Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/104/2025 4322202546 20. 05. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:4322202546.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu PRime time, s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 905 662, práv. zast. JUDr. Bohdan Hubač, advokát, Jedľová 2644/15, 900 31 Stupava, IČO: 36 065 391, proti žalovanému Herb-Pharma Corporation s.r.o., 935 65 Veľké Ludince 404, IČO: 36 565 016, práv. zast. JUDr. Ján Ondrášik, advokát, Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice, IČO: 55 226 086, o zaplatenie sumy 27.897,45 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Levice, č.k. 9Cn/2/2024-623 zo dňa 9.4.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice, č.k. 9Cn/2/2024- 623 zo dňa 9.4.2025 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 107,36 EUR zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 27.897,45 EUR, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 2.165,21 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 13.699,78 EUR od 1.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.531,78 EUR od 26.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.225,89 EUR od 5.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 840,- EUR od 16.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 600,- EUR od 18.5.2022 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 448,17 EUR, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tretím výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 8.10.2020 uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní služieb Public relations, na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa poskytnúť odplatné zabezpečenie služieb v oblasti korporátneho a produktového PR, súvisiaceho s prípravou a realizáciou strategickej, riadenej, operatívnej a krízovej komunikácie objednávateľa a mediálnej komunikácie pre žalovaného v rozsahu a za cenu podľa zmluvy. Žalobca uviedol, že predmetom zmluvy je tiež záväzok žalovaného platiť žalobcovi za zabezpečenie a poskytovanie služieb PR dohodnutú mesačnú paušálnu odmenu vo výške 3.800,-EUR bez DPH/mesačne, priame náklady žalobcu vo výške 2.285,-EUR bez DPH/mesačne (t.j. spolu mesačný rozpočet vo výške 6.085,-EUR bez DPH), cenu zabezpečených a poskytnutých plnení nezahrnutých do mesačnej paušálnej odmeny a náhradu
nákladov žalobcu s tým spojených (napr. cestovné náklady, nocľažné, atd'.), a to všetko na základe faktúr vystavených žalobcom pre žalovaného. V prípade omeškania žalovaného ako objednávateľa s plnením peňažného záväzku, si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 10 % p.a. z dlžnej čiastky. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa dostal opakovane do omeškania s úhradami svojich záväzkov, voči žalovanému eviduje peňažnú pohľadávku v celkovej výške 27.897,45 EUR titulom neuhradených faktúr vystavených žalobcom a peňažnú pohľadávku vo výške 2.272.57 EUR titulom vyčísleného úroku z omeškania za omeškanie žalovaného s úhradami splatných faktúr vystavených žalobcom. Na výzvu súdu žalobca opravil petit žalobného návrhu v časti, kde žiada priznať náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predžalobnou výzvou vo výške 448,17 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 896,34 EUR. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu neuznal žalobou uplatnený nárok a žalobu žiadal zamietnuť. Mal za to, že žalobca nepreukázal rozsah a kvalitu poskytnutých plnení žalovanému, ktoré fakturoval spornými faktúrami na zmluvnom základe. Argumentoval tým, že žalobca si neplnil povinnosti vyplývajúce z čl. VII bod 4, 6, 7, 9 zmluvy, nepreukazoval skutočne vynaložené náklady ani aktivity, za ktoré mal mať uhradenú tzv. paušálnu odmenu. Nepreukázal skutočne vynaložené priame náklady a ani tú skutočnosť, že služby v rozsahu 27.897,45 EUR s DPH žalovanému skutočne dodal, a že plnenia žalovaný aj prevzal. Mal zato, že nestačí doručiť faktúry bez ďalšieho preukázania skutočností nevyhnutných na preukázanie nároku. Od začiatku spolupráce žalovaný zaplatil žalobcovi vyúčtovanú sumu vo výške 180.497,14 EUR s DPH. Vo vzťahu k žalobnému nároku z titulu omeškania splatných faktúr žalobca nepreukázal, kedy doručil žalovanej strane jednotlivé účtovné doklady, z ktorých si uplatňuje úrok z omeškania. V tomto smere poukázal žalovaný na dojednanie v čl. VII ods. 5 rámcovej zmluvy, kedy splatnosť faktúry bola dohodnutá 14 dní od doručenia faktúry, nie od vystavenia faktúry. Uviedol, že v neskoršom spornom období sa strany dohodli na splatnosti faktúr 25 dní, a na splatnosti eTargetových faktúr 40 dní (k čomu žalovaný pripojil konverzáciu strán sporu), čo zodpovedá aj dĺžke splatnosti uvedenej v predložených faktúrach. Žalovaný uviedol, že v spornom období žalobca činnosť pre žalovaného v zmysle zmluvných záväzkov neposkytoval riadne, neplnil si povinnosti žalobcu vyplývajúce zo zmluvného vzťahu tak, ako sa zaviazal a v takom rozsahu služieb, aké poskytoval od začiatku vzťahu po uzavretí zmluvy v roku 2020, počas priebehu roka 2021, preto žalovaný neuhradil sporné faktúry. 4. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 536 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 562, § 428 ods. 2, § 564, § 440 ods. 2, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obch. zák., § 37 ods. 1, § 33 ods. 2 Obč. zák., nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že predmetom sporu je žalobný nárok na zaplatenie ceny a úrokov z omeškania titulom uzatvorenej Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb PR v znení jej príloh a dodatku č. 1, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa poskytovať služby v rozsahu špecifikovanom v zmluve v oblasti PR služieb a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal za poskytnuté služby a plnenia zaplatiť zmluvne dojednanú odmenu, ktorá pozostávala z paušálnej odmeny a paušálnej náhrady nákladov žalobcu ako poskytovateľa a nákladov vynaložených žalobcom na zabezpečenie plnenia služieb. Žalobca za poskytnuté plnenia a služby vystavil žalovanému sporné faktúry za obdobie od november 2021 - apríl 2022, ktoré žalovaný ani napriek snahe žalobcu o mimosúdne urovnanie sporu, neuhradil. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 107,36 EUR a žalovaný so späťvzatím súhlasil. Po čiastočnom späťvzatí tak zostala predmetom konania istina vo výške 27.897,45 EUR, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 2.165,21 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 13.699,78 EUR od 1.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.531,78 EUR a od 26.1.2022 do zaplatenia zo sumy 6.225,89 EUR od 5.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 840,EUR od 16.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 600,- EUR od 18.5.2022 do zaplatenia, náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predžalobnou výzvou vo výške 448,17 EUR, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. 5. Súd prvej inštancie ustálil, že sporové strany uzatvorili medzi sebou zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a použitím § 491 ods. 2 Obč. zák. súd prvej inštancie dospel k záveru, že na takto uzatvorenú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zmluvy o dielo podľa § 536 ods.2 Obch. zák., ide o obchodný záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, komplexne upravenej ako osobitný zmluvný typ v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorých ustanovení je potrebné prejednávanú vec primárne právne posudzovať. V konaní nebolo sporné, že na základe rámcovej zmluvy žalobca žalovanému vystavil faktúry za rozhodné obdobie od 11/2021 až 04/2022 za vykonané služby a plnenia, ktoré žalovaný
neuhradil. Žalovaný vystavené faktúry nereklamoval bez zbytočného odkladu, potom čo ich prevzal, a to aj napriek tomu, že žalobca sa pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu avšak žalovaný aj napriek tomu, že uviedol, že svoj záväzok za podmienok, ktoré si dojednali uhradí v dvoch splátkach, tento neuhradil. Súd prvej inštancie ako spornú vymedzil otázku, či došlo zo strany žalovaného k riadnemu uplatneniu zodpovednosti z vád poskytnutých služieb a plnení, nakoľko žalobca vzniesol počas konania námietku, že žalovaný si nesplnil svoju notifikačnú, oznamovaciu povinnosť riadne a včas. 6. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 27.897,45 EUR titulom sporných faktúr, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádzal skutkové tvrdenia predovšetkým vo všeobecnej rovine bez bližšej konkretizácie svojich nárokov a na preukázanie svojich tvrdení počas celého konania predložil len emailovú dokumentáciu, ktorú však súd vyhodnotil ako neúčinné bránenie práva. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že postup žalovaného bol v rozpore s § 562 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný neuviedol a neoznámil žalobcovi konkrétne nedostatky resp. vady, ktoré mali žalobcom poskytované a fakturované služby a plnenia v rozhodnom období mať. Žalovaný v konaní nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že ním uvádzané vady riadne oznámil žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom čo mu boli doručené faktúry za poskytnuté služby a plnenia zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania zo splatných faktúr, súd prvej inštancie považoval za dôvodný aj tento nárok (po čiastočnom späťvzatí žaloby). Dospel k záveru, že ani vo vzťahu k tomuto žalobnému nároku žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže namietal nesprávne vyčíslenie zo strany žalobcu s odkazom na znenie zmluvy, teda že dlh je splnený odpísaním z účtu dlžníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalovaný mal účinne brániť a preukázať, že k odpísaniu dlžných súd z jeho účtu došlo v iný deň ako tvrdil a preukazoval žalobca, ak zo svojho skutkového tvrdenia vyvodzoval pre seba priaznivé rozhodnutie vo veci. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca riadne v konaní preukázal, že faktúry žalovanému doručené boli, pričom žalovaný tieto faktúry dokonca uhradil, pretože žalobca si v tomto konaní uplatňoval iba ich príslušenstvo (úrok z omeškania). K osobe p. G. súd uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že táto osoba nebola následne počas zmluvnej spolupráce poverená komunikáciu so žalobcom. Napriek tvrdeniu žalovaného, že p. G.Ň. nebol osobou splnomocnenou na schvaľovanie a komunikáciu so žalobcom, jeho tvrdenie bolo v priebehu konania vyvrátené žalobcom predloženou mailovou komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že konateľ žalovaného mal vedomosť o komunikácii žalobcu s p. G., nakoľko v kópii komunikácie medzi žalobcom a p. G. bol označený aj email konateľa žalovaného. Pokiaľ mal konateľ žalovaného za to, že p. G. nie je osobou oprávnenou, mal túto skutočnosť bezodkladne oznámiť žalobcovi. Na zdôraznenie súd uviedol, že práve kontakt na p. G. bol žalobcovi poskytnutý samotným žalovaným a poukázal na ust. § 33 Obč. zák..Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplateniu istiny s prísl., vyčíslený úrok z omeškania vo výške 2.165,21 EUR a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 448,17 EUR, nakoľko zo skutkových tvrdení žalovaného nemal preukázaný opak. V súlade s § 369c Obch. zák. súd priznal žalobcovi aj právo na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-EUR. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že správne nevyhodnotil osobitný typ zmluvy, podľa ustanovení ktorého vec posudzoval, keď na rámcovú zmluvu aplikoval ustanovenia zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 2 Obch. zák.. Podľa právneho názoru žalovaného sa v danom prípade jedná o zmluvu s obstarávateľským (sprostredkovateľským) charakterom. Žalovaný namietal, že žalobca nevytváral pre žalovaného dielo, nezhotovil pre neho vec a ani pre neho nevykonával inú činnosť, ktorej výsledok by bol hmotne zachytený. Žalobca podľa žalovaného vyvíjal sústavnú a opakovanú činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitých obchodov (najmä nákupu mediálneho priestoru na propagáciu produktov) s tretími stranami (médiami), pričom s týmito priamo uzatváral obchody na účet žalovaného. Vzhľadom k plneniam a záväzkom strán sporu sú k uzatvorenej rámcovej zmluve o poskytovaní služieb PR najbližšie záväzky upravené zmluvou o obchodnom zastúpení, komisionárskou zmluvou prípadne mandátnou zmluvou. Žalovaný ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal aj s jeho ostatnou argumentáciou, a to najmä smerujúcou k neuneseniu dôkazného bremena na strane žalobcu. Má za to, že žalobca riadnym
a relevantným spôsobom svoj nárok nepreukázal a produkoval výlučne dôkazy, ktoré mohli byť ľahko pozmeniteľné a upravené vo vlastný prospech (výkazy, reporty). Rovnako súd neskúmal a nebral do úvahy hrubé porušovanie zmluvných povinností zo strany žalobcu. Žalovaný v odvolaní tiež namieta prekvapivosť predbežného právneho názoru súdu, vysloveného na poslednom pojednávaní, kedy bol vyhlásený rozsudok. Na pojednávaní uskutočnenom pred zmenou zákonnej sudkyne súd vyslovil odlišný predbežný právny názor, pričom spor bol posudzovaný inak. Žalovaný sa teda domnieva, že týmto bol porušený aj princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia zakotvený v čl. 2 C.s.p.. Žalovaný ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nevysporiadal so skutkovým stavom, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalovaný mal prvý krát vady plnení namietať až v reakciách na predžalobnú výzvu (bod 90. odôvodnenia). Žalovaný uviedol, že vady uplatnil (emailom) ešte v priebehu obchodného vzťahu a hneď ako žalovaný zistil resp. mal podozrenie o vadnosti plnení, svoje námietky s vyložením odbornej starostlivosti bezodkladne žalobcovi oznámil, pričom žalovaný vady plnení oznamoval aj ústne telefonátmi a online rokovaniami prebiehajúcimi prostredníctvom telemostu. Nestotožnil sa ani s hodnotením dôkazov a uviedol, že na jednej strane bola žalovanému vytýkaná forma uplatnenia vád (mailom), avšak na strane druhej mal súd za to, že žalobca sa neodchýlil od zmluvy, keď o objednávkach a plneniach komunikoval s nepoverenou osobu p. L.. N. G.. V tomto smere bolo rozhodnutie odôvodnené tým, že medzi stranami sporu vznikli zaužívané obchodné zvyklosti v komunikácii. Na rovnaké obchodné zvyklosti však súd prvej inštancie nevzhliadol, keď poukazoval na formu uplatnenia vád a dospel k záveru, že uplatnenie nemá účinky reklamácie. Žalovaný vady vytýkal práve na základe obchodných zvyklostí v oblasti komunikácie, a teda ústne alebo emailom. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie napokon ani v tom, že procesná obrana žalovaného bola založená na všeobecných skutkových tvrdeniach, pričom ten nemal konkretizovať nevykonané plnenia resp. ich nedostatky. Tu žalovaný opätovne poukazuje na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie. Nedostatky plnení konkretizoval na pojednávaní dňa 9.4.2025 (nerealizácia konzultácií a strategického poradenstva, tzv. media relations pre slovenský a český trh, presadzovanie produktov v médiách, prípravy textov, reporting aktivít, poskytovanie služieb platenej reklamy uhrádzané žalobcom duplicitne a pod.). Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu vyplývajúci z kapitalizovaných úrokov z omeškania zo splatných faktúr, tu sa žalovaný pridržiava svojej doterajšej právnej argumentácie predloženej v konaní pred súdom prvej inštancie. Rovnako tak aj námietok vo vzťahu k pasívnej legitimácií a komunikácii žalobcu s nepoverenou osobou, čím opakovane dochádzalo k porušovaniu zmluvných dojednaní. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného, tieto považuje za nedôvodné, ničím nepodložené v konaní nepreukázané a účelové. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vo veci samej riadne a dostatočne vykonal dokazovanie a tak úplne zistil skutkový stav veci, na základe riadne a dostatočne vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne aj k správnemu právnemu posúdeniu veci, správne rozhodol vo veci samej, pričom rozsudok je náležite odôvodnený. Tvrdenia žalovaného ohľadne charakteru a obsahu služieb a plnení poskytovaných žalobcom pre žalovaného na základe Rámcovej zmluvy označil za nové a účelové. Zdôraznil, že žalobca vytváral pre žalovaného PR texty, PR články a ďalšie propagačné materiály, ktoré po ich odsúhlasení zo strany žalovaného umiestňoval (zverejňoval) v médiách a to na základe ním pre žalovaného obstaraného mediálneho priestoru, pričom ním takto realizované kampane sledoval, vyhodnocoval a následne podľa zistených výsledkov (efektívnosti) upravoval čo do obsahu a formy zverejnených materiálov a čo do použitého (ním vybraného a obstaraného) mediálneho priestoru. Zotrval na tvrdení, že zo strany žalovaného nedošlo (a to ani v priebehu samotného konania) k riadnemu uplatneniu nároku z vád poskytnutých služieb a plnení PR. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nešpecifikoval vady poskytnutých služieb a plnení, ich existenciu nepreukázal a rovnako neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne preukázania výšky ním uplatneného nároku na zľavu z ceny poskytnutých služieb a plnení PR. Žalobca uvádza, že aj v prípade aplikácie ustanovení iných zmluvných typov na záväzkový vzťah strán sporu založeného predmetnou Zmluvou o poskytovaní služieb PR, by sa na samotné uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady poskytnutých plnení v danom prípade opäť aplikovali len ust. § 560 až § 565 Obch. zák.. Žalobca trval na tom, že žalovaný počas celej doby zmluvnej spolupráce, vrátane rozhodného obdobia vo vzájomnej komunikácii, nevyjadril nesúhlas či námietky k žalobcom vystaveným faktúram (ani čo do ich obsahu a ani čo do fakturovaných súm) a k spôsobu ich doručovania, rovnako nevyjadril nespokojnosť so žalobcom poskytovanými službami a plneniami PR a vzájomnú spoluprácu hodnotil kladne, čoho dôkazom je aj e-mailová komunikácia sporových strán ako aj uzatvorenie Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb PR zo dňa 8.4.2021, predmetom ktorého bolo rozšírenie služieb a plnení a v nadväznosti na to zvýšenie ceny služieb a plnení. Žalobca navrhol
odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 9. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch predložených v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Podľa názoru žalovaného žalobca vo svojich vyjadreniach ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. 10. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch predložených v konaní pred súdom prvej inštancie, rovnako sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a opakovane zotrval na tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.5.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutom výroku II. a III. nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 16. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr, ktoré vystavil žalobca žalovanému v obdobní 11/2021 do 04/2022 ako aj úroku z meškania zo zaplatených faktúr za predchádzajúce obdobia, s ktorých úhradou bol žalovaný v omeškaní. Spornou nebola skutočnosť, že dňa 8.10.2020 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní služieb Public relations v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.4.2021. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa na odplatné zabezpečenie služieb v oblasti korporátneho a produktového PR, súvisiaceho s prípravou a realizáciou strategickej, riadenej, operatívnej a krízovej komunikácie objednávateľa a mediálnej komunikácie pre žalovaného ako objednávateľa v rozsahu a za dojednanú cenu. Žalobca vystavil žalovanému v súlade so zmluvou faktúry, podrobne špecifikované v bode 2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v celkovej výške 27.897,45 EUR a uplatnil si úrok z omeškania vo výške 2.165,21 EUR titulom splatných faktúr, s ktorých úhradou sa žalovaný dostal do omeškania. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 107,36 EUR späť. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a v konaní pred súdom prvej inštancie sa bránil tým, žalobca nepreukázal rozsah a kvalitu poskytnutých plnení žalovanému, ktoré fakturoval spornými faktúrami a tiež namietal neplnenie zmluvných povinností na strane žalobcu. Súd prvej inštancie na zmluvný vzťah založený rámcovou zmluvou (tzv. nepomenovaná zmluva) aplikoval ust. zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák.. Súd prvej inštancie ako spornú vymedzil otázku, či došlo zo strany žalovaného k riadnemu uplatneniu zodpovednosti z vád poskytnutých služieb a plnení, nakoľko žalobca vzniesol počas konania námietku, že žalovaný si nesplnil svoju notifikačnú, oznamovaciu povinnosť riadne a včas. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu včasnosti vytknutia vád u žalobcu podľa § 562 ods. 2 Obch. zák. ako aj vo vzťahu ku kapitalizovanému úroku z omeškania zo splatných faktúr, s ktorých úhradou sa žalovaný dostal do omeškania. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v rozsahu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah medzi stranami sporu z hľadiska určenia zmluvného typu (aplikácia ustanovení zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka). Je nesporné, že sporové strany v rámci svojej zmluvnej voľnosti podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. uzatvorili nepomenovanú (v zákone výslovne neupravenú) zmluvu. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola sporná otázka platnosti zmluvy. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zmluvné strany si predmetnou zmluvou určité otázky komplexne nezadefinovali priamo v zmluve, súd prvej inštancie v bode 85. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne uzavrel, že medzi sporovými stranami uzavretím rámcovej zmluvy vznikol obchodný záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné podporne aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka pre najbližší zmluvný typ, ktorému je rámcová zmluva svojím obsahom a účelom najbližšia. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne uzavrel, že na záväzky, ktoré vznikli zo spornej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia § 536 a nasl. Obch. zák., komplexne upravenej ako osobitný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Vo vzťahu k zmluve o dielo odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon výslovne nepredpokladá, že výsledok (dielo) musí byť len fyzický predmet. Je zrejmé, že definícia diela je pomerne široká a vyjadrená tak, že sa vzťahuje na rozličné okruhy činností, ktoré nie sú upravené iným typom zmluvy. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu predmet rámcovej zmluvy a konštatuje, že prevažná časť záväzku žalobcu v právnom postavení zhotoviteľa bola koncipovaná vo vykonaní činností majúcich charakter jednotlivých diel (najmä: PR plán - jeho príprava a aktualizácia, tvorba textov a podkladov pre médiá, reporting aktivít, monitoring výstupov, realizácia tréningov, jazykové korektúry a redakčné práce nad rámec dohodnutých komunikačných aktivít, zalamovanie textov, DTP práce a grafické úpravy). Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že by sa na daný spor mali aplikovať podporne ustanovenia zmluvy obstarávateľského charakteru, pretože z obsahu spornej zmluvy takéto záväzky zmluvným stranám nevyplývajú, keďže sa jedná o objektívne zachytený výsledok určitej, zmluvnej dojednanej činnosti poskytovateľa. 18. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného, že sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so skutkovým stavom a procesnou obranou žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje nasledovné. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca mu nevykonal dojednané služby riadne, namietal vady a nedostatky v poskytovaných službách. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie účinným spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a v rámci svojej procesnej obrany neuviedol, presne nešpecifikoval aké služby boli vykonané a naopak, čo žalobca nevykonal a podľa spornej zmluvy vykonať mal. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dielo má vady až na základe predžalobnej výzvy žalobcu na plnenie (12.5.2022), a vzhľadom na túto skutočnosť správne uzavrel, že žalovaný nepostupoval v súlade § 562 ods. 2 Obch. zák. a žalobcovi neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnym záverom, keď najmä v bodoch 89. - 91. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Ani v prípade vyčísleného úroku z omeškania vo výške 2.615,21 EUR s prísl. žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že sa nedostal do omeškania s úhradou splatných faktúr. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný splatné faktúry uhradil oneskorene, pričom žalobca v otázke splatnosti faktúr akceptoval neskoršiu dohodu sporových strán v rozsahu 25 dní. Naopak žalobca predložením faktúr a ich doručením žalovanému prostredníctvom emailovej komunikácie ako aj výpismi z účtu žalobcu o úhradách faktúr po lehote splatnosti svoj žalobný nárok preukázal. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že medzi sporovými stranami bolo doručovanie faktúr prostredníctvom emailu zaužívané a žalovaný tento spôsob doručovania faktúr nenamietal. Odvolací súd sa preto stotožnil s posúdením súdu prvej inštancie v bodoch 95. - 97. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 19. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného o konaní s nepoverenou osobou L.. N. G. za žalovaného v rozsahu v akom konal, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca predložil súdu prvej inštancie emailovú komunikáciu medzi sporovými stranami, z ktorej je zrejmé, že žalovaný (konateľ) mal vedomosť o tom,
že žalobca komunikuje s p. G.. Tento záver vyplýva z toho, že emailová komunikácia ohľadom rámcovej zmluvy medzi L.. G. v mene žalovaného a žalobcom bola v kópii zasielaná aj na email konateľa žalovaného, ktorý neinformoval žalobcu o tom, že L.. G. nie je oprávnenou osobou konať v mene žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ mal žalovaný za to, že p. G. nie je osobou oprávnenou na komunikáciu, mal túto skutočnosť bezodkladne oznámiť žalobcovi. V tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Podľa § 15 ods. 1 a 2 Obch. zák., ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania správne ustálil, že L.. G.V. bol oprávnený konať v mene žalovaného. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil danú obranu žalovaného ako účelovú, keďže kontakt na L.. G. bol žalobcovi poskytnutý samotným žalovaným. Odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú a v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie v bode 100. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 20. V rozsahu odvolacej námietky žalovaného o porušení princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia v čl. 2 C.s.p. tým, že zmenou zákonného sudcu došlo k vysloveniu odlišného predbežného právneho názoru, odvolací súd konštatuje, že v namietanom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadnu vadu konania. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie (§ 181 ods. 2 C.s.p.) nemá charakter záväzného právneho názoru, ale ide o právny názor, ktorý sa na základe vykonaného dokazovania môže zmeniť. Napriek žalovaným namietanej zmene vysloveného predbežného právneho posúdenia odvolací súd uzavrel, že obe sporové strany mali dostatočný priestor predniesť všetky skutkové a právne argumenty, mali priestor navrhnúť dôkazy a reagovať na všetky tvrdenia protistrany. V nadväznosti na uvedené odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 21. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s ostatnou argumentáciou žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 22. Predmetom odvolacieho prieskumu bol napadnutý aj výrok III. rozhodnutia týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci. Vo vzťahu k tomuto výroku považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku II. napadnutého rozhodnutia. 23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).