Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/118/2025 6117226004 08. 07. 2026 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2026:6117226004.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: N.. G. V., B.: XX.XX.XXXX, X. T. R. X, XXX XX X., zastúpený : KASATKIN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 021, proti žalovanému: GLOBAL REAL, spol. s.r.o., Lazaretská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 777 265, o zaplatenie 7 100,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 01. apríla 2025, č. k. B1-9C/63/2017-346, takto rozhodol: I.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu zamieta.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 100,04 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 31.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% ( II. výrok) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ( III. výrok). 2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil predmet konania, stručne zreprodukoval vyjadrenia žalobcu a žalovaného ako aj doterajší priebeh konania. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16.03.2015 žalovaný na základe dohody so správcom bytového domu na ulici T. R. X, XXX XX X., so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. Č. S. XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 648 m2 , zapísaný v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava N., obec Bratislava - mestská časť J., katastrálne územie J. (ďalej len „bytový dom“), spoločnosťou Contesta s.r.o., so sídlom Vyšehradská 4, 851 06 Bratislava (ďalej len „ správca bytového domu“) odstraňoval následky poistnej udalosti zo dňa 09.12.2014 v byte č. X -X.X, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a to demontážou poškodených parkiet a následným položením nových drevených parkiet. Za poskytnuté služby bola žalobcovi vystavená faktúra vo výške 7 100, 04 eur. V zmysle uvedených skutočností vznikol medzi žalobcom a žalovaným spotrebiteľský vzťah, ktorý sa spravuje príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Dňa 28.07.2016 žalobca zaslal
prostredníctvom e-mailovej adresy reklamáciu na drevené parkety správcovi bytového domu, keďže ho pri výmene zastupoval. Na reklamáciu správca bytového domu neodpovedal. Neskôr správca žalobcovi oznámil prostredníctvom e-mailu, že reklamáciu postúpil na žalovaného ako dodávateľa v danej veci. Dňa 14.10.2016 žalobca zaslal žalovanému písomnú reklamáciu, prostredníctvom ktorej oznámil, že parkety sa začali prehýbať a pri inkriminovaných miestach parkety praskajú. Obsahom reklamácie bola požiadavka žalobcu na žalovaného ako dodávateľa o odstránenie závady - výmenu poškodených parkiet za parkety, ktoré korešpondujú s kvalitou parkiet položených v byte pred poistnou udalosťou zo dňa 9.12.2014. Po odoslaní tejto reklamácie došlo postupne k viacerým obhliadkam na posúdenie akceptácie reklamácie. Prehliadky však neboli vykonávané žalobcom, ale viacerými subjektmi. Do dnešného dňa nebol vypracovaný žiaden odborný posudok na žalobcovu reklamáciu. Dňa 23.11.2016 žalovaný prostredníctvom e-mailovej adresy akceptoval reklamáciu zo strany žalobcu aj napriek tomu, že ako tvrdí sám žalovaný v jednom zo svojich vyjadrení, nie je si vedomý skutočnosti, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bola dodávka a montáž parkiet. Týmto úkonom žalovaný jednoznačne potvrdil existenciu záväzkoprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Súčasťou e-mailu, obsahom ktorého bola akceptácia reklamácie, boli informácie o ďalších postupoch súvisiacich s reklamáciou. Podstatnou informáciou bola tá, že poškodené parkety najskôr žalobca demontuje a následne ich znova nalepí, s čím ale žalobca nesúhlasil z toho dôvodu, že poškodené boli samotné parkety, t.z. že ich demontážou a následným položením tých istých parkiet by sa problém definitívne neodstránil, keďže v tomto prípade šlo o faktickú vadu. Vzhľadom na to, že k odstráneniu reklamácie zo strany žalovaného nedošlo v zákonom stanovenom čase, dňa 06.03.2017 bolo žalovanému odoslané „Odstúpenie od zmluvy a uplatnenie nárokov z vadného plnenia“, prostredníctvom ktorého dal žalobca žalovanému na vedomie, že využíva svoje právo a od Zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka a montáž parkiet v byte č. X-X.X dňa 16.03.2015 a následne dňa 16.03.2015 vystavená faktúra č. 10150004, v celom rozsahu odstupuje. Zároveň vyzval žalovaného, aby v dodatočnej lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil finančnú čiastku vo výške 7 100,04 eur, ktorá predstavovala sumu za odstránenie následkov poistnej udalosti a súčasne zabezpečil demontáž poškodených parkiet v byte žalobcu. Uvedené odstúpenie od zmluvy právny zástupca žalobcu zaslal aj správcovi bytového domu „na vedomie“. Dňa 10.04.2017 bolo do kancelárie právneho zástupcu žalobcu doručené „Vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy a uplatneniu nárokov z vadného plnenia“ zo strany žalovaného, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, predmetom ktorej by bola už vyššie uvedená dodávka a montáž parkiet v žalobcovom byte dňa 16.03.2015. Žalovaný argumentoval skutočnosťou, že nie je možné odstúpiť od zmluvného vzťahu k vzniku ktorého vôbec nedošlo. Súčasne žalovaný vyzval žalobcu, aby mu predložil zmluvu, ktorá preukazuje požadované nároky. Žalobca žalovanému odpovedal listom zo dňa 28.04.2017, v ktorom aj naďalej trval na svojich nárokoch uvedených v Odstúpení od zmluvy a uplatnení nárokov z vadného plnenia zo dňa 06.03.2017. Žalovaný si tento list v odbernej lehote neprevzal a zásielka sa vrátila ako nedoručená." 3. Z takto zisteného skutkového stavu, odkazujúc na § 496 ods.1, § 499, § 631, § 633 ods.1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 3.1. Skonštatoval, že po doplnení dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že odvolacím súdom bola otázka právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným definitívne vyriešená, pričom tento právny názor vyjadrený odvolacím súdom v odôvodnení rozhodnutia je pre súd prvej inštancie záväzný. Poukázal na to, že odvolací súd v bode 13 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, tento právny vzťah je zmluvou o dielo, je nespochybniteľné, že žalovaný vykonal demontáž poškodených parkiet a položil parkety nové v byte žalobcu a je nepochybné, že od tejto časti zmluvy o dielo mohol žalobca odstúpiť, ak boli preto splnené zákonné podmienky. Z uvedeného mal za to, že odvolací súd jednoznačne skonštatoval, že aktívne legitimovaný v tomto konaní je žalobca a pasívne legitimovaným subjektom je žalovaný. Odvolací súd taktiež ustálil, že ide bezpochyby o zmluvu spotrebiteľskú a týmto záväzným právnym názorom odvolacieho súdu sa podstata tohto sporu zúžila na posúdenie podmienok, čím vznikol dôvod na odstúpenie od tejto zmluvy o dielo zo strany žalobcu a aké nároky z tohto titulu vznikli. Ďalej ozrejmil, že na uplatnenie zodpovednosti za vady z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa aplikuje spotrebiteľské právo, v tomto prípade je to § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný po uplatnení reklamácie zo strany žalobcu určiť spôsob vybavenia reklamácie ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní a v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, pričom vo všetkých prípadoch je potrebné vybaviť reklamáciu najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Rozvinul, že moment uplatnenia reklamácie nie je sporný, nakoľko vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v spise. Týmto dňom uplatnenia reklamácie je deň 14.10.2016. Vyplýva to z listinného dokážu priamo reklamácie žalobcu, ale aj z mailovej komunikácie zo dňa 23.11.2016, pričom ide o listinný dôkaz, ktorý do konania predložil žalovaný, ako prílohu D3, vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.10.2024, ale aj z prílohy k žalobe, ktorú podal žalobca, ide o mailovú komunikáciu z 23.11.2016, ide o nespornú skutočnosť, pričom z tejto mailovej správy vyplýva, že priamo Ing. H.. T. P. za Global Real priamo žalobcovi potvrdzuje, že táto reklamácia žalobcu bola tak správcovi ako aj „priamo našej firme Global Real s.r.o.“ doručená 14.10.2016. Tento deň je vtedy rozhodujúci pre vybavenie reklamácie a jej posúdenie v zákonnom stanovenom čase, pričom 30-tim dňom na vybavenie reklamácie bol 13.11.2016. Pokiaľ ide o prípadnú spornú otázku, že žalobca nemal komunikovať so zástupcami žalovaného, ale s inými osobami, súd prvej inštancie akcentoval, že z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalobca vždy komunikoval s osobami, ktoré boli zástupcami žalovaného, predovšetkým to vyplýva z vyhlásenia N.. H.. T. P. zo dňa 16.10.2024, ktorú ako prílohu D2 predložil priamo žalovaný, z ktorej vyplýva, že povereným pracovníkom žalovaného bol p. X.. Pričom z mailovej komunikácie zo dňa 4.11.2016, ktorú predložil do súdneho spisu žalobca, vyplývajú dve zásadné skutočnosti a to 1. p. X. sám žalobcovi potvrdzuje, že koná ako zástupca žalovaného a po 2. p. X. sám 4.11.2016 potvrdzuje, že sa obhliadka parkiet v byte žalobcu uskutočnila dňa 2.11.2016, t.j. ešte v lehote pre riadne vybavenie reklamácie. Žalovaný mal vtedy poskytnutú súčinnosť zo strany žalobcu, mal možnosť reklamáciu vybaviť v 30dňovej lehote riadne a včas. Túto nespochybniteľne zmeškal a reklamáciu nevybavil do 13.11.2016, čím vznikli žalobcovi ďalšie práva ako spotrebiteľovi, medzi ktoré patrí aj právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré žalobca využil a odstúpením zo dňa 6.3.2017 doručeným žalovanému 23.3.2017 odstúpil od zmluvy. Žalobca v článku 3 odstúpenia od zmluvy vyzval žalovaného na demontáž poškodených parkiet v byte a to v lehote 7 dní, prípadne, aby žalovaný sám určil termín tejto demontáže poškodených parkiet. Žalobca vtedy dal žalovanému možnosť si poškodené parkety demontovať, takto demontovaný materiál odniesť, prípadne ho využiť podľa vlastnej potreby. Toto právo žalovaný nevyužil, na túto výzvu žalovaného nijakým spôsobom nereagoval. 3.2. Ďalej súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaný si uplatnil písomným podaním zo dňa 17.10.2024 nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo uplatnené žalovaným v rámci procesnej obrany ako tzv. kompenzačná námietka. Prvoinštančný súd vo vzťahu k uvedenému skonštatoval, že predovšetkým v uvedenom prípade žalovaný uplatňuje právo na plnenie v peniazoch, to znamená peňažnú pohľadávku voči žalobcovi, pričom toto právo podlieha premlčaniu, hoci ide o vzájomné právo. Žalovaný s touto kompenzačnou námietkou ako procesnou obranou prichádza v tomto konaní tak povediac po termíne, nakoľko právo praje bdelým a žalovaný mal dostatok času si svoje vzájomné nároky uplatniť, aby sa toto jeho právo plynutím času neoslabilo nakoľko v uvedenom prípade sa aplikácia § 107 ods. 1 OZ o tzv. subjektívnej premlčacej dobe na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa žalovaný dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto za toto bezdôvodné obohatenie zodpovedá, pričom o tomto sa žalovaný preukázateľne musel dozvedieť najneskôr 27.3.2017, kedy mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu. Na toto právo žalovaného môže aplikovať § 107 ods. 2 OZ, v tzv. objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Tak či onak, toto právo uplatnené žalovaným je premlčané a žalobca voči tomuto uplatnil v konaní námietku premlčania. V danom prípade určite neprichádza do úvahy aplikácia § 107 ods. 3 , nakoľko pri aplikácii tohto ustanovenia by súd na vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu neprihliadol jedine v prípade, že by takúto námietku premlčania nemohol žalovaný uplatniť voči nároku žalobcu, pričom právo žalobcu v tomto konaní podlieha premlčaniu, takúto námietku by žalovaný mohol vzniesť, preto sa aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade na túto situáciu nevzťahuje. Pokiaľ ide o právnu úvahu žalovaného, že majú proti sebe stáť premlčateľné právo a nepremlčateľné právo pričom to nepremlčateľné právo má svedčiť žalovanému v podobe vlastníckeho práva k demontovaným parketám, táto úvaha v kontexte § 107 ods. 3 a povahy tohto sporu neobstojí, nakoľko v danom prípade proti sebe stoja premlčateľné práva, ale predovšetkým sa toto ustanovenie v danom prípade môže aplikovať len na námietku vznesenú žalobcom. Nárok uplatnený žalovaným pozostáva z 2 častí, kde jedna časť spočíva vo výkonoch, to zn. v pokládke parkiet, niet pochýb, že toto právo sa určite premlčuje, aj s odkazom na § 458 ods. 1 OZ nakoľko kt. vyplýva, že ak nie je možné vydať plnenie z bezdôvodného obohatenia najmä ak spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada, ktorá podlieha premlčaniu. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na hodnotu podlahového materiálu táto nebola doposiaľ preukázaná, nakoľko preukazovať ju faktúrou o nadobudnutí tohto materiálu nestačí, nakoľko táto hodnota nezodpovedá hodnote poškodeného a demontovaného materiálu. Žalovaný mal možnosť si tento materiál demontovať a toto právo nevyužil. Preto je evidentné, že aj s ohľadom na § 458 ods. 1 OZ aj v danom prípade zapríčineným sa aj
správaním žalovaného nebolo dobre možné toto plnenie vydať žalovanému a preto opäť prichádza do úvahy len peňažná náhrada, ktorá sa opäť premlčuje. Žalobca poukázal aj na určitú rozpornosť, resp. vnútornú nelogickosť procesnej obrany žalovaného, kedy na jednej strane tvrdí, že žiadny vzťah medzi žalovaným a žalobcom nevznikol, ale na druhej strane tvrdí, že žalobca s ním nekomunikoval, neumožnil mu obhliadku priestoru pokládky, znemožnil vybavenie reklamácie, dokonca si uplatnil bezdôvodné obohatenie voči žalobcovi, táto procesná obrana svedčí o tom, že žalovaný si je vedomý toho, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v danom čase vznikol a trval a vznikli z neho práva a povinnosti. Žalobca žalobou požadoval vrátiť to, čo plnil na parkety, ktoré boli vadne dodané zo strany žalovaného a tu neustojí argument kto to zaplatil a z akých peňazí to zaplatil, nakoľko to nie je vecou sporu ani medzi sporovými stranami a je nepochybné, že toto planenie sa žalovanému dostalo, je nepochybné, že pôvodné parkety v byte žalobcu uhradil žalobca, ktoré boli následne niekoľkokrát reklamované, menené, resp. boli predmetom poistných udalostí." 4. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žaloba je dôvodná, preto žalobe vyhovel a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 7 100, 04 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.3.2017 do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Uviedol, že: "Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto má žalovaný voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.." 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvodom zopakoval, že v konaní namietal neplatnosť úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo - ako úkonu, od ktorého žalobca odvodzoval svoj uplatnený nárok. Poukázal na to, že konkrétne dôvody neplatnosti úkonu odstúpenia a ich odôvodnenie namietal a uviedol primárne v písomných vyjadreniach z 24.09.2024 a 17.10.2024 ale aj na pojednávaniach 08.10.2024 a 04.03.2025. Podčiarkol, že ide najmä o dôvod, že žalobca sám svojim konaním spôsobil zmeškanie lehoty na vybavenie reklamácie a zmaril jej vybavenie, preto odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo z dôvodu, že došlo k zmeškaniu lehoty na vybavenie reklamácie spôsobené ale výlučne žalobcom, nie je platné. Za ďalší dôvod neplatnosti odstúpenia považoval skutočnosť, že žalobca odmietol zákonný spôsob vybavenia reklamácie, ktorým by došlo k riadnemu vybaveniu reklamácie a teda svojim správaním zapríčinil zmarenie vybavenia reklamácie. Dôvodom neplatnosti odstúpenia bolo podľa žalovaného aj nesplnenie zákonných (najmä hmotnoprávnych) predpokladov na výkon práva odstúpenia. Poukázal na to, že odvolací súd uznesením zo dňa 15.12.2023 čk 6Co/81/2022-279 uviedol, že práva zo zmluvy patria všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Tieto práva teda patria aj žalobcovi, ale nielen jemu a preto aj výkon týchto práv je nutné vykonávať v zmysle tohto spoluvlastníctva - na základe rozhodnutia spoluvlastníkov. Keďže zmluva o dielo bola uzavretá medzi všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na jednej strane a žalovaným na druhej strane, tak na akékoľvek platné a účinné úpravy tohto vzťahu bolo podľa neho nevyhnutné ich vykonať v zmysle hmotnoprávnych ustanovení. Žalobca mal síce oprávnenie realizovať výkon práv zo zmluvy o dielo, avšak potom takým spôsobom, ktorý by vyplýval z rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v priebehu konania sa súd nijako nevyjadril k namietanej neplatnosti úkonu odstúpenia, hoci v napadnutom rozsudku vyvodil, že nárok žalobcu uplatnený v konaní vznikol a závisí od odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa taktiež nijako nevyjadril k namietanej neplatnosti úkonu odstúpenia ani pri vyhlásení rozsudku ani v jeho písomnom vyhotovení. Zdôraznil, že posúdenie platnosti resp. neplatnosti úkonu odstúpenia od zmluvy je pritom kľúčovou otázkou pre posúdenie sporu ako takého a pre rozhodnutie vo veci samej, a to preto, že práve od úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo odvodzuje žalobca svoj žalobný nárok. Nevyriešenie otázky v konaní namietanej neplatnosti úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo má však zásadný vplyv na konanie a rozhodnutie vo veci ako
takej. Ďalej mal za to, že s otázkou posúdenia neplatnosti úkonu odstúpenia (avšak nielen s tým) súvisia aj nesprávne skutkové zistenia súdu, ku ktorým súd dospel na základe vykonaného dokazovania. Argumentoval, že primárne ide o ignorovanie skutočnosti, že žalobca v rámci zákonného obdobia na vybavenie reklamácie neposkytol žalovanému súčinnosť nevyhnutnú pre vybavenie reklamácie najmä žalovanému neumožnil prístup do svojho bytu za účelom vybavenia reklamácie a tiež odmietol zákonný spôsob vybavenia reklamácie oznámený mu žalovaným, a to napriek tomu, že v tejto veci komunikoval a súčinnosť poskytoval iným tretím subjektom mimo žalovaného. Zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca realizoval úkony s tretími subjektami mimo reklamácie adresovanej žalovanému a bez žalovaného, nemôžu predstavovať poskytnutie súčinnosti na vybavenie reklamácie. Bez poskytnutia súčinnosti žalobcom a pri odmietnutí vybavenie reklamácie zo strany žalobcu však objektívne nebolo možné vybaviť reklamáciu - z dôvodov na strane žalobcu. Vyslovil názor, že z rozsudku sa však naopak javí, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k presne opačným nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ktorých nevybavenie reklamácie v zákonom stanovenej lehote malo byt' zapríčinené žalovaným. Takéto nesprávne skutkové zistenia súdu, ale odporujú jednak faktickému stavu - tomu, ako reálne prebehlo obdobie na vybavenie reklamácie a tiež aj dôkazom vykonaným v konaní. Rozvinul, že súd si v tejto súvislosti najmä nesprávne vyvodil závery o obhliadkach v byte žalobcu realizovaných tretími subjektami, ktoré nevedno na základe čoho považuje za obhliadky realizované žalovaným. Ani z jediného dôkazu vykonaného konaní táto skutočnosť nevyplynula. Práve naopak, z dokazovania (predloženej emailovej komunikácie) jednoznačne podľa žalovaného vyplynulo, že p. X.H., ktorý zastupoval žalovaného v tejto veci od 04.11.2016 mal vedomosť o obhliadke uskutočnenej v byte žalobcu 02.11.2016 (ktorá sa uskutočnila 2 dni pred jeho poverením konať za žalovaného). Listiny predložené v konaní riadne preukazujú, že prvá a jediná obhliadka za účelom vybavenia reklamácie, ktorú mohol žalovaný realizovať nastala práve v dôsledku konania žalobcu až 22.11.2016. Obratom po jej uskutočnení informoval žalovaný žalobcu o zákonnom spôsobe vybavenia reklamácie, na ktorú žalobca reagoval odmietavo. Vzhľadom na uvedené zdôraznil, že žalobca mu teda ani v lehote na vybavenie reklamácie a ani následne neumožnil vybavenie reklamácie a neposkytol mu nevyhnutnú súčinnosť. Žalobca tak sám svojim konaním spôsobil zmeškanie lehoty na vybavenie reklamácie a následným konaním aj úplné zmarenie vybavenia reklamácie. Aj preto, žalobcom zapríčinené zmarenie vybavenia reklamácie nemohlo mat' za následok právne účinky márneho uplynutia lehoty na vybavenie reklamácie a ani vznik nároku na odstúpenie. Okrem uvedeného súd prvej inštancie v rozsudku dospel aj k iným nesprávnym skutkovým zisteniam ako napríklad, že za poskytnuté služby žalovaným bola žalobcovi vystavená faktúra vo výške 7 100,40 eur. Argumentoval, že faktúra síce bola vystavená, no nie žalobcovi ale všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý si služby u žalovaného prostredníctvom správcu objednali. Za nesprávne ďalej považoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca žalobou požadoval vrátiť to, čo plnil za parkety. Žalobca žalovanému za parkety neplnil a za poskytnuté dielo nezaplatil. Prvý kontakt medzi žalobcom a žalovaným vôbec nastal až doručením reklamácie. Úhrada faktúry bola uskutočnená z účtu fondu opráv bytového domu a nie z prostriedkov žalobcu. Zastal názor, že uvedená skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná predložením výpisu z účtu žalovaného, nachádzajúcom sa v súdnom spise, z ktorého je evidentné, že úhradu faktúry nerealizoval žalobca. Zdôraznil, že nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu na základe vykonaných dôkazov majú podstatný vplyv na výsledok sporu. Pokiaľ by okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, tak by aj v prípade aplikovania ustanovení o spotrebiteľoch a ostatných právnych predpisov musel dospieť k záveru, že žalobca sám zapríčinil nevybavenie reklamácie, a preto nemôže požívať právnu ochranu a uplatňovať si práva, ktoré by mu vznikli v dôsledku vzniku protiprávneho stavu, keď tento protiprávny stav sám spôsobil a zapríčinil. Odvolateľ ďalej uviedol, že po vyriešení kľúčovej otázky ohľadne ne/platnosti úkonu odstúpenia takým spôsobom, že by súd posúdil odstúpenie za platné, bolo podľa jeho názoru pre riadne rozhodnutie sporu potrebné zaoberať sa aj správnym právnym posúdením veci a splnením procesných podmienok, ktoré sú pre daný typ žaloby a sporu rozhodujúce. Ozrejmil, že nárok uplatňovaný žalobcom v konaní o zaplatenie sumy 7 100.40 eur, je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vydaní vrátení finančného plnenia žalobcovi z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo. Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka považuje aj majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t.j. aj ten majetkový prospech, ktorý bol nadobudnutý na základe zmluvy, od ktorej sa odstúpilo. Zo zákona pritom vzniká momentom účinnosti platného odstúpenia stav bezdôvodného obohatenia a obe strany (nielen jedna za nich) sú v takom prípade podľa § 457 povinné vydať si všetko - nielen časť, čo dostali podľa zmluvy, ktorá bola zrušená (od ktorej sa odstúpilo), nakoľko platí: „Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.“ Doplnil, že z konania je zrejmé a nesporne preukázané (listinnými dôkazmi
i svedeckými výpoveďami), že žalovaný na základe zmluvy o dielo plnil, pretože žalobca na základe zmluvy o dielo dostal novú podlahu (podlahový materiál) a výkony (spočívajúce pokládke novej podlahy) - celkovo dostal plnenie v hodnote 7 100,04 eur. Za tieto plnenia obdržal žalovaný sumu vo výške 7 100,04 eur. Odvolateľ v tejto súvislosti zdôraznil, že reštitučná povinnosť podľa § 457 OZ má vzájomne podmienenú povahu a teda sa na tento vzťah v plnej miere aplikuje všeobecné ustanovenie § 560 OZ o synalagme. V zmysle predpisov sa preto splnenia záväzku vrátenia úhrady sumy z dôvodu odstúpenia od zmluvy, môže domáhať len ten, kto si sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že ho vie splniť oproti plneniu protistrany. Žalobca však žalovanému absolútne nič neplnil a ani nepreukázal, že vie splniť oproti plneniu žalovaného. V konaní sa naopak jednoznačne vyjadril, že žalovanému nič plniť nechce a nebude a teda sa úplne vyhýba vzájomnému plneniu. Akcentoval, že výzva na demontovanie podlahy, na ktorú sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odvoláva nepredstavuje a nemôže predstavovať preukázanie splnenia tejto povinnosti. Je tomu tak aj preto, že plnenie na základe zmluvy o dielo nespočívalo len v podlahe ako nenamontovanej veci, ale spočívalo aj v dodaní a namontovaní iných súvisiacich materiálov ako sú lišty a podložky a pod. a tiež aj vo výkonoch, ktoré si žalovaný na základe výzvy nevedel a nemohol sám prevziať, a na ktorých vrátenie sa v rámci výzvy vôbec nepamätalo a jednak najmä preto, že v štádiu súdneho sporu už nie je postačujúce, aby bola pripravenosť a ochota plniť oproti plneniu druhej strany len deklarovaná vyjadrením, či výzvou pred začatím sporu. Výzva teda nepredstavovala a nemohla predstavovať preukázanie toho, že žalobca splnil alebo, že vedel splniť povinnosť vrátiť všetko čo dostal oproti plneniu protistrany. Túto povinnosť mohol žalobca okrem reálneho preukázania vrátenia všetkého, čo na základe zmluvy o dielo dostal, splniť jedine tak, že by v samotnom žalobnom návrhu vyjadril vzájomnú podmienenosť nárokov. Keďže žiadne plnenie nebolo žalovanému žalobcom v súvislosti so zmluvou od dielo doposiaľ poskytnuté a súčasne žalobca v žalobnom návrhu nevyjadril synalagmatický vzťah plnení, tak len akási čiastková výzva na demontovanie časti dodaných plnení nemôže suplovať splnenie tejto zákonnej povinnosti. Uvedené podľa názoru žalovaného znamená, že nie je splnený zákonný synalagmatický predpoklad, ktorý by bez ďalšieho oprávňoval žalobcu domáhať sa svojho nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že zákonný predpoklad synalagmatického nároku nebol dodržaný ani pri formulácii žalobného návrhu v konaní a ani zo strany súdu v rozsudku, a to napriek tomu, že súd bol povinný pri danom type žaloby, aj bez režimu uplatnenia kompenzačnej námietky či vzájomnej žaloby, žalobe vyhovieť len vtedy, ak by vo výroku rozsudku vyjadril vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov konania. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. Zastal názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Úvodom skonštatoval, že pochybnosti, ktoré žalovaný vnáša do konania v bode 3 odvolania, boli odvolacím súdom jednoznačne zodpovedané v bode 13. uznesenia č. k. 6Co/81/2022-279 zo dňa 15. 12. 2023. Odvolací súd v uvedenom bode jasne vyslovil záväzný právny názor o aktívnej legitimáciu žalobcu ako aj o jeho práve odstúpiť aj od časti zmluvy o dielo, ktorá sa týkala prác v byte žalobcu. Tento právny názor odvolacieho súdu je v tomto smere záväzný a teda žiadne iniciovanie hlasovania spoluvlastníkov bytového domu v tomto prípade nebolo potrebné. S tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nezaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo nesúhlasil. Poukázal na to, že sa súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal v bode 37. napadnutého rozsudku. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že bol to práve žalobca, ktorý zmaril žalovanému možnosť vybaviť riadne reklamáciu opravou reklamovanej veci v zákonnej lehote a v tejto otázke zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu. Zotrval na tom, že byt žalovanému opakovane sprístupnil. Tvrdenia žalovaného o riadnom a včasnom vybavení reklamácie a o nedostatočnej súčinnosti žalobcu a zmarení vybavenie reklamácie z dôvodov na strane žalobcu považoval preto za zavádzajúce. Z uvedeného mal za to, že reklamácia parkiet nebola zo strany žalovaného vybavená riadne a včas, čo je zásadné pre posúdenie oprávnenosti nárokov žalobcu. Nakoľko žalovaný nespochybniteľne zmeškal lehotu na vybavenie reklamácie, vznikli mu ako spotrebiteľovi ďalšie práva, medzi ktoré patrí aj právo odstúpiť od zmluvy, ktoré využil a podaním zo dňa 6. 3. 2017 od Zmluvy o dielo odstúpil. Ďalej uviedol, že v odstúpení od Zmluvy o dielo vyzval žalovaného, aby zabezpečil demontáž parkiet a vyzval ho na určenie termínu demontáže parkiet v lehote 7 dní od doručenia odstúpenia. Zároveň žalovaného upozornil, že ak by k demontáži parkiet nedošlo, bude si uplatňovať náklady spojené s demontážou parkiet voči žalovanému. Žalovaný si parkety napriek tomu neprišiel demontovať a prevziať. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že v prípade odstúpenia od zmluvy sú obe strany povinné si navzájom vydať všetko to, čo na základe zmluvy dostali uviedol, že základným pravidlom vyplývajúcim z ust. § 451 OZ je vydanie majetkového prospechu. Žalobca však z odstúpenia od zmluvy nemal žiaden majetkový
prospech, vznikli mu len náklady, ktoré musel vynaložiť na demontáž parkiet, a to v celkovej sume vo výške 8 524,55 eur, nakoľko poškodené parkety mu bránili v riadnom užívaní bytu a žalovaný si parkety neprišiel demontovať a prevziať, uskutočnil demontáž na vlastné náklady, keďže vec nezniesla odklad. Ďalej poukázal na to, že žalovaný si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci procesnej obrany ako tzv. kompenzačnú námietku, a to ako právo na plnenie v peniazoch. Zopakoval, že vzniesol námietku premlčania, nakoľko ide o peňažnú pohľadávku, ktorá podlieha premlčaniu, hoci ide o vzájomné právo. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že toto právo žalovaného je premlčané a neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 107 ods. 3 OZ. Argumentoval, že v danom prípade proti sebe stoja dve premlčateľné práva. Nárok uplatnený žalovaným pozostáva z dvoch častí. Jedna časť spočíva vo výkone, t. j. v demontovaní parkiet, pričom niet pochýb, že toto právo sa premlčuje. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ, ak nie je možné vydať plnenie z bezdôvodného obohatenia najmä ak spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada, ktorá nepochybne tiež podlieha premlčaniu. Žalovaný mal možnosť si parkety demontovať a toto právo nevyužil. Z uvedeného dôvodu je evidentné, že aj s ohľadom na § 458 ods. 1 OZ a aj zapríčineným správaním sa žalovaného nebolo dobre možné toto plnenie vydať žalovanému, a preto prichádza do úvahy len peňažná náhrada, ktorá sa opäť premlčuje. V danom prípade teda neprichádza do úvahy aplikácia § 107 ods. 3, nakoľko pri aplikácii tohto ustanovenia by súd na vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu neprihliadol jedine v prípade, že by takúto námietku premlčania nemohol žalovaný uplatniť voči nároku žalobcu, pričom nárok žalobcu v tomto konaní podlieha premlčaniu, takúto námietku by žalovaný mohol vzniesť, preto sa aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade a na túto situáciu nevzťahuje. 8. Žalovaný v stanovisku na vyjadrenie žalobcu zotrval na argumentácii obsiahnutej v odvolaní. 9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 11. Odvolací súd výzvou zo dňa 14.05.2026 upovedomil sporové strany, že bude posudzovať vec aj podľa § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 382 C.s.p. im umožnil, aby sa k možnej aplikácii týchto ustanovení vyjadrili. 11.1. Žalobca o vyjadrení k výzve zo dňa 14.05.2026 doručenej odvolaciemu súdu dňa 03.06.2026 zotrval na svojej doterajšej argumentácii a mal za to, že použitie uvedených ustanovení nemení vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 11.2. Žalovaný vo vyjadrení k výzve zo dňa 14.05.2026 doručenej odvolaciemu súdu dňa 03.06.2026 sa stotožnil s posudzovaním veci aj podľa § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka a zároveň poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia. 12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 13. Žalovaný v podanom odvolaní (okrem iného) namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nerešpektuje synalagmatický záväzok, ktorý vyplýva účastníkom z neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedená odvolacia námietka je v plnej miere opodstatnená, nakoľko pokiaľ žalobcom navrhovaný žalobný petit neobsahuje synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, je potrebné žalobu už len z tohto dôvodu (bez ďalšieho) zamietnuť. Synalagmatický záväzok vyplýva priamo zo zákona; jeho obsahom je vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal; vzájomná viazanosť plnenia preto musí byť vyjadrená aj v petite žaloby; ak to tak nie, nemôže súd žalobe vyhovieť (R 26/1975, R 1/1979). Uvedené závery vyplývajú zo stabilnej súdnej praxe ako aj právnej teórie a sú podporené rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. I. ÚS 119/2014, zo dňa 19.3.2014). 14. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd poznamenáva, že plnenie z neplatného alebo zrušeného právneho úkonu je v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia, pre ktoré zákon stanovuje v § 457 Občianskeho zákonníka osobitnú úpravu reštitučnej povinnosti; jedná sa o spôsob vzájomného vyrovnania ako aj rozsah vzájomných plnení v prípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená. V prípade vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka však nejde o prípad, v ktorom by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami, ako predpokladá ustanovenie § 216 ods. 2 C.s.p., ktoré súdu umožňuje prekročenie návrhu strán, ale o zákonom danú podmienenosť nárokov zmluvných strán, ktorú treba zohľadniť pri rozhodovaní o ich právach a povinnostiach. 15. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy sa uplatní medzi účastníkmi zrušenej (neplatnej) zmluvy v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obidve strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené; rovnako tak sú podmienené ich nároky na vrátenie už poskytnutých plnení. Obidve strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Žaloba na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej (neplatnej) zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhej strane to, čo získala za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha. Ak ide o vrátenie vzájomných plnení zo zrušenej kúpnej zmluvy, z ktorých jedno je plnenie nepeňažné, je potrebné formuláciou výroku zaistiť vzájomnú viazanosť plnenia (napr. slovami „žalovaný je povinný zaplatiť ... oproti vydaniu“ ... alebo „ ... oproti povinnosti ...“). 16. V tu predmetnej veci bola medzi stranami uzavretá zmluva o dielo, teda obe zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa zrušenej zmluvy. Pokiaľ si strany plnili podľa zrušenej zmluvy o dielo (žalovaný vykonal pre žalobcu práce dohodnuté v zmluve o dielo a žalobca zaplatil dohodnutú cenu), zrušením zmluvy vznikol medzi nimi zo zákona synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka; obe strany boli povinné toto vzájomné plnenie vrátiť Pretože práva a povinnosti každého z účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú vzájomne podmienené platí, že uplatnenie a uspokojenie práva jednej strany na vrátenie plnenia z takejto zmluvy je viazané na uspokojenie obdobného práva druhej strany; inak povedané, povinnosť jedného subjektu plniť (vrátiť prijaté plnenie) je viazaná na tú istú povinnosť subjektu druhého. Vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy bez vyjadrenia podmienenosti tohto plnenia v žalobnom petite nárokom druhej strany, je každá jej strana oprávnená domáhať sa od strany druhej len vtedy, ak by sama nebola povinná vrátiť plnenie, teda len vtedy, ak by podľa zrušenej alebo neplatnej zmluvy plnila výlučne ona alebo, ak by v priebehu konania svoju povinnosť vrátiť strane druhej sama svoje plnenie splnila. 17. Pre posúdenie obsahu záväzku vyplývajúceho stranám z § 457 Občianskeho zákonníka je podstatný obsah samotnej zrušenej (neplatnej) zmluvy. Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. V prípade zmluvy o dielo vzniká zo zmluvy zhotoviteľovi povinnosť vykonať pre objednávateľa dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu. Neobstojí však argumentácia žalobcu, že v prípade ak už v odstúpení od zmluvy vyzval žalovaného, aby zabezpečil demontáž poškodených parkiet v byte žalobcu, prípadne, aby sám určil termín tejto demontáže, čím mu vytvoril priestor na naturálne vydanie toho, čo bolo možné fyzicky vydať, t.j. poškodených parkiet a súvisiaceho materiálu, došlo k splneniu jeho záväzku vyplývajúceho z § 457, § 458 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný túto možnosť nevyužil, na jeho výzvu nereagoval tak, že by poškodené parkety demontoval, prevzal alebo inak zabezpečil ich odobratie. Nakoľko v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že žalobca splnil svoj záväzok vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka (vrátil žalovanému celý predmet plnenia) a žalobcom navrhovaný žalobný petit, ktorým je súd viazaný, nevyjadruje vzájomnú podmienenosť plnenia, žalobu žalobcu bolo potrebné zamietnuť. 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavka jednej zmluvnej strany, aby jej druhou zmluvnou stranou bolo vrátené plnenie, ktoré jej poskytla podľa zrušenej zmluvy, môže uspieť len vtedy, ak žiadateľ už sám splnil svoj záväzok alebo ak je žiadateľom navonok deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal on sám; ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok (navonok deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal on sám) premietnuť do znenia žalobného petitu a to z dôvodu požiadavky kladenej na vykonateľnosť súdnych rozhodnutí a zabezpečenie vymožiteľnosti judikovaného práva. Bolo prioritne vecou žalobcu a jeho procesnej ostražitosti, aby pre dosiahnutie procesného úspechu v spore žalobný petit formuloval tak,
aby zodpovedal požiadavke vyplývajúcej z § 457 Občianskeho zákonníka, resp. aby svoj záväzok splnil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení hmotného práva. 19. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská, odvolací súd považoval žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní vzťahujúce sa k námietke nesplnenia záväzku žalobkyne vyplývajúceho z § 457 Občianskeho zákonníka za dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol, pretože len samotná okolnosť, že žalobný petit nerešpektoval synalagmatický záväzok účastníkov zrušenej zmluvy vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka bola dôvodom na zamietnutie žaloby (bez potreby zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalovaného v podanom odvolaní). 20. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko mal vo veci plný úspech. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).