Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/73/2023 4122200502 26. 02. 2026 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2026:4122200502.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: INSOLVENCY SOLUTIONS, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 48 003 506, značka správcu: S1765, so sídlom správcovskej kancelárie Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, správca úpadcu: MHMH, s.r.o. v konkurze, Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová, IČO: 47 076 054, právne zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/1/2022-250 zo dňa 07.03.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/1/2022-250 zo dňa 07.03.2023 potvrdzuje. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu. Druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne posúdil a odôvodnil s poukazom na ust. § 24 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 1, 15 a 16 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 436 ods. 1 a 2, § 344, § 345 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 21 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1b zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „zákon č.575/2001 Z. z.“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.01.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 25.747,13 eur, v poradí „E - iná pohľadávka“, proti úpadcovi MHMH, s.r.o., Šrobárová 52, Šrobárová 946 32, IČO: 47 076 054, z titulu vrátenia ceny za dielo, následkom odstúpenia od Zmluvy o dielo na Vypracovanie projektovej dokumentácie diela - zateplenie a obklad Hotela Bôrik č. 924/2017 zo dňa 20.09.2017 spolu s úrokom z omeškania, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 Prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 18.10.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 11/1, a pohľadávka je oprávnená a zistená. 3. Súd v konaní skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola preukázaná Zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2021/ÚV SR zo dňa 04.01.2022, ktorá bola uzatvorená v súlade so zák. č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, medzi Úradom vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 151 513 a Slovenskou konsolidačnou, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,
IČO: 35 776 005, ako poverenou osobou, ktorou postúpil Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 151 513 na Slovenskú konsolidačnú, a.s. právo uplatňovať a vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu, ktorú evidoval voči spoločnosti MHMH, s.r.o., Šrobárová 52, Šrobárová 946 32, IČO: 47 076 054. Pasívna legitimácia žalovaného vyplývala z ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR. V incidenčnom konaní je pasívne legitimovaný správca konkurznej podstaty. Žaloba smeruje voči správcovi konkurznej podstaty. Z uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu aj pasívnu legitimáciu strán sporu. 4. Súd v konaní skúmal, či bola žaloba žalobcu podaná v zákonnej lehote, a či popretie pohľadávky správcom konkurznej podstaty bolo v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 ZKR. Nebolo sporné, že správca konkurznej podstaty úpadcu vyhotovil dňa 13.12.2021 oznámenie o popretí pohľadávok veriteľa: Úrad vlády SR, s prihlásenou pohľadávkou pod č. 11/1 s prihlásenou istinou vo výške 22.200,- eur, prihláseným úrokom z omeškania vo výške 3.547,13 eur, celkom vo výške 25.747,13 eur, v ktorom uviedol, že dňa 09.12.2021 prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky, vymáhateľnosti pohľadávky, poradia a výšky. Popretie bolo doručené veriteľovi dňa 18.12.2021. 5. Dňom 19.12.2021 začala žalobcovi plynúť zákonná 30-dňová hmotnoprávna lehota na podanie určovacej žaloby. Posledným dňom lehoty bol deň 17.01.2022, ktorý pripadol na pondelok. Žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia popretej pohľadávky, bola na súd doručená dňa 14.01.2022, teda bola uplatnená na súde v zákonnej lehote. Správca prihlásenú pohľadávku veriteľa poprel dňa 09.12.2021, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky prihlásenej pohľadávky. Popretie oznámil prihlásenému veriteľovi oznámením zo dňa 13.12.2021. 6. Správca preskúmal prihlásenú pohľadávku a poprel ju čo do právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky, čo do vymáhateľnosti, poradia aj výšky. Zo Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 20.09.2017 medzi objednávateľom: Úrad vlády Slovenskej republiky a zhotoviteľom: MHMH, s.r.o. so sídlom Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová, súd zistil, že jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán v súvislosti so záväzkom zhotoviteľa vypracovať a dodať dielo špecifikované v tomto článku zmluvy a v prílohe č. 1 tejto zmluvy a dodať služby podľa čl. I ods. 6 zmluvy v rozsahu a za podmienok stanovených touto zmluvou a v súvislosti so záväzkom objednávateľa riadne a včas vykonané dielo a poskytnuté služby prevziať a zaplatiť cenu uvedenú v čl. III. tejto zmluvy. 7. K odstúpeniu od zmluvy o dielo v zmysle § 436 ods. 2 ObZ došlo listom zo dňa 22.11.2019, doručeným zhotoviteľovi dňa 16.12.2019. V odstúpení od zmluvy neboli uvedené dôvody odstúpenia dohodnuté v zmluve o dielo v čl. VIII. Z uvedenej skutočnosti dospel súd k záveru, že objednávateľ odstúpil od zmluvy (ako uviedol v odstúpení) v zmysle § 436 ods. 2 ObZ. Nakoľko objednávateľ od zmluvy neodstúpil z dôvodov dohodnutých v zmluve, mohol od zmluvy odstúpiť z dôvodov uvedených v ustanoveniach ObZ. 8. Súd dospel k záveru, že v odstúpení zo dňa 22.11.2019 od Zmluvy o dielo č. 924/2017 zo dňa 20.09.2017 objednávateľ neuviedol konkrétne vlastnosti, ktoré dielo nemalo a boli určené v zmluve; objednávateľ nešpecifikoval vady, ktoré zhotoviteľ neodstránil ani v dodatočnej lehote a neuviedol, ktoré konkrétne zmluvné a zákonné povinnosti zhotoviteľ porušil. Objednávateľ síce poukázal v odstúpení na to, že dielo neobsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré sú nevyhnutnou rozsahovou skladbou projektu v zmysle § 9 vyhl. č. 453/2000 Z. z., avšak napriek tejto skutočnosti a na tento odkaz, považoval súd odstúpenie od zmluvy z uvedených dôvodov za neplatné, nakoľko pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu povinnosť druhá zmluvná strana porušila. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že pohľadávka pôvodného veriteľa podľa hmotného práva nevznikla. 9. K aktívnej legitimácii prihláseného veriteľa, súd s poukazom na rozhodujúce skutočnosti a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. 1MCdo 11/2012 dospel súd k záveru, že Úrad vlády SR, ktorý bol uvedený a označený v prihláške pohľadávky zo dňa 18.10.2021, ktorou si prihlásil pohľadávku voči úpadcovi vo výške 25.747,13 eur do konkurzu sp. zn. 29K/8/2021,
nespôsobil nedostatok jeho aktívnej legitimácie veriteľa na podanie prihlášky do konkurzného konania. Absencia uvedenia štátu - SR, so súčasným označením príslušného štátneho orgánu Úrad vlády Slovenskej republiky nemala za následok nedostatok jeho aktívnej legitimácie na podanie prihlášky pohľadávky do konkurzu, nakoľko, ako vyplýva z označenia veriteľa na prihláške pohľadávky zo dňa 18.10.2021, je z neho zrejmé, ktorého subjektu - ústredného orgánu štátnej správy sa pohľadávka týka a ktorý ústredný orgán štátnej správy bol zmluvnou stranou záväzkového vzťahu uzatvoreného so zhotoviteľom Zmluvou o dielo zo dňa 20.9.2017, teda je subjektom práva a nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, resp. nároku ktorý si prihláškou pohľadávky zo dňa 18.10.2021 uplatnil. 10. Pri popretí prihlásenej pohľadávky správcom čo do vymáhateľnosti, ktoré správca odôvodnil s poukazom na ust. § 155 ods. 2 ZKR a nález ÚS SR II. ÚS 749/2015, súd dospel k záveru, že veriteľ si pohľadávku neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní v zmysle § 121 ZKR. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR v spojení s § 155 ods. 2 ZKR, vyhodnotil súd dôvod popretia prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní uvedený správcom čo do vymáhateľnosti, za daný. K dôvodom prihlásenej pohľadávky správcom popretej čo do poradia, v ktorom uviedol dôvody totožné ako pri popretí právneho dôvodu vzniku pohľadávky, súd uviedol, že z dôvodu, že predbežne vyhodnotil odstúpenie objednávateľa od Zmluvy o dielo zo dňa 22.11.2019 za neplatné, vyhodnotil dôvod popretia prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní uvedený správcom čo do poradia, za daný. 11. K dôvodom prihlásenej pohľadávky správcom popretej čo do výšky, v ktorom uviedol dôvody totožné ako pri popretí právneho dôvodu vzniku pohľadávky, uviedol, že jednou z obligatórnych náležitostí prihlásenej pohľadávky je uvedenie sumy s rozdelením na istinu a príslušenstvo s uvedením právneho dôvodu vzniku. Ak správca pri preskúmavaní zistí, že je daný právny dôvod vzniku pohľadávky, ale sa nestotožní s výškou prihlásenej sumy, poprie príslušnú časť prihlásenej sumy. Pri popretí výšky pohľadávky je správca povinný v zozname uviesť aj zistenú sumu pohľadávok. Nakoľko správca pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky zistil, že právny dôvod vzniku pohľadávky nie je daný, vyhodnotil súd dôvod popretia prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní uvedený správcom čo do výšky, za daný. 12. V súvislosti s dôvodmi popretia pohľadávok v danom konaní, poukázal súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, podľa ktorého jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popierajúcom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávky. 13. Najvyšší súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z Nálezu Ústavného súdu zo dňa 11.09.2014 č.k. II. ÚS 409/2013-49, zo záverov ktorého vyplýva, že je predovšetkým úlohou správcu a nie súdu, ktorý koná v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, je to úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by predmetom konania mal byť cely právny vzťah medzi nimi. Z povinnosti správcu upravenej v § 32 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je zrejmé, prečo by mal byť incidenčný súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným spôsobom urobil prejav k uznaniu pohľadávky veriteľa, s ktorým zákon spája účinky konečného rozhodnutia. Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok v konkurze je ustanovený správca, ktorý je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Zákon ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania je preskúmanie
opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či dôvod popretia je daný. Za postup správcu s odbornou starostlivosťou možno považovať taký postup, kedy v popierajúcom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. 14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, z dôvodov uvedených v oznámení správcu o popretí pohľadávok zo dňa 13.12.2021 a s poukazom na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016). Na základe vykonaného dokazovania, ktorým preskúmaval opodstatnenosť správcovho popierajúceho prejavu a v ktorom mal posúdiť, či správcom uvedené dôvody popretia boli dané, dospel k záveru, že správca postupoval pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky s odbornou starostlivosťou a prihlásenú pohľadávku poprel dôvodne a v súlade s ustanovením § 32 ods. 2 a 5 ZKR, na základe čoho súd žalobu žalobcu zamietol. 15. Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (výsluch svedka H.. U.. Ľ. W. - autorizovaný architekt) zamietol z dôvodu, že navrhovaný dôkaz, resp. jeho vykonanie by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko vykonanie dôkazu na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti by nemalo vplyv na skutočnosti, pre ktoré súd žalobu zamietol. 16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobu zamietol, bol v konaní úspešný žalovaný. Žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. 18. Poukázal na závery súdu obsiahnuté v bodoch 64.,75.,76., 82., 83., 86., 87. Citoval § 560 ods. 1 a § 344 ObZ. Poukázal na skutočnosť, že prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v odstúpení od zmluvy nie je podmienkou platnosti odstúpenia, a ak dôvody v ňom uvedené sú, neznamená to, že odstupujúca zmluvná strana je nimi viazaná, resp. limitovaná. Obdobne nie sú príslušnými právnymi predpismi vyžadované žiadne osobitné náležitosti odstúpenia ako právneho úkonu, a to najmä - ale nielen, uvádzanie dôvodu odstúpenia. Podporu pre takýto výklad možno nájsť aj v súdnej praxi, podľa ktorej nemožno klásť na právne úkony prehnané formálne požiadavky a v prípade určitého nedostatku má byť uprednostnený konformný výklad smerujúci k platnosti daného právneho úkonu (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 3381/10 zo dňa 3.8.2011 alebo nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 625/2003 zo dňa 14.4.2005). 19. Napriek skutočnosti, že (ne)uvedenie dôvodov, resp. ich nesprávne uvedenie spravidla nemá vplyv na relevanciu inštitútu odstúpenia, je vždy potrebné skúmať faktickú existenciu dôvodov na odstúpenie. 20. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 21Cob/103/2018. Žalobca zdôraznil, že ako objednávateľ už listom: „Písomná výzva na bezplatné odstránenie vady diela“ zo dňa 19.9.2019 vyzval zhotoviteľa (úpadcu) na odstránenie vád diela, nakoľko projekt stavby neobsahoval všetky obsahové náležitosti, pričom v predmetnej výzve vymenoval tie najzávažnejšie vady diela. S výzvou bolo úpadcovi opätovne doručené aj Stanovisko autorizovaného architekta k projektu Rekonštrukcia fasády - zateplenie Hotela Bôrik, v ktorom sú podrobne špecifikované vady diela. Objednávateľ Úrad vlády SR v Odstúpení od zmluvy zo dňa 22.11.2019 uviedol: „Vzhľadom na závažnosť vád si dal Úrad vlády vypracovať stanovisko autorizovaného architekta, ktoré bolo vyhotovené dňa 20.06.2019 H.. U.. Ľ. W. (ďalej len „stanovisko“). V zmysle stanoviska dielo neobsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré sú nevyhnutnou rozsahovou skladbou projektu v zmysle ust. § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Vzhľadom na to, že: - dielo nie je použiteľné pre stavebné konanie, t.j. nemá vlastnosti vyslovene vymienené objednávateľom v zmluve; - zhotoviteľ vady diela neodstránil ani v dodatočnej lehote, čím porušil svoje zmluvné a zákonné povinnosti; - dielo s vadami je pre objednávateľa nepoužiteľné na zamýšľané účely
Objednávateľ týmto v zmysle ust. § 436 ods. 2 ObZ odstupuje od zmluvy a súčasne žiada zhotoviteľa o vrátenie ceny za dielo t.j. sumu vo výške 22.200,- eur na účet.“ 21. Napriek tomu, že Obchodný zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, objednávateľ Úrad vlády SR v odstúpení jasne uviedol dôvody odstúpenia, keď uviedol, že dielo nie je použiteľné pre stavebné konanie, t.j. nemá vlastnosti vyslovene vymienené objednávateľom v zmluve, pričom poukázal aj na stanovisko vypracované H.. U.. Ľ. W. zo dňa 20.06.2019, v ktorom sú presne špecifikované vady diela, s ktorým bol žalovaný oboznámený. Mal za to, že súd preto nielenže vyvodil nesprávny skutkový záver, pri ktorom nezohľadnil skutkové zistenie o zistení pohľadávky v konkurznom konaní, ale vec aj nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol. 22. Poukázal na závery súdu v bodoch 105.-111. Uviedol, že začatie reštrukturalizačného konania spoločnosti dlžníka MHMH, s.r.o. bolo oznámené v Obchodnom vestníku č. 232/2019 zo dňa 02.12.2019, t.j. predmetné reštrukturalizačné konanie bolo začaté v súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR dňa 3.12.2019. Objednávateľ Úrad vlády SR odstúpil od zmluvy o dielo právnym úkonom zo dňa 22.11.2019, ktoré bolo spoločnosti MHMH, s.r.o. doručené dňa 16.12.2019. Pohľadávka Úradu vlády SR voči spoločnosti MHMH, s.r.o. vznikla dňa 16.12.2019, t.j. predmetná pohľadávka vznikla po začatí reštrukturalizačného konania, teda počas reštrukturalizačného konania. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ - žalobca zastáva názor, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy a že pohľadávka vznikla po začatí reštrukturalizačného konania. V danom prípade sa jedná o prednostnú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní neuplatňuje prihláškou. 24. Poukázal na bod 109. odôvodnenia. Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.5.2011, sp. zn. 8Sžf 39/2010, uznesenie NS SR sp. zn. 2M Cdo 30/2012). Mal zato, že nakoľko k odstúpeniu došlo po začatí reštrukturalizačného konania, t.j. pohľadávka vznikla až po začatí reštrukturalizácie, ide v danom prípade o prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo potrebné prihlasovať do reštrukturalizácie. 25. Poukázal tiež na bod 110. a 111. odôvodnenia rozsudku. Doplnil, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu, že úpadca napriek výzvam neodstránil vady diela. Aj súd v bodoch 110. a 111. rozsudku konštatoval, že na odstúpenie od zmluvy nie je možné aplikovať § 114 ods. 1 písm. d) ZKR. Vzhľadom na uvedené súd preto nielenže vyvodil nesprávny skutkový záver, pri ktorom nezohľadnil skutkové zistenie o zistení pohľadávky v konkurznom konaní, ale vec aj nesprávne právne posúdil. 26. Nakoľko súd si predbežne vyhodnotil odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo za neplatné, k predmetnému bodu žaloby sa bližšie nevyjadril, čím bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V tejto časti považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. 27. Záverom žalobca - odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/1/2022-250 zo dňa 7.3.2023 v súlade s § 388 CSP zmenil, podanej žalobe vyhovel a určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 25.747,13 eur, v poradí „E - iná pohľadávka“, proti úpadcovi MHMH, s.r.o., Šrobárová 52, Šrobárová 946 32, IČO: 47 076 054 z titulu vrátenia ceny za dielo z titulu odstúpenia od Zmluvy o dielo na Vypracovanie projektovej dokumentácie diela - zateplenie a obklad Hotela Bôrik č. 924/2017 zo dňa 20.09.2017 spolu s úrokom z omeškania, prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 Prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 18.10.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 11/1, a pohľadávka je oprávnená a zistená; zároveň navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, prípadne, aby napadnutý rozsudok uznesením v súlade s § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 28. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky za vecne správny, a to najmä z dôvodu, že tak, ako uvádzal žalovaný v popretí pohľadávky, považuje odstúpenie od zmluvy za neplatné.
29. Úkon odstúpenia od zmluvy bol súdom správne posúdený ako neplatný právny úkon, nakoľko nebol vykonané riadne a včas. Poukázal na svoje vyjadrenia v konaní, konkrétne, že v zmysle ustanovenia čl. VII bod 2 zmluvy sa úpadca zaviazal zodpovedať za vady vzniknuté po odovzdaní diela iba vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinností a nedodržaním platných noriem. Tak ako uvádzal úpadca vo svojej odpovedi zo dňa 01.05.2019 a zo dňa 09.10.2019, neboli zo strany popretého veriteľa preukázané také vady diela, ktoré by mohli mať za následok odstúpenie od zmluvy po 2 rokoch od odovzdania diela. Od odovzdania diela až po odstúpenie od zmluvy úpadca rozporoval vady uplatnené žalobcom a tieto neuznával, nakoľko dielo bolo vykonané, odovzdané a prevzaté podľa podmienok Zmluvy o dielo zo dňa 28.09.2017. Spornosť pohľadávky žalobcu odôvodňuje aj snaha žalobcu o uzatvorenie dohody o urovnaní v značne nižšom rozsahu nároku. Ako jeden z dôkazov žalobca následne predložil súdu Zmluvu o dielo zo dňa 02.03.2020, č. 74/2020, ktorú uzatvoril Úrad vlády Slovenskej republiky so spoločnosťou ENKA s.r.o., pričom predmetná zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu diela, ktorá je doplnená a rozšírená o požiadavky vytýkané žalobcom úpadcovi a o ktorých reklamáciu, resp. doplnenie sa žalobca usiloval pred odstúpením od zmluvy. Žalovaný má za to, že sa jednalo však o doplnenie požiadaviek nad rámec predmetu diela uvedeného v zmluve o dielo medzi žalobcom a úpadcom. Na základe uvedeného je zrejmé, že dôvody odstúpenia od zmluvy uvedené žalobcom v odstúpení od zmluvy nemôžu obstáť, nakoľko zo strany úpadcu nebola porušená žiadna zmluvná povinnosť, ktorá by žalobcovi zakladala možnosť odstúpenia od zmluvy. 30. Žalobca založil svoj nárok na odstúpenie do zmluvy podľa ust. § 436 ods. 2 OZ. Podľa ust. § 436 OZ sa nejedná o porušenie zmluvy podstatným spôsobom, nakoľko dielo bolo dodávateľom - úpadcom dodané riadne a včas. Skutočnosť, že objednávateľ - žalobca takmer po 2 rokoch zistil nedostatky diela, avšak nie z pochybenia úpadcu ako dodávateľa, ale z pochybenia nesprávne zadaných požiadaviek a potrieb, nemôže založiť nárok žalobcu podľa ust. § 436 ods. 2 OZ na odstúpenie od zmluvy. Žalobca v odvolaní uviedol, že (ne)uvedenie dôvodov, resp. ich nesprávne uvedenie spravidla nemá vplyv na relevanciu inštitútu odstúpenia, je vždy potrebné skúmať faktickú existenciu dôvodov na odstúpenie. Žalovaný sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že pri určení ne/platnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné skúmať existenciu akýchkoľvek dôvodov odstúpenia, nielen tých, ktoré sú vyslovene uvedené v odstúpení od zmluvy, v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 21Cob/103/2018. V prejednávanej veci však nie sú uvedené žiadne relevantné dôvody priamo v odstúpení a zároveň neexistujú ani žiadne iné dôvody na odstúpenie od zmluvy tak, ako sa predpokladá práve v citovanej vete rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca. 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj z odôvodnenia rozsudku, právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený žalobcom v prihláške pohľadávky nebol, podľa žalovaného, preukázaný, nakoľko domnelá pohľadávka žalobcu mala vzniknúť z neplatného právneho úkonu. Žalovaný, zhodne so záverom konajúceho súdu, zastáva názor, že pohľadávka žalobcu podľa hmotného práva nevznikla. Na margo absencie aktívnej legitimácie Úradu vlády Slovenskej republiky uviedol, že spornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky je odôvodnená aj absenciou aktívnej vecnej legitimácie na prihlásenie pohľadávky, a to z dôvodu, že prihláška pohľadávky nebola uplatnená hmotnoprávnym vlastníkom domnelej pohľadávky, ktorým je štát Slovenská republika. Poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a ust. § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tiež ust. § 21 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ust. § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Fakt, že prihlásená pohľadávka je vo vlastníctve Slovenskej republiky potvrdil sám popretý veriteľ, keď si popretú pohľadávku uplatnil v konaní na Okresnom súde Komárno, pod sp. 5Cb/34/2020, kde označil ako žalobcu Slovenskú republiku, v mene kt. koná Úrad vlády Slovenskej republiky, a teda nie len samotného popretého veriteľa. 32. Poukázal na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nakoľko prihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní má rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde, je z hľadiska vecnej legitimácie dôležité riadne označenie účastníka konania. 33. K bodu 2 odôvodnenia odvolania žalobcu uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu čo do vymáhateľnosti, za vecne správny a to najmä z dôvodu, že v zmysle ust. § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku
zaniká nárok veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči úpadcovi (viď argumentáciu Ústavného súdu SR sp. zn. II. 749/2015). 34. Mal za to, že k neplatnému odstúpeniu od zmluvy došlo pred začatím reštrukturalizačného konania úpadcu, a preto mala byť takáto pohľadávka popretého veriteľa uplatnená v reštrukturalizačnom konaní úpadcu. Odstúpenie od zmluvy bolo vykonané listom zo dňa 22.11.2019, ktorý list sa do sféry dispozície úpadcu dostal dňa 29.11.2019 (dátum uloženia zásielky na pošte), teda k odstúpeniu od zmluvy žalobcom došlo pred začatím reštrukturalizácie (03.12.2019). Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 21Cob/103/2018. Nakoľko sa odstúpenie od zmluvy dostalo do sféry dispozície úpadcu dňa 29.11.2019, t.j. pred začatím reštrukturalizačného konania, je nepochybné, že na pohľadávku žalobcu sa nevzťahuje ust. § 120 ods. 2 ZKR. Práve naopak, na pohľadávku žalobcu je potrebné uplatniť postup ust. § 120 ods. 1 ZKR, podľa ktorého potvrdením reštrukturalizačného plánu úpadcu, žalobcovi zaniklo právo vymáhať svoje nároky voči úpadcovi, a to z dôvodu neuplatnenia svojej domnelej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní úpadcu. 35. Poukázal na ust. § 120 ods. 1 ZKR a mal za to, že pohľadávka žalobcu mohla byť žalobcom uplatnená v reštrukturalizačnom konaní úpadcu na základe doručovaného odstúpenia od zmluvy, ktoré sa dostalo do sféry dispozície úpadcu dňa 29.11.2019 (pred začatím reštrukturalizačného konania 03.12.2019) alebo ako podmienenú pohľadávku s podmienkou vzniku v prípade budúceho odstúpenia od zmluvy. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je pre doručenie výpovede/odstúpenia podstatné posúdenie, kedy mal adresát objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a nie kedy tak skutočne urobil. Neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalobcu a následným oznámením o uložení zásielky na pošte, bolo adresátovi objektívne umožnené si zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom. Skutočnosť, že tak adresát aj napriek vedomosti o uložení zásielky na pošte neurobil, nemôže byť na ťarchu odosielateľa (viď R 85/2018 - uznesenie NS SR 4Obdo/73/2016 zo dňa 31.01.2018). 36. Žalovaný tiež nesúhlasil s argumentáciu žalobcu, že jeho pohľadávku je možné subsumovať všeobecne pod pohľadávky, ktoré vzniknú veriteľom od zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, nakoľko možná pohľadávka žalobcu vznikla v zmysle vyššie uvedeného, pred začatím reštrukturalizačného konania. Z uvedeného jasne vyplýva, že domnelá pohľadávka žalobcu mala byť do reštrukturalizácie úpadcu prihlásená, a to vyššie uvedeným spôsobom. 37. K bodu 3 odôvodnenia odvolania žalobcu uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu čo do poradia za vecne správny, a to najmä z dôvodu, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu spornosti právneho dôvodu vzniku pohľadávky, a teda poprel pohľadávku v celom rozsahu aj čo do poradia prihlásenej pohľadávky. 38. Mal za to, že odôvodnenie súdu pri rozhodovaní o dôvodnosti popretia žalovaného čo do poradia je postačujúce, a to práve vzhľadom na spomenuté rozhodnutie súdu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čím súd rozhodol o dôvodnosti popretia žalovaného čo do právneho dôvodu pohľadávky. 39. K bodu 4 odôvodnenia odvolania žalobcu uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu, čo do výšky za vecne správny, a to najmä z dôvodu, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu spornosti právneho dôvodu vzniku pohľadávky, a teda poprel pohľadávku v celom rozsahu, aj čo do výšky prihlásenej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu mal za to, že odôvodnenie súdu pri rozhodovaní o dôvodnosti popretia žalovaného, čo do prihlásenej výšky je postačujúce, a to práve vzhľadom na spomenuté rozhodnutie súdu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čím súd rozhodol o dôvodnosti popretia žalovaného čo do právneho dôvodu pohľadávky. 40. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/1/2022-250 zo dňa 07.03.2023 potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 41. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia a postoje, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu.
42. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, preto vo svojom vyjadrení len zhrnul dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie napadnuté odvolaním za vecne správne. 43. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody. Preto je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP. 44. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 45. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb i vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. 46. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 47. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 48. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. 49. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná Žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 50. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
51. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. 52. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. 53. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 54. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 55. Podľa § 436 ods. 2 ObZ, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. 56. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 57. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. 58. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 59. Predmetom odvolacieho prieskumu v prejednávanej veci je posúdenie záverov súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvedených v Oznámení správcu o popretí pohľadávok zo dňa 13.12.2021, s poukazom na ustálenú judikatúru akcentujúc závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016. Súd preskúmal opodstatnenosť správcovho popierajúceho prejavu, posúdil, či správcom uvedené dôvody popretia boli dané a dospel k záveru, že správca postupoval pri preskúmaní prihlásenej pohľadávky s odbornou starostlivosťou, prihlásenú pohľadávku poprel dôvodne a v súlade s ust. § 32 ods. 2 a 5 ZKR, dôsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby. 60. So závermi súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v celom rozsahu, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z opatrnosti tiež namietal, že, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako tak považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, vyhodnotenie súdu prvej inštancie o odstúpení objednávateľa od zmluvy o dielo za neplatné, bez bližšieho odôvodnenia za nedostatočné. 61. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré na vec aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v zásade preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nie je možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 62. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v odstúpení od zmluvy nie je podmienkou platnosti odstúpenia, a ak dôvody v ňom uvedené sú, neznamená to, že odstupujúca zmluvná strana je nimi viazaná, resp. limitovaná. K tejto odvolacej námietke, odvolací súd, v zhode s názorom žalovaného uvádza, že úkon odstúpenia od zmluvy bol súdom správne posúdený ako neplatný právny úkon, nakoľko nebol vykonaný riadne a včas. V zmysle ustanovenia čl. VII bod 2 zmluvy sa úpadca zaviazal zodpovedať za vady vzniknuté po odovzdaní diela iba vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinností a nedodržaním platných noriem. Tak ako uvádzal úpadca vo svojej odpovedi zo dňa 01.05.2019 a zo dňa 09.10.2019, neboli zo strany popretého veriteľa preukázané také vady diela, ktoré by mohli mať za následok odstúpenie od zmluvy po 2 rokoch od odovzdania diela. Od odovzdania diela až po odstúpenie od zmluvy úpadca rozporoval vady uplatnené žalobcom a tieto neuznával, nakoľko dielo bolo vykonané, odovzdané a prevzaté podľa podmienok Zmluvy o dielo zo dňa 28.09.2017. Spornosť pohľadávky žalobcu podporne dokladuje aj snaha žalobcu o uzatvorenie dohody o urovnaní v značne nižšom rozsahu nároku zo strany žalobcu. Ako dôkaz žalobca predložil súdu prvej inštancie tiež Zmluvu o dielo zo dňa 02.03.2020, č. 74/2020, ktorú uzatvoril Úrad vlády Slovenskej republiky so spoločnosťou ENKA s.r.o. Predmetná zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu diela, ktorá je doplnená a rozšírená o požiadavky vytýkané žalobcom úpadcovi, a o ktorých reklamáciu, resp. doplnenie sa žalobca usiloval pred odstúpením od zmluvy. Jedná sa však o doplnenie požiadaviek nad rámec predmetu diela uvedeného v zmluve o dielo uzatvorenej medzi Úradom vlády SR a úpadcom. Na základe uvedeného je zrejmé, že dôvody odstúpenia od zmluvy uvedené žalobcom v odstúpení od zmluvy nemôžu obstáť, nakoľko žalobcom nebolo preukázané, že zo strany úpadcu bola porušená zmluvná povinnosť, ktorá by žalobcovi zakladala možnosť odstúpenia od zmluvy. 63. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 409/2013 zo dňa 11.9.2014 okrem iného vyplýva, že: „Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). 64. Judikatúra ustálila, že správca nie je povinný v popieracom prejave vykonať detailnú právnu analýzu alebo predložiť hotové dôkazy. Postačuje ak je z prejavu jasné, prečo správca pohľadávku neuznáva. Ak správca poprel zodpovednosť za vady, predmetom súdneho konania bude práve posúdenie či vady vznikli v dôsledku konania úpadcu alebo nie. Žalobca musí preukázať, že vady existujú a že za ne zodpovedá zhotoviteľ (úpadca). V prípade reklamácie veriteľ musí dokázať splnenie zákonných predpokladov (napr. včasné oznámenie vád, ich výskyt v záručnej dobe...). Bremeno prechádza na správcu len vtedy, ak veriteľ hodnoverne preukázal, že dielo má (malo) vady a podľa zmluvy úpadca za ne zodpovedá. 65. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 38/2015 zo dňa 29.12.2016 vyplýva, že: „Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popierajúcim prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená - teda úplne alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí. Rozhodnutím v tomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. 66. Žalobca mal za to, že súd nielenže vyvodil nesprávny skutkový záver, pri ktorom nezohľadnil skutkové závery o zistení pohľadávky v konkurznom konaní, ale vec aj nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol. Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou námietkou nestotožnil. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v posudzovanej právnej veci aplikoval závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/61/2016 zo dňa 30. júna 2016. Odvolací súd uvádza, že je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s uvedením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním opomenutá alebo porušená. V posudzovanej veci je podstatné, že v Odstúpení zo dňa 22.11.2019, ktorým objednávateľ odstúpil od Zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2017, objednávateľ nešpecifikoval vady, ktoré zhotoviteľ neodstránil ani v dodatočnej lehote a neuviedol, ktoré konkrétne zmluvné a zákonné povinnosti zhotoviteľ porušil. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne keď skonštatoval, že pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu povinnosť druhá strana porušila. 67. K argumentácii žalobcu - odvolateľa vzťahujúcej sa k predchádzajúcemu reštrukturalizačnému konaniu vedenému na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 30R 1/2019 odvolací súd uvádza, že reštrukturalizačné konanie je samostatným, autonómnym konaním, nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu je určenie popretých pohľadávok veriteľa uplatnených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K 8/2021 ako v ďalšom samostatnom konaní, je argumentácia žalobcu, týkajúca sa reštrukturalizačného konania irelevantná. 68. K odkazu žalobcu - odvolateľa na rozhodnutia Najvyššie súdu Českej republiky, prípadne na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave odvolací súd uvádza, že závery týchto rozhodnutí nie sú na prejednávanú vec pre konajúci odvolací súd relevantné, keďže za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle predpokladu Čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP, resp. ustanovenia § 220 ods. 2 CSP je potrebné považovať (najmä zbierkové) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 69. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo za neplatné, preto je v tejto časti jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (napr. I.ÚS 8/96, III.ÚS 197/02, III.ÚS 284/08). Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie svoj záver v naznačenom smere dostatočne objasnil v bodoch 81.-87. svojho rozhodnutia zo dňa 7.3.2020. 70. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 71. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 72. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 73. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal proti žalobcovi v celom rozsahu, pretože mu trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli. 74. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).