Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/123/2023 4122200543 21. 01. 2026 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2026:4122200543.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ervin Mészáros TZB PROFI, s miestom podnikania: Veľká Lúč 381, 930 03 Lúč na Ostrove, IČO: 30 724 503, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: INSOLVENCY SOLUTIONS, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 003 506, správca úpadcu: MHMH, s.r.o. v konkurze, so sídlom Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová, IČO: 47 076 054, právne zastúpenému: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023 v napadnutom I. výroku v časti určenia pohľadávok 1. až 15. čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia p o t vrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023 v napadnutom I. výroku v časti určenia pohľadávok 16. až 39. čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cbi/2/2022 - 218 zo dňa 12.05.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 30Cbi/2/2022 - 294 zo dňa 21.11.2023 v súvisiacom II. výroku o trovách prvoinštančného konania m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 23,08 %. IV. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 23,08 %. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 14 a ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom iných pohľadávok uplatnených súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 2/1 - 2/39 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 voči úpadcovi MHMH, s.r.o., v jednotlivých konkrétnych výškach titulom pristúpenia k záväzku následného objednávateľa ALKON KOŠICE, a.s., podľa Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2017 (ďalej aj „ZoD“), resp. pristúpenia k záväzkom pôvodného objednávateľa ELIS PLUS, s.r.o., titulom nedoplatku na zádržnom a titulom náhrady trov súdnych konaní, čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Zároveň súd prvej inštancie výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. S poukazom na § 224 CSP súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2021 domáhal určenia, že je veriteľom správcom popretých pohľadávok 2/1 - 2/39 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 voči úpadcovi čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žalovaný oznámil žalobcovi popretie pohľadávok písomným potvrdením zo dňa 13.12.2021, doručeným žalobcovi 20.12.2021. Jednotlivé pohľadávky boli správcom popreté z nasledovných dôvodov: pohľadávka 1 - právny dôvod neurčitý, zmätočný, nie je možné identifikovať žiadny zmluvný ani mimozmluvný vzťah, nie je zrejmé, za koho úpadca prevzal záväzok, kto je následný objednávateľ, prihláška nespĺňa náležitosti podľa § 132 CSP a § 3a ObZ a trovy sú pohľadávkou sui generis, konanie ešte nebolo právoplatne skončené, a tak nemožno hovoriť o existencii náhrady trov konania, pohľadávka 2 (následný objednávateľ ALKON) - dlžník mal pristúpiť k úhrade záväzku za bližšie nešpecifikovaného objednávateľa, nie je zrejmý následný objednávateľ - rozpor s § 132 CSP a § 3a ObZ, z právneho dôvodu nevyplýva, že by k pristúpeniu záväzku došlo platne, nakoľko absentuje existencia tohto záväzku, nie sú priložené žiadne súpisy prác, preberacie protokoly, nič, čo by osvedčovalo vykonanie diela, nie je splnená ani povinnosť informovať úpadcu pred vystavením faktúry o súpise vykonaných prác, nie je zrejmé, kto bol obligačným dlžníkom popri úpadcovi a či nesplnil záväzok, alebo jeho časť, pohľadávky 3-12 (pôvodný objednávateľ ELIS) - obdobne ako pri pohľadávke 2, pohľadávka 13 - náhrada trov konania je pohľadávka sui generis, k prihláške pripojený len zoznam úkonov a výška hodnoty jedného úkonu, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady trov konania, pohľadávka 14 - nie je zrejmé, z čoho zádržné pozostáva, § 132 CSP a § 3a ObZ, nevyplýva platné pristúpenie k záväzku a trovy sui generis, pohľadávka 15 - obdobne ako pohľadávka 14 bez trov, pohľadávky 16-39 - len uvedenie faktúry - je to účtovný doklad, nepreukazuje právny dôvod vzniku pohľadávok, nie je v nich, či boli za tovar, službu, alebo na základe ZoD, alebo iného titulu, nie je v nich subjekt, ktorý faktúru vystavil a či bol úpadca skutočne odberateľom, faktúry navyše veriteľ nepriložil k prihláške. Všetky pohľadávky vznikli v súvislosti so Zmluvou o dielo zo dňa 07.02.2017 uzatvorenou medzi žalobcom ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela na stavbe Malopodlažná bytová zástavba - Hviezdne bývanie, G.. Žalovaný v predmetnej zmluve pristúpil tiež k záväzkom ALKON KOŠICE, a.s. a ELIS PLUS, s.r.o.. Podľa žalobcu sú jednotlivé dôvody popretia tak nejasné a neurčité, že nie možné sa voči nim účinne brániť. Neexistuje pritom žiadna špecifikácia, v akom rozsahu pohľadávky správca popiera. Popretie sa javí byť účelové, a tým fakticky došlo k spochybneniu postavenia najväčšieho veriteľa. Žalovaný spochybnil spornosť právneho dôvodu pohľadávok, keď mal pochybnosti jednak o riadnom pristúpení záväzku, resp. o existencii jednotlivých pohľadávok uplatnených žalobcom prihláškou. 3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca realizoval pre žalovaného dielo, pričom pôvodnými objednávateľmi boli ELIS PLUS, s.r.o., resp. ALKON KOŠICE, a.s.. V rámci Zmluvy o dielo zo dňa 07.02.2017 žalovaný preto pristúpil aj k záväzkom týchto pôvodných objednávateľov. Súd prvej inštancie sa zaoberal platnosťou pristúpenia, ako aj tým, že správca neuviedol v popretí, v čom vidí neplatnosť pristúpenia, riešil tiež faktúry, ktoré boli v prílohe ZoD a úpadca vedel, k čomu pristupuje. V prípade pohľadávok 2/1 a 2/2 - vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/9/2019 - 255 zo dňa 10.07.2019 a zo ZoD a dospel k záveru, že popierací prejav správcu neobstojí, keď úpadca v zmysle čl. IV bod 4.1 ZoD vyhlásil, že pristupuje k záväzku následného objednávateľa ALKON KOŠICE, a.s., vo výške 57.848,60 eur podľa zoznamu faktúr, ktorý tvorí prílohu č. 2 ZoD. Prejav vôle úpadcu bol jednoznačný. Následný objednávateľ bol dostatočne identifikovaný. V zmluve je jasne vymedzená výška záväzku a predmetom preskúmania súdu nie je v incidenčnom konaní celý právny vzťah medzi veriteľom a úpadcom. Vo vzťahu k pohľadávkam 2/3 - 2/12 súd vychádzal nielen z rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/43/2019 - 236 zo dňa 10.10.2019, kde námietky vznášané žalovaným boli predmetom súdneho konania a správca tak mal dosť času získať informácie a podklady, ktoré by odôvodňovali spornosť týchto pohľadávok, keďže súdne konanie bolo vedené už od roku 2019. Súd tiež vychádzal z čl. 5.1 ZoD, podľa ktorého sa žalobca zaviazal zaslať elektronicky faktúry s tým, že ak do 3 dní neobdrží
od objednávateľa (úpadcu) vyjadrenie, ich obsah sa považuje za nesporný. Ak mal úpadca výhrady k prácam, mal ich namietať v lehotách podľa zmluvy a nie až v súdnom konaní, resp. nie v incidenčnom konaní. Dôvodom popretia nemôže byť ani to, že sa vedie súdne konanie. Dôkazné bremeno o tvrdení, že dielo nebolo vykonané, ťažilo žalovaného. Súd prvej inštancie k pohľadávke 2/13 uviedol, že nemôže byť dôvodom popretia skutočnosť, že sa vedie súdne konanie o zaplatenie, ale spornosť pohľadávky musí posúdiť správca sám bez ohľadu na vedenie súdneho konania. V prípade pohľadávok 2/14 - 2/15, tieto boli vyšpecifikované článkom IV. bod 1 a 2 ZoD, žalovaný bol oboznámený, k čomu pristupuje a záväzky pôvodného objednávateľa nenamietal. Ohľadne pohľadávok 2/16 - 2/39 súd uviedol, že veriteľ bol povinný tieto v prihláške vymedziť skutkovo a právne, pričom dôkazy o oprávnenosti mohol priložiť až v incidenčnom konaní. Súd zároveň poukázal na povinnosti správcu vyhľadávať, zisťovať v súčinnosti s dlžníkom, s tým, že nie je povinnosťou veriteľa, aby všetko preukázal. Rovnako uviedol, že neevidencia v účtovníctve nie je účinný dôvod popretia a skutočnosť, že sa o pohľadávke vedie súdne konanie, nezbavuje správcu presne uviesť dôvody popretia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že voči úpadcovi boli vedené viaceré konania na Okresnom súde Komárno, teda úpadca mal informácie o týchto pohľadávkach (rozsudky boli vydané v mesiacoch júl a október 2019, upomínací súd rozhodoval vo februári 2019), oproti tomu prihláška žalobcu bola podaná až v roku 2021 a popretie správcu je z decembra 2021. V prejednávanej veci správca poprel všetky prihlásené pohľadávky žalobcu, pričom podľa súdu prvej inštancie boli dôvody popretia vyvrátené vykonanými dôkazmi. Súd mal za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny z vystavených faktúr a nároky vyplývajúce zo ZoD. Správcom vykonané popretie posúdil ako nedôvodné, a preto určil popreté pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100 % ako úspešnému v spore. 4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu, keď má za to, že sa súd nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu a tieto nevyhodnotil dostatočne. Súd v prípade pohľadávky 2/1 neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď posúdil existenciu nároku na trovy a na základe akých dôkazov dospel k ich správnosti. Rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Uvedené platí obdobne aj k pohľadávkam 2/13 - 2/14, pri ktorých absentuje odôvodnenie. V prípade pohľadávok 2/1 - 2/2 mala byť právnym dôvodom vzniku ZoD a pristúpenie dlžníka k záväzkom. Súd mal vyhodnotiť ex offo, či sa jedná o platné/neplatné pristúpenie. Ak by malo byť pristúpenie platné, potom jej obsahom mala byť špecifikácia záväzkov, ku ktorým tretia osoba pristupuje. Uvedené dôvody namieta žalovaný aj vo vzťahu k pohľadávkam 2/14 - 2/15. V prípade pohľadávok vo vzťahu k spoločnosti ALKON KOŠICE, a.s., žalovaný namieta, že táto nebola v zmluve riadne označená identifikačnými údajmi. Od správcu nie je možné požadovať, aby suploval povinnosť riadneho uplatnenia prihlášky pohľadávky so špecifikovaním dôvodu a s uvedením podstatných náležitostí, a to aj s ohľadom na náležitosti upravené v § 132 CSP. Nemôže obstáť ani argumentácia, aby správca suploval úlohu veriteľa tým, že má iniciatívne namiesto veriteľa zabezpečovať listiny zo súdnych konaní o záväzkoch dlžníka. ZoD iba uvádza, že úpadca uhradí faktúry uvedené v čl. 4.2, avšak právny dôvod ich vzniku nie je zrejmý. K prihláške neboli pripojené žiadne listiny preukazujúce vykonanie diela, ani jeho odovzdanie a prevzatie úpadcom. Žalovaný má za to, že prihlášku nie je možné v incidenčnom konaní ani doplniť, ani meniť a na akékoľvek skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli súčasťou prihlášky, nemal súd prihliadať. Absencia akéhokoľvek odôvodenia je v rozpore s ustálenou judikatúrou. V prípade pohľadávok 2/16 - 2/39 žalovaný zotrval na dôvodoch popretia, faktúra nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, predpokladá sa uvedenie zmluvného alebo mimozmluvného vzťahu. Správca bol preto povinný pohľadávky poprieť. Skutočnosť, že úpadca neúčtuje o prihlásených pohľadávkach, správca uviedol len ako podporný fakt, ktorý spochybňuje prihlásenú pohľadávku. Úlohou súdu, ale ani žalovaného, nie je vytvárať si domnienky a predpoklady, na podklade akých okolností mohli prihlásené pohľadávky vzniknúť, aby bolo vôbec možné posúdiť, či ich žalobca uplatnil dôvodne. Priloženie listinných dôkazov k prihláške nenahrádza tvrdenia veriteľa, ktoré majú byť špecifikované v samotnej prihláške. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, riadne a rozsiahlo zdôvodnený a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Súd správne uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať pohľadávky z iných ako správcom uvedených dôvodov v popretí. Existenciu, ani platnosť pristúpenia úpadcu k jednotlivých záväzkom, úpadca nikdy
nespochybnil, samotné znenie pristúpenia jednoznačne vymedzuje pohľadávku, jej výšku, ako aj právny dôvod jej vzniku. Ide o jednoznačný prejav vôle úpadcu smerujúci k pristúpeniu záväzku následného objednávateľa. Úpadca v súdnych konaniach nerozporoval pristúpenie, ale iba údajné vady diela, ktoré však notifikoval oneskorene a ani ich nevedel preukázať. Žalovaný doposiaľ neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť pristúpenie k záväzkom neplatné. Doplnenie prihlášky spočívalo výlučne v odstránení technického, resp. administratívneho nedostatku (pohľadávka 2/1), resp. v doplnení riadne označených faktúr (pohľadávky 2/16 - 2/39). Samotné faktúry potom obsahujú právny dôvod vzniku uplatňovaného nároku, ktorý správca spochybňoval z dôvodu údajných vád, resp. duplicitného fakturovania. Zároveň žalobca uviedol, že pohľadávky 2/16 - 2/28, 2/32 a 2/39 neboli popreté v reštrukturalizácii, ktorá predchádzala konkurzu. Podľa žalobcu správca opomína svoje povinnosti z § 32 ZoKR, ktoré vymedzujú jeho povinnosti pri prieskume a popieraní jednotlivých pohľadávok. Žalobca preto navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom nesúhlasí so žalobcom, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Žalovaný trvá na tom, že súd sa nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu a tieto v konaní nedostatočne vyhodnotil. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nedostatočne preskúmaval prihlášky pohľadávok. Žalovaný ako správca konal s odbornou starostlivosťou v záujme všetkých účastníkov konania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že časť pohľadávok nebola v reštrukturalizácii popretá, žalovaný uviedol, že vyhlásením konkurzu sa plán stal neúčinným a veritelia si svoje pohľadávky mohli prihlásiť v konkurze. Zároveň zotrval na svojich odvolacích dôvodoch. Zdôrazňuje absenciu odôvodnenia vo vzťahu nákladom uplatnenia pohľadávok 2/1, 2/13 a 2/14. 7. Žalobca sa vyjadril aj k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že žalovaný sa vyhol vyjadreniu k povinnosti podľa § 32 ZoKR, ak by postupoval odborne, vedel by pohľadávky riadne identifikovať. Chýba vyjadrenie, či správca prešiel prihlášku s úpadcom a či tento spochybnil existenciu prihlásených pohľadávok. Žalobca si je vedomý neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, to však nemení nič na tom, že pohľadávky v rámci reštrukturalizácie neboli popreté. 8. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie nariadil vo veci, s poukazom na § 385 ods. 1 CSP, pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k popieraciemu prejavu správcu vo vzťahu k pohľadávkam pod poradovým č. 16. - 39., ktoré správca poprel v celom rozsahu (v právnom dôvode, výške, vymáhateľnosti a poradí), a to z dôvodu, že v prihláške nie je skutkovo vymedzený právny dôvod, ale predmetné pohľadávky sú označené iba číslom faktúry. Podstatnou otázkou pre odvolacie pojednávanie bolo, na akom právnom základe žalobca vidí nedôvodnosť popieracieho prejavu správcu pri identifikácii pohľadávok v prihláške. Vo zvyšku odvolania (námietky ohľadne určenia pohľadávok 1. - 15.) a tam uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacej argumentácie, boli písomné vyjadrenia strán dostatočné a odvolacie pojednávanie vo vzťahu k nim nebolo nariadené. 10. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 11. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších ústnych a písomných vyjadrení. Zotrval na tvrdení, že pohľadávky prihlásené súhrnnou prihláškou pod č. 16. - 39. a vymedzené v právnom dôvode ako nedoplatky tam označených faktúr, boli špecifikované a identifikované dostatočne a riadne. Pohľadávky predstavovali nedoplatky z predmetných faktúr ohľadom zádržného. Úpadca ako objednávateľ predkladal žalobcovi oneskorené notifikácie vád, ktorých dôvodnosť ani úpadca ani správca doposiaľ v neskončených súdnych konaniach nepreukázal. Poukázal na to, že podľa jeho názoru je správca povinný pri zisťovaní prihlášok pohľadávok vykonávať aj osobné zistenia, ktoré ak by urobil, dospel by k pravdivosti týchto pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a pre prípad úspechu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava ústnych a písomných vyjadrení. Poukázal na to, že faktúra nepreukazuje právny dôvod pohľadávky, ale je len účtovným dokladom, čomu svedčí aj početná judikatúra. Z faktúr nevyplýva, z akého právneho vzťahu vznikli. Z prihlášok pohľadávok 16. - 39., vo vzťahu ku ktorým právny zástupca žalobcu uviedol, že ide o zádržné, nie je možné ustáliť, kedy tento nárok vznikol a na akom právnom základe. Úlohou správcu je síce komplexné posúdenie prihlášky a prihlásených pohľadávok, ale úlohou veriteľa je špecifikácia právneho dôvodu. K námietke žalobcu o osobnom zisťovaní správcu uviedol, že úlohou správcu nie je nahrádzať zákonné povinnosti veriteľa. V zhode s odvolacím návrhom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na trov konania. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd. Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi. Incidenčné konanie je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky. Ak sa domáha aj určenia už zistenej časti pohľadávky, je potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť. 14. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva, že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť. 15. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia. 16. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že: Z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“, čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore nemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd už skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 17. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/38/2015 zo dňa 29.12.2016 vyplýva, že: Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí (II. ÚS409/2013-49 zo dňa 11.09.2014). Rozhodnutím v tomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. 18. Najvyšší súd SR zároveň aj v uznesení sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017) uviedol, že: Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 19. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/1089/2000 zo dňa 30.01.2003 o. i. vyplýva, že: Koncentračná zásada sa v incidenčnom konaní týka iba skutkového a právneho vymedzenia pohľadávky a jej výšky (§ 32 ods. 15 in fine ZoKR) a netýka sa prípadného doplnenia dôkazov o oprávnenosti popretej pohľadávky v incidenčnom konaní. Žalobca môže v incidenčnom konaní okrem rozhodujúcich skutočností, ktoré obsahovala prihláška, uviesť aj ďalšie potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva pre jeho úspech v incidenčnom spore (pre doloženie toho, že ide o pravú pohľadávku, že ide o pohľadávku uplatnenú v správnej výške alebo pohľadávku uplatnenú v správnom poradí). 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 2/1 - 2/39 (v texte aj pohľadávky 1. - 39.) spolu vo výške 401.223,59 eur. Pohľadávky si žalobca prihlásil prihláškou zo dňa 29.10.2021 (č. l. 24 spisu) v konkurze vedenom na majetok úpadcu MHMH, s.r.o., ktorý bol vyhlásený Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021. Prihlásené pohľadávky žalobcu poprel správca v zákonnej lehote (č. l. 33 spisu). 23. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie v otázke určenia pohľadávok 1. - 15. čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s popieracím prejavom správcu k jednotlivým pohľadávkam. Odvolateľom uvádzané dôvody nie sú schopné spochybniť napadnuté rozhodnutie v tejto časti. Žalovaný namietal absenciu odôvodnenia s poukazom na ex offo povinnosť súdu skúmať platnosť pristúpenia k záväzku, ktorý bol obsiahnutý v ZoD. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie posúdil platnosť pristúpenia úpadcu k záväzkom pôvodného a následného objednávateľa (ods. 34., 38. odôvodnenia rozsudku) a dospel k správnemu záveru o jednoznačnosti prejavu úpadcu. Súd prvej inštancie správne posúdil špecifikáciu záväzkov, ku ktorým úpadca pristúpil a ktoré boli v ZoD vymedzené presnou sumou a faktúrami, resp. označením dôvodu vzniku, ktoré boli v prípade pôvodného objednávateľa špecifikované v čl. IV bod 4.2 ZoD a v prípade následného objednávateľa boli špecifikované v čl. IV bod 4.3 ZoD. Právny dôvod prihlásených pohľadávok 1. - 15. bol z prihlášky pohľadávok zrejmý, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil popierací prejav ako nedôvodný. Správca v popretí namietal tiež skutočnosť, že veriteľ nepreukázal, že úpadcu informoval o súpise vykonaných prác a ani ich odsúhlasenie. Odvolací súd len v krátkosti uvádza, že ide o nedôvodnú námietku popretia, nakoľko úpadca nemohol byť informovaný pred vystavením faktúr o daných skutočnostiach, keďže sa jednalo o záväzky pôvodného a následného objednávateľa, ku ktorým úpadca pristupoval až následne po vystavení faktúr, čo je nepochybné z čl. IV ZoD, z ktorého vyplýva, že faktúry pôvodného a následného objednávateľa mu boli odovzdané, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. 24. Žalovaný namietal tiež nedostatočnú identifikáciu následného objednávateľa (ALKON KOŠICE, a.s.). Zo ZoD (č. l. 91 spisu) je nepochybné, že pôvodný objednávateľ (ELIS PLUS, s.r.o.), ako aj následný objednávateľ (ALKON KOŠICE, a.s.), sú v čl. IV bod 4.1 ZoD presne identifikovaní obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom. V následných článkoch ZoD je ich označovanie ako pôvodný
objednávateľ ELIS PLUS, s.r.o. a následný objednávateľ ALKON KOŠICE, a.s., plne postačujúce a nevznikajú pochybnosti o tom, kto je pôvodným, resp. následným objednávateľom. 25. Pokiaľ ide o popieraciu námietku (opätovne zopakovanú v rámci odvolania) vo vzťahu k skutočnosti, že prihláška nemá náležitosti podľa § 132 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorého nie je možné opísanie rozhodujúcich skutočností odkazom na označené dôkazy, odvolací súd uvádza, že náležitosti prihlášky upravuje ZoKR a nie ustanovenia CSP o náležitostiach podaní adresovaných súdu. V súvislosti s námietkou žalovaného, že správca nemá suplovať veriteľa a preukazovať nárok uplatnený prihláškou, odvolací súd uvádza, že s týmto tvrdením žalovaného súhlasí, je však nevyhnutné uviesť, že súd nežiada od správcu, aby nahrádzal veriteľa a jeho povinnosti, ale aby jasne a zrozumiteľne formuloval popierací prejav vo vzťahu k jeho povinnostiam ako správcu, t. j. aby uviedol zrozumiteľné dôvody popretia prihlásených pohľadávok. Súd prvej inštancie preto správne poukázal na povinnosť odbornosti správcu pri preskúmaní prihlásených pohľadávok, ktoré musí predchádzať prípadnému popretiu prihlásených pohľadávok. 26. Námietka neevidencie pohľadávok v účtovníctve rovnako nezakladá dôvodnosť popieracieho prejavu. Zároveň súd prvej inštancie správne konštatoval, že dôvodom popretia nemôže byť skutočnosť, že sa o pohľadávke viedlo súdne konanie. Pokiaľ ide o nároky žalobcu spočívajúce v trovách konania (uplatnené pri pohľadávkach 1., 13., 14.), je nevyhnutné uviesť, že v prípade prihlášky sa nejedná o rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania ako je to v prípade súdneho konania, ale ide o spôsob uplatnenia pohľadávky spočívajúcej v nákladoch uplatnenia, ktoré žalobca podložil rozpismi úkonov, uvedením hodnoty úkonu právnej služby a správca v popieracom prejave neuviedol žiadne skutočnosti o nesprávnom výpočte a ani žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu na takto uplatnenú pohľadávku. V danom prípade sa jedná o náklady, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, t. j. ich uplatnenie v konkurze je možné výlučne formou prihlášky a nejedná sa o pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Žalovaný počas incidenčného konania rozvinul popretie vo vzťahu k absencii nepredloženia rozhodnutia Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/9/2019, čo malo správcovi brániť porovnať existenciu a dôvodnosť vykonaných úkonov. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je možné rozširovať popierací prejav a predmetom posúdenia v konaní o určení popretej pohľadávky je iba popierací prejav, ktorý bol správcom vyhotovený a doručený popretému veriteľovi. Iba vo vzťahu k takémuto popretiu je možné podať určovaciu žalobu. Vo vzťahu k pohľadávkam 13. a 14. je navyše konanie sp. zn. 4Cb/9/2019 bezvýznamné, nakoľko sa jedná o náklady uplatnenia pohľadávok z iných súdnych konaní. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval dôvodnosť nároku žalobcu aj na určení tejto časti pohľadávok. Odvolací súd na doplnenie záverov súdu prvej inštancie uvádza, že správca v popretí pohľadávky 1. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2018, ktoré má svedčiť v prospech popretia správcu. Z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že predmetné rozhodnutie NS SR sa zaoberá otázkou definície „vymáhateľná pohľadávka“, a to vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho zákonníka a možným odchýlením sa od zbierkového rozhodnutia R44/2001, podľa ktorého v prípade vymáhateľnej pohľadávky ide o takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní a nemožno ho interpretovať tak, že ide len o pohľadávku priznanú súdnym rozhodnutím. Ani závery predmetného rozhodnutia NS SR však podľa odvolacieho súdu nepreukazujú dôvodnosť popretia správcu. 27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. v časti určenia pohľadávok 1. 15., odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. v časti určenia pohľadávok 1. - 15. čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 29. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalobca si prihlásil pohľadávky č. 16. - 39. ako nároky z faktúr. Vymedzil ich číslom jednotlivých faktúr a výškou sumy, resp. neuhradeným zostatkom z faktúry. Správca tieto pohľadávky poprel o. i. z dôvodu, že nepostačuje uvedenie len faktúry, ktorá predstavuje účtovný doklad. Uvedenie faktúry nepreukazuje právny dôvod vzniku pohľadávky.
30. Podľa českého rozhodnutia R29/2002 právnym dôvodom vzniku pohľadávky je teda potrebné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, t. j. skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu pohľadávky. 31. Z rozhodnutia uverejneného v SJ 127/2003 je zrejmé, že: veriteľ nie je povinný podriadiť nárok uplatnený v prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne a určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. 32. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/119/2023 zo dňa 18.06.2025, zo záverov ktorého vyplýva, že: Súčasťou obsahu prihlášky a popísania právneho dôvodu vzniku pohľadávky sú aj skutočnosti ohľadne zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom a s tým súvisiace informácie o úhradách zálohových platieb a o dodávkach tovaru. Uvedenie okolností vzniku a priebehu zmluvného vzťahu podľa odvolacieho súdu nie je možné vnímať ako právny dôvod prihlásenej pohľadávky, ale ako skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu pohľadávky žalobcu a ktoré úplne a určito opisujú skutočnosti, na ktorých sa pohľadávky žalobcu zakladajú. Nie je podstatným spôsob vyjadrenia žalobcu v prihláške a nebolo potrebné ani podriadenie tohto nároku žalobcu pod niektoré konkrétne zákonné ustanovenie. Dôležité pre riadne prihlásenie bolo, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vysvetľovali vznik ním uplatnených pohľadávok. 33. Odvolací súd v súvislosti s pohľadávkami 16. - 39. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade ani priloženie príloh nemôže nahrádzať tvrdenia, ktoré mali byť obsahom prihlášky. Náležitosti prihlášky sú upravené v § 29 ZoKR a jednou z nich je aj uvedenie právneho dôvodu. Vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam 16. - 39. uvedená náležitosť v prihláške absentovala. Odvolací súd uvádza, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky posúdi správca oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť a prípadne aj súd v incidenčnom konaní (ak je podaná incidenčná žaloba). Preto je nepochybné, že absencia riadne uvedeného právneho dôvodu vzniku pohľadávky v prihláške do konkurzu, neumožňuje správcovi pohľadávku zistiť čo do právneho dôvodu a v nadväznosti na to ani čo do výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia pohľadávky. Keďže správca nevedel posúdiť oprávnenosť pohľadávky, popierací prejav smeroval voči popretiu v celosti, keďže správca nemal inú možnosť. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca bol povinný v prihláške vymedziť skutkovo svoje pohľadávky. Odvolací súd však nemohol prisvedčiť tomu, že dôkazy o ich oprávnenosti je veriteľ oprávnený predložiť až v incidenčnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné dôsledne rozlišovať, či ide len o doplnenie príloh na podporu skutkových tvrdení v prihláške alebo, či doplnením príloh dochádza k nahradeniu podstatných náležitostí prihlášky. V prejednávanom spore vo vzťahu k pohľadávkam 16. - 39. je nepochybné, že právny dôvod prihlásených pohľadávok nebol v prihláške vymedzený. Uvedená skutočnosť nebola zo strany súdu prvej inštancie správne posúdená, a preto odvolací súd v tejto časti konštatoval dôvodnosť odvolania, a teda nesprávnosť napadnutého výroku I. v časti určenia pohľadávok 16. - 39. Odvolateľ správne poukázal na to, že faktúra nie je právny dôvod vzniku pohľadávky a že žalobca ako veriteľ mal uviesť právny dôvod vzniku pohľadávok 16. 39. Nebolo povinnosťou veriteľa uviesť právne posúdenie pohľadávok 16. - 39., ale skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce a ktoré vysvetľovali vznik žalobcom uplatnených pohľadávok. Takéto tvrdenia však žalobca v prihláške vo vzťahu k pohľadávkam 16. - 39. neuviedol. Následné popretie pohľadávok 16. - 39. správcom tak bolo v celom rozsahu dôvodné. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade pohľadávok 1. - 15., kde v prihláške bol riadne vymedzený právny dôvod vzniku pohľadávky, je prípustné doplnenie listinných dôkazov na preukázanie dôvodnosti prihlásených pohľadávok. V prípade pohľadávok 16. 39. je však práve neuvedenie právneho dôvodu v samotnej prihláške tým dôvodom, pre ktorý správca nemal inú možnosť, ako tieto pohľadávky poprieť a v prípade ktorých ani predloženie príloh, či už k samotnej prihláške, alebo v incidenčnom konaní, nemôže prihlášku doplniť o uvedenie právneho dôvodu prihlásených pohľadávok, t. j. prílohy nenahrádzajú uvedenie právneho dôvodu v prihláške. V tomto prípade nebolo ani povinnosťou správcu identifikovať pohľadávky podľa jednotlivých faktúr a na základe takejto iniciatívy zvážiť, či sú splnené podmienky na popretie alebo, či je dôvodné pohľadávku uznať. Správca popretím pohľadávok 16. - 39. postupoval plne v súlade so zákonom a jeho popretie v časti pohľadávok 16. - 39. je dôvodné.
34. Nakoľko odvolací súd nezistil splnenie podmienok pre potvrdenie napadnutého výroku I. v časti určenia pohľadávok 16. - 39., ani podmienky pre jeho zrušenie, rozhodol s ohľadom na § 388 CSP tak, že rozhodnutie v napadnutom výroku I. v časti určenia pohľadávok 16. - 39. je potrebné zmeniť. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie v napadnutom výroku I. v časti určenia pohľadávok 16. - 39. čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia v spojení s opravným uznesením, zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. 35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 36. Nakoľko došlo k zmene meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k predmetu žaloby, kedy odvolací súd časť žaloby žalobcu zamietol pre dôvodnosť popieracieho prejavu správcu, bolo potrebné rozhodnúť aj o zmene rozsudku v spojení s opravným uznesením, a to v časti súvisiaceho výroku II. o trovách prvoinštančného konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval určenie pohľadávok 1. - 15., teda 15 pohľadávok z celkového počtu 39 pohľadávok, t. j. 38,46 %. Úspech žalovaného predstavoval zamietnutie žaloby vo vzťahu k určeniu pohľadávok 16. - 39., teda 24 pohľadávok z celkového počtu 39 pohľadávok, t. j. 61,54 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 23,08 % (61,54 % mínus 38,46 %). Odvolací súd preto súvisiaci výrok II. rozsudku v spojení s opravným uznesením v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 23,08 %. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že z dôvodu čiastočného úspechu žalovaného (24 pohľadávok, t. j. 61,54 %) a čiastočného úspechu žalobcu (15 pohľadávok, t. j. 38,46 %) v odvolacom konaní, priznal ich náhradu žalovanému v rozsahu jeho čistého úspechu, t. j. v rozsahu 23,08 % (61,54 % mínus 38,46 %). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).