Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/145/2025 6124348663 27. 05. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:6124348663.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu PNC s.r.o., Dlhá 1264, 900 31 Stupava, IČO: 45 641 145, právne zast. LEONY LEGAL, s.r.o., Čmelíkova 3120/17, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 477 704, proti žalovanému Brands Alliance s. r. o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 567 760, právne zast. Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 8.547,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/28/2024 zo dňa 10.10.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/28/2024 zo dňa 10.10.2025 napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.211,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 8.211,80 Eur od 23.4.2024 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, druhým výrokom vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 92,18 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom ma vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 8.547,34 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky boli žalovanému dodané samolepiace etikety v počte 87.045 kusov. Za dodané etikety bola žalovanému vystavená faktúra č. 240100079 znejúca na sumu 8.547,34 Eur, ktorú žalovaný neuhradil. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu neuznal žalobou uplatnený nárok a žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že počas doterajšej obchodnej spolupráce medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu osobitných rámcových obchodných podmienok, a teda na zmluvné vzťahy medzi stranami sporu by sa (okrem všeobecne záväzných právnych predpisov) v tejto súvislosti mali aplikovali Všeobecné obchodné podmienky žalobkyne účinné od 16.4.2016 (ďalej len „VOP“).Medzi stranami sporu v minulosti došlo k uzatvoreniu viacerých kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bolo dodanie etikiet podľa konkrétnych požiadaviek žalovaného v zmysle jeho objednávky za kúpnu cenu, ktorú žalovaný žalobcovi vopred potvrdil. Ustálenou obchodnou praxou medzi stranami sporu bolo odsúhlasenie cenovej ponuky žalobcu žalovaným, t. j. potvrdenie navrhovanej kúpnej ceny pred samotným dodaním produktu a pred vystavením faktúry. Žalovaný obdobne aj v predmetnom
spore zaslal žalobcovi objednávku e-mailom, ktorá obsahovala bližšiu špecifikáciu produktu, avšak žalobca žalovanému v rozpore s VOP, ako aj so vzájomnou obchodnou praxou, cenovú ponuku nezaslal. Za týchto okolností podľa žalovaného nedošlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Kúpna cena produktov nie je pevne stanovená a nie je možné sa s ňou vopred oboznámiť, pretože je kalkulovaná vždy pre každého zákazníka individuálne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v elektronickej komunikácií so žalobcom zo 4.7.2024 okrem iného namietal omeškanie žalobcu, žiadal o zľavu z ceny ako kompenzáciu za omeškanie, žiadal zľavu z ceny ako kompenzáciu za opakovane nesprávne dodávky produktov a namietal, že nedošlo k potvrdeniu cenovej ponuky ako aj to, že kúpna cena uvedená vo faktúre č. 240100079 z 8.4.2024 nie je obvyklá za porovnateľné produkty a vyzval žalobcu na rokovanie o kúpnej cene. Žalovaný fakturovanú sumu označil za neadekvátnu a v prípade, že by žalobca postupoval v súlade s VOP a obchodnou praxou, žalovaný by žalobcovi cenovú ponuku v takejto výške nepotvrdil. Podľa žalovaného medzi stranami sporu nedošlo k dohode o kúpnej cene a súčasne nedošlo ani k takému prejavu vôle zmluvných strán, na základe ktorého by bolo možné predpokladať, že by malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy bez určenia kúpnej ceny. Postup žalobcu označila za nesúladný so zásadami poctivého obchodného styku, pričom ide o zrejmé zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. 4. Žalobca v reakcii na odpor proti platobnému rozkazu poukázal na v minulosti vystavené faktúry, z ktorých vyplýva, že ceny za etikety sú takmer nezmenené, prípadne lacnejšie. Cenu etikiet vyfakturovanú faktúrou č. 240100079 označil za primeranú a pre žalovaného predvídateľnú. Samotná výška ceny sa odvíja aj od množstva objednaných etikiet a od množstva odpadového materiálu-návinu. Čím väčšia je objednávka, tak tým menej zostane nespotrebovaného materiálu (odpadu), a teda aj cena je nižšia. Naopak, pri menších objednávkach je množstvo odpadu vo výrobe vyššie, čo sa odrazí na vyššej cene. Ďalej argumentoval tým, že žalovaný sa nemôže odvolávať na VOP žalobcu, pretože s nimi nevyjadril súhlas a nestali sa tak súčasťou zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keďže objednávka bola urobená prostredníctvom e-mailu a následných telefonických konzultácií a nie prostredníctvom webového formulára zverejneného na stránke žalobcu. Počas obchodného vzťahu medzi stranami sporu od apríla 2019 sa viac krát realizovala tlač bez vopred schválenej cenovej ponuky, a to na základe osobných dohovorov o tlači, o množstvách, o forme, o orientácii návinu a pod.. Všetky objednávky sa realizovali osobným dohovorom o technických detailoch návinu a množstiev. Strany sporu si medzi sebou zaviedli obchodnú prax, podľa ktorej, ak mal žalovaný záujem o cenovú ponuku, najskôr sa na cenu služieb sám iniciatívne dopytoval a na základe tohto dopytu mu boli služby žalobcu nacenené a následne žalovaný vytvoril u žalobcu objednávku. V predmetnom spore však žalovaný vopred cenovú ponuku od žalobcu nežiadal a rovno si služby objednal ako to viackrát urobil už v minulosti. K spornej objednávke vzhľadom na značné množstvo špecifických etikiet a nedostatok výrobnej suroviny u žalobcu sa strany sporu dohodli tak, že sa najskôr vyrobia etikety, ktoré žalovaný bezodkladne potrebuje. Žalovaný tak z pôvodnej objednávky špecifikoval tie etikety, ktoré sa majú vyrobiť najskôr. Etikety boli preto vyrábané a žalovanému dodávané postupne, ktoré žalovaný postupne odoberal a kontroloval. Podľa žalobcu bola medzi stranami sporu uzavretá riadna zmluva o dielo bez dohody o cene, pričom vyjadril presvedčenie, že postupným preberaním etikiet prejavil žalovaný konkludentne svoju vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia ceny. 5. Žalovaný následne vo vyjadrení zdôraznil, že nemal povinnosť si vopred osobitne vyžadovať zaslanie cenovej ponuky, pretože povinnosť zaslať cenovú ponuku na základe e-mailom vykonanej objednávky v zmysle VOP zaťažovala žalobcu. Nesúhlasil s tým, že plnenie bolo dodané včas a bez vád, pretože žalovaný písomne, ako aj ústne opakovane reklamoval nielen oneskorené dodanie tovaru, ale aj jeho správne vyhotovenie. Predmetom objednávky žalovaného boli etikety v počte 85.705 kusov, pričom jeho úmyslom nebolo objednať približné množstvo tovaru, ale výlučne presné množstvo tovaru - etikiet. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny za 87.045 kusov, ktorý počet je priamo v rozpore s objednávkou žalovaného a žalobca si v konaní uplatňuje cenu aj za 1.340 kusov etikiet, ktoré si žalovaný ani len neobjednal. Okrem toho žalobca dodával tovar v nesprávnom počte návinov, na nesprávnych cievkach a pod. Cena etikiet žalobcu objektívne nie je predvídateľná, pričom žalobca neposkytuje žiadny konkrétny postup cenotvorby. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o vylúčení aplikácie VOP z dôvodu, že objednávka nebola urobená cez webovú stránku žalobcu. V predmetnom spore nedošlo k predloženiu cenovej ponuky, ani k schváleniu cenovej ponuky ako ani k osobným dohovorom, na ktoré žalobca poukazuje.
6. Žalobca následne vo vyjadrení k cene etikiet uviedol, že táto sa vždy určovala kalkulačným programom žalobcu samostatne pre každú zákazku v závislosti od technických parametrov etikiet. Termín dodania etikiet bol vždy výsledkom individuálnej dohody medzi stranami sporu pri konkrétnej zákazke. Dňa 11.3.2024 zadal žalovaný žalobcovi objednávku, pričom cenovú ponuku nepožadoval a naliehal na okamžité zahájenie výroby, hoci žalobca nemal dostatok suroviny na sklade. Na základe vzájomnej dohody strán sporu bola objednávka rozdelená na tri časti - etikety pre poľský trh, etikety pre škandinávsky región a zvyšná časť objednávky. Z tohto dôvodu bola aj dodacia lehota predĺžená, avšak so žalovaným konzultovaná. Z dôvodu administratívneho pochybenia žalobcu nebolo vytlačených 1.310 kusov etikiet, jeden druh etikety bol vytlačený v počte 200 kusov menej a 5 druhov etikiet bolo vyrobených vo vyššom množstve - spolu o 800 kusov. Po reklamácií vykonanej pánom K. boli chýbajúce etikety dotlačené a odovzdané. Nadbytočne vyrobené etikety boli ponechané žalovanému bez nároku na úhradu. Žalovaný nepreukázal žiadne technické alebo kvalitatívne nedostatky etikiet, nevrátil dodané etikety a cenu za vyrobené etikety neuhradil. Pri dodaní väčšieho množstva etikiet je tolerancia celkového dodaného množstva voči objednávke +/- 5 %. 7. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2 , 3, § 537 ods. 2 § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 562, § 564, § 442 ods. 1, ods. 2, § 275 ods. 4, § 266 ods.1 až 4, § 265, § 369 ods.1, § 369c ods.1 Obch. zák. a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné považovať za obchodnoprávny a konkrétne zmluvu o dielo. Žalobca sa výslovne vyjadril, že etikety nemal na sklade ale ich musel vyrobiť. Žalovaný sa zároveň spolupodieľal na vyrobení etikiet tým, že dodal žalobcovi tlačové dáta. Výroba etikiet tak predstavuje vykonanie činnosti a prevažnú časť záväzku žalobcu, čo platí o to viac, že v prípade objednávky menšieho počtu etikiet je potrebné objednávku realizovať ručne a nie strojovo. Súd sa preto nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že mala byť uzavretá kúpna zmluva - toto by platilo, keby žalobca má vytlačené etikety na sklade (ktoré nemusel vyrobiť, len ich objednal u iného dodávateľa) a podstata záväzku žalobcu by bolo len ich dodanie. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že strany sporu medzi sebou uzavreli zmluvu o dielo bez určenia ceny, pričom bolo nutné aplikovať § 266 a § 275 Obch. zák.. Súd zdôraznil, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy a následnému uzatváraniu realizačných zmlúv. Strany sporu medzi sebou dlhodobo spolupracovali, avšak vždy uzatvárali samostatné zmluvy o dielo. Žalovaný opakovane odkazoval na prax, ktorú medzi sebou strany sporu zaviedli - predkladanie cenovej ponuky zo strany žalobcu vopred. V danom prípade cenová ponuka predložená nebola a žalovaný tvrdil, že nemohla byť platne uzavretá zmluva o dielo, pretože nemal v úmysle uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Táto prax medzi stranami sporu, ale nezohľadňuje špecifiká daného sporu, a to okolnosť, že žalobca nemal dostatok suroviny na výrobu etikiet na sklade a s tým spojenú nemožnosť urobenia cenovej ponuky, ktorú vždy počíta počítačový program a ktorá je závislá na cene za surovinu. 8. Práve na základe správania sa strán sporu v spojení s obvyklým významom súd prvej inštancie prijal záver, že strany sporu medzi sebou platne uzatvorili zmluvu o dielo bez dohody o cene. Žalovaný si 11.3.2024 e-mailom adresovaným žalobcovi objednal etikety v počte 85.705 kusov, pričom žalobcovi sprístupnil odkaz na server, odkiaľ si mohol stiahnuť tlačové dáta. Etikety boli prebraté zo strany zamestnanca žalovaného pána K., ktorý e-mailom z 2.4.2024 žalobcovi uviedol nesúlad v jednotlivých počtoch etikiet. E-mailom zo 4.7.2024 svedok Y. žalobcovi uviedol, aby zvážil zľavu z ceny ako kompenzáciu za omeškanie dodávky, za opakované nesprávne dodávky pri minulých objednávkach a z dôvodu neodsúhlasenej cenovej ponuky žiadal prerokovať fakturované sumy za etikety. Z uvedeného súd ustálil, že žalovaný považoval zmluvu o dielo za uzavretú bez dohody o cene, pretože v opačnom prípade by etikety neprevzal a namietal by neplatnosť zmluvy o dielo. VOP žalobcu nemožno aplikovať, pretože, nebola uzatvorená kúpna zmluva a žalovaný nespĺňa podmienku kupujúceho. 9. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že pokiaľ žalobca dodal menšie množstvo etikiet, tak túto vadu odstránil (potvrdené výsluchom konateľa žalobcu a aj svedka K.). Pokiaľ žalobca dodal na návinoch viac etikiet, t. j. nad rozsah objednávky, tak uvedenú skutočnosť žalovaný aj napriek prepočtu etikiet nenamietal a tieto etikety nad rozsah objednávky prevzal a ich počet nenamietal /až v rámci súdneho sporu podľa súdu prvej inštancie účelovo/; dodanie väčšieho množstva etikiet potvrdil svedok K., a preto neobstojí tvrdenie žalovaného ,že žalobca nepreukázal dodanie etikiet nad rozsah objednávky. Súd prijal záver, že žalovaný prijal dodávku etikiet nad dohodnuté množstvo, t.j. v rozsahu 87.045 kusov, musí preto za tieto etikety zaplatiť. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, avšak nie vo výške ktorú fakturoval faktúrou č. 240100079, ale vo výške obvyklej ceny za porovnateľné dielo, v čase uzavretia zmluvy a za obdobných obchodných podmienok. V danom prípade ide o ceny z roku 2020, pričom pri týchto cenách nemôže žalovaný namietať ich neprimeranosť, pretože jednotkovú cenu za etiketu v takomto rozsahu už žalobcovi uhradil na základe faktúr č. 200100172, č. 200100243,
č. 200100276 a č. 200100230. Jednotková cena za etiketu aenso je tak 0,045 Eur, jednotková cena za etiketu black label je 0,066 Eur, jednotková cena za etiketu front label je 0,082 Eur, jednotková cena za etiketu canister label front je 0,274 Eur a jednotková cena za etiketu canister label front je 0,0956 Eur. Aplikujúc uvedené je potom cena za dielo v sume 8.000 x 0,045 = 360 Eur za etiketu aenso, v sume 45.160 x 0,066 = 2.980,56 Eur za etiketu black label, v sume 20.000 x 0,082 = 1.640 Eur za etiketu front label, v sume 3.000 x 0,274 = 822 Eur za etiketu canister label front a v sume 10.885 x 0,0956 = 1.040,61 Eura za etiketu front label canister, t. j. spolu 6.843,17 Eura + DPH 20 % = 8.211,80 Eur, na ktorú súd prvej inštancie zaviazal žalovaného ako na obvyklú cenu diela spolu s príslušenstvom , t.j. úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne od 23. 4. 2024 / deň po splatnosti faktúry/do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol/výrok II/. 10. K tvrdeniu žalovaného o reklamácii diela súd zdôraznil, že žalovaný reklamáciu vád nijako nepreukázal. Doloženie fotografií nepredstavuje reklamáciu vád a nie je vôbec zrejmé, aké nároky z vád diela si žalovaný uplatnil. K požadovanej zľave z ceny diela za omeškanie dodávky súd uviedol, že sa nejedná o vadu diela, pri zľave z ceny diela za opakované nesprávne dodávky v minulých objednávkach, tiež sa nejedná o vadu konkrétneho diela, ktoré je predmetom sporu. Iné vady diela a reklamácia k nim nebola žalovaným dostatočne preukázaná. Okrem toho namietané vady diela nemôžu mať za následok, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, pretože ten vznikol momentom prevzatia diela žalovaným, ktorým úkonom bolo potvrdené vykonanie o odovzdanie diela. Aj prípadná existencia vád diela nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu diela, ale len zakladá oprávnenia žalovaného z vád diela - nezaplatiť cenu diela medzi tieto oprávnenia nepatrí a žiadne relevantné oprávnenie z vád diela žalovaný ani len neuplatnil. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p., t.j. podľa zásady úspechu v spore. Žalobca požadoval zaplatenie istiny 8.547,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 8.547,34 Eur od 23.04.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur. Zo sumy 10.281,82 Eur ku dňu vyhlásenia rozsudku súd žalobcovi prisúdil sumu 9.879,76 Eur (8.211,80 Eur + 1.627,96 Eur + 40 Eur) a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca tak bola úspešný v 96,09 %. Žalovaný bol úspešný v zamietajúcej časti 402,06 Eur, čo k žalovanej sume predstavuje úspech 3,91 %. Čistý úspech žalobcu je potom 92,18 %, ktorý súd žalobcovi proti žalovanému priznal. 12. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu o platne uzavretej zmluve o dielo, tento považuje za nesprávny, ktorý nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný nikdy nemal úmysel uzavrieť zmluvu o dielo bez výslovnej dohody o cene diela, a bez tohto úmyslu jednej zo zmluvných strán nemožno dospieť k záveru o naplnení podmienok pre platné uzavrie zmluvy o dielo. Podľa žalovaného sa súd vôbec nezaoberal a nevysporiadal s jeho argumentáciou o možnosti žalobcu kalkulovať cenu na časť objednávky, t.j. na časť, ktorú bolo možné „pokryť“ surovinou na sklade a potom ako žalobca obdržal informáciu o cene dodatočne zabezpečovanej suroviny mohol a mal vykonať cenovú kalkuláciu k cene na zvyšnú časť objednávky. Žalobca však žiadnu cenu nikdy žalovanému neoznámil, žiadnu cenovú ponuku nepredložil, čo bolo v priamo rozpore so zaužívaným postupom pri opakovaných objednávkach zo strany žalovaného . Ku konaniu p. K., ktorý prevzal etikety od žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca využil predchádzajúce spolupráce a sám kontaktoval p. K. za účelom prevzatia. Z toho možno vyvodiť, že pán K. konal v dobrej viere na základe tejto informácie od žalobcu a dňa 20.3.2024 prevzal prioritné etikety, ale vzhľadom na jeho pracovné zaradenie u žalovaného nemožno zároveň z toho vyvodiť, že týmto konaním (t.j. prevzatím časti etikiet) sa mohla akýmkoľvek spôsobom nahradiť vôľa samotného žalovaného uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Súd teda právne posúdil svojvoľné nekonanie žalobcu ohľadom nevypracovania cenovej ponuky ako legitímne konanie, z ktorého mal byť odvodený úmysel žalovaného o uzavretí zmluvy o dielo bez dohody o cene. 13. Záver súdu prvej inštancie o nemožnosti prihliadať na prax strán a túto aplikovať pri výklade úmyslu strán považuje žalovaný za nesprávny a v priamom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že legitímnym očakávaním žalovaného bolo, a to v súlade s ustálenou praxou strán, že aj v danom prípade, bude vypracovaná cenová ponuka žalobcom, ktorá mu bude aj riadne predložená. Žalovaný predpokladal a očakával, že po doručení cenovej ponuky zo strany žalobcu dôjde následne k dohode o cene; žalobca však svoju povinnosť vypracovať a predložiť žalovanému cenovú ponuku nikdy nesplnil, a to ani potom ako bola objednávka žalovaného rozdelená na časti, k čomu došlo po tom, čo žalobca oznámil žalovanému, že nemá dostatok suroviny na celú objednávku. 14. K obvyklej cene diela žalovaný uviedol, že s ohľadom na nesprávne právne posúdenie základnej právnej otázky týkajúcej sa povahy a platnosti zmluvného vzťahu, ani neobstojí posúdenie súdu týkajúce
sa povinnosti žalovaného zaplatiť za dielo obvyklú cenu. Napriek tomu, že žalovaný prevzal etikety od žalobcu, keďže si nebol vedomý jeho právnej možnosti ich neprevziať resp. odmietnuť ich prevzatie, žalovaný ich bol od samého začiatku pripravený vydať/vrátiť žalobcovi, čo bolo v konaní preukázané z výpovede svedka p. K. vyplynulo, že dostal pokyn od žalovaného nepoužívať etikety a etikety nie sú v celom rozsahu spotrebované. Preto bolo potrebné zo strany súdu zaoberať sa právnou možnosťou posúdenia vzťahu ako iného právneho nároku žalobcu napr. bezdôvodného obohatenia z ktorého stranám vyplývajú iné povinnosti/nároky-povinnosť vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením získalo a iba ak to nie je dobre možné prináleží oprávnenej strane nárok na poskytnutie peňažnej náhrady. Pokiaľ by žalovaný pripustil, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo (čo žalovaný vzhľadom na už vyššie uvedené výslovne popiera), nemôže súhlasiť ani s názorom súdu o primeranosti ceny vo výške cien, ktoré boli žalobcovi už zaplatené žalovaným v roku 2020 na základe faktúr č. 200100172, č. 200100243, č. 200100276 a č. 200100230. Nesprávnosť tejto úvahy súdu spočíva v tom, že analýzou vývoja cien z cenových ponúk za celé obdobie spolupráce so žalobcom, cena za jednotlivé typy etikiet rôzne variovali bez ohľadu na objednávané množstvo, čo je v rozpore s bežnou praxou v danom odvetví, t.j. čím vyšší počet položiek do tlače, tým nižšia jednotková cena. A teda, obvyklosť ceny za obdobný tovar pri porovnateľných podmienkach nemožno vyvodiť iba z náhodne vybranej jednej fakturácie. 15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného. Žalobca poukázal na nelogickosť postupu žalovaného. Ak by žalovaný skutočne nepovažoval zmluvu o dielo za platne uzavretú, len ťažko by žiadal o zľavu z ceny - z neplatnej/ neuzavretej zmluvy totiž nemožno požadovať zľavu. A pokiaľ žalobca zľavu neposkytol, mala byť zmluva spätne považovaná za neplatnú/neuzavretú? Zdôraznil, že žalovaný až v súdnom konaní začal namietať , že nemal záujem uzatvoriť zmluvu o dielo bez predchádzajúcej dohody o konkrétnej cene, pričom súdu prvej inštancie správne vyhodnotil túto obranu ako účelovú. Naopak žalovaný svojím konaním jednoznačne prejavil svoju vôľu uzavrieť zmluvu o dielo a to aj bez predchádzajúcej dohody o cene. Táto vôľa sa prejavila najmä objednaním značného množstva etikiet bez predchádzajúcej požiadavky na ich nacenenie, sprístupnením svojho servera, na ktorom mal uložené dáta a podklady, neustálou komunikáciou so žalobcom ohľadom podrobností a realizácie objednávky, postupným odoberaním a spotrebovaním dodaných etikiet, nenamietaním väčšieho množstva dodaných etikiet oproti objednávke. Pričom žalovaný začal zjednávať cenu až tri mesiace po obdržaní faktúry. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu jednoznačne preukazujú konanie žalovaného s úmyslom uzavrieť a plniť platnú zmluvu o dielo a to aj bez predchádzajúcej dohode o cene. 16. K žalovaným v odvolaní uvádzanej čiastočnej kalkulácii postupne odoberaných etikiet žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, aký cieľ žalovaný touto argumentáciou sleduje. Žalovaný postupne sporné etikety v jednotlivých etapách odoberal. Ak nemal záujem prevziať ani časť etikiet bez znalosti ceny, mal možnosť sa na cenu kedykoľvek opýtať, prípadne etikety neprevziať. Pokiaľ má žalovaný za to, že etikety, ktoré odobral bez akýchkoľvek námietok majú byť bezodplatné, resp. že ich môže dodatočne vrátiť, ide podľa žalobcu o tvrdenie, ktoré je v rozpore nielen s obchodnou logikou, ale aj so základnými zásadami poctivého obchodného styku. Zároveň žalobca dôrazne namietal, že by sám dal pokyn na prevzatie etikiet. Sám p. K. na pojednávaní uviedol, že je treba ísť po etikety, že sú vytlačené. Neexistoval ničí pokyn na prevzatie etikiet pričom p. K. výslovne uviedol, že si nepamätá, kto mu oznámil, že sú etikety hotové, či žalobca, alebo p. Y.Š.. Z uvedeného potom nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mal žalobca p. K. do prevzatia etikiet tlačiť. Ku kompetencii p. K. žalobca zdôraznil, že p. K. sám uviedol, že je v jeho kompetencii výroba a distribúcia etikiet, za ktoré je zodpovedný a má to na starosti, čím preukázal svoj mandát konať za žalovaného. 17. K praxi, ktorú medzi sebou mali strany zaviesť žalobca uviedol, že strany medzi sebou nikdy nezaviedli takú prax, že by sa etikety po prijatí objednávky bez dopytu na cenu vyrobiť nemali. Hoci vzhľadom na nedostatok surovín nebolo možné vyhotoviť cenovú kalkuláciu, napriek tomu žalobca ubezpečil žalovaného, že cena ostane nezmenená. Keďže ceny boli už žalovanému v minulosti fakturované, nemohla byť pre žalovaného výsledná cena etikiet nijako prekvapivá ani neočakávaná. Žalobca na záver zdôraznil, že vývoj cien ,ktorý žalovaný predložil ako dôkaz je úplne fiktívny a nespoľahlivý. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. 18. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch predložených v konaní pred súdom prvej inštancie a zotrval aj na tvrdeniach uvedených v odvolaní. 19. Žalobca sa následne k odvolacej replike žalovaného nevyjadril. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.5.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutom výroku I. a III. nie je možné vyhovieť. 21. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 24. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 25. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodanie diela samolepiacich etikiet v počte 87.045 kusov na základe mailovej objednávky žalovaného. Spornou bola skutočnosť, či došlo medzi stranami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, alebo zmluvy o dielo bez určenia ceny. Žalovaný tvrdil, že nemal v úmysle uzatvoriť zmluvu o dielo bez určenia ceny. Namietal, že po zaslaní objednávky žalobca v rozpore s VOP ako aj vzájomnou obchodnou praxou cenovú ponuku žalovanému nezaslal, žalovaný ju teda nemohol potvrdiť alebo odmietnuť, čím nemohlo dôjsť k platnému zatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalovaný o.i namietal omeškanie žalobcu s dodaním, žiadal zľavu z ceny ako kompenzáciu za omeškanie, žiadal zľavu ako kompenzáciu za opakované nesprávne dodávky produktov, namietal, že cena nie je obvyklá za porovnateľné produkty. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa nemôže odvolávať na VOP žalobcu, pretože s nimi nevyjadril súhlas a nestali sa tak súčasťou zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keďže objednávka bola urobená prostredníctvom e-mailu a následných telefonických konzultácií, a nie prostredníctvom webového formulára zverejneného na stránke žalobcu. Podľa žalobcu bola medzi stranami uzatvorená riadna zmluva o dielo bez dohody o cene, pričom žalovaný postupným preberaním diela-etikiet prejavil konkludentne svoju vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia ceny. Súd prvej inštancie na zmluvný vzťah aplikoval ust. zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je v časti dôvodný /8.211,80 Eur s prísl./ titulom úhrady ceny diela a vo zvyšku žalobu zamietol. 26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje, najmä body 51-53 a 56-61 napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v rozsahu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah medzi stranami sporu a zároveň, že žalovaný nikdy nemal v úmysle uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo bez výslovnej dohody o cene diela. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne uzavrel, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné považovať za obchodnoprávny a to konkrétne za zmluvu o dielo bez určenia ceny, a nie za kúpnu zmluvu ako tvrdil žalovaný. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že strany sporu medzi sebou platne uzatvorili zmluvu o dielo bez dohody o cene. Žalovaný si e-mailom adresovaným žalobcovi objednal etikety v počte 85.705 kusov, pričom sa podieľal výrobe etikiet aj tým, že žalobcovi sprístupnil odkaz na server, odkiaľ si mohol žalobca stiahnuť tlačové dáta. Etikety boli prevzaté zo strany zamestnanca žalovaného pána K., ktorý v rámci konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že je v jeho kompetencii výroba a distribúcia etikiet, za ktoré je zodpovedný a má to na starosti, čím potvrdil, že bol oprávnený aj k preberaniu diela-etikiet od žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že z konania žalovaného vyplynulo, že si objednal u žalobcu etikety bez predchádzajúcej požiadavky určenia ich ceny, žalobcovi sprístupnil server, na ktorom mal uložené dáta a podklady na vyhotovenie etikiet, postupne od žalobcu
etikety preberal, žiadal od žalobcu zľavu z ceny ako kompenzáciu za omeškanie, zľavu z ceny ako kompenzáciu za opakované nesprávne dodávky produktov, čím tak ako uviedol aj súd prvej inštancie prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o dielo a to aj bez predchádzajúcej dohody o cene. Správne súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný považoval zmluvu o dielo za uzavretú bez dohody o cene, pretože v opačnom prípade by etikety neprevzal a namietal by neplatnosť zmluvy o dielo. Tiež správne súd prvej inštancie uviedol, že VOP žalobcu nebolo možné aplikovať, pretože, nebola uzatvorená kúpna zmluva a žalovaný nespĺňal podmienku kupujúceho. 27. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadal na prax medzi stranami pri výklade úmyslu žalovaného, ktorý mal primárny záujem o získanie informácie o cene etikiet a o podmienkach spolupráce, ktoré mu žalobca neoznámil, odvolací súd uvádza, že sa s uvedenou odvolacou námietkou nestotožňuje. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie /najmä bod 51. odôvodnenia rozhodnutia/ uvádza, že na prax medzi stranami, na ktorú sa odvolával žalovaný, nemožno prihliadnuť, pretože nezohľadňovala špecifiká daného sporu, a to okolnosť, že žalobca nemal dostatok surovín na výrobu etikiet na sklade a tým nemal možnosť urobiť cenovú ponuku /čo nebolo sporné/. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalovaný si vopred cenovú ponuku od žalobcu nežiadal, ale etikety objednal a pre nedostatok surovín na sklade sa cena dopredu neurčila. Žalovaný etikety, ktoré žalobca vyrobil postupne od žalobcu preberal, časť etikiet dokonca spotreboval, čím jednoznačne prejavil súhlas s uzatvorením zmluvy o dielo bez dohody o cene, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. 28. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil povinnosť žalovaného zaplatiť za dielo obvyklú cenu, odvolací súd uvádza, že aj táto odvolacia námietka žalovaného je nedôvodná. Z ustanovenia § 151 C.s.p. vyplýva, že žalovaná strana musí na účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o obvyklej cene diela. Žalovaný namietal, že cena uvedená v spornej faktúre nie je obvyklá, bližšie však tieto svoje tvrdenia nerozšíril a nerozvinul. Žalobca počas konania tvrdil, že ceny za etikety boli také isté ako obvykle /pri predchádzajúcich zmluvách medzi sporovými stranami/, pričom žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k určeniu /výpočtu/ ceny dielaetikiet, čím tvrdenia žalobcu o obvyklej cene diela účinne nepoprel. V nadväznosti na uvedené preto súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela vo výške obvyklej ceny za porovnateľné dielo/ etikety/ v čase uzatvorenia zmluvy o dielo za obdobných podmienok , t.j vo výške súdom priznanej ceny. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preto nebol povinný posudzovať právny vzťah medzi sporovými stranami ako iný právny nárok napr. bezdôvodné obohatenie /ako uvádzal žalovaný v odvolaní/, pretože riadne v napadnutom rozsudku zdôvodnil, prečo posúdil daný právny vzťah ako zmluvu o dielo bez určenia ceny, s čím sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. 29. Predmetom odvolacieho prieskumu bol napadnutý aj výrok III. rozhodnutia týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci. Vo vzťahu k tomuto výroku považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia. 30. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).