Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/145/2024 6121407161 11. 06. 2026 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2026:6121407161.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v sporovej veci žalobcu: FORNIX Recykling, s. r. o., Trnavská 181, 900 27 Bernolákovo, IČO: 46 104 232, zast. JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: AB&B, s. r. o., Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44 946 031, zast. Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Koreničova 2, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 10.729,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-29Cb/170/2021-190 zo dňa 18. apríla 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-29Cb/170/2021-190 zo dňa 18. apríla 2024 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodol tak s poukazom na §§ 536 ods. 1-3, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 407 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), § 153 ods. 1-3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 10.729,34 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia časti ceny za vykonanie diela - vybudovanie Energokanála, ktoré žalobca dodal žalovanému na základe objednávky zo dňa 14.11.2016 a následnej ústne uzatvorenej zmluvy o dielo. Za poskytnutú službu žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 1701040 vo výške 63.491,14 eur, z ktorej žalovaný neuhradil časť vo výške 635,09 eur, č. 1701048 vo výške 117.707,19 eur, z ktorej žalovaný neuhradil časť vo výške 4.750,86 eur a č. 1701055 vo výške 5.343,39 eur, ktorú žalovaný neuhradil v celom rozsahu. Voči platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica pod č.k. 19Up/1077/2021 zo dňa 08.07.2021, podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že so žalobcom síce uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, avšak objednávka bola vystavená na sumu 861.000,- eur, pričom celú túto sumu žalobcovi vyplatil. Žalovaný uznal, že medzi stranami sporu boli dohodnuté niektoré práce navyše, a to osobitnou ústnou objednávkou, avšak aj tieto boli žalobcovi uhradené, a to v rozsahu ako boli vzájomne uznané. Žalobca síce mal žalovaného vyzvať na úhradu viacerých vystavených faktúr, ale na túto výzvu žalovaný zareagoval a faktúry rozporoval ako neoprávnené. Žalovaný mal za to, že všetky oprávnené nároky žalobcovi uhradil, pričom čiastočné plnenia uvedených faktúr neznamenali uznanie celej sumy, ale išlo
o plnenia predstavujúce plnenie za práce uznané v rozpise. Ostatné práce neboli vykonané a fakturácia tak je neoprávnená. Žalobca v replike zo dňa 23.09.2021 uviedol, že v zmysle predloženej cenovej ponuky bola cena za dielo stanovená na 861.564,17 eur bez DPH, pričom za poskytnuté služby žalobca postupne vystavoval faktúry, medzi nimi aj tie, ktoré sú predmetom žaloby. Tieto faktúry boli žalovanému riadne doručené a ten ich čiastočne aj uhrádzal, pričom nerozporoval rozsah vykonaných prác ani výšku faktúr. Podľa žalobcu žalovaný rozporoval faktúry až v odpovedi na predžalobnú výzvu dňa 31.08.2020, ale faktúry boli vystavené v máji 2017 a aj čiastočná úhrada bola z roku 2017. Žalobca mal za to, že nakoľko žalovaný vystavené faktúry čiastočne uhrádzal, uznal v zmysle § 407 ods. 2 OBZ celý svoj záväzok. Žalovaný v duplike zo dňa 03.11.2023 opätovne uviedol, že dohodnutá cena za dielo bola žalobcovi uhradená. Poukázal na to, že žalobca v predmetných faktúrach uviedol, že fakturuje na základe objednávky a súpisu vykonaných prác za 04/2017, 05/2017 a na poslednej faktúre sa súpis neuvádza vôbec. Takéto súpisy prác však žalobca nepredložil a nie je zrejmé o aké práce malo ísť. Preto žalovaný vyzval žalobcu na doloženie podkladov k fakturácii, ale tieto žalobca nedoložil ani dodatočne. Žalobca na pojednávaní dňa 18.04.2024 poukázal na to, že predmetom žaloby sú tri faktúry, z toho dve boli čiastočne uhradené, čím žalovaný svoj záväzok uznal. Tretia faktúra je fakturácia prác naviac, ktoré boli potrebné na danom diele a preukazuje ich emailová komunikácia, ktorú predložil súdu na uvedenom pojednávaní. Z tejto komunikácie vyplýva predmet prác a cena, ktorá je rovnaká ako cena na faktúre. Žalobca zároveň navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, T. P., ktorý je konateľom Spišskej stavebnej spoločnosti, spolupracoval na stavbe so stranami sporu aj s objednávateľom CENTRADE a.s. a má informácie o prácach vykonaných naviac. Podľa žalobcu bolo zvláštne, že žalovaný časť fakturovanej sumy uhradil, keď nedisponoval súpismi prác, a teda nie je jasné, ako vedel čo má uhradiť a aké práce žalobca vykonal. Žalobca ďalej uviedol, že súpismi prác nedisponuje. Žalobca nespochybnil dohodu na cene diela, avšak vopred sa nevedelo, aký bude postup fakturácie a išlo o fakturáciu reálne vykonaných prác. Rovnako ako zmluva o dielo, aj práce naviac boli dohodnuté ústne a tieto boli žalobcom riadne vykonané. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.04.2024 uviedol, že žalobca podľa neho neuniesol dôkazné bremeno, keď k žalobe priložil len faktúry, ktoré odkazujú na súpisy prác, ktoré však absentujú. Z poslednej faktúry nevyplýva ani existencia súpisu prác, preto nie je zrejmé, čo malo byť fakturované. Žalovaný za vykonané práce zaplatil a nesúhlasil, že by čiastočné úhrady boli uznaním celej fakturovanej sumy, keďže uznať je možné len to, čo bolo reálne vykonané. Žalobca podľa žalovaného nepredložil ani nepreukázal žiadnu dohodu o prácach naviac, ani o zádržnom, pričom z listín, ktoré predložil žalobca na pojednávaní práce naviac nepreukazujú, navyše ide o komunikáciu medzi inými subjektmi ako sú sporové strany. Podľa žalovaného je na ťarchu žalobcu, že nedisponuje aspoň kópiami súpisov prác, pričom poprel, že by mu niekedy boli súpisy doručené. Žalovaný hradil to, čo vedel odkontrolovať, a to v súlade s objemom ústnej zmluvy o dielo. Žalobca navyše podľa žalovaného nepoprel, že by bola uzatvorená ústna zmluva o dielo s rozpočtom 861.564,17 eur. V prípade, ak by boli dohodnuté a vykonané práce naviac, musela by k tomu podľa žalovaného existovať aspoň písomná objednávka alebo písomná dohoda. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, nevykonal dokazovanie žalovaným navrhovaným výsluchom strán sporu, nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 18.04.2024 uviedol, že na navrhovaných výsluchoch netrvá z dôvodu hospodárnosti konania, keď hlavne účasť štatutárneho zástupcu žalovaného by bolo obtiažne zabezpečiť, keďže väčšinu času trávi v zahraničí. Súd zároveň zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi - emailovou komunikáciou predloženou súdu na pojednávaní dňa 18.04.2024 a rovnako tak výsluchom svedka T. P., ktoré navrhol na pojednávaní dňa 18.04.2024. Súd v tomto prípade prihliadol na ustanovenia § 153 ods. 1 až 3 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, keďže tieto dôkazy mohol a mal žalobca navrhnúť už v skôr v žalobe, prípadne vo vyjadrení k odporu. Súd poukázal na to, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, najmä nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne
pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalobca, ktorý je navyše v konaní zastúpený advokátom, nepredložil včas listinné dôkazy predložené na pojednávaní dňa 18.04.2024, ani včas nenavrhol výsluch svedka, keďže tak mohol urobiť priamo v žalobe, alebo v prípadnej replike (vyjadreniu k odporu). 4. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby. Medzi stranami sporu nebola sporná ich spolupráca na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo vyplývajúcej z objednávky žalovaného zo dňa 14.11.2016 (č.l. 12), predmetom ktorej bolo vybudovanie Energokanála. Sporný nebol ani predmet zmluvy a cena, ktorá bola zmluvne dohodnutá vo výške 861.564,17 eur bez DPH. Sporné medzi stranami sporu bolo, či cena fakturovaná faktúrami č. 1701040 a 1701048 bola súčasťou dohodnutej ceny. Sporné zároveň bolo, či žalovaný uhradil cenu za reálne vykonané práce na diele, ako aj či boli medzi stranami sporu dohodnuté práce naviac, či a v akom rozsahu žalobca vykonal práce naviac a či mu tak vznikol nárok na zaplatenie ceny fakturovanej faktúrou č. 1701055. Žalobca vo svojich vyjadreniach nijak nepoprel úhradu ceny za dielo vo výške 861.564,17 eur, poprel len, že súčasťou tejto ceny mala byť aj fakturácia spornými faktúrami, čo sa však minimálne čiastočne ukázalo ako zavádzajúce, keď na pojednávaní žalobca uviedol, že faktúrou č. 1701055 boli fakturované práce naviac, t.j. nad rozsah dohodnutej ceny za dielo. Z výpisov z účtov predložených žalobcom (č.l. 16-17) síce vyplýva, že žalovaný hradil čiastočne faktúry č. 1701040 a 1701048, avšak vzhľadom na tvrdenia žalovaného, že hradil to, na čom sa ústne dohodli a reálne vykonané práce, súd nemal za to, že by čiastočnou úhradou týchto faktúr došlo k uznaniu zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 OBZ. O to zvlášť, keď žalovaný túto skutočnosť namietal už pred začatím súdneho konania, čo vyplýva, z listov - prípisov zo dňa 31.08.2020 (č.l. 35-36), kedy žiadal žalobcu o ozrejmenie z akého právneho titulu mali byť faktúry vystavené, keďže k nim neboli pripojené žiadne prílohy. Žalobca nijak nepreukázal, koľko z celkovej dohodnutej ceny o dielo bolo žalovaným uhradené, resp. nebolo uhradené a či vôbec niečo z dohodnutej ceny uhradené nebolo, a či tak reálne mohlo dôjsť čiastočnou úhradou sporných faktúr k uznaniu celej fakturovanej sumy. Taktiež vzhľadom na tvrdenia žalovaného, že platil len za reálne vykonané práce, ktoré boli vzájomne uznané, nemal súd zo strany žalobcu preukázané, aké práce boli reálne faktúrami č. 1701040 a 1701048 fakturované, keďže tieto odkazujú na súpisy prác z 04/2017 a 05/2017, avšak tak žalovanému, ktorý o tieto súpisy žiadal už pred začatím súdneho konania, ako ani súdu tieto súpisy žalobcom predložené neboli, pričom na pojednávaní dňa 18.04.2024 žalobca uviedol, že nimi nedisponuje a zrejme boli doručené s faktúrami žalovanému, čo však žalovaný poprel a žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal, že by čiastkové úhrady faktúr č. 1701040 a 1701048 boli uznaním zvyšnej časti dlhu. Súd mal za to, že nemožno paušálne posudzovať akúkoľvek čiastkovú úhradu bez ďalšieho za celkové uznanie dlhu, keď aj samotný zákon uvádza, že o uznanie ide len vtedy, ak možno usudzovať, že plnením sa uznáva celý záväzok. To v danom prípade preukázané nebolo, keďže žalovaný počas celého konania a už aj pred ním rozporoval predmetnú fakturáciu, keď nie je zrejmé, čo je jej predmetom, keďže k nej absentujú súpisy prác, o to zvlášť, keď žalovaný tvrdí, že za reálne vykonané práce platil, čo má byť práve rozsah čiastočných úhrad predmetných faktúr. Keďže žalobca nepreukázal predmet sporných faktúr a rozsah fakturovaných prác, ako ani to koľko z celkovej ceny diela žalovaný uhradil, nie je možné tvrdiť, že čiastočným plnením mohol uznať celú fakturovanú sumu. Uvedenú úhradu tak bolo možné chápať len ako plnenie za reálne dodané práce. Žalobca zároveň nijak nepreukázal dôvodnosť fakturácie faktúrou č. 1701055, vo výške 5.343,39 eur, keď v danom prípade malo ísť o fakturáciu prác naviac. Žalovaný síce potvrdil, že nejaké práce naviac boli na diele vykonávané, avšak zároveň uviedol, že tieto boli žalobcovi aj riadne zaplatené. Žalobca nijak v konaní nepreukázal aké práce naviac mali byť predmetnou faktúrou fakturované, keďže jej prílohou nebol žiadny súpis prác, pričom táto faktúra na žiadny súpis prác ani neodkazovala. Iné dôkazy žalobca k predmetnej faktúre včas nepredložil a na tie, ktoré boli navrhované až na pojednávaní dňa 18.04.2024 súd z dôvodov uvedených v ods. 9. rozsudku neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
Uviedol, že rozhodnutie súdu predstavuje absolútnu svojvôľu súdu pri rozhodovaní, nakoľko mu stačilo ,,tvrdenie žalovaného“ (ničím nepodložené), že uhradil len ,,ústne dohodnutú sumu a vykonané práce“. Žalobca od počiatku odmieta, že by k takejto dohode medzi ním a žalovaným prišlo, vyfakturované boli len tie práce, ktoré boli skutočne vykonané, čo opakovane tvrdil nielen na pojednávaní a vo svojich písomných podaniach, ale čo vyplýva aj z predložených dôkazov. Už v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.06.2021 žalobca odkázal na § 407 ods. 3 OBZ. Žalovaný čiastočne uhradil FA č. 1701040 dňa 22.05.2017 a dňa 26.06.2017 a FA č. 1701048 dňa 25.07.2017, pričom pri úhrade uviedol ako variabilný symbol práve čísla faktúr, teda nimi preukázateľne disponoval, a teda mu bolo zrejmé na akú sumu sú faktúry vystavené. Žalovaný ich nerozporoval, resp. ich neuhradenú časť, ani pri obdržaní faktúr, ani pri čiastočnej úhrade, urobil tak až po tom, ako ho kontaktoval právny zástupca žalobcu. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že čiastočná úhrada zodpovedala reálne vykonaným prácam - nepreukázal však, ako dospel práve k sumám 56.506,94 eur a 101.185,62 eur, na základe čoho má byť práve toto odmena za vykonané práce. Tvrdenie žalovaného o ústnej dohode absolútne odmieta, nakoľko táto nikdy nebola uzatvorená a strany sporu nikdy nerokovali o ponížení vystavených faktúr. Mal za to, že ak by faktúry boli skutočne vystavené aj za neprevedené práce, žalovaný by obratom po doručení týchto faktúr žiadal ich úpravu na reálny stav, resp. by faktúry vrátil žalobcovi s uvedením dôvodu, v žiadnom prípade by ich čiastočne neuhradil bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom rozporoval, podľa neho, neodvedené práce. Na základe uvedeného možno jasne usudzovať, že čiastočnou úhradou uznal aj zvyšok dlhu - žalovaný nevykonal žiadne také kroky, z ktorých by bolo možné usudzovať, že zvyšok dlhu neuznáva. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 03.03.2016, sp. zn. 23Cdo/3930/2015. Podľa odvolateľa sa konajúci súd riadne nevysporiadal s predloženými dôkazmi, neuviedol vlastné úvahy, ktorého ho viedli k rozhodnutiu vo veci, pri rozhodovaní sa len obmedzil na ,,tvrdenia žalovaného“. K opodstatnenosti faktúry č. 1701055 žalobca uviedol, že tieto práce boli vykonané na základe ústnej objednávky žalovaného - nakoľko sa jednalo o veľkú zákazku, je logické, že počas prác vyvstali aj určité práce naviac, ktoré z objektívnych dôvodov nemohli byť predmetom samotnej objednávky. Žalobca tieto práce vykonal, za poskytnutú službu vystavil žalovanému faktúry - opäť poukázal na skutočnosť, že ak by tieto práce neboli vykonané, resp. by neboli vykonané vo fakturovanom rozsahu, žalovaný by takúto faktúru vrátil žalobcovi obratom, nie až po výzve jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 18.04.2024, sp. zn. B5- 29Cb/170/2021 a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. 6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu, mal za to, že súd sa vecou dostatočne zaoberal a dostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu záveru. Žalovaný sa nestotožňuje s uplatneným nárokom a ani s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v predmetnom odvolaní, ktoré považuje za nedôvodné a účelové. Žalovaný so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o dielo. Objednávka bola vystavená na dielo za cenu diela 861.000,- eur, pričom celá suma bola vyplatená žalobcovi. Je nepochybnou skutočnou, že toto tvrdenie žalobca v konaní nepoprel. Je pravdou, že žalobca vyzval výzvou žalovaného na úhradu viacerých vystavených faktúr, avšak na uvedenú výzvu žalovaný reagoval a uvedené faktúry rozporoval ako neoprávnené. Žalobca uviedol v predmetných faktúrach, že fakturuje na základe objednávky a na základe súpisu vykonaných prác za 04/2017, 05/2017, a na poslednej faktúre súpis neuvádza vôbec. Takéto súpisy prác však nepredložil a nie je zrejmé o aké práce sa má jednať. Uvedené žalovaný vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena. Žalovaný žalobcu vyzval na doloženie podkladov k fakturácii (žalobca uvedené nerozporoval), ale žalobca súpis prác nedoložil ani k faktúre, ani dodatočne, a to ani na výzvu súdu. K žalobcom tvrdenému uznaniu faktúr čiastočným plnením opakovane žalovaný uviedol, že všetky oprávnené nároky boli zo strany žalovaného voči žalobcovi uhradené. Čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal, ale čiastočné plnenie predstavovalo plnenie za práce uznané v rozpise. Komunikácia medzi žalobcom a žalovaným prebiehala ústne, čo dôkazom bolo aj uzavretie ústnej zmluvy o dielo. Ostatné práce (ktoré žalovaný neuhradil) neboli vykonané, prípadne aj objednané a fakturácia v tejto časti je neoprávnená a bola rozporovaná. Uvedené práce predstavujúce časť nezaplatenej faktúry neboli nikdy žalobcom vykonané a ani neboli predmetom ZOD. Čiastočná úhrada sa v tomto obchodnom prípade nedá považovať za uznanie celého dlhu, nakoľko predmetom fakturácie sú práce vyplývajúce zo ZOD, z objednávky a na základe súpisu vykonaných prác za 04/2017 a 05/2017. Žalobca doposiaľ súpis vykonaných prác žalovanému k odsúhlaseniu nepredložil,
neučinil tak ani v súdnom konaní. Žalovaný uhradil práce v sume 56.506,94 eur a 101.185,62 eur, tak ako sa ústne dohodol a ktoré nepovažoval za sporné, ktoré uznáva, že boli predmetom objednávky a ktoré boli reálne vykonané. Žalobca je v konaní procesne pasívny, žalovaný opakovane poukazoval na zásadu koncentrácie konania v nadväznosti na súdne pojednávania. Všetky záväzky vyplývajúce zo ZOD si žalovaný splnil, nemôžu byť na škodu žalovaného, ak si splnil svoju povinnosť v časti fakturácie, ktorá bola oprávnená a týkala sa ZOD a nemôže byť na jeho úkor, že žalobca si aj nevykonané práce zahrnul do jednej faktúry bez príslušných podkladov. Žiadne záväzky nevedie žalovaný v účtovníctve voči spoločnosti žalobcu. Žalobca prakticky neuviedol žiadne nové skutočnosti a obmedzil sa iba na zopakovanie už uvádzaných tvrdení. Žalobca dodnes nepredložil súpis prác, čo je neunesenie dôkazného bremena na jeho strane. Komunikácia medzi stranami sporu prebiehala ústne a tak aj žalobca uviedol, ktoré práce uhradí, teda tie, ktoré reálne odkontroloval ako vykonané. Keďže faktúra neobsahovala súpis prác, na ktorý sa samotná faktúra odvoláva, nevedel ani objektívne poprieť a rozporovať iné práce, nakoľko neboli nikde uvedené. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu za zmätočné a nedôvodné a žiada, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zamietol a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil a pre prípad úspechu priznal žalovanému náhradu trov prvo i druho inštančného konania v rozsahu 100 %. 7. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava odvolania voči rozsudku Mestského súdu Bratislava III. Žalovaný predmetné faktúry nerozporoval (v čase ich vystavenia), práve naopak - čiastočne ich uhradil. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že ten uhradil len ,,skutočne vykonané práce“. Za vykonané práce vystavil žalobca žalovanému riadnu faktúru, je preto logické, že ak by boli fakturované aj práce, ktoré by neboli skutočne vykonané, žalovaný by takúto faktúru obratom vrátil. To sa však nielenže neudialo, žalovaný takúto faktúru dokonca čiastočne uhradil, čím uznal celý svoj záväzok. Je pravdou, že žalovaný faktúry rozporoval, avšak až po iniciovaní súdneho konania zo strany žalobcu, čo možno považovať za výslovne účelové. K argumentácii žalovaného o nepredložení súpisu vykonaných prác uviedol, že ten bol súčasťou tejktorej faktúry. Žalobca si uvedomuje, že si mal originál predmetného súpisu nechať, avšak ľudskou chybou sa tak nestalo, preto takýto súpis prác do konania nemohol predložiť, nakoľko ním nedisponuje. Tvrdenie žalobcu, že súpis prác bol žalovanému skutočne odovzdaný preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný predmetné faktúry žalobcovi obratom nevrátil - ak by bola faktúra vystavená na základe súpisu vykonaných prác, avšak tento by nebol jej súčasťou, žalovaný by ju obratom vrátil, resp. by žiadal doručenie daného súpisu. Žalovaný však nielenže nežiadal doručenie súpisu (teda bol riadnou súčasťou faktúry), ale tieto faktúry aj čiastočne uhradil, čím uznal celý svoj záväzok z nich plynúci. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 18.04.2024, sp. zn. B5- 29Cb/170/2021 a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. 8. Žalovaný v odvolacej duplike sa nestotožnil s uplatneným nárokom a ani s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v predmetnom odvolaní, ktoré považuje za nedôvodné a účelové. Nie je chybou žalovaného, že žalobca údajne nedisponuje súpisom prác a uvedená skutočnosť nemôže byť na škodu žalovaného a nemôže ani nahrádzať dôkazné bremeno. Žalovaný uvedené faktúry rozporoval ako neoprávnené. Žalobca uvádza v predmetných faktúrach, že fakturuje na základe objednávky a na základe súpisu vykonaných prác za 04/2017, 05/2017, a na poslednej faktúre súpis neuvádza vôbec. Takéto súpisy prác však nepredložil a nie je zrejmé o aké práce sa má jednať. Uvedené vyhodnocujeme ako neunesenie dôkazného bremena. Žalovaný žalobcu vyzval na doloženie podkladov k fakturácii (žalobca uvedené nerozporoval), ale žalobca súpis prác nedoložil ani k faktúre ani dodatočne a to ani na výzvu súdu. K žalobcom tvrdenému uznaniu faktúr čiastočným plnením opakovane žalovaný uviedol, že všetky oprávnené nároky boli zo strany žalovaného voči žalobcovi uhradené. Čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal, ale čiastočne plnenie predstavovalo plnenie za práce uznané v rozpise. Komunikácia medzi žalobcom a žalovaným prebiehala ústne, čo dôkazom bolo aj uzavretie ústnej zmluvy o dielo. Uvedené práce predstavujúce časť nezaplatenej faktúry, neboli nikdy žalobcom vykonané a aj neboli predmetom ZOD. A teda za uznanie faktúry by mohlo znamenať iba plnenie za dohodnuté práce, pri ktorých existovala sporná kvalita. Avšak určite nie za práce nevykonané a neobjednané vôbec. Čiastočná úhrada sa v tomto obchodnom prípade nedá považovať za uznanie celého dlhu, nakoľko
predmetom fakturácie sú práce vyplývajúce zo ZOD, z objednávky a na základe súpisu vykonaných prác za 04/2017 a 05/2017. Žalobca doposiaľ súpis vykonaných prác žalovanému na odsúhlasenie nepredložil, neučinil tak ani v súdnom konaní. Žalovaný uhradil práce v sume 56.506,94 eur a 101.185,62 eur, tak ako sa ústne dohodol a ktoré nepovažoval za sporné, ktoré uznáva, že boli predmetom objednávky a ktoré boli reálne vykonané. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu za zmätočné a nedôvodné a žiadal, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a pre prípad úspechu priznal žalovanému náhradu trov prvo i druho inštančného konania v rozsahu 100 %. 9. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami žalobcu a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 13. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi sporových strán, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejedávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Na správnosť právnych záverov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. 14. Podľa § 546 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 15. Podľa § 548 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 16. Podľa § 407 ods. 3 OBZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 17. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 18. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 19. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie ústne zmluvy o dielo vyplývajúcej z objednávky žalovaného zo dňa 14.11.2016 (č.l. 12), predmetom ktorej bolo vybudovanie Energokanála. Sporný nebol ani predmet zmluvy a cena, ktorá bola zmluvne dohodnutá vo výške 861.564,17 eur bez DPH. Sporné medzi stranami sporu bolo, či cena fakturovaná faktúrami č. 1701040 a 1701048 bola súčasťou
dohodnutej ceny. Sporné zároveň bolo, či žalovaný uhradil cenu za reálne vykonané práce na diele, ako aj či boli medzi stranami sporu dohodnuté práce naviac, či a v akom rozsahu žalobca vykonal práce naviac a či mu tak vznikol nárok na zaplatenie ceny fakturovanej faktúrou č. 1701055. Súd mal preukázanú cenu za dielo, vo výške 861.564,17 eur, ktorá mala byť žalovaným podľa jeho tvrdení uhradená. Túto skutočnosť žalobca vo svojich vyjadreniach nijak nepoprel, okrem tvrdenia, že súčasťou tejto ceny mala byť aj fakturácia spornými faktúrami, pričom na pojednávaní žalobca uviedol, že faktúrou č. 1701055 boli fakturované práce naviac, t.j. nad rozsah dohodnutej ceny za dielo. Z výpisov z účtov predložených žalobcom (č.l. 16-17) vyplýva, že žalovaný hradil čiastočne faktúry č. 1701040 a 1701048, avšak vzhľadom na tvrdenia žalovaného, že hradil to, na čom sa ústne dohodli a reálne vykonané práce, súd nemal za to, že by čiastočnou úhradou týchto faktúr došlo k uznaniu zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 OBZ. 20. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či súd dospel k správnemu záveru, že čiastočnú úhradu faktúr nie je možné považovať za uznanie záväzku podľa § 407 ods. 3 OBZ. 21. Podľa § 407 ods. 3 OBZ platí, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu len vtedy, ak možno usudzovať, že plnením uznáva aj zvyšok záväzku. Zákon teda neustanovuje automatickú fikciu uznania celého dlhu pri každej čiastočnej úhrade, ale vyžaduje posúdenie konkrétnych okolností a prejavu vôle dlžníka. 22. Za vyvrátiteľnú domnienku uznania považuje odvolací súd tú skutočnosť, že žalovaný čiastočnými úhradami faktúr č. 1701040 a 1701048 realizoval plnenie len v rozsahu tých prác, ktoré medzi stranami neboli sporné a ktoré boli reálne vykonané. Čiastočné plnenie nemožno vykladať ako súhlas s celou fakturovanou sumou, ale len ako úhradu nespornej časti záväzku o to viac, že žalobca vo faktúrach odkazoval na súpisy vykonaných prác, ktoré k faktúre nepriložil a nevedel ich predložiť ani v súdnom konaní. Sám žalobca priznal, že ich nemá. Samotná skutočnosť, že žalovaný faktúry obratom nevrátil, nezakladá bez ďalšieho povinnosť zaplatiť sumu, ktorej dôvodnosť nebola v konaní preukázaná. Keďže čiastočnou úhradou nedošlo k uznaniu zvyšku dlhu, dôkazné bremeno ohľadne reálne vykonaných prác v celom fakturovanom rozsahu naďalej zaťažovalo žalobcu. Žalobca v konaní nepredložil súpis vykonaných prác ani iné relevantné doklady. Inštitút § 407 ods. 3 OBZ nemôže nahrádzať dôkaznú povinnosť veriteľa v prípade, ak je nárok dlžníkom riadne rozporovaný. Inštitút uznania zvyšku dlhu nemožno aplikovať mechanicky na každú čiastočnú úhradu. Ak dlžník preukáže logické dôvody, prečo uhradil len časť (plnenie nesporného nároku pri netransparentnej fakturácii), zákonná domnienka uznania zvyšku je úspešne vyvrátená. 23. Faktúry č. 1701040 a č. 1701048 odkazovali na súpisy prác 04/20107 a 05/2017, ktoré v konaní neboli predložené. Pri faktúre za práce naviac č. 1701055 žalobca nepreukázal ich objednanie ani rozsah, pričom faktúra neobsahovala ani odkaz na súpis vykonaných prác. Ak dlžník (žalovaný) nevie z faktúr a jej (chýbajúcich) príloh určiť, za čo presne sa zvyšná suma žiada, nemožno z jeho čiastočného plnenia vyvodiť, že súhlasí s celkovým bližšie nešpecifikovaným nárokom. Žalobca v odvolaní argumentuje logikou („ak by to nesúhlasilo, faktúry by vrátil“), čo je však v rovine skutkových domnienok, nie právnych dôkazov. Žalovaný faktúry rozporoval. Aj keď žalobca tvrdí, že sa tak stalo až neskoro, faktom zostáva, že medzi stranami prebiehala ústna komunikácia. Keďže zmluva bola ústna, aj proces uznávania alebo rozporovania prác prebiehal ústne, čo sťažuje dôkaznú pozíciu oboch strán, ale riziko neunesenia dôkazného bremena nesie žalobca. 24. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo 13/2009).
25. Odvolací súd preskúmal postup súdu, ktorý zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi - emailovou komunikáciou predloženou súdu na pojednávaní dňa 18.04.2024 a rovnako tak výsluchom svedka T. P., ktoré navrhol na pojednávaní dňa 18.04.2024. Koncentračná zásada v zmysle § 153 ods. 1 až 3 CSP je procesná zásada, podľa ktorej sa určité úkony (napríklad predloženie dôkazov, vznesenie námietok či rozšírenie žaloby) musia skoncentrovať v určitom štádiu konania, najčastejšie na jeho začiatku. Cieľom je zefektívniť proces a zabezpečiť, aby sa všetky relevantné úkony a podania uskutočnili včas. Z obsahu ust. § 153 ods. 2 CSP vyplýva, že súdu je daná možnosť na oneskorene predložený dôkaz neprihliadať, nie však povinnosť. Či na daný - neskoro predložený dôkaz bude súd prihliadať alebo nie, je na úvahe súdu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa za včasné nepovažujú tie prostriedky, ktoré strana mohla predložiť skôr, ak by konala so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Spor o neuhradené faktúry a chýbajúce súpisy prác bol od počiatku jadrom sporu (od podania odporcu žalovaným v roku 2021). Žalobca mal preto navrhnúť výsluch svedka a predložiť e-maily už v žalobe, resp. najneskôr v replike k odporu, aby umožnil súdu a protistrane sa na tieto dôkazy pripraviť. 26. Odvolací súd dáva do pozornosti sporovým stranám, že uzatvorenie zmluvy o dielo na tak vysokú sumu (861.564,17 eur) ústnou formou je z právneho a podnikateľského hľadiska extrémne rizikové. Pri takto vysokej sume je písomná zmluva nevyhnutnosťou, nakoľko ústnu dohodu v prípade sporu takmer nemožno exaktne dokázať. Bez textu zmluvy stojí na súde slovo jednej strany proti slovu druhej. Bez písomného opisu nie je jasné, čo presne malo byť dodané a v akej kvalite. Nastáva aj problém s platbami a prácami naviac. Chýba jasný harmonogram splátok (zálohy, priebežné financovanie). Pri veľkých projektoch takmer vždy vzniknú práce navyše. Bez písomných dodatkov vznikajú masívne spory o to, či boli objednané a za akú cenu, kedy sa má dielo odovzdať a kedy vzniká nárok na fakturáciu. Žalobca mal dostatočný časový priestor (viac ako dva roky od podania odporu) na riadne sformulovanie dôkazných návrhov. 27. Odvolací súd podotýka, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že súd rozhodol vecne správne. Žalobca nepreukázal základ svojho nároku (reálne vykonanie prác v spornom rozsahu), nevyvrátil obranu žalovaného o čiastočnom plnení ako úhrade nespornej časti dlhu a neuniesol procesnú zodpovednosť za včasné navrhnutie dôkazov. Z tohto dôvodu odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu potvrdil ako vecne správny. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 30. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).