Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/4/2024 4121206486 26. 03. 2026 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2026:4121206486.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, značka správcu S1383, správca úpadcu: Aeolus, s. r. o., Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, zast. Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: ARS - OL, s.r.o., Levická 3A, 949 01 Nitra, IČO: 36 549 801, zast. JUDr. Eva Matejovová, advokát, Hollého 12, 949 01 Nitra, IČO: 42 049 423, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/4/2021-417 zo dňa 10.05.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/4/2021-417 zo dňa 10.05.2022 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 - ods. 4, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1 - ods. 2, § 62a ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) a ust. zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 31.05.2021 domáhal určenia, že úhrady peňažných záväzkov dlžníka (úpadcu) vykonané bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu vo výške 4.883,70 eur dňa 02.03.2020, 7.415,33 eur dňa 18.2.2020, 93,82 eur dňa 10.2.2020, 4.690,03 eur dňa 13.01.2020 a 1.207,82 eur dňa 17.12.2019 sú voči veriteľom dlžníka v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23K 1/2020 neúčinné. Zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej náhrady do konkurznej podstaty vo výške 18.290,70 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy od 2.3.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Podľa žalobcu dlžník v čase úpadku jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré smerovali k zániku jeho povinností, uhrádzal peňažné záväzky voči žalovanému, v dôsledku čoho boli pohľadávky žalovaného uhradené v celej výške, nakoľko ich dlžník neuviedol následne v zozname záväzkov. Dlžník bol v čase týchto úkonov v úpadku podľa účtovnej závierky ku dňu 30.11.2019, nakoľko hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku. Úpadok vyplývaj aj z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2019, na základe ktorej podal dlžník dňa 16.3.2020 návrh na vyhlásenie konkurzu. V čase úhrad mal dlžník aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky zostali neuspokojené a ktoré boli prihlásené do konkurzu a aj zistené. Jedná sa o veriteľov:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.; Smartwings, a.s.; Smartwings Slovakia, s.r.o. a Abanoub Company for Tourism & Services/Abanoub Travel. Nehnuteľnosti a pohľadávky dlžníka boli založené v prospech zabezpečeného veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Zostávajúci majetok nepostačoval na úplné uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Dlžník však s vedomím svojho úpadku plnil žalovanému spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Úkony dlžníka tak ukrátili uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov a naplnili znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, ktorým dlžník neoprávnene zvýhodnil žalovaného. 3. Žalovaný v priebehu konania namietal, že nie sú splnené základné predpoklady určené v ustanoveniach § 57 - 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 4. Žalovaný vyššie uvedené platby prijal na základe faktúr vystavených v dňoch 31.08., 15.09., 30.09., 30.11.2019 a 31.01.2020, ktorými žalobcovi fakturoval odber PHL na tankovacie karty v uplynulom období. Jedná sa tak o právne úkony, ktorými dlžník plnil svoj splatný záväzok voči žalovanému pred vyhlásením konkurzu, kedy žalovaný nemal prehľad o iných záväzkoch dlžníka a nemal ani vedomosť o možnom úpadku dlžníka. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že majetok dlžníka pred uskutočnením právnych úkonov stačil na uspokojenie veriteľov, ktorí majú v tom okamihu pohľadávky voči dlžníkovi a po uskutočnení úkonu majetok nestačil na ich plné uspokojenie, resp. sa znížila miera ich uspokojenia. Žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že by sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký úkon, ktorým dlžník plnil pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu. Žalobca tiež nepreukázal, či pohľadávky ostatných veriteľov boli v čase právneho úkonu splatné, a ak áno, v akom rozsahu. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na nepreukázanie splnenia zákonných podmienok odporovateľnosti zo strany žalobcu považuje žalovaný podanú žalobu za nedôvodnú, preto žiadal, aby ju súd zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020 zo dňa 26.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2020. Žalobca bola podaná dňa 31.05.2021, t.j. v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je daná aktívna aj pasívna vecná legitimácia strán sporu. 6. Konajúci súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol pre úspešnosť žaloby povinný preukázať hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou právneho úkonu - úhradou peňažných záväzkov dlžníka vykonaného v prospech žalovaného bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu dňa 02.03.2020, 18.02.2020, 10.02.2020, 13.01.2020 a dňa 17.12.2019 a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z majetku dlžníka uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia NS SR zverejneného v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo/70/2019 a z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obdo/41/2020. Nakoľko žalobca poukazoval na účtovné závierky úpadcu a neuviedol hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, resp. rozsah jeho majetku a neporovnal stav jeho majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, súd nemal za preukázané splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZoKR, na základe čoho nemohol byť žalobca v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný. Nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v konaní neboli kumulatívne splnené všeobecné a osobitné predpoklady úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému ako plne úspešnému v konaní. 7. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza stav majetku a záväzkov, ktoré žalobca v konaní predložil na základe vykonanej inventarizácie a rovnako sa súd neozaoberal množstvom žalobcom predložených dôkazov, t.j. aký majetok a aké záväzky dlžník evidoval v rozhodnom období. Súd vyčíta žalobcovi, že nie je možné poukazovať len na účtovné závierky, hoci žalobca predložil aj iné dôkazy, ktorými špecifikoval majetok a záväzky v jednotlivých závierkach. Súd sa nezaoberal analýzou majetku a záväzkov vo vzťahu ku konštantnému zvyšovaniu predlženia úpadcu. Súd posúdenie ukrátenia poňal príliš formálne s odôvodnením porovnávania stavu pred a po vykonaní úkonu, čo sa javí ako prílišný formalizmus, takéto porovnanie aj tak vylučuje prijatie iného záveru ako enormného úpadku a z toho dôvodu rozsudok vykazuje známky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Žalobca rozsudok považuje za
prekvapivý, keď súd v rámci predbežného posúdenia uviedol, že úhrady úpadcu žalovanému nevykazujú znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZoKR. Súd prvej inštancie však neuviedol, že by považoval za nepreukázané ukrátenie a za sporné splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Takúto spornosť stranám súd pri predbežnom právnom posúdení neuviedol. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, pričom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril, kde uviedol, že dôvody odvolania žalobcu považuje za právne irelevantné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia podanej žaloby žalobcu je neunesenie bremena tvrdenia a nepreukázanie kumulatívneho splnenia všeobecných a osobitných predpokladov úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca si podľa žalovaného primárne nesplnil povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti, a to preukázania ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Žalovaný zdôraznil, že podľa súčasnej právnej úpravy a aktuálne platnej rozhodovacej praxe súdov musí žalobca preukázať splnenie primárnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti, t.j. že daným právnym úkonom, resp. právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa (veriteľov), pretože len žalobca disponuje nevyhnutnými podkladmi, materiálmi a účtovnou evidenciou, a správca v postavení žalobcu je vybavený na to, aby si mohol svoju dôkaznú povinnosť splniť a preukázať, že napádané právne úkony spôsobili ukrátenie veriteľa, resp. veriteľov. V tejto súvislosti žalovaný tiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo 55/2020 zo dňa 25.2.2021, podľa ktorého: ...“Ak sa ukracujúce právne úkony hodnotia k stavu majetku dlžníka a k pohľadávkam jeho veriteľov, potom tieto dve položky musia byť žalobcom preukázané, aby bolo možné vyvodiť, či odporované právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi alebo nie“. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že žalobcom predložené dôkazy v doterajšom priebehu sporu, napr. konkurzný spis, vymenovanie pohľadávok veriteľov úpadcu, účtovné závierky úpadcu, zoznam pohľadávok, súpisy majetku všeobecnej alebo oddelenej podstaty, výsledky speňažovania majetkovej podstaty a pod. Na preukázanie existencie pohľadávok iných veriteľov k okamihu napadnutých právnych úkonov nesmerujú k objasneniu otázky zmenšenia majetku dlžníka a v dôsledku týchto právnych úkonov. Otázku ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR nemožno posudzovať vo väzbe na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku podliehajúceho konkurzu. V závere svojho vyjadrenia žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 10.05.2022 č.k. 28Cbi 4/2021-417 potvrdil v celom rozsahu. Súčasne žiadal rozhodnúť o tom, že žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podaného odvolania a zároveň uviedol, že požiadavke ustanovenej v § 57 ods. 4 ZoKR žalobca vyhovel tým, že preukázal majetok a záväzky úpadcu pred vykonaním odporovaného právneho úkonu a stav predlženia úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu. Zo žiadneho rozhodnutia nevyplýva povinnosť kvantifikovať majetok a záväzky dlžníka pred a po vykonaní právneho úkonu a ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR nemôže byť v tomto smere vykladané extenzívne. Súd sa nezaoberal ani zisťovaním hlbokého úpadku dlžníka, ktorého predlženie bolo v státisícoch Eur ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov. Ak by mal žalobca predkladať položkovitý zoznam majetku a záväzkov, aký zmysel by malo predkladanie dôkazov, z ktorých je nesporne preukázané, že úpadca bol v predlžení ku dňu vykonania odporovaných právnych úkonov, ako aj po ich vykonaní. Žalobca presne kvantifikoval majetok i záväzky, a to nielen poukazovaním na účtovné závierky. 10. Na vyjadrenie žalobcu reagoval písomne žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti, ako ani žiadnu novú relevantnú právnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá akýmkoľvek spôsobom zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Súčasne žalovaný odkázal na všetky svoje doterajšie vyjadrenia, v rámci ktorých presne a jasne zrozumiteľne argumentuje proti skutočnostiam uvádzaným žalobcom v jeho poslednom vyjadrení, na základe čoho považuje vyjadrenia žalobcu za irelevantné. Žalovaný opakovane navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli podané. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. §219 ods. 1 a 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadreniami žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody. 13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 14. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. 22. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku zakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného konania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne rozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t.j. možnosť odporovania právnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka). 23. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z
majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. 24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2016, z ktorého o.i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že predmetným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí mali voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 25. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, z ktorého o.i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 26. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho právnym záverom, kedy žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR, nakoľko nepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať, že označený právny úkon úpadcu (úhrady z účtu úpadcu dňa 20.01.2020 a 11.02.2020) ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, t.j. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov, ktorá existovala v čase vykonania odporovaného právneho úkonu a bola prihlásená v konkurze, nebolo možné v dôsledku právneho úkonu úpadcu, ktorým podľa žalobcu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. 27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca k podanej žalobe pripojil Zoznam záväzkov, jednotlivé prihlášky pohľadávok do konkurzu a účtovné závierky zostavené ku dňu 30.11.2019 a 31.12.2019. Neskôr v priebehu konania predložil ďalšie listiny na účely kvantifikovania majetku a záväzkov dlžníka ako súpis všeobecnej podstaty a jeho doplnenie, súpis oddelenej podstaty a jej doplnenie, zmluvy o kontokorentnom úvere spolu s dodatkami a s OP, oznámenia o výpovedi úverového limitu, zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam spolu s dodatkami, saldokonto pohľadávok, výpisy z NCRzp, výpisy z LV č. 2242, č. 1555, účtovné závierky zostavené ku dňu 31.12.2018, ku dňu 31.12.2019, ku dňu 31.01.2020, ku dňu 29.02.2020, oznámenie o zmene úverových podmienok, výzvu na úhradu záväzkov, vyhlásenie o evidencii pohľadávok v účtovníctve, výpisy z OR ČR, z OR SR, rámcové zmluvy o leteckej preprave, prepravné zmluvy s faktúrami, špecifikácia pohľadávky veriteľa Abanoub Travel, správa audítora k účtovnej závierke, protokol z overovania IUZ, vyhlásenie úpadcu, inventúrne súpisy odpisovaného dlhodobého majetku, saldokonto odberateľov a dodávateľov, hlavná kniha, daňové priznania, dokladová inventúra a rekapitulácia miezd. 28. Žalobca počas celého konania tvrdil a preukazoval, že dlžník bol v čase pred aj po vykonaní právneho úkonu vo forme hlbokého úpadku, ktorý sa postupne zväčšoval, a to vo forme predlženia. Uvedená skutočnosť sporná nie je, z predložených dokladov skutočne vyplýva, že dlžník bol dlhodobo v úpadku, čo napokon vyústilo do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd však zdôrazňuje, že otázka úpadku a predlženia nie je splnením a preukázaním predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Doklady predložené žalobcom v priebehu konania síce obsahujú údaje o majetku, či záväzkoch dlžníka,
bolo však povinnosťou žalobcu identifikovať ukrátenie veriteľov a jednotlivými dôkazmi len preukázať toto svoje tvrdenie. Žalobca však v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nespresnil, či a v akom rozsahu došlo k zmenšeniu uspokojenia veriteľov dlžníka, teda absentuje bremeno tvrdenia vo vzťahu k existencii ukrátenia. Splnením bremena tvrdenia nie je ani podrobná analýza účtovných závierok a nie sú ním ani skutočnosti ohľadne sumy speňaženia majetku zo všeobecnej, resp. oddelenej podstaty v priebehu konkurzu na majetok dlžníka. Tvrdenie žalobcu o znížení majetku úpadcu úhradou žalovanému spôsobujúce vznik ukrátenia tak zostalo vo všeobecnej rovine. Napokon nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu, že žiadny zákon neukladá povinnosť verifikovať majetok a záväzky dlžníka pred a po vykonaní právneho úkonu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR vyžaduje ukrátenie veriteľa/veriteľov, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ako je zrejmé aj z citovaného rozhodnutia č. 33 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2016, k tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že úpadok dlžníka bol aj pred aj po odporovaných právnych úkonoch, tento sa v priebehu mesiacov prehlboval. Avšak len samotná prítomnosť úpadku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu nie je dôvodom na vyhovenie žalobe. Ako vyplýva aj z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že v prípade úhrad špecifikovaných v bode 2. tohto rozhodnutia sa jednalo o ukracujúci právny úkon, je tak správny a vychádzajúci zo skutkového stavu riadne zisteného vykonaným dokazovaním. Ako bolo uvedené vyššie, unesením dôkazného bremena nie je možné rozumieť predloženie množstva listín bez toho, aby žalobca špecifikoval ukrátenie, teda bez existencie konkrétneho tvrdenia. Dôkazy majú slúžiť na preukázanie konkrétnych tvrdení strany a nie je úlohou súdu v predložených dôkazoch hľadať, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľov a týmto spôsobom doplniť všeobecné tvrdenie žalobcu. V opačnom prípade by v obdobných sporoch postačovalo predložiť celé účtovníctvo úpadcu s tvrdením, že došlo k ukráteniu veriteľov, a to aj bez špecifikácie jednotlivých veriteľov a ich ukrátenia. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie existencie ukrátenia boli na žalobcovi, ktorý ich v prejednávanej veci neuniesol. 29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ukrátenie je v danej veci nesporné, túto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný v priebehu konania namietal nesplnenie predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZoKR . 30. Ako nedôvodnú napokon vyhodnotil odvolací súd tiež námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vydal prekvapivé rozhodnutie, keď v predbežnom právnom posúdení neupozornil žalobcu na nepreukázanie podmienky stanovenej v § 57 ods. 4 ZoKR. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 12.04.2022 ( č. l. 406 a nasl. ) je nepochybné, že súd prvej inštancie uviedol, že vychádza z ustanovení § 57 ods. 4 ZoKR, teda z hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti. Hoci je cieľom inštitútu predbežného právneho posúdenia minimalizovanie prekvapivých rozhodnutí, žiadne ustanovenie CSP neukladá rozsah tohto posúdenia a je nepochybné, že predbežné posúdenie nemá poskytnúť celkové závery prejednávanej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov a ide preto o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je ani možné odporovateľnosťou napadnúť. Ak uvedený predpoklad chýba, je z pohľadu základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené takýto úkon postihnúť odporovateľnosťou. Súd prvej inštancie preto bol oprávnený skúmať splanenie podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR ako základného predpokladu odporovateľnosti, a to aj bez uvedenia tejto skutočnosti v predbežnom právnom posúdení a dokonca aj bez výslovnej námietky žalovaného. V prejednávanej veci oprávnenie súdu bolo jednoznačné aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nesplnenie tohto predpokladu opakovane v konaní namietal. Žalobca (správca úpadcu s právnickým vzdelaním) a tiež jeho právny zástupca v konaní, si museli byť vedomí povinnosti súdu skúmať splnenie podmienky odporovateľnosti definovanej v § 57 ods. 4 ZoKR. Námietky odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné. 31. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 32. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 33. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté žalobcom potvrdil ako vecne správne. 34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu, pretože mu trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli. 35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).