Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/84/2026 z 26. 8. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 4Co/84/2026 6124304357 26. 08. 2026 Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI:SK:KSBA:2026:6124304357.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Rastislava Žiga v právnej veci žalobcu: GAPAcar, s.r.o., IČO: 46 587 527, Československej armády 10686/3, Martin, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, o zaplatenie 326,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. októbra 2025 č. k. 35C/52/2024-103 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. apríla 2026 č. k. 35C/52/2024-161 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 326,67 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z priznanej sumy od 24.11.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, titulom doplatenia plnenia z poistnej udalosti. 2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa uvedeného nároku domáhal titulom poistného plnenia z havarijného poistenia, na tom skutkovom základe, že dňa 17.08.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. MAZDA CX3, EČV: S. (ďalej aj ako „poškodené vozidlo“), ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol S.. V. Y. (ďalej ako „poistený“). Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.09.2023 žalovaný oznámil, že dňa 29.09.2023 bolo ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti a poistenému bol predložený výpočet výšky plnenia. Následne dňa 08.11.2023 zaslal žalovaný poistenému ďalšie Oznámenie o poistnom plnení (doplatok), v ktorom uviedol, že dňa 08.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predložil výpočet výšky plnenia. Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: doplatok na základe prehodnotenia dotazu servisu po kontrolnej obhliadke vozidla po oprave: pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov za opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce (ďalej len „Nh“) neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Vo

výpočte výšky plnenia (zálohy, doplatku) zo dňa 08.11.2023 z poistnej udalosti č. 9852718902 v popise položiek je uvedené: - Faktúra za opravu vozidla č. 20231178 CAPAcar z 21.09.2023 s DPH....7.463,62 eur - Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou ....- 343,86 eur - Spolu priznané ......7.119,76 eur - Spoluúčasť ..........- 355,99 eur -------------------------------------------------------------------------------------------------------Poistné plnenie ...........6.763,77 eur Preddavok...................- 5.329,22 eur -------------------------------------------------------------------------------------------------------Platba k úhrade celkom....1.434,55 eur. -------------------------------------------------------------------------------------------------------- Uplatnená pohľadávka za opravu poškodeného vozidla v dôsledku poistnej udalosti č. 9852718902 predstavovala sumu 7.463,62 eur s DPH, pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným po odrátaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti 5 % vo výške 373,15 eur bola len vo výške 6.763,77 eur, pričom celková neuhradená pohľadávka po odrátaní spoluúčasti je 326,67 eur, ktorá neuhradená pohľadávka bola vlastníkom predmetného motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2024. 3. Podľa žalobcu, skutočnosti uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je účelovo vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia. Podľa neho podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Servis, t. j. žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred poistnou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom bolo, aby poškodené vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Podľa žalobcu náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukazoval na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre vozidlo zn. Škoda Kamiq, ktoré je v rovnakej kategórii ako poškodené vozidlo: Todos Žilina s.r.o., Kragujevská 385/1, Žilina - 49 eur bez DPH; Automobilové opravovne MV SR, Bytčianska 112, Žilina - 58,80 eur bez DPH. Žalobca si účtoval pri predmetnom nákladnom vozidle za 1 Nh mechanickej a lakovacej práce 45 eur/Nh bez DPH, čo je podľa jeho tvrdenia v porovnaní s uvedeným autoservisom výhodnejšia a nižšia cena, preto bola podľa neho nedôvodne neuznaná žalovaným cena práce v plnej výške. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 vo Výpočte výšky plnenia len uviedol bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov, že nepriznáva cenu 1 Nh, a zároveň ani bez odôvodnenia nepriznal fakturovanú cenu za lakovací materiál, pričom žalobcovi nie je známe, ako dospel k záveru, že vynaložené náklady na lakovací materiál neboli primerané a práve ním priznaná výška lakovacej konštanty 100 % je primeraná. Všetky úkony, ktoré žalobca vykonal na oprave predmetného vozidla boli vykonané v nevyhnutnom rozsahu a za účelom prinavrátenia vozidla do pôvodného stavu, preto krátené poistné plnenie žalovaným považoval za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Uviedol, že žalovaný mal možnosť krátiť poistné plnenie len v prípade, ak by zo strany poisteného došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti v súlade s § 799 ods. 3 OZ. Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 a 29.09.2023 v zmysle § 797 ods. 4 OZ považoval za nedôvodné, nepreskúmateľné, arbitrárne, pričom v zmysle § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len sčasti, je povinný viesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil v zmysle § 517 ods. 2 OZ, § 797 ods. 3 OZ veta prvá zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti 08.11.2023, t. j. od 24.11.2023 do zaplatenia. 4. Žalobca na preukázanie dôvodnosti nároku pripojil k žalobe nasledovné listinné doklady: faktúru č. 20231178 zo dňa 21.09.2023 na sumu 7.463,62 eur, Oznámenie žalovaného poistenému o poistnom plnení zo dňa 29.09.2023, Oznámenie žalovaného poistenému o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2024 medzi S.. V. Y. a žalovaným, Cenníky servisných

služieb pre zn. Škoda Kamiq autoservisu Todos Žilina s.r.o. (č.l. 15 spisu) a autorizovaného servisu AUTOMOBILOVÉ OPRAVOVNE Ministerstva vnútra SR platný od 01.02.2022 (č.l. 16-17 spisu). 5. Dňa 28.05.2024 bol vo veci vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz č. 10Up/1044/2024, proti ktorému podal žalovaný odpor s tým, že žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Žalovaný uviedol, že dňa 17.08.2023 bola žalovanému nahlásená poistná udalosť týkajúca sa poškodeného motorového vozidla zn. MAZDA CX-3, EČV: S., ktorú poistnú udalosť žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. Na poškodené vozidlo bolo v tom čase medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorových vozidiel. Dňa 21.09.2023 bola žalovanému doručená faktúra č. 20231178 zo dňa 21.09.2023 za opravu poškodeného vozidla na sumu 7.463,82 eur s DPH. Listom zo dňa 29.09.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 29.09.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a na základe toho poukázal poistné plnenie v sume 5.329,22 eur na účet žalobcu a následne listom zo dňa 08.11.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 08.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a na základe toho poukázal poistné plnenie (doplatok) v sume 1.434,55 eur na účet žalobcu. Od poistného plnenia bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 636,47 eur a neprimerane účtované náklady za opravu vo výške 343,86 eur, a to z dôvodu, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod a primerané náklady za lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Kalkulácia č. XXXXXXXXXX bola síce vypracovaná s použitím NH o výške 16,67 eur bez DPH, avšak žalovaný priznal právnemu predchodcovi žalobcu cenu za NH vo výške 21 eur bez DPH. 6. K výške Nh žalovaný v odpore poukázal na ustanovenia Poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou: V zmysle čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ...“v nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.“ Podľa čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH“. Podľa čl. IX ods. 3 Zmluvných dojednaní: “primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach“. Podľa žalovaného pri rozsahu výplaty poistného plnenia v zmysle OZ a Zmluvných dojednaní, ktoré je poistiteľ povinný poskytnúť, je vždy potrebné zohľadniť hľadisko účelnosti a primeranosti, poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Výška tohto poistného plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla, ale len vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Žalovaný poukázal na to, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. V prípade predmetnej poistnej udalosti, kedy bolo poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, žalovaný nekrátil poistné plnenie v zmysle § 799 OZ, ale poskytol poistné plnenie v zmysle Poistnej zmluvy. V zmysle Zmluvných dojednaní žalovaný priznal výšku Nh 21 eur bez DPH, čo bolo v súlade so znením Zmluvných dojednaní, ktoré pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje výšku Nh maximálne v rozsahu 25 eur bez DPH. 7. K lakovaciemu materiálu žalovaný v odpore uviedol, že žalovaný priznal lakovaciu konštantu vo výške 100 %, pri výpočte vychádzal z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-ktorého vozidla. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že ak lak motorového vozidla Mazda CX3 vo svojej receptúre obsahuje okrem základnej vrstvy ešte dve vrstvy metalízy, v programe Audatex je tento údaj nahratý a základná konštanta 100 % v sebe zahŕňa aj požadované dve vrstvy metalízy. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100% možno len dodatočne manuálnym zásahom vo výnimočných prípadoch, čo nie je prípad predmetného poškodeného vozidla. Žalovaný poukázal na Kalkuláciu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol poistné plnenia,

v ktorej sa na 3. strane priamo uvádza údaj o tom, že bolo zohľadnené 3-vrstvové MICA lakovanie, mokré do mokrého s vymontovaním dielov. Žalovaný teda pri posudzovaní nákladov na lakovanie zohľadnil potrebu nanesenia 3 vrstiev laku, aby bolo poškodené vozidlo možné navrátiť do pôvodného stavu a preto žiadne ďalšie navyšovanie lakovacieho materiálu z tohto dôvodu nebolo podľa žalovaného nutné a potrebné. 8. K úrokom z omeškania žalovaný poukázal na § 797 ods. 2, ods. 3 OZ, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017 a uviedol, že bez zbytočného odkladu začal žalovaný šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaný dodržal zákonom stanovenú 15 dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. 9. Žalovaný k odporu pripojil listinné doklady: Kalkuláciu č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.10.2023 (č.l. 26-28 spisu), Zmluvné dojednania žalovaného pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 účinné od 01.10.2017 (č.l. 29-35 spisu). 10. Žalobca k odporu žalovaného uviedol: K ochrane spotrebiteľa: žalobca poukázal na to, že Zmluva o havarijnom poistení uzavretá medzi žalovaným a poisteným je v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, lebo poisteným je fyzická osoba-nepodnikateľ a je potrebné v tomto zmluvnom vzťahu poskytnúť poistenému právnu ochranu v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre tento spor je kľúčový najmä § 4 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý stanovuje povinnosti predávajúceho, teda žalovaného. Svojimi Zmluvnými dojednaniami (ďalej ako „ZD“) však žalovaný porušuje niekoľko odsekov tohto ustanovenia. Žalovaný tvrdí, že priznal poistné plnenie v zmysle ZD pre tú istú poistnú udalosť priznávajú rôzne výšky poistného plnenia v závislosti od subjektu vykonávajúceho opravu, takéto konanie je v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaný podmieňuje vyplatenie poistného plnenia tým, že poistený si musí dať opraviť svoje poškodené vozidlo v zmluvnom servise, v opačnom prípade poisťovňa pristúpi ku kráteniu poistného plnenia. Takéto konanie je v rozpore so zákonom, poistený je oprávnený slobodne sa rozhodnúť či si svoje poškodené vozidlo dá opraviť a v ktorom servise bude táto oprava vykonaná. Povinnosťou poisťovne je vyplatiť poistenému poistné plnenie v prípade dojednanej poistnej udalosti, žalovaný nemôže poistencovi určovať, v ktorom servise má vykonať opravu a ani ho za toto sankcionovať krátením poistného plnenia za to, že oprava poškodeného vozidla nebola vykonaná v poisťovňou určenom servise. Takýmto konaním žalovaného dochádza aj k porušeniu § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.. 11. Ďalej žalobca poukázal na to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať žiadne neprijateľné podmienky podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z., ako i § 53 ods. 1,2 OZ. Poistený nemal žiadnu možnosť meniť obsah ZD, na ktoré sa žalovaný odvoláva, teda ZD neboli individuálne dojednané, teda sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá je ex lege neplatná. Konaním žalovaného došlo aj k porušeniu § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., zákaz nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán vyplýva aj z § 53 ods. 1 OZ. Konanie, kde žalovaný limituje výšku poskytnutej Nh na sumu 21 eur/Nh, je podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti dodávateľa (poisťovne) - nedobromyseľne stanovil sumu 21eur/Nh bez ohľadu na vývoj cien na trhu. Takéto konanie mal zároveň aj za diskriminačné, pričom poukázal na rozsudok KS v Košiciach č. k. 4Cob/158/2022, kde súd rozhodoval obdobný prípad, v ktorom bol poisteným podnikateľ a súd označil stanovenú výšku Nh práce za diskriminačnú a v rozpore so zákonom (č.l. 41 spisu). Konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi je podľa žalobcu viditeľné aj vo výraznej nerovnosti zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ platí poistné plnenie v stanovenej výške, ale reálne nedostáva od poisťovateľa protihodnotu - v prípade poistnej udalosti mu nebude vyplatená uplatnená sumu, keďže náklady na opravu poškodeného vozidla sú preukázateľne vyššie. 12. Žalobca ďalej poukázal na čl. IX ods. 2 ZD, ktorý podľa neho napĺňa znaky jednej z nekalých obchodných praktík, žalovaný totiž núti poistených realizovať opravu svojho poškodeného vozidla v ním určenej opravovni pod hrozbou nevyplatenia poistného plnenia vo výške rovnajúcej sa nákladom vynaloženým a potrebným na navrátenie vozidla do stavu pred poistnou udalosťou, pričom takáto praktika je v zmysle § 7 ods. 2, § 2 písm. q) zákona č. 250/2007 Z. z. neprijateľná a zakázaná. Žalovaný podľa žalobcu zneužíva nešťastie poistených spočívajúce vo vzniku poistnej udalosti, čím

dochádza k zmenšeniu ich majetku a núti ich nechať si opraviť svoje poškodené vozidlo v servise, ktorý má uzavretú zmluvu s poisťovňou. Mal za to, že limitácia ceny Nh uvedenej v ZD žalovaného je v rozpore aj s § 799, § 806, § 809 OZ, ktoré vymedzujú práva a povinnosti poisteného, ako aj možnosť krátenia poistného plnenia iba v spojení s pričinením poisteného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR čsp. Z. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011 (č.l. 42 spisu). V prejednávanej veci podľa neho nie je splnená ani jedna z podmienok na krátenie poistného plnenia, žalovaný neporušil žiadnu povinnosť - oprava vozidla v neautorizovanom servise nie je povinnosťou, ale možnosťou poisteného. 13. K lakovacej konštante žalobca uviedol, že žalobca namieta len nepriznanie ním fakturovanej ceny za lakovací materiál, a nie výšku lakovacej konštanty, napriek tomu sa žalovaný v odpore opiera o nepreukázanie navýšenia lakovacej konštanty, tieto tvrdenia žalovaného označil za nelogické. 14. K úroku z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný bez právneho dôvodu odmietol vyplatiť poistné plnenie, na ktoré mal poškodený nárok. Žalovaný neplnil poistné plnenie riadne a včas, následkom čoho sa dostal do omeškania. V skutkovo a právne obdobných veciach je podľa neho stabilná judikatúra, v zmysle ktorej neuhradením poistného plnenia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti sa poisťovňa dostáva do omeškania (Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/87/2022 zo dňa 06.09.2023). 15. K absencii dôkazného bremena na strane žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný predložil na podporu svojich tvrdení dva dôkazy: e-mail zo dňa 18.08.2023, z ktorého nie je žalovanému zrejmé, že žalovaný skutočne poškodenému doručil Kalkuláciu nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis. Kalkulácia č. XXXXXXXXXX predložená žalovaným k odporu nie je podľa žalobcu relevantná. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 priznáva primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur/Nh bez DPH. V predmetnej Kalkulácii je výška ceny práce 16,67 eur/hod bez DPH. Z uvedeného dôkazu nemal za zrejmé, ako postupoval žalovaný pri výpočte výšky poistného plnenia, pretože kalkulácia obsahuje odlišnú výšku ceny práce. Žalovaný si svoju povinnosť riadneho prešetrenia poistnej udalosti a následného odôvodnenia výšky poistného plnenia nesplnil. Predmetná Kalkulácia len obsahuje iné skutočnosti ako žalovaný uviedol v Oznámení o poistnom plnení z 08.11.2023. Dôkazné bremeno je na žalovanom, nakoľko on je ten, kto má z krátenia poistného plnenia finančný prospech, avšak žalovaný nepodložil svoje tvrdenia ani v priebehu súdneho konania relevantnými dôkazmi. (uznesenie KS v Košiciach č. k. 2Co/25/2022 zo dňa 17.02.2023, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.01.2015). 16. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s poukazom na § 788 ods. 1 OZ, poistné plnenie poisťovateľ poskytuje v dojednanom rozsahu, ktorý nemusí byť totožný s výškou faktúry za opravy poškodeného vozidla alebo prekryť celý rozsah náhrady škody, nakoľko v prípade havarijného poistenia nejde o nárok na náhradu škody, ako sa mylne domnieva žalobca. Z uvedeného dôvodu môžu poistné podmienky stanoviť iný rozsah poskytnutia poistného plnenia pri rôznych situáciách, s čím poistený súhlasí podpisom zmluvy a následným platením poistného, čo je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie zmluvných strán a je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného. Poistený mal už pri uzatvorení Poistnej zmluvy vedomosť o tom, v akom rozsahu mu bude poskytnuté poistné plnenie pri platení konkrétnej výšky poistného, čo vyplývalo z Poistnej zmluvy a poistných podmienok (zmluvných dojednaní), ktoré boli jej súčasťou. Poistený mal možnosť vybrať si iného poisťovateľa, príp. sa dohodnúť s poisťovateľom na osobitných dojednaniach v Poistnej zmluve. Žalovaný poprel, že by porušil § 53 ods. 1 OZ, nakoľko predmetná Poistná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň sa na vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu nevzťahujú § 4 ods. 2,3 zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko žalovaný žiadnym svojim konaním neviaže predaj výrobku alebo poskytnutie služieb na predaj iného výrobku alebo poskytnutie inej služby, ani nepoužíva nekalé obchodné praktiky, ani neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Podľa žalovaného, žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na kogentnosť § 799, § 806 a § 809 OZ, pričom z § 806 OZ jednoznačne vyvodil, že poistné plnenie sa poskytuje vo výške podľa poistných podmienok. Žalovaný sa pri poskytovaní poistného plnenia poistenému žiadnym spôsobom neodchýlil od tohto kogentného § 806 OZ. To, že poistné podmienky stanovujú, že poistné plnenie sa v určitých prípadoch poskytne v nižšej výške, ako je výška faktúry za opravu poškodeného vozidla, podľa neho neznamená,

že žalobca porušil svoje povinnosti v zmysle § 809 alebo § 799 OZ a preto je sankcionovaný. Je slobodným rozhodnutím poisteného, aby si vybral prípustnú možnosť, na ktorú pamätajú aj poistné podmienky, a dal si opraviť vozidlo v servise, pri ktorom znáša časť nákladov na opravu sám. Ustanovenia Zmluvných dojednaní sú podľa žalovaného úplné, jasné, zrozumiteľné aj pre bežného spotrebiteľa a neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky. Žalovaný poskytol poistné plnenie žalobcovi v plnej výške v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, t. j. poistné plnenie neznížil a nekrátil, postupoval v súlade s § 806 OZ: Dôvody poskytnutia poistného plnenia v uvedenej výške zostávajú stále rovnaké a zo strany žalovaného neboli menené. Žalovaný opätovne zdôraznil, že právo na poistné plnenie nie je totožné s právom na náhradu škody. To, že poistné plnenie bolo poskytnuté v nižšej výške ako bola skutočná škoda, ktorá vznikla poistenému, neznamená, že bolo poistné plnenie znížené, nakoľko poistné plnenie sa poskytuje na základe iných podmienok ako nárok na náhradu škody. V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutie KS v Bratislave č. k. 1Cob/11/2022-422 zo dňa 27.06.2024, rozsudok KS v Bratislave č. k. 3Cob/250/2022-337 zo dňa 07.06.2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021 (č.l. 52 spisu). 17. Žalovaný poukázal ďalej na to, že servis, ktorý vykonal opravu poškodeného vozidla, nie je autorizovaným servisom poskytujúcim servis vozidiel, a teda nedisponuje parametrami, vybavením, školiacim procesom a certifikáciou, a teda ani službami, ktoré sú poskytované zákazníkom zo strany autorizovaných servisov uvedenej značky. Preto autorizovaný servis má vyššie cenu za normohodinu práce ako neautorizovaný servis z dôvodu vyšších prevádzkových nákladov (č.l. 53 spisu). Podľa žalovaného predložené cenníky autorizovaných servisov žalobcom nemôžu slúžiť ako referenčná vzorka pre obvyklé ceny Nh neautorizovaných servisov, akým je žalobca. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal potrebu navýšenia lakovacej konštanty a keďže k svojej faktúre ako prílohu nepredložil žiadnu kalkuláciu, nie je žalovanému zrejmé, akú lakovaciu konštantu vôbec použil. Je podľa žalobcu isté, že sa jednalo o lakovaciu konštantu nad 100 %, pretože lakovací materiál žalobca vyfakturoval vo vyššej výške ako je suma za lakovací materiál pri použití lakovacej konštanty v referenčnej hodnote 100 % podľa kalkulácie žalovaného. Žalovaný opätovne poukázal na to, že ak lak motorového vozidla Mazda CX-3 obsahuje vo svojej receptúre okrem základnej vrstvy ešte ďalšie 2 vrstvy metalízy, v programe Audatex je tento údaj nahratý a základná konštanta 100 % už v sebe zahŕňa aj požadované 2 vrstvy metalízy. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100 %, možno dodatočne manuálnym zásahom, čo nie je prípad predmetného poškodeného vozidla. Vo výpočte spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií súvisiacich s lakovaním (bod 4.10 Metodiky lakovania AZT v kalkulačných systémoch Audatex). 18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol: K porušovaniu spotrebiteľských práv: skutočnosť, že predmetná Zmluva o havarijnom poistení je zmluvou spotrebiteľskou je, aj v zmysle tvrdení žalovaného, nesporná. Aplikácia ochrany spotrebiteľa zakotvená v OZ, zákone č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v Smernici rady 93/13/EHS je v danom prípade nutná. V otázke ochrany spotrebiteľských práv upriamil žalobca pozornosť najmä na ZD žalovaného, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, čím porušujú práva spotrebiteľov. Najmä z čl. IX písm. c) „Plnenie poisťovne“ ZD pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 vyvodil, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konanie žalovaného v rozpore s právami spotrebiteľov je podľa žalobcu prítomné v nasledovných bodoch: - žalovaný priamo v ZD určuje poistenému poškodenému konkrétny typ servisu, pričom sám túto skutočnosť umocňuje argumentáciou, ktorou sa snaží preukázať neodbornosť neautorizovaných nezmluvných partnerov, - opravu v žalovaným určenej opravovni do ZD zakotvuje ako podmienku, pričom v prípade je porušenia priamo sankcionuje spotrebiteľa následným znížením poistného plnenia, - uvedené konanie žalovaného napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky, - nerovnosť zmluvných strán - spotrebiteľ platí poistné v stanovenej výške, ale reálne nedostáva od poisťovateľa protihodnotu (v prípade poistnej udalosti mu nebude vyplatená uplatňovaná suma, keďže náklady na opravu poškodeného vozidla sú preukázateľne vyššie). V zmysle uvedeného má žalobca za to, že konanie žalovaného spočívajúce v krátení poistného plnenia z dôvodu realizácie opravy v nezmluvnom servise poisťovne je v rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný tak koná na základe svojich ZD, ktoré sú ex lege neplatné.

19. K technickému a personálnemu vybaveniu neautorizovaného servisu žalobca uviedol, že neautorizovanosť servisu automaticky neznamená nižšiu kvalitu ním vykonávanej opravy. Mal za irelevantné, aké vybavenie a personálne obsadenie majú autorizované servisy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok KS v Bratislave č. k. 5Cob/208/2024, podľa ktorého poisťovňa nie je kvalifikovaným subjektom s právomocou hodnotenia výsledkov činnosti tohto (neautorizovaného) servisu ako menej kvalitného, nedostačujúceho, či nezodpovedajúceho jej nastaveným požiadavkám a limitovania ho fixne určenou lakovacou konštantou/normohodinou. (č.l. 85-86 spisu). 20. K lakovacej konštante žalobca uviedol, že v danom prípade sa jedná o hmotnoprávny nárok poškodeného, lakovacia konštanta neexistuje ako jednotný parameter pre všetky vozidlá. Výška lakovacej konštanty je priamoúmerne závislá od typu, značky, hodnoty motorového vozidla, teda nie je zrejmé, aké „navýšenie“ žalovaný uvádza. Výber lakovacieho materiálu nie je svojvoľný, ale závisí od konkrétne daného technologického postupu, ktorý je daný dodávateľmi lakovacieho materiálu a výrobcom motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok KS v Bratislave č. k. 5Cob/208/2024 bod 66. Žalobca ku Kalkulácii žalovaného č. 9852718905 poukázal na to, že táto kalkulácia bola vytvorená kalkulačným programom AUDATEX, ktorý systém s poukazom na množstvo predchádzajúcich súdnych sporov, nie je hodnoverný z dôvodu, že nedokáže zohľadniť, napr. pri lakovaní, všetky nevyhnutné parametre, napr. konkrétnu značku a typ poškodeného vozidla, preto príslušný kalkulačný program nezohľadňuje všetky účelne vynaložené náklady na opravu poškodených vozidiel. Výstup kalkulačného programu je možné využiť iba ako pomôcku na odhad výšky vzniknutej škody, kalkulácia však nie je záväzným a už vôbec nie je jediným nástrojom na určenie výšky škody. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie KS v Žiline č. k. 14Cob/86/2019 bod 28. Z týchto dôvodov, podľa žalobcu, žalovaný nepreukázal a neodôvodnil údajné „navýšenie lakovacej konštanty (t. j. použitie lakovacieho materiálu), lakovacia konštanta nie je jednotne daný parameter, od ktorého sa nemožno odchýliť. Žalobca v rámci opravy poškodeného vozidla použil takú lakovaciu konštantu, ako mal dané konkrétnym technologickým postupom. 21. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že dňa 17.08.2023 bola žalovanému nahlásená poistná udalosť, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. MAZDA CX3, EČV: S., ktorého vlastníkom bol v čase vzniku poistnej udalosti S.. V. Y.. Na predmetné motorové vozidlo bola v čase poistnej udalosti medzi právnym predchodcom žalobcu S.. Y. a žalovaným uzatvorená Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla. Žalovaný predmetnú poistnú udalosť zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. Rovnako medzi stranami sporu bolo nesporné, že poškodené vozidlo si S.. Y. nechal opraviť v servise žalobcu, za opravu poškodeného vozidla vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 21.09.2023 na sumu 7.463,62 eur s DPH. 22. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.09.2023 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný oznámil poistenému k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX ohľadne predmetného poškodeného vozidla EČV: S., že dňa 29.09.2023 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a v zmysle § 797 ods. 3 OZ na základe predložených dokladov poukázal na účet žalobcu sumu 5.329,22 eur. Vo vyjadrení likvidátora bolo uvedené, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DHP/ hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe Nh práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). V prípade doloženia účtovných dokladov preukazujúcich nákup originálnych náhradných dielov, príp. náhradných dielov vyššej kvality použitých k oprave vozidla, je možné po ich doručení poisťovňou prehodnotiť výšku poskytnutého poistného plnenia. Ďalej z vyjadrenia likvidátora žalovaného vyvodil, že oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu, nakoľko hrúbka laku na pravom prednom blatníku naznačuje použitie staršieho použitého dielu, predné veko a pravé predné dvere neboli lakované demontované, ale servis fakturuje nový diel. Z prílohy k Oznámeniu - Výpočet výšky plnenia zo dňa 29.09.2023 vyvodil, že žalovaný krátil vyfakturovanú sumu ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo výške 1.853,92 eur a rovnako krátil poistné plnenie o spoluúčasť 280,48 eur. 23. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný oznámil poistenému k poistnej udalosti č. 9852718902 ohľadne predmetného poškodeného vozidla EČV: S., že dňa 08.11.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého žalovaný predložil poistenému S.. Y. výpočet výšky poistného plnenia a poukázal mu v zmysle § 797 ods. 3 OZ

sumu 1.434,55 eur. Vo vyjadrení likvidátora bolo uvedené, že doplatok na základe prehodnotenia dotazu servisu po kontrolnej obhliadke vozidla po oprave - pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe Nh práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Z Prílohy k Oznámeniu - Výpočet výšky plnenia (zálohy, doplatku) zo dňa 08.11.2023 vyvodil, že žalovaný krátil poistné plnenie v zmysle predmetnej faktúry ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou o sumu 343,86 eur a o spoluúčasť 355,99 eur, takže poistenému bolo priznané poistné plnenie vo výške 6.763,77 eur s odpočítaním už poskytnutého preddavku 5.329,22 eur = platba k úhrade 1.434,55 eur. 24. Mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ zo dňa 30.04.2024 S.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. Š. X, S. postúpil na žalobcu pohľadávku z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 343,86 eur. Z Cenníka autoservisu Todos Žilina s.r.o., Kragujevská 385/1, Žilina zistil, že cena servisných prác (mechanických, elektrikárskych, klampiarskych a lakovníckych) pre motorové vozidlo zn. ŠKODA KAMIQ je 49 eur bez DPH. Z cenníka autorizovaného servisu AUTOMOBILOVÉ OPRAVOVNE Ministerstva vnútra zistil, že cena mechanických, klampiarskych, lakovačských prác pre motorové vozidlo zn. Škoda KAMIQ je 58,80 eur. 25. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 788 ods. 1, 3 OZ, § 790 OZ, § 797 ods. 1 až 3 OZ, § 799 ods. 1 až 3 OZ, § 806 OZ , § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., čl. IX ods. 2 písm. c, ods. 3 a 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto Komplet č. 913 ( ďalej len „ZD“). 26. Medzi stranami mal súd prvej inštancie za nesporné, že právny predchodca žalobcu S.. V. Y. a žalovaný uzatvorili Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla zn. MAZDA CX3, EČV: S..XX.XXXXXXXET. Za nesporné mal aj to, že dňa 17.08.2023 došlo ku škodovej udalosti, v dôsledku ktorej sa poistené motorové vozidlo poškodilo a následne bolo opravené, za čo bola poistenému spoločnosťou žalobcu vystavená faktúra na sumu 7.463,62 eur. Nesporným bolo vyplatenie poistného plnenia zo strany žalovaného vo výške 6.763,77 eur, ako aj krátenie fakturovanej sumy v časti nákladov na cenu práce pre opravu vozidla v neautorizovanom servise a v časti vyúčtovaného lakovacieho materiálu vo výške 343,86 eur a v časti dojednanej spoluúčasti vo výške 355,99 eur (táto nebola predmetom konania). V konaní mal za sporné, či bol žalovaný oprávnený takýmto spôsobom postupovať a krátiť poistné plnenie. 27. Uplatnený nárok posúdil ako nárok z poistenia majetku. Právny vzťah žalobcu (jeho predchodcu) a žalovaného (ako poisťovateľa) posúdil ako synalagmatický záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa spravuje poistnou zmluvou, poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami a všeobecne záväznými právnymi predpismi (najmä § 788 a nasl. OZ, ako aj všeobecnými ustanoveniami OZ). Poistnú zmluvu označil za právnu skutočnosť závislú od vôle osôb, t. j. ide o právny úkon, na základe ktorého vzniká, trvá a za podmienok v ňom vymedzených, prípadne zákonom určených, zaniká zmluvné poistenie. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (zmluvné dojednania), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. To, že sa na daný zmluvný vzťah sporových strán vzťahovali poistné podmienky v znení predložených VPP, mal za medzi stranami nesporné. 28. V konaní nemal za sporné ani to, že žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka voči žalovanému vo výške 326,67 eur postúpená Zmluvou o postúpení zo dňa 30.04.2024 poisteným S.. V. Y., vznikol nárok na poistné plnenie, pretože v čase trvania poistnej zmluvy došlo v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu poisteného motorového vozidla. K takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý podstatnú časť poistného plnenia poistenému aj poskytol, nie však vo výške, v ktorej bol tento nárok uplatnený. 29. Konštatoval, že predchodcom žalobcu zvolený servis GAPAcar, s.r.o. vystavil po oprave poškodeného vozidla faktúru č. XXXXXXXX v sume 7.463,62 eur s DPH. Žalovaný mu priznal poistné plnenie vo výške 6.763,77 eur a v oznámení uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla zohľadnené primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21

bez DPH / hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Z prílohy k oznámeniu súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný fakturovanú sumu krátil o neprimerane účtovanú prácu vo výške 343,86 eur s DPH a spoluúčasť vo výške 355,99 eur. Uvedené dôvody na krátenie poistného plnenia následne rozšíril v konaní pred súdom prvej inštancie, keď tvrdil, že pri výpočte výšky náhrady škody žalovaný zohľadnil skutočnosť, že oprava nebola vykonaná v žalovanom určenom (zmluvnom) servise. Súd prvej inštancie uviedol, že pojem zmluvný / nezmluvný servis nie je možné zamieňať s pojmom autorizovaný / neautorizovaný servis. Ide o rozdielne pojmy, pričom pri prvej kategórii je dôležitým kritériom to, či má servis s konkrétnou poisťovňou uzavretú zmluvu a v prípade druhej kategórie je rozlišovacím kritériom to, či servis funguje v distribučnej sústave zriadenej dodávateľom vozidla. Súd prvej inštancie však konštatoval, že dôvod krátenia poistného plnenia spočívajúci v nevykonaní opravy v žalovanom určenom (zmluvnom) servise v oznámení o poistnom plnení uvedený nebol, keď v zmysle § 797 ods. 4 OZ nie je možné dodatočne meniť dôvody neposkytnutia resp. krátenia poistného plnenia. Súd prvej inštancie preto posúdil nárok s prihliadnutím na dôvody obsiahnuté v oznámení o poistnom plnení. 30. Pripomenul, že žalovaný v priebehu konania poukazoval na ustanovenia ZD, v ktorom je definovaný rozsah plnenia v nezmluvných neautorizovaných opravovniach, vrátane maximálne akceptovanej ceny práce. Mal za zrejmé, že žalovaný rozdielnym spôsobom pristupuje k opravám vozidiel v autorizovaných a neautorizovaných opravovniach, čo posúdil ako neprípustné. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti odkázal na nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel. S prihliadnutím na to majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je podľa súdu prvej inštancie v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. 31. K nedôvodnosti rozlišovania servisov, v ktorých došlo k oprave poškodeného motorového vozidla, súd prvej inštancie podporne poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.7.2024 sp. zn. 3Co/51/2024 (ods. 10 až 13): „Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemení ani čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, zakotvením ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti, príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu motorového vozidla v závislosti od toho či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/nezmluvný servis (vid napr. rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/78383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019 a iné). Uviedol, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve, všeobecných poistných podmienkach, či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v OZ, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/nezmluvný, autorizovaný/neautorizovaný servis, nie je aj podľa druhoinštančného súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu. V predmetnom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel, a na ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Argumentáciu žalovaného, v ktorej poukazoval na rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, je podľa súdu prvej inštancie v súčasnosti jednotnou rozhodovacou praxou prekonaná a nemá oporu vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie tento právny záver neoprel o žiadne konkrétne ustanovenie zákona, uviedol, že

absentuje akýkoľvek zákonný podklad pre jednostranné nanútenie vôle poisťovateľa pri výbere servisu a uprednostňovanie zmluvných či autorizovaných servisov môže mať výlučne odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia. Nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne si pred opravou motorového vozidla robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy servis ponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyvodil aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako uviedol, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované. Nemožno súhlasiť ani s obhajobou žalovaného, že týmto spôsobom nenúti poisteného k výberu určitého servisu, čo sa rozchádza s tým, že v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného plnenia. Uvedeným spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základných princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu (obdobne viď rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020, sp. zn. 30Cb/11/2020). Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/nezmluvnom či autorizovanom/neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu motorového vozidla. V danom prípade však žalovaný nenamietal nedodržanie predpísaného technologického postupu či iné nedostatky pri oprave motorového vozidla neautorizovaným servisom a zníženie poistného plnenia oprel výlučne o sporný čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, ktorý výšku poistného plnenia determinuje postavením autoservisu vykonávajúceho opravu. K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v zmluvných dojednaniach dodal, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku, resp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác, na čo správne poukazoval žalobca, a v neposlednom rade zastropovanie výšky normohodiny žalovaným v roku 2017 s použitím aj na opravy vykonávané v roku 2023 nereflektuje ani na prirodzený nárast cien na trhu. Na správnosť tohto záveru nemá žiaden vplyv ani poukaz žalovaného na to, že právny predchodca žalobcu poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli zmluvné dojednania, podpísal slobodne, nie v tiesni a pod nátlakom. Táto skutočnosť bez ďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa) zo zodpovednosti za obsah zmluvných dojednaní a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, ktoré neprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/ neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis a aj vzhľadom k žalobcom predloženým cenníkom, považoval žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný a zodpovedajúci primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (čl. IX. veta prvá zmluvných dojednaní). Vyhodnotil, že žalovaný v konaní nepreukázal cenu opravárenských prác v danom regióne pre uvedenú značku a model motorového vozidla. Žalovaným nastavený horný limit pre výšku normohodiny (25 eur bez DPH) nezodpovedá primeraným nákladom na opravu v danom regióne pre danú značku a typ motorového vozidla vykonávanú neautorizovanými servismi. V súlade so stabilizovanou súdnou praxou, ak žalovaný chcel relevantne a predovšetkým účinne spochybniť množstvo použitého lakovacieho materiálu, zaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré v spore podľa súdu prvej inštancie neuniesol (viď napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp.

zn. 32Cdo/2120/2015). Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom postavení uzatváral v pozícii dodávateľa, t. j. silnejšieho subjektu záväzkového vzťahu, so spotrebiteľom. Aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho substrátu žalovaného pri likvidácií poistných udalostí z havarijného poistenia, súhlasil s právnym názorom žalobcu, že za danej situácie nemožno spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami v danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo tmeliaceho a konzervačného materiálu. Akceptovateľným je preto podľa súdu prvej inštancie samotné predloženie faktúry a rozpisu vykonaných prác a použitého materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov z obhliadky motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné plnenie pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať.“. Medzi ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré dospeli v obdobných sporoch k rovnakým záverom, podľa súdu prvej inštancie patria napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019 zo dňa 18.6.2020, sp. zn. 2Cob/39/2020 zo dňa 29.3.2022, sp. zn. 2Cob/119.2021 zo dňa 22.8.2023, sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.1.2024, sp. zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.9.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 6Cob/131/2023 zo dňa 18.7.2024, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/78/2018 zo dňa 26.9.2019, sp. zn. 3Cob/31/2018 zo dňa 24.9.2018, sp. zn. 4Cob/111/2018 zo dňa 27.2.2019, sp. zn. 4Cob/67/2020 zo dňa 29.9.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020 zo dňa 29.9.2020, sp. zn. 3Cob/143/2020 zo dňa 11.1.2022, sp. zn. 4Cob/20/2020 zo dňa 15.7.2022, sp. zn. 5Co/383/2019 zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 4Cob/16/2021 zo dňa 9.6.2021, sp. zn. 3Cob/165/2022 zo dňa 27.7.2023, sp. zn. 4Cob/153/2020 zo dňa 17.12.2020, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019 zo dňa 25.6.2020, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/86/2019 zo dňa 21.11.2019 a mnohé ďalšie. 32. Zo správania žalovaného mal za zrejmé, že pristúpil ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu, že oprava poškodeného vozidla žalobkyne prebehla v neautorizovanom servise. Dospel k záveru, že tým žalovaný konal v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie. Znenie namietaných ustanovení ZD preto vo svetle uvedeného nemôže obstáť. 33. Okrem toho zaujal názor, že ani samotný žalovaný nepostupoval v súlade s namietaným čl. IX ods. 2 písm. c) ZD, keď nerešpektoval znenie ZD v časti akceptovateľnej ceny práce, ktorá mohla byť maximálne do výšky 25 eur/ hod. bez DPH. Cena práce bola totiž zo strany žalovaného priznaná vo výške 21 eur/hod, tzn. mimo rámca, ktorý sám vymedzil vo ZD. 34. Pokiaľ ide o dôvod krátenia vo vzťahu k lakovacím prácam, tu žalovaný odkazoval na výpočet v kalkulačnom systéme AUDATEX. Zároveň uvádzal, že servis nepreukázal, že použitá technológia, prípadne druh laku si vyžadovali použitie vyššej lakovacej konštanty. Vyhodnotil, že kalkulácia žalovaného vyhotovená prostredníctvom kalkulačného programu AUDATEX, ktorou žalovaný odôvodňoval stanovenie rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia, nemôže byť považovaná za dostatočne objektívny ani výlučný prostriedok na stanovenie výšky nákladov uskutočnenej opravy z hľadiska ich primeranosti. Vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal, že by náklady na opravu poškodeného motorového vozidla fakturované žalobkyni v sume 7.463,62 eur nezodpovedali primeraným (obvyklým) nákladom v danom čase a mieste, resp. prekračovali neprimeraným spôsobom primerané (obvyklé) náklady v danom čase a mieste, a že primerané (obvyklé) náklady na opravu boli práve v sume 6.763,77 eur ním stanovenej ako náhrada škody vo forme vyplateného poistného plnenia (už s odrátaním spoluúčasti 355,99 eur) . Žalovaný nepreukázal dôvodnosť zníženia rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia oproti nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla preukázané žalobcom faktúrou č. XXXXXXXX. Súd prvej inštancie mal za to, že poškodenému nemôže byť na ťarchu, ak si nechá opraviť poškodené vozidlo v neautorizovanom servise, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel (čo je u obchodnej spoločnosti GAPAcar, s.r.o. splnené; § 185 ods. 2 CSP). Aj v tejto časti krátenia mal za nedôvodné rozdielnym spôsobom pristupovať k opravám vozidiel v autorizovaných a neautorizovaných servisoch. Vyhodnotil, že žalobca dostatočným spôsobom, a to predloženou faktúrou servisu, preukázal výšku škody. Krátenú sumu titulom lakovacieho materiálu pritom podľa súdu prvej inštancie nemožno vo vzťahu k celej fakturovanej sume považovať za neprimerane účtovanú, ako tvrdí žalovaný. Preukázanie neprimeranosti fakturovanej sumy však nie je podľa súdu prvej inštancie technickou otázkou súvisiacou s vyhotovením kalkulácie, ani inou osobitosťou likvidácie. Žalovaný pritom v konaní nepredložil, ani

neoznačil také dôkazy, ktoré by namietanú neprimeranosť preukazovali (napr. cenníky servisov a podobne). 35. Súd prvej inštancie nerozporoval, že pre plnenie z havarijného poistenia majú význam zmluvné dojednania a poistné podmienky, ktoré inter alia stanovujú práva a povinnosti zmluvných strán, či rozsah poistného plnenia. Vyslovil, že ich znenie však musí okrem iného rešpektovať právny poriadok Slovenskej republiky a právo Európskej únie. Ak žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu rozlišovania autorizovaných a neautorizovaných servis, jeho postup nemôže požívať právnu ochranu. Obdobne v časti limitácie ceny normohodín mal súd prvej inštancie za to, že ide o ustanovenie nerešpektujúce § 799, § 806 a § 809 OZ. Žalobca sa nedopustil porušenia povinností, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah jej následkov. Samotná oprava vozidla v neautorizovanom servise nie je povinnosťou poisteného, ale možnosťou poisteného. 36. Súd prvej inštancie konštatoval, že všetky náklady na navrátenie vozidla právneho predchodcu žalobcu do pôvodného prevádzkyschopného stavu boli vynaložené účelne tak, aby stav vozidla zodpovedal stavu pred škodovou udalosťou (opak nebol v konaní tvrdený). Všetky náklady mal za riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žalobe v časti uplatnenej istiny 326,67 eur v celom rozsahu vyhovel. 37. Čo sa týka príslušenstva predmetnej pohľadávky právne posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania so svojim plnením 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ. Keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 08.11.2023, dospel k záveru, že bol povinný plniť žalobcovi najneskôr dňa 23.11.2023, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania, teda od 24.11.2023. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania 4,50 %. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 326,67 od 24.11.2023 do zaplatenia. V tomto smere poukázal na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/309/2020, sp. zn. III.ÚS/2014/2020 zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III.ÚS/2015/2020 zo dňa 28.10.2021. 38. V súvislosti s odôvodnením rozsudku poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.4.2007 sp. zn. II. ÚS 251/04: „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05)“. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Vyhodnotil, že žalobca bola v konaní v časti istiny v celom rozsahu úspešný, rovnako aj v prevažnej časti príslušenstva. Neúspech žalobcu v časti úroku z omeškania za deň 27.4.2023 považoval súd prvej inštancie vo vzťahu k výške priznanej pohľadávky za tak nepatrný, že naň neprihliadol. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal riadne a včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Pripomenul, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 326,67 Eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia z havarijného poistenia. Tiež, že dňa 17.08.2023 bola žalovanému nahlásená poistná udalosť týkajúca sa motorového vozidla zn. Mazda CX3, EČV: S. (ďalej len „poškodené motorového vozidlo“). Žalovaný nahlásenú škodovú udalosť zaevidoval pod číslom XXXXXXXXXX. Na poškodené motorové vozidlo bola v čase poistnej udalosti medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorových vozidiel. Dňa 21.09.2023 bola žalovanému doručená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.09.2023 za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu na sumu vo výške 7.463,62 Eur s DPH. Listom zo dňa 29.09.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 29.09.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a na základe tohto poukázal poistné plnenie v sume 5.329,22 Eur na účet žalobcu a následne listom zo dňa 08.11.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 08.11.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej

udalosti a na základe tohto poukázal poistné plnenie (doplatok) v sume 1.434,55 Eur na účet žalobcu. Od poistného plnenia bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 636,47 Eur v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a taktiež neprimerane účtované náklady na opravu v celkovej výške 343,86 Eur, a to z dôvodu, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 EUR bez DPH/hod. a primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Uviedol, že kalkulácia č. XXXXXXXXXX je síce vypracovaná v použitím normohodiny vo výške 16,67 Eur bez DPH, avšak žalovaný priznal právnemu predchodcovi žalobcu normohodinu vo výške 21,00 Eur bez DPH. Pokiaľ ide o výšku normohodiny, poukázal na § 788 ods. 1, 3 OZ, § 797 ods. 1, 2 OZ, a na to, že pre stanovenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou a v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie, je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou, keď podľa ČI. IX ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ a podľa ČI. IX ods. 2 písm. a) ZD: „ Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.“ Podľa čl. IX ods. 2 písm. c) ZD: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.“ Podľa čl. IX ods. 3 ZD: „Primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.“ Zároveň žalovaný uviedol, že v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) ZD žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise a to dňa 18.08.2023 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola zaslaná prostredníctvom e-mailu Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis. Z uvedeného vyvodil, že poistné plnenie poisťovateľ poskytuje v dojednanom rozsahu, ktorý nemusí byť totožný s výškou faktúry za opravy poškodeného motorového vozidla alebo „pokryť celý rozsah náhrady škody, nakoľko v prípade havarijného poistenia nejde o nárok na náhradu škody. Poistné podmienky môžu stanoviť iný rozsah poskytnutia poistného plnenia pri rôznych situáciách, pričom poistený s poskytnutím plnenia v tomto rozsahu súhlasí podpisom zmluvy a následným platením poistného. Uviedol, že v predmetnej veci postupoval výlučne v súlade so znením ZD, s ktorými právny predchodca žalobcu vyjadril súhlas pri uzatváraní poistnej zmluvy. V zmysle Zmluvných dojednaní žalovaný priznal výšku normohodiny 21 EUR bez DPH, čo bolo plne v súlade so znením predmetných Zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca vyjadril súhlas, nakoľko v zmysle Zmluvných dojednaní žalovaný pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje výšku normohodiny maximálne v rozsahu 25 EUR bez DPH. V súvislosti s výškou normohodiny žalovaný uviedol, že ak si poistený z poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel, vybral práve žalovaného, mal na to zrejme nejaký dôvod. Takýmto dôvodom môže byt' napríklad nižšia výška poistného v porovnaní s konkurentmi na trhu, ktorá však môže byt' v rámci VPP kompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s inými poisťovňami. Z uvedeného dôvodu VPP musia platiť rovnako vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je podľa žalovaného výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak mal za neprípustné, aby sa VPP aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné. Zároveň žalovaný opätovne uviedol, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Pri práve na poistné plnenie sa poistné plnenie poskytuje

v dojednanom rozsahu v zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok a nie v zmysle plnej náhrady nákladov na navrátenie poistenej veci do pôvodného stavu, nakoľko takto ustanovenia poistnej zmluvy a poistných podmienok špecifikované nie sú, ale pre určenie výšky poistného plnenia sú stanovené iné podmienky. Poukázal na rozdiel medzi nárokom na náhradu škody (ktorá sa nahrádza vo výške skutočnej škody a ušlého zisku) a nárokom na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy, kde sa skutočná škoda a ušlý zisk nenahrádzajú, ale nahrádzajú sa len náklady v dojednanom rozsahu. Dojednaný rozsah plnenia sa automaticky nekryje s nákladmi na opravu poistenej veci, jedine že by bolo takéto krytie dohodnuté v poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach. V uvedenom prípade bol však dohodnutý iný rozsah poskytovaného poistného plnenia. 41. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný v odvolaní poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 26Cb/31/2021-241 zo dňa 04.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/250/2022-337 zo dňa 07.06.2023, a v ktorom sa uvádza: „Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti je povinnosťou poisťovateľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poisťovateľa nie je však možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poisťovateľa. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poisťovateľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Pri zohľadnení vyššie uvedených záverov musí súd konštatovať, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide - pozn. súdu) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného plnenia v nesprávnej (nižšej) sume, než podľa poistnej zmluvy vyplatiť mal. Vo vzťahu k rozhodovanej veci súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd okrem odkazu na jeho skoršiu judikatúru uviedol, že „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalosti vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (bod 22. odôvodnenia). „Zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, daná ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ako právny princíp umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. A preto je prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a poistnej hodnoty, ako je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa“ (bod 23. odôvodnenia). Aj z vyššie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu - v zhode s už vyslovenými právnymi závermi konajúceho súdu - tak vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok.

42. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaný v odvolaní poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/111/2022-422 zo dňa 27.06.2024, ktorý v bode 33. uviedol: „V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných do jednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ (teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach). Konštatoval, že toto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. 1Cob/111/2022-422 zo dňa 27.06.2024 prešlo aj dovolacím prieskumom, keď Najvyšší súd SR odmietol dovolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu (uznesenie NS SR, 5Obdo/24/2024 zo dňa 26.06.2025). Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že: „Súd má za to, že poškodenému nemôže byť na ťarchu, ak si nechá opraviť poškodené vozidlo v neautorizovanom servise, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel (čo je u obchodnej spoločnosti GAPAcar, s.r.o. splnené; § 185 ods. 2 CSP). Aj v tejto časti krátenia je nedôvodné rozdielnym spôsobom pristupovať k opravám vozidiel v autorizovaných a neautorizovaných servisoch.“, v tejto súvislosti žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 26Cb/31/2021-241 zo dňa 04.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/250/2022-337 zo dňa 07.06.2023, a v ktorom sa uvádza: „Rovnako tak súd dáva do pozornosti, že argumentácia žalobcu „blokovou výnimkou“ nemá pre rozhodnutie v danom spore žiadnu právnu relevanciu, a jedná sa len o účelovú argumentáciu s cieľom zavádzať súd, aby žalobca získal v spore neoprávnenú výhodu. Aj z citácií žalobcu je zrejmé, že „bloková výnimka“ má dopadať na dvojstranné dohody poisťovni s predajcami automobilov vykonávajúcimi činnosť opravovní alebo so združením týchto predajov, v rozhodovanom spore však nárok žalobcu nie je odvodený z takejto dohody, alebo ako dôsledok takejto dohody, ale v rozhodovanom spore bolo dojednanie o určení výšky poistného plnenia obsiahnuté v poistnej zmluve uzatvorenej medzi poisteným (a nie autoservisom) a poisťovateľom, na ktorú však „bloková výnimka“ nedopadá. Pozornosti súdu neušlo, že žalobca (resp. iní prevádzkovatelia autoservisov, ktorých zastupuje ten istý právny zástupca), ktorí dobrovoľne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudli od poistených pohľadávku na vyplatenie poistného plnenia, en bloc bez akejkoľvek konkrétnej právnej argumentácie tvrdia, že zmluvné dojednania v poistných obdobné článku IX ods. 2 písm. c/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 obmedzujú hospodársku súťaž, a z tohto dôvodu ich považujú za absolútne neplatné, avšak žalobca nepredložil jediný dôkaz, že by sa v predpísanom konaní domáhal ochrany pred ním tvrdeným obmedzovaním hospodárskej súťaže zo strany žalovaného. Navyše aj v tejto časti súd odkazuje, že argumentácia žalobcu je postavená na uzatváraní zmlúv medzi autoservismi a žalovaným ako poisťovateľom, hoci zmluvné dojednanie, podľa ktorého žalovaný určoval poistné plnenie, bolo súčasťou právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom, teda súčasťou takého právneho vzťahu, pri ktorom nie je možné hovoriť o akomkoľvek obmedzovaní hospodárskej súťaže, keďže poisteného nie je možné považovať za súťažiteľa, ktorý mal znevýhodňovať iného súťažiteľa v hospodárskej súťaži. Žalovaný určením poistného plnenia, na ktoré má poistený v súlade s poistnou zmluvou právny nárok, žiadnym spôsobom nezvýhodňuje žalobcu ako autoservis. Navyše rozdiel medzi žalobcom fakturovanou sumou za opravu motorového vozidla a žalovaným vyplateným poistným plnením si mohol žalobca ako zhotoviť uplatňovať ako nárok na zaplatenie ceny diela voči objednávateľovi ....“ 43. Zároveň žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1 Cob/111/2022-422 zo dňa 27.06.2024, v ktorom súd konštatuje: „Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou zmluvou aj výšku ceny práce v sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v zmysle § 806 OZ (bližšie pozri bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť autorizované ako aj neautorizované. Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka hospodárskej súťaže

medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov navzájom pôsobiacich na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich vzájomnými dohodami reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. Žalovaný v tomto smere správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.09.2010, sp. zn. 3Obdo/37/2009, v zmysle ktorého, je v plnej kompetencii účastníkov dohodnúť si obsah zmluvných podmienok k spokojnosti zmluvných strán a v prípade neuspokojivého obsahu navrhovanej zmluvy túto neuzavrieť, prípadne zvoliť inú zmluvnú stranu.“ Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v bode 19.2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že „zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné“.“ Krajský súd v Bratislave v predmetnom rozsudku sp. zn.: 1Cob/111/2022 zo dňa 27.06.2024 tiež uviedol: „V rámci predmetnej argumentácie nie je odvolaciemu súdu ani zrejmé, na základe akého podkladu žalobca odvodzoval v prípade existencie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž medzi dvoma podnikateľmi, teda poisťovňou a zmluvným servisom (pričom táto v konaní nebola preukázaná), následok v podobe neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisteným a poistencom uzatvorenej v rámci zmluvnej autonómie, keďže aj v prípade existencie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, táto automaticky nespôsobuje neplatnosť uzatvorených zmlúv tretích subjektov a tento následok nie je možné ani vyvodiť zo zákona č. 187/2021 Z. z. (a rovnako tak ani predtým zo zákona č. 136/2001 Z. z.).“ 44. Ďalej uviedol, že Mestský súd Bratislava III, sp. zn. 74Cb/42/2024-198 zo dňa 23.04.2025 vo svojom rozsudku, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol v bode 43 uviedol: „Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že postupom žalovaného, ktorý rozdelil autoservisy vo svojej ZD na autorizované a neautorizované došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže zo strany žalovaného. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že by sa v predpísanom konaní domáhal ochrany pred ním tvrdeným obmedzovaním hospodárskej súťaže zo strany žalovaného. Námietka žalobcu o porušení hospodárskej súťaže v dôsledku limitácie poistného plnenia nie je dôvodná, poisťovňa pôsobí na inom segmente trhu ako autoservis, a preto zmluvné dojednania uvedené v ZD nemožno kvalifikovať ako dohody obmedzujúce hospodársku súťaž. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o nárok z povinného zmluvného poistenia, ale o nárok na plnenie z havarijného poistenia, čiže ide o poistenie založené výlučne na zmluvnom základe, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali poistnou zmluvou a ZD rozsah poistného plnenia predpokladaný v ust. § 806 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalobcu, že preferovanie a zvýhodňovanie určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou a jej zárukami podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ je irelevantná a nenáležitá. Tzv. bloková výnimka zaručuje platnosť záruky na motorové vozidlo, aj keď nie servisované v autorizovaných servisoch za predpokladu dodržania servisných úkonov nariadených výrobcom a použitia originálnych alebo kvalitou rovnocenných dielov. Predmetom konania nebol spor ohľadne záruky na motorové vozidlo, ale stanovenie rozsahu poistného plnenia, a preto argumentácia žalobcu nemala pre rozhodnutie súdu žiadnu relevanciu.“ V totožnom rozsudku Mestský súd Bratislava III v bode 41 uviedol: „Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že poisťovňa porušila svoje zmluvné povinnosti nepriznaním mu nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis v požadovanej výške 62,eura bez DPH/hod., ale iba vo výške 21,- eura bez DPH/hod.“ 45. Zhrnul, že právny predchodca žalobcu, ktorý podpísal so žalovaným predmetnú poistnú zmluvu, ktorej súčasťou boli ZD, musel mať vedomosť o tom, ako bude poisťovňa postupovať a akým spôsobom bude limitovať poistné plnenie v prípade, ak si dá vozidlo opraviť v nezmluvnom neautorizovanom servise, nakoľko táto skutočnosť bola výslovne uvedená v čl. IX ods. 1, čl. IX ods. 2 písm. a) a c), čl. IX ods. 3 a čl. IX ods. 4 ZD. Žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku od poškodenej spoločností v spore, vystupuje v postavení právneho nástupcu poškodeného (poisteného) voči žalovanému ako poisťovateľovi; nejde o právny vzťah medzi autoservisom a poisťovňou, a teda rovnaký právny režim, aký by sa vzťahoval na poškodeného, sa vzťahuje aj na žalobcu; žalobca bol viazaný zmluvnými dojednaniami rovnako ako poškodený. Žalobca ako postupník tak nemohol namietať, že mu neboli známe ustanovenia poistnej zmluvy alebo jej prílohy (ZD). Žalovaný priznal výšku normohodiny práce podľa a v súlade so zmluvnými podmienkami (citovanými článkami ZD).“ 46. Namietal, že v napadnutom rozsudku Mestský súd Bratislava III uviedol: V tejto súvislosti súd považoval za nutné uviesť, že je potrebné rozlišovať medzi pojmami „určenie výšky poistného plnenia“,

pre ktoré je určujúce znenie ust. § 806 Občianskeho zákonníka a „krátenie výšky poistného plnenia“ v zmysle ust. § 799 Občianskeho zákonníka. Poisťovateľ najprv musí postupom vymedzeným v ust. § 806 Občianskeho zákonníka určiť výšku poistného plnenia a až následne môže eventuálne pristúpiť k jej zníženiu postupom podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka. Zopakoval, že výška poistného plnenia nie je daná sumou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výšku účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody Nevyplatenie celej uplatnenej sumy za opravu motorového vozidla tak, ako bola vyúčtovaná servisom, nepovažoval žalovaný za taký postup poisťovne, ktorým znížila poistné plnenie, ale o postup zmysle ust. § 806 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021, ktorý v bode 22 odôvodnenia okrem iného uviedol, že „poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia obdobne ustanovenia zmluvných podmienok.“ Z citovaného uznesenia tak jednoznačne vyvodil, že pri stanovení výšky poistného plnenia je potrebné vychádzať zo zmluvných dojednaní. Rozhodujúce pri určení výšky poistného plnenia sú tak zmluvné dojednania a nie cenníky iných autoopravovni pôsobiacich v danom čase danom regióne, ktoré môžu realizovať opravy motorových vozidiel za vyššie ceny, ako boli medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednané. Zmluvná voľnosť ako jedna zo základných zásad súkromného práva sa prejavuje tým spôsobom, že majiteľ motorového vozidla si môže vybrať, s ktorou poisťovňou pôsobiacou na trhu uzatvorí havarijné poistenie. Ak si poistený z poisťovní poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel vybral žalovaného, mal na to určitý dôvod, ktorým napríklad môže byť nižšia výška poistného v porovnaní s konkurenciou na trhu, ktorá však môže byť kompenzovaná v rámci zmluvných dojednaní napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia poistného plnenia porovnaní s inými poisťovňami. Zmluvné dojednania musia platiť rovnako vo všetkých prípadoch, či sú poistenému na prospech alebo v jeho neprospech.“ Žalovaný uviedol, že vyššie uvedené rozhodnutia sú v súlade aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021, z ktorého vyplýva: „Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ako aj odbornej literatúry možno uzavrieť, že všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinnosti účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok.“ Ďalej tento súd v predmetnom rozhodnutí uviedol: ,,Súdy nižších inštancií síce správne identifikovali predmet konania ako nárok na poistné plnenie, tento však posúdili len z hľadiska ustanovení § 788 ods. 1 a 2 OZ a opomenuli aplikovať ďalšie rozhodujúce ustanovenia § 788 ods. 3 a 4 a najmä § 806 OZ. Svoje rozhodnutie o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na doplatenie poistného plnenia opreli výlučne o právny záver, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo výške dohodnutej poistnej sumy, pričom sa vôbec nezaoberali tým, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, čím sa odchýlili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, podľa ktorej je pri posúdení nároku na poistné plnenie potrebné vychádzať v zmysle § 806 OZ z poistných podmienok, čím bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.“ 47. Žalovaný tiež v odvolaní uviedol, že poistná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poistený si z vlastnej vôle (ktorá mu nebola vnútená zo strany žalovaného) vybral prípustnú možnosť (na ktorú pamätajú aj poistné podmienky) a dal si opraviť vozidlo v servise, pri ktorom znáša časť nákladov za opravu sám. Poistený o takomto rozsahu poskytnutého poistného plnenia vedel a súhlasil s ním podpisom poistnej zmluvy a skutočnosť, prečo sa rozhodol vybrať si servis, pri ktorom musí znášať časť nákladov na opravu sám, je jeho slobodné

rozhodnutie. Ustanovenia Zmluvných dojednaní mal za úplné, jasné a zrozumiteľné aj pre bežného spotrebiteľa a neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky. 48. Pokiaľ ide o lakovací materiál žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v podanej žalobe ani v priebehu konania relevantne nezdôvodnil, prečo navýšil lakovaciu konštantu nad 100 %. Žalovaný priznal lakovaciu konštantu vo výške 100 %, pri výpočte vychádzal z údajov z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-ktorého vozidla. Z uvedeného vyvodil, že ak lak motorového vozidla Mazda CX3 vo svojej receptúre obsahuje okrem základnej vrstvy ešte dve vrstvy metalízy, v programe Audatex je tento údaj nahratý a základná konštanta 100 % už v sebe zahŕňa aj požadované dve vrstvy metalízy. Z uvedeného dôvodu program Audatex počíta stále s maximálnou konštantou vo výške 100 %. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100 % možno len dodatočne manuálnym zásahom. Navýšiť lakovaciu konštantu manuálnych zásahom nad 100 % je potrebné iba vo výnimočných prípadoch, keď databáza programu Audatex neobsahuje istý špecifický druh laku. Uvedené však nie je prípad predmetného motorového vozidla Mazda CX3. Pokiaľ žalobca požaduje preplatenie lakovacej konštanty vo vyššej výške ako 100 %, mal za to, že je povinný dôvodnosť takéhoto manuálneho navýšenia preukázať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Kalkuláciu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol poistné plnenie, v ktorej sa na 3. strane pri údajoch o lakovaní priamo uvádza údaj o tom, že bolo zohľadnené 3-vrstvové MICA lakovanie, mokré do mokrého s vymontovaním dielov. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný zohľadnil pri posudzovaní nákladov na lakovanie potrebu nanesenia troch vrstiev laku, aby bolo možné poškodené motorové vozidlo navrátiť do pôvodného stavu, a preto žiadne ďalšie navyšovanie lakovacieho materiálu z tohto dôvodu nebolo nutné ani potrebné a žalobca túto potrebu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že riadne odôvodnil použitie lakovacej konštanty vo výške 100 %, na rozdiel od žalobcu, ktorý žiadnym spôsobom neodôvodnil „umelé“ navýšenie tejto konštanty nad 100 %. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresný súd Bratislava I, sp. zn. 35Cb/76/2019, v ktorom súd konštatoval že: „Rovnako tiež podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že krátenie lakovníckej konštanty na úroveň 100 % je v rozpore so špecifikami uskutočnenej opravy. Súd konštatuje, že konštanta 100 % je štandardom a ak si žalobca pri konkrétnej prejednávanej oprave uplatnil vyššiu konštantu, tak musel preukázať dôvodnosť jej zvýšenia (cez vyššiu náročnosť lakovania alebo vyššiu náročnosť použitej farby) čo neurobil a preto podľa súdu ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.“ V tejto súvislosti žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 62Cb/67/2023-116 zo dňa 01.10.2024, ktorom súd uviedol nasledovné: „Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore výslovne namietal, že ak žalobca požaduje preplatenie lakovacej konštanty vo výške 140 %, je jeho povinnosťou preukázať dôvodnosť tohto nároku. Napriek tejto výslovnej námietke žalovaného, z ktorej je zjavné, že je povinnosťou žalobcu preukázať tento uplatnený nárok, relevantným spôsobom žalobca na predmetnú námietku nereflektoval. V replike sa žalobca obmedzil iba na tvrdenie, že vykonával lakovanie v súlade s technológiou postupu odporúčanou výrobcom daného typu motorového vozidla a výrobcom danej farby. Predmetné tvrdenie však žalobca nepodložil žiadnym dôkazom na jeho preukázanie, k replike žalobca nepriložil žiadne odporúčanie výrobcu motorového vozidla a ani žiadne odporúčanie výrobcu farby, v zmysle ktorých mal žalobca údajne postupovať. Dané tvrdenie produkované žalobcom bolo nutné preukázať, keďže nie je skutočnosťou všeobecne známou a nie je ani skutočnosťou známou konajúcemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti, že pri lakovaní motorového vozidla, ak sa aplikuje dvojvrstvový lak, je nutné použiť lakovaciu konštantu 140 % (požadovanú žalobcom) a nie lakovaciu konštantu 100 % (priznanú žalovaným). Zároveň, ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný vychádzal pri určení výšky poistného plnenia z toho, že žalobca pri oprave poisteného motorového vozidla aplikoval dvojvrstvový lak (metalízu), pri aplikovaní lakovacej konštanty 100 %, pričom nedostatky žalovaného pri určení výšky poistného plnenia v súvislosti s priznaním lakovacieho materiálu napravil súd uložením povinnosti žalovanému doplatiť žalobcovi sumu 96,22 eur. Nárok na priznanie lakovacej konštanty 140 % (t. j. lakovacej konštanty nad 100 %) tak musí byť predmetom dokazovania, pričom súd zvýrazňuje, že v civilnom sporovom konaní znáša dôkazné bremeno tá strana sporu, v ktorej záujme je, aby súd určitú skutočnosť uznal za pravdivú. Preto dokazovať skutočnosti právo zakladajúce musí tá strana, ktorá právo uplatňuje, dokazovať skutočnosti právo zrušujúce musí tá, ktorá mu odporuje.“ V rovnako tak už spomínanom rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/111/2022-422 zo dňa 27.06.2024, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, je v bode 6 predmetného rozhodnutia uvedené: „Za nedôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie aj nárok žalobcu na preplatenie ceny lakovacieho materiálu, keď argumentácia žalobcu bola postavená výlučne na tom, že žalovaný pri určení výšky poistného plnenia nezohľadnil, že poškodené motorové vozidlo malo dvojvrstvový perleťový lak. S poukazom na rozsah argumentácie žalobcu súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v

predloženej kalkulácie pri výpočte poistného plnenia vychádzal z toho, že poškodené motorové vozidlo malo dvojvrstvový perleťový lak. Žalobca pritom nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil postup žalovaného, a ktorý by odôvodňoval použitie vyššieho množstva lakovacieho materiálu. Žalobca sa výlučne obmedzil na nesúrodú citáciu jednotlivých súdnych rozhodnutí opomínajúc skutočnosť, že je jeho základnou procesnou povinnosťou preukázať nárok uplatnený v súdnom konaní. Žalobca preto v tejto časti uplatneného nároku podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, keďže dôkazné bremeno nenahrádza odkaz na súdne rozhodnutia iných súdov. Ďalej v bode 43. predmetného rozhodnutia Krajský súd v Bratislave konštatoval: „Vzhľadom na rozhodnú skutočnosť, ak kalkulácie oboch strán za použitia dvojvrstvového perleťového laku počítajú pri výpočte lakovacieho materiálu s rozdielnou referenčnou hodnotou pričom žalobca túto referenčnú hodnotu ani neuvedie a nie je zrejmé, na základe čoho tento rozdiel vznikol, nie je možné vychádzať automaticky z faktúry žalobcu a tvrdiť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Absencia tvrdení žalobcu vo vzťahu k nároku spočívajúcom v rozdiele referenčných hodnôt má za následok, že žalovaný nemôže zaujať stanovisko ku skutočnostiam, ktoré má vôbec rozporovať a potom následne podľa žalobcu aj preukazovať.“ Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že je to práve žalobca, ktorý dôkazné bremeno v súvislosti s navýšením lakovacej konštanty nad 100 % neuniesol. 49. K úroku z omeškania žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 326,67 EUR od 24.11.2023 do zaplatenia, keď v zmysle § 797 ods. 2 OZ. „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“, a v zmysle § 797 ods. 3 OZ. „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“ V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.9.2017, v ktorom sa uvádza: „Vznik práva na plnenie a jeho splatnosť (a tým aj určenie momentu vzniku omeškania poisťovne) je upravený osobitne vo vzťahu k poistnému plneniu (a to v§ 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Z týchto ustanovení vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrenia sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v Občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady.“ Žalovaný uviedol, že začal bez zbytočného odkladu šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené, a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 29.09.2023 a vyplatil poistné plnenie vo výške 5.329,22 EUR dňa 04.10.2023 a následne ukončil šetrenie dňa 08.11.2023 a vyplatil poistné plnenie vo výške 1.434,55 EUR dňa 11.11.2023. Žalovaný mal za to, že dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. 50. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 35C/52/2024-103 zo dňa 21.10.2025 zmenil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania,

alternatívne, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 35C/52/2024-103 zo dňa 21.10.2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 51. Žalobca v rámci odvolacej repliky k normohodine uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní prezentuje argumentáciu, podľa ktorej postupoval výlučne v súlade so znením Zmluvných dojednaní, pričom týmto postupom priznal výšku normohodiny 21 EUR bez DPH, čo považuje za súladné v zmysle Zmluvných dojednaní. Z oznámenia o poistnom plnení ako aj z argumentácie prezentovanej žalovaným v súdnom konaní mal za zrejmé, že žalovaný rozlišuje autoservisy na zmluvné a nezmluvné, resp. autorizované a neautorizované. Takéto rozlišovanie podľa žalobcu nemá vplyv na nárok na poistné plnenie, ak oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná riadne v potrebnom rozsahu, v cene primeranej a obvyklej v danom regióne. Mal za to, že poškodený - spotrebiteľ je oprávnený rozhodnúť sa, v akom servise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Všetky autoservisy bez ohľadu či sú kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých autoservisov nemal za dovolené a takéto obmedzovanie v Zmluvných dojednaniach mal za ex lege neplatné. V tejto súvislosti preto poukazujeme aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/20/2025 zo dňa 25.8.2025, ktorý vyzdvihol závery doterajšej súdnej praxe súdov: „Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemení ani čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, zakotvením ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu poškodeného motorového vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/nezmluvný servis (viď. napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.2021 sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020 sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022 sp. zn. 2Cob/39/2020, zo dňa 30.07.2024 sp. zn. 3Co/51/2024, rozsudky Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020 sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022 sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020 sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023 sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.06.2020 sp. zn. 20Co/121/2019 a iné). Je potrebné uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve, všeobecných poistných podmienkach či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v Občianskom zákonníku, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/nezmluvný, autorizovaný/neautorizovaný servis, nie je aj podľa odvolacieho súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu.“ Žalovaný v tejto súvislosti ďalej tvrdil, že: „Poistený si z vlastnej vôle (ktorá mu nebola vnútená zo strany žalovaného) vybral prípustnú možnosť (na ktorú pamätajú aj poistné podmienky) a dal si opraviť vozidlo v servise, pri ktorom znáša časť nákladov za opravu sám. Poistený o takomto rozsahu poskytnutého poistného plnenia vedel a súhlasil s ním podpisom poistnej zmluvy a skutočnosť, prečo rozhodol vybrať si servis, pri ktorom musí znášať časť nákladov na opravu sám, je jeho slobodné rozhodnutie .“ Uviedol, že ž čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní nepochybne vyplýva, že žalovaný prostredníctvom nich vytvára neodôvodnené rozdiely v rozsahu poistného plnenia medzi poistníkmi, ktorí sa nachádzajú v rovnakom skutkovom aj právnom postavení, líšiacom sa výlučne vo voľbe servisu. Krátenie poistného plnenia iba z dôvodu voľby nezmluvného servisu, predstavuje podľa neho neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019: “Uvedené námietky žalovaného sú nedôvodné, lebo žalovaná nemôže poškodenému nanútiť opravu v servise (službu), ktorý mu určí ona, lebo týmto výrazným spôsobom zasahuje do práv spotrebiteľa a núti mu službu, ktorú si sám spotrebiteľ - poškodený nevyberie. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná, pretože spotrebiteľ je viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla, si zakúpil aj ďalšiu službu.“ V zmysle vyššie uvedeného záveru preto nepovažoval žalovaný čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní žalovaného za prípustný, keďže navádzajú a fakticky nútia poisteného zvoliť si zmluvný, resp. autorizovaný servis, a to tým spôsobom, že len v takomto prípade je mu vyplatená plná suma za opravu vozidla, na rozdiel od nezmluvného a neautorizovaného servisu. Vyššie uvedené potvrdzujú aj nové aktuálne závery prezentované v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/20/2025 zo dňa 25.8.2025, ktoré rieši obdobný prípad. V uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave zaujal záver, že:

„Nemožno tak súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného plnenia, ktorým spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základný princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu (viď. primerane rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022 sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020 sp. zn. 30Cb/11/2020).“ Ďalej Krajský súd v Bratislave k samotnému limitu normohodiny práce uvádza, že: K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v Zmluvných dojednaniach je potrebné dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku resp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác, a v neposlednom rade zastropovanie výšky normohodiny žalovaným v roku 2017 (Zmluvné dojednania platné od 01.10.2017) s použitím aj na opravy vykonávané s odstupom času niekoľko rokov (poistná udalosť z r. 2023) nereflektuje ani na prirodzený nárast cien na trhu. 52. Žalovaný v odvolaní uviedol, že uzavretie poistnej zmluvy poisteným (právnym predchodcom žalobcu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné dojednania, bez ďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa) zodpovednosti za obsah Zmluvných dojednaní a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto podľa neho správne neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, ktoré neprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/ neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis, a aj vzhľadom k tomu, že ak žalovaný mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 40 eur bez DPH je cena neprimeraná v danom regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia (žalovaný len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez predloženia cenníkov, opierajúc sa pri nich rovnako ako pri stanovení lakovacej konštanty iba o kalkulačný program Audatex, ktorý však môže slúžiť len ako orientačná pomôcka, keďže nemôže brať do úvahy všetky eventuality, ktoré si daná oprava poškodeného motorového vozidla vyžadovala) a považoval žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný a zodpovedajúci preukázateľne primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (čl. 9 veta prvá Zmluvných dojednaní). Žalovaný v konaní nijak nepreukázal, že ním v Zmluvných dojednaniach nastavený horný limit pre výšku normohodiny (25 eur bez DPH) zodpovedá primeraným nákladom na opravu v danom regióne pre danú značku a typ poškodeného motorového vozidla vykonávanú neautorizovanými servismi.“ Uvedené závery je podľa žalobcu potrebné aplikovať aj na daný prípad, keďže zo samotných Zmluvných dojednaní, na ktoré poukazuje žalovaný nepochybne vyvodil, že tieto sú účinné od 1.10.2017, pričom zmluvné dojednanie čl. IX ods. 2 písm. c), na ktoré poukazuje žalovaný žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku resp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť oprava vykonaná, pričom k uvedenému zastropovaniu limitu došlo už v roku 2017 (poistná udalosť 2023), avšak uvedené zmluvné dojednanie nereflektuje ani prirodzený nárast cien. Žalovaný podľa žalobcu taktiež v priebehu súdneho konania žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ani neodôvodnil, že ním stanovený limit v Zmluvných dojednaniach vo výške 25 EUR bez DPH zodpovedá primeraným nákladom na opravu, ani relevantným spôsobom nevyvrátil primeranosť nákladov na opravu uplatnených žalobcom v tomto súdnom konaní. Mal za to, že čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, na ktorý bez ďalšieho poukazuje žalovaný aj v tomto odvolacom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej nemožno priznať ochranu v prípadoch, kedy je poisteným spotrebiteľ. Uvedené zmluvné dojednanie je podľa žalobcu nejasné, pričom zároveň vychádza z pojmov, ktoré nie sú v Zmluvných dojednaniach riadne definované, preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, podľa ktorého tvrdí, že: „Ustanovenia Zmluvných dojednaní sú úplné, jasné a zrozumiteľné aj pre bežného spotrebiteľa a neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky“, keďže krajské súdy už opakovane vyvodili závery o tom, že práve označené zmluvné dojednanie v čl. IX ods. 2 písm. c) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nemôže požívať právnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na najnovšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoCsp/12/2025 zo dňa 17.12.2025 v ktorom konštatuje, že: „favorizovaním určitého typu autoopravovne sa spotrebiteľ dostáva do situácie, keď je de facto nútený si vybrať a zakúpiť službu v poisťovňou preferovanom servise, čím táto úpravou zmluvných dojednaní výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a tak i obmedzuje základný princíp autonómie v zmluvných vzťahoch. Determinovanie výšky poistného

plnenia v závislosti od postavenia autoopravovne vykonávajúcej opravu motorového vozidla má totiž nepochybne dopad na rozhodnutie poisteného spotrebiteľa o subjekte, ktorý má realizovať opravu jeho motorového vozidla. Pritom v rámci voľného trhu by malo ostať výsostnou voľbou poisteného, v akom servise si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo, pokiaľ vzniknuté náklady boli vynaložené účelne a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou; uprednostnenie zmluvného alebo autorizovaného servisu by malo mať potom výlučne odporúčací charakter. V tejto súvislosti pritom možno prisvedčiť i žalobcovej argumentácii, že samotný termín „neautorizovaná opravovňa“ používaný žalovanou, nenašiel definíciu vo výklade pojmov v článku XVII ZD. Žalovaná v nich totiž zadefinovala len pojem „autorizovaná opravovňa“, za ktorú považuje obchodnú spoločnosť alebo fyzickú osobu-podnikateľa, ktorý má v obchodnom alebo inom registri zapísanú ako podnikateľskú činnosť predaj nových vozidiel príslušnej značky, ku ktorým zároveň poskytuje servisné a opravárenské služby. Pri aplikácii tejto definície pojmu autorizovaná opravovňa je potom v podmienkach Slovenskej republiky neautorizovanou zrejme každá opravovňa, nakoľko zápis predmetu činnosti tak, ako ho vymedzila žalovaná, ani nie je vykonávaný spôsobom predpokladaným v článku XVII ZD. Dojednanie obsiahnuté v článku IX ods. 2 písm. c) ZD sa potom zo všetkých vyššie uvedených dôvodov javí ako neprijateľná zmluvná podmienka a nemôže požívať právnu ochranu (obdobne i rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/383/2019, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Cob/208/2024, sp. zn. 3Co/51/2024, a iné).“ Aj v zmysle vyššie prezentovanej rozhodovacej praxe súdov je podľa žalobcu evidentný záver, že žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť. Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom na použitie nižšej ceny normohodiny v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred poistnou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou.“ Podľa žalobcu žalovaný tiež nesprávne a zavádzajúco tvrdí, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.06.2024, ktoré cituje vo svojom odvolaní, prešlo aj dovolacím prieskumom, a to s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo/24/2024 zo dňa 26.6.2025, pričom sám Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol, že nevykonal správnosť posúdenia súdom nižšej inštancie, ktorú by ani v danom prípade vykonať nemohol, nakoľko by mu to nedovoľovalo ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP tzv. majetkový cenzus, ktorý predstavuje obmedzenie prípustnosti dovolania podľa sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu. Navyše v tejto súvislosti žalobca uviedol, že uvedené rozhodnutia, spolu s ostatnými rozhodnutiami, na ktoré žalovaný poukazuje v podanom odvolaní, nemožno ani aplikovať na daný prípad, keďže sa týkajú iných skutkovo-právnych vecí, pričom pojednávajú obchodnoprávne spory. Uvedené prípady nemožno vôbec stotožňovať so spormi, v ktorých je na jednej strane spotrebiteľ ako tomu je aj v tomto prípade. V zmysle vyššie prezentovaných záverov mal dokonca za zrejmé, že súdy nabádajú žalovanú, aby prehodnotila svoje zmluvné dojednania a odstránila neplatnosť v zmluvnom dojednaní čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní. Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci týkajúcej sa havarijného poistenia, v ktorom bol poistený spotrebiteľ obdobne vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cob/208/2024 uvádza: „Záverom odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje na bohatú judikatúru všetkých stupňov súdov, napr. rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/67/2020, zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 4Cob/158/2022, rozsudky Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019, zo dňa 05.05.2021, sp. zn. 23Co/23/2020, rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 4Cob/16/2021, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2009 a množstvo ďalších. Táto judikatúra by mala žalovanú viesť k prehodnoteniu svojich zmluvných dojednaní a odstráneniu neplatnosti v danom prípade čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 .“ Žalobca vo vyjadrení žalovanému vytkol, že v podanom odvolaní ani len netvrdí relevantné skutočnosti vo vzťahu k prípadnému nesprávnemu právnemu posúdeniu, prípadne v čom mal súd prvej inštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podané

odvolanie obsahuje len citácie rozsudkov, ktoré podľa žalobcu nemožno aplikovať na daný prípad bez ďalšej relevantnej argumentácie. Rozhodnutie, ktoré napáda žalovaný podaným odvolaním, považoval žalobca za vecne správne, keď nepriznalo právnu ochranu neprijateľnému zmluvnému dojednaniu čl. IX ods. 2 písm. c) ZD v zmysle rozsiahlej ustálenej súdnej praxe. 53. K lakovacej konštante a dôkaznému bremenu žalobca vo vyjadrení pripomenul, že žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že „Žalobca v podanej žalobe ani v priebehu konania relevantne nezdôvodnil, prečo navýšil lakovaciu konštantu nad 100 %. Žalovaný priznal lakovaciu konštantu vo výške 100 %, pri výpočte vychádzal z údajov z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-ktorého vozidla... Pokiaľ žalobca požaduje preplatenie lakovacej konštanty vo vyššej výške ako 100%, je povinný dôvodnosť takéhoto manuálneho navýšenia preukázať.“ Žalobca uviedol, že svoj nárok riadnym spôsobom odôvodnil a riadne preukázal predloženými dôkazmi, pričom žalovaný nepreukázal oprávnenosť krátenia poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazné bremeno je na žalovanom - poisťovni, nakoľko on je ten, kto má z krátenia poistného plnenia finančný prospech, avšak žalovaný ani v priebehu súdneho konania nepodložil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Dal do pozornosti, že podľa ust. čl. 8 CSP: „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ V súlade s vyššie uvedeným poukázal podporne aj na právnu doktrínu, ktorá jasne objasňuje dôkaznú povinnosť sporových strán. „Dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu.“ Žalobca uviedol, že svoj nárok riadnym a preukázateľným spôsobom preukázal už v podanej žalobe, a to faktúrou č. XXXXXXXX, keď žalovaný tvrdí, že priznal len primerané náklady na lakovací materiál (lakovacia konštanta vo výške 100%) a je povinný v súdnom konaní preukázať neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu. Žalovaný však v tomto súdnom konaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil primeranosť použitého lakovacieho materiálu, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena v tomto súdnom konaní, keďže podľa žalobcu nemožno za relevantný dôkaz považovať kalkuláciu žalovaného v systéme AUDATEX, ktorá nepredstavuje objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval neprimeranosť použitého lakovacieho materiálu. Vo vzťahu k lakovaciemu materiálu poukázal aj na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/20/2025 zo dňa 25.8.2025, v zmysle ktorého: „V súlade s ustálenou súdnou praxou prvoinštančný súd tiež konštatoval, že ak žalovaný chcel relevantne a predovšetkým účinne spochybniť náklady na lakovací materiál (lakovacia konštanta 120 %), zaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré v spore neuniesol (viď. napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp. zn. 32Cdo/2120/2015, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie). Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom postavení uzatváral v pozícii dodávateľa (t. j. silnejšieho subjektu záväzkového vzťahu) so spotrebiteľom (t. j. slabším subjektom záväzkového vzťahu). Aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho substrátu žalovaného pri likvidácií poistných udalostí z havarijného poistenia, možno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že za danej situácie nemožno spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami v danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo lakovacieho materiálu. Akceptovateľným je preto samotné predloženie faktúry a rozpisu vykonaných prác a použitého materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov z obhliadky poškodeného motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné plnenie pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať.“ Mestský súd Bratislava IV dospel preto podľa žalobcu v zmysle vyššie uvedeného k správnemu záveru v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď uviedol, že: „Pokiaľ ide o dôvod krátenia vo vzťahu k lakovacím prácam, tu žalovaný odkazoval na výpočet v kalkulačnom systéme AUDATEX. Zároveň uvádzal, že servis nepreukázal, že použitá technológia, prípadne druh laku si vyžadovali použitie vyššej lakovacej konštanty. Kalkulácia žalovaného vyhotovená prostredníctvom kalkulačného programu AUDATEX, ktorou žalovaný odôvodňoval stanovenie rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia, nemôže byť považovaná za dostatočne objektívny ani výlučný prostriedok na stanovenie výšky nákladov uskutočnenej opravy z hľadiska ich primeranosti. Žalovaný nepreukázal, že by náklady na opravu poškodeného motorového vozidla fakturované žalobkyni v sume 7.463,62 eur nezodpovedali primeraným (obvyklým) nákladom v danom čase a mieste, resp. prekračovali

neprimeraným spôsobom primerané (obvyklé) náklady v danom čase a mieste, a že primerané (obvyklé) náklady na opravu boli práve v sume 6.763,77 eur ním stanovenej ako náhrada škody vo forme vyplateného poistného plnenia (už s odrátaním spoluúčasti 355,99 eur). Žalovaný nepreukázal dôvodnosť zníženia rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia oproti nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla preukázané žalobcom faktúrou č. XXXXXXXX. Súd má za to, že poškodenému nemôže byť na ťarchu, ak si nechá opraviť poškodené vozidlo v neautorizovanom servise, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel (čo je u obchodnej spoločnosti GAPAcar, s.r.o. splnené; § 185 ods. 2 CSP). Aj v tejto časti krátenia je nedôvodné rozdielnym spôsobom pristupovať k opravám vozidiel v autorizovaných a neautorizovaných servisoch. Žalobkyňa dostatočným spôsobom, a to predloženou faktúrou servisu, preukázala výšku škody. Krátenú sumu titulom lakovacieho materiálu pritom nemožno vo vzťahu k celej fakturovanej sume považovať za neprimerane účtovanú, ako tvrdí žalovaný. Preukázanie neprimeranosti fakturovanej sumy však nie je technickou otázkou súvisiacou s vyhotovením kalkulácie, ani inou osobitosťou likvidácie. Žalovaný pritom v konaní nepredložil, ani neoznačil také dôkazy, ktoré by namietanú neprimeranosť preukazovali (napr. cenníky servisov a podobne).“ V závere žalobca skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval v tomto sporovom konaní správne, keď konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v priznanej časti. Žalobca preto považuje napádané rozhodnutie za vecne správne a riadne odôvodnené. 54. K úrokom z omeškania žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní v súvislosti s úrokmi z omeškania odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017, pričom prezentuje výklad, že sa nemohol dostať do omeškania. Poukázal na to, že v zmysle ustanovení § 797 ods. 3 OZ „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“ Z predmetného ustanovenia OZ nevyvodil, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné rozhodnutie súdu. Z citovaného bodu 31 uznesenia Ústavného súdu, podľa ktorého má splatnosť plnenia nastať až právoplatným rozhodnutím sa javí, že všeobecný súd pri aplikácii § 797 ods. 3 OZ použil vtedajší výklad § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o PZP“), v ktorom je uvedené: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Žalobca dal do pozornosti, že v predmetnom ustanovení zákona o PZP bolo explicitne uvedené, že splatnosť náhrady škody nastáva na 16. deň buď po skončení prešetrenia alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, avšak v danom prípade sa nejedná o uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia, ale jedná sa o poistné plnenie z havarijného poistenia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia OZ a nie ustanovenia zákona o PZP. Poukázal aj na skutočnosť, že aj vo vzťahu k zákonu o PZP je taktiež podľa neho takýto výklad neprípustný, aj napriek tomu, že zákonné ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP uvádzalo takúto formuláciu. Podporne preto poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/87/2022, ktorý vo svojom odôvodnení aplikuje aj najnovšie závery Ústavného súdu SR: „Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021 uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v

záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 OZ) vzniknutej z ublíženia na zdraví. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť sa (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma všeobecný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona o PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poisťovateľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). “Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že ak by bol prijatý výklad žalovaného, potom by mohol nastať hrubý zásah do spravodlivosti. Mal za nežiaduci stav, ktorý by umožňoval poisťovniam bez sankcie - hrozby úroku z omeškania hromadne zamietať poistné udalosti s tým, že by preniesli náročné bremeno uplatnenia práva na poškodených resp. poistených. Poisťovne v rozpore so zákonom by tak neboli nútené riadne a včas prešetrovať poistné udalosti a konať v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Týmto by preniesli svoju povinnosť na poškodených, resp. poistených dokazovať v súdnom konaní svoje právo, čo predstavuje rozpor s princípmi poistenia, ako aj zneužitie práva. Poisťovne by zaťažili poistených, spotrebiteľov, ktorí by museli náročne finančne preukazovať súdnou cestou svoj nárok, často v zložitých súdnych konaniach. A aj keby boli úspešní, prehra v spore by pre poisťovňu neznamenala žiadnu sankciu, keďže by nebola povinná platiť úroky z omeškania. Paradoxne by sa sankcionovali poškodení, resp. poistení, ktorí by sa k svojmu právu, nároku na náhradu škody, resp. poistnému plneniu dostali neskoro (po rokoch súdneho konania) a ešte bez úrokov z omeškania. Zákonom nastavený systém a účel poistenia, a to zmiernenie finančných dopadov škodových/poistných udalostí na poškodených, resp. poistených by stratil svoje opodstatnenie, bol by popretý. Takéto konania poisťovní, kde dochádza k odmietnutiu alebo kráteniu poistného plnenia bez zákonného dôvodu by prijatím uvedeného záveru bolo podporené súdmi. To všetko napriek rozporu so zákonom a jednoznačne stanovenou zákonnou povinnosťou pre poisťovne v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Týmto konaním by došlo k narušeniu právnej istoty, spravodlivosti, princípov poistenia a ochrany poškodených/ poistených. Zároveň podotkol, že žalovaný, resp. poisťovateľ už v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 uvádza: „Oznamujeme Vám, že dňa 08.11.2023 sme ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého Vám v prílohe tohto listu predkladáme výpočet výšky plnenia.“ Z predložených dôkazov napokon jednoznačne vyvodil, že šetrenie bolo ukončené a dátum ukončenia šetrenia bol uvedený samotnou žalovanou na deň 08.11.2023. V neposlednom rade, úrok z omeškania má podľa žalobcu sankcionovať práve skutočnosť, že žalovaný (poisťovňa) nevykonal riadne šetrenie v čase, v ktorom mal, ale šetrenie vykonal napr. až počas súdneho konania, a preto musí znášať sankcie spojené s povinnosťou zaplatiť zákonný úrok z omeškania. Zastal názor, že ak by bol prijatý výklad žalovaného, potom by žiadna poisťovňa neplatila úroky z omeškania, lebo by jej stačilo zaslať odmietavé stanovisko k likvidácii poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia alebo stanovisko o krátení poistného plnenia bez zákonného dôvodu. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd v odôvodnení napádaného rozhodnutia správne vyhodnotil nárok žalobcu na uplatnený úrok z omeškania, keď konštatoval: Čo sa týka príslušenstva predmetnej pohľadávky, žalovaný sa dostal do omeškania so svojim plnením 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ. Keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 08.11.2023, bol povinný plniť žalobcovi najneskôr dňa 23.11.2023, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania, teda od 24.11.2023. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania 4,50 %. Súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 326,67 od 24.11.2023 do zaplatenia. Súd v tomto smere poukazuje na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/309/2020, sp. z. III.ÚS/2014/2020 zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III.ÚS/2015/2020 zo dňa 28.10.2021.“ V zmysle uvedeného preto zastal žalobca názor, že napádané rozhodnutie je vecne správne a riadne odôvodnené. Pasivita žalovaného pri šetrení poistnej udalosti, čoho výsledkom bolo nedôvodné krátenie poistného plnenia, je podľa neho v rozpore so zákonom, preto nemôže požívať právnu ochranu. V zmysle vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a § 392 CSP napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 35C/52/2024 zo dňa 21.10.2025 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 55. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali. 56. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil aj správne práve posúdil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie poistného plnenia stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti tejto ním zvolenej žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalovaného. 57. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že vo vzťahu k žalobcovi nekrátil poistné plnenie, ale len plnil poistné plnenie v dojednanom rozsahu v zmysle platných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť poistnej zmluvy, k tomuto odvolací súd uvádza, že relevantné zmluvné dojednania sú síce určité, jasné a zrozumiteľné, ale v rozpore s právom Slovenskej republiky týkajúcim sa úpravy postavenia spotrebiteľov v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov a v rozpore s právom EÚ viažucim sa k ich ochrane. Súd prvej inštancie v tomto smere dospel k správnym právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, a tým aj s judikatúrou viažucou sa k ochrane spotrebiteľov v sporoch s poisťovňami diskriminujúcimi spotrebiteľov pri výbere servisov na opravu svojich havarijne poistených motorových vozidiel a determinujúcimi rozsah dojednaného poistného plnenia v závislosti od vybraného autoservisu. Je potrebné vziať do úvahy, že žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie a aj v rámci konania odvolacieho poukazoval na výsledky súdnej praxe najmä pokiaľ ide o poistné vzťahy s podnikateľmi, keď v danom prípade je potrebné mať na zreteli spotrebiteľský charakter daného poistného vzťahu s vyššou mierou ochrany predchodcu žalobcu ako spotrebiteľa, pôvodne oprávneného z poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným ako dodávateľom, ktorý nepreukázal, že zmluvné dojednania tvoriace podľa žalovaného súčasť poistnej zmluvy a diskriminujúce pôvodného žalobcu vo výbere autoservisu a tým determinujúce výšku poistného plnenia v prípade poistnej udalosti boli s postupcom žalobcu individuálne dojednané, či mohol ovplyvniť ich obsah a vychádzajúc z formulárového typu poistnej zmluvy či mu vôbec zo strany žalovaného bola daná možnosť oboznámiť sa s ich obsahom a či zo strany žalovaného pred podpisom poistnej zmluvy bola predchodcovi žalobcu vysvetlená žalovaným tvrdená rovnováha v ich vzájomnom postavení v rámci poistného vzťahu, spočívajúca podľa žalovaného v tom, že diskriminácia poistenca pri výbere autoservisu je adekvátna výške poistného, rozhodne ovplyvňujúca vôľu spotrebiteľa uzavrieť danú poistnú zmluvu, keď bolo preukázané len to, že takýto obsah zmluvných dojednaní bol pri uzavretí zmluvy zrejmý len žalovanému. Odvolací súd sa stotožňuje s tou právnou argumentáciou, že je potrebné pre účely spravodlivého rozhodnutia vo veci zohľadniť, že práve žalovaný zodpovedá ako tvorca formulárovej zmluvy za jej obsah, ktorý je povinný prispôsobiť vývinu vnútroštátnej i medzinárodnej judikatúry, týkajúcej sa danej problematiky, keď aktuálna, aplikovaná súdom prvej inštancie, prekonáva staršiu z predchádzajúceho obdobia v prospech preskúmavaného rozhodnutia. Neopodstatnená je odvolacia námietka žalovaného o nerovnováhe práv a povinností medzi účastníkmi poistného vzťahu

v súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím, nakoľko predchodcom žalobcu a pôvodným poisteným, do právneho postavenia ktorého žalobca vstúpil, bol spotrebiteľ, ktorý v právnych vzťahoch môže a má v zmysle právneho poriadku SR a EÚ požívať vyššiu mieru ochrany oproti dodávateľovi, konkrétne môže byť zvýhodnený platením poistného v nižšej výške a zároveň nebyť obmedzený pri výbere autoservisu po poistenej udalosti. Neopodstatnená je aj odvolacia odvolávka na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/111/2022-422 zo dňa 27.06.2024, že toto prešlo dovolacím prieskumom, nakoľko NS SR ako súd dovolací v danej veci dovolanie odmietol a teda nezaoberal sa daným rozhodnutím, podporujúcim právnu argumentáciu žalovaného, vecne. 58. Odvolací súd sa teda stotožnil s rozsiahlymi výsledkami súdnej praxe, ktoré na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, zohľadniac rozhodné a žalovaným nenamietané tvrdenie, že výška normohodiny a tým ceny opravy v danej veci nebola nadštandardná, ale bežná v danom mieste a čase. 59. Pokiaľ ide o rozsah lakovacích prác a žalobou uplatnený nárok v tomto rozsahu, odvolací sú uvádza, že konanie o ňom je civilným sporovým konaním ovládaným zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje práve hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, keď však dôkaznú povinnosť má i žalovaný, pokiaľ ide o tvrdenia opačného obsahu a významu. 60. Dôkazným bremenom sa rozumie teda procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010, sp. zn. 5Obo 52/2010). 61. Odvolací súd súhlasí s hodnotením unesenia dôkazného bremena stranami sporu súdom prvej inštancie, ktorý rozloženie dôkazného bremena a jeho unesenie stranami sporu v danej veci správne vyhodnotil. Žalobca rozsah vykonaných lakovacích prác potrebných pre účely uvedenia vozidla do stavu pred poistnou udalosťou preukázal faktúrou za opravu vozidla, keď žalovaný tvrdil inú skutočnosť, ktorú však nepreukázal. Aj odvolací súd dospel k názoru, že softvér samotného účastníka konania je len jeho tvrdením, pričom iným dôkazným prostriedkom toto tvrdenie žalovaného preukázané nebolo. Odvolací súd má za to, že spotrebiteľ ako účastník poistného vzťahu je v legitímnom očakávaní, že ak plní povinnosť platiť poistné, bude mu poskytnuté poistné plnenie kryjúce škodu s odpočítaním spoluúčasti a nevie (a preto ani nemusí) posúdiť dôvodnosť rozsahu prác servisu. Akceptovanie softvéru poisťovne a následné nekrytie celého rozsahu škody nie je možné od neho spravodlivo požadovať. Ako už bolo uvedené vyššie, softvér žalovaného nie je dôkazom, ale iba tvrdením žalovaného, ktorý pre účely svojho úspechu v spore v tomto rozsahu bol povinný iným dôkazom preukázať, že lakovanie premietnuté do faktúry je nedôvodné a neopodstatnené v danom individuálnom spore. 62. Odvolací súd súhlasí s odvolacou argumentáciu žalovaného, že poistné plnenie nie je nárokom na náhradu škody, avšak v poistnom vzťahu ide o nárok poisteného na krytie vzniknutej škody. Zmluvné dojednania bližšie špecifikujú rozsah tohto krytia, vychádzajúc z dikcie zákona, že rozsah krytia je medzi účastníkmi poistného vzťahu dojednaný, avšak znenie zákona nesmie byť na ujmu spotrebiteľa zneužívané formulárovými zmluvnými dojednaniami nesúladnými s právnym poriadkom a najmä zmyslom havarijného poistenia. 63. Keďže žalovaný neplnil žalobcovi riadne a včas celé plnenie titulom poistného plnenia z havarijného poistenia jeho motorového vozidla, hoci ukončil šetrenie poistnej udalosti, vznikol mu voči žalobcovi peňažný dlh, s ktorého plnením je v omeškaní uplynutím 15 dňovej zákonnej lehoty na plnenie po skončení šetrenia, ktoré je ukončené, nepokračuje medzi účastníkmi poistného vzťahu polemika ohľadom výšky plnenia. Svojho nároku sa musel žalobca domôcť použitím súdnej ochrany, keď súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že žalovaný je s plnením už vzniknutého peňažného dlhu v omeškaní a

priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky žalobcu voči žalovanému, pričom na posúdenie tohto nároku správne aplikoval ust. § 797 ods. 3 OZ, samozrejme v spojení s § 517 ods. 2 OZ, na rozdiel od právnej úpravy v súvislosti so zákonom č. 381/2001 Z. z., z ktorého vychádzal predmet sporu riešený ústavným súdom, na ktorý v rámci odvolania poukazoval žalovaný. 64. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní. 66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).