Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/36/2025 6123376303 29. 04. 2026 JUDr. Valéria Kleinová ECLI:SK:KSBA:2026:6123376303.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Haitovej, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Michle, 140 92 Praha 4, Česká republika, IČO: 649 48 242, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, zastúpený: Kinstellar, s. r. o., so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 873 833, proti žalovaným: 1/ Top Pharmex Rišňovce spol. s r.o., so sídlom Levická 11, 949 01 Nitra, IČO: 43 891 853 (konanie voči nemu právoplatne skončené dňa 03.01.2023), 2/ G.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., obaja zastúpení: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Košická 19650/11, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 47 254 432, žalovaný 2/ zastúpený aj: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, o zaplatenie 278.598,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/26/2024-199 zo dňa 19.11.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/26/2024-199 zo dňa 19.11.2024 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 28Cb/26/2024-199 zo dňa 19.11.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) I. výrokom zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 76.369,50 Eur a úroky z omeškania vo výške 11,90% ročne: - zo sumy 287.563,58 Eur od 17. júna 2023 do 26. júna 2023, - zo sumy 283.202,18 Eur od 27. júna 2023 do 25. júla 2023, - zo sumy 278.598,01 Eur od 26. júla 2023 do 28.augusta 2023, - zo sumy 273.993,84 Eur od 29. augusta 2023 do 25. septembra 2023, - zo sumy 269.389,67 Eur od 26. septembra 2023 do 30. októbra 2023, - zo sumy 264.785,50 Eur od 31. októbra 2023 do 29. novembra 2023, - zo sumy 260.181,50 Eur od 30. novembra 2023 do 27. decembra 2023, - zo sumy 255.577,50 Eur od 28. decembra 2023 do 29. januára 2024 - zo sumy 250.973,50 Eur od 30. januára 2024 do 5. marca 2024, - zo sumy 246.369,50 Eur od 06. marca 2024 do 27. marca 2024, - zo sumy 226.369,50 Eur od 28. marca 2024 do 28. marca 2024, - zo sumy 216.368,50 Eur od 29. marca 2024 do 01. apríla 2024, - zo sumy 196.369,50 Eur od 02. apríla 2024 do 03. apríla 2024, - zo sumy 176.369,50 Eur od 03. apríla 2024 do 04. apríla 2024, - zo sumy 166.369,50 Eur od 04. apríla 2024 do 05. apríla 2024,
- zo sumy 156.369,50 Eur od 05. apríla 2024 do 06. apríla 2024, - zo sumy 146.369,50 Eur od 08. apríla 2024 do 09. apríla 2024, - zo sumy 136.369,50 Eur od 10. apríla 2024 do 11. apríla 2024, - zo sumy 126.369,50 Eur od 11. apríla 2024 do 12. apríla 2024, - zo sumy 116.369,50 Eur od 18. apríla 2024 do 19. apríla 2024, - zo sumy 106.369,50 Eur od 13. apríla 2024 do 20. mája 2024, - zo sumy 96.369,50 Eur od 14. mája 2024 do 16. mája 2024, - zo sumy 91.369,50 Eur od 17. mája 2024 do 17. mája 2024, - zo sumy 86.369,50 Eur od 18. mája 2024 do 20. mája 2024, - zo sumy 81.369,50 Eur od 21. mája 2024 do 21. mája 2024, - zo sumy 76.369,50 Eur od 22. mája 2024 do zaplatenia istiny, poplatky v sume 481,25 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Konanie v časti o zaplatenie istiny výške 202.228,51 Eur zastavil (II. výrok). Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (IV. výrok). 1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 303, § 304 ods. 1, 2, § 305, § 306 ods. 1, § 311 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 323 ods. 2, § 407 ods. 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 144, 145 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 1.2. Vychádzal zo skutkového stavu, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ bola uzatvorená Dohoda o ručení č. XXXXXXD/CORP/XXXX zo dňa 08.09.2020, v ktorej žalovaný 2/ ako ručiteľ veriteľovi vyhlásil, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní záväzok určený v úvodných ustanoveniach tejto dohody, uspokojí veriteľa ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Ručenie zabezpečovalo záväzky, ktoré v čase tohto vyhlásenia už boli vzniknuté a aj záväzky, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti, alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, a to aj v prípade zmeny zabezpečenej zmluvy, najmä pri predĺžení splatnosti záväzku dlžníka alebo pri zvýšení sumy záväzku dlžníka až do ručiteľom dodatočne písomne odsúhlasenej sumy, tiež pri uznaní záväzku dlžníkom, ako aj v prípade akejkoľvek zmeny záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom alebo nahradenia záväzku novým záväzkom. Veriteľ bol účastníkom zmluvy o úvere, na základe ktorej je alebo bude zaviazaný v prospech klienta, ktorým je Top Pharmex Rišňovce spol. s r.o., Levická 11, Nitra, PSČ. 949 01, IČO: 43 891 853 (ďalej aj „dlžník“), dočasne poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy (úver) a dlžník je alebo bude zaviazaný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a dojednané poplatky a náhrady; táto zmluva o úvere bola uzavretá dňa 08.09.2020, u veriteľa pod číslom XXXXXX/CORP/XXXX, v znení prípadných dodatkov. Veriteľ bol oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok. Ak je záväzok splatný v splátkach, ručiteľ ručí za celý záväzok aj za každú splátku a veriteľ môže požadovať splnenie splátky, ktorá nebola splnená riadne a včas alebo celého záväzku, ak sa stal splatný. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že ručiteľ vyhlásil, že sú mu známe pomery dlžníka, že sa oboznámil so zabezpečenou zmluvou a zaväzuje sa, že zaplatí dlžnú sumu záväzku, keď ho na to písomne vyzve veriteľ. Účastníci zmluvy si dojednali, že vyzvanie dlžníka na splnenie splatného záväzku pred domáhaním sa splnenia záväzku od ručiteľa nie je potrebné, ak je zrejmé, že dlžník nesplní svoj záväzok, najmä po vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ručiteľ túto dohodu uzatvoril ako konateľ a jediný spoločník právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, pričom bol povinný splniť svoju povinnosť v lehote určenej vo výzve veriteľa a ak nie je vo výzve určená, tak do 5 dní od doručenia takejto výzvy, a to v prospech účtu určeného vo výzve. Výzva musela obsahovať údaj dlžnej sumy a vyhlásenie veriteľa, že dlžník nesplnil záväzok alebo jeho časť riadne a včas. Účastníci zmluvy sa dohodli, že ak ručiteľ nezaplatí riadne a včas, môže veriteľ aj bez príkazu ručiteľa použiť peňažné prostriedky na ktoromkoľvek účte ručiteľa, ktorý mu uvedie veriteľ, na započítanie oproti splatnej pohľadávke veriteľa. Ručiteľ sa zaviazal oznámiť veriteľovi neodkladne všetky okolnosti, ktoré by mohli podstatne ovplyvniť jeho schopnosť splniť záväzky z tejto dohody. 1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako veriteľ listom zo dňa 28.09.2020 oznámil dlžníkovi úpravu splátok úveru. Zmluvou o úvere bola dojednaná výška úveru určená sumou 375.000,- Eur. Po ukončení obdobia čerpania bol úver vyčerpaný v sume 375.000,- Eur. Na základe uvedeného, banka oznámila upravenú výšku jednotlivých splátok, ktoré počnúc splátkou splatnou dňa 30.09.2021, boli nasledovné: 59 mesačných splátok, z toho 58 splátok vo výške 4.167,- Eur a posledná splátka v sume zvyšku istiny. Deň splatnosti prvej splátky bol určený na deň 30.09.2021 a posledná splátka bola splatná dňa 30.07.2026. Každá iná splátka bola splatná pravidelne vždy 30.teho dňa v mesiaci.
1.5. Súd prvej inštancie vychádzal ďalej zo zistení, že listom zo dňa 08.06.2023 žalobca žalovanému 1/ oznámil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho na úhradu celého zostatku úveru. Uviedol, že k termínu dňa 08.06.2023 dlžník neuhradil splátku úveru splatnú dňa 31.05.2023 na základe Zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu ku dňu 08.06.2023 banka voči dlžníkovi evidovala nezaplatenú pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere v celkovej sume 79,05 Eur, z toho: istina z úveru vo výške 70,58 Eur a úroky z omeškania vo výške 8,47 Eur. Banka dňa 27.03.2023, v súlade s č.l. III bod 3.3. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: XXXXXXH/CORP/XX/XXX zo dňa 28.05.2021 (ďalej aj len „Dohoda“), vyplnila blankozmenku vystavenú dňa 28.05.2021 vystaviteľom PHARMOS, a.s., so sídlom: Levická 11, 949 01 Nitra, IČO: 35 974 559, avalovanou zmenkovým ručiteľom 1/ Top Pharmex Rišňovce spot, s r.o., so sídlom: Levická 11,949 01 Nitra, IČO: 43 891 853, a zmenkovým ručiteľom 2/ SIANI s.r.o. (pôvodné obchodné meno: Pharmex s.r.o.), so sídlom: Komenského 475/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 296 117, a to doplnením chýbajúcich údajov v blankozmenke nasledovne: zmenková suma 6.596.846,97 Eur a dátum splatnosti zmenky dňa 27.03.2023. O tejto skutočnosti mal byť žalovaný 2/, ako zmenkový ručiteľ, informovaný listom označeným ako „Oznámenie o vyplnení blankozmenky“ zo dňa 27.03.2023, kde bol vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia výzvy (listu) záväzok uhradil. List prevzal dňa 11.04.2023, ale záväzok z vyplnenej zmenky nemal uhradiť, na základe čoho ku dňu 08.06.2023 banka voči dlžníkovi evidovala nezaplatenú pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmenky vyplnenej na základe čl. III bod 3.3. Dohody v celkovej sume 6.552.434,11 Eur, z toho: istina vo výške 6.475.789,15 Eur a úroky z omeškania vo výške 76.644,96 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že pretrvávali dôvody na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle časti IX. ods. 9.2.1. OP, banka využila svoje oprávnenie požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v Zmluve o úvere a úver sa mal stať splatným v súlade s ods. 9.4.3. OP dňom 16.06.2023. Záväzky zo Zmluvy o úvere ku dňu 08.06.2023 predstavovali sumu 288.124,69 Eur, z toho istina vo výške 287.563,58 Eur, riadne úroky vo výške 121,39 Eur, úroky z omeškania 8,47 Eur a poplatky vo výške 431,25 Eur. Banka mala žiadať žalovaného 2/ o vyrovnanie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere v lehote do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. 1.6. Listom zo dňa 22.06.2023 bol žalovaný 2/ ako ručiteľ vyzvaný na úhradu záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 08.09.2020 a Dohody o ručení zo dňa 08.09.2020 - nesplatenú pohľadávku vo výške 288.866,59 Eur, z toho istina o výške 287.563,58 Eur, riadne úroky vo výške 242,77 Eur, úroky z omeškania vo výške 578,99 Eur, poplatky vo výške 481,25 Eur. Výzva mu bola doručená dňa 03.07.2023. 1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že žalovaný 2/ ako ručiteľ uhradil platbami dňa 16.05.2024, 17.05.2024, 20.05.2024 a 21.05.2024 žalobcovi sumu v celkovej výške 20.000,- Eur, pričom do popisu platby žalovaný 2/ uviedol, že ide o platby v prospech žalobcu z titulu ručiteľského záväzku žalovaného 1/. Nebola podľa neho sporná ani skutočnosť, že žalovaný 2/ sa so žalobcom pokúsil mimosúdne dohodnúť. Zaslal žalobcovi e-mail zo dňa 10.10.2024, v ktorom prejavil záujem o mimosúdne vyriešenie sporu. 1.8. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a s poukazom na čiastočné plnenie dlhu žalobcovi v celkovej výške 20.000,- Eur žalovaným 2/ platbami v dňoch 16.05.2024, 17.05.2024, 20.05.2024 a 21.05.2024 a jeho následným správaním - zaslaním mailu zo dňa 10.10.2024, v ktorom navrhol žalobcovi mimosúdne vyriešenie sporu s tým, že bol ku dňu 10.10.2024 pripravený uhradiť žalobcovi celú výšku istiny, ako i časť príslušenstva; zároveň uvedeným mailom žiadal o odpustenie ostatnej časti príslušenstva. Z uvedeného správania žalovaného 2/ dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 2/ čiastočným plnením ako i písomným vyjadrením uznal zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi. 1.9. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu, nárok žalobcu voči žalovanému 2/ považoval za dôvodný a preukázaný. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 20.02.2024, zo dňa 16.05.2024 a zo dňa 31.05.2024, súd prvej inštancie konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 202.228,51 Eur v zmysle § 145 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle §2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., podľa ktorého je výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 1.10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného 2/ bol žalobca úspešný a v časti, v ktorej bolo konanie čiastočne zastavené, zavinil procesne zastavenie konania žalovaný 2/. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že ako ručiteľ nepopiera, že čiastkovými platbami uhradil dňa 16.05.2024, 17.04.2024, 20.05.2024 a 21.05.2024 žalobcovi sumu v celkovej výške 20.000,- Eur a že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, že svojím konaním dlh uznáva. Zároveň poukázal na skutočnosť, že bolo začaté konkurzné konanie na majetok dlžníka - žalovaného 1/, vzhľadom na ktorého majetok je pravdepodobné, že pohľadávka žalobcu bude uspokojená v celom rozsahu. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného 2/ na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %. Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní považoval za účelové a uviedol, že v celom rozsahu ich rozporuje a pridržiava sa všetkých doterajších vyjadrení a v plnej miere sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Poukázal na to, že odvolanie žalovaného 2/ neobsahuje žiadne odôvodnenie a skutkové tvrdenie, ku ktorým by sa mohol vyjadriť. 4. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 9. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. 10. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. 11. Podľa § 305 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky. 12. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. 13. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. 14. Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. 15. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
16. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. 17. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/%23paragraf-407.odsek-2> 18. Podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. 19. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 20. Odvolací súd výslovne viazaný odvolacími dôvodmi a posudzujúc vec výlučne v zmysle odvolacích dôvodov, po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného 2/, vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. 21. Najskôr odvolací súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť žalovaného 2/ za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu žalovaného 2/ a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. 22. Obsahom odvolania je len námietka žalovaného 2/, že nepopiera, že čiastkovými platbami uhradil dňa 16.05.2024, 17.04.2024, 20.05.2024 a 21.05.2024 žalobcovi sumu v celkovej výške 20.000,Eur a že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, že svojím konaním dlh uznáva. Zároveň poukázal na skutočnosť, že bolo začaté konkurzné konanie na majetok dlžníka - žalovaného 1/, vzhľadom na ktorého majetok je pravdepodobné, že pohľadávka žalobcu bude uspokojená v celom rozsahu. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní teda primárne vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že svojím konaním dlh uznal. V intenciách uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods.1 CSP). Hodnotením dôkazu je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti tenktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď súd prvej inštancie pri uplatnení uvedenej zásady z tejto zásady nevybočil. 23. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, teda prípad kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávane vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v danej veci je v súlade s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaný 2/ svojim konaním dlh uznal. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu prvej inštancie vyčítať pochybenia. 24. Nebolo sporné, že žalovaný 2/ ako ručiteľ uhradil platbami dňa 16.05.2024, 17.05.2024, 20.05.2024 a 21.05.2024 žalobcovi sumu v celkovej výške 20.000,- Eur, pričom žalovaný 2/ túto skutočnosť v odvolaní aj potvrdil. Do popisu platby žalovaný 2/ uviedol, že ide o platby v prospech žalobcu z titulu ručiteľského záväzku žalovaného 1/. Nebola sporná, ani skutočnosť, že žalovaný 2/ sa so žalobcom pokúsil mimosúdne dohodnúť, čo rovnako tvrdí aj v odvolaní. Zaslal žalobcovi e-mail zo dňa 10.10.2024, v ktorom prejavil záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom snahu o mimosúdne riešenie sporu potvrdil žalovaný 2/ aj v odvolaní.
25. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovuje, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené zákonné ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Čiastočné plnenie ale nemusí byť uznaním záväzku vždy. Musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť, či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi. (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.04.2011 č. k. 23Cdo/1336/2010-141). 26. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku) vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný). Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohoto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Na uplatniteľnosti tohoto záveru potom nič nemení ani skutočnosť, že predmetom konania nie je splnenie hlavného záväzku, ktorý bol uznaný, ale splnenie záväzku na úhradu zmluvnej pokuty, ktorou bolo riadne splnenie hlavného záväzku zabezpečené. Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 180/2023 zo dňa 07.05.2023). 27. Ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 OBZ. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. januára 2008, sp. zn. 32 Cdo 4465/2007). 28. Odvolací súd poukazuje na čiastočné plnenie dlhu žalobcovi v celkovej výške 20.000,- Eur žalovaným 2/ platbami v dňoch 16.05.2024, 17.05.2024, 20.05.2024 a 21.05.2024 a jeho následné správanie - zaslanie mailu zo dňa 10.10.2024, v ktorom navrhol žalobcovi mimosúdne vyriešenie sporu s tým, že bol ku dňu 10.10.2024 pripravený uhradiť žalobcovi celú výšku istiny, ako i časť príslušenstva; zároveň uvedeným mailom žiadal o odpustenie ostatnej časti príslušenstva. Z uvedeného správania žalovaného 2/ správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 2/ čiastočným plnením, ako i písomným vyjadrením uznal zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi, pričom žalovaný 2/ v odvolaní len namietal, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že svojím konaním dlh uznal, avšak neuviedol, v čom táto nesprávnosť spočíva, rovnako ako ani žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by záver súdu prvej inštancie vyvrátil. 29. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal nesprávne právne posúdenie veci, mal presne vymedziť, v čom táto nesprávnosť spočívala. Podľa CSP nie je možné len všeobecne tvrdiť, že súd rozhodol nesprávne. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia je nevyhnutné uviesť právnu normu a pomenovať ustanovenie zákona, ktoré súd aplikoval nesprávne, alebo naopak neaplikoval, hoci mal. Treba vymedziť nesprávny právny záver a uviesť, aký právny názor mal súd správne uplatniť na zistený skutkový stav. 30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil žalovaným 2/ podané odvolanie a jeho odvolacie námietky ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).