Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/94/2026 4125208979 28. 08. 2026 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2026:4125208979.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Pétera Nagya v právnej veci navrhovateľa: SELEKT VÝSKUMNÝ A ŠĽACHTITEĽSKÝ ÚSTAV, a.s., so sídlom Ulica Ilona 601/26, Bučany, IČO: 34 108 505, zastúpený: HALADA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti odporcovi: AgroGrand s.r.o., so sídlom Hlavná 56, Krušovce - Dolné Chlebany, IČO: 44 946 783, zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č.k. 28Cb/91/2025 - 237 zo dňa 14. mája 2026, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/91/2025 - 237 zo dňa 14. mája 2026 p o t v r d z u j e. II. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Prvým výrokom napadnutého uznesenia Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., obec R., okres L., zapísaných ako parcely registra E: - parc. č. XXX/XXX o výmere 767 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX/XXX o výmere 932 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX/X o výmere 1306 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX/X o výmere 437 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX/XXX o výmere 1746 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX o výmere 2390 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX/XXX o výmere 879 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc.č. XXX/XXX o výmere 1523 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX/XXX o výmere 603 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc. č. XXX/XX o výmere 611 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc.č. XXX/XXX o výmere 2840 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, - parc.č. XXX/XXX o výmere 10857 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXX, - parc. č. XXX/XXX o výmere 867 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXX, a to po zbere úrody pšenice ozimnej z hospodárskeho roka 2025/2026, až do rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Nitra. Druhým výrokom priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
2. V odôvodnení uznesenia, po právnej stránke založeného na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 330 ods. 1, 2 a ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ust. § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 504/2003 Z.z.“) okrem teoretických podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie označil listiny pripojené k návrhu a k zmene návrhu zo dňa 31.03.2026, ustálil, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania a konštatoval, že navrhovateľ podal proti odporcovi žalobu zo dňa 31.03.2026 o zdržanie sa neoprávnených zásahov podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, ktorá je na Okresnom súde Nitra, pracovisko Topoľčany, vedená pod sp.zn. 56Cb 56/2026. 3. Poukázal na nájomnú zmluvu č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 (ďalej aj „nájomná zmluva“), uzavretú medzi prenajímateľom Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“) a nájomcom: SELEKT VÝSKUMNÝ A ŠĽACHTITEĽSKÝ ÚSTAV, a.s. (ďalej aj „SELEKT“), z ktorej mal za preukázané, že nájomcovi (navrhovateľovi) ňou prenajímateľ prenechal všetky pozemky v jeho správe a nakladaní, vrátane spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch. Predmet nájmu bol špecifikovaný v stave registra „C“ katastra nehnuteľností v Prílohe č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť tejto nájomnej zmluvy. Účelom nájmu bolo poľnohospodárske využitie prenajímaných pozemkov pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti - rastlinná výroba, a nájomca ho mohol meniť len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.10.2034. Povinnosti nájomcu boli dohodnuté v čl. VII. zmluvy (podmienky nájmu) a medzi ne patrilo právo užívať prenajaté pozemky na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku riadnym spôsobom, so starostlivosťou riadneho hospodára, a to primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi; využívať všetky právne prostriedky na ochranu pozemkov a dbať, aby nedošlo k ich poškodeniu, zmenšeniu alebo strate produkčnej schopnosti, alebo ich mimoprodukčných funkcií z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu; uhrádzať daň z nehnuteľností; platiť dohodnuté nájomné (čl.V). 4. Súd prvej inštancie poukázal na Výzvu zo dňa 08.08.2025, ktorou navrhovateľ vyzval odporcu na zdržanie sa užívania poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa: • v katastrálnom území R. (LPIS lokalita F., kultúrny diel XXXX/X a XXXX/X), špecifikovaných v prílohe č. 1 a č. 2 tejto výzvy, • v katastrálnom území R. (LPIS lokalita R., kultúrny diel XXXX/X a XXXX/X), špecifikovaných v prílohe č. 3 a č. 4 tejto výzvy, • v katastrálnom území Z. F. (LPIS lokalita F., kultúrny diel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X), špecifikovaných v prílohe č. 5 až č. 8 tejto výzvy, z dôvodu, že vo vzťahu k pozemkom uvedeným v prílohách č. 1 až 8 disponuje právnymi titulmi na ich užívanie, a to titulom vlastníctva, nájmu resp. iného práva (napr. právo užívať pozemok podľa § 12a ods. 1 posledná veta zák. č. 504/2003 Z.z.) v celom rozsahu. V prípade pozemkov, ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva, disponuje právnymi titulmi k nadpolovičnej väčšine spoluvlastníckych podielov. Z dôvodu dispozície právnymi titulmi na užívanie pozemkov, je oprávnený prevziať ich do svojho užívania. Navrhovateľ súčasne odporcu vyzval na zdržanie sa užívania pozemkov po najbližšom zbere úrody, vyzval ho aby na nich nezakladal novú úrodu, ani nepripravoval jej založenie a nevykonával na nich ani žiadne iné agrotechnické úkony. V prípade, ak už bol vykonaný zber úrody založenej v hospodárskom roku 2024/2025, požiadal ho, aby na pozemkoch nezakladal novú úrodu, ani nepripravoval jej založenie. Navrhovateľ bol pripravený bezodkladne po zbere úrody (založenej v hospodárskom roku 2024/2025) prevziať pozemky do svojho užívania. Súd konštatoval, že ďalšími výzvami zo dňa 11.08.2025 a 13.08.2025 reagoval navrhovateľ na odpovede odporcu zo dňa 11.08.2025 a 12.08.2025, v ktorých nepoprel skutočnosti o užívaní pozemkov uvedených vo výzve navrhovateľa zo dňa 08.08.2025, len namietal, že navrhovateľ nepredložil užívacie tituly k parcelám, ktoré žiadal vypratať. Požiadavku navrhovateľa považoval za bezpredmetnú. 5. Dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľom (princíp opodstatnenosti) mal súd prvej inštancie osvedčenú z opísania rozhodujúcich skutočností a z obsahu pripojených listín, keďže z nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00, uzavretej medzi prenajímateľom SPF a navrhovateľom ako nájomcom, mal za preukázané prenechanie všetkých pozemkov v správe a nakladaní prenajímateľa, vrátane spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch v obvode nájomnej zmluvy odsúhlasenom obidvomi zmluvnými stranami, nájomcovi. Navrhovateľ podľa neho osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a jeho porušovanie alebo ohrozenie, doplnil dôkazy, ktorými o. i. osvedčil existenciu práva užívať predmetné pozemky o vyjadrenie - identifikáciu pozemkov registra „E“ v registri „C“, vyhotovené spoločnosťou Agro evidencia s.r.o., IČO: 52 302 601, oprávnenou na vykonávanie geodetických a kartografických služieb.
6. V odvolaní proti v konaní vydanému predchádzajúcemu uzneseniu zo dňa 24.09.2025 odporca podľa súdu prvej inštancie zároveň neosvedčil, že by právnym titulom na užívanie pozemkov sám disponoval. Odporca v odvolaní konštatoval, že v užívaní pozemkov je oprávnený pokračovať aj bez nájomnej zmluvy, a že užívateľ poľnohospodárskeho pozemku bez nájomnej zmluvy je povinný vydať pozemok oprávnenej osobe, len ak bol vyzvaný a nie skôr, ako do 30 dní po zbere úrody. Na zdržanie sa užívania predmetných pozemkov ho navrhovateľ vyzval výzvou zo dňa 08.08.2025, doručenou mu toho istého dňa (t.j. v čase po zbere úrody z hospodárskeho roka 2024/2025 a pred založením novej úrody dňa 30.09.2025). 7. Navrhovateľ podľa názoru súdu osvedčil, že uložením požadovanej povinnosti, resp. obmedzením úkonov odporcu, možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa návrhom domáhal (princíp efektívnosti), keďže osvedčil, že k jeho povinnostiam nájomcu zo zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 patrilo užívať prenajaté pozemky riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku so starostlivosťou riadneho hospodára, a to primerane k druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi; využívať všetky právne prostriedky na ochranu pozemkov a dbať, aby nedošlo k ich poškodeniu, zmenšeniu alebo strate produkčnej schopnosti, alebo ich mimoprodukčných funkcií z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu; uhrádzať daň z nehnuteľností a platiť dohodnuté nájomné (čl. V). Osvedčil tiež, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), keďže navrhovaná dočasná úprava pomerov, spočívajúca v povinnosti odporcu zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch až po zbere úrody pšenice ozimnej z hospodárskeho roka 2025/2026, zodpovedá aj princípu efektívnosti neodkladného opatrenia, tzn. že nebude ohrozená úroda, dokončenie jej výroby a zberu. 8. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej sa súd zaoberá iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, teda pri vyhovení návrhu pred začatím konania vo veci samej. S poukazom na ust. § 336 CSP, však súd povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej neuložil, nakoľko navrhovateľ preukázal, že žalobu vo veci samej, ktorá je vedená pod sp.zn. 56Cb 56/2026, doručil Okresnému súdu Nitra dňa 31.03.2026. 9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP a úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 10. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, so záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil, napadnuté uznesenie navrhol zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d/, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f/, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g/, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h/, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhované neodkladné opatrenie podľa jeho názoru nespĺňa požiadavku primeranosti a naliehavosti, navrhovateľ nesplnil a nepreukázal zákonné dôvody vedúce k nariadeniu neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie trpí vadami odôvodňujúcimi jeho zmenu. 11. Uviedol, že v odvolaní poukázal na neplatnosť nájomnej zmluvy, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj titul na užívanie pozemkov, ktoré on v súlade s ust. § 12 ods. 3, 5 zákona č. 504/2003 Z.z. ako užívateľ bez nájomnej zmluvy dlhodobo oprávnene užíva. Do vlastníctva ani nájomného práva navrhovateľa nezasahuje, keďže ten takým právom vôbec nedisponuje. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 4Cdo/26/2025 zo dňa 24.03.2026, ktorým súd rozhodol o dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 8Co/16/2024, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 4C/46/2021, ktorý nájomnú zmluvu uzatvorenú so SPF posúdil z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu ako absolútne neplatný právny úkon. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR, ktoré je podľa jeho tvrdení smerodajné aj pre posúdenie nájomnej zmluvy ako neplatnej, citoval ods. 20 a 21. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 240/2009, podľa ktorého absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Uviedol, že v preskúmavaných zmluvách chýba špecifikácia predmetu nájmu nehnuteľností, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým ich absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia nehnuteľností (podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr a výmery) v nich nie je uvedená. Príloha, na ktorú zmluvy odkazujú, nie je ich súčasťou a jej existencia nebola súdu preukázaná. Tým nie je možné ani posúdiť či ide o prenájom pozemkov podľa režimu ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.,
ktoré upravuje, čo sa rozumie pozemkom na účely tohto zákona. Keďže v preskúmavanom prípade ide o právne úkony pri ktorých nemožno zistiť čoho sa prejavená vôľa týka, pretože nie je určito vyjadrená, ide o absolútne neplatné právne úkony. 12. Predloženú nájomnú zmluvu je podľa uvedených rozhodnutí nutné považovať za neplatný právny úkon, keďže predmet nájmu je špecifikovaný v stave parcely „C,“ ktorá nemá založený list vlastníctva a nie je známy ani okruh vlastníkov. Zo zmluvy nevyplýva zoznam parciel reg. „E,“ listy vlastníctva, ktoré by mali byť súčasťou parcely reg. „C,“ a ani dodatočná identifikácia parciel zo strany navrhovateľa o tom, akými parcelami reg. „E“ je tvorená parcela reg. „C,“, nemôže konvalidovať absolútne neplatnú nájomnú zmluvu, aj keď by bola zo strany SPF dodatočne odsúhlasená. 13. Z nájomnej zmluvy vôbec nevyplýva, že predmetom nájmu sú nehnuteľnosti, na ktorých sa má odporca zdržať porušovania práva navrhovateľa, nie je z nej možné nepochybne zistiť, ktoré parcely reg. „E“ a v akej výmere sú v nájme, predmet nájmu nie je nezameniteľne určený a označený nezameniteľným spôsobom rozpoznateľným od iných; forma a rozsah údajov vedie k pochybnostiam o tom, ktoré pozemky sú prenajaté. Z obsahu zmluvy nie je možné jednoznačne zistiť, ktoré konkrétne „E“ parcely sú predmetom nájmu, čím vzniká neurčitosť, ku každému „C“ číslu nie je jasne priradená konkrétna „E“ parcela (napr. prostredníctvom geometrického plánu, mapovej prílohy, identifikácie prenajímateľa pevne spojenej so zmluvou), „C“ parcely nie sú v čase uzavretia zmluvy reálne identifikovateľné v katastri (ani prostredníctvom ROEP, geometrického plánu a pod.). V predmete nájmu zmluva uvádza len „C“ parcely, ktoré v katastrálnej evidencii ani v príslušných registračných podkladoch neexistujú a neexistuje jasný most k „E“ parcelám. Na základe takto neurčitého predmetu nájmu nie je schopná žiadna tretia osoba identifikovať parcely tvoriace skutočný predmet nájmu, v nájomnej zmluve absentuje presné označenie prenajímaných parciel ich parcelnými číslami, absentuje ich výmera, tabuľka prílohy neobsahuje špecifikáciu listu vlastníctva, kultúr a výmer prenajímaných parciel. Presná špecifikácia predmetu nájmu vymedzením všetkých prenajímaných parciel ich parcelnými číslami je pri prenajímaní pozemkov nezistených vlastníkov o to dôležitejšia, aby po prihlásení sa vlastníkov k týmto pozemkom, si SPF mohol splniť svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť a na základe inventarizácie spresniť predmet nájmu o pozemky týchto nových vlastníkov. 14. Ohľadom presnej identifikácie predmetu nájmu poukázal odporca na rozsudky NS SR, sp. zn. 4Cdo 240/2009 a sp.zn. 6Obo 74/2008, podľa ktorého: „Z hľadiska určitosti právneho úkonu musí byť predmet prevodu vlastníckeho práva, nehnuteľnosť označená spôsobom, ktorý ju dostatočne identifikuje tak, aby bolo tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré pozemky sú predmetom tohto právneho úkonu. Nehnuteľnosti musia byť označené uvedením obce, parcelného čísla a katastrálneho územia, prípadne uvedením správy katastra, kde sú tieto nehnuteľnosti zapísané. Ak právny úkon neobsahuje identifikáciu nehnuteľností, nemožno potom tento úkon pokladať za určitý a zrozumiteľný, pretože nie je zrejmé, akej nehnuteľnosti sa týka.“ Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra, sp.zn.: 9Co/245/2019, podľa ktorého: „Vychádzajúc z právnej úpravy tejto nájomnej zmluvy, na ktorú sa okrem Občianskeho zákonníka vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z., pre jej platnosť sa vyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej forme. Ďalej je však pre platné uzavretie nájomnej zmluvy dôležité, aby táto obsahovala všetky podstatné náležitosti. Tieto podstatné náležitosti musia byť v zmluve dohodnuté jasne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ tomu tak nie je, alebo ak niektorá z podstatných náležitosti v zmluve chýba, robí to zmluvu absolútne neplatnou. Podľa právnej úpravy nájomnej zmluvy obsiahnutej v Občianskom zákonníku je podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy, t.j. aj nájomnej zmluvy uzavretej za podmienok zákona č. 504/2003 Z.z. jednak vymedzenie zmluvných strán a vymedzenie predmetu nájmu.“ Obdobný právny názor vyplýva aj z uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/68/2020, zo dňa 26.10.2020. 15. Na základe uvedeného, najmä s prihliadnutím na nové rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/26/2025 zo dňa 24.03.2026, znamenajúce posun v hodnotení osvedčenia nájomného práva, je podľa odporcu potrebné nájomnú zmluvu č. 02314/2022-PNZ- P40585/19.00 považovať za absolútne neplatný právny úkon s následkom absencie akéhokoľvek právneho titulu k pozemkom, ktoré sú predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Navrhovateľ teda nie je ich vlastníkom, nájomcom, ani oprávneným užívateľom, a tak nie sú splnené ani dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nie je osvedčený nárok, ani preukázané právo navrhovateľa na užívanie predmetných poľnohospodárskych pozemkov titulom nájomného práva, t.j. na základe predmetnej nájomnej zmluvy. Keďže navrhovateľ nedisponuje žiadnym právnym titulom, žiadnou nájomnou zmluvou na užívanie predmetných pozemkov, je odporca oprávnený pokračovať v ich užívaní bez nájomnej zmluvy tak, ako to predpokladá zákon č. 504/2003 Z.z.. Osobitné oprávnenie na užívanie predmetných pozemkov mu vyplýva z ust. § 12 ods. 3 a 5 zákona č. 504/2003 Z.z..
16. S odkazom na ust. § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. odporca konštatoval, že nie je nositeľom povinnosti zdržať sa užívania pozemkov, tak ako je uvedené v nariadenom neodkladnom opatrení, keďže súd prvej inštancie nájomnú zmluvu nesprávne právne posúdil ako platnú. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 7Cob/199/2025 (Okresný súd Nitra sp.zn. 56Cb/92/2025), Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 15Co/102/2025 (Okresný súd Nitra, sp.zn. 53C/89/2025), v ktorých odvolací súd uviedol, že je podstatné vysporiadať sa s námietkami ohľadne platnosti nájomnej zmluvy. Po vrátení veci súd prvej inštancie v oboch prípadoch návrh na nariadenie neodkladného opatrenia následne zamietol. Odporca citoval z uznesenia Okresného súdu Nitra sp.zn. 56Cb/92/2025 zo dňa 29.04.2026, v ktorom sa súd zaoberal obdobným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia totožných strán sporu za totožného skutkového a právneho stavu, ktorým súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia, vrátení veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, a po doplnení dokazovania, návrh zamietol. 17. Pri parcelách, ktorých je navrhovateľ vlastníkom, je podľa odporcu potrebné postupovať v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.. Ide o pozemky EKN č. XXX/XXX a č. XXX/X, na ktoré nie je prístup z komunikácie, nesusedia s parcelou evidovanou v C-KN so spôsobom využitia 22 podľa vyhlášky 461/2009 Z. z. (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), nie je možné k nim dôjsť bežnou poľnohospodárskou technikou. Uvedené pozemky nemožno racionálne užívať (technicky/ hospodársky nevhodné na samostatné obhospodarovanie - napr. malá výmera na samostatné užívanie). 18. Nariadené neodkladné opatrenie je podľa odporcu v časti výroku I: „zdržať sa vstupu po zbere úrody pšenice ozimnej z hospodárskeho roku 2025/2026 až do rozhodnutia vo veci samej“ nevykonateľné, nakoľko nie je zrozumiteľne a nezameniteľne určený začiatok povinnosti, chýba mu aktuálnosť a naliehavosť, že situácia vyžaduje okamžitý zásah súdu na dočasnú úpravu pomerov z dôvodu hrozby bezprostredného rizika vážneho ohrozenia. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neodkladné opatrenie nariadil bez preskúmania, či sa na predmetné pozemky vzťahujú ust. zákona č. 504/2003 Z.z., nesprávne aplikoval ust. § 12 ods. 3 tohto zákona resp. vôbec sa ním nezaoberal. 19. Odporca poukázal na veľké množstvo navrhovateľom označených pozemkov vo výzve, na čo ho v odpovedi vyzval na ich presné označenie a právny titul ich užívania. Súdu prvej inštancie vytkol rozhodnutie na základe nedostatočného preukázania, či sa na pozemkoch aktuálne nachádza založená úroda, resp. či a na akých pozemkoch sa nachádzala v čase výzvy, či a kedy došlo k jej zberu, či od zberu uplynulo aspoň 30 dní, tak ako to vyplýva zo zákona č. 504/2003 Z.z.. Poznamenal, že na predmetných pozemkoch založil úrodu pšenice ozimnej, pokračoval v ich obhospodarovaní, pretože navrhovateľ nepreukázal riadny titul pre ich užívanie a taktiež upustil od konania podľa ust. § 12a zákona č. 504/2003 Z.z.. Uviedol, že v dôsledku neodkladného opatrenia mu hrozí vznik škody v podobe straty výnosov z poľnohospodárskej činnosti. Navrhovateľovi naopak žiadna škoda nehrozí, nakoľko predmetné pozemky neužíval, nevykonával na nich poľnohospodársku výrobu, nedopestoval žiadne plodiny, škoda mu nehrozí ani v podobe straty výnosov, nemôže mu vzniknúť ani škoda v súvislosti s poberaním podpory z Európskej únie, keďže v návrhu uviedol, že o žiadnu platbu sa v tomto roku neuchádzal. 20. Súdu prvej inštancie odporca vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil reálne dôsledky nariadenia neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na jeho strane, v porovnaní s výhodou, ktorú získa navrhovateľ. Poukázal na náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so založením novej úrody a uskutočnením prác na predmetných pozemkoch, v dôsledku čoho nariadené neodkladné opatrenie predstavuje neprimeraný zásah do jeho majetkových pomerov, nebol dodržaný princíp proporcionality, naliehavosti a nevyhnutnosti. Navrhovateľ podľa neho nepreukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcu potrebu zásahu formou neodkladného opatrenia, pretože mu žiadna ujma nevznikla a ani vzniknúť nemôže, keďže na pozemkoch nemá zasiatu žiadnu úrodu. 21. Vo vyjadrení k odvolaniu žiadal navrhovateľ napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a odporcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. 22. K osvedčeniu existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana uviedol, že z ním predložených dôkazov (výpisy z listov vlastníctva a nájomná zmluva č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00), ktoré hodnoverne preukazovali ním tvrdené skutočnosti o tom, že je vlastníkom, resp. nájomcom pozemkov, súd prvej inštancie správne vyvodil a mal za osvedčené, že je nájomcom, resp. vlastníkom časti pozemkov, ktoré má právo užívať a požívať ich plody a úžitky. Z dôkazov (grafická identifikácia pozemkov z U..P..sk a identifikácia pozemkov a
užívateľa pozemkov z U..S..N..sk) súd prvej inštancie rovnako správne vyvodil, užívanie predmetných pozemkov mu odporca znemožňuje ich vlastným užívaním. 23. S odkazom na ust. § 7 písm. a/ a b/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „katastrálny zákon“) poukázal na zakreslenie územia SR v dvoch mapách naraz, v mape určeného operátu (parcely E-KN) a v katastrálnej mape (parcely C-KN), ktoré sa spravidla vzájomne prekrývajú. Parcely registra „C“ sú v katastri nehnuteľností evidované geometrickým a polohovým určením, ako aj popisnými informáciami. Z dvojitej evidencie pozemkov zároveň vyplýva, že každej parcele registra „E“ zodpovedá určitá parcela (parcely) registra „C“. Platí aj naopak, že každá parcela registra „C“ bez založeného listu vlastníctva je tvorená určitými parcelami (časťami) registra „E“. Parcela registra „C,“ nemá v prípade jej prekrytia s parcelou registra „E“ založený list vlastníctva. 24. K určitosti predmetu nájmu navrhovateľ uviedol, že pozemok môže byť v zmluve špecifikovaný ako parc. registra „E“ alebo registra „C“. V oboch prípadoch platí, že pozemok je nezameniteľne individualizovaný označením parcelného čísla, registra a katastrálneho územia a jeho geometrické a polohové určenie vyplýva z katastra nehnuteľností, bez ohľadu na to, v ktorom registri je evidovaný. V prípade parciel registra „C“ aj bez ohľadu na to, či je k nim založený list vlastníctva. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, ktoré parcely registra „E“ tvoria príslušnú parcelu registra „C“ bez založeného listu vlastníctva. Ak je predmetom nájmu jednoznačne a určito definovaná parcela registra „C“ bez založeného listu vlastníctva, potom predmetom nájmu sú zároveň všetky parcely registra „E“, tvoriace parcelu registra „C.“ Ide o ten istý pozemok, bez ohľadu na to, či jeho hranice sú vymedzené parcelou podľa stavu registra „C“ alebo parcelami podľa stavu registra „E“. Ak je predmet nájmu v zmluve, resp. v jej prílohe jednoznačne identifikovaný podľa stavu registra „C“, neuvedenie (v podstate duplicitnej) identifikácie predmetu nájmu podľa stavu registra „E“ v zmluve, nie je dôvodom neurčitosti predmetu nájmu, čo platí aj pre nájomnú zmluvu č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00. Podľa čl. II. bod 1 sú jej predmetom všetky pozemky v správe a nakladaní prenajímateľa, vrátane spoluvlastníckych podielov na nich, špecifikované v stave registra „C“ v jej Prílohe č. 1, podľa ktorej sú parcely registra C špecifikované okresom, obcou, katastrálnym územím, parcelným číslom, výmerou, druhom pozemku a jeho umiestnením (intravilán/ extravilán), LV (ak je k predmetnej parcele založený) a evidenčným listom. 25. Súd prvej inštancie mal z nájomnej zmluvy a jej prílohy č. 1 správne za osvedčené, že predmetom nájmu sú všetky pozemky a spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v správe a nakladaní SPF podľa stavu registra „C.“ To znamená, že predmetom nájmu sú tie časti zemského povrchu, ktorých grafické a polohové určenie je dané hranicami parciel registra „C“ uvedených v prílohe č. 1, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú založený list vlastníctva. V oboch prípadoch to budú (v zmysle čl. II. bod 1 zmluvy) zároveň len tie pozemky alebo spoluvlastnícke podiely na nich v takto vymedzených častiach zemského povrchu (teda v hraniciach jednotlivých parciel registra „C“), ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá SPF, pričom môže ísť o pozemky evidované v stave registra „C“ (ak je pre parcelu registra „C“ LV založený) alebo o pozemky evidované v registri „E“ (ak pre danú parcelu registra „C“ LV založený nie je). Predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy sú (okrem iných) aj všetky pozemky a spoluvlastnícke podiely na nich v správe a nakladaní SPF, identifikované podľa údajov katastra nehnuteľnosti ako parcela registra „C“ č. XXXX/X, nachádzajúca sa v okrese L., obec R., kat. úz. R., o výmere 100 096 m2, druh pozemku: orná pôda, umiestnenie pozemku: extravilán, list vlastníctva nezaložený, evidenčný list č. XXX. 26. Pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely na nich, v správe a nakladaní SPF, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha zdržania sa neoprávnených zásahov zo strany odporcu, identifikoval podľa stavu registra „E“ katastra nehnuteľností, pričom zároveň tvrdil, že parcely registra „E“ č. XXX/XXX, H. XXX/ XXX, H. XXX/X, H. XXX/X, H. XXX/XXX, H. XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/ XX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX tvoria parcelu registra „C“ č. XXXX/X. Poukázal na dôkazy, ktorými osvedčil tvrdenie, že parcely registra „E“, ktoré sú predmetom konania, tvoria parcelu registra „C“ č. XXXX/X: - vyjadrenie spol. Agro evidencia s.r.o. - identifikácia pozemkov reg. „E“ v registri „C,“ oprávnenej na vykonávanie geodetických činností (§ 1 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii) - výstup z www.zbgis.sk - grafická identifikácia pozemkov registra „E“ s pozemkom C XXXX/X - časť 1 - výstup z www.zbgis.sk - grafická identifikácia pozemkov registra „E“ s pozemkom C XXXX/X - časť 2 27. Navrhovateľ poukázal na to, že grafické identifikácie sú vyhotovené z webovej aplikácie www.zbgis.sk. ZBGIS - Základná báza údajov pre geografický informačný systém je verejne prístupná a je súčasťou informačného systému geodézie, kartografie a katastra, ktorý tvorí a zabezpečuje Úrad geodézie kartografie a katastra SR na základe zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii. Uvedené dôkazy hodnoverne osvedčujú, že parcela registra „C“ č. XXXX/X je tvorená parcelami registra „E“ parc.
č. XXX/XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/X, H. XXX/X, H. XXX/XXX, H. XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/XX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX, H. XXX/XXX. Identifikácia pozemkov registra „E“ v registri „C“ je zrejmá tiež z dokumentu spoločnosti Agro evidencia s.r.o., z ktorého vyplýva, že parcely registra „E“, ktoré sú predmetom konania, sú v registri „C“ identifikované ako parcela registra „C“ č. XXXX/X. Z hľadiska zistenia a preukázania toho, akými parcelami registra „E“ je tvorená parcela registra „C“ č. XXXX/X je z pohľadu navrhovateľa nepodstatné, že identifikácia pozemkov od spoločnosti Agro evidencia s.r.o. nie je súčasťou nájomnej zmluvy. Podstatným je, že z predmetu nájomnej zmluvy je možné jednoznačne a objektívne identifikovať konkrétne pozemky registra „E“ tvoriace predmet nájmu. Nejde o žiadnu dodatočnú identifikáciu parciel, ktorá má konvalidovať neplatnú nájomnú zmluvu a už vôbec nie o dokument vypracovaný jednostranne zo strany navrhovateľa (bod 7 odvolania). Identifikácia pozemkov od spoločnosti Agro evidencia s.r.o. je hodnoverným a objektívnym dôkazom, vyhotoveným odborne spôsobilou osobou a preukazuje, že zo špecifikácie predmetu nájmu v nájomnej zmluve pozemkami v registri „C“ je možné jednoznačne a objektívne identifikovať, ktoré pozemky registra „E“ tvoria predmet nájmu. 28. Navrhovateľ poukázal aj na Dokument „Pozemky NV-SPF v nájomnej zmluve PNZ-P40585/19.00 Z 11,“ vyhotovený Slovenským pozemkovým fondom, obsahujúci zoznam pozemkov parc. registra „E“ vo vlastníctve nezistených vlastníkov v jeho správe, ktoré sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00. Zoznam týchto pozemkov v kat. úz. R. je na stranách 23 až 41, nezistení vlastníci týchto parciel reg. „E“ sú uvedení na stranách 13 až 23, pričom číslo nezisteného vlastníka sa zhoduje s číslom riadku, v ktorom je uvedená parc. reg. „E“, ktorej je vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom. Označený dokument tak hodnoverne osvedčuje, ktoré parcely registra „E“ vo vlastníctve nezistených vlastníkov tvoria predmet nájmu. Na jednoznačnej špecifikácii týchto parciel nič nemení to, že na tomto dokumente nie je uvedený údaj o čísle listu vlastníctva. Podstatné je, že obsahuje označenie katastrálneho územia, registra a parcelného čísla pozemkov a tiež údaj o nezistených vlastníkoch. 29. Do pozornosti dal tiež Dokument „Parcely E SR-SPF v nájomnej zmluve PNZ-P40585/19.00 - Z 13,“ vyhotovený Slovenským pozemkovým fondom, obsahujúci zoznam pozemkov parciel registra „E“ vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré spravuje SPF a ktoré sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00. Na strane 3 zostavy Z 13 sú uvedené pozemky: parcela registra E parc. č. XXX/XXX o výmere 10 857 m2 a parc. č. XXX/XXX o výmere 867 m2, obe zapísané na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku orná pôda. Tento dokument teda jednoznačne špecifikuje, ktoré parcely registra „E“ vo vlastníctve Slovenskej republiky (v správe SPF) sú identifikované v parc. registra „C“, tvoriacich predmet nájmu, resp. hodnoverne osvedčuje, ktoré parcely registra „E“ tvoria predmet nájmu. 30. Súd prvej inštancie mal podľa navrhovateľa z dôkazov ním predložených (grafická identifikácia pozemkov z www.zbgis.sk a identifikácia pozemkov vyhotovená spoločnosťou Agro evidencia s.r.o.) správne za osvedčené, že pozemky resp. spoluvlastnícke podiely na pozemkoch registra „E“, ktoré sú predmetom konania (okrem pozemkov E XXX/X a XXX/XXX, ktorých je výlučným vlastníkom), v registri „C“ sú identifikované ako pozemok parc. č. XXXX/X, a ktoré podľa údajov z listov vlastníctva spravuje Slovenský pozemkový fond, sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZP40585/19.00. 31. V súvislosti s námietkami odporcu poukázal navrhovateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, podľa ktorého sú všeobecné súdy povinné vychádzať z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Zdôraznil, že posúdenie otázky platnosti nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ- P40585/19.00 bude predmetom konania vo veci samej. Plne sa stotožnil s odôvodnením rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/26/2025 zo dňa 24.03.2026 na ktorý poukázal odporca, a to v časti bodov 20 až 20.4, v ktorých sa NS SR vo všeobecnosti vyjadril k otázke určitosti právneho úkonu a z ktorého vyplýva, že predmet nájmu je vymedzený určito vtedy, ak je objektívne identifikovateľný, teda ak je objektívne zistiteľný z obsahu samotného právneho úkonu. Je však neprípustné vyvodzovať neplatnosť nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 len z toho, že inú zmluvu, ktorej účastníkom je SPF, súd posúdil ako neplatnú. Záver, ku ktorému dospel súd v inom konaní, ktorého predmetom je iný právny úkon (iná zmluva s iným obsahom), je determinovaný nielen jeho obsahom (ktorý je odlišný), ale aj uplatnenými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku strán v tomto konaní. Je potom nesprávne a neopodstatnené tvrdenie odporcu, že „s prihliadnutím na nové rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/26/2025 zo dňa 24.03.2026 je potrebné zmluvu č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 považovať za absolútne neplatný právny úkon.“ 32. K poukazu odporcu na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/240/2009 zo dňa 25.03.2010, navrhovateľ uviedol, že v tomto prípade išlo zjavne o situáciu, kedy v zmluve a v jej prílohe absentovala akákoľvek
špecifikácia pozemkov. Príkladmé vymenovanie údajov ktorými možno špecifikovať pozemok ešte neznamená (aj v kontexte s rozsudkom NS SR sp. zn. 4Cdo/26/2025), že musí byť špecifikovaný práve takto, a že ak by špecifikácia neobsahovala niektorý z uvedených údajov, znamenalo by to neurčitosť predmetu nájmu. Pozemok ako predmet nájmu možno špecifikovať viacerými spôsobmi, napr. uvedením parcelného čísla a katastrálneho územia, aj bez uvedenia čísla listu vlastníctva, kultúry alebo výmery. Z prílohy č. 1 k Nájomnej zmluve č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 vyplýva, že predmet nájmu je špecifikovaný okresom, obcou, katastrálnym územím, registrom, parcelným číslom, výmerou, druhom pozemku, jeho umiestnením (intravilán/extravilán), listom vlastníctva (ak je k parcele založený) a evidenčným listom, teda všetkými údajmi, ktoré NS SR v citovanom rozsudku príkladmo vymenoval. 33. Za nepravdivé a žiadnym dôkazom nepodložené navrhovateľ označil tvrdenie odporcu v odvolaní (bod 4) o jeho osobitnom oprávnení na užívanie predmetných pozemkov, vyplývajúcom mu z ust. § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z., ktoré špecifikuje postup odovzdania pozemku doterajšieho (neoprávneného) užívateľa osobe oprávnenej na jeho užívanie v prípade, ak je takýto pozemok neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať - postup podľa § 12a zák. č. 504/2003 Z.z.. Pri postupe podľa tohto ustanovenia (teda pri uzavretí podnájomnej zmluvy podľa ods. 1 a nasl. resp. v konaní o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa ods. 8 a nasl.) sa na neoprávneného užívateľa vzťahujú práva a povinnosti „nájomcu“ („nájomca“ je osoba užívajúca pozemok, ktorého nájom sa skončil, má sa skončiť alebo ho užíva bez preukázateľného oprávnenia na užívanie). To však žiadnom prípade neznamená, že by užívateľovi pozemku bez nájomnej zmluvy resp. bez oprávnenia na užívanie (t. j. neoprávnenému užívateľovi) z ust. § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. vyplývalo akékoľvek užívacie právo k pozemku. 34. Zákon č. 504/2003 Z.z. v ust. § 12 ods. 3 upravuje, kedy (v akej lehote) má dôjsť k odovzdaniu pozemku doterajším (neoprávneným) užívateľom osobe na jeho užívanie oprávnenej. Určenie lehoty na odovzdanie pozemku po doručení výzvy na vrátenie pozemku neznamená, že doterajší užívateľ je do uplynutia tejto lehoty oprávneným užívateľom (teda že disponuje nejakým právom k pozemku). Pre posúdenie, či užívateľ disponuje právom užívať pozemok, je bez významu, či ho oprávnená osoba na zdržanie sa užívania pozemku (odovzdanie, vrátenie, vydanie pozemku) vyzvala, nakoľko cit. ust. nemožno vykladať tak, že kým nie je doručená výzva, je jeho užívateľ oprávnený ho užívať, aj keď k nemu nemá žiaden právny titul. To, že zákon používa pojem „užívanie bez nájomnej zmluvy“ resp. „užívanie bez preukázateľného oprávnenia“ neznamená, že by cit. ustanovenia priznávali užívateľovi pozemku bez nájomnej zmluvy resp. bez preukázateľného oprávnenia akékoľvek užívacie právo k nemu a teda súd prvej inštancie nemal žiaden dôvod aplikovať v predmetnej veci ust. § 12 ods. 3 a 5 zákona č. 504/2003 Z.z. a zaoberať sa otázkami, ktoré nemajú s uplatneným nárokom žiadnu súvislosť. 35. K osvedčeniu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, navrhovateľ za podstatné označil, že mu vzniká ujma spočívajúca v nemožnosti užívať pozemky a poberať z nich úžitky a že bezprostredne hrozí aj jej ďalší vznik, nakoľko poľnohospodársku činnosť na pozemkoch vykonáva odporca. Zároveň je potreba takejto úpravy naliehavá, nakoľko stav porušenia práva naďalej trvá aj po zbere úrody z hospodárskeho roka 2024/2025, a je tu dôvodná obava, že vzhľadom na doterajšie konanie odporcu (najmä v čase po zbere úrody z hospodárskeho roka 2024/2025, kedy napriek výzve pristúpil k založeniu novej úrody) bude tento stav trvať aj po zbere úrody z hospodárskeho roka 2025/2026. Tvrdenie odporcu, že súd nemal za preukázané, či sa v čase doručenia výzvy zo dňa 08.08.2025 na pozemkoch nachádzala úroda a kedy došlo k jej zberu je zjavne nepravdivé, keďže sám predložil dôkazy o tom, že po zbere úrody z hospodárskeho roka 2024/2025 založil dňa 30.09.2025 na pozemkoch novú úrodu pšenice ozimnej. Neopodstatneným je aj jeho tvrdenie, že v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia by sa mal zdržať užívania pozemkov pred zberom úrody, nakoľko povinnosť uložená neodkladným opatrením vzniká až zberom úrody pšenice ozimnej. Neodkladným opatrením tak nevzniká žiadny ani „nežiadúci hospodársky problém v otázke vlastníctva plodín, vynaloženia nákladov na agrotechnické úkony, osivo, hnojivá a iné, ako to zjavne nesprávne a účelovo uvádzal. Nedôvodná je aj námietka (bod 20 odvolania), že začiatok povinnosti (po zbere úrody z hospodárskeho roka 2025/2026) nie je určený zrozumiteľne a nezameniteľne. Zber úrody je v legislatíve bežne používaný pojem (napr. § 12 ods. 3, § 12 ods. 6, § 12a ods. 4 zák. č. 504/2003), ktorého význam je jednoznačný, ide o právnu skutočnosť. Kedy definovaný stav (t.j. právna skutočnosť) nastane, je objektívne dané a zistiteľné. 36. Navrhovateľ poukázal aj na neprávoplatnosť uznesenia Okresného súdu Nitra sp.zn. 56Cb/92/2025 zo dňa 29.04.2026 na ktoré poukázal odporca a tiež na to, že predmetom nároku nie je peňažná pohľadávka a preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do úvahy neprichádza. 37. Odporca v replike zotrval na zmene napadnutého uznesenia odvolacím súdom a priznaní mu náhrady trov konania v plnom rozsahu. Poprel všetky tvrdenia navrhovateľa vo vyjadrení, s
prízvukom na neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy pre nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu. Navrhovateľ podľa neho platným právnym titulom nedisponuje a nárok na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil. Zotrval na tom, že zo samotného textu zmluvy a jej prílohy nie je zrejmé, ktoré konkrétne parcely registra „E“ majú byť predmetom nájmu, ktorý musí byť od začiatku určitý a zrozumiteľný, inak je právny úkon podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Zdôraznil, že predmet nájmu musí byť špecifikovaný v okamihu uzavretia zmluvy a nie až následne. Zostava Z13 a Zostava Z11 sú dôkazy, ktoré SPF vyhotovil na základe žiadosti navrhovateľa k 06.02.2025, t.j. po uzavretí nájomnej zmluvy, pričom predmet nájmu nemožno určiť ani z nich. Zostava Z13 obsahuje mená nezistených vlastníkov bez akejkoľvek súvislosti k špecifikácii predmetu nájmu, je v nej uvedená len výmera E a hodnota E, žiadne č. LV, parcela, výmera, atď., a zo zostavy Z11 je všetko vedené na vlastníka SR. Podstatné údaje pritom musia byť objektívne identifikovateľné zo samotnej zmluvy, nie odvodené cez ďalšie, na zmluvu len voľne nadväzujúce dokumenty, ktoré nie sú ani jej neoddeliteľnou súčasťou, a ak identifikácia predmetu nájmu nevyplýva zo zmluvy a jej príloh, ide o neurčitý právny úkon. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že zo zmluvy je možné bez ďalších mimozmluvných dokumentov zistiť, ktoré konkrétne E-parcely sú prenajaté. Dodatočne, po uzavretí zmluvy, bola spoločnosťou Agro evidencia s.r.o. vyhotovená aj identifikácia parciel, z ktorej však nevyplýva čo bolo predmetom zmluvy, ale ktorá parcela C je tvorená akými parcelami E k neskoršiemu dátumu. Vlastnícke vzťahy neznámych vlastníkov sa v katastri tiež menia, a tento stav je s vysokou pravdepodobnosťou odlišný k dátumu uzavretia zmluvy a k dátumu vyhotovenia identifikácie. 38. Odporca poukázal na neprístupnosť pozemkov EKN č. XXX/XXX a č. XXX/X pre navrhovateľa, ktoré nemôže racionálne užívať (napr. malá výmera na samostatné užívanie) a na základe jeho jednostranných tvrdení nemožno v konaní o neodkladnom opatrení vyvodiť jeho oprávnenie požadovať taký zásadný zásah do dispozície odporcu s pozemkami. Navrhovateľ sám priznal, že tvrdená ujma spočíva predovšetkým v ušlom zisku z poľnohospodárskej činnosti a v možnej strate podpôr a takýto typ ujmy je reparovateľný peňažnou náhradou v riadnom konaní o náhradu škody. Neodkladné opatrenie nemá podľa odporcu slúžiť predbežnému „prerozdeleniu“ užívania poľnohospodárskej pôdy medzi sporné subjekty. 39. Súdu prvej inštancie odporca vytkol porušenie princípu proporcionality, keďže pri rozhodovaní nezohľadnil reálne dôsledky nariadeného neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na jeho strane, keďže na dotknutých pozemkoch založil novú úrodu, uskutočnil práce, v súvislosti s čím mu vznikli určité náklady. 40. Navrhovateľ v podanej duplike namietal tvrdenia odporcu o neplatnosti nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00, keďže predmet zmluvy je v nej vymedzený určito a vyplýva z nej objektívna identifikácia predmetu nájmu. V otázke posudzovania určitosti právneho úkonu označil napadnuté rozhodnutie za súladné s relevantnou súdnou judikatúrou, na ktorú odporca poukázal (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/26/2025 zo dňa 24.03.2026, sp. zn. 4Cdo/240/2009 zo dňa 25.03.2010). V duplike odpovedal na námietky odporcu uvedené v odvolaní aj v replike, ktoré už podrobne vysvetlil a reagoval na ne vo vyjadrení k odvolaniu odporcu. V duplike zhrnul, že podania odporcu - odvolanie zo dňa 22.05.2026 a vyjadrenie zo dňa 30.06.2026 neobsahujú žiadnu kvalifikovanú argumentáciu spôsobilú spochybniť zákonnosť alebo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Obsah týchto podaní predstavuje jeho subjektívny nesúhlas s právnym posúdením veci a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nie uplatnenie relevantných odvolacích dôvodov. Podstatná časť jeho podaní je založená na polemike s (údajnými) tvrdeniami navrhovateľa, resp. súdu prvej inštancie, ktoré však v konaní neboli uplatnené (tvrdené). Odporca predkladá vlastné skutkové a právne konštrukcie, ktoré prezentuje ako právne závery, hoci ich správnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Právnu argumentáciu nahrádza vlastnými domnienkami a subjektívnymi interpretáciami skutkového i právneho stavu. Rovnako zavádzajúce sú aj jeho odkazy na rozhodovaciu prax súdov, z rozhodnutí ktorých cituje selektívne, pričom vytrháva myšlienky z ich skutkového a právneho kontextu. 41. Strany ďalšie vyjadrenia nepodali. 42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. 43. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
44. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 45. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a/ poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b/ zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 46. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 47. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 48. Podľa § 329 ods. 1, 2, 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 49. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 50. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 51. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 52. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ako aj všetky úkony s ňou súvisiace musia mať písomnú formu. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon. 53. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 157/2018-17 zo dňa 10.04.2018, uviedol:„rozhodujúci pre neodkladné opatrenie je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Toto zákonné ustanovenie má osobitný význam pre odvolacie konanie v tom zmysle, že aj pre odvolací súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To však neznamená, že odvolací súd bude pri svojom rozhodovaní vychádzať len z dôkazov predložených stranou, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, a nezohľadní dôkazy predložené protistranou spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Vylúčené je len to, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.“ 54. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených odvolateľom v odvolaní, a to s ohľadom na stav relevantný v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 55. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je okamžitá ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je bezprostredne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. 56. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým odporcovi neodkladným opatrením nariadil zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch označených v ods. 1 tohto uznesenia (a vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie), nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., obec R., okres L., zapísaných ako parcely registra E, druh pozemku orná pôda, a to po zbere úrody pšenice ozimnej z hospodárskeho roka 2025/2026, až do rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Nitra. 57. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadiť odporcovi uvedenú povinnosť - titulom sčasti vlastníckeho práva ale hlavne nájomného práva k predmetným pozemkom, plochy ktorých na účely zisku obhospodaruje odporca a bráni mu v ich užívaní - titulom škody, ktorá mu ako poberateľovi podpory v poľnohospodárstve v podobe jednotnej platby, v zmysle nariadenia vlády č. 436/2022 Z.z. hrozí jej neposkytnutím, keďže nárok na ňu má žiadateľ, ktorý príslušnú plochu pôdy obhospodaruje, - titulom škody v podobe ušlého zisku z predmetných pozemkov, ktorú mu využívaním a obhospodarovaním predmetných pozemkov odporca spôsobuje. 58. Súd prvej inštancie postupom podľa prvej vety ust. § 329 CSP (po zrušení jeho skoršieho vyhovujúceho uznesenia zo dňa 24.09.2025 odvolacím súdom pre nepreskúmateľnosť) návrhu vyhovel a napadnutým uznesením uložil odporcovi zdržať sa na vymedzených pozemkoch vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti. 59. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy neodkladných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho, teda nielen faktického vzťahu medzi navrhovateľom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený, resp. mu má byť uložená povinnosť, vyplývajúca navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, pre ktorý požaduje ochranu. Na nariadení neodkladného opatrenia musí existovať právny záujem tak, ako na vydaní každého súdneho rozhodnutia, prejavujúci sa skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne sa vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, a to bez potreby vyvolania ďalšieho súdneho konania. Nevyhnutnou je tiež všeobecná požiadavka, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a to pre prípad, že by poskytnutá ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej, resp. v konečnom vyriešení veci neodkladným opatrením. V neposlednom rade obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. 60. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia, sú z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
61. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil v zmysle petitu návrhu zo dňa 26.08.2025 v spojení so zmenou návrhu zo dňa 31.03.2026, ktorou navrhovateľ pôvodný petit návrhu upravil doplnením:„po zbere úrody pšenice ozimnej z hospodárskeho roka 2025/2026 až do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra,“ napadol odporca odvolaním v celom rozsahu, ktoré založil na dôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP, pod obsah ktorých však vytýkané pochybenia súdu prvej inštancie jednotlivo nesubsumoval. 62. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. 63. Východiskovou námietkou odvolateľa bola námietka absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom, pre neurčitú špecifikáciu jej predmetu. Namietal absolútnu neplatnosť zmluvy podľa ust. § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorú založil na tom, že predmet nájmu je v nej špecifikovaný len v stave registra „C,“ ako parcela C-KN parc. č. XXXX/X, pričom z nájomnej zmluvy zoznam parciel ani výmery registra „E“ nevyplýva, a nie sú z nej zrejmé ani listy vlastníctva. Identifikáciu parciel, ktorú navrhovateľ dodatočne preukazoval zostavou Z11, Z13 a vyjadrením Agro evidencia s.r.o., rozporoval ako nespôsobilú konvalidovať absolútne neplatný právny úkon - nájomnú zmluvu, čo podporil poukazom na rozhodnutia NS SR a Krajského súdu v Nitre. Dôraz kládol predovšetkým na podľa jeho názoru pre vec najaktuálnejšie a najpodstatnejšie rozhodnutie NS SR sp.zn. 4 Cdo 26/2025 zo dňa 24.03.2026, konkrétne ods. 20, ktorý v odvolaní podporne odcitoval. Tiež poukázal na rozhodnutia sp.zn. 4 Cdo 240/2009 zo dňa 25.03.2010, sp.zn. 6 Obo 74/2008 zo dňa 21.04.2009 a rozsudok KS Nitra sp.zn. 9Co/245/2019 zo dňa 16.04.2020. Poukazmi a citáciami jednotlivých odsekov týchto rozhodnutí opakovane apeloval na nesplnenie podmienky určitosti špecifikácie predmetu nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00. 64. Pri posudzovaní určitosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností je v zmysle ustálenej judikatúry NS SR rozhodujúci prejav vôle zachytený v zákonom predpísanej forme, určitosť predmetu nájmu je determinovaná jeho objektívnou identifikovateľnosťou, tzn., že predmet nájmu musí byť reálne zistiteľný z obsahu samotného právneho úkonu. Nájomnú zmluvu č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 uzavreli prenajímateľ Slovenský pozemkový fond a navrhovateľ ako nájomca podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka a zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý je k Občianskemu zákonníku lex specialis a pri nájme poľnohospodárskych pozemkov sa aplikuje prednostne. Medzi podstatné náležitosti zmluvy pri nájomnom vzťahu týkajúcom sa poľnohospodárskych pozemkov patrí riadne vymedzenie predmetu nájmu, výška a doba trvania nájomného. Predmet nájmu pri pozemkoch musí byť označený tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné konkrétne prenajímané nehnuteľnosti identifikovať, spravidla údajmi o parcelnom čísle, druhu pozemku, výmere, katastrálnom území, liste vlastníctva, prípadne ďalšími údajmi individualizujúcimi konkrétnu časť pôdy. 65. Predmet nájmu je v bode 1 čl. II a v Prílohe č. 1 nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 špecifikovaný v stave registra „C" katastra nehnuteľností a v Prílohe č. 1 údajmi o okrese, obci, katastrálnom území, parcelnom čísle, výmere, druhu pozemku a jeho umiestnení, liste vlastníctva (ak je založený) a evidenčnom liste. Predmet nájmu je teda špecifikovaný všetkými údajmi, ktoré NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/240/2009 ale aj sp.zn. 4Cdo/26/2025 aj príkladmo vymenoval. 66. Z hľadiska posudzovania určitosti a platnosti právnych úkonov (napr. nájomných a kúpnych zmlúv), NS SR a aj krajské súdy opakovane judikovali, že ak je pozemok v zmluve jednoznačne špecifikovaný parcelným číslom registra „C“, event. registra „E“, predmet právneho úkonu je určitý a nevzniká dôvod na neplatnosť zmluvy pre neurčitosť predmetu, pretože vzťah medzi parcelami C-KN a E-KN je vďaka geodetickým podkladom - identifikácii parciel, exaktne a objektívne zistiteľný, hoci v praxi existujú medzi týmito registrami zásadné rozdiely. V prípade parciel registra „C“ vyjadrujú katastrálne mapy súčasný, reálny stav v teréne, sú zvyčajne viditeľné (zast. plocha, cesty a pod.) a spravidla je na ne založený list vlastníctva s evidovaným právom. V prípade parciel registra „E“ vyjadrujú historický právny stav, (často pôvodné pozemkovoknižné parcely) a keďže zvyknú byť zlúčené do väčších lánov (napr. polia, lesy), v teréne nie sú spravidla vidteľné, a slúžia na preukázanie vlastníckeho práva tam, kde ešte nebol dokončený prechod do registra „C.“ Pri nájme poľnohospodárskych pozemkov je
potrebné vnímať skutočnosť, že reálne sú obhospodarované bloky pôdy C-KN, pričom zmluvy sa historicky viažu na pôvodné parcely vlastníkov E-KN. Z uvedeného je zrejmé, že systém katastra nehnuteľností na Slovensku funguje na princípe dvoch sa prelínajúcich vrstiev - mapy určeného operátu (parcely E-KN) a katastrálnej mapy (parcely C-KN) tak, že každej parcele registra „E" zodpovedá určitá parcela registra „C" a naopak. Identifikácia parciel registra „E" v registri „C" je objektívnou skutočnosťou vyplývajúcou z údajov katastra nehnuteľností a preto špecifikácia predmetu nájmu parcelami registra „C" objektívne umožňuje identifikáciu predmetu nájmu aj v registri „E". Nie je pritom podstatné, či sú na túto identifikáciu potrebné odborné geodetické znalosti alebo nie, podstatné je, že predmet nájmu je objektívne identifikovateľný. 67. Identifikáciu vyhotovenú spoločnosťou Agro evidencia s.r.o. a Dokumenty Z11, Z13 predložené navrhovateľom, nemožno vnímať ako „dodatočnú špecifikáciu predmetu nájmu" ani „konvalidáciu neplatnej zmluvy." Ide o dôkazné prostriedky osvedčujúce objektívnu skutočnosť, a to ktoré parcely registra „E" tvoria parcelu registra „C" parc. č. XXXX/X. 68. Predmetom konania výsledkom ktorého je rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/26/2025 zo dňa 24.03.2026, na ktoré sa odporca ako na najnovšie primárne odvolával, je určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorou sa žalobca ako nájomca domáhal určenia, že nájomný vzťah, ktorý bol založený nájomnou zmluvou medzi ním a Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom, po ktorom časť prenajatých nehnuteľností nadobudla do vlastníctva žalovaná v predmetnom konaní, trvá. Odvolací súd zdôrazňuje, že záver o neplatnosti jednej konkrétnej nájomnej zmluvy v jednom konaní, nemá vo vzťahu k zmluve hoci uzavretej s rovnakým účastníkom - SPF v inom (tomto) konaní, automaticky priamu relevanciu. Z obsahu rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/26/2025 odvolací súd zistil, že z nájomnej zmluvy ani z jej príloh nemožno jednoznačne zistiť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti boli predmetom nájmu, keďže v zmluve absentovalo presné označenie parciel parcelnými číslami, výmerou a ďalšími identifikačnými znakmi a ani z príloh nebolo možné bezpečne ustáliť konkrétne prenajaté pozemky, pretože obsahovali iba označenie blokov, ktoré môžu byť tvorené viacerými parcelami rôznych vlastníkov, a takto formulovaný predmet nájmu neumožňuje ani tretej osobe identifikovať, ktoré pozemky mali byť predmetom nájomného vzťahu. 69. Dôkazom o určitosti predmetu nájmu v nájomnej zmluve č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 je okrem iného aj samotná skutočnosť, že tretia osoba, Agro evidencia s.r.o., ho bola schopná identifikovať. Predmet nájmu, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, je v nej špecifikovaný katastrom nehnuteľností, údajmi o okrese, obci, katastrálnom území, parcelnom čísle, výmere, druhu pozemku a jeho umiestnení, liste vlastníctva (ak je založený) a evidenčnom liste a teda takými údajmi, aké v nájomnej zmluve, ktorá bola predmetom posudzovania aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/240/2009 absentovali, pričom príloha, na ktorú zmluva odkazovala, ani nebola jej súčasťou. V prejednávanej veci ide skutkovo o presný opak, keďže príloha č. 1 nájomnej zmluvy existuje, je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a obsahuje podrobné identifikačné údaje o dotknutých pozemkoch. 70. Odvolací súd v kontexte uvedeného poukazuje na uznesenie sp. zn. 4 Cdo 119/2011 zo dňa 20.11.2013, v odôvodnení ktorého NS SR okrem iného uviedol: „Podľa názoru dovolacieho súdu je zrejmé, že spornú dohodu uzavreli žalobkyňa so žalovaným, je z nej zrejmý záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 60 000,- Sk za „prepis pôdy získanej dedičstvom v katastrálnom území B.“, ktorá individualizácia nehnuteľností - pozemkov, je vzhľadom na to, že nejde o zmluvu o prevode vlastníctva týchto nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovaným, dostatočne určitá, keďže žalobkyňa na tretie osoby neprevádzala kúpnymi zmluvami svoje spoluvlastnícke podiely k iným pozemkom než tie, ktoré v katastrálnom území B. zdedila a ktorú skutočnosť (odhliadnuc od počiatočného popierania uzavretia spornej zmluvy) ani samotný žalovaný nerozporoval.“ Aj z uvedeného je tak zrejmé, že požiadavky na identifikáciu nehnuteľností pri nájomnej zmluve sú menej prísne ako pri prevodných zmluvách. 71. Súd prvej inštancie pri špecifickosti konania o nariadení neodkladného opatrenia, kde sa nárok iba osvedčuje (nie dokazuje), správne vyhodnotil, že nájomnou zmluvou a predloženými dôkazmi Identifikáciou vyhotovenou spoločnosťou Agro evidencia s.r.o. a Dokumentami Z11, Z13 navrhovateľ nájomný vzťah k predmetným pozemkom hodnoverne osvedčil a námietky odporcu nie sú spôsobilé spochybniť záver o osvedčení nároku navrhovateľom. 72. V súvislosti s námietkami odporcu odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 31.07.2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011, podľa ktorého: „Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť
považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.“ V náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015 ÚS SR uvádza: „prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ V náleze sp. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa 03.07.2008 ÚS SR vyslovil: „Základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“ 73. Odvolací súd na margo uvedeného dodáva, že definitívne posúdenie platnosti nájomnej zmluvy bude predmetom konania vo veci samej (vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 58Cb/48/2026). 74. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z., ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka. 75. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z., ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez preukázateľného oprávnenia užívať pozemok a ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, na vrátenie a prevzatie pozemku podľa odseku 3 alebo odseku 4 sa primerane použije postup podľa § 12a, pri ktorom sa na užívateľa pozemku vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu. 76. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez preukázateľného oprávnenia užívať pozemok a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu12ba) (ďalej len „okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve. 77. Podľa § 12a ods. 2, 3, 4 zákona č. 504/2003 Z.z., nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 je rozdeľovací plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 na účel jej zápisu do evidencie podnájomných zmlúv doručí doterajší prenajímateľ okresnému úradu v lehote 30 dní od jej účinnosti. Doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 po zbere úrody, ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak. 78. Navrhovateľ preukázal, že výzvou zo dňa 08.08.2025 (doručenou toho istého dňa, teda v čase po zbere úrody z hospodárskeho roka 2024/2025) odporcu vyzval na zdržanie sa užívania predmetných pozemkov, ten však napriek tejto výzve dňa 30.09.2025 (resp. podľa niektorých podaní 02.09.2025) založil na pozemkoch novú úrodu pšenice ozimnej. Svoje právo predmetné pozemky užívať, vyvodzoval z ust. § 12 ods. 3 a 5 zákona č. 504/2003 Z.z., z ktorých ale žiadne právo pozemok užívať nevyplýva. Tieto ustanovenia upravujú len postup pri odovzdaní pozemku z užívania neoprávneného užívateľa oprávnenej osobe, vrátane lehôt na ich vrátenie. Stanovenie lehoty na odovzdanie pozemku po doručení
výzvy však neznamená, že doterajší neoprávnený užívateľ je do uplynutia tejto lehoty na vrátenie pozemku, oprávnený ich ďalej užívať. Argumentácia odporcu, ktorý sa sám odvolával na postup podľa ust. § 12 ods. 3, 5 zákona č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého mal neoprávnene užívané pozemky vrátiť do 30 dní po zbere úrody je prekvapivá a nelogická o to viac, že po výzve navrhovateľa a zbere úrody, založil novú úrodu ozimnej pšenice. Keďže mu z cit. ust. žiadne užívacie právo nevyplýva, súd prvej inštancie nemal ani dôvod tieto ustanovenia osobitne aplikovať. 79. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., ak na pozemok na poľnohospodárske účely nie je prístup alebo ho nemožno racionálne užívať a nájom sa skončil, doterajší nájomca má právo užívať pozemok podľa podmienok nájomnej zmluvy do vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a až 12c alebo do vykonania pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, to sa nevzťahuje na pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond. 80. V odvolacej argumentácii i v ďalších podaniach odporca tvrdí, že parcely E XXX/X a E XXX/XXX sú neprístupné a nemožno ich racionálne užívať. Na preukázanie tohto tvrdenia však žiaden dôkaz nepredložil, neprodukoval a ani tvrdenie o ich neprístupnosti neosvedčil. Túto skutočnosť vo vyjadrení zo dňa 23.07.2026 s tvrdením, že predmetné parcely izolované enklávy netvoria, sú súčasťou súvislej plochy s ostatnými parcelami, ktorú je možné racionálne obhospodarovať, poprel navrhovateľ, ktorý je navyše vlastníkom týchto parciel v podiele 1/1, čiže jeho oprávnenie užívať tieto pozemky vyplýva priamo z jeho vlastníckeho práva, nie z nájomnej zmluvy č. 02314/2022-PNZ-P40585/19.00 uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom. Argumentácia odporcu má iracionálne pozadie aj pre odvolací súd, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z., takýto ničím nepodložený nárok odporcovi nevyplýva, keďže statusom nájomcu predmetných pozemkov, v súlade s ust. § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., odporca nikdy nedisponoval a užívacie právo k nim mu zo žiadneho právneho úkonu a ani iného titulu nevyplýva. 81. Za nedôvodnú a vnútorne rozpornú s vlastnou argumentáciou považuje odvolací súd aj námietku odporcu, že formulácia časti výroku napadnutého uznesenia, vychádzajúca zo zmeny petitu návrhu zo dňa 31.03.2026 „po zbere úrody pšenice ozimnej z hospodárskeho roka 2025/2026," ktorá podľa neho začiatok povinnosti neurčuje zrozumiteľne a nezameniteľne. Pojem „zber úrody" zákon používa bežne - napr. v ust. § 12 ods. 3, ods. 6 a aj v ust. § 12a ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. (na ktorý paradoxne poukazoval sám odporca). Pojem „zber úrody" označuje právnu skutočnosť, ktorá nastane objektívne a zistiteľne. Túto formuláciu napokon citáciou ust. § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o povinnosti „vrátiť pozemok do 30 dní po zbere úrody," v odvolaní a vyjadreniach akceptuje aj samotný odporca. 82. Súd prvej inštancie sa aj s ohľadom na zmenu pôvodného návrhu na návrh na uloženie povinnosti odporcovi až po zbere úrody ozimnej pšenice z hospodárskeho roku 2025/2026 (zmena návrhu z 31.03.2026), venoval aj otázke proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia, povinnosť odporcovi uložil na základe tohto návrhu, pričom dospel k správnemu záveru, že odporcu právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzia neprimerane a nad nevyhnutný rozsah. Uložením povinnosti až po zbere úrody, nebude ohrozená ani samotná úroda, ani dokončenie výroby a ani zber úrody odporcom. Súd prvej inštancie odôvodnil aj naliehavosť úpravy pomerov vyplývajúcu z doterajšieho konania odporcu, ktorý po doručení výzvy na zdržanie sa užívania dňa 08.08.2025 namiesto vrátenia pozemkov, vedome, účelovo a nedobromyseľne založil dňa 30.09.2025 novú úrodu, hoci sám deklaruje vedomosť o povinnosti užívateľa bez zmluvy vrátiť pozemok do 30 dní po zbere úrody. Existuje preto dôvodná obava, že odporca po zbere úrody z hospodárskeho roka 2025/2026 opäť založí novú úrodu, čím navrhovateľovi užívanie pozemkov opakovane znemožní. Tým je naplnená aj podmienka bezodkladnosti, keďže ochranu práv navrhovateľa je nutné z uvedených dôvodov zabezpečiť okamžite a nie bežným súdnym konaním. K splneniu podmienky bezodkladnosti pri dočasnej úprave pomerov neodkladným opatrením sa v náleze sp. zn. III. ÚS 139/2024 vyjadril aj ÚS SR, a vyplýva z neho, že samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav; potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. 83. K argumentu odporcu o reparovateľnosti ujmy peňažnou náhradou odvolací súd poukazuje na účel neodkladného opatrenia, ktorým nie je peňažná reparácia ujmy, ale ochrana samotného práva. V tomto prípade práva navrhovateľa užívať pozemky (§ 126 OZ), ku ktorým disponuje nájomným a v časti vlastníckym právom. Peňažná náhrada v tomto konaní je mimo merita veci, t.j. práva užívať pozemky, v ktorom odporca svojim konaním obmedzuje navrhovateľa, napriek existencii právneho titulu navrhovateľa k dotknutým pozemkom a pri trvajúcom a opakujúcom sa zásahu do jeho užívacieho práva. 84. K poukazu odporcu na uznesenie Okresného súdu Nitra, sp.zn. 56 Cb/92/2025 odvolací súd poznamenáva, že ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 7Cob/63/2026 - 415 zo dńa 28.08.2026
uznesenie Okresného súdu Nitra zmenil a naodkladné opatrenie v navrhovateľom požadovanom znení nariadil. 85. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že výber vhodného prostriedku právnej ochrany a preukázania, resp. v danom prípade osvedčenia zákonných podmienok pre vyslovenie záveru o jeho dôvodnosti, zaťažuje navrhovateľa neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia. Súd pri rozhodovaní nepresadzuje ochranu a záujmy len jednej strany, ale skúma splnenie zákonných podmienok pre posúdenie vhodnosti zvoleného prostriedku. V danom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že podmienky pre vyhovenie navrhovanému obmedzeniu odporcu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia sú splnené. 86. S poukazom na uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 87. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 88. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 89. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 90. O náhrade trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že ich plnú náhradu priznal úspešnému navrhovateľovi. O výške trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 91. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).