzťahu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Nerozporoval uzavretie kúpnej zmluvy, avšak sa bránil tým, že žalobcom uplatnená vada je domnelou vadou a v skutočnosti ide o štandardný prejav vozidla, ktorý nemá vplyv na funkčnosť, jazdné vlastnosti ani bezpečnosť vozidla. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že ide o nevlastníka, keď vlastnícke právo k vozidlu svedčí spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o.. Žalobcovi bola poskytnutá dvojročná záručná doba bez obmedzenia, pričom nad rámec tejto neobmedzenej záruky si žalobca dohodol osobitnú zmluvnú záruku Balík služieb Opel FlexCare úroveň krytia Basic, ktorá sa vzťahuje len na určité súčiastky vozidla na dobu 3 rokov a počtu najazdených kilometrov 150.000, pričom podmienky poskytnutia tejto záruky sú upravené v Obchodných podmienkach Opel FlexCare. Žalobca nepredložil žalovanému pri pristavení vozidla dňa 21.1.2021 žiadny dokument vrátane Certifikátu Opel FlexCare vystaveného spoločnosťou Opel, ako podmienky pre uplatnenie nárokov z rozšírenej záruky, preto si nemohol uplatniť ani akýkoľvek nárok na bezplatné odstránenie vady. Vozidlo bolo však zo strany žalovaného riadne zaevidované a bola vykonaná odborná ohliadka, s ktorej záverom bol žalobca oboznámený. Žalobca uvádza k dátumu 21.12.2021 zhoršenie stavu, výrazný klepot, čo možno označiť za moment subjektívneho vnímania výskytu vady, pričom túto subjektívne vnímanú vadu žalobca označil a uplatnil v servise presne o mesiac od momentu, kedy zhoršenie stavu vnímal. V zmysle § 428 Obchodného zákonníka je povinnosťou kupujúceho podať správu predávajúcemu týkajúcu sa vád bez zbytočného odkladu, čo žalobca neurobil. Žalovaný zamietol žalobcovi reklamáciu na základe odborného posúdenia, ktoré bolo vykonané jeho zamestnancami. Žalobca vozidlo pristavil k žalovanému po tom, čo na ňom najazdil cca 149.000 km, t.j. tesne pred uplynutím zmluvnej záruky. Poukázal na tvrdenie žalobcu, ktorý uviedol, že vada na vozidle sa vyskytuje od mája 2021, a ktorý do januára 2022 najazdil cca 14.000 km bez akéhokoľvek obmedzenia funkčnosti vozidla. Výzvou zo dňa 4.2.2022 si žalobca uplatnil u žalovaného nárok, a to odstránenie vady opravou, ktorý bol zo strany žalovaného zamietnutý. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodný záväzkový vzťah založený kúpnou zmluvou v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 22.12.2017, žalobca motorové vozidlo prevzal dňa 23.8.2018. Žalobca si k vozidlu dňa 28.3.2018 objednal služby z balíka Opel FlexCare v rozsahu rozšírenej záruky Opel FlexCare na určené súčiastky, pri úrovni krytia Basic - okrem štandardnej záruky na nové vozidlo na 2 roky existuje rozšírená záruka na určité súčiastky na dobu 3 rokov do najazdeného počtu total 150 000 km, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Požiadavka na služby v rámci balíka Opel FlexCare bola podmienená preukázaním sa certifikátomOpel FlexCare. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovi bol na vozidle menený v rámci záruky Basic menený dvakrát zotrvačník, prevodovka, rozvodovka, kardan a diferenciál. Po viacerých reklamáciách uplatnených žalobcom dospel žalovaný k záveru, že sa nejedná o poruchu vozidla, jedná sa o štandardný prejav týchto vozidiel s pohonom všetkých kolies a manuálnou prevodovkou. 5. Súd prvej inštancie uzavrel, že aktívna legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná doložením kúpnej zmluvy a potvrdenia Tatra-Leasing s.r.o. zo dňa 7.2.2023, v zmysle ktorého síce spoločnosť Tatra-Leasing s.r.o. bola počas trvania záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere vlastníkom predmetu financovania na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, avšak žalobca bol oprávnený a povinný vykonať údržbu a opravu ako oprávnený držiteľ motorového vozidla, a uplatňovať akékoľvek nároky z vád na predmete financovanie voči dodávateľovi. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca si prvýkrát tvrdenú vadu u žalovaného uplatnil dňa 31.10.2018 pri stave 29.423 km, kedy sa obrátil na servis žalovaného a žiadal vadu (klepot) odstrániť. Už pri opakovanej reklamácii totožnej vady dňa 27.3.2019 sa žalovaný k reklamácii vyjadril tak, že sa nejedná o poruchu vozidla, že to, čo žalobca uvádza ako poruchu, je štandardný prejav týchto vozidiel s pohonom všetkých kolies a manuálnou prevodovkou. Následne sa žalobca opakovane obracal na žalovaného s požiadavkou o odstránenie toho istého prejavu vozidla a dňa 21.1.2022 žalobca odstavil vozidlo u žalovaného pri stave 148.973 km. Dňa 28.1.2022 mu žalovaný opakovane oznámil, že sa nejedná sa o výrobnú vadu, ale o normálny, štandardný prejav vozidla a žalovaný ďalšiu opravu odmietol vykonať. 6. Súd prvej inštancie vo vzťahu k postupu uplatnenia nárokov ustálil, že žalobca si v konaní uplatnil nároky z porušenia zmluvy podstatným spôsobom, pričom tento postup v priebehu konania nezdôvodnil. Vychádzajúc z ust.§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal, že by v dôsledku tvrdenej vady stratil záujem na užívaní predmetného vozidla, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenú vadu by bolo
možné kvalifikovať len ako porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom. Žalobca tak mal v zmysle § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka možnosť požadovať buď odstránenie vád tovaru alebo zľavu z kúpnej ceny. Žalobca si zvolil možnosť odstránenia vád tovaru. Žalovaný žalobcovi opakovane oznamoval, že vady neodstráni. V zmysle §437 ods.5 Obch. zák. tak bol žalobca ako kupujúci oprávnený odstúpiť od zmluvy alebo si uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok uplatnený v žalobnom návrhu spočívajúci vo výmene vozidla za iné motorové vozidlo bez vád, je zjavne nedôvodný a v tejto časti nebolo možné žalobe vyhovieť (v podrobnostiach bod 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému nároku na priznanie zľavy z kúpnej ceny, ako spornú vymedzil predovšetkým tú skutočnosť či motorové vozidlo má vadu, ktorá by odôvodňovala priznanie akéhokoľvek nároku. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v rámci servisných úkonov a na základe požiadaviek žalobcu, žalovaný opakovane vyvinul snahu na objasnenie a odstránenie zvukových prejavov vozidla tvrdených žalobcom. Zamestnanci žalovaného napokon aj po konzultácii s technickou podporou importéra dospeli k záveru, že predmetný zvukový prejav je štandardným pre typ motorového vozidla zakúpeného žalobcom. O týchto záveroch bol žalobca upovedomený a jeho reklamácia bola odmietnutá. Nakoľko žalobca na svojich tvrdeniach zotrval, súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia technického stavu osobného motorového vozidla a posúdenia možnosti vzniku a priebehu poruchy. Zo záverov znalca Ing. Petra Kováča vyplynulo, že zvuky, ktoré popisuje žalobca sa pri prevádzke motorového vozidla skutočne objavujú, tieto však boli znalcom identifikované ako normálny prejav vozidla počas prerušovania krútiaceho momentu od motora na kolesá vozidla. Znalec vylúčil, že by sa jednalo o výrobnú vadu skupiny, dielu alebo súčiastky, či neštandardný mechanicky prejav. Znalec zároveň poskytol technické vysvetlenie vzniku zvuku, na ktorý upozorňoval žalobca, a to, že „pri jazde dopredu, t.j. jemnom alebo aj ráznejšom rozbehu, sa vôle, ktoré sa nachádzajú medzi unášačmi poloosí a planétovými kolesami diferenciálu, ktoré sú najbližšie k jednotlivým kolesám vymedzia tak, že je vôľa za jednotlivým ozubením, ktoré je v zábere, myslí sa v smere otáčania ozubenia. Pri prerušení krútiaceho momentu sa táto vôľa presunie pred uvedené ozubenie. Nakoľko však pri každej zmene sily pôsobí aj zotrvačnosti z predchádzajúcej sily, než sa nový stav, t.j. prerušenie krútiaceho momentu „ustáli“, kolesá vozidla zakmitajú okolo rovnovážnej polohy a to vydáva ten krátky klopkavý zvuk. Podľa znalca sa jedná o normálny zvuk, ktorý vydáva každé motorové vozidlo, aj pri režime jazdy na iných rýchlostných stupňoch. Len na vyšších prevodových stupňoch sa zaklopanie ide rýchlejšie a možno aj silnejšie, ale z dôvodu rýchlejšieho zakmitania sa dá ťažko rozoznať.“ Znalec zároveň vylúčil, že by v dôsledku technického vymedzenia pôvodu tohto zvuku bolo obmedzené či znemožnené používanie vozidla alebo znížená bezpečnosť (v podrobnostiach bod 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 8. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil odborné vyjadrenie znalca Ing. Stanislava Gajdoša, ktoré podľa súdu prvej inštancie na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Kováča neobsahuje popis relevantných častí posudzovaného vozidla a predovšetkým neobsahuje žiadne technické vysvetlenie vzniku zvuku. Znalec Ing. Stanislav Gajdoš konštatuje, že exaktnú príčinu vzniku reklamovanej vady bezdemontážnou diagnostikou nie je možné zistiť. V dôsledku toho následné závery znalca musel súd hodnotiť len ako domnienky, čo v podstate potvrdzuje sám znalec uvádzaním slov a slovných spojení ako: Pôvodcom prejavov reklamovanej vady bude „zrejme“ mechanická vôľa ..., ...„zdá sa“, že to bude „zrejme“ konštrukčná vlastnosť (nedostatok - vada) tejto skupiny... . Týmito domnienkami následne znalec podmieňuje aj svoje ďalšie závery, keď uvádza, že „Ak sú zistené prejavy spôsobené zvýšeným mechanickými vôľami hnacom reťazci, môže dôjsť k fatálnemu zlyhaním mechanickej časti hnacieho reťazca, ktorého sa to týka“ (bod 1.7 a 1.10 odborného vyjadrenia). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z obsahu odborného vyjadrenia nie je možné zistiť, ako znalec k svojim záverom dospel. Nakoľko závery znalca sú formulované len ako domnienky, nie je možné ich akceptovať ako dôkaz o existencii konkrétnej vady vozidla (v podrobnostiach bod 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Súd prvej inštancie zároveň v bodoch 31.-33. odôvodnenia náležite odôvodnil nevykonanie dôkazov, ktoré žalobca navrhoval. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nároku z vád tovaru, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaného vo veci samej, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) C.s.p. a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie a vytýkal mu nepreskúmateľnosť skutkového a právneho posúdenia veci bez hlbšieho rácia a logiky vzájomných súvislostí. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na svoju obranu uviedol, že žalobca konal na odporučenie žalovaného po prvej vykonanej kontrole po zistení vád, kedy žalovaný odporučil žalobcovi, aby pokračoval v ďalšom bežnom a obvyklom používaní motorového vozidla. Poukázal na tú skutočnosť, že spolu so žalobou predložil súdu prvej inštancie súkromný znalecký posudok vo veci posúdenia technického stavu a vyjadrenia sa k predmetu vady vozidla vypracovaný Ing. Stanislavom Gajdošom. Opakovane vytýkal súdu prvej inštancie nariadenie znaleckého dokazovania na návrh žalovaného, ktorého výsledkom bolo vypracovanie Znaleckého posudku č. 63/2024 znalcom Ing. Petrom Kováčom, a to aj napriek predloženému súkromnému znaleckému posudku spolu so žalobou. Nestotožnil sa so závermi znaleckého posudku Ing. Petra Kováča, závery znalca považoval za zmätočné a k jeho záverom uviedol vlastné tvrdenia. V prípade znaleckého posudku Ing. Petra Kováča zdôraznil, že obsahom tohto znaleckého posudku nie sú akékoľvek technické zistenia skutočnej vôle na pohonnom ústrojenstve vo vozidle žalobcu a ich priama komparácia s výrobnými, či prevádzkovými toleranciami udávané výrobcom daného dielu, či osobného automobilu. Zdôraznil, že znalec Ing. Gajdoš explicitne vyjadril, že zistené zvukové prejavy v popísanom režime vozidla nie sú štandardné pre daný a ani iný typ vozidla. Podľa názoru žalobcu ním predložený znalecký posudok spĺňal všetky náležitosti znaleckého posudku, za jeho závery zodpovedá výlučne znalec, ktoré súd nie je oprávnený spochybňovať. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho a akých skutočností boli spochybnené odborné závery znalca Ing. Stanislava Gajdoša a na druhej strane zvýhodňované a uznané ako dôveryhodné závery znalca Ing. Petra Kováča. Podľa žalobcu znalecký posudok č. 63/2024 obsahuje neúplné, rozporuplné informácie a žalobca má dôvodné pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti znalca Ing. Petra Kováča k osobe žalovaného a teda aj k samotnému súdom prebratému záveru. Žalobca taktiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal na návrh žalobcu dokazovanie výsluchom oboch znalcov za účelom ozrejmenia záverov toho ktorého znalca a ich obhájenia v kontexte druhého posudku a nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom z dôvodu, že závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý pri uplatnení sudcovskej koncentrácie konania uzavrel, že návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania nebol uplatnený včas, a preto ho súd nevykonal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na základné zásady Civilného sporového poriadku, mal za to, že právo žalobcu na spravodlivý súdny proces bolo porušené. Zdôraznil, že súd prvej inštancie uprednostnil dôkaz navrhnutý žalovaným a tým aj stranu žalovaného, napriek tomu, že predložené dôkazy mali tú istú povahu, keďže v obidvoch prípadoch išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, a to vzhľadom na to, že v súlade s § 209 ods. 3 C.s.p. sa žalobcom predložený súkromný znalecký posudok Ing. Gajdoša považuje za znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovaný opätovne poukázal na tú skutočnosť, že žalobca predmetné vozidlo skoro 5 rokov aktívne používal a na vozidle za toto obdobie najazdil približne 149.000 km, po tomto čase žiadal od žalovaného výmenu za nové vozidlo alebo poskytnutie zľavy z kúpnej ceny. Mal za to, že žalobca nepreukázal na základe akej zákonnej úpravy, alebo zmluvnej dohody si uplatňuje nároky uplatňované žalobou, pričom nárok bol uplatnený po 4 rokoch a 10 mesiacov od zakúpenia vozidla. Rovnako nepreukázal, že ide o podstatné porušenie zmluvy a v prípade žalovaného nároku na zľavu z ceny nepreukázal, na základe čoho dospel k požadovanej zľavy z ceny vo výške 9.000,- EUR. Žalobca predložil do konania dokument označený ako Znalecký posudok, s doložkou ktorá hovorí o odbornom vyjadrení, a tento rozpor v tomto dokumente nikdy nenapravil, ani nevysvetlil. Žalovaný poprel obsah odborného stanoviska na prvom pojednávaní, uviedol dôvody, pre ktoré obsah odborného stanoviska/znaleckého posudku popieral a na prvom pojednávaní zároveň navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdených vád, a nepreukázal ani existenciu včasného uplatnenia ním tvrdených vád, na základe nárokov uplatnených v žalobe. Podľa názoru žalovaného vyjadrenie/znalecký posudok Ing. Gajdoša v odpovediach na otázky neuvádza žiadne explicitné závery, ale len jeho odbornú domnienku - predpoklad, že by tam mohla byť nejaká vada; uvedené nie je dôkazom o existencii vady. Otázky Ing. Gajdošovi určil samotný žalobca, ktorý taktiež
mohol požadovať od znalca doplnenie jednotlivých odpovedí, aby tieto spĺňali po obsahovej a odbornej stránke exaktné odborné stanovisko a záver, ktorým by preukazoval existenciu žalobcom tvrdenej vady. Žalovaný sa nestotožnil s interpretáciou žalobcu vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie ako aj vo vzťahu k znaleckému posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Kováčom. V reakcii na vznesenú námietku k osobe znalca, ktorú žalobca uplatnil v odvolaní, žalovaný argumentoval tým, že žalobca mal možnosť postupovať podľa Civilného sporového poriadku, pričom žalobca neuviedol v čom má byť preukázaná nestrannosť a zaujatosť znalca. Uviedol, že s poukazom na obsah jednotlivých znaleckých posudkov/odborného stanoviska, tieto nie sú v rozpore, nakoľko odborné stanovisko/znalecký posudok Ing. Gajdoša neobsahuje závery, ktoré tvrdí žalobca, t.j. nepreukazujú existenciu ním tvrdenej vady, súčasne znalecký posudok Ing. Kováča potvrdzuje, že neexistuje vada, ktorú reklamuje žalobca. V tomto smere sú preto oba dokumenty v zhode. 12. Žalobca následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného v reakcii na podané odvolanie. Uviedol, že v predmetnej veci je relevantná tá skutočnosť, že žalobca nahlásil predmetnú vadu žalovanému už 31.10.2018, t.j. po 7 mesiacoch od zakúpenia vozidla, teda v čase, keď vozidlo bolo ešte v štandardnej 2 ročnej záruke. Žalobca v samotnej žalobe rozsiahlo preukázal na základe akých skutočností dospel k požadovanej zľave z ceny vo výške 9.500,-EUR (žalovaný chybne uvádza 9.000,-EUR) a uvedené potvrdil aj listinným dôkazmi (Doklad o cene uvedeného motorového vozidla). Vo vzťahu k doložke znaleckého posudku, ktorá hovorí o odbornom vyjadrení, žalobca uviedol, že ide len o chybu v písaní znalca Ing. Stanislava Gajdoša, keďže samotný dokument je označený ako „Znalecký posudok“, z úvodnej časti vyplýva: „Objednávateľ znaleckého posudku“, ako aj samotná doložka obsahuje pojem „znalecký posudok“. Zotrval na svojej argumentácii, že predmetný dokument obsahuje všetky náležitosti znaleckého posudku. Uvedené nemá žiadny vplyv na samotný obsah a odbornosť posudku a zo strany žalovaného ide len o snahu zníženia relevancie tohto dôkazu a to bez preukázania opaku. V celom rozsahu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Zdôraznil, že vady, na ktoré poukazuje žalobca sa objavili už v základnej dvojročnej lehote, pričom existencia vady bola potvrdená znaleckým posudkom Ing. Stanislava Gajdoša, ktorého závery neboli jednoznačným spôsobom vyvrátené a to s poukazom sa viaceré nezrovnalosti ohľadom znaleckého posudku č. 63/2024, ktorý bol zo strany súdu vedome vykonaný v rozpore so zákonom o znaleckom dokazovaní a koncentrácii konania. Mal za to, že vada bola uplatnená v zákonnej základnej záručnej dobe, žalovaný vadu napriek opakovaným opravám neodstránil, existujúca vada nie je obvyklým prejavom vozidla, pri kúpe vozidla žalobca o tejto nevedel a v opačnom prípade by celkom rozhodne dané vozidlo nekúpil, pričom existencia vady je preukázaná znaleckým posudkom podaným spolu so žalobou. 13. Žalovaný sa v odvolacej duplike nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a v celom rozsahu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Mal za to, že žalobca v odvolaní reaguje na skutkové tvrdenia a argumentáciu žalovaného, ktoré žalovaný tvrdí od počiatku konania, pričom k týmto tvrdeniam sa žalobca nevyjadril a nerozporoval ich a to až do momentu spísania jeho vyjadrenia, preto nie je možné na ne prihliadať. Jedná sa o nové tvrdenia žalobcu v odvolacom konaní. Zdôraznil, že v žalobe žalobca uplatnil iné nároky, ako si uplatnil u žalovaného a tieto boli žalovaným v rámci prvého úkonu popreté. To je pre skutkové posúdenie relevantné zamietnutie uplatnenej vady žalobcom zo dňa 22.1.2022, ako aj to, či žalobca preukázal vadu, ak áno, či ju včasne uplatnil, či si uplatnil nárok ktorý mu patril. Uplatnený nárok žalobcu bol vybavený jeho zamietnutím. Na zmluvný vzťah sa vzťahuje Obchodný zákonník v rámci základnej záruky počas 24 mesiacov a následne sa na uplatnenie nárokov vzťahovala zmluvná záruku Balík služieb Opel FlexCare úroveň krytia Basic a to len na určité súčiastky vozidla na dobu 3 rokov a počtu najazdených 150.000 km. Žalovaný rešpektuje právo žalobcu hájiť svoje práva v súdnom konaní, súčasne ale kategoricky odsudzuje akúkoľvek nepodložené obvinenia týkajúce sa nevykonania opráv alebo nezákonne vedenej evidencie ako aj kategoricky odmieta akékoľvek náznaky obvinenia týkajúce sa nevykonania opráv vozidla, ktoré vychádzajú z nesprávneho čítania listinných dôkazov. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.5.2026. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorý si uplatnil voči žalovanému nároky z vád tovaru podľa § 436 ods. 1 písm. a) alternatívne písm. c) Obch. zák.. Spornou otázkou bola predovšetkým skutočnosť, či motorové vozidlo má vadu, ktorá by odôvodňovala priznanie akéhokoľvek nároku. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že motorové vozidlo má vadu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 19. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 20. V reakcii na odvolaciu námietku žalobcu v rozsahu, že skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je nepreskúmateľné bez hlbšieho rácia a logiky vzájomných súvislostí, odvolací súd uvádza, že považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu, obsahuje odpovede na kľúčové skutkové a právne otázky v prejednávanom spore. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné na posúdenie veci, vykonal a správne vyhodnotil dokazovanie a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že jeho obsah je pomerne široký. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd v prejednávanom spore nezistil porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa zaoberal podstatnými tvrdeniami strán, vysvetlil, z akých dôkazov vychádzal, aké skutkové zistenia z nich urobil a ako vec právne posúdil. To, že sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, neznamená porušenie jeho procesných práv. Rovnako nevykonanie všetkých žalobcom navrhnutých dôkazov nepredstavuje samo osebe vadu konania, ak súd rozumne a presvedčivo vysvetlí, prečo ich nepovažoval za potrebné vykonať, pričom v prejednávanej veci tak súd prvej inštancie urobil. 21. Odvolací súd stotožnil s argumentom žalobcu v tom, že žalobca v súlade s ust. § 209 ods. 2 C.s.p. predložil súkromný znalecký posudok Ing. Stanislava Gajdoša. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalovaný poprel obsah súkromného znaleckého posudku na prvom pojednávaní, uviedol dôvody, pre ktoré obsah znaleckého posudku popieral a zároveň navrhol vykonať znalecké dokazovanie. S ohľadom na spornosť nároku žalobcu súd prvej inštancie na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň zdôrazniť, že aj keď žalobca
predložil do konania súkromný znalecký posudok, táto skutočnosť neznamená, že súd nemôže na návrh nariadiť znalecké dokazovanie. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že je potrené posúdiť technický stav motorového vozidla a posúdiť možnosť vzniku a priebehu poruchy, správne nariadil do veci znalecké dokazovanie na návrh žalovaného (§ 207 ods.1 C.s.p.). Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 C.s.p. a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 41/2010 <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=njzwwxzsgaytaxzxl5rwi327gqyq&refSource=text>). Nie je sporné, že súd prvej inštancie hodnotil jeden znalecký posudok predložený žalobcom podľa § 209 C.s.p. a jeden znalecký posudok nariadený súdom v zmysle § 207 C.s.p.. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom však platia tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že závery znaleckých posudkov boli rozdielne, avšak súd prvej inštancie zdôvodnil svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre ktoré sa priklonil k znaleckému posudku znalca Ing. Petra Kováča. Súd prvej inštancie zároveň vysvetlil z akých dôvodov sa nepriklonil k znaleckému posudku znalca Ing. Stanislava Gajdoša; závery znalca sú formulované len ako domnienky, nie je možné ich akceptovať ako dôkaz o existencii konkrétnej vady (v podrobnostiach bod 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Odvolací súd uzatvára, že sa nejedná o nezákonný postup súdu prvej inštancie ako to tvrdí žalobca v odvolaní. 22. V reakcii odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazu navrhnutého žalobcom, ktorý žiadal nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom z dôvodu, že závery znalcov sú v zrejmom rozpore, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobcu je nedôvodná. Súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade by nešlo o kontrolné znalecké dokazovanie, ale o nové dokazovanie ohľadom otázok, ktoré doposiaľ neboli položené. Poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o obsahu ním predloženého odborného vyjadrenia /znalec Ing. Gajdoš/ a nič mu nebránilo zabezpečiť súkromný znalecký posudok, alebo sa pripojiť k znaleckému posudku nariadenému súdom tak, aby dôkazy boli zabezpečené včas a nevyžadovali ďalšie odročenie pojednávania. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd plne stotožňuje a vzhľadom aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcom vytýkané nedostatky motorového vozidla sú štandardným prejavom vozidla, nebolo potrebné navrhnutý dôkaz vykonať. 23. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď v priebehu konania nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, pretože sa oprel o znalecký posudok Ing. Petra Kováča, z ktorého vyplynulo, že daný zvukový prejav nie je považovaný za výrobnú vadu vozidla (skupiny) pri prerušovaní krútiaceho momentu vozidla. Znalecký posudok bol súdom prvej inštancie nariadený vo veci posúdenia technického stavu motorového vozidla a posúdenia možnosti vzniku a priebehu poruchy spôsobom a v čase ako popisuje žalobca. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný vymenil na motorovom vozidle dvakrát spojku, prevodovku a rozvodovku, až po vyčerpaní uvedených možností odmietol vozidlo prevziať do opravy z dôvodu, že sa nejedná o problém, ale zaklopkanie je normálny prejav vozidla. Znalec uviedol, že sa jedná o normálny zvuk, ktorý vydáva každé motorové vozidlo aj pri zaradení rôznych prevodových stupňoch, nielen na prevodových stupňoch 1 a 2; skutočnosť, že sa nežiaduce zvukové prejavy prejavili pri 30.000 km, nie je nič výnimočné. Znalec pokladal reklamácie žalobcu za neopodstatnené a dospel k záveru, že zvuky boli identifikované ako normálny prejav vozidla počas prerušovania krútiaceho momentu od motora na kolesách vozidla. Žalobca sa v konaní pred súdom prvej inštancie nestotožnil s vyššie uvedenými závermi znaleckého dokazovania a žiadal nový znalecký posudok, pretože tak, ako uviedol súd prvej inštancie, ide o zodpovedanie otázok, ktoré neboli doteraz položené. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že znalec nie je oprávnený hodnotiť činnosť, právne závery a ani vecnú správnosť záverov iného znalca. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní vo veci vychádzal z existujúceho znaleckého posudku znalca Ing. Petra Kováča, pretože z jeho záveru vyplýva, že sa znalec vysporiadal s nežiaducimi zvukovými prejavmi na vozidle, ktoré zároveň označil ako štandardné (normálne) prejavy motorového vozidla, oproti žalobcom predloženému znaleckému posudku znalca Ing. Stanislava Gajdoša, ktorý bol založený len na domnienkach znalca. S uvedeným záverom súdu
prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, nakoľko v prípade znaleckého posudku Ing. Stanislava Gajdoša sa jedná o hypotetické závery v podobe domnienok, ktoré nemôžu obstáť. Odvolací súd má za to, že v zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. patrí do právomoci súdu rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná, a preto súd nemusí v prípade dvoch protichodných záverov v znaleckých posudkoch nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ak zváži jeho nehospodárnosť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd stotožnil s odôvodením súdu prvej inštancie aj v bodoch 32. a 33. napadnutého rozhodnutia, a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. 24. Žalobca si v konaní uplatňoval nároky podľa ust. § 436 ods. 1 písm. a) alternatívne podľa písm. c) Obch. zák., t.j. nároky ako pri podstatnom porušení zmluvy. Žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že sa jedná o podstatné porušenie zmluvy na strane žalovaného, preto si mohol v konaní uplatňovať nároky podľa § 437 ods. 1 Obch. zák. pre nepodstatné porušenie zmluvy. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom uzavrel, že žalobca nevykonal voľbu medzi jednotlivými nárokmi z vád tovaru podľa § 437 ods.1 Obch. zák.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný oznámil žalobcovi, že reklamované vady neodstráni, na základe tejto skutočnosti žalobca mohol žiadať zľavu z ceny alebo odstúpiť od kúpnej zmluvy. Žalobca sa nemohol dôvodne domáhať výmeny motorového vozidla za iné, a preto súd prvej inštancie v nadväznosti na to prijal záver, že žaloba žalobcu je v tejto časti nedôvodná. Odvolací súd sa ďalej v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k nároku žalobcu na zľavu z kúpnej ceny uvedeným v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Žalobca nepreukázal, že motorové vozidlo má vady, a preto súd prvej inštancie nemohol vyhovieť žalovanému nároku na zľavu z kúpnej cena motorového vozidla. Naopak z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa jedná o štandardný prevádzkový zvuk motorového vozidla a nejedná sa o výrobnú vadu vozidla, vadu skupiny, dielu alebo súčiastky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. 25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 26. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).